Slovenská přísloví, pořekadla a úsloví

This is a digital copy of a book that was preserved f or generations on library shelves before it was carefully scanned by Google as part of a project
to make the worlďs books discoverable online.

It has survived long enough f or the copyright to expire and the book to enter the pubHc domain. A pubHc domain book is one that was never subject
to copyright or whose legal copyright term has expired. Whether a book is in the pubHc domain may vary country to country. Public domain books
are our gateways to the pást, representing a wealth of history, culture and knowledge thaťs often difficult to discover.

Marks, notations and other marginália present in the originál volume will appear in this filé - a reminder of this book' s long journey from the
publisher to a library and finally to you.

Usage guidelines

Google is proud to partner with libraries to digitize public domain materials and make them widely accessible. Public domain books belong to the
public and we are merely their custodians. Nevertheless, this work is expensive, so in order to keep providing this resource, we háve taken steps to
prevent abuse by commercial parties, including placing technical restrictions on automated querying.

We also ask that you:

+ Make non- commercial use of the filé s We designed Google Book Search for use by individuals, and we request that you use these files for
personál, non-commercial purposes.

+ Refrainfrom automated querying Do not send automated queries of any sort to Google's systém: If you are conducting research on machine
translation, optical character recognition or other areas where access to a large amount of text is helpful, please contact us. We encourage the
use of public domain materials for these purposes and may be able to help.

+ Maintain attribution The Google "watermark" you see on each filé is essential for informing people about this project and helping them find
additional materials through Google Book Search. Please do not remove it.

+ Keep it legal Whatever your use, remember that you are responsible for ensuring that what you are doing is legal. Do not assume that just
because we believe a book is in the public domain for users in the United States, that the work is also in the public domain for users in other
countries. Whether a book is still in copyright varies from country to country, and we can't offer guidance on whether any specific use of
any specific book is allowed. Please do not assume that a book's appearance in Google Book Search means it can be used in any manner
anywhere in the world. Copyright infringement liability can be quite severe.

About Google Book Search

Google's mission is to organize the worlďs Information and to make it universally accessible and useful. Google Book Search helps readers
discover the worlďs books while helping authors and publishers reach new audiences. You can search through the full text of this book on the web

at http : //books . google . com/|

Digitized by

Google

Digitized by

Google

Digitized by

Google

Digitized by

Google

Digitized by

Google

Digitized by

Google

T

SLOVENSKÁ

prísloví, POŔEííADLA

úsloví.

SEPSAI.

ADOLF PETR ZATURECKÝ

PŔEDLOŽENO DNE 21. KVÉTNA 1896.

V PRAZE.

NÄKLADEM ČESKÉ AKADEMIK CfSAŔK 1 RANTIŠKA JOSEI A
PRO VEDY, SLOVESNOSŤ A UMENÍ.

Digitized by

Google

P/V
Z22

Tiskí Alois Wiesner v Praxe

Digitized by

Google

/ /

PREDMLUVA.

V knize Dra Hanuše » Literatúra pfíslovnictví slovanského a nemec-
kého, či pŕedchúdcové Fr. Lad. Čelakovského « atd. čteme na str. 7 L tato
zajímavá slova: »Cafice Kateŕina II. sledovala s obzvláštní pozorností ná-
rodní obyčeje, hry, písné, a vrch stručnosti vzdelanosti národní v pŕíslovích
vidouc, sbírala, ba spisovala sama poslovice či prísloví ruská.* Tím zajisté
mnoho jest povédéno. Nejen poznaní smýšiení národu činí sbírky pfísloví
nanejvýš dôležitými, ale zvlášté i ta okolnost, že sama reč národu nejči-
stéji zachovaná jest v pŕíslovích.

Roku 1863, tedy pfed 33 lety započal jsem sbírati slovenská pfísloví,
nemysle tehdy ani z daleka na to, žeby se všecky toho druhu slovenské
sbírky pod mé pero shromáždily. Poslední môj rukopis jest — osmy, První
obsahoval materiál nasbíraný pouze z vlastního slyšení a z vlastních vzpo-
mínek pfi ctení neslovenských prísloví. K tomu pŕipojily se drobné prí-
spevky od pŕátel, takže sbírka vzrostla asi na 2000. To mne ponoukalo
k pokusu sestavení sbírky této dle vecného obsahu, a tak povstal rukopis
druhý. Pro vefejnost ovšem nebylo potŕebí soustavného pofádání takovéto
jednotlivé sbírky ; avšak mné to bylo soukromou libustkou, ovšem i dobrým
cvičením v této, jak jsem potom seznal, velice nesnadné veci. Čím více
jsem totiž o tom pfemýšlel, tím více násilností, mezer a nedôsledností v se-
stavení svém jsem zpozoroval. I odhodlal jsem se všecko znovu propraco-
vati, a tak povstal rukopis tretí. Ten zaslal jsem Matici Slovenské r. 1868.
Když jsem jej tam dlouho zaleželý vyreklamoval, obdržel jsem jej s po-
známkou, abych z neho všechna pfísloví, která mezitím ve Sborníku Ma-
tice byla vyšla, vyškrtl. To však nebylo snadno učiniti, ponévadž prísloví
by la očíslená a na ta čísla se odvolávalo. I povstal rukopis čtvrtý r. 1871,
opét ovšem dokonaleji sestavený a mimo 413 vyškrtnutí pfece ješté více
než 2000 pfísloví obsahující, ponévadž mezitím sbírka má opét se rozhoj-
nila. Tento rukopis prošel redakcí zvéčnélého již Dobšinského; avšak Ma-
tice byla mezitím zrušená, a já jsem se mohl za šťastného pokládati, že
rukopis môj ze zajetí vyklouzl. R. 1884 odevzdal jsem jej p. Bartošovi, prof.
v Brne, nemaje úmyslu s touto vecí dále se obírati. Rukopis ten pak došel
do rukou p. Dra. Nováka, který ho v druhém vydaní Čelakovského Mudro-
sloví užil.

Ale pozdéji povstala ve mné túžba po sestavení všech sbírek sloven-
ských prísloví v jeden celek. Odhodlal jsem se k tomu, máje pokusem na

Digitized by

Google

II

mé vlastní sbírce již cestu proklesténou. Nernaje čtvrtého rukopisu již pH
ruce, vzal jsem tretí rukopis s dodatky a k tomu všecky posavadní sbírky
v Sborníku Matice a časopisu »Sokole« zaznamenané. Potom vyzval jsem
v >Národních Novinách* k doposlání príspevku. Ty docházely neočekávané
tak hojné, že teprve potom seznal jsem, jak velikou vytrvalostí jest se mi
ozbrojiti. Také nové urovnaní celé soustavy ukázalo se býti nevyhnutným.
Ďaleko vedlo by vykládati všecky príčiny, proč z pátého rukopisu došlo
až na osmy. Ŕeknu jen tolik, že to leželo v zájmu jak zdokonalení tak
i rozhojnení díla, ponévadž opét a opét mnoho již neočekávaných príspevku
docházelo. Ku poslednímu rukopisu však zvlášté ješté toto. Když jsem se,
hledé k nepŕíznivým nakladatelským pomérňm slovenským u p. Dra. Pa-
strnka o radu ucházel, mohl-li bych se u si. České Akadémie s dilem svým
hlásiti, byl jsem následkem láskavého jeho zprostŕedkování upozornén, že
ovšem možno je o to se pokusiti, avšak že ve smyslu stanov celá publi-
kače (pŕedmluva, záhlaví, vysvetlivky a j.) musí býti české a jen sama pfí-
sloví slovenská. Mimo pokyn tento posloužil mi p. Dr. Pastrnek i tou radou
ku zvelebení díla, aby pri zachovaní soustavy dle vecného obsahu pfece
každý odstavec vedl se svým abecedním poŕádkem ; dále aby se dílo opa-
trilo citáty parallel z Čelakovského Mudrosloví a polských z Adalberga,
a parallelami nemeckými, mad^rskými a latinskými, o nichž jsem se sám
zmĺnil.

To všecko se stalo. Jistáť pravda, že všecko není posud sesbíráno;
ale kdybychom se úplnosti domáhali, kniha by nikdy svetla neuzfela.

Celá sbírka vzrostla valné nad 13 tisíc pfísloví, pofekadel a úsloví.
Bežná čísla sečtená tvorí ovšem jen asi 10.000; to však je tím, že mnohá
prísloví atd. pod jedním a týmž číslem spolu stojí.

Jak z pfíspévkú vysvitá, téméŕ všecky kraje slovenské jsou zastoupeny.
Rozumí se, že jednotlivé sbírky obsahovaly mnohem více látky, než niže
udáno; bylať mnohá pfísloví vypustená, ponévadž se opakovala. Avšak
nikdo nesbíral, nepracoval nadarmo.

Prameny a pfíspévky jsou od následujících p. t. pánov, pani a slečen.
Vétší čísla jsou okrouhlá.

Fr. Šujanský (Zvolen, Turec, Trenčín, Nitra, Tekov) 5500. — L. V.
Rizner (Trenčín, Nitra) 1600. — Dobšinský (Gemer) 700. — Ŕehor Uram
(Liptov) 600. — Jan Vansa (Gemer) 400. — Porekadla (príslovia) Slo-
vákov moravsko-uherských, sebrav vydal Frant. Trnka, v Brne r. 1831. —
350. — Staré rukopisy, nej více pfed r. 1850 psané a sice: Strakúv, Šoltýsúv,
Fejérpatakyho, Štép. Plačky, Josefa Srenky, Jana Zolnaye, Dolnozemská
porekadla a jiné bezjmenné rukopisy spolu 280. — Slečna Križková (Tekov)
250. — Slečna Goldpergerová (Novohrad) 200. — Buday (Tekov, Zvolen)
170. — Oružný (Andrej Krno, Gemer, Liptov) 160. — Pavlina Čorba (starý
rukopis, Šariš) 150. — Jiŕí Kello (Šariš) 130. — Jacovský (Prešporská sto-
lice) 124. — Andrej Halaša (Turec) 120. — Krupa 120. — Starý bez-
jmenný rukopis 120. — Ctiboh Zoch (Orava) 100. — Vítézoslav Sasinek
100. — Jan Francisci (rukopis pred 1848) 90. — Bulovský (Modra, Prešp.
st.) 90. — Ján Kalinčák (Liptov, almanah Lipa I.) 60. — Pani Ruppeldtová
(Liptov) 47. — K tomu má vlastni sbírka (Liptov a Brezno). — Prispeli také
pp. Jan Kmeti, Jan Makovický, Jan Kordoš, Sam. Medvecký, Jan Slávik,
Ladislav Boor, Jiŕí Molnár, Dr. Dérer, Dan. Neuman a j.

Dr. Hanuš v fečeném již spisu str. 54. — 5. udáva čtyŕi starší sbírky
slovenské. 1. Sb. Doležalovu z r. 1746. — 2. Sb. Bernolákovu z r. 1790.
Tato že jest jen ponékud rozmnožená sbírka Doležalova. V sb. p. Šujan-

Digitized by

Google

III

skčho zahrnutý jsou obé ty sbírky. — 3. Sb. Rybay-ovu pfed r. 1813.
O této praví p. Dr. Novák v Úvode k druhému vydaní Čelakovského Mu-
drosloví: »Rozsáhlou sbírku prísloví českých a slovenských (asi 4000 vét)
mél také Jiŕí Rybay, kterou'po ném dedil J. Palkovič; nyní jest majetkem
peštského národního musea.« Já jsem učinil v té veci co jsem mohl, ale od-
poveď — žádná. Ovšem bylo by asi téžko vybrati z toho, což slovenského
jest. — 4. Sb. Trnkovú (viz vyše) obsahující asi 1300 prísloví. Čelakovský
pfijímaje prísloví od Trnky ponechal nékterá s puvodním pravopisem, na
pf. Nenie horšia, jako keď sa chudobný na kóň dostane. Č. str. 100

Teď již o vnitfním uspoŕádání díla mého. Jak již ŕečeno, sestavil jsem
je dle vecného obsahu, pri čemž každý odstavec svňj abecední pofádek
má *), v némž opét pod jedno hlavní, společné slovo nékolik prísloví pri-
padá. Mnohé vety, zvlášté porekadla a úsloví, vytišténa jsou spolu, per
extensum, podržujíce však abecední pofádek.

Již r. 1837. upozorňoval Čelakovský v Musejníku na nedňstojnost,
pouhým abecedním poŕádkem se ŕíditi pri sestavování prísloví. (Hanuš Lit.
pŕísl. str. 48.) Zatím Liblinský r. 1848 a po ném i sám Čelakovský r. 1852
sestavili díla svá dle vecného obsahu, oddélivše nejprvé vše na dvé skupiny,
na prísloví (mudrosloví) a na porekadla. Ačprávé Slovák slovem > pore-
kadlo* oboje zahrnuje, nicméné podržel jsem ony rozdíly, pŕipojiv k po-
ŕekadlňm ješté i úsloví. Veršovná povedení i úryvky z písní národních ve
smyslu prísloví a poŕekadel užívaná neštítil jsem se pŕijmouti na svá místa.
— Jen v nékterých oddílech nejsou pofekadla od prísloví naskrze oddelená,
na pŕ. v oddél. XI.: Zvláštni stavy.

Množí ovšem nejradčji mají nepfetržený abecední pofádek. Toto
však nahradí náš Ukazatel, zdélaný v dokonalejší forme, než v jakové
nejprv zhotoven byl. Nejprv byl zhotoven podlé jednotlivých slov. Avšak
pozdéji sloužil mi za vzor Ukazatel Čelakovského druhého vydaní od
p. Dra Nováka, v kterém se podávají jádta pfísloví, takže vyhledání toho
kterého pfísloví bude snadné, hlavné také pfidáním » Obsahu.* — Z pfíčin
snadno pochopitelných do Ukazatele nedáno, aneb jen částečné dano
z XVI. 19., XVII., XIX., XX.

Co by bylo pfísloví a co porekadlo, to ovšem snadno jest určiti ze
stanovište formy; avšak ze stanovište myšlénkového obsahu splýva pofe-
kadlo s pfíslovím pfečasto v jedno. Tak » Muchy lapá, voly púšťa* jest
formou pofekadlo, ale obsahem myšlénky hotové pfísloví. Mnohé opčt
zmenením slabší formy v imperativ spíše pfíslovného práva nabývá, jako:
*Do skaly čelom buchnul« a »Nebúchaj čelom do skaly!* A ne jen im-
perativem, ale i jinak, na pŕ. »Jde s bubny na zajace* a »S bubny na za-
jace nechodia*. (Srovn. Dr. Hanušc Lit. pŕísl. str. 50 slova Čelakovského:
» Pofekadla s pŕíslovími nejblíže* atd.) Liblinského stanovení pojmu pfísloví
a porekadla (tamže str. 97.) zní takto: » Prísloví jest sadou úplnou, obsa-
hující myšlénku v sobé ukončenou, buď na názor sveta, neb na mrav sc
vztahující, neb jinak: jeví se buďto v zpúsobu rozkazovacím, neb chová
v sobé nejakou duležitou pravdu zkušenosti a mravní zásadu; kdežto po-
rekadlo více jest vtipným nápadem, obratem slovním bez hlubšího smeru
a významu, více pri jakési príležitosti pruhozený a v obyčeji prijatý vtip,
nežli osvedčení dumyslu národního; porekadlo jest výkvet pravočeského
humoru, znak zdravé, veselé mysli a jasného rozpoložení a rozmaru ná-

*) Jen v nékterých oddílech ho není, totiž tam, kde by to bylo na ujmu vnitŕní
veci, na pr. v oddíle »Občasnosts kde se pokračuje kalendáŕským poŕádkem, aneb
v >Pŕívčtách a odvetách návštčvních* a j.

Digitized by

Google

rv

roda.« Avšak na dňkaz toho, co jsem vyše pŕedeslal, stíijtež zde velikého
uvážení hodná slova Dra. Hanuše str. 49.: »Kdo tedy hledí na obsah, na
hlavní myšlénku, lomu se zjeví rozdíl mezi príslovím a pofekadlem býti
jen vedlejší a na mnoze nepodstatným; opakúji opét : ze stanovište obsahu.
Kdož však prísloví uspoŕádati hodlá dle obsahu, jako skutečné Čelakovský
a Liblinský jsou učinili, tenť rozdílem mezi príslovím a pofekadlem jen
sám sobé stojí v ceste, rozdéluje obsažné, co rozdéleno samo v sobé jen
dobné t\ formálni,* A opét na str. 50.: »Na stanovišti ryzího obsahu tak
jemný prechod panuje mezi pŕíslovími a pofekadly, že nelze na mnoze ani
udati, zdaž prúpovéď jaká pravé je prísloví či nic.« Sám pak Čelakovský
na str. 96. téhož spisu uvedený: > Porekadlo leží pravé uprostred mezi pŕí-
slovími a úslovími (idiotismy), i neprime, že mezi téchto vždy co nejvlast-
néji šetŕiti, nesnadná jest práce.*

Nesnaží ze všeho toho vyplývajících seznal jsem pfi práci své v plné
míŕe. A to tím více, že jsou mnohá pofekadla, z kterých by se jen obda-
lečné nejaká náuka vyjádŕiti mohla, aneb žádná. Jsou tedy prísloví, která
jsou formou porekadla; ale jsou také pofekadla, která ani obsahem svým
na prísloví nepokazují.

Nechte tedy rozdíl pojmu prísloví a porekadla rušiti, pfišel jsem na
myšlénku, zvláštni záhlaví pro prísloví a porekadla podržeti, avšak aby se
vécním obsahem pfíbuzné netrhalo, porekadla téhož vécního obsahu jako
prísloví bezprostredné za témito umístiti. Jako jsou dny padající ješté do
hvezdárske zimy, avšak již počasí jarního, a naopak, tak jsou ovšem i v díle
mém jednotlivosti kolotání prozrazující,*) čemu vyhnouti se nelze. Nicménč
doufám, že celok nesmete pojmu a dojmu prísloví a porekadla, a že tako-
véto polehčující zafízení ku shovívavému úsudku v ohledu tomto do-
poiuáže.

Všechnu píli venoval jsem tomu, aby ta která veta, obsahem svým
více ložišť dopouštéjící, umístila se tam, kam eminentné patrí, na pf.
>Marých zlodejov vešajú, veľkých púšťajú,« ne do záhlaví »Zlodéjství«, ale
do »Nespravedlivosť«. — >Koho Pán Boh chce potrestať, potresce ho na
rozume* ne do záhlaví »Bäh« ani »Rozum<, ale do >Faleš«, ponévadž
jest tu vysloven osud Istivého, který se sám zapletl do osidla. Složitá pfí-
sloví umístil jsem na tolika místech, koliknásobné složená jsou, na pŕ.
» Ranní dážď, ženský plač, panská láska a Aprílová chvila — to všetko na
zajačom chvoste visí.« Toto patrí na čtvero míst. — Vety »Smrť ho tam
čakala «, »smrť tam hľadal* jsou z vlastním pfíkladem hluboko ukryte zá-
sady, ač se pouhými úslovími býti zdají. Vyslovují zajisté osudnost, jakoby:
Komu souzeno zemŕíti, ten musí chté nechte učiniti to, čím si smrt zpô-
sobuje. Dano to tedy mezi prísloví, a príklad tento prispeje k poznaní mé
soustavy.

Nékterých pfísloví užívame v doslovném i pfeneseném smyslu na pŕ.
» Mnoho snehu, málo vody,< mimo predzvesť počasí má i tento význam:
Mnoho príprav, hrozeb a j., málo výsledku. — Nékde zdalo by se, že se
hlavy a odstavce zbytečné rozdrobují, na pŕ. >Bôh« a »Zbožnost«. V obou
záhlavích ovšem slovo »Bäh« významem svým velmi blízko sebe stojí;
avšak v záhlaví »Bäh< hledí se více k jeho vlastnostem, kdežto v záhlaví
»Zbožnost< více k vlastnostem lidským, pomer k Bohu určujícím.

*) Mnohý nájde snad dle náhledu svého mezi pŕíslovími porekadlo, a mezi po-
ŕekadly prísloví, avšak nájde, což príbuzného jest, aspoň pohromade.

Digitized by

Google

Aby se táž slova zbytečné neopétovala a na prostoru se získalo, tedy
jsem mnohé vety stáhl, na pŕ.: »Má červené — vyťahané oči; — červený
— medený nos od pijatiky*, dlužno za čtvero samostatných pofekadel
považovati.

Náhled, aby se každá veta v té krajomluvé, v které slyšána byla,
vémé podala, jest pravý. Avšak zde všecko záviselo od sbératelň. Jedni
toho šetrili, jiní ne. Tak starší rukopis Pavl. Čorba pochází sice ze Šariše,
avšak nebyl šárištinou psán. Ovšem jsou podatky od p. far. J. Kella z Bar-
diova krajomluvou šarišskou a p. uč. L. V. Riznera ze Zem. Podhradí
krajoml. z Bošácké doliny psány a s radostí tak i mnou vepsány. Krajo-
mluva Trnkou vydanýeh (viz výš) Prísloví podobné šetrená, jen že pravopis
Trnkňv jest sám o sobé nedňsledný. Krajomluvy bylo šetŕeno i u príspevku
dodávaných z Gemeru, Novohradu, Spise, z okolí Modry*); Liptov a jiné
okolní stolice liší se jen nepatrnými odchýlkami od spisovné slovenštiny,
vyjmouc pokoutní mékčení aneb tvrzení d, n, t

Dále jest mi promluviti néco o pravosti, ryzosti slovenských prísloví.
Na zásade výhradnosti nikdo nelpí. Dobre slovenské, tŕebas ne výhradné,
je na pŕ. >Dnes mne, zajtra tebe.« Aňo i taková jako »Hlas Fudu, hlas
boží,« lidera méné užívaná, dle rady p. Šujanského, ač ne bez váhaní, jsem
pfijal. Hranici míry byla mi ovšem udomácnélost toho kterého prísloví
u lidu, ať si to vzniklo u neho čili nie; a proto pfíslovní prúpovédi pô-
vodné spisovateli slovenskými vyslovené, ale posud jen od intelligence uží-
vané, na pŕ. >Umom, lebo päsťou «, stranou jsem nechával. Jestliže pŕece
vklouzlo jedno druhé lidu slovenskému cele cizí, za to by ovšem v první
radé zodpovédnost padala na sbératele; védíť sami nejlépe, odkud čerpali.
Všecka taková, mné co do slovenskosti pochybná prísloví opatril jsem
pŕedcházejícím znamením *. Pri této pi^ležitosti pripomínam, žeby sbératel
i redaktor méli míti pozor aspoň na taková prísloví, jako: »Koho bohovia
nenávideli, učinili ho učiteľom « t. j. známe »Quem dii odere* atd. (Sborník
Matice slov. I.) Taktéž čoby z toho bylo pošlo, kdybych se nebyl zeptal,
odkud jsou ta a ona výborná prísloví v slovenských kalendáŕích, jež jsou
preklady z ruštíny a j.

Pri tom, co jsem o výhradnosti fekl, dlužno uvážiti i to, co Čela-
kovský v listine pro cizí učence napsal: »Man ťindet oft Sprichwôrter, die
sich auffallend ähnlich bei zwei, historisch fast in keiner Beriihrung stehenden
Vôlkem befmden, wovon die Ursache vermuthlich darin liegen mag, dass
die Grenzen der praktischen Weisheit oder des Verstandes nicht so aus-
gedehnt sind, als die der Phantasie, des Witzes und der Leidenschaft, und
daher derselbe Satz in gleichem Gewande an verschiedenen Punkten sich
immer ähnlich erscheinen kann.* (Dr. Hanuš, Lit. pHsl. str. 42.) A tak
slušné za nepravou má tu domnénku, jako by to které prísloví, mající své
parallely v jiných jazycích, z nich bylo pfejato. Pŕipusťme však, že se
mnohé skutečné pŕejalo, k tomu sám Dr. Hanuš poznamenal (str. 47.):
»Kdožby umél pfísné česká prísloví oddélovati od nemeckých, tenť by
musil té moci býti, celé déjinstvo národov českého a nemeckého vespolek
až téméf do nejdávnéjších koŕínkňv spojené, v samostatné časti rozdéliti.«
A to platí také o všech sobé sousedních národech.

Že se prísloví nedoslechnutím aneb neporozumením jejich významu,
jdouce z úst do úst, také zpotvofují, o tom presvedčuje na pŕ. prísloví
» Chytrý chytro dostane, ale nevyžiada,* dlc jiných >a lenivý žiada. «

*) »Pr. Modra« poznamenaná prísloví, kde mají de, /e, ne, te, vyslovují se tvrdo
mékkého ď, /', «, ť tam neznají. Poznamenal sbératel M. J. Buľovský.

Digitized by

Google i

VI

Jestliže jsem se pravého významu každého pfísloví nedovtípil, toho
bych htoval; avšak učinil jsem všude, co bylo možno, nelituje poptávati se
pp. sbératelň, kteŕí mi podlé své možnosti ochotné odpovedi zasýlali. Ze-
snulí ovšem jsou zesnulí.

Nékterá prísloví, tfebas nanejvýš vtipná, pro jejich hrubou obscoennost
jsem vynechal.

Parallel citováno z Čelakovského více než 1500, (čísla značí strany
vydaní z r. 1852.); polských z Adalberga*) víc než 2000 (čísla jsou bežná
č. toho kterého hlavního slova; D značí Dopeínienia; kde není čísla, tam
je prísloví ojedinelé). Maďarských z Erdélyiho »Válogatott magyar kôz-
mondások« uvedeno doslovné asi 400. Více než 60 uvedeno ze spisu
» Vlastiveda Slezská« I. seš. 6. dilem doslovné, dilem pozn strán téhož
spisu. Také z časopisu » Obzor « na Morave vydávaného citováno. Ne-
meckých jen asi 100, hlavné z Frischbiera »Preussische Sprichworter und
volksthiimliche Redensarten.c Latinských jen asi 50. Ném. a lat. proto jen
málo, ponévadž jsem uvedl jen ta, kterých Čelakovský nemá.

Aby bratŕí Česi a jiní Slované slovenštinu náležité čisti mohli, nebude
od veci, když upozorním na to, že se každé slovenské e pred d, (í), n, t po-
važuje za é, a tak se na pf. n^'d^ľa čte n^d/ľa. Ohledem le se pravidlo
mékké výslovy zachováva jen od téch, kteŕí k tomu svou vlastní krajo-
mluvou puzeni jsou a proto si tohoto le^ tak jako ani // ohledem mékčení
Česi nemusejí tuze všímati, nechtí-li slovenštéjšími býti, než sami Slováci. Pri
de, ne, te jest však pŕece nékolik výjimek, kde se vyslovují tvrdo, a sice v prí-
davných, jako: čiernr korenie, krásna* vtáky, kdežto pŕíslovka krásna' čte se
mékko : krásn/; zasiatí* zrno, prekliata duše (tvrdo^. Taktéž slova ten, tento,
tedy, teraz, mají tvrdé ie, Dlužno pŕipomnéti i to, že Slovák dvé dlouhé sla-
biky po sohč netrpí. Pro pravopis však i tu pripomína Dr. Czambel nékteré
nutné výjimky. (Slov. Pravopis, str. 174.) Za dlouhou slabiku považuje se
i dvojhláska ia, ie, iu, ô (uo) mající.

Konečné pri vroucím díkučinční Hospodinu, že mi pomohl nesnadné
dílo toto a mnoho času vyžadující ku konci pŕivésti, vzpomínám plný vdéky
také na ty, kteŕí mi pri ném všelijak nápomocní byli. Jsou to všickni již jme-
novaní páni pfispčvatelé, kterýmžto tímto za požehnanou snahu jejich díky
činím. Také již zvéčnélých sbératelu památka budiž požehnaná ! Zvláštč pak
dékuji velebnému p. faráfi Fr. Šujanskému, nejlepšímu védomcovi našemu
v oboru pHslovnictví, nejen za propôjčení mi bohaté sbírky své, ale i za
ochotné podávané mi vývody a rady.

Vysoceučený p. Dr. Pastrnek, který ráčil díla tohoto s tak velikou
láskou se zastatí ; který sobé neztéžoval tvorení díla toho množstvím dopisíi
sprovázeti, radou a pomoci svou k zdokonalení jeho pHspéti, a co více — vy-
daní jeho zprostŕedkovati, nechať prijme ode mne nejsrdečnéjši díky.

Konečné i p. t. pp. referentum si. České Akadémie za dobré pokyny
a si. České Akadémii, která v dobé pro život slovenský literárni nešťastné —
vydaní díla mého na se vzala, vzdávam svou úctu a díky.

V BREZNE, dne 20. ŕíjna 1896.

A. P. Záturccký.

*) Slavné toto a obšírne dílo, asi 30.000 pfísloví atd. polských obsahuj ící, bylo
mi láskavostí p. Dra. Pastrnka obstaráno: »Ksi^ga przyslów, przypowiešci i wyražeň
przystowiowych polskich.« 1894. XVIII a 805 strán čtverce.

Digitized by

Google

L B u h.

1. Boží moc, svrchovanost ; véčnost.
Prísloví.

Ak nám Pán Boh nepomôže, nik nám

nepomôže.
Ako Bôh dá, tak bude. (Též :) Čo Bôh
dá, to bude. Adalb. Bóg 152. Byč 4.

Bez Boha nič nemoha. (Pfechodník na
záp. Slov. bežný. Šuj.)

Bez božej vôle sa ani vlas na hlave
nepohne. (Srov. Luk. 21, 18.) Adalb.
Bóg 12. Sr. Adalb. Šwiat 2.
5 Bôh je nad nami.

*Bôh pred človekom mocou i vekom.

♦Bohu mluviť je činiť. Č. 3.

Bohu sa nenaprotivíš. Adalb. D. Bóg
(25).

Bôh všetkým vládne. Adalb. Bóg 64.
•o Budúce veci sú v božej moci.

Či je to tvoje? Najprú božie potom
moje. (Též:) To božie a moje. Po
Bohu moje. Adalb. Bóg 266.

Človek mieni, Pán Boh mení.^) C. 13.
Adalb. Bóg 102. 107.

Čo máme, od Boha máme.

*Čo Pán Boh nedá, toho svet — člo-
vek — nedočiní.
16 Darmo sa človek chráni, jestli ho Bôh
neochráni. Č. 11. srovn. Č. 13.

Chodbe na Boha s kyjom. (Též :) Ne-
môžeš na Boha s kyjom. Sr. Č. 9.

I tá najmenšia bjlina pochodí od Ho-
spodina.

Každému je od Boha súdeno.

Keď Pán Boh nechce, môže človek
robiť čo chce.

Keď Pán Boh požehná, i na skale sa
urodí.

More nevypiješ, Boha nepremôžeš —
neprevalíš. (O. 75. Mofe nepfeleješ,
dábla neošidíš. Boha nepŕemudruješ.
VI. SI. 225. More névyleješ, djabla
néošudiš. Boha népŕemudruješ.) Č. 11.

Musí býť, čo Bóh chce. T.

Na božom požehnaní všetko záleží.

Nádeja je u človeka, pomoc u Pána
Boha

Nad ľudmi Bôh vládze. — Nad šťastím
Bôh vládne. Č. 149. Adalb. Bóg 322.
(Dokladá se nevážne :) a mačka nad
myšami (aneb:) a vlk nad ovcami.

Nebude po našom, ale po božej vôli.
(Též:) Ani nie po mojom, ani nie
po tvojom, ale bude po božom.

Neminie ťa, čo ti je od Boha súdeno.
(Víz 18.)

Od Boha dôstojnosť. (Trenč.) Č. 18.

Od Boha šťastie.

Pán Boh dal. Pán Boh vzal. (Z Jóba
1, 21.) Č. 17. Adalb. Bóg 42.

Pánova je zem.

Proti Boha nie nemohu. (České, ale
u Slov. udomácnené.) Č. 10. Sr.
Adalb. Bóg. 341.

Sám sa neochrániš, ak ťa Bôh neo-
chráni. (Víz 15.)

20

*) Ember czéloz, Isten határoz.

Ad. P. Z ittirecký, Slovenská prísloví.

Digitized by

Google

I. Búh. 2. Boží opatrovaní, láska, milost. 'S. Boží svatost.

To je v božích rukách. (z= Neznáme,

jak bude.) Adalb. Bóg. 365.
35 U Boha nič nenie nemožného. (Z Luk.

1, 37.) Č. 3. Adalb. Bóg 23, 364.
Všecko s neba lietí. T.
* Všetci my pod Bohom chodíme. Č. 5.

Adalb. Bóg 390
Všetko božie, nič nie naše.
Všetko na svete len do času, iba Pán Boh

na veky. Č. 6. a 262. Adalb. Bóg. 389.
<o Všetko od Boha. (Též:) Nič bez Boha.

(K pŕedešlému dodáva se nevážne :

I koleno i noha.)

2. Boží opatrovaní, láska, milost.
Prísloví.

Boh aj zle na dobré obráti. (Též:)

Boh aj zo zlého dobré učiní.
Bôh dá chleba, komu treba.
Bôh dopúšťa, ale neopúšťa. C 12.

Adalb. Bóg 312.
Bôh jednou rukou tresce, druhou po-
žehnáva. (Též :) Ruka božia aj keď

tresce, požehnáva.
<5 Bôh najlepšie vie, čoho ľudom treba.
Bôh naloží, aj odloží.
Bôh raní, Bôh hojí.
Bôh svojho neopustí.
Bude ako bude a Pán Boh pomôže.
^" Čert nevie, čo Bôh chce.

Čím väčší kríž, tým bližšie nebo : (Z písné

náb.) (Víz 57.)
Čo Bôh činí, vše dobré jest *) (Z písné

náb.) Adalb. Bóg 391.
Čo s neba prší, to žiadnemu neškodí.

Č. 11.
Dobre Pán Bóh vie, čo robí. T. Adalb.

Bóg 374.
55 Ešte starý Pán Boh žije. Č. 3. Adalb.

Bóg 177.
Kde človek nemáha [zn nemuže), tam

Pán Boh pomáha. Č 12. Sr. Adalb.

Bóg 214.
Kde núdza najväčšia, tam Pán Boh

najbližší. Č. 12.
Kde potreba najvyššia, tam pomoc

(totiž boží) najbližšia.
Keď Pán Boh s nami, kto proti nám.^

(Rim. 8, 31.) Č. 17. Adalb. Bóg 178.

^ Was Gott thut, das ist wohigethan.

Koho Bôh chráni, nič sa mu nestane. 6o
Koho Pán Boh miluje, toho krížom

navštevuje; — toho tresce. (Žid. 12,

6) Č. 7, 8. Adalb. Bóg 202.
Komu Pán Boh dal zuby, dá mu i chleba.

Č. 4. (Též:) Kdo dal zuby, dá

i pod zuby. Adalb. Chleb 100, 50.

Z^b 6.
Kto umočil, ten osuší. (Též :) Bôh u močí

i osuší. Č. 13. Adalb. Bóg. >i6
Lepší Pán Boh ako všetci proroci. (Po-

vída se také o malomyslných pŕed-

zvéstovatelích. Srovn. VI. SI. 217.

ílorši všeci Svati, niž sum Pan Buh.

Víz VIII. 745.) Adalb. Bôg 402.
Nemiešaj sa ty Pánu Bohu do remesla. ó.>

(Neposuzuj fízení boží.)
Pán Boh dal kravičku, dá i trávičku. Č. 4.
Pán Boh je najlepší lekár. Sr. Adalb.

Bóg 249.
Pán Boh je ten, čo bol. Č. 3.
Pán Boh má viac ako rozdal. Č. 5.

Adalb. Bóg 378. (Též:) Pán Boh

bohatý, má atd.
Postraš, Bože, postraš, ale nezatrať! 70

Sr. Č. 12. Polekej.
S božou pomocou cez svet sa prebijem.
*U Boha viac milosti, ako u ludí ve-
domosti.
Viac božej milosti, ako ľudskej zlosti.

Adalb. Bóg 382.
Vie Bôh, čo činí; — čo treba. Č. 6,

11. Adalb. Bóg 374. Zlošč 7.

3. Boží svatost a spravedlivost.

Prísloví.
Akí sme, tak nám Pán Boh dáva. 7s

Ako Kuba Bohovi, tak Bôh Kubovi.

Č. 10. Adalb. Jakób 1.
Ako my Pánu Bohu, tak nám Pán Boh.

Sr. Adalb. Bóg 161.
Ako ty bližniemu, tak Pán Boh tebe.
Boha neoklame.š, len seba.
Bôh je vysoko, ale vidí delako (ľ= da- ho

lekoi. Č. 5. Adalb. D. Bóg 419.
Bôh nenie na koni, ale nás dohoní.
Bôh nikomu neostáva dlžen. Č. 7.
^ Bôh pečie oplatky a ľudia oblátky.

Č. 512.
Bôh sa nedá posmievať. (Gal. 6, 7.)

Digitized by

Google

4

Boží svatost, spravedlivost. 4. Úsloví.

Bôh súdi, bárs nikto nežaluje z ľudí.
Boh vidí aj pravdu aj krivdu.
Bôh vidí, kto koho šidí. Č. 6.
Bohu neujdeš.

Bôh všetko vidí, i tajné veci súdi.
Božia ruka nezná dedk ani vnuka.
Čím neskoršie, tým ťažšie Bôh tresce.
Človek na tvár, ale Bôh na srdce hľadí.
Nieto čo s Bohom žartovať.
Pán Boh ako koho nájde, tak ho súdiť bude.
Pán Boh dlho borguje, ale nedaruje.
Pán Boh je dobrý, ale ľudia sme zlí.
Pán Boh je nie náhlivý, ale pamätlivý.

Č. 7. Adalb. Bóg 53, 319.
Pán Boh je vysoko, ale i nízko vidí

i hlboko.
Pán Boh kára za figliara {zii pro šaš-

káŕství j iného). Sr. Adalb. Figlarz.
* Pán Boh nesúdi dla rúcha, ale dľa ducha.
Pán Boh nevypláca každú sobotu. Č. 7.
Pán Boh sa nikdy nepomýli.
Pánu Bohu z ruky sa nik nevytrati; —

z hrsti sa nik nevykrúti.
Pred Bohom sa nik neskryje. Adalb.

Bóg 288.
Pred Bohom sme všetci rovní.
Pre jednoho človeka tresce Pán Boh

celý dom, pre dom celý dvor, pre

dvor dedinu, pre dedinu krajinu.

ŕSrovn. záver ku 10 bož. pr. — kte-

rýž navštévuji nepravost rodičú atd.)
Zle Pán Boh netrpí.

4. Rčeni a úsloví s božím jménem.

Ach, Bože, na svete! (Podivení, téžký
povzdych.) — Ak bude božia vôľa —
Ak nás Pán Boh doživí — Ak Pán no
Boh dá, i to bude. — Ak Pán Boh
dá zdravia a života — Ak Pán Boh
zachová od škody ^) — Ak sa Hospodin
nesmiluje — Bohu poručil. Na Boha ii5
poručil. (Znamená také: zŕekl se sta-
rosti.) Bôh ho pri videl — navštívil —
(in Potkalo jej neštéstí.) — Gospodine
pomiluj! (Ješté nyní užíváno. Dobš.
slyšel to v Turčoku, Gem. st.) Chvála
Bohu ! (Krátke chv^rla co interj.) Keby
mi Bôh shodil. — Shoďže Bože! Milý, 120
mocný Bože (aké je to divné —
krásne — ; — čo to bude s nami !)
Nedaj Bože ! — Nedopusť Bože ! Nech
Pán Boh chráni a bráni — uchová od
toho každú dušu kresťanskú! (Též:)
Pán Boh chráň a bráň! Pán Boh za-
varuj ! Nech sa stane vôľa božia ! Č.
577. Neponosno Bohu! ^z=:Díky Bohu.
Ponosa m žaloba, maď. panasz.) — Po- 125
nosno Bohu! (zz: Bohužel). Požiaľ sa
Bohu! Pre Boha živého, čože sa to
robí.^! — Preto ma Bôh neopustí. —
To je od Boha ! To je ešte ta s Bohom !
(m Dost dobfe. Slovák povi také: »To
ešte zbaví !<) Toto je divná božská moc! i3o
(Jiná Pf. atd. o Bohu víz II. odst. 3.)

') Bez piŕedeslání této vety hospodái' slovenský bál by se vypočítat, kolik pravde-
podobné bude míti úrody aneb dobytka.

1*

Digitized by

Google

11. Víra a mravy vubec.

1. Pravda, její neutajitelnost a vítéz-
ství. (Víra v mravné ŕízení boží.)

Prísloví.

Časom všetko na vrch vynde.

Darmo sa pravde protiviť. Č. 62. Též-
ko£ r-

Keď slunce svieti, netreba sviečky.
(Zŕejmost pravdy.)

Kedz pravda prepadne, to še nepre-
padne. Šár.

Nič nenie tak tenko upradeno, aby nebolo
na svetlo preneseno. Rkp. Slov. Pohl.

Nič nieto skrytého pod slncom.

Nič sa tak tajne nepletlo, čoby nevyšlo
na svetlo.

Nič tak skryté, čoby nebolo vyryté; —
aby časom nevyšlo na svetlo.

* Pomsta za pravdou neskoro pokul-

háva, ale vždy dôjde. (Srovn. Ač
i o palici lazí, ale dolazí pokuta.
Hodžôv » Šlabikár*.)

* Pravda je moc.
Pravda nahá chodí.
Pravda na veky trvá.

Pravda nez tratí z ceny i keď zostarne.

Pravda predsa zvíťazí.

Pravda sama sa zpravdí — zastáva.

Č. 62. - háji -
Pravda sa neutopí vo vode a neshorí

v ohni.
Pravda vynde na vrch ako olej na vodu.

Adalb. Oliwa 2. Sr. Klamstvo 3.

Prawda 65.

2. Svedomí. (Viz 278 a násl.)

Prísloví.

* Dobré svedomie je mäkká poduška.
Dobré svedomie sa nebojí; — zlých

rečí sa nebojí. Sr. Č. 373. Adalb

Sumienie 17.
Kto má dobré svedomie, klebetám sa ."»

vysmeje. Č. 373.
Kto sa v svedomí čuje, nazdá sa, že

každý o ňom rozpráva.
Kto s dobrým svedomím chodí, ani

hrom mu neuškodí.
Len na čas dá sa svedomie ohlušiť —

ukojiť — uspať — , ale sa hneď

prebudí.
S dobrým svedomím pred kohokoľvek

predstúpiť môžeš. Sr. Č. 373.

* Svedomie je žalobník, sudca i kat --•'»

v jednej osobe. Sr. Č. 371. Zlé sve-
domí —

V čom sa nečujem, od toho ma hlava
nebolí.

Zapálená tvár je dobrý znak.

Zlé svedomie najväčšie trápenie; —
najviac hryzie ; — nedá pokoja ; —
najviac pi cha — sužuje — trápi.

3. Zbožnosť, bezbožnosť.

Prísloví.
Aj hoviadko, keď líha a vstáva, na

kolená kľaká. Sr. Č. 8. Kufátko —
Ak si z Boha, neboj sa, on ti bude 3(»

na pomoci.

Digitized by

Google

3. Zbožnost, bezbožnost.

Bázeň božia je počiatok múdrosti.
(Pŕísl. Šálom. 9, 10)

Bez Boha ani prez prah noha. Č. 14.
Adalb. D. Bóg (7.)

Bez Boha ničoho dobrého učiniť ne-
môžeš.

Bez kríža — bez Boha.
<► Boha sa boj a sveta sa hanbi ! Č. 6,
120. Sr. VI. SI. 222. Bôj se Boha,
stramaj se lidi: Pambú všecko vidi.
(Víz 54.)

Boha vzývaj, a čo môžeš, rob; — a
rukou prikladaj. Č. 9, 130. Adalb.
Bóg 20. R^ka 54.

Boj sa Boha zle robiť.

Čo božieho, vdlačne Bohu. Adalb.
Bóg 75.

Čo nenie z Boha, to nič nestojí.
M> Dobrým Bôh pomáha.

Kde budem, tam budem, na božskú
dobrotu nikdy nezabudem.

*Kde je málo pobožnosti, tam nehľa-
daj mnoho cnosti.

■''Kde je viera v Boha, tam je dar
múdrosti; kde nevera v Boha, tam
je tma hlúposti.

Kde nieto Boha, nieto ani zmoha.
*'> Keď je zle, vtedy na Boha volajú.

Kto bez Boha žije, sám seba bije.

Kto Boha miluje, toho svet sužuje.

Kto Bohu slúži, má dobrého pána.
Č. 14. Adalb. Bóg 228.

Kto je Bohu neverný, ani ľudom je
nie verný.
:><» Kto na Boha spolieha, zahanbený ne-
býva. 1)

Kto o nebo nestojí, pekla sa nebojí.
Č. 35. Adalb. Niebo 15.

Kto sa Boha bojí, ten si pevne stojí.

Kto sa Boha nespustí, toho Bôh neo-
pustí. Adalb. Bóg 50, 238.

Kto sa ľudí nestydí — nebojí - ani
Boha sa nebojí. Sr. Č. 13. (Sr. Luk.
18, 4.)
v. Kto v mene božom seje, v mene bo-
žom žať bude.

Modli sa k Bohu, ale k brehu plávaj;
— a vesluj ku brehu. Č. 9, 130.

Musíme všetko v(faČne prijať od Pána
Boha.

* Náboženstvo a poctivosť nezná žartu.

Neobchádzaj Pána Boha, keď sa máš
s ním stretnúť. (Značí také: Neza-
nedbávej pobožnosti. Nezavrhuj štéstí ;
— dobrého človeka; — príležitosti
k dobrému skutku, a j iné.)

Pán Boh je s tým, kto je s ním. 6o

Pán Boh neopustí žiadneho svojho ve-
riaceho.

Pozná Pán Boh svojich; pozná i čert
svojich.

Pri stole ako v kostole. — (Stúl po-
važuje se za posvátný, pro dary boží
na ném prijímané.) Adalb. Stôl 17.

Viera.

Kto nemá viery, netreba mu kostola.
Mrzko je s vierou kupčiť (t. j. k vúli 05
hmotnému zisku k jiné cirkvi pŕi-
stoupiti.)
Viera nikoho nespasí (t. j. víra mrtvá,
Jak. 2. — Též v smyslu »kon-
fesse.«)

Žiadnu vieru nepotupuj, ale svojej

sa drž.
Všetko s Bohom ! — Všetko s Bohom !

a s rozumom! Adalb. Bóg 393.
Začínať, začiať, započatý, za-
čiatok, počiatok.
Čiň od Boha počiatok a bude dobrý

poriadok. Č. 3.
Čo sa s Bohom začína, dobre sa "^^

skončieva. Č. 3. Adalb. Bóg 237.
Kto s Bohom začína, s Bohom končí,

tomu idú dobre veci.
Kto s Bohom začína, s tým Bôh

končí. Sr. Č. 3. Adalb. Bóg 247.
Od Boha počiatok. Ad. Bóg 299,

403.
S Bohom začínajme, s Bohom i do-

konajme.
S Bohom začni, s Bohom konči, ne- 75

spúšťaj ho nikdy s očí.
S Bohom započatá práca dokonale

sa odpláca.

Žaluj sa svetu, svet ťa zvic: vzdychaj
ku Bohu, Bôh ťa vyslyší.

Žijme -- robme — ako Pán Boh pri-
kázal.

M Spes coníisa Dco nunquam conľusa rcccdit.

Digitized by

Google

6 II. Víra, mravy. 4. Lehkomyslné včty. 5. Dobré, 6. Zlé mravy, hŕích; výstraha.

4. Lehkomyslné vety o Bohu
a o zbožnosti.

Prísloví.

»Jak ty mene (mné) pane Bože do saku,
tak ja tobi do cerkvi « Šár.
80 >Mne je práca ako modlitba. (Samo
sebou ne zle povédíno; avšak nad-
užívá se k ospravedlnení nemodlení
se. (Víz též VII. 774.)

Modli sa, nemodli sa, z prázdnej misy
nenajieš sa. Úfaj sa, neúfaj sa atd.
(Nadužíváno.) Adalb. Modlič si^ 3.

Od modlitby strnú zuby. Pr. Modra.

> Spusť sa Boha, chyť sa vŕby!* (To
je ovšem žert vzatý z toho, že to-
noucí » pltník* na Boha volal, pak
se ale vŕby chopil, a vysvobodil.
Též : Lepšia jedna vŕba ako sto bohov.)

» Zajac tiež nič neverí, a žije.« Odp.
>Ale keď ho psi doháňajú, vtedy
volá >kňaz! kňaz!« Sr. Č. 17.

5. Dobré mravy.
Prísloví.

Cnosť (čnosť), cnostný.
85 Budi čtnostný, budeš sčastliv. T.

* Čo peniaze v tej časnosti, to cnosť

platí vo večnosti.
Čnosť a peknosť je milá společnosť.
Čnosť sama sa chváli. T.
Čnosť so závisťou chodí.
90 Čo sa ti na iných neľúbi, netrp to ani
na sebe. Č. 288.
Dobrý, dobre.

Dobrá krava dobré mlieko dáva.
Dobrého všade radi vidia.
Dobrému je všade dobre. Č. 29.

Adalb. Dobrý 11.
Dobré s dobrým, zlé samo. Č. 28.
Adalb. Dobrý 54.
o:, Dobré srdce nad zlato

Dobré zrno zostane, ale plevu vietor

uchytí.
Dobrý človek dobre robí.
Dobrý sa vo svete neztratí.

Dobrý strom dobré ovocie nesie.

(Mat. 7, 17.)
* Chlieb so soFou a skutok s dobrou í^"»

vôFou. Sr. Č. 282 a 370. Adalb.

Wola 1.
Každý dobrý môže ešte lepším byť.

Č. 29. Adalb. Dobrý 37.
Rob dobre a spravodlivé, a neboj

sa nikoho. Sr. Č. 373. Adalb. Czynič 1 1 .
Z dobrého vína i ocot dobrý. 1) (Sr.

III. 175 a násl. 267 a násl.)
Duša — poklad drahý! Sr. Č. 16.
Nájde si zlato zlatníka. Č. 30. ^"^

Poctivosť, poctivé.

Kto poctivé chodí, bezpečne chodí.

S poctivosťou najdklej dôjdeš. Adalb.
Poczciwošč 4.
Pod mierou užívaj.
Statečnosc na večnosc. Šár.
Tak robme, aby to bolo i Bohu i ľudu >i*»

milé.
Tak žijme, aby bolo i neba i chleba.

Adalb. Niebo 26.
Žiadosť drž na uzde!

6. Zlé mravy, hŕích (čert) ; výstraha
v pokušení.

Prísloví.

Aké prasa, taký kvik; aký človek, taký

zvyk.
Aký človek, taká obyčaj.

Čert.

Čert aj hriechy mädom sladí. Čert
má moc cukru, aj hriech robí slad-
kým. Č. 22. Adalb. Grzech 28.

Čert nespí 2) podaj mu vlas, uchytí
ťa celého. (Též :) — podaj mu prst,
nuž ťa za celú ruku uchytí. — Čert
nespí povzbudí. Sr. Č. 21, 524.
Adalb. Czart 4. Djabel 18. Szatan 2.

Čert pjator. (>Pjatiť z= mírniti, zdr-
žovati ; zde totiž od dobrého úmyslu.)

Čert sa ihrá. T.

Čert sa na zlom smeje a na dobrom
hnevá. (Značí také: Špatný človek
z cizího neštéstí teší se.)

^) Jó borbul jó cczet keriil.
^) Az ôrdo^ nem alszik.

Digitized by

Google

7. Následky hŕíchu, trest.

i2f» Čert za dobrým čihá ; zlý je i tak jeho.
Pri každom kostole máčertkáplonku.l)
Sr. Č. 9. Kde Pán Bôh - a 187.
Nem' toho — Adaib. Koációl 13.
*Čím bližej Rim, tým horší kresťan.
(Není slovenské. Šuj.) Sr. Adalb.
Kosciól 15.
Fíky na trniu neros tú. T.
Hriech, hrešiť.

Hriech -- diabla smiech. Č. 24.
120 Hriech sa v malom začína, vo veľ-
kom dokonáva.
Jeden hriech plodí druhý. Adalb.

Grzech 22.
Kto sa s hriechom chváli, dva razy
hreší. Č. 25. Sr. Adalb. Grzech 2.
VoF umreť, ako ťažko zhrešiť.
Jeden idze na odpust a druhy zaš
na rozpust. Šár. Adalb. Odpust 3.
(Také v smyslu : Jedno gazduje ,
druhé rozgazduje zz: jeden šetrí, jiný
mrhá. J
130 Jeden za duchom, druhý za bruchom.
Kúkor.

Nenie role bez kúkole. T. Adalb.

Zbože 7.
Všade kúkoľ medzi pšenicou. Adalb.
Pszenica 10, 13.
Neskoro po smrti pokánie činiť. T.
O Bohu sprostý, o diablu múdry.
Peklo,
lar. Do pekla vždy brána otvorená, i o
polnoci.
Široká do pekla cesta, do neba úzka.
Sr. Č. 15. (Mat 7, 13, 14.)
Poznať vlka po srsti.
Strom.

Aký strom, také ovocie Adalb.

Drzewo 52.
Zlý strom zlé ovocie nesie. (Mat.
7, 17.)
140 Šumná paskuda, lem že na jedno oko
slepá. Šár. (Pú vodné o koni, když
kupec slepotu jeho zpozoroval)
Všade sa mrcha zelina nájde.
Všade sa to mrcha semä nájde.
Všade zlí medzi dobrými.
Zlý človek zle robí.

7. Následky hŕíchu, trest.

Prísloví.

Aký život, taká smrť •^) Č. 313. Adalb.

Czlowiek 66. Šmierč 8.
Ako žil, tak umrel. Č. 313. Adalb.

Žyč 8.
Bujak zem hrebie, a na jeho vlastný

chrbát mu zem padá. (Viz 167.)
Čert.

Ako robil, tak sa mal; čertu slúžil,
čert ho vzal. (Též :) Komu slúžil, ten
ho mal, čertu atd. Sr. Č. 314.
Keď Bôh chce čerta potrestať, pošle

naň druhého.
Koho má čert vzjať, netreba ho
kliať. Č. 34; — toho vezme.
Čo psovi, to psovi.
Ďaleko neujdeš na krivom koni.
Dvoch dvorov psovi vždy sa ulezne

palica.
Hriech, hrešiť, hriešny.

Čím kto hreší, tým trestaný býva.
(Kn. Moudr. 11, 16.) Adalb. Grzeszyč
3, 12.
Hriech pokuty neujde.
Hriech sám seba tresce.
Hriešna žiadosť plodí žalosť. Č. 26.
Každý hriech má svoj trest ; — svoju

pokutu
Pokuta za hriech neminie. Adalb.

Kára 10. Pomsta 7.

Rada by duša do neba, ale hriech

ťažký. Sr. Č. 15. Adalb. Dusza 28.

(Též :) Rada by duša do raju, ale jej

hrihy nedajú. Šár. (Značí také

pýchu, túžbu po nedostižitelném.)

Starý hriech — nová hanba. Č. 26.

Jaké chovanie, také skonanie. T.

Kto ako robí, tak sa mu vodí ; — tak

mu Pán Boh platí.
Kto druhému jamu kope, sám do nej
padá.'^) Č. 19. (Pŕísl. Šal. 26, 27.)
(Též:) Kto druhému jamu hľadá,
ten vždy sám do nej upadá. (Žer-
tovné:) Kto druhému jamu kope,
nech si dá zaplatiť. Adalb. Dól 8.

*) Wo der Hehe Gott wohnt, da hat auch der Teuľel sein Ncst. Hol Istennek
házat építenek, oda j^uggaszt kápolnát az ordôg.
') Minemii az élet, olyan a včge is.
') Ki másnak vermet ás, mága csik belé.

Digitized by

Google

II. Víra, mravy. 8. Nenapravitclnost.

165 Kto raz poctivosc ztraci, nikto mu ju

nenavraci. Šár.
Kto za živa planý bol, aj na pohrabe

mu zlá slota bude.
Na moju strechu hádže, a na jeho padá.

(Víz 147.)
Na to bijú, aby bolelo. Adalb. Bič 32.
Pe k 1 o.

Človeče hreš, a pekla neujdeš.
170 Samopaš v pekle horí.

Planý človek neminie káry božskej.
Planietnik l) bol, v planietach odišiel
Pomsta i na chromom dojedé. T. Adalb.

Kára 3. Pomsta 1.
Po veľkej šuchote môže aj veľa dažďa

prísť.
n:. Pozdné pokánie nestojí ani psa. *^) (Nej en

o mravních chybách.)
Trest, trestať.

(ľím pozdejší, tým trest väčší.

Každú šelmu Pán Boh tresce.

Netresci toho, kto sa sám tresce.

Plač po smiechu, trest po hriechu.
ibo Zlé sa zlým platí.

8. Nenapravitelnost.

Prísloví.
Čert.

Aký čert pečený, taký diabol varený.

Bude z neho toľko, ako z čerta apo-
štol.

Čerta neobrátiš. Čo ten svet prevrátiš.

Čert ochorel, chcel býť svätým, keď

ozdravel, bol čo predtým.^) Sr. Č. 36.

Když ~ Adalb. Djabel 4.

185 Darmo čerta zváraš — umývaš —

čistíš — , predsa ho nikdy nevybieliš.

Dá sa na pokánie ako čert na milosť.

Jedného čerta vyhnal a desať vohnal.
(Též :) Čerta vyženieš, desať priže-
nieš. Č. 529.

Môžeš čerta do desiatich kostolov
vodiť, len vždy Čertom bude. (Též :)
Nebude z čerta anjel, čo ho budú

v 99 kostoloch krstiť. Sr. VI. SI 218.
Z djabla nébudé jakživ anjel, i dyby
ho v sedmi kostolach svétili.
Nehľadaj u čerta svätenej vody.
Z čerta nikdy dobré nebude. (Též:) i9o
Čert nikdy dobrý nebude.

Čím hrniec navre — nasiakne — tým
i črep páchne. 4) — Čím sa hrniec
raz nabere, tým večne smrdí. Sr.
Č. 407. Adalb. Gánek 2. Sr. Sko-
rupa 2.

Darmo hrniec čierny umývaš. (Také
o vymlouvaní zlých.)

Keď kôň — mršina — uhýňa — zdo-
chýna, vtedy najväčmi kope. - Kedz
kuň zdyha, najbaržej virga. Šár. (Viz
196.) Adalb. Kon 59.

Košuch mnoho praný, vlk doma cho-
vaný, Židak pokrscený, ništ v tom
dobré není. Z Boš. dol. Adalb. Žyd
65.

Mačka myší nenechá, líška sliepok, i^r*
straka svojich skokov a vlk oviec.
Sr. Č. 223.

Mucha keď hynie, najväčmi štípe. (Viz
193.)

M u r í ň.

Darmo je murína umývať. Adalb.

Murzyn 1.
Murína vo vode neumyješ.
Murín nebude bielym.
Umývaj murína koľko chceš, on ti 2(k>
bude len čierny.*'^)

Čo sa s kým narodilo, s tým i umre.
Č. 222

Napľuj kurve do očí, bude sa nazdať,
že to dážď prší.«) Adalb. Oko 37.

» Nebudem dobrý, nebudem, kým ma
neodrú na buben; keď budú na mne
bubnovať, potom len budem ~ sľu-
bovať. «

Nikdy zo zlého nebude dobré.

Od tvrdej hrče i sekera odskakuje, 205
i vyštrbí sa na nej. (Darmo napo-
mínaš.)

azt

M »Planictnik* tlie IíiIdvú etymológie od slova ^planý— spätný. Suj.

^) Késo hánat ebgondolat.

^) Srovn. lictcjí volt az ôrdóg, barát akart lénni.

h Srovn. Uj cserépbe avult szag tartó.s .szokott lénni.

•'•) Srovn. Schwarz geboren, ist allcs Weis.swaschen verloren. Aethiopum lavare.

•') Kr glaul)t, dass es rc^net, wenn ihm ins (iesicht j^espuckt vvird. Kopj szemébe,

mondja : eso esik.

Digitized by

Google

9. Zlí se podporují.

Opica zi stane opicou, chocaj bys na

ňu zlatli reťaz dal.
e s.

Čo v kostole po psu? (Ostatné jest
to i hádanka. Odp. Srst ) Adalb.
Pies 24.

Darmo kladieš psovi nohu na stôl,
on ju vždy dolu strhne l) (Též :)
Klaď psovi na stúl nohy, on pred-
cáj pod stúl hledzí. Pr. Modra. —
Vylož psa na stôl, predsa pod stôl
leze.

Chváľ psa ako chceš, a nebude zo
psa iného, len pes.

Nebude zo psa slanina,*^) ani z vlka
baranina. (T. dokladá:) a z mora
pustatina. Č. 35. Adalb Pies 296.
Wilk 137.

Pes aký do chrámu, taký z chrámu.
Č. 35. Adalb. Pies 73. (Též:) Pes
zostane psom aj v kostele.

Pes len za pesstvom chodí.
Polepším še pane, jak mene (mne) ne-
stane. Šár.
Pozlátená uzda nepolepší koňa. Č. 269.

Adalb. Szkapa 5.
Rak.

Raka do vody odsúdili. — Raka vo
vode neutopíš.-^) Srovn. C. 612.

Učí raka prosto chodiť.

Sviňa.

Sviňa blato vždy nájde.

Sviňa je len sviňou, bárs by na sebe
zlaté sedlo mala. — Zo svine len
sviňa bude.
Vlk.

Opýtaj sa vlka, či na Boha verí. Sr.
Adalb. Wilk 41.

Vlk by sa zabil, aby zlý nečo do-
brého urobil. (Též :) Musel sa vola-
kde vlk zabiť. (Srovn. XII. 896)

Vlkovi mluv »nebe«, on zuby vycerí
do tebe. Novohr. — Č. 36.

Vlk premení srsť, ale nie natúru. ^)
Č. 223. Sr. Adalb. Liszka 19.

Z vlka nebude baran, ani zo psa oráč.

Z vlka nebude rátaj. C. 35.

Zúverené drevo ťažko sa prostí. Zúve-
renú dosku ťažko narovnať. Č. 222.
Zuvífelé —
Žaba.

Nájde si žaba mláku. — Žaba kaluž
hľadá — nájde — neopustí. (_=: Zlý
nájde sobé spôsob k provedení zlého.
Jiný výklad: Hánce vždycky má co
tupiti. Opét jiný: Zlý nájde sobé
rovného) Č. 222.

9. Zlí se podporují.
Prísloví.

Cigáň cigáňa vždy nájde.
Čert.

Bol čert diablovi po vôli, že tak urobil.
Čert čerta nájde.
Čert ho dal a diabol ho držal.
Čert svojich neopustí. — Čert svo-
jim ľuďom pomáha.
Čert vymyslí, diabol poštuchne ( :^po-

bízí; dle jiných » poslúchne*.)
Čert za diabla sa ručil.
Pes.

Musel by veľký hlad byť, aby pes

psa jiedol. Sr. Adalb. Pies 190.
Pes psa dycky (vždycky) obráni,
z Boš. dol ; — nikdy nenechá; —
pozná, Adalb. Pies 218; — rád sa
zaujme; — vyňuchá; — vždycky
hľadá.
Pes psu brat. Č. 38.
Pes suku nikdy nepotrhá. (Zlobivá
narážka zvlášté na manžele ) Adalb.
Pies 202.
Sova.

Sova sovu dovolá ; — húkajúci do-
húka ; — nájde, keď slniečko zájde.
Sova nemôže byť medzi vtáky, lebo
ju vykľujú.
Trhan trhanovi nikdy neublíži.
Vlk.

Musí byť veľký hlad, keď sa vlk do

vlka oddá.
Nikdá vlk vlkovi oko nevyklal. —
Vlk vlka neruje. Č. 39. Adalb.
Wilk 124

n Srovn. Pad alá szokott kutyának fcjct ha asztalra vonod is, a pad alá rántja.

^) Kutyából nem Icsz szalonna.

^) Einen Krcbs kann man durch Er.säuľniss nicht umbrin^en.

■*) Pellem lu]>us, non náturám mutat.

Digitized by

Google

10 11. Víra, mravy. 10. Nesvornost, 11. Soud zlých. 12. O cizích chybách. 13. Trvaní zlých.

Vrana.

Vrana ku vrane šedá. ^) Č. 38.

Vrana vrane oko nevykole — ne-
vydlbe — nevyd\ibe — nevy-
kfuje. *^) (Má i zvláštni význam :
Nadarmo hledáš u pánô ochrany
proti pánúm.) Č. 39. Adalb. Kruk 8.
Wrona 31.

Maká druhých ožehom, kto sám

v peci líha. Č. 519. Adalb. Piec 4.

Po tme každá krava čierna ^) Č. 304.

Sr. Adalb. Kot 21. Krowa 39.
VedFa seba súdim teba.
Zamazaná sviňa rada sa o druhého

ociera. Z Boš. dol.
Zlý aj druhého má za zlého.

10. Nesvornost zlých.
Prísloví.

245 Keď si dvaja lotri nadávajú, vtedy sa

najlepšie poznať dajú.
Pes.

Dva psi na jednom koštiali skoro sa
porujú. •^)

Pes psovi zná najlepšie blchy vybe-
rať (:^ chyby odkrývati. Jiný vý-
klad: Vinník vinníka zastáva, vy-
mlouvá. Šuj. Opét jiný : O knézi,
který jiného knézc zpovídá. Šuj.)
Č. 38. 634.

Pes psu blchy honí. Adalb. Pies 192.

11. Zlý podlé sebe soudí o jiných.
Prísloví.

Aká je kto šelma — aký je kto sám

— tak o druhom myslí. Č. 372. Sr.

Adalb. Byč 35.
250 Aký išiel, takého stretnul.

Kto je vo vreci, nazdá sa, že všetci.
Kto jie rád flaky (droby), myslí, že

každý taký. Adalb. Flaki 4.
Kto má žltačku, tomu sa všetko vidí

byť žltým.

Pec.

Kto líha v peci, nazdá sa že všetci;
— ten tam druhého ohrablom
hrada. Č. 372. Adalb. Gruba.
255 Kto pri peci sadá, tam druhého
hľadá.

12. Zlý vlastnich chj'b nevída, hledá
jich na jiných.

Prísloví.

Chytá sa tŕňa šípa.

Kotál. Adalb. Przyganiač 2. Przymawiač.

Hrniec haní kotál, obidvaja čierni.

Kotál hrncu závidí, a oba sú čierni.

Kotál hrniec karhá. Kotál z hrnca

sa ukára, a sám je ako sára. Kotel

sa hrncu ugára. Trenč. Adalb. Ur^-

gač si^ 2.

Vysmieva sa kotál z hrnca, a oba sú

čierni. ^) Č. 92. Vyšmiva še kocel

z panvy, a sám jako dziabel čarny. Šár.

Pes na i)sa breše.

Slepý sa temnému posmieva. Sr. Č.

92. Šilhavý —
Vetheť špinu hfadá.

13. Trvaní zlých.

Prísloví.
Čert.

Čert ho nevezme, a Pán Boh ho

nepotrebuje. Adalb. Djabel 19.
Čert nebere zlého, keď vie, že je
jeho. (Víz 120. Čert za dobrým — )
Adalb. Zty 30.
Od toho sa už Pán Boh odvrátil, a
čert sa ho bojí.
* Koho majú obesiť, ten sa neutopí.
Mráz žíhľavu nespáli.
Mrcha peniaz sa neztratí. ^) Č. 34.
(Víz 277.)

') Einc Krähe sitzt ^^crn bei der anderen.
2) Holló hollónak - csóka csókának — nem vájrja k i szemét.
^) Nehezen alkuszik meg két eh egy csonton.
*) Sotétben mindcn tehčn fekcte.

•'•) Ust korholja a fazekat. Kazán a fazéknak nem hányhatja szemére a fcketcsť^ct.
Vae tibi, vae nigra! dicebat cacabus ollae.
^) Rosz pénz el nem vcsz.

Digitized by

Google

14. Strach zlých. 15. Porekadla a úsloví o zlých.

11

Zelina.

Mrcha zelina nevyhynie. Č. 34.

Zlé býlí — Zlá zelina i täm zíde,
kde ju nezaseje Adalb. Ziele 8.
Zlé semä nezkape. Sr. Adalb. Plemie 3.
Zlý sa neztratí, ako deravý groš.

14. Strach zlých.
Prísloví.

>Käde idem, tade tmiem, len sa bojím,
že zahyniem; nebojím sa zahynutia,
len sa bojím, že ma chytia. « (» Zboj-
nícka « = loupežnícká píseň.)

Kto zle robí, bár ho aj nikto nehoní,
uteká. Adalb. Zly 39.

Pes.
280 Bojí sa pes kyja — ožeha — pa-
peka. — Nieto toho psa, aby sa
kyja nebál.
Uteká pes pred kyjom, ako čert pred

krížom.
Vie pes, čie sadlo sožral. Č. 519 a
372. Adalb. Pies 278.
Postav sa čertu do očí, hneď ufúkne.
Zbojník sa Taká, čo len list v hore za-
šuští.

15. Porekadla a úsloví o zlých.

a) Zlý jako zlý; človek pochybné
ceny.

285 Ani nie najhorší, ani nie najlepší.

Čert. Čert, diabol, jeden Gáber (Ga-
briel.) — Čert jak diabel. — Či čert,
či diabol, všetko jedno. Sr. Č. 20.
a 633. — Jeden čert ako druhý.
Adalb. Djabel 43. — Zkúsili sme
s čertom, probujme s diablom.

Dobre si tí zuby znajú. Č. 633. —
Dobrí sa sišli. (Iron.)

I zlý i dobrý. T. — Jeden horší od
druhého.

Jeden za štyri, druhý za päť bez jedného, l)
290 Jeden za groš, druhý za dva turáky,
nič nenavyberáš.

Lapaj jeden ako druhý. — Môžu si
len podať ruky.

Oba dobrí vtáci. (Iron.) — Oba z jed-
ného smetiska.

Od koho horší, od koho lepší. — Pán
brat jeden ako druhý.

Pod jednou duchnou líhajú.

Stretol krivý kulhavého a opilý ne- -'^i
triezveho.

Šuga ako mága. (Viz XVI. 518. Šuga,
mága ťa vzala! Z lat. sága, mága,
Šuj. Ostatné srovnej »saga« := véštice
u starogermanúv. Viz Riegrúv Slovn.
nauč. Čarodejnice.)

Ten lebo ten, to je jeden čert — dia-
bol — parom — pes — .

V jednej peci líhajú. Adalb. Piec 10.

ó) O podlosti vôbec.

Aj dušu má predajnú.

Anjel z dolnieho neba. Anjel s rožky. a<w

Ani by som ho nekopnul.

Ani mačka to viac s neho neslíže; —
nevyškrabe.

Ani mu z očí dobré nevyzerá.

Ani svätená voda to viac s neho ne-
smyje.

B ô h. Ani Bohu, ani ľudu, ani sebe. ;«'>
Adalb. Bóg 1. Czlowiek 113. — Ani
Bohu ani svetu. — Boha sa nebojí,
ludí sa nehanbí. (Luk. 18, 4.) Adalb.
Bóg 3. Czlowiek 86. — Boha sa
spustil, sveta sa chytil. — Nemyslí
na Boha, len na čerta.

Cigáň. To sú ľudia ako Cigáni pod
plotom. — Žije ako Cigáň.

Čert. Bol by čertovi za lampáš. — Čert
ho vo svojich pazúroch drží. — Čerti
ho z pekla vyhnali. ~ Čert mu
z oka kuká. — Čertom z pekla
ušiel. — Čertom posädlý — pod-
šitý. — Č. 528. — Čertov smýšľa
— pácha — .— Čertovi by sa pod-
písal. — Čertu dobrý. — Čertu •
dušou dlžen. — Čertovo semä. —
Je všetkým čertom za hlavu. — Honsí
od čerta. Adalb. Zly 35. — Kapr
čertom obsedlý. T. Krivý čert

s reťazou. — Má ho čert rád. T. a
Č. 529. — Na čertovom kolese krú-
tený — prehnaný — . (Čertovo ko-

*) Srovn. Egyik tizcnkilencz, má.sik egy hián husz.

Digitized by

Google

12

11. Víra, mravy. 15. Porekadla a úsloví o zlých.

leso býval jistý prístroj v mučírnách.)

— Oddal sa čertovi i s dušou. —
To čertom páchne — čertovinou —
peklom — svetom. (Též :) To čertom
atd. smrdí, — razí — . Č. 529. —
To je kvietok z čertovej záhrady.
Srovn. Č. 529. — Toho čert z koča
ztratil. — Toho mi bol čert dlžen.
Č. 529. — Toho už ani čert ne-
vezme. — Už ho tiež Čert preletel.

— Vari mu všetci čerti pomáhajú !

— Zapísal dušu čertovi. — Z čerta
vrchovcc. — Znamenitý to bol člo-
vek, dobre, že ho čert vzal

Či toho bolo hodno prisadiť.^ (Vzato

od hovádek : k chovu ponechati

:z= »j)risadiť.<)
Diabol. Oddan dziablu i s jeho paru

(m duší.) Trenč. — Zas dákeho diabla

vyhútal.
3i(» >Hcj! ve (veď) ti je to za hába!«

Gem.
Chodník. Ide po zlých chodníkoch ; —

po skerkách. — Oddal sa na zlé

chodníčky; — na krivé chodníčky;

— na čertove chodníčky. — Vyšiel
na staré chodníky. Č. 578.

Je do čiernej knihy zapísaný.

»Kam si sa podel .M « — Katovi z opraty

ušiel.
»Kde si sa dal?! !« — Kolesá láme.
31 '^ Kvapku lepší, kvapku horší, to celá

mrcina.
Ľahké súkno. — Len taká opica čierna.
Len tak vospust sveta žije. — Lepších

od neho povešali.
Lotor, čo Kristu Pánu ocot vylogal.

Lotor z kalvárie.

Mohol už dávno grgy zlamať. — Mrcha

výľah.
^*-'*' Napravil sa ako remeň v ohni. Č. 529.

Adalb. Popravic si^ 7.
Na zlé ho je dosť, ale na dačo dobré

nedaj Bože!
Nebude dobrý, kým kus — zdrap

z neho bude.
Nečudo (_i nedivno) od neho, bo to

celý čudák.
Nehoden je iba aby ho obesil ; — za

jedno rebro; — iba aby ho zahr-

dzavenou flintou zastrelil, ako psa ;

— iba aby metlu do hnojnice na-
močil, a ňou ho vyšibal ; — iba aby
mu kameň na hrdlo uviazal a do
vody ho hodil, (srovn. Mar. 9, 42);

— iba aby mu grg vykrútil ; — iba
do dela ho nabiť a vystreliť — iba
do vody ho hodiť, okrem duše.

Nechcem s ním nič mať, ani po smrti. 325

Nemá kvapky dobrej krve v sebe. Č.
528.

Nemá na sebe ani zdrapu dobrého.

Nenie hoden, aby ho zem nosila. Č.
528. Adalb. Wart 21; — aby mu
vody podal. Č. 567.

Nenie hoden po zemi chodiť. Adalb.
Ziemia 16.

Nieto na ňom ani vlasa dobrého. Č. 33o
528; — ani žilky dobrej. Č. 528.

Nieto v ňom dobrej iskierky: — za
groš dobroty.

P e k 1 o. Len uši mu z pekla trčia. Lu-
cifer z pekla. Z pekla vyšibaný —
vyhnaný.

Pes, p s o v ä č, p s í.

Ani by ho pes neobšťal. — Ani pes
za ním nezabreše — nezašteká, (když
zemŕe). — Má toľko statočnosti
(ľT- poctivosti) ako pes hanby. — Na
psa sadol. (=: Zlé smýšlí.) — Pes
by od neho kus chleba nevzal. Adalb.
Wzi^č 1. — Psie pokolenie. — Psí
národ. — Psí výľah. — Psom smrdí.

— Rozpustilý ako pes z reťaze pu-
stený. — Shorí na ňom všetko ako
na psovi. Adalb. Przyschn^č. D.
Zgoreč.

Planý boží dar. — Prašivá — blúdna

— ztratená ovca.

Svet. So sveta sbehlý. — Sveta chy- ^35
tený. — Svetom nabratý — nadú-
chaný — napáchnutý.

Šibenica, š i b e n n ý. Na Šibenicu súci.

— Šibenica mu chybí. C 528. —
Šibenná noha.

Vybíjaný. Huncút klinci vybíjaný. —
Šelma od kostí vybíjaná. Sr. Č. 530.

Zbojník od koreňa od kosti — od

špiku.

Nadávky.

Beštia, bezbožník, fijalka, galgan,
goldoš (koldoš, žobrák maď. koldus)
holomok (srovn. Hallunke), huncút,

Digitized by

Google

15. Porekadla a úsloví o zlých.

13

kädečina, kädechto (kadekto), ko-
pasník (vzato od čerta, Šuj), kujon
kujonský, kvietok, lagan, lapaj, le-
cichto (lecikto), lociga, loptoš, lotor,
lúdza, mršina, nehanblivec, nekázanec
nekázaný, neznajboh, ničiga, ohava,
obavník, oplan, pačmaga, paplúch
(o zlých deťoch), paskuda, pekelník,
perepúť (hromadné), planec, planiet-
nik, planiga, plánik, planina, pliaga,
pobehaj, podliak, podlina, pokuta,
potlkeň, potvora, prašina, priepast-
ník (vzato od čerta, Šuj ), psia krú,
psia noha, psie koleno (pokolení),
psí koreň, psohlavec, psoväč (hro-
madné), rozpustilec, sberba (hro-
madné) sebevofník, svetár, svevofník,
sviňa, svindžúr, sviniar, sviňúr, šelma,
šibenec, talhaj, tulák, vyvrheľ, vtáčik,
zdochliak, zdochlina, zleza — zlezeň
svetská (hromadné), zoliak neočatý.

Nadávky ženským ( více méné zvlášté
necudným, avšak v zlosti i nezaslou-
žené.) Culfa, cundra, flandra, klampa,
lecičina, lušta, mriha, opica zaškria-
taná, peha, pFuha, rašma, sajha, suka,
sviňa, šlampa, švandra, trokša, zola
neočatá. (»Zola« značí také vylou-
žený popel.)

c) O postižení na zlém skutku a

potrestaní. (Jiná viz »0 výprasku.*

XVI)

Čo jsme dlužni zostali, platíme. T. ho

Chytiť, chytiť sa. Chytili ho na repe.
Adalb. Zaj^č 2. Chytili ho za ho-
rúca. Chytili vtáčka na lep. Chytil sa
ako myš do pasce. Adalb. Zlapačsi^ 4.

Na samom skutku ho dolapili — dostihli.

Pes. Tak psov paria; najprú vody
zvaria, potom ich obaria. To psovi
neškodí. (Když sobé sám zlý po-
škodí.) Už prestala psom hostina.
Zavdali psovi — hrivkovi — ; ale
skučal! Zostal ako pes oparený.

Podkúrili mu. Poj ď, Kubo, do fojta!
(Vogt) T.

Prišly naň husté hrable. Stupili mu na 345
grgy; — na paty.

Tak Pán Boh šelmy tresce, aby sa
huncúti kárali. (Avšak také:) Preto
Bôh dobrých tresce, aby sa zlí ka-
jali — karhali. Šuj.

Trafil na svojho (který jej na zlém polapil).

Udrel sa čert o božie múky. Když se
zlosynovi zle povedlo.) Č. 21. Sr.
Adalb. Zle 54.

Už ho majú za pačesy ! Už je líška v klepci !

Vpadol ako vlk do jamy. Adalb. D. Wpašč. 350

Digitized by

Google

IIL Rozum (a jeho výkon).

1. Rozličnost umu, rozumu.

2. Cena rozumu, umelosti.

Prísloví.
Hlava.

Čo hlava, to rozum. Č. 202. Adalb.
Gíowa 8. Rozum 3. (Též:) Rozum

— hlava.
Dve hlavy nevejdu pod jeden ka-
pelách (^z klobouk). Sár.
Koľko hláv, toľko rozumov ;l) —
toľko klobúkov. (Rozdílnost schop-
ností i smýšlení.) Č. 202. Adalb.
Glowa 43. Kapelusz 1. Rozum
90.
Moja hlava nenie kalendár. T.
Sto hláv, sto rozumov. Adalb. Glowa
152.
Každý fučí, ako sa naučí.
Každý po svojom rozume robí. (Též:)
Nech každý za svojím rozumom ide.
Sr. Adalb. Glowa 60.
Každý si tak pomáha, ako vie.
Každý tak chváli Boha, ako zná.
Každý vták ináč spieva.
Kolko ľudí, toľko myslí.
Nemôže každý všetko vede£. *^)
Všetci ľudia všetko vedia •^) O. 61.
Adalb. Wiedzieč 29. (Viacej očí —
víz Vín. 360 )

Prísloví.

Čo človek vie, to je všetko dobre.

Kto má rozum, má všetko.

Lepšie rozumom ako kolom. Sr. Č. 203'
Radej —

Lepšie zna£, ako mať. Lepšie dačo znať,
nežli mnoho mať. Adalb. Umieč 14.
Č. 214. (Opačné.) Adalb. Mieč 38.

Lepší rozumu kus ako palica na siahu.

Múdremu povedz slovo, vykoná, čo
treba. Sr. Č. 206. Sr. Adalb. M^dry 23.

Na múdreho mihni, a už vie.

Na múdrych ľuďoch stojí svet, a na
bláznoch tma. Č. 206.

Rozum drahá partéka.

Rozumného človeka každý má v pocti-
vosti.

Rozum, — šikovnosť — žiadne čary.
Č. 206. Chytrost — 517. Rozumy
— Adalb. Chytrošč 2.

To ani voda nevezme, ani oheň ne-
spáli, čo sa človek naučí. Sr. Adalb.
Nauczyč si^ 2.

Učený rozum drahý, rodzený drahší.

Viac je rozum než šťastie. Č. 151.
Štésíí - (Sr. XII. 62. Lepší funt atd.)

20

1) Mennyi fcj, annyi csz.

2) Srovn. Non possumus omnia omnes.
^) Srovn. Sok fo, sok értelem.

Digitized by

Google

a. (\'ičeni sc v umelosti. 4. Neumélost.

15

Zlato.

Lepší rozum ako zlato. Adaib Roz-
um 37.
Lót rozumu viacej váži ako cent
zlata.
30 Zlato bez rozumu blato.

3. Cvičení se v umelosti ; nedbalosť
v učení.

Prísloví.

Aký učiteľ, taká škola; — taký učeň.

Bez múky nieto náuky. Č. 216.

Čím vyššie vyndeš, tým ďalej dovidíš.

Č. 215.
Človek sa musí do smrti učiť a ešte
sa nedoučí. (Též:) Človek sa nikdy
nepreučí. Adalb. Rozum 7. Uczyč
sit^ 5.
»*"' Dobrý kňaz sa do smrti učí. l) Č.
217.
Keď sa vypsíme, i z nás Fudia budú.

(Iron.) Sr. Č. 110. Až své —
Kniha.

Bol jeden mních, mal moc kníh, ne-
vedel nič z nich. Č. 218.*^)
Krava i vôl knihy majú, a predsa

čítať neznajú.'^) Č. 512.
Napľujem (ancb hrubé nas . .) do
kníh, keď neviem nič z nich. Č.
215. Napli va t —
^' Škola nie zajac, knižka nie líška.
(Neuteče.) Sr. Adalb. Zaj^c 14.
Z knihy múdry, z hlavy sprostý.
(Kdo se na knihy odvoláva a ne-
moudŕe si počína. Šuj. Též:)
Z knihy múdry, bez knihy nemy. T.

a Č. 568. Adalb. Ksi^žka 15.
Žiak bez knihy, vojak bez zbroja
(mase.)
Kto nikdy do vody nejde, plávať sa
nenaučí.
•••'» Kto sa mučí, ten sa učí. (Též:) Kto
sa učí, ten sa mučí. Sr. Č. 216.
Kto sa neučí, nevie.

Modli sa, aby ti Pán Boh dal dar Ducha

svätého, a rozumu dobrého.
Múdry nebýva, kto sa neučieva.
Múdry sa nik nenarodil. Č. 216. Adalb.

Rozum 105.
Rozum sa brúsi cvičeniem. T.
Ťažko toho vodiť, kto sám nechce

chodiť. Adalb. Wól 45.
Učený nikto s neba nespadol. (Viz 49.)

Č. 216. Adalb. Uczony 10.
Žiadna hanba od kohokoľvek sa učiť.

Sr. Adalb. Umieč 3.

4. Neumélost, hloupost; zdanlivá
umélost.

Prísloví.

Aká gramatika, taká politika. (Snad
i ve smyslu : Jaká práce, taká pláce.)
Aká roľa, taká úroda. 55

Blázon.

Blázna mlčaním odbavíš. Č. 70.
Bláznovi je aj drevený groš dobrý."*)

Č. 211.
Bláznov nesejú, a rodia sa. Sr. Č.

210. Adalb. Dureň 3. Glupi 24.
Blázni sa všade najdú.
Bláznov všade dosť. 6o

Blázon každého za blázna drží. Č.

211.
Dva blázni slobodní. T. a Č. 211.
Jeden blázon urobí sto bláznov;^)

— desať iných oblázni. Č. 211.

Adalb. Glupi 122.
Ľahko byť bláznom, kde chybuje

rozum.^) Č. 210. Snadno —
Lepšie s múdrym plakať, ako s bláz- 05

nom skákať.
Lepší jeden múdry, ako tisíc bláz-
nov. Sr. Adalb. M^dry 8.
Múdra rada pre múdrych, a pre

bláznov palica.
Na vajca nénie dobre položiť blázna.

T. Sr. Č. 212.
Nechaj bláznov blázny byť.

M Jó pap holtig tanul.

*) Mezitím i báchorky počínají takto: >Bol jeden mních, mal veľa kníh, čítaval
nich, až raz veru aj vyčítal, že atd.«

•"*) Slovná hra. Knihy =:: zažívací ústroje pŕežívavcú.

*) Bolondnak fapénz is jó; ha elveszti, sem kár.

^) Egy bolond százat csinál.

'•) Konnyú annak bolondozni, kinek egy cscp esze sincs.

Digitized by

Google

III. Rozum. 4. Neumčlost.

70 S bláznom ani Boh nič nevyvedie.
Č. 208.
S bláznom najlepšie pokoj mať.
S bláznom ničoho nevykonáš.
Ťažko múdremu medzi blazny hovo-
riť. Č. 70.
U blázna je i reč bláznovská.
75 Z blázna nebude len blázon. (Též:)
Blázon je len blázon a zostane na
veky bláznom.
Čomu nerozumieš, to nehaň!
Čože je z veľkej stodoly, keď je pustá !
Adalb. Stodola 1.

Hlava.

Aká hlava, taký rozum.
«<» Hľadá v suchej hlave modzgy.

Kto nemá v hlave, v sklepe nekúpi.
Na tvári brázda a hlava prázdna.
Prázdna hlava nebolieva.

Hluchý.

Darmo slepému ukazuješ a hluchému
vravíš.
85 Nemý hluchému nespomôže.
Hlúpy, hlupák.

Čo jeden hlupák zkazí, to sto mú-
drych nenapraví. Č. 213. Adalb.
Gíupi 125.
Hlúpy sa na všetkom len smeje.
Kto je od narodzenia hlúpy, v apa-
tieke to nekúpi ; — ani v Paríži roz-
umu nekúpi. ,(Viz 81.) Č. 209,
487. Adalb. Wiedeň 1.
Múdremu napovedz, hlúpemu dopo-
vedz. Sr. Č. 206.
9(> Na múdreho mihni, hlúpeho drgni.
Sr. Č. 206.
Komu Pán Boh nedaruje, tomu kováč
neukuje i) ; — v apatické nekúpi.
Č. 204. Adalb. Bóg 94. Glupi 53. Sr.
Nátura 1. Przyrodzenie 2. Rozum 28.

Kráv a.

Krava nevyliahne žriebä.
Nektorá krava celé hovädo.
Múdry, mudrc.

Brada nerobí mudreca. T.
95 Kto sa neblázni, preto ešte nenie
múdry.
Mnoho múdry nedobre mudruje. T.

Nenie to múdry, čo veľa vie, ale
kto vie, čo mu treba. Č. 207.
Adalb. Umieč 15.
Nebude zo záprdku kura ťa. Č. 214.
Nechaj tak, čomu si sa neučil. Sr. Č.
215. Co neumíš —

Nenie to každému pridanica. kmi

Nie každý Cigáň kováč.

Nie každý kosec, čo kosu na pleci nosí.

Nie každý kováč, čo je začadený.

Nie každý mních, čo kutňu nosí.

Nie každý mlynár, čo zamúčený klo- 11.5

búk nosí.
Nie každý oráč, čo pluh v ruke drží.

Sr. Č. 269.
Nie pre každého v noci lampáš.
Nie z každého dreva môže byť poleno.
Nie z každého žiaka bude kňaz. Č.

214. Adalb. Zak 5.

Osol (somár).

Nesvedčí oslovi červené — cifro- no

vane — sedlo. T.
Osla baŕs do Viedne poženieš, predsa

zostane len oslom.
Osol oslovi najlepšie sa páči. Sr.

Č. 40.
»Pane Bože, akého si ma dal, taký ti
tancujem.* (Také o telesných va-
dách.)
Prázdny voz sa nezasekne. (Hloupý se

nad ničím nepozastaví.)
Rozum.

Aký rozum, taký účinok. 115

Co durnému po rozume ! Sár.

Čo bláznovi po rozume, keď ho

nemá! Adalb. Glupi 1. (Též:)
Pes bláznovi po rozume ; keď ho

nemá, nébanuje. T. — Sr. VI. SI.

233. Co je hlupymu po rozume, dy

mu ho netreba.
Dajže mu rozumu, keď ho nemá ; — i-'<»

keď ho sám nemáš; — keď ne-
prijme.
Kde nedôjde rozum, dôjde klin.
Lievikom rozumu nikomu nenaleješ.
Má rozum, ale ho nevie užiť.
* Slabý rozum po svojej hlave jazdí.

1) Kinek Isten nem adja, János kovács sem koholja. Kinek cszc nincs, a kovács
sem csinál.

Digitized by

Google

5. Nesrovnalost rozumu s podobou, sc skutkem.

125 Shováraj sa s ním a s kobylou sa
modli, to je jedno. (Též:) S koňom
sa modliť a so somárom sa shovárať,
všetko jedno. 1) S tebou reč a s ko-
nem Otčenáš. Pr. (Také o nedba-
losti a nevšímavosti.) Sr. VI. SI. 236.
S tebum mluvit a s kozlem ŕikat,
to je jedno. Adalb. Gadač 30. (Viz
136.)
Slepý nemôže súdiť o faibách.'^) Adalb.

Gadač 22. S^dzič 9.
Sprostý, sprostá k.

Deravý mechúr nenaduješ, sprostáka

darmo učiť budeš.
Keď jeden sprostý skalu do studne
hodí, ani desať múdrych ju nevy-
tiahne.'^) Č. 213. Adalb. Kamieň 9.
Sprosták nikdy dobre nenarobil.
130 Sprostákovi len cepy do ruky. —
Bratček, tebe len cepy do ruky.
Sprostého kam chceš strčiť môžeš.
Sprostého postrč, múdremu povedz.

(Viz 89.)
Sprostý ani vraveť, ani mlčať nevie.
Č. 70.
Teľa. Vôl.

Chovaj teľa, bude z neho vôl.
135 Jalová krava neuliahne teľa. (Viz 92.)
S cebu hutoric — s celecem se

modlic. Šár.
Teľa do školy, vôl zo školy.
Vyšlo teľa, vrátil sa vôl. Č. 209.
Vôl, hodsbys' ho prez celý svet pre-
viedol, ten len volom bude.**) Č.
209.
140 Vôl má vysoké čelo a je sprostý
vôl.
Umný, ale nerozumný.
Umu dosť, ale rozumu málo.
Vedieť.

Huncút, kto lepšie urobí, ako vie.^)
Vie, keď aj nie kuvať, aspoň mechy
ťahať. Č. 287.

Vôl, viz 134. a násl. uó

Zo slamy bude len sečka.

Z prázdneho duba iba sova; — iba
vrabec alebo sova. (Téz.) Z pustej
stodoly iba sova vyletí. Č. 70. Adalb.
Kleč. Stodola 13. Sr. O. 93. Z pusté
stodoly vyletí sova, z híúpého člo-
veka hlupé slova. (V jiném smyslu
o sove viz 148.)

5. Nesrovnalost vnéjší podoby

s rozumem, rozumu se skutkem.

(Srovn. XII. 1—39.)

Prísloví.

Dakedy aj z pustej stodoly sova vy-
letí.*^) (Též.) I zez praznej stodoly
sova vyleci. Šár. (S bočním význa-
mem : Chudého nevysmívej, platí i on
néco.) Srovn. I sova na svetlo
hliadí. T.

Dakedy múdry pochybí, dakedy zaš
blazen traíi. Šár. Sr. Adalb. M^dry
88. D. M^dry.

I čierna kvočka biele vajce snesie. iso
Č. 268. Adalb. Kokosz 3. Sr. Krawa
12.

I pod otrhaným klobúkom často múdra
hlava býva. Č. 268.

Keď sa kôň potkne, hodne sa potkne.

Keď sa múdry pošpatí, to sa hodne
pošpatí. (Též:) Keď múdry chybí,
hodne chybí. 7) (Viz 157.)

Ľudia chatrní mávajú rozum jadrný.

Sr. O. 45. Č. 268.
Malý, ale má > rozum do Pánbocha,t iss

(ŕekl Cikán).
Malý žobrák nosí veľkú kapsu; - chodí

s veľkou palicou.^) Č. 217.
Múdry sa o málo neošudí (neoklame).
Nekdy i Kubo dobre povie.**)
Pravda vy.^la z kúta.

M Akár a lóval imádkozz.

^) Coecus de colore. Vak a .színckrol.

^) í-gy bolond oly kovct dob a kutl^a, hogy száz okos .sem !)irja kivenni.

^) Ôkor csak ôkôr, ha Bčc.s!)e hajtják is.

^) Sr. Ein Schelm thut mehr als cr kann.

*'•) Puszta pajtából is repiil olykor baí»oly.

^) Okos ember, ha !)otlik, nagyot !)otÍik.

**j Kis koldus nagy bottal jár.

••) Sr. Etiam olitor aliquando opportuna loquitur. Bolond is mond neha okosat.

\i\. V. Z.ittirccký, Slovensk.i ph\lo\ i. >

Digitized by

Google

IS

m. Ro/um. h. Výčitky. 7. Spusobilost. S. Porekadla a usioví o rf>zumu-

6, Výčitky nerozum nemu, zapomén^
livému, ncpozomému, roztržiténiu.

Prísloví.

-Bohu ku cti a ľuďom na p*)smechl«

Kto nrrločujr, nech sa domyslí.

Kto nemá v hlave, má v pätách; —
v nohách Č. 253. Adalb. Gíovva 73.
Pamieŕ 1 .

Kto nevie umom, musí vreckom.

Kto rozumom nestačí, nech kolenom
dotlačí

»í.en múdre a bez rozumu I «

»Xapíí^ si druhý raz kríž uhTom do
kochu:- (:. 519. Adalb. Komin 4.
Wí^íTiel.

" Neobzeraj sa pr> strakách ! ^

-Okuliare na nos!<

»Pan farár dva razy na kancli ne-
káže.* •)

»( rob si druhý raz uzlík !<

r^si.

*f>aj si u^i vystriekaťí*

» Nastrč natiahni - si usi a

fKíči'ivaj !'
' Počťivaj usima, nie zadkom S
'('via^ si to druhý raz na nos!<

7. Spúsobllost.
Prísloví.

|)(»l»rá sliepka i v žíhlavc vajce snesic.
|)oí)rá práca sama sa chváli. Adalb.

Robota 21.
Iiobrý k^^'ň i na maMali kupca nájde,

a podlého po jarmakoch vodia. Sr.

r. 30.
hobľý pisár i planým perom napí.se.
Kto je mťidry, aj piva navarí. T.
I ( )beľučnénui kováčovi remeslo sa darí.

C. 215.
Prnrn chváli majstra. Adalb. Dzielo.
/rravy uhoľ páli, koniec dielo chváli.
/ ŕh»veka nuijstiM'.

?í. Porekadla a úsloví o roznnm
a jeho výkoim.

a) Umélost, dobra p am t- 1.

Hlava. Má hla\ni na svojom rnicste.
Má viac v päte ako my v ŕiiave.
Sr. Adalb. Glowa 15+. Rozum^ -*-^.

— Nemá otmby ani sečku v liave.
- Nenie na hlavu padlý. — Skoda

tej hlav\^ ! (totiž pri télesném» hmt»t-
ném aneb mravníra nedostatku). —
To je múdra — otv'orená - Iilava.

je dobre podkovaný — osedlaný —
obutý — .

Má Filipa. — Má to na [)ät: [)rstoch.

— Má všetkých päti spt>lu.

Nenie v temeno urazený. C. 517. Adalb.
Ciemie.

Sečka. Nemá sečku popod kačku, môže
b\i! ministrom. Sr. Adalb. (jlowa
105. — Nenosí 3ečku pod klobúkom.

Starý je to kalendár. 'O zkušeném. •
T. a Č. 517.

Škola, Nechodil poza Školu. — Ne-
chodil nadarmo do školy. — Trinástu
vychodil školu.-)

To je rozum nad rozum. Adalb. Roz-
um 25, — Vie mená hubám. C 53t.

Vie to odriekať ako (;)tče nás.M C.
519, Adalb. Ľmieč 21: — akoby
hrachom svpal.

Vie viac ako halušky '}\<^si: — ako
kašu dúchat; — ako chlieb jiesť.^*
Č. 517. Adalb. ľmieč 22.

ój Dovtípení s e, presvedčení.

B e 1 m o. Spadlo mu belmo s očí. —
Strhnul mu belmo s očí.

Čelo. Bil sa v čelo (totiž po neroz-
vážnom skutku). — Do čela sa udrel.

H láva. Po hlave sa tĺkol. (Viz 195.) —
Pochodilo mu to po hlave; pobe-
halo — . ( - Rozvážil si ; škrupuloval.)
Svitlo mu v hlave ; — v rožku ;
" v modzgu; — v očiach. —
Trafil klinec na hlavu. (Správne >po
hlave.)

M \h\ Plaruľ pridi^t nicht zweimal.

'^ ľi/rnhaľmadik i«>kola.

') liulia mint a miatvAnkot.

'") iH'ť kami ini hr wiv' Hn>l esscn.

Digitized by

Google

8. Porekadla a úsloví o rozumu.

19

Má nos — dobrý nos — . — Našiel
vtáča v hniezde.

Otvorily sa mu oči.

Rozum. Chytil sa — doložil sa — roz-
umu. — Pohol (pohnul) rozumom.
2«m Tak mu to na pamäť prišlo ako starej
babe parta; — ako Cigáňovi nôta.

V ž je doma. Č. 518. — Už sme doma.

— Už to máme. —

L^ž vie, koľko bilo; — zkadiaF vietor
duje — veje ; — z ktorého kríka
je to zajac.

Vošiel do toho ako starý kôň do
štvorní — štverní — .

Zavrtelo mu to modzgom.

ry Zapomčnlivost, nedovtípení
s e, roztržitost.

'-'''• Aha! dobre (že) ti oči nevykole. (KdyŽ
nčkdo hledá to, co jest pred ním.)

Áno, či ste dobre spali? (Ŕíká se po-
smešné tomu, kdo se poptává na to,
CO pravé bylo ŕečeno.)

Hlava. Nemá hlavu na bvojom mieste.

— To mu už dávno z hlavy vyšu-
melo. — Už ho od toho hlava ne-
bolí. — Vy lietalo mu to z hlavy
ako operené vrabce z hniezda.

Koňa hľadal a na ňom sedel. Č. 567.
Len sa mi tak na jazyku pletie. Č.

519.
210 Má kuraciu pamäť. l) Sr. VI. SI. 233.

Ma paméť jako krava. Adalb. Pa-

mi^č 3. Sr. Rozum 89.
Nepamätá vôl, kedy teľaťom bol. Sr.

Adalb. Krowa 42. Wóí 59.
Nevidí horu pre stromy. 2) Sr. C. 502.

Lesem — Adalb. Las 18.
Oči. ^lá oči a nevidí; má uši a ne-
slyší. — Má oči vo vrecku. — Nevidí

pre oči. C . 567. a 637.
O |>oludní nevidí. — Počul vetor, ale

névié odkaď. T.
i>i:. Počul zvoniť, ale nevie kde.*^) C. 567 ;

— ale né sozvániať. T.

Pod nosom mu je, a nevidí. - To
by už aj slepý videl. Adalb. Slepý 5.

Ucho, uši. Kameň ti v ušiach! —
Kameň ti v ušoch a sól v očoch.
T. — Má hluchú muchu v uchu. —
Má špunty v ušiach. — Má v ušiach
kameň zakovaný. — Sedí si na
ušiach. Č. 568.

Vyfučalo mu to z kotrby. — Vo dne
chodí s lampášom.

Voda. Na brehu ležal a vody žiadal
(Víz 208. Také o lenivém.) — Pri
studni stojí a vody pýta.

Zábudo k, zabudnúť. 220

Čo dávajú od zábudku? - Dostal
od zábudku (totiž výprask). — Od
zábudku s maslom hrudku ; — mastnú
hrudku. — Zabudnul sa pomýliť.
(Iron. Vymlouvající se totiž, chté
rázem zabudkou i zmýlením vymlou-
vati se, ŕekl: Zabudnul (zapomnél)
som sa pomýľiť.) — Zabudnul som
na to ako na smrť. C 519. Adalb.
Zapomnieč 3.

í/) Hloupost, neumélost.

Blázon, bláznivý, blazneť sa.
Bláznivý ako vietor. — Či sa blá-
znieš.^ — Či si blázon, či mňa máš
za blázna? - Či som ja blázon, či
ty ? -- Jeden z nás dvoch je blázon,
ale ja nie. — >Ty pochabý, blá-
znivý košút!<

Božie hoviadko. Sr. Adalb. Ciel^ 1.
(Víz 249.)

Či sa šalie, či čo sa mu robí ?

C i si slepý, či nevidíš, a či nepočuješ?

Ešte musíš moc kaše pojiesť, kým sa 225
to naučíš. (Srovn. 237.)

Hlava, hlavička, hlavný.

Buková - dubová - hlava; -
kotrba. — Hlava ako baňa, a roz-
umu nič. — Hlava veliká ako me-
rica, a predsa sprostá. Adalb. (iíowa
34. — Hlavná osnova sa mu trhá.

— Hlavu ztratil. — Iba ak máš
ošal v hlave ? ! — Má hlavu ako zo
železa. -- Má motylice - strečky

— v hlave ; — otruby. Adalb.
(itowa 102. ^lá šiaľ — čemer

') Srovn. Er hat (icdanken wic ein Huhn.

^) Nem Kitja ľátul az crdot.

•h Hallotta ho^y haran^oznak, de nem tudja hol.

Digitized by

Google

20

III. Rozum. 8. Porekadla a úsloví o rozumu.

— v hlave. — Má tvrdú hlavu. Je
tvrdej hlavy. (:= Téžko se učí, chápá.)

— »Môj otec nebohý mal slamené
nohy, a hlavu dubovú, — chvála Pánu
Bohu!« — Na hlavu padlý — ude-
rený. — Obročnicu mu na hlavu.
(Z obročnice, kterou véšejí koni na
krk, chová se tento na cestách, kde
není žlabu.) — Prázdna hlava. —
Rechtor z Lopašova, hlava ako sova.

— Škoda tej hlavy, že ju plecia
nosia! — Škoda tvojej múdrej hlavy,
že si sprostý. — To je hlavička! —
V hlavu zachádza, (zn Zšílí.) —

Hotový vôl, len trávu žrať. Č. 560.
Iba ak sa ti dačo ukazuje! (Prelud.)

— Iba ak sa ti sníva! (Též:) Či sa
ti sníva, či čo sa ti robí.í^ — Iba
ak sa ti v očiach mení. — Iba ak
si sa nadragule (rulík) napil !l)( >Nad-
ragulya« jest maďarské slovo; o-
statné rulík i lilek zahrnuje se na
Slovensku pod jménem >rulok.« Viz
233.) — Iba ak si sa opil! (Jiné
dutky počínající slovem »iba< viz
mezi 226. a 253.) — Iba čo haraburdí.

Jedno koliesko mu brnčí. (Vzato z hodin.j
Sr. Adalb. Gíowa 96.
230 Kam s' podel oči.?* Č. 535. — Ký pa-
rom ťa oslepil — omátal — }

Košom udretý. (Též:) Vrecom — me-
chom udretý — uderený — . Č. 561.
Srovn. VI. SI. 236. Méchem šastnuty a
kyjem podepŕeny ; — drhtum opásaný.

Lámu sa mu kolesá. — Len sa mu
tak svet bliští.

Len taký tĺk je z neho. — Lulok
s' požral }

Má čerta v nose, len nevie v ktorej
dierke.
235 Má kone, ale kočiš chybuje.

Mamlas je lekvárový osúch.

Milý brachu ! ešče pojieš mnoho slo-
venského hrachu (až se tomu naučíš).
T. (Srovn. 225.)

Modzgy sa mu pomútily.

Môžeš mu i do zadku trúbiť, nič s ním
nevykážeš.

Múdrosť, múdry. (Iron.) 240

Je v ňom múdrosti ako v komárovi
sadla. — Múdra hlava papierová ;

— z Kocúrkova. — Múdry ako
Práznovický — Práznodvorský —
rychtár. (Práznovice — obec v Nitr.
župe.) Múdry ako Šalamúnove plundre.

— ako Šalam. pudlo. Č. 17. a 561.
Adalb. Salomon 3. — Múdry jako
hus* v nebi. T. a Č. 562. Múdrosť
mu prevyšuje rozum.

Na to on nemá fifi (t. j. rozumu).

Nechápe, iba keď by mu na lopate
podal. Sr. Č. 563. Adalb. Lopata.

Nechybuje mu iné, iba barannie rohy.
Sr. Č. 560.

Nemá mysli doma. T. — Nemá všet-
kých doma. (Též.) Nemá všetkých
svojich domácich. Adalb. Doma 10.

— Nemá všetkých pod čapicu —
pod širákom. Z Boš. dol.

Nerob zmuty, kolomuty — galamuty — . 245
Nevidí ďalej od nosa. (Též :) Ide za

nosom. Adalb. Widzieč 12.
Nevie ani kadiaľ hus ští a mieša sa

do toho. — Nevie ani ústa rozdrapiť

— rozpantať — .

Nič nemožno z neho vybiť.

Osol. Hotový osol, len veľké uši mu
chybia. — Pána Krista osol. Srovn.
222. a Č. 560. Ty jsi koníček P. B.
Adalb. Glupi 75. Sr. Osieí 18.

Ó ty dube! T. a Č. 560. Pojiel šia- 250
lené -) (t. j. jedovaté) huby.

Pol hoväda, pol koňa. — Prvý od
zadku.

Pustý je horní zámok. Prázden je hornij
zámok, nenič pán doma. T. a C. 56 1 .

Rozum, r o z u m e ť.

Či máš šialený rozum > — Dal rozum
do arendy. — Iba ak sa ti rozum
čistí ! — Iba ak si sa s rozumom
pominul ! — Iba ak z rozumu po-
stupuješ ! — Je s pochybeným roz-
umom. — Kaput (caput, lat.) hlava,
rozum na retiazke ! — Kaput hlava,
v zadku rozum ! — Maj rozum ! Ba
maj rozum ! — Má rozum doskami

1) Srovn. Maszlaf^ot ( bodla vé jablko, durman) evctt.
-) Jináč i >stridžic<; ŕečcné, jako prostŕedky strijí. Též:
česky značí to vzácnou houbu *champion.«

* Pojiel pcčiarky.* Avšak

Digitized by

Google

8. Porekadla a úsloví o rozumu.

21

zabitý. — Má rozumu, čoby vrabce
naraz vypil. (Též :) Má toľko rozumu
ako vrabec svedomia. — Má rozum
v sáre. (Víz níž Padol — ) — Na
rozume chytený — pomätený —
porazený — pošinutý — Na roz-
ume si sedel. Č. 534. — Nemá ani
kúska rozumu — ani kvapky — ani
za grajciar — ani za babku. Sr.
Adalb. Rozum 100. — Nemá do-
brého rozumu; — zdravého — zre-
lého. — Nemá rozumu ako malé
dieťa. — Nemá zplna rozum. —
Padol mu rozum za sáru. — Pohnul
rozumom ako krava chvostom. Sr.
Adalb. Rozum 41, 82. — Pozbavil
sa — pozbudol — rozumu. — Rozum,
človeče, rozum! — Rozum ho pre-
j)omáha. — Rozumie do toho ako
hus do piva ; — ako koza petržlenu ;
~ ako krava muškátu ; — ako
sliepka do piva a hus do neba; —
ako žaba do orechov. Srovn. VI. SI.
236. Rozumi tému jak žaba orechu,
Cigán pluhu, tela varhanám. Sr. Č.

561. a 562. — Rozumi tému ako
osel harfe a slépka pivu. T. a Č.

562. Sr. Adalb. Rozumieč 7, 8. Znač.

— Rozumy tratí. (Též:) Nuž či si
rozum potratil.^ Či ty rozum tratíš.í*

— Rozum mu kypí. T. — Rozum
si prepil. — To je nie po ničom,
ani po rozume, ani po pravde. —
To je rozum! — Ušiel mu rozum
do zadku.

Sprostý. Najprvší medzi sprostými. —
Sprostá kotrba. ~ Sprostý ako ba-
ran — baranní roh, ako basa, ako
býk í) (byko, býčik), ako furmanova
bôta, ako hus (žen.), ako kapustný
hlúb, ako noc, ako pantok (zn téžká
sekera), ako pastierova trúba, ako
peň, ako somár (osel), ako Talafús,
ako tefa, ako telica*^) (žen.), ako
tik, ako vôl. Sr. Č. 560. a 561.
Adalb. Glupi jak baran, 54. but. 57.
ciel^ 62. g^s 68. osieí 73. (Jiná viz
265. Nadávky.)
25^' Škola. Chodí poza školu. — Ledva
školy ovoňal — ; ledva školský prach

so seba striasol (a už sa robí naj-
múdrejším atd). — Škola mu smrdí.
Tak si vedie múdre ako za groš
pes.

Te r a. Skorej by teľa naučil ako jeho.

— Ty teľa! keď narastieš, bude
z teba vôl. — To je svätojánske
teľa (t. j. pozdní, nevhodné na pfí-
chovek).

Temä, temeno, temiačko.

Má mäkké temiačko. — Má temiačko
pritlačené. — Na temiačko padol.

— V temeno urazený.

To by ani krave nebolo napadlo. —

To pre teba grécky. T. — Tratí

nôty.
Uši mu narástly. — Už si lapil psa 260

za chvost.
Veď si vari nie od prvnôstky. (-r- Krava,

ovce s prvním plodem.) — Veď ten

zase vytrielil — vykázal — !
Vyšiel z kolaje. — Všetko vie, len to

nevie.
Z teba ani pes !
Zvonec. Nechybuje mu iba zvonec. —

Nosí zvonce; — kukFu. — Opica

so zvoncom.

Nadávky hloupému. Babrák, baran, 266
bi bas, bludár, halama, haraburda, hlu-
pák, hovädo, chuchma (žen.), chuch-
mička (žen.), chumaj, chňupák, jašo,
Jano drevený, Kelerova trúba (snad
Lehelova, pramaďara, kterou troubu
Madki'i prý posud prechová vají. Šuj.),
kôň, krava (žen.), Kubo sprostý,
lanko, mamlas, motoch, motovidlo.
mumaj mumák, našialistý, netrebý,
osol, pochabec, pochábeí, pletkár,
pletniak, sadlakurka (žen.), somár,
sysel, sprosták, sprostina, šaľo, šala-
bachter, šaľuga, šašo, šialenec, špalek,
taranda, telivo, telpis, teliar, tetivo,
trkvas, trúb, trúba, trubiroh, trulant,
truľo, trup, trupák, trupavec, ťuťmák,
ušiak, vôl, zamotal, zvetrelec.

Slovesaktomu. Balabuší, balácha, ba-
luší, halabuší, pletie, tára, zdivel sa,
zduj sa !, zblaznel sa, zmatožil sa,
zmyšil sa, zošalel sa, zpochabel sa.

*— -) Slovy býk a tclica označuje Slovák, jmenovitč v Lii)tovč obojí rod (pohlaví)
mladého teletc, kdežto dospelého samce, če.s. býka slovenský názov jest b uja k.

Digitized by

Google

22

III. Rozum. 8. Porekadla a úsloví o rozumu.

e) Spúsobnost.

Dobre sa vycibril medzi Tudmi.

Ešte ta zbaví (=i dost dobré) od mla-
dého majstra.

Hodno mu je ruky pozlátiť. (Také
iron. o špatném díle.)
270 Spraví, čo do ruky chytí. (zi:Vše se
mu zdarí.) Adalb. Uvidzieč.

Stojí za druhých dvoch. (Také o sile atd.)

Šikovný ako parom ; — ako strela.

Tisíc kumštov majster. 1) (Naturalista.)

To (mu) ide ako po masle. Č. 637 ;

— ako po liehach ; — ako po mydle.
Adalb. Isč 24. po maále 25. po
mydle.

275 To je medzi svetom vykublaný (=: vy-
cvičený).

To je moja pravá ruka. (=r Výdatný
pomocník.)

Trafí i po slepäčky.

Všetko z neho vy stane.

f) Nespúsobnost.

Aký že si netrebný I — Akoby kolom
dvihal.
280 Akoby perie páral. — Akoby z kutla
strieľal.

Ako čoby kury pohrabaly — popa-
praly. =: (Neúhledné dílo.)

Ako prišiel, tak odišiel. (=: Nepoŕídil nie.)

Ako rohatý vôl — všetko rozhádže.

Ani do rady, ani do vady (čes. vady).
Č. 561. a 566. Adalb. Rada 32.
Zwada 1. — Ani po vidomky, ani
po slepäčky. — Ani reči, ani kroči
(t. j. činu.) Sr. C. 566. — Ani žák,
ani dvorák. T. (Doležal : Nec ad
chorum, nec ad fórum. Šuj.)
285 Buch sem, buch tam!

Capa odral — zabil — zastrelil. Sr.
C. 573. Kozia.

Čert. Bol čertu cestu dlžen. — Čert
ho najal. — Čerti ho to spýskali
(že to vymyslel). Čert mu to kázal.

— Čertov — paromov vystrája. —

Nech čert vezme — berie — takú
robotu !

Čoho sa dotkne, všetko mu z ruky
letí. Č. 564. (Víz 320.) Adalb. R^ka 60.

Čo len bude z teba o sto rokov } Med-
veď! Pr.

Dal sa ti ťarbák pozdraviť.'^) '^>

Dlužšá košulia než kaftan. T.

»Do tej flinty nerozumiem!* (rekl
špatný strelec).

Do unovániá vodu prelievať. (Nepater-
ných vecí neustále hlédéti. T.)

Frajšták išiel, Frajšták prišiel. (Žid
putovav z Frajštáku (Hlohovec) do
Žiliny a zemdlev, sedí na >pl£« (vor),
avšak dole Váhem jda opét se octl
ve Frajštáku, kde s podivením lá-
manou slovenčinou ŕekl: Frajšták
atd. Šuj. — Značí: nie nepoŕídil.)

Hoden je zpod živého pňa huby jiesť, 295
(t. j. výkal). — Hodens chvály jak
pes kyjaca. Z Boš. dol. Hod. chv.
ako slepý pes na hone. Pr. Modra.

Iba čo druhému zavadzia; — chuť
odberá.

Ide ako voz bez oja. — Ide mu to
ako slepému tkáčovi útok. — Ide
nazad ako rak. Č. 578.

Jednou rukou stavia druhou rúca.

Je to s ním ako s bránou do hory.

Kade horí, tade hasne. 3oo

Kam noha, tam ruka; kam ocas, tam
hlava. T. (Srovn. 308.)

Každej veci musí na grg stupiť. í i^ Vše
zahubí.)

Kde padlo, tam sadlo.

>Keď chceš zajaca lapiť, udri sa dobre
po kolene, alebo mu nasyp soli na
chvost I « Adalb. Kolano 6.

Ký je to čert za robota, jedna čižma, 305
druhá bôta! Adalb. Sztybel.

Kukučka ho chváli. — *Lelky chytá.
(Česky Iclek — vták kozodoj. Vý-
znam })

Len tak na šuch buch robí. — Matu-
zalémský plot. •^)

') Mille artium artifex.

-) Ungeschickt lässt grússen.

•*^) Slovenská báje o tom zní dle Šuj. takto: »Keď starý Matuzalém i>Iot oprával,
a to len tak ledabolo z paprutiny, dohováral mu Bôh, že také dielo nepotrvá. »Mňa
(accus.) ono dosť vytrvá (obyčcjnéjší je.st transitivum »pretrvá« =1 pi'ečká), som starý
a pre druhého sa nebudem trápiť, < odvrkol M. Žatým ale žil najdlhšie, i mal sa čo po
toľké veky každoročne naplácať planého plota.'

Digitized by

Google

8. Porekadla a úsloví o rozumu.

Nemá to ani hlavy, ani noh ; — ani

hlavy, ani ruky; — ani hlavy, ani

päty. Č. 563. (Srovn. 301.)
Neskoro, neskorý.

Neskorý kňaz ho krstil. — Ten i na

súdny deň dôjde neskoro. — Všade

neskoro dôjde.
310 Nie pol ledačoho, ale celé. — >No veď

si ty tomu dall<
Opaladlo, koryto, ncobrátils*, pozri to!
Pobúchal pomlátil, na vnivoč obrátil.

(Úplné víz v. 707.)
Pod kepeňom frčky a o stenu hrach

hádzal.
Prišiel s ústy na chrústy. (=: Zle f)o-

ŕídil ; šel bez pŕíi)ravy.)
3ľ' Robí to ako stolček od Lucie. (Nejaká

povera.)
Robí všetko od buka do buka, —

voslep. — Srovn. VI. SI. 239. Mčri

jak plotno za starodávna méŕili, od

bučka do bučka.
Robota ako v rukaviciach. Adalb.

Zgrabny 1.
Sasa do lesa, sasa von z lesa !
S darobninami — s daromninami sa

zaoberá.
2í' Si ty chlap — hnoj robiť! * Smoly do

ruky!« (Viz 288.)
Súci (vhodný) ako motovidlo do kapsy.
Šikovný ako bobový snop, lY. ; — ako

drevená olmaria (armara); — ako

holý v tŕni ; — ako olovený vták,

Č. 541 ; — ako vôl do koča. Č.

563. Hodí se — Adalb. Zdatný 4.
Zgrabny 8. Szykowny 2.

Tak nech sa mele, leda rumplovalo !

Tak vykonal, ako ten, čo mydle sjiel
a krochmelom si zajiedal.

Ťažký furman. — Ty sa do toho re-
mesla nerozumieš.

To ide ako v lete na saňach.

To je ostatnia litera v abecede (Také
o málo váženém človeku vábec.) To
je tupý šíp.

Trafil medzi holuby (ne do holubúv).
Trochu mimo, ostatnie von. (Vy-
mlouvajícímu se, že jen trochu po-
chybil.)

Usporiadal si to ako sviňa mech (mech).

Už sa preučil — zkratnel — . (Hlavne
o starém, nedostatečném ŕemeslníku.)

Vyčíňa — vystrája — stvára — od
výmyslu sveta; — samé šarapaty.
— Vlas okresáva.

Všade bol a nič nevykonal. — Všade
primrzne. (~ Dlouho mešká.)

Všetko čím hore tým dolu obrátil.

Všetko na paseku obrátil. — Všetko
strepal dovedna.

Začal len jednou rukou. — Za chvost lapá.

Zaslúžil, aby mu nékto hlavu do fátčla
(roušky) zašil. T.

Zas paroma vyviedol — volákého čerta
vykutral — vyhútal — vymyslel!

Z motyky — z motovidla — na prá-
zdno — do sveta vystrelil. (O skutku
i feči.) — Žida zabil. C. 573.

Digitized by

Google

IV. Dojmy, projevy duševní; pŕirozenä povaha a mravy

jednotlivé.

1. Dojmy a projevy duševní vubec.
(Oči, tvár, srdce.)

Prísloví.

Bolesť na srdci a slza v očiach.

Čo oči nevidia, to srdce nebolí. Sr.

Č. 123. a 184.
Čo oči vidia, srdcu nežial. Čo oči vidzu,

šercu ne žal. Šár. (O presvedčení

se na vlastní oči, ale také : Čo oči

nevidia atd.) Adalb. Oko 13.
Čo oči vidia, to srdce uverí. (Značí

také : Chci dukazy pfátelství.) Sr.

Adalb. Oko 7.
5 Čo oko nevidí, to srdce nežiada. Adalb.

Znač 1.
Čo oko uvidí, to srdce zažiada.
Čo sa v srdci varí, zjaví sa na tvári.

Č. 266. Adalb. Twarz 8.
Keď srdce nebolí, oči neplačú. Sr. Č.

180. Srd. nezabolí —
O čom človek nevie, za tým ho srdce

nebolí. 1) Adalb. Niewiadomy.
10 * Oko — do srdca okno. Č. 266. Adalb.

Oko 67.
Oko neuvidí, srdce neuverí.
Oko neuvidí, srdce nezabaží.
*Tvár — duše obraz.
Tvárka — Ihárka. (Avšak také:)
1^ Tvárka nenie Ihárka. C. 267.
Z tvári myseľ žiari. C. 267.

Úsloví o projevech duševních.

Na tvári mu to videť. — To mu na
konci nosa možno čítať. — Z očí
mu to hľadí.

2. Návyk a omrzelost ; všední a nové.
Prísloví.

Cigáňove — kováčove — deti neboja
sa iskier.

Čo je všednie, to nenie vzácne. -) Sr.
Adalb. Ustawicznošč 1.

*Čo je z ďaleká, to radi vyvyšujú.

Čo je z hory, to zas uteká len do hory.

Čo máme, o to nedbáme, a za iným
sa sháňame.

Čo staré, to nemilé. T.

Črviak, keď sa do chrenu zažre, myslí,
že už nič niet lepšieho. Črvnak sa
nazdá, že niet sladšieho korenčeka
nad chren. (Také o pŕestávajícnosti.)
Adalb. Robak 10.

Kam sa strom nahne, tam i padne.

Koze sa na rovnej zemi hlava krúti
(a ne nad propastí).

Kto privyknul na mäkkom spávať, nerád
líha na holom.

Mäd je mädom, i ten sa prijic. (Viz 33.)

Musíme so svetom isť. (Móda — po-
vážlivé.)

1) Was man nicht weiss, macht Einen nicht heiss.
-) Quotidianum vilescit.

Digitized by

Google

3. Zvláštnosti v ohlibč, mravích. 4. Túžba, dychtivost, nedočkavost.

»» Neťažká žobrákovi palica. Sr. Č. 222.

Ťažšie odvykať ako privykať. (Též:)
Čomu zvykneš, od toho tak ľahko
ncodvykneš. Adalb. Nawykač 1.

Všecko nové vzácno, každodennié
lacno. T.

Všetko sa človeku prijie. (Viz 28.)

Porekadla a úsloví o návyku.

Brázda. Hajs ! po starej brázde ! —

Hijó! koníčky po starej brázde! —

Hijó ! na starú brázdu !
35 Je ako vŕba: kde ho zasadíš, tam sa

ujme.
Privyknul na to ako had na sladké

mlieko.
Privyknul tam ako črviak v chrene;

— ako klin.
Pustil koreň, (zr Udomácnil se, zvyknú!

tam. Také o meškaní. > Nepustí ten

tam korene* .= Nebude tam diouho

bydlit.)
Tak naša niva rodí. Č. 517. (siz Taký

u nás obyčej.)
*♦<» To je jeho psia obyčaj.

3. Zvláštnosti v oblibé, mravích.

Prísloví.

Aký krár, taký kraj.

Aký národ, taký zvyk. Sr. Č. 338.
Jaké prase —

Co dedina, to je iná.

Co dedina, to reč iná.
^'» Čo chyžka, to inakšia lyžka (lyžica).

Čo komu milé, môže byť aj hnilé.

(\) sa komu Fúbi, tým sa neotrávi —
nezadrhne — nezadlávi. — Adalb.
Smakowač 1.

Kam voda má spád, ta tečie.

Každý vlas ruozno sa ježí. T.
**** » Kebych ja bol boháčom, nuž by som
vždy len za pecou ležal a masť chlí-
l)al,< riekol i)astierik.

> Kebych ja bol kráľom, zlatom vybí-
janú valašku bych nosil,* riekol valach.

Komu hus, komu prasa, komu pečená

— údená — klobása. Sr. Č. 157.

a T.: Komu hus, tému prasiä.
Komu farár, komu farárka, komu fará-
rova kuchárka. Sr. Č. 280.
Komu kňaz, komu kňazovka, komu

kňazova dievka. *)
Komu pop, a komu popaňa. Šár. Adalb. 55

Podobač si^ 4.
Komu sa ako ľúbi, komu kapusta, komu

hlúby. Č. 280.
Obyčaj.2)

Co dom, to iná obyčaj v ňom.

Čo kraj, to inakšia obyčaj. ^) Č. 338.
Sr. O. 93. Adalb. Obyczaj 1. 5.

*Čo sa mnohým hodí, to v obyčaj
chodí. Č. 338. Adalb. Godzič si^ 3.

Každý človek má svoju obyčaj. Sr. 6o
Č. 221. Adalb. Obyczaj 76.

Koľko krajov, toľko obyčajov.

Koľko ľudí, toľko obyčajov.

Sto dedín, sto obyčajov.

Sto ľudí, sto obyčajov.

Všade iná obyčaj. 65

Pán Boh má všeliakych kostošov — ^)

svätých — bláznov — .
Veľké mesto — veľké pesstvo.

4. Túžba, dychtivost, nedočkavost.
Prísloví.

Čo ludia radi čujú, tomu i veruju (ve-
ria). Č. 102. Adalb. Czlowiek 8.
Rad 1. Slyszeč 3.

Kto k čomu má vôľu, nájde príležitosť.

Netreba psa na pomyje hľadať. 70

Snívať sa.

Čo sa babe chcelo, to sa jej prisnilo.
Čo sa komu žiada, o tom sa mu aj

sníva.^) Č. 237.
Koňovi sa o obroku — ovsi — a

medveďovi o plánkach sníva.
Lačnému sa o hostine sníva. (Viz 77.)
Mačke sa vždy o myšiach sníva. 75

Svini sa vždy o žaludi *') a holubovi
o žitku sníva.

n Srovn. Kinek a pap, kinck a papné, de nckcm a lánya.

-í) >ObyČaj* u Slovákov hned mužského, hncd ženského rodu, jako z nasl. patrno:
»Iná obyčaj«, žen.; »sto obyčajov,* muž,
•^) Andere Länder, andere Sittcn.
*) Srovn. Van az úr Istennek elég oly kosztosa.
•'») Ki mit kiván, azzal álmodozik.
^*) Éhes disznó makkal álmodik.

Digitized by

Google

26 IV. Dojmy, projevy iluscvní; povaha, mravy. 4. Túžba, dychtivost, ncdočkavost.

Vcprovi je jarec, pijakovi Marec ( — mar-
cové pivo), lačnému chlieb na mysli.
(Též :) Lačnému vždy len chlieb
v pamäti.

Porekadla a úsloví o tužbé, dychti-
vosti, nedočkavosti ; ukojení túžby.

Baží za tým, div mu oko nevyskočí.
»Bolo by dalo groš za ňu.« (Když sc

nemluvné vody dychtivč napije.)
80 Čaká ako Dóra na jclito; — ako kaňa

na dážď.l) Č. 524. Adalb. Pragn^č 9:

— ako sokol na poddymník; —
ako pavúk v diere na muchu. Adalb.
Czekač 7. — Čaká ho ako Boha;

— ako božie smilovanic; — ako
Židia Mesiá-ša.'-^) Adalb. Czekač 12.
Wygl^dač 90.

Čihá na to ako čert na dušu ; — na
krivú dušu. Sr. Č. 555. (Také o ne-
pfátelství.) Adalb. D. Czyhač.

»Či ti Turek beží za pätami.^* - »Či
už susedovi strecha horí.^«

Dal by dušu za to. — Dal by si za
to päť zubov vytrhnúť; — tri rebrá
vytiahnuť. — Dal sa do toho ako
do repy. — Dal sa do toho chma-
tom.

Dolípavý — dotieravý — ako pes; —
ako konská mucha. (Viz 94.)
85 Drží sa toho rukama i nohama; —
nehtami i zubami. Č. 525. (Kdežto
také odpor : Rukama i nohama sa
vzpiera.) Adalb. Trzymač si^ 3.

Duša mu piští za tým. Sr. Č. 592.
Zuby —

Chuť — chúťka — ho nadišla; -
napadla. Č. 592.

Hlavu mi píli — prevracia. — >lluh
baba do ijece!«

Chce hneď z ramena do kameňa.
<Ki Chodí mi s tým na grgy — na hrdlo.

Jalovej krave teľa by podstrčil. (Viz
121.) — Je ako na rôštach.

>Kcby mi to prišlo, čo mi na um
zišlo !«

Keďby smrť bola taká náhlivá, ako

ten, zle by bolo.
Lipne za tým ako pes. Srovn. T. Lepný

ako pes.
Mal ma so sveta sniesť; — vynáčiť; •

— z duše vyhnať; — z rozumu

vyniesť. (Náhlivý.)

> Musím to mať, čo hneď bez neho

budem !« (Iron.)

> Musím to vykonať, čo si hneď ruky

po lakte a nohy po kolená sode-
riem!«

> Musíš ho vystanoviť, čo ho hneď zpod

plota vyhrebicš ; — a čoby hneď
zo samého i)ekla!«

> Musí to byť, čoby voda horela ! <
Na grgu mu sedí.

Náhli ako kat. — Náhly ho kňaz kr-
stil. — Náhlivý ako smrť.

Nalial mi olova do nôh. — Na päty
mu stúpa.

Nemôže sa ho s hrdla striasť. Nemôže
sa pred ním obstáť.

Neprestáva mi dohúdať.

Neupokojí sa, pokiaľ rybku na suchu
nemá.

>No len mi už toľko netrúb o jed-
nom !<

Oči. Mal oči na tom nechať. — Má
na to oko — zuby — .— Očima by
všetko pobral. — Oči pasie na tom.
(Též.) Pasie oči po (človeku), ako
by ho chceľ sjiesť. Adalb. Oko 62.
— Pre oči by hrdlo ztratil.

Po všetkých kútoch lašuje - duluje. —

Prestupuje z nohy na nohu (od nedo-
čkavosti).

Robí to o dušu sj)asenú; - o tri
zdechy ; — o milých päť. ( _i Ná-
ruživé.)

Rúbal by sa za to.

Strežie (striehne) na to — na neho —
ako drozd na haluzi ; - ako mačka
na myši — na slaninu — ako |)es
na mäso. Adalb. Czatovvač 2.

Tak mu pilno, akoby horelo. Č. 637.

í) Z úst lidu slyšcl jsem tuto bájku: *Vtáky sa boly na tom usniesly, že budú všetky
spolu čistiť studničky. Kaňa ale jediná zameškala to urobiť. Od tých čias za pokutu
neslobodno kani piť zo .studničky ani z potôčka, ktorý z nej vyteká; musí tedy čakať
za dažďom, keď sa chce napiť.

-) Várják mint a Messiást.

Digitized by

Google

5. Starost. 6. Bezstarostnost, lehkomvslnost.

Ten sa tiež modlí: Chléb náš vezdejší

dej nám hned!

115 » Tetka Trápelka. Trápelník.* — »Uša-

nuj mi tú boľavú hlavu ! «

Uši. > Naveky mi poza uši budie —

mrnčí — . Vždy mi hudie za ušima.

— Uši mi naťahuje.*
Už mu je duša — srdce — na mieste.

(^i Ukojená túžba.)
>Už som ťa ledvác čakal, ako Boh

dobrú dušu!< Pr.
Už tá vec kýmus* čertu oči vyklala.

(zz: Nemohl se zdržet vzít j i, sníst

atd.)
120 >Veď ešte nehrmí!*

Vyžiadal by od jalovej kravy teľa. Č.

606 ; — v zime malín. Adalb.

Krowa 17.
>Veď nám Žito neprší!* — Zavoňal

kapustník.

Zmysel by sa za tým, keby to ne-
dostal.
Žiadostivý je toho ako kura zrnca.

5. Starost.
Porekadla a úsloví.

125 > Dobre že Človek neošedivie od sta-
rosti ! €

Hlava. >Div mi hlava nepukne.* —
> Hlava mi ide do kolesa.* — Hlava mu
blčí, horí. (Také v nemoci.) — Hlavu
si láme — trudí — na tom. C 576.

— Má klin v hlave. T. — »Mám
hlavu ako merica od starosti.* —
Má mnoho na hlave. — Má toho
vyše hlavy. — Má žeravý uhoľ na
hlave — na chrbte — .— Nemôže
si to z hlavy vyhodiť. — » Neviem,
kde mám hlavu ^j — kde mi hlava
stojí.* — »0 hlavu prídem od sta-
rosti.* — To mu hlavu mele. —
To mu v hlave vŕce. — To sa mu
neprace do hlavy — do kotrby — .

— > Všetka hlava mi je prevrátená.*

— Za hlavu sa chytal, akoby mu
horela.

*j Azt se tudja, hol a feje.

-) Srovn. Busuljon a ló, elčg nagy a feje.

Myslí, myslí a nič nevymyslí. — My-
šlienky ho zaujaly. — Nehty si
hrýzol.

> Neviem, čo mám j)rú (skôr) do ruky
chytiť. «

Premýšľal ako zlatnícky učeň.

Rukou si medlí po čele. — Škrabal i3o
sa za ušima. Sr. Adalb. Ucho 18.

> Toľko mám starostí, že ani neviem,
čo som na ráno jiel!*

Zamyslený ako dubový peň. (Také
o smútku.)

Slovesa: Páli ho, pripeká ho, dohára mu.

6. Bezstarostnosť, lehkomyslnost.
(Víz XVI. 91. a násl.)

Porekadla a úsloví.

>Čo po nčm ai s koném, beztak byl
slepý.* T.

Ani si to k srdcu nepripustí. 135

Dbá o to ako o lanský sneh, Č. 554.
Adalb. Pami^tač. D. Dbač 13; —
ako pes o piatu nohu.

Hlava. *Ktoby to všetko v hlave no-
sil!* — To jemu hlavu nctrá])i, ne-
prebíja. — To si on ani do hlavy
nevezme ; — ani do päty nej)ustí.

— Z toho jeho hlava nebolí. Adalb.
Gíowa 142.

»Nech je tak, ako stará rekla. Sr.

Adalb. Byč 59. — Nestojí o seba.
Od vôle — sebevole — nevie čo

robiť.

> O to je najmenej ! « — > Parom ma 140
tam po tom ! *

Prehadzuje si to s pleca na plece.

> Preto ja budem dobre sj)ať.« — Spí
bezpečne na obe uši. Č. 635 — oči.

Spolieha sa na Verímboha.

Starosť, starať sa.

>Keby som len inších starostí ne-
mal ! * — > Mám ja dosť inších sta-
rostí!* — »Nech sa kobyla stará
o to, tá má väčšiu hlavu ako ja!«

— »Čo sa staráš? Kôň má veľkú
hlavu, nech sa ten stará!* -) Č. 273.
Adalb. Frasowač sit^ 4. Klopotac
si^ 2. — »0d starosti hlava bolí!^

— >0 to malá starosť!*

Digitized by

Google

28

IV. Dojmy, projevy atd. 7. Svéhlavost, nedúvčra.

145 Tomu je vSetko jedno, či piatok, či

sviatok.
Všetko len na smiech obráti. — Všetko

si na ľahko berie.
Z celého sveta si nič nerobí.

7. Svéhlavost ; nedúvéra.

Pofekadla a úsloví.
(Prísloví víz mezi IX. 259. až 349.)

Akoby hrach na stenu hádzal. Č. 558.
Adalb. G^č si^ 2. Pomagač 19. —
Akoby stene dohováral. Č. 558.

Ani hota (het) ani čihy s ním. — Ani
neuchne, čo mu koľko dohováram.

— Ani pre večne spasenie to neurobí.
150 Človek zo Starého Zákona.

Hlava, hlavatý.

Ani palicou — kyjanou — kyjani-
cou — kyahnicou — mu to z hlavy
nevytlčieš — nevybiješ. — Sr. Č.
519. Adalb. Gíowa 157. Klin 1. —
Čert mu to nabil do hlavy — do
kotrby. — Čo si ten raz do hlavy

— do kotrby — vezme, to nepo-
pustí. — Dosť mu už do tej hlavy
natrúbil, — do uší. — Hlavatý člo-
vek. (Víz níž: Nadávky.) — Krúti
hlavou ako neveriaci Tomáš. Č. 17.
Nevéfící — Adalb. Tomasz 3. —
Má svoju hlavu.

Hluchý, hlucho.

Hluchým ušiam hovorí, l) — Hlu-
chému káže — spieva. (Též.) Darmo
hluchému spievať. Č. 572. — Len
tak na hlucho pustil. — S hluchým
sa shovára. — Spravil sa hluchým
a nemým.

Holým stenám káže. (Také doslovné,
když kazatel má málo posluchačúv.)

Húsť. Chce aby mu vždy jednu nôtu
húdol. — Vo mlyne hudieš. Č. 558.
a 571. — Vždy jednu nôtu hudie.
Vždy len tú starú hudie. Č. 634.

— Vždy na jedny gajdy hudie —
píska — .

i^^ Iba bajúzom mrdol na to.

Jednými dvermi do ňútra, druhými von.
Je to kríž s tým človekom.

Len tak cez zuby mu odpovedal. Sr.
Č. 602. Mezi -

Má tiež svojho Boha. — Mrdol ple-
cami, akoby sa ho to ani netýkalo.

— Na tvrdo uvarený.

Nedaj Bože, aby sa ten dal k tomu i6o
nakriatnuť! (Viz 166.)

Nedaj Bože od toho odstúpiť, ani na
vlas!

Nedá na dobré slovo. (Též:) Nechytí
sa ho dobré slovo.

Nedbajný ako somár. — Nedbá na
moje reči, ako Čoby to pes zabre-
chal — zaštekal — . Sr. Č. 558.

Neder si s ním darmo ústa.

Nechce mu to z kotrby vynsť. (Též:) i65
To mu v kotrbe trčí.

Nenakriatneš ho, a čobys' si ústa so-
dral. (Viz 160.) — Nepohne sa, ani
tá skala.

Neposlúchne, čo mu na grg stupíš. —
Neuverí, čo mu dušu na dlaň vy-
chráčeš - vyložíš — . (Viz 180.)

Nič sa ho nechytí, ani dobré, ani zlé.

Ondrej z druhej izby.

Pr o s i ť, p r o s b a. Ani prosby, ani hrozby, i7o
ani slová božie sa ho nechytajú. —
Ani prosbou, ani hrozbou. Sr. Č. 579.
To prosbou — Adalb. Grožba 1.
Prosba 1. Dá sa prosiť, ako na ve-
selie. — Pros — nepros, všetko
jedno.

S tým je ani sem ani tam.

Toľko si to váži, ako tú slinu, čo vy-
pľuje.

Tvrdošani tvrdošejní. T.

Uhol plecom — mihol — zivnul — .

Ucho, uši. 175

Ani sa mu ucho nesohne. — Ani
si na ucho neberie, keď zavoláš naň.

— Hrubých uší človek. (Též:) Za-
bité — tmím zarastené uši. — Jed-
ným uchom dnu, druhým von.-) Č.
558. Adalb. Glowa 10. Ucho. 5. —
Tebe z úst, jemu mimo uší šust!
Č. 558. Adalb. Ústa 4. - Všetko
púšťa mimo ucha. Č. 558.

Ukázal mu chrbát.

') Surdo ľabulam narrarc.

-) Es gcht ihm zu einem Ohr hinein, zum andcrcn heraus.
másikon ki.

Egyik fiilén be»

Digitized by

Google

8. Smčlost, odvážlivost. 9. Strach, bázlivost.

29

Vi e t o r. Darmo reči do vetra púšťať. —
> Hovorím do vetra!* Adalb. Móvvič
59.

Vo dne nevidí (t. j. zrejmou pravdu).

Vždy na druhú stranu hľadí (t. j. od-
pírá).
180 Zažni mu o poludní sviecu, a predsa
ti neuverí. (Viz 167.)

Nadávky svéhlavému.

Hlavaj (hlavatý), hlaváň, hrča, ko-
trbáň, krnáč, krutáň, krutá ovca,
kruté drevo, krutohlavec (krutohlavý),
obluda, svojhlavec (svojhlavý), tvrdo-
pysk, tvrdošín, zanovit (zanovitý),
zantúch, zátvrdilcc.

8. Smélost, odvážlivost.

Prísloví.

Častokrate psieček malý velikého vepra

svalí. T.
Malá myš sa aj pod veľký štrych

berie.
Malá žaba nebojí sa veľkej kaluže.
Smelý, smelosť.
185 Bez smelosti chlapa ncnie. - Nenie
chlap, kto nenič smelý.

Smelý dlho nemyslí.

Smelý je všade doma.

Smelosť robí chlapa.
Smrť nesmrť odvážnemu. (Jiná viz IX.

42. — 60.)

Úsloví o smelosti.

190 Ani čerta sa nebojí ; — ani Herkopátra.

(Herko zzz Hycronym. Herr Gott

Vater(?)Suj.)
Dal mu ostrohy. — Dostal ostrohy. —

Dodal si srdca — kurážu — .
Drží sa po hcrsky. (Též :) > Herská Ka-
tarína.* (Píseň.)
Má rez. Je rezný, rezký človek.
Má srdce zo železa a hlavu z ocele.
195 Mušky mu ožily. ~ Mušky sa mu ro-

zihraly.
Ohnivá mršina. (Vzato od kone, jako-

vému pro jeho ohnivost, ncpovol-

nost spílají > mršina.*)

Smelého srdca chlap. — Smelý ani
jazvec ; — ako kohút na svojom
smetisku. (Výroky povzbuzení viz
XVI. 91.-102.)

9. Strach, bázlivost.

Prísloví.
Báť sa.

Chrasty (chrestu) netreba sa báť. T.

Kdo še boji, zle ostoji. Sár.

Kto sa bojí, tomu prdom zvonia. 200

(Viz 203.)
Neboj sa nikoho, iba Pána Boha,
(dokladá se žertem :) prázdnej krpky
a mátohy.
Kde je tvrdza, tam je prdza — smrdza.
Kto se . . ci umiera, prdaci mu zvonia.
(Též:j Kto strachy umiera atd.^)
Srovn. Č. 120. Adalb. Strach 10.
Nedur sa na daromnicu.
Strach, strašiť.

Horší strach, než sama bcda. T. ; 205

— ako sama nevôľa. Adalb. Bieda
37. Strach 18.

Ľahko toho strašiť, kto sa bojí.

» Mrcha strach!* (Praví se tomu,

kdo v strachu rýchle zmenil úmysl,

aneb zoufalý čin podnikl.)
Strach je mrcha jedlo; — je zlý;

— má sto očí; — má veľké oči,
Adalb. Strach 17; — smrti sa
rovná, Adalb. Strach 12.

Tu sa laká, kdé nč stracha. T.

Väčšé strachy, ako laky. Z Boš. dol. — 210

Väčší strach, ako mátoha. — Väčší

strach, ako treba.
Veľkého dupotu sa aj vlk naľaká.

Porekadla a úsloví o strachu,
bázlivosti.

»Ani duše vo mne nebolo I ^
Bába skáče. (Bá/Jivrc se osméluje. T.)
Báť sa, b á z 1 i v ý. Bál sa, ani čoby
ho .so všetkých strán chytalo. - -
Bázlivý ako zajac. Adalb. L^klivvy
3. — Bojí sa, aby ho zajac nesjic-
dol. — Bojí sa toho ako čert*-) svä-

M Wcr vor Schreck stirbt, wird mit Fúrzcn bcläutct. Ki ľéltébcn me^^hal, tudod,
annak mivel horant^oznak ?

2) Srovn. Fél mint ôrdo^ a temjcntôl.

Digitized by

Google

'M)

IV. Dojmy, i)ri)jevy atd. 9. Strach, bázlivost.

tenicc — svätenej vody; — ako
mačka vody ; — ako ohňa. C . 579.
Adalb. Bač si^ 9. Uciekač 12. —
Bojí — ľaká sa vlastného tieňu —
vlastnej tône.*) Adalb. L^kač si^ 3.

— Nebuj §e, lem še treš! Šár.

215 Bol ako na britvách ; — ako na ohni-
vých ihlách ; — ako na šidle ; —
ako na tŕni ; — ako na žeravom
uhlí. (Také o trapném nepokoji vubec,
o zvedavosti, nedočkavosti.) C. 579.
a 624.

Bol by sa skryl do myšacej diery.

Bol by z neho mrcha vojak.

Dal sa do prosa {:z: do prosení, v strachu).

Dobre že ho zrádnik nevychytil. —
Dobre že z nôh nepadol.
220 Dostal po tele husaciu kožu.

Ešte jt BlaŽkovi za čapicu dlžen. Pr.

Farbí mení. — >IIop! slama pod ko-
lesom !«

Horúčka ho obliala. — Hrúzu naň
pustil. Hrúza ho prešla.

» Kolená sa podo mnou podlamovaly.*

— Krčil chvostom. (Vzato od psa.)

— >Krú sa mi sekla v žilách. «

225 I\ a k, naľakať sa. Lak ho napadnul.
"- Tak sa naľakal, div na beťaha
nevyšiel.

I.edvác ducha — dych — j)opadaI.
(Též :) Dych sa mu stavil.

Älal ho doniesť na stradobu. — Mal
ho vynáčiť.

Malo hy vychytiť, (totiž * zrádnik <, viz
219., t. j. padoucí nemoc, ktcrá má
rozličná jména, mezi jiným i »chy-
tlian, chytlianka.* Ostatné viz > Slov-
níček.*) — Mal tam zkamencť.

Mechúrom by ho vystrašil ; - i kraj
sveta zahnal.-) C. 579. Adalb. Za-
straszyč.
230 Mravec mu j)o chrbte hniezda robily.
Sr. Adalb. Mrówka 1.

Mráz. »Mráz ma prejal prešiel — «.

— Mráz mi na kožu vyšiel. < —
í Mráz mi prešiel cez kosti. < —

Mrie mu sedia na kožke. Muchy

sa zdesil. T. a C. 580.

Nahnal by ho do mecha — do vreca.

— Nemá kurážu.

Nevedel či je chlapec, či je dievča.

Oči. Mrklo mu v očiach. — Oči mu 235
stípkom stály. — Oči vytreštil. ( Také
od podivu.)

Od strachu na zadok padol. — >Otupy
ma prešly.*

Prebral mu vošky. — Prelial mu olovo.

Prešiel meďou. (Vzato od medených
nádob, které často otravné účinkují,
když jedlo > meďou prejde.*)

Schlo mu na radoch. Pr. — »Si mne
ty za chlapa!*

So stieňú sa pasovať. (Strašidel se 240
báti. T.)

Srdce. Babského — kurieho — sla-
bého — zajačieho srdca chlap. —
Pustil srdce — srdce mu padlo do
nohavíc ; — do nôh — pod lavicu

— za sáru. Sr. Adalb. Serce 28. —
Srdce mu tĺklo, ako čoby sa mu
z prsú vyboriť chcelo.

Strach. Bol viac že v pol strachu.

— Mal umreť od strachu. (Též:)
Strachy umiera. — Nahnal mu
strachu. — Najiel sa strachu, ako
prachu. — Strach ho naháňa; —
za ním ide. — > Strachy na Lachy!<
Šár. Adalb. Lach 8. — Strach ho
obišiel — nadišiel — prešiel. Strach
naň prišiel - ho popadol — schytil

— zdrvil.

Tak sa kryl, akoby hromy doň praly.

(Též:) Akoby hrom do neho udrel,

keď to počul.
Toho kňaz nedokrstil. — >To ťasjiel*
Trúdy púšťa. — Trúdom s . .e. — Trúd 245

varí.
Uteká — bočí — od toho, ako čert

od kríža ; — ako Žid od kríža •^)

Č. 579 a 582.
V duchu mu .šupelo. - Vlasy mi

dúpkom (dubkom?) stály. Adaľc.

Strach 2. — Zajačienec sjiel.
Zblednul, ani by sa mu krve nedore-

zal ; - ako stena : ako smrť.

'1 Ijudt embcr árnyékátul is \v\.

-I ?2gy hólya*j<»al vilá^ból kiuzhctcd.

•1 Srovn. KcTúl<;cti mint ôrdôj» a kápolnát. 1h1 mint zsidó a kcrcszttôl.

Digitized by

Google

;o. Stydlivost. 11. Nestydatost. 12. Vsetcčnost.

31

> Zimomriavky ma po tele prechodia,
keď si na to pomyslím.*
2r><» Zostal ako mŕtvy ; — ako omráčený —
hrtizou omráčený ; — ako oparený ;
— ako zabitý.

Slovesa: ozelenel, ožlknul, zdrevenel,
zdupnel, zmedenel, zmeravel, zmrznul,
ztŕpnul od strachu.

N á z y v k y.

Haba, bojko, čuridlo, drist, dríštel,
kakan, kuryplach, ošťan, oštinoha,
ostiha, prdko, prdimúka, šero, sikna,
slabúch, slamka husár, sraľo, stra-
choprd, strachopúd, straško, šumi-
chrast, vetroplach, zasran, zasťan.

10. Stydlivost, zahanbení se.

Porekadla a úsloví.
Akoby ho bol čapnul.
Ani si oči nevidí od hanby.
^'i^* Červená (červenie) sa ako pivonija.
Červený kohút mu z tvári kykyríka.
Dobre že sa mu líca plameňom nechytily.
^Hanbím sa ako pes< (pro jiného).
tlanbí sa ako pes keď ho oblejú: —

ako suka (pro zpáchané zlé).
2«><» Hanblivý ako panna. Č. 521; — ako

stará panna. Adalb. Wstydlivy 1.
('hytí si oči do dlane, keď sa naňho díva.
Mal shoreť od hanby. — Nevedel ako

z konopí.
Plachý ako nahé dievčatko.
Po čom farba .^ Č. 521. - Rozi)áIilo

ho ako oheň.
26.*^ Sklopil oči od hanby.

>Stydlivá Zuzana.* (Pfíd. k proroct.

Daniel.) — Stydlivý ako ovčí loj.
Šiel ako pes obarený; — len akoby

ho obaril. Adalb. Odejsč.
Zapálil sa ako kohút — ako krú —

ako ruža — ako zora — po u^i.

11. Nestydatost.
Porekadla a úsloví.

Bezcitný ako drevo v hore.
2'<' Hanbí sa ho ako koza soli a mačka
loja. (Iron.) Hanbi še, jak kobula, kedz
sánky prevraci. (uzNestydí se.) Šár.

*) Hacskorbór az arczája.

-) Lerázzíi magárul, mint cb a vizet.

Hrubej kože človek. Č. 558. (Též:)
Má kožu ako krpec — ako bačkôr.^)
Má dobrý žalúdok. (^: Mnoho výčitek

snese.) Srovn. Č. 558. Jest —
Oči, o k á 1 e, (toto posmešné).

Ani okom nemihnul (totiž pfi vypo-
čítaní jeho podlosti). Ani sa mu tie
okále nesohnú. — Bez očí človek.

— » Kde si len podel oči }\€ — Má
miesto očí jamky. — Nemá očí, ale
jamy. — Nemá toľko očí, aby sa
ne[)chal, kde ho nechcú. — Nič sa
mu na oči nechytí. — Oči ztratil.

— Tomu sa ani v očiach nemrkne.
Pes. Bez hanby ako pes — ako suka. 275

~ Iba ak by si od psa hanby po-
žičal. Pr. Modra. — Je bez cti

ako
Ne-
ako
ako

pes bez chvosta. Č. 557. —
hanblivý ako pes; nehanblivá
suka. — Nič sa ho nechytí,
psa. — Nezná hanby, ako pes. Č.
557. — Otrasie sa ako pes. (Též :)
Strasie to so seba ako pes vodu.*^)
C . 558. — Pes má hanbu, a ten
druhú.

Spadne to s neho ako s husy dážď.

Zná cudzie prahy prekračovať. Č. 558.

12. Všetečnost, všudybylost,
neposednosť.

Porekadla a úsloví.

>Ani domov nepôjdem, ani tuto ne-
budem. «
Do všetkého sa pletie — mieša — .
Ešte miesta neohrial a už sa preč bere. 2»c)

(Též:) Nikde miesta nezahreje. Sr.

C. 288. Tulák — 542. a 570. Adalb.

Miejsce 7.
Chodí ako židovský zváč (od jednoho

k druhému). Chodí hálom bálom.
I tam zíde, kde ho nezaseje. Adalb.

Posiač.
Kde sa tri hrachy varia, tam on musí

byť. Kde sa päť hrachov varí, tam

on šiesty.
Nebude na jednom mieste, čo ho ujječieš.
Nemá doma posedenia — pomeškania. 28r>

Nemá miesta ako nácesta.

Digitized by

Google

32 IV. Dojmy, projevy; mravy. IX Samotáŕství. 14. Radost, veselost. 15. Smích, pláč.

Ničoho nenechá na mieste. Nič sa pred
ním neobstojí.

Nikde nemá stania.

Nos. Do všetkého nos pchá. — Všade
musí nos vstrčiť.

Opaľuje všetky domy ako Taro (iz: stra-
katý, tarkavý pes) ; — ako kopov —
ako polovný pes. (Též:) Snorí —
núra — duluje ako atd.
290 Peniaz. Chodí ako planý peniaz, ktorý
nikto nechce. — Znajú ho ako mrcha
peniaz.^) Adalb. Znač 10.

Poplanúcha (podplamenník) čakal, kým sa
somlelo, a keď bol v peci, išiel preč.

Prahy otíka.

» Starý svedok.*

»VšadeboU a nikde neobstál.^) Č. 288.
295 Všade ho je plno. — Všade sa opchnc.
— Všade sa popod nohy pletie. —
Všade sa tisne, ako mucha koňovi
pod chvost. (Též.) >Podchvostnia
mucha*. — Všade sa ujme.

13. Samotáŕství.
Porekadla a úsloví.

Ani nohy z domu nevyloží.

Dučí (dunčí) doma ako dudok. (Snad
pfevráceno z >deď, deďok.« Šuj.)

Len vždy doma pod pecou sedí. » Osa-
melý vrabec*.

Sedí doma ako kvočka ; - - ako vlk
v diere; — ako mních.
300 Zarástly mu ta chodníčky.

Názvy: Domár, odFud, samotár.

14. Radost, veselost.
Porekadla a úsloví.

Ani nevidí, ani nepočuje od radosti.

>Kcď spievam, celá N. (rodní obce)
je moja I «

Len sa tak naií uškŕňal — uskúlil, (as
to, CO usmíval) od r.
305 Len tak plával ~ len sa tak rozplý-
val — rástol od r.

Mal z kože vyskočiť od r.-^) Srovn. Č.
549. Div — Adalb. Skóra 7.

Natešil sa s ním do dobrej, sýtej vôle.
Nečarovol by sa za celý svet. Nedal

by to za šíry — za všetek —

svet.
Nevie, kde mu je hlava od r.
Oči mu hrajú — oči sa mu smejú od 3io

r. Č. 527.
Srdiečko by z neho vyletelo — by mu

uletelo od r.
Taký bol, len na vyletenie od r.
Taký je vyláskaný — vytešený — ,

hned^ by svetom uletel od r.
Teší sa, len tak mladne.
Teší sa na to, ako sedliak na žatvu. 3i5

Vysmévačné o radosti zvlášte.
Porekadla a úsloví.

Naradovaný, akoby mu nekto do vrecka
nas . .1.

Našiel želiezko. (Též:) Teší sa tomu,
ako čoby želiezko našiel. (Když se
nčkdo bez príčiny teší a smeje. Aneb :)
>Čo ste železko našli.?* Pr. (ŕíká
domnívající se, že se na nčm sméjí).

Nazdá sa, že má tri svety.

Nedal by to ani za sto kotných vrabcov.

Rád je tomu ako Cigáň detskú (dítčti); 3in>
— ako Cigáň koňovi; — ako čoby
mu zlatú kozu dal. (Viz 322.) Adalb.
Cieszyč si^ 2.

Tak sa raduje, ako komu chyža horí.

> Teším sa, že sa radujem!* Teší sa
v ňom ako Cigáň v prasati.

Veselý, akoby mu gajdoš na každom
kopci gäjdoval, i na tom, čo krt
vyryl.

Vyspevuje si, ako čoby mal všetkých
vecí dosť.

15. Smích a pláč; zmena radosti.
P ŕ í s 1 o v í.
Aneb je vždy smutná, alebo sia blázni. T. 325
Blázon.

Blázon po mnohom smiechu poznaný
býva. Sr. Adalb. Blazen 20. Durny 1 .
Glu])i 169.

*) Ismcrik mint a rossz pénzt.
-) Sr. Der alte Uibcrall.
^) Majd kiut»rott a horibol.

Digitized by

Google

16. Čtveráctví. 17. Žel, žalost, zármutek.

33

Blázon sa z blázna smeje.

Len blázon sa vždy smeje.

Múdry sa usmieva a blázon sa re-
hoce.
330 Darmo chorému smiechy priprávať.
Darmo sa taký silí smiať — plakať — ,

komu sa nechce.
Nechaj ho, nech sa vyplače.
Plač, neplač, všetko jedno.
Plač nezpomôže.

Porekadla a úsloví o smíchu, úsmevu.

335 Cigánsky smiech (= plač).
Div sa nezašiel od smiechu.
Klalo ma (v boku) od smiechu.
Krivý smiech (=: nucený).
Len mu tak oči prechádzaly od smiechu.
340 Mal sa rozpučiť — popukať — zájsť
-— od smiechu. Č. 640. Div —
Adalb. ámiech 8.
Nezasmial by sa ani za deravý groš;

— ani za kotného vrabca.
Rehoce sa ako žrebec.

Slzy mu od smiechu padaly.
Smial sa, až mu srdce usedalo.
345 Smiech, ako čoby tritisíc koni zryho-
talo.

Usmieval sa ako pečené prasa. —
Usmieval sa na to ako Kubo na je-
lito; — ako Cigáň na bielo chleba.^)
Sr. Č. 640. Šklebí - Adalb. Filip 3.
Rusin 5.

Vie sa ten chutne smiať.

Za brucho sa chytal od smiechu. Č.
640. Smál se —

Porekadla a úsloví o plači.

Cigánsky plač (zz: smích.)
350 Idú mu na krivo gajdy. — Išlo mu
do plaču.
Má oči od plaču červené ako pFúcka;

— ako pečene.
Má plač za zubami.

Narieka (^i s plačem mluví) ani čoby

súdny deň bol.
Plač a smiech nosí v jednom vrecku.

Plače, ani čoby mu bola matka — 355
žena — umrela. — Plače, dobre
si tie oči nevyplače. — Plakal ako
baba; — ako malé dieťa; — ako
malý chlapec; — ako na surmách;

— až mu srdce usedalo. Adalb.
Plakač 2. D. Píakač 9.

Silí sa smiať, a do plaču mu je.

Slzy. Len mu tak slza slzu roní. —
Mal plné oči sĺz. — » Neviem kde
sa mi už len tie slzy berú!« —
Padaly mu slzy ako perly; — ako
hrachy. — Slzy mu v očiach hraly.

— Všetky kúty slzami vyoblieval.
Všakovak mu dudy hraly.

Vzala si oči do zásterky. (Také v za-
hanbení.)

16. Čtveráctví.

Porekadla a úsloví.
(Prísloví víz Žerty V. 651—666.)

Aj na kolese obsedí. 36o

Čert. Čertov vystrája. — Je s každým

čertom za dobre.
Fígle. Do učenia sprostý, ale na fígle

ho je dosť. — Figliar od kosti. —

Vždy fígle sbiera.
Gelo Sebechlebský.'^)
P e s s t v o. Pesstvo ho trápi. — Pesstvo

mu nedá pokoja.— Za pesstvom chodí.
Veselá chlapina. — Veselý kompan. — 365

Za pletkami sa sháňa.
Nazývky. Dobrý majster, figliar, fí-

geíník, furták, jašter, katova oprata,

pes, pletkár, pochábeF, psia noha,

psina, psí národ, psisko, psohlavec,

stonoha, šašo, šibenec, šibenná noha,

výmyselník.

17. Žel, žalost, zármutek, zoufalost.

(Výroky viz XII. 350 — 386. Srovncj

Pofekadla a úsloví o ncštéstí. XII.

238-316.)

Výsmévná porekadla a úsloví
o zarmouccných.

Banuje ako krava za zvoncom.
Svet mu mole jedia.

*) Z častého užívaní ^enitivu »chleba« pfcšlo toto nckdc u lidu i do nominativu
a akkusativu.

*) Starodávny Čtverák v Scbcchlebích, v Hont. stolici. Gclo ~ Gelasius. Šuj.

Ad. P. Z.-itiirccký, Slovenskú pfísloví. „

Digitized by

Google

•M

IV. Dojmy, projevy; mravy. 18. Dobrotivost, trp<jIivost.

18. Dobrotivost, krotkost, trpélivost.

(Jednotlivá prísloví viz mczi VIII. A)
odst. 3. Pŕátclství. 6. Ústupnost.)

Porekadla a úsloví.
(Jiná viz v VIII. 628-651.)
Aj s čertom sa snesie; — vynde.
370 Človek. Človek ako dobrá hodina,
Č. 520; — ako dobrá chviía; —
ako kus chleba. — Človek dobrého

— mäkkého srdca ; - milý na sjie-
denie. — Chlebový človek. — Je
to duíía človek. — To je už raz
dobrý človek ; — samý dobrý človek.

Dá mlátiť na sebe; — drevo píliť; —
triesky rúbať. — Dá si aj skaly na
hlave roztúkať. Z Boš. dol. — Dá
si so sebou zametať.

Dobrá duša; — chlapina. — Dobrý
ako anjel; ako leto. T. Č. 520.

Krotký ako mucha (dle jiných >ako
muka«); — ako kuriatko; — ako
ovčička — ovečka.

Kto ho vidí, hneď ho ľúbi.
3''» Kto sa s tým nesnesie, ten sa už s ni-
kým nesnesie.

Môžeš si ho okolo prsta obvinúť. Č.
520; — s ním j)oorať, pobrániť.
Adalb. Dobrý. 42. Palec 2.

Nemá žlče.^) — Neublíži ani tej muške.

Nikomu zlého slova nepovie.

Nízko si vedie. - Rád je že žije. (Skromnost.)
3H0 'Y^\^ sa pekne s človekom vyshovára,
akoby mäkký chlieb krájal.

Tichý - trpelivý - ako tá ovečka;

— ako ten baránok.-) C. 520. Adalb.
Baran. 8. Cichy 2. Dobrý 32. Po-
tulný 1. D. Cierpliwy 8.

Názvy. Dobrák, dobráčik, dobrotisko,
dobrôtka.

19. Popudlivost, hnévlivost,

mrzoutství.

(Prísloví viz VIII. A. 6.)

Porekadla a úsloví.

(Jiná viz VIII. 787. až 848.)

Aby človek zachodil s ním ako s na-

tlčeným vajcom. C. 551. Treba —

Sr. Adalb. Obchodzic sit^ 2.

') EpOjc sincs, mint a galambnak.
-) Szeh'd mint a bárány.

Akoby ho bola lasica ofúkla. (Lid má
za to, že je dech lasice jedovatý.)

Akoby na špendlíkoch stál. 385

Ani uvarený, ani upečený.

»Či si sa nenajiel, či si sa nenaspal.í**

Dudre ani staré pivo. VI. SI. 238.
Buble jak kysele pivo v bruchu.

Frfre neprestajne, ako kaša v hrnci.

H ľa d e ť. Ani nevraví, ani nehľadí. — 390
Ani pekne hladeť nevie. — Hľadí —
pozerá — ako čoby tri dediny bol vy-
pálil. Sr. Č. 549. Adalb. Dziwáč si^ 2.
Patrzeč 23. WygMač 69; — ako
hrom do potoka ; — ako kat ; — ako ras.

Hlava. Krúti nad tým hlavou. — Vrčí
mu čosi v hlave.

Hneď sa narároší.*^)

Hnev. Hnev v sebe dusí. — Toľko
mu je o hnev, ako Cigáňovi o tanec.

Hrá sa na smútka; — na smutného
kráľa. (Hra: kdo se dŕív zasmeje,
prohrá; ten druhý jest králem. Šuj.)

Ide ta (z nechutí), akoby ho za vlasy 39r>
ťahali; — ako bujak na jatku.

Je bez mrdu. — Jedno vajce mu je
málo a dvoje mnoho.

Je v dobrej vôli, ako kecľ komu dom
horí. -t)

Len sa ho dotkne, už fučí.

Maj svätý pokoj s ním. — Malý, ale srditý.

>]\Iám toho po grg — po hrdlo — po ^^*
uši!« (hovorí mrzutý).

Má pichľavé oči. — Má triesku za
uchom.

^lá vlasy na zuboch. (Na nejmenší veci
zádrapku nájde.)

Mrie ho jiedia. — Mrnky pojiel ; mrnčí.

Musíš velmi vyberať slová, aby si ho
neurazil — nerozhneval.

Nadutý ako mechúr — moriak — sova 4or>
— žaba. (Též:) Nafukuje sa — na-
dúva sa ako žaba v barine. Žaba
nadutá. Adalb. Nad^c si^ 17.

íNedudri toľko, ty dudroš — dudra!
Nedrdri* atd.

Nehodno je s ním ploty pliesť; --
slovíčko ztratiť; — oškliviť sa; —
žartovať.

■^ Srovn. bájcslovnc -rarach*. Dálc >raroh^ pták;
tenkých, neurovnatelných haluzck stromových. Šuj.

rárožina, rárožic — hromada

^1 Orúl mint a kinck a háza éj^, mága mej» hcnnc szorult.

Digitized by

Google

19. Popudlivost, hnévlivost, mrzoutství

35

Nechutný, akoby ho boli oparili.
Nepovedal ani > zostaň zdrav!*
4i(» Nerozumie žartu. Nezná žartu, ako pes.
— > Netýkaj sa ma!«^)
Nevôľa ho nadchodí — trápi — .—
Nikde mu nevonia. — Nikde nenie
doma.
Nos. Čert mu sadol na nos. — >Čo
kríviš — krčíš — ten nos.?« —
Lapil hýla na nos. Hýl mu sedí na
nose. Adalb. Gil 4., 5. — Mrmle
popod nos. Sr. Č. 602. — Mrmle
ako medveď v diere. Adalb. Mru-
czeč 3. — Mucha mu sadla na nos.
C. 550. Adalb. Gniewač si^ 10.
Mucha 22. — Svesil nos ako mo-
riak sopeF (t. j. svou červenou kožku
na zobáku). — Šiel s ovisnutým
(správne ovislým) nosom. (»S dl-
hým nosom* značí i zahanbení.)'^)
Sr. Adalb. Nos 45. — To mu naraz
pídilo do nosa. — V nose ho za-
svrbelo. Všetko si hneď na nos be-
rie (apprehenduje). — Zavesil —
vzal — si to na nos.

Nosí papuľu ako soľnica.

Obchodia ho ako malé dieťa. — »Ba
veru, budem ta tu obchodií,« atd.
-♦15 C) h e ň. Hneď je oheň na streche. —
Hneď je v ohni.'^) — Oheň nosí za
nadrami. — Skoro oheň chytá. —
Prišiel do ohňa. (Také tolik co »roz-
kurážil sa.<)

C>mrdený ako kyslé pivo. (Viz 388.)
— Opálil sa od ľadu.

Ovesil hlavu — chvost — kriedla — uši.

* Pomaly, pán vojak!* — » Pomaly,
pomaly s mojou paňou, aby sa jej
dačo z krásy neztratilo ! « (Z po-
vestí. )

Sám sebe zavadzia.
-♦'-'' Sedí ako dudok v kúte; — odutý —
odudlavený — .

Slama, slamka. Ani slamky pred
ním nepohni ! — Na slamke sa pre-
vrhne — potkne — .— >Ta tú slamu,
padnem na ňuU (Také o lenivém.)

Smnštil čelom.

S tým nezajdeš nikam, ani podobrotky,

ani pozlotky.
Škrabe se aj tam, kde ho nesvrbí.
Taký je ako nesrazené maslo; — ako 425

kyslá omáčka; — ako lekvár; —

ako pluzgier ; — ako skľagané mlieko ;

— ako staré pivo. (Viz 416.)
Taký je mrňavý, — nafúkaný — ako

čoby mu kury boly chlieb pojedly.4)

Sr. Adalb. Rad 16. Smutný 2. Zmarsz-

czyč si^ 1 ; — ako čoby mu bol

tchor vajcia vypil.
Taký je zamračený — chmúravý —

ako čierna chmára.
Taký zostal, ako čoby mu vody za

golier nalial ; — ako bobok (ovčí

výkal), — ako h . . . na cedilku.
Tá muška na stene ho mýli.''*)
To je sršeň! (Též:) Napasrdený ako 43o

sršeň.
To je tiež od Homrov (t. j. homre,

dudre, žuhre).
Tv á r. Spravil kyslú tvár ; — čudnú

tvár; — zamračenú. — Takú tvár

spravil, ako keďby bol do plánčaťa,

zahryznul. — Zkrívil tvár.
U toho je rozum ako polievka (t. j.

hned sevre v ném).
*Vari ťa za sklo položím .M «
V bielej farbe čierne fľaky hľadá. +35

Vidí aj, kdeby videť nemal.
Vyzerá ako sedem drahých časov.

(Vzato z neúrodných 7 let egypt-
ských).
Vôľa ho trdžie (kole). Z Boš. dol.
Vrčí ako starý vlk v diere. — Všade

mu je tesno.
Zásmažka jej musela prihoreť. — Za- -•^o

vrtelo mu to modzgom.
Zdutý ako pavúk.
Zlý ako vred; — ako všetci čerti. —

Zlý vietor ho ovial.
Zlostný ako čert ; — ako Rarášek. C.

494; zlostná ako Ježibaba.
Znepáčilo - znevidelo — zneľúbilo

sa mu to.

M Noli mc tangereí
^) Ho.sszu orral ment cl.
•'l Er ist gleich Fciier und Fiamme.

^) Die Hiihner haben ihm das Brot gcnommcn. Búsiii mintha cikapta voIna ke-
nycrét a tyúk.

'*) Ihn ärgert die Flicgc dic .Spinne — an der Wand.

Digitized by

Google

36

IV. Dojmy, projevy; mravy. 20. Výbuchy zlosti.

445 Nadávky a nazývky.

Bosorka (ž.), drdrák, dudrák, dudroš,
drdra (ž.), dudra (ž.) frfrák, frfra (ž.)
frfroš, jasietka (ž.), jašo, jedoš, ježa
nadurené, Ježibaba (ž.), ježo naježený,
mledzivo (první, žluté mléko od kravy
aj.), mosúr namosúrený, (Č. 551. Pravý
mosoŕ), nadrštený, napajedený, nechuta,
nemrdal, prekysnutý, pudivietor, pušný
prach, saňa (ž.), sotona (ž.), srdoš, sr-
duch, striga (ž.), strigôň, švíbalka (zá-
palka, sirka), Xantipa (ž.), zázrivec,
zduteí, zlostník, zlostnica (ž.) živý oheň
(síra).

20. Výbuchy zlosti.

Porekadla a úsloví.
(Jiná viz VIII. 787 až 848.)

Akoby ho na šidlo postavil; — na
vidly bral. — Akoby sedem čertov
doňho vošlo.

Ani by ho na tri vozy nepobral. 1)

Besnie sa. — Blčí ako suchá haštra
(jedla).

Črevá by bol z neho snu val.
*50 Drúzga — láme — všetko ako šar-
kan. 2)

Hneď človeku do vlasov letí.

Hnev. Hnevom cele prejmutý. — Hnev
z neho vybúšil.

Chodí ako fúria po dome.

Keby mu ruku nedržal, všetko by roz-
hádzal.
455 Keď ho vtedy čert nevzal od hnevu,
už ho nikdy nevezme.

Len tak sliny hltal od zlosti.

Má krú za nehtami. (Hotový do bitky.)

Malo ho poraziť — pošinút! — roz-
drapiť — rozhodiť — rozpučiť —
roztrhnúť — od zlosti. Mal ho šliak
(eélag) trafiť. VI. SI. 235. Mélo
ho zlosťum rozhodit.

Nadrštený ani diviak (divoký vcpŕ). —
Nafúkaný ako bujak (č. býk).
460 Nahnevaný ako jež. Adalb. Nasrožony.

Nevie si dať rady so sebou od zlosti.

— Nevládze sám sebou.

Oči. Len mu tak oči iskry hádžu ; —
sršia; — iskria sa. — Oheň mu
blčí — srší — z očí. Adalb. Ogieň
29. — Prepálil by ma očima.

Osinel — ozelenel — od zlosti. —
Polievku si vylial.

Práchno by mu na líci zapálil.

Remenné pásy by z neho za živa dral. 465

— (Též:) Žeravým nožom by atd.
Rozpajedený akoby ho daráže (z maď

=iosy) štípaly; — ako had.

Rozsršený ako kohút.

Sypala sa mu z úst pena; sypal sa
mu z úst jed ako plameň.

Sipí ako had. — So zemou by ho
smiešal.

Šípy mu zo srdca vyrastaly. — Taký 470
je ako >bohuprisám.«

Triesok by nebol z neho narúbal. —
Už mu dohára.

Vlasy sa mu zježily.

Vrie v ňom ako v hrnci. Vrie v ňom
zlosť; — kypí-

Zatína päste pod kepeňom. (Bojí sc
vydati svuj hnev.)

Zuby. Sekal zubami ako kanec — 475
diviak. — Ukázal mu psí zub. —
Ukázal zuby. — Vyceril naň zuby
ako pes. — V zuboch by ho roz-
sekal. — Zaškrípal zubami, ako čoby
hrom zprašťal.

Zúri akoby ho z reťaze pustil.

Žič sa mu dvihá; — sa mu pohla; —
si vylial. (Nazývky viz 445.)

21. Pýcha, vysokomyslnost.

Prísloví.

Bohatý.

Bohatý — pyšný; chudobný — po-
korný. — Bohatý — rohatý. Adalb.
Bogaty 20.

Darmo pchať nadutý mechúr do vody.

* Hlúposť býva príčina, že sa mnohý 48o
vypína.

1) OJy mérges, hogy két szekérrc fol nem fcrnc.

-) * Šarkan « jest zosobnená bouŕe. Zobrazuje se podobou ki'ídlatčho draka, jedno-
hlavčho, z jehož tlamy a nozder srší blesky. Ocasem šlehaje vše vukol poráží. Na nčm
jezdí »černoknčžník< uzdou jej veda. Kudy šarkan letí, tudy *hrad« (kamenec, ľadovec,
chmei, chumel, krúpy, krupec) vše, co jest pod ncbem, zbije a zpustoší. Šuj.

Digitized by

Google

ľl. pýcha, vysokomyslnost.

37

H ... o.

Keď sa h . . . na plot prilepí, nazdá

sa, že je na babylonskej väži.

Keď sa sedliak stane pánom, horšie

smrdí, ako h . . .
Nemáš horšieho smradu, ako keď sa
z h .... — z lajna — tvaroh
spraví.
Hrdé kone grgy lámu. Hrdé kone psi
jiedia.
4ft5 Keď sa somárovi dobre vodí, ide na
ľad tancovať a zlomí nohu. — (Též :)
Už tancuje, ako somár na ľade. Č.
152. Adalb. Osieí 10.
Kto má, nech si schová (a nech sa

nepyšní).
Kto sa povyšuje, bude ponížený. (Luk.

14, 11.)
Nedaj Bože z rataja išpána. Sr. Č. 100.
Nečiň — Sr. VI. SI. 228. Jak se
z chlopa stane pisaŕ, mysli, že je
cisaŕ.
Nedvíhaj si vyššie nos ako hlavu. Č.
546. Sr. Adalb. Pyszny 15.
*9u Nepchaj sa do predku.

P ád, padať, upadnúť.

Čím vyšší zchod, tým ťažší pád. Č.
179. Sr. Adalb. Wyniesenie.
Čo vysoko letí, nízko padá. ^) Sr. Č.

99. Adalb. Latač 2.
Kto vysoko rúbe, tomu nízko padajú
ívere ; -- do očí si trúsi. Sr. Č. 324.
Kdo nad sebou —
S vysoká pád horší.
495 Vysoko si rúbal a nízko mu padlo.
Vták vysoko lieta, a predsa upadne do

sídla.
Pán, pani.

Lepší pán než pánik. T.

Nedaj Bože zez Ivana pána. Šár.

Adalb. Iwan 6.
Nemáš horšieho — niet väčšieho —
huncúta, ako keď sa zo sedliaka
stane pán. Adalb. Cham 1. Chĺop
89.
500 Zo slúžky najhoršia pani býva.

Pýcha.

Kde dôstojnosť, tam pýcha. T. a
Č. 97.

Pýcha hladom dýcha — peklom
dýcha — a pokora zlatá komora.
Č. 97. Adalb. D. 11.
Pýcha naposledy na posmech vychodí.
Pýcha nikdy dobrým koncom nedýcha.
Pýcha pred pádom chodí. 505

Pýcha pred úpadkom. Sr. Č. 19,

97. Adalb. Pýcha 5.
Pýcha rada pícha.

Predtým psota, a teraz koľká pýcha !
Za pýchou hanba chodí. Č. 97 —
palice —
Pyšný, pyšno.

Keď si šťastný, nebuď pyšný. sio

Nemluv pyšno, by na zlé nevyšlo.

T. Adalb. Mówič 62.
Neveď si pyšno, by ti na hanbu ne-
vyšlo. Č. 97.
Niet horšieho, ako človek sprostý a

pyšný. 2) Č. 97. Hloupost —
Pyšný pyšného a skúpy skúpeho

najviac nenávidí.
Sráža Boh pyšným rohy. Č. 97. 5i5

Pohladkaj mačku, zdvihne ti chvost. —
(—Chvála činí pyšným.) Č. 100.
Adalb. Kot 12.
Prázdny klas hore trčí. (Porekadlo:)
Dvihá sa ako prázdny klas. Adalb.
Klos 2.
Ti ľudia, čo sa vypínajú, obyčajne

prázdne hlavy majú.
Už to dajedno či zhrdne, či ztvrdnc,

ale je zlé.
Videla žaba koňa kuť — kuvať — , 52o
zdvihla tiež nohu. Adalb. Koú 98.
Žaba 12.
V kožuchu nosí múdrosť =: (Pyšný na

svúj odev.) Č. 549.
Zabol (zz: zapomnél) vôl, kedy teľaťom
bol. Sr. Adalb. Krowa 42. Wól 59.
Zo vší vytrasené, vreckom vychované
(totiž nyní pyšné, aneb štéstím plyt-
vající).
Žobrák.

Keď sa raz žobrák na koňa dostane,
ani čert ho nedohoní. Č. 100. (Též :)
Nenie horšia, jako keď sa chudobný 525

na kóň dostane. T. a Č. 100.
Zo žobráka býva mrcha pán. ^)

M Wer hoch steigt, wird nicdrig fallen.

^) Dummheit und Stolz wachsen auf einem Holz.

**) Es ist nichts schlimmer, als wenn aus dem Prachcr ein Htrr uird.

Digitized by

Google

38

IV. Dojmy, projevy; mravy. 22. Chlubnost.

Porekadla a úsloví o pýše.

Čelom dosahuje nebo.

Čo sa buchne do človeka, nepriho-
vorí sa.

ELšte sa tu ani dobre nesohrial, už chce
rozkazovať.
530 Hore nos drží. ^) (Též :) Má hore no-
som dierky. Adalb. Nos 5.

Chodí ako »horosvet.«

Inších ľudí za holubov má. T.

Keď sa mu do zubov nastýkalo, vy-
hadzuje zadkom ako kôň.

Kišasonka z Mačkaházu.
535 Klobúčik si na krivo zatáča.

Krídla vyvyšuje. T.

Má ražeň v zadku. — Má špilku v grgu.

Mladá pani — mladý pán — zo starej
tehelne. (Koho z nízkeho stavu > mla-
dým pánem« zvou.)

Nadúva sa ako prázdny mech. Č. 546.
540 Na nehtoch sa nosí.

Napína — zpína — nadrapuje sa —
ako žaba v bahne.

Narástol mu hrebeň.

Nazdá sa, že bude svety súdiť; — že
hneď nebo spadne, keď on vstane;
— že je už polbohom; — že je už
v nebeskej sláve; — že sám všetku
múdrosť pojiel ; — že je celý svet jeho.

>Nerozdrapuj že sa veľmi!*
645 Neprace sa do vlastnej kože. *^) Sr. Č.
593. (Zdc o dychtivosti.)

Nesie sa — natriasa sa — ako hoFba
maku. (=1 Pyšné, s pozdviženou hla-
vou si vykračuje.)

Odmokly mu hnidy. ( _:: Po vy bŕednutí
z nouze zhrdl.)

Palicu prehltol.

Pán. . . Laľa aký pán, ešte mu deďo
v krpcoch chodil ! « — Pokazil z neho
Pán Boh pána.
550 Panština sa ho chytá — lapá — .
Parádu reže — češe — .

Páv. Pyšný ako páv. Adalb. Pysznič
si^ 2. — Spustí chvost ako páv,
keď si na nohy pozre. Sr. Č. 97. —
Vykračuje si hrdo ako páv. •*) Č.
545. — >Zažeň tie pávy< ! Č. 546.

Pýcha > Aké pýchy na tri štichy ! <

Adalb. Pýcha 8. — Dobre že na

hlave nechodí od pýchy. — Nevie

ani ako má chodiť od pýchy.

Pýcha sa ho chytá — Pýchy mu

nabil do hlavy.
Potriasa hrivou. — Pozerá cez plece

(na nékoho, opovržlivé).
Prechodí sa ako chudobný gróf.
Rohy, rožky. Rastú mu rohy. I ž ►'►'»

mu narástly rožky. Č. 546. Sr.

Adalb Róg 7. — Rožky mu nekto

podstrčil.
Rozhadzuje sa, ako čoby trom dedinám

rozkazoval; — ako keďby on bol

v stolici pánom; — ako keďby mal

pol sveta.
Sám do seba je uverený. Sám sebe

sa páči.
Vyletel, až sa hlavou do neba búšil.
Vysoký, vysoko. S vysoká hľadí.

Č. 546. — S vysokého koňa hovorí.

— Vysoko hlavu nosí.
* Vyše nosa hubu nosí. Č. 546. — Vyše 500

seba chodí.
Všade chce byť prvým. — Všade chce

mať predok.
>Ztratil by panstvo,* (totiž kdyby s niž-
šími obcoval aneb rukama pracoval).
Nazývky. Horenos, mech nadutý,

popanštenec, roháč, rohačka (ž.), roz-

drapenec, som bor nadutý.
(Viz > Opovržlivé výrazy. < XVI. 306.

až 381.)

22. Chlubnost.
Prísloví.

Cudzím sa chlúbi, hanbu si trúbi. (Viz

dále > Cudzie* v úslovích.)
Dym.

Kde veľa dymu, tam málo ohňa. 365

Väčší dym ako pečenka.^) Č. 103.
a 549.
Fúkať ako fúkať, ale preberať. (Viz 581.)
Chváliť sa, chvála.

Ani sa nechváľ, ani sa nehaň. Č.
102.

*) Fcntartja az orrát.
-) Nem fér a boribe.
•^) Sútál mint a páva.
*) Nagyobb a fúst mint a pccscnyc.

Digitized by

Google

23. Ncráznost, pochlebnictví.

:iy

Vlastná chvála — svoja chvála —
z úst smrdí. Č. 101. Sr. Adalb.
Chwala 6.
ô7() Kto sa chváli, že zná plávať, nech
v studni probuje (Iron.)
Kto sám seba chváli, chvála jeho
nič nestojí. (Srovn. Jána 8, 54.)
Kde najviac bláznov, tam on múdry.
Kto sa sám honosí, v hlave mnoho

nenosí. Č. 102.
Majster na ryby, len že sa vody bojí.
575 Myš do dediny nemohla, tekvicu nésla. T.
Osnovy dosť, ale útku málo. Č. 546.

a Sr. 619.
Sám.

Kde je sám, nikoho sa nebojí. (Téz :)

Z ďaleká sa nikoho nebojí.
Nemá páru, keď sám stojí.
On je najlepší chlap, kde je sám.
Sr. Č. 548. Není ~
^* Samé šusty, chvasty, a účinku nič.
Vedel by hrať, ked^by vedel prepletať.

(Víz 567.) Adalb. Grač 22.
VeFká chystačka - veľký prístroj —

a malá hostina
Viac kriku ako chlapa.
ViáčŠá sín než dóm. T.
/»8-. * Vojatovala (sa) hora, porodila myš. ^ )
Adalb. Góra 3.

Porekadla a úsloví o chlubnosti.

Aby (keďby) nebolo teba a čierneho

chleba, bola by medzi svetom bieda.'^)

Aj duba preskočí, keď mu ho svalia.

Cudzie. Cudzie čižmy nosí. Č. 548.

— Cudzím perím sa pýši. -^j C. 627.

— Kukučka — sojka — sa cudzím
perím vychlúbala. (Též:) Kukučka
pávovým periém sa durí. T. (Viz 603.)

»Do tej flinty nerozumiem!* (vymlou-
val se chlubný ale chybný strelec).
«i9o » Dvanásť zabil, dvanásť porazil!*

Chlúbi sa ako mačka s opáleným chvostom.

Chváliť sa. Chváli sa podšitýma čiž-
mama. T. — »Keď ma nikto ne-
chváli, sám sa pochválim : nie som
pol ledačoho, ale celé!« - »Máš sa
to s čím chváliť!*

Keď ten do bitky stane, nazdá sa, že
nebo spadne.

Komár slánku nese. T.

»Len sa tak nemudruj — nepechor — !*

Myslí, že múdrosť lyžicou vychlípal

Najprú sa rozbehol a potom na zadok
padol.

> Neboj (sa) bojko, sám som v strachu I *
Adalb. Bač si^ 28.

»Pán Boh má veľa, ale náš Koháry
ešte viac* (Šuj. vysvetluje to tak,
že snad nčkoho >Pánbochom« pre-
zývali. Mnč se to zdá být jen bez-
uzdným povédéním. Heslo velmože
Štépána Cohary-ho bylo : Dat Deus,
cui vult.)

Pechorí sa ako žaba. » Slamený oheň.*

>Veď ty a ten, čo tie fajky robí, nad
vás dvoch niet I* Pr.

VeFkú vec vyviedol : helpom — po-
riskom — dieru do sekery zapchal.

Vrana s pavím perom.

Všade sa vystŕča — prestŕča — pre-
chvästuje (zn chvastavé se prochází).

>Ta sa stena, vy valím ťa!*

Zaklal by sa, ale sa koláčom nemôže
a nožom by ho bolelo. (Též:) Sicl
sa utopiť, a skočil miesto do vody
do hrachoviny.

Z misky strieFa. T.

23. Neráznost, pochlebnictví.

Porekadla a úsloví.
(Jiná viz VlII. 750. až 753.)

Akého ma chceš, takého ma máš.
Ako mu zahrajú — zahudú — tak

tancuje. Sr. Č. 521. Jakou —Adalb.

Taňcowac 5.
Akú chceš, taká ti budem.
Ani nesmrdí, ani nevonia. Č. 566. Adalb.

Pachn^č 3. Smierdziec 1.
Ani sladký, ani kyslý. Č. 566 -~

hofký —
Ani taký, ani onaký. Ani taký, ani taký.
Ani teplý, ani studený.^) Č. 566. Adalb.

Cieply. Gor^cy 1. Zimný 1.
Človek »lahtikár.«

*) Snad jen preklad z lat. Parturiunt montes, nascitur ridiculus mus.

-) Srovn. Ha te nem volnál, me^ a kenyér! Ma(F. výklad: útlý výrok o lá.sce.

•») Má.s tollával dicsekszik.

*) Sc hideg, se melcj^.

Digitized by

Google

40

IV. Dojmy, projevy; mravy.

> Chleba, chleba dajte sem, ináčej vám

utečiem. «
I chce, i nechce. Č. 569. Adalb.

Chcieč 13.
Musí sa najskôr poradiť od kozuba a

od baby.
Nabili — natíkli — natrúbili — na-

húdli — nahlušili mu to do hlavy.

(Človeku bez samostatného rozsudku.)
62() Na fatku sa živí (fatkuje). Č. 593.
Na makovici korúhvička po vetru sa

obrácá. T. a Č. 154.
Pre svätý pokoj dá robiť, čo chcú.
Sedlo na každého koňa. (Také v smyslu :

ein aRittel gegen aUež. Šuj.) Sr. Č.

533. Pôde všecka —
To je tiež »chleburád.«
625 Urobil to pre > strach židovský.* (Vzato

z Jana 19, 38.)
Vi e t o r. Kam vietor, tam plášť. (České,

ale na Slov. udomácnené.) Č. 43,

154, 569. Adalb. Wiatr 14. - Po

vetre kepeňom obracia. Sr. Č. 533.

— Za vetrom kepienok skrúca, l)

24. Sprostý, neslušný zevnéjšek,
spustlost.

Porekadla a úsloví.

> Akého mavidíte» takého ma napíšte!*'^)

Č. 618. Sr. Adalb. Widzieč 6.
»A pozdravenie kde že si nechal.^*

> Arak Šándor (maď. =z Alexander), búda

horí!*
630 Čo je z lesa, len do lesa!

Čudák na Mateja okotený — uFažený
— uliahnutý — . (O Matéji vylíhnutá

drúbež že nebýva zdarná.)
Čudáka robí zo seba. — Divý ako

z plesa (z jezera).
Dóra. » Dóra zo Sampora. « — » Rozum

Dóra, Cífer horí!«
Drží sa ako ovca na fúriku (č. trakaf).
635 >Huh baba!« — >Huh Janko, hra-

chovina horí ! «
Kde ho postavíš, tam stojí. — Kde ho

strčí, tam trčí. Č. 564. — Kde íapne,

tam hapne.

> Kto ťa mal, keďťa neoblízall* (Vzato

od hovádek.)
Len sa tak osmŕdza. (Též:) >Nepre-

smriadzaj sa toľko!*
Len za strašidlo vstrčiť ho do konopí

— do maku — na vrabce — . (Viz

652.) VI. SI. 238. Vyhlida jak stra-
šidlo vzelu. Č. 598. Adalb. Wygl^-

dač 62. Straszydlo 4.
Nebol dklej od pece. 64d

Neogabaný človek. Adalb. Czlowiek

128. — Neohebný ako slon.
Neokresaný Jano. Adalb. Czlowiek 129.
»Ó človeče hriešny, všecek jsi sme-

šný!« T.
Otvára ústa ako gáple. (zn Gopel, otvor,

kterým se dolô spouštéjí. Šuj.)
»Stoj chlebe, hneď som v tebe!* — 645

»Stoj chlebe, sjiemťa!* (Též:) »Podz

sem hlebe, gemba hotová!* Šár.
Šialený ako pudivietor.
Taký je, ako čoby v hore bol vyrástol.

VI. SI. 236. Divoký, jakby v lese

urúst.
»Ty HoFo Cmarovie !* (=: č. Cmarovicj.
>Vcď si mi ty zaň, (« tu značí zkrá-

ceninu z on v acc.) ; — za človeka ! «
Vysedzela by aj vajca, keby pod ňu 65o

dali. Z Boš. dol.
> Vivat runda, hromy bijú!*
Vyzerá ako Filip z konopí, že je i on

tu 3) Sr. Č. 492. Vytasil se — (Viz

639.)
Vzácny ako myšacinec v krupici. Z Boš.

dol. ; - ako sviňa v židovskom

dvore. Č. 554; — ako v lete sane.
Za pecou vyrástol.
Zaryl pyskom do zeme. (Také o sku- 655

tečném spadnutí.)
Nazývky a nadávky.

Bambúch, borsuk, cicmák, cmuío,
čudák, čudo, čilek, drnaj, dromo, dudok,
fičfiriť, fičúr, frckoš, gelo, čo kefu so-
žral, glemba, griňavec, griňo, grísniak,
grnaj, groňo, halapirkoš, haťapa, hnus-
ník, hrčiak, hurtoš, chmuľo, chrapúň,
chriapak, chruňo, jaštor, kamas, kfago,
kokrheí, kolodej, kolohnát, komondor.

') Arra forditja a kôpenyeget, honnan a szél fú.

^) Také o úprimnosti, prostoŕekosti.

•') Viz výklad Adalbcrtj str. 619., kde toto porekadlo v jinOm smy.slu sc l>cŤe.

Digitized by

Google

24. Sprostý, neslušný zevnéjšek, spustlost. 41

koridoň, kostrák, krpáň, kulifaj, lajdák, škulibander, škuliperda, šmajták, šust

lušták, medveď, moriak, mrdúc, mrdús, pochabý, ťalagra, ťarbák, tetrov, trpák,

murckoš, nemotora, neohrabanec, neo- zmrzliak, zogan, žogan.

kresanec, neokrúchanec, odzgáň, ohľo, v

okáľ, oškrda, otrapa, ozembuch, pol- en s k .

palček, pošmák, potkan, pšochevár, Drnda, hajštra, halapírka, hnusa,

roňo, skydoň, skrieň, slezák, slimák, chňupaňa, kostra, morka, mrnda, murcka,

strapák, svrček, šarbal, čo má mačatá poťma, rapaňa, rázga, strapaňa, šuta,

v bruchu, škero vyškerený, škrapúň, ťapa, ťapša, ťarba, tmoľa.

Digitized by

Google

v. Slovo zvläšté.

1. Jaký človek, taká reč.
Prísloví.

Aký zvon, taký zvuk ; aké gajdy, taký
huk. (Též:) Aké husle, taký zvuk
atd. Adaib. Dzwon 6.
Ako vedel, tak povedel. Adalb. Powia-

dač 5.
Čo kto má v komore, vydáva do ku-
chyne. Č. 69.
Hrniec sa po zvuku pozná.
5 Jaký človek, taká beseda. Sár.
Reč.

Aký človek, taká reč. Č. 69.

Aký rozum, taká reč. Č. 69. Sr.

Adalb. Gwara 4.
Akc srdce, taká reč; — taký jazyk.
Čo iného môžeš čakať od blázna,
ako bláznivé rcči.^
10 Nečakaj múdrej reči od blázna.
Od planého človeka planá reč.
Vrava (=: reč).

Aká hlava, taká vrava.
Aká vrava, taká sprava.
Poznáš po vrave, čo jesto v hlave.
Č. 69. Adalb. Síovo 42.
Vták, vtáčik.
15 Aký vtáčik, taký spev ; aký medveď,
taký rev; aká sviňa, taký kvik ;
aký úplaz taký šmyk; aké drevo,
taký cvik.
Aký vtáčik, taký speváčik. Adalb.

Ptak 12.
Aký vták, taká pieseň.

Od planého vtáka planý spev.

Po speve vtáka poznajú. Č. 267.

Sr. 69. Adalb. Ptak 58.
Vtáka poznať po perí, vlka po srsti, ^o

človeka po reči. Srovn. Č. 69.,

267. a 635, Adalb. Ptak 59.

Zwierz 4.
Zo sprostej hlavy — zo sprostých úst
— sprosté slovo.

2. Cena dobrého slova.
Prísloví.

* Náuka všade miesta nájde.
Reč.

Reč vážna a dobrá všade miesto

nájde. Č. 84.
S dobrými rečami všade dobre vyndeš.
Slovo.

>Čože ti za to dáme.^« > Dobré slovo !« 23
Dobré slovo lepšie od peňazí. Adalb.

Slowo 7.
Dobré slovo nájde dobré miesto; -

všade sa vmestí. Adalb. Slowo 8.
Dobré slovo býva po sto rokoch

nové.
* Mužné slovo váži mnoho.
Od dobrého slova hlava nezabolí. »»

Sr. Č. 84. Nezabolí jazyk —
Pekné slovo moc môže.
Pekným slovom kedytedy i psa

utíšiš.
Tiché, mierne slovo hnev krotí.

Digitized by

Google

v. Slovo zvláštč. 3. Slovo nezáväzné. 4. Stálost slova. Sliby.

a:\

3. Slovo nezáväzné, nespolehlivé.
Prísloví.

Nenie to všetko Písmo Sväté — ; ne-
nie to všetko pravda, čo ľudia ho-
voria; — čo v knihách stojí. Adalb.
Prawda 29.
35 Povedala ryba, že bude chyba; pove-
dal rak, že bude tak ; povedala mys,
že nebude nič.
Povedala chudá: ako sa udá. Adalb.

Udač si^ 2.
Prorok.

Ba či ten prorok švábku (zemáky)

jiedáva. (Též:) To je taký prorok,

čo atd. ; — čo sa halušiek najie ;

~ čo kašu jiedáva.

Hovorili proroci, že bude tma v noci.

Sr. Č. 505.
Na vČilejších (nynčjsích) prorokov
nedajú nič, bo tí vraj chlieb jiedia.
4<) Takého proroka dáme hodiť do po-
toka.
Reč.

Bláznivá reč nemá múdrej odpovede.

Č. 70. Adalb. Blazen 2. Pýtanie 5.

Čo tam po reči, keď niet v nej

veci.
Reči sa hovoria a chlieb sa jie. Č.
74. Adalb. Chleb 156. Mova 9.
Slowo 52.
Spraví všetko jazykom. (Též :) S hubou
všetko vytlče.
45 To je len také porekadlo. (Značí, že
každé prísloví nemá neobmezené
platnosti).
2 fabuliek ešte nikto nevyžil.

Porekadla a úsloví o nezávažném,
nespolehlivém slovu.

Babské pletky. (Též :) >Čo nás tam
po babských pletkách — rečiach I «

>Ba len ktoby tomu veril — to po-
čúval!* (Též:) Aj to je blázon, kto
tomu verí atd.

Jalové vajca. T. — Na to ani pes ne-
zabrcše.

Strieľa bez prachu. — To je len také 5o

» povedala, povedala. «
To je starý človek, ten pamätá, čo

pršalo a prestalo.
Tolko plací (platí), ako husí hlas v nebi.

Z Boš. dol.
To netreba brať za hotový peniaz

(zzza jistou pravdu).
To si veru mohol pre seba nechať.
To sú jen frašky a fígle. T. To sú 55

len prázdne reči.

4. Stálost slova. Sliby.
Prísloví.

Človek, človectvo.

Človeka chytajú za slovo, kravu —
vola — za rohy.i) Vola lapajú atd.
Č. 76. Adalb. Czloviek 133. (Též:)
Človeka cahaju za jazyk a vola za
rohy. Šár. (Jiný význam: Pro zlé
reči pred soud )
Človeka chyť za slovo, psa — za-
jaca — za uši.
Človek je iba dotiaľ človekom, kým

si slova stojí.
Hľaď si človectvo vymeniť.
PokiaF reči, potiaľ i človeka. — Poky ^
slova, poty človeka. Trcnč. Č. 64.
Keď chcem, je žrebná, keď nechcem,

nie je žrebná.*^)
Krásnu besedu nenasyciš hosci. Sár.
Obecunka šalenému radosc. Šár. Adalb.

Obietnica 8.
Pes, kto nie!-^) — Pes, kto zruší!
Reč.

Pamätaj si na svoje reči. — V reči 65
si stoj I
Slovo.

>Aleže hlaď, aby sa tvoje slovo osvie-
tilo!*
Huncút, kto nedrží slovo.
Jedno slovo ako sto. — Slovo —
sto!

» Nedám nič na pekné slová!*
Netiahaj si slovo nazpät ! ?<

Slovo je slovo. Č. 345.

*) Okrót szarván, embert szaván.

-) Snad z maď. Ha akarom, vemhes, ha akarom, nem vemhes. Cikán totiž, pro-
dávaje kobylu, prísahou potvrzoval hned, že je shŕcbná, hned, žene, podlc pi^ání kupec-.
Když mu tento neduslednost vytýkal, ŕekl cikán: »Kcď chcem« atd.

^) Snad z maď. Eh, a ki nem!

Digitized by

Google

44

4. Stálost slova. Sliby.

Slovo Je viac ako závdavok. (Jiná

víz 56-60.)
STuby, sľubovať, sTúbenec aj.
Či si mi nesľuboval, keď si do koša

vodu načieral ?
Čos' slúbil, drž ! Adalb. Obiecywač 18.
75 »Dosť je sľúbiť, načo ešte i dať?«
Keď verbujú,!) sľubujú. — Keď slu-

bujú, sľubujú, a keď slúbili, palicou

mlátili.
Kto mnoho sľubuje, málo splní.'^)

Č. 93. Adalb. Obiecywač 7.
Kto sľúbi a nesplní, je cigáň.
*Kubo sľúbil voly, ale skutek útek.
80 Nesľubuj, čo nemôžeš zistiť ; — s čoho

byť nemôžeš. — Radšej nesľubuj,

ak nemáš splniť. Č. 346. Sr. Adalb.

Obiecywač 11.
Sľubami sa mešec — brucho —

kapsa nenaplní. (Též.) Prázdnymi

rečami kapsy nenaplníš. Č. 94. Sr.

Adalb. Síowo 12.
Sľúbenec vlastný brat Nedancovej.
Sľúbeného sa veľa do vrecka vmestí ;

— do vreca vprace.
Sľuby do kapsy neidú. (Též :) Sľuby

nenaplnia kapsu. — Sľub — sľú-
bené — kapsy nemá.
85 Sľuby naše, sľuby, ako na pni huby,

Č. 94.; huby opadajú, sľuby okla-

majú (správne > oklamú, c Též :)

Sľuby — huby! — Sluby, sľuby,

ako na pni huby; keď zčervivejú,

všetky odpadajú.
Sluby (sa) sľubujú, a blázni sa radujú.

Č. 93. (Víz níž Slubovanky ) Sr.

Adalb. Obiecywač 14.
Sľúbiť a dať — je dvoje; — nenie

jedno Č. 93. Adalb. Obiecywač 4.
Sľúbiť je pansky, nesplniť cigánsky. Sr.

Č. 93. Pŕipovédíti ~ 345.-^)
* Sľuby vyndu na ruby.

Sľubovanky, dánky, bláznom rado- 90
vánky.

Sľubovať je lahko, ale splniť! Adalb.
Obiecywač 12.

Sľubuje ti hory, doly, a nepodá pohár
vody. Č. 93., 526. Sr. Adalb. Obie-
cywač 28.
Ústa.

Nebij sa po ústach. Sr. Č. 539.
V hubu — . Nerob si z úst zadok. ^)

Porekadla a úsloví o slibech.

>Abys nebol cigáňom!*

Čo ten povie, to je toľko, ako keď sa 95
hus uprdne.

Dal ruku na to.

Jedno dobrodinié dvom obécal (sliu-
boval. T.)

Keďby reč jeho bola mostom, nechcel
by som po ňom kráčať. Č. 538.

Mädové motúzky mu cez ústa preťa-
huje. (Krásne sliby, které nesplní.)
Č. 593.Ô)

Na holo zahrmelo. (Slib bez skutku; i«>
též mama hrozba i vôbec nezdar.)
Č. 527.

Plieska — íliaska — sa po ústach.
(Jinak činí, než slíbil.)

Slovo. *Drží slovo ako pes chvost.
Č. 527. — Chytil ho za slovo. —
Na toho slovo ja nič nedám Č. 520.

— Na toho slovo mohol by hory
stavať. — Nazdal som sa, žeby na
jeho slovo atd. — Tu máš moje
slovo na to!

Sľuby, sľubovať. Sľubami ho kŕmi.

— Sľuboval kozu so zlatýma ro-
hama; — zlaté bane. Č. 526. —
Sľuboval mu aj to, čo nemá; — aj
to čo vo sne videl. — Slubuje ako
dudok: >bude! budeíc — Už sa
vyspal z toho, čo bol sľúbil. Č. 526.

*) Verbovať — vvcrben — užívalo se o svádéní, namlouvání k vojenství. K tomu cíli
vysýlali se do mésteček v čas výročních trhu »verbunkoši,« t. j. nékolik vojákú s ka-
prálem. Ti opatrili hudbu, napájeli, a množí skutočné podaním ruky upadli do osidla
— » zverbovali se.«

^) Sokat igér, keveset ad.

^) Č. 345. *Slíbiti jest pansky, držeti chlapsky. Čel. dokladá: Nepočcstné toto prí-
sloví nezdá sc býti púvodnč naše atd. V slovensícém smyslu bylo by to však cele po-
čestné, nebo » chlap* značí v slovenčine v nejzvIáŠtnéjAím smyslu « rázneho, poctivého
aneb i statečného muže.«

*) Seggct csinált szájábul.

^) ČcT. výklad: Žádostivost piisobiti. Mézes madzagot húzni valakinek a száján.

Digitized by

Google

v. Slovo zvláštč. 5. Výmluvy. 6. Pravdomluvnost, prostofekost.

45

Vyviedol ho na vrch a ukázal mu
straku na kole.l) Č. 627., 636. VI.
SI. 233. Slubuje mu zlate hory, doly,
a ukazuje straku na vrbé.
105 Zeleno z neba by mu obecal.

Zlatom písal, hov . . . pečatil. Sr. Adalb.
Zloto 4.

5. Výmluvy.
Prísloví.

»Boli by chytili zajaca, ale mal krátky

chvost, c
Čert.

Bol čert diablovi po vôli, že sa ne-
znal vykrútiť.
Čert matku zabil a vyhováral sa, že
bola hustá hmla (mhla, mlha). —
Čert si vše nájde výhovorku, prečo
starú babu vzal — prečo starú mater
zabil — : že bolo tma v pekle. —
Kedz čort matku zabil, tym še vy-
hvaroval (vyhováral č. vymlouval),
že tma bolo v pekle, a na nu cilo-
val. Šár.
iK) Prečo čert starú babu zabil .í^ Že sa
nevedela vyhovoriť. Č. 75, 610.
> Chcel som, nemohol som,« hovorí

advokát.
Kto nechce, nemôže.
Na seba nikto nepovie (pravdu).
Planý to pes, čo sa nevie vybrechať.
"5 Planý to pravotár, ktorý nevie sohnúť.
Umyl si ruky ako Pilát.2)
Výhovorka, vyhovárať sa.

Dobrá výhovorka stojí groš. (Je

vzácna.)
Komu sa nechce, ľahko výhovorku

nájde. (Viz 112.)
Kto sa vyhovára, ten sa zapredáva.

(Snad >zapriada.«)
Lepšia dobrá výhovorka ako hotový

groš Pr.
Príčina a výhovorka sa vždy nájde.
(Jiné viz 109., 110.)

Vykrútiť.

Kto nemá chuti, ľahko vykrúti. Č.
281. Adalb. Ch^c 13.

120

Mrcha furman, čo nezná vykrútiť.
Č. 75., 610. Špatný — (Viz 108.)

Porekadla a úsloví o výmluvách.

Darmo sa ten teraz umýva — mydlí

— vytiera — z toho. Č. 610.

Na ten hrniec dosť tej pokrývky. 125

Väčšia záplata ako diera. Č. 610.
>Veď čože je.^ veď je iba potiaľ!*

(Vymlouvajícímu se, že by byl to a

ono vykonal, kdyby — .)

Vie sa vykrútiť. — Vytáča — vykrúca

— ako nitku.

»Z toho sa neočistíš.*

6. Pravdomluvnost, prostoŕekost,

upŕímnost slova ; účinek pravdomluv-

nosti, prostoŕekosti.

Prísloví.

Aký zvonka, taký zdnuká. i30

Čisté ruky, šlebodne (svobodné) slovo.

Šár.
Čo človek vie, to nech povie. — Čo

viem, to poviem.
Ipse, vtip se, za nos chyť sc! (Též:)

Nech sa za nos chytí! Č. 609. Ty

sám — Adalb. Nos 35.
Jazyk.

Čo na srdci, to na jazyku.^) Č. 69.,
237. Adalb. Mysl 1. Serce 2.

Jazyk najlepší a najhorší. 135

Nato dal Pán Boh jazyk, aby sa ho-
vorilo.

Keď má odťať, nech že dobre odtne.

(Prostoŕekost.)
Keď má smrdeť, nech smrdí.
Koho nepáli, ten sa neodmyká — ne-

odúcha. Adalb. Dopiekač.
Koho sa týka, ten sa odmyká. i40

Kto povedal A, nech povie aj B.
Kto sa cíti, nech sa vtĺpi. (Viz 133.)
Mrzká tvár nenávidí zrkadlo. Č. 65..

Ošklivá —
Pravda.

Čo je pravda, nenie hriech. Č. 62.

Hutor (mluv) mu lem (jen) pravdu u5

*) Ágon mutat madarat.

^) Mossa kezeit mint Pilátus.

•^) Mi a szívén, az a nyelvcn.

Digitized by

Google

46

Pohnútky k mluvcní.

v oči, un (on) do cebe (tebe) s ky-

jem skoči. Šár.
Najlepšie s pravdou vyndeš.
Neboj sa pre pravdu.
Povedz pravdu a nechaj tak.
Povedz pravdu na otca, na mater,

nemáš hriechu. (V smyslu: na

Ilavla, na Pavla.)
150 Povedz pravdu , prebiješ hlavu, ^j

Č. 65.
Pravda horká — trpká — , ale

zdravá. Sr. Č. 62.
Pravda oči kole. Č. 65. Adalb.

Pravvda 43.
Pravda prebíja hlavu, prosba nebesá.
Pravda rovno stojí a lož kríva.
155 Pravda sa nebojí svetla.

Pravdu si hudzme — recme, pria-
telia budzme."^) Č. 64.
Pre pravdu sa ľudia hnevajú.
* Priateľ je, kto ti pravdu povie,

nie kto ti pochlebuje. Č. 233.
S pravdou môžeš isť i pred Boha

i pred ľudí ; — na kraj sveta. Č. 62.
100 Víno a deti hovoria pravdu. (Též:)

Deti, blázni a opili atd. Č. 64.
Trafená hus najskôr zgävdží. (Též:)
Keď medzi husy skalu hodíš, ktorá
dostane, tá zgagoce. Č. 372. Adalb.
G^s 15.
Volí byť prvší hnev ako druhý. (=: Jen
hned s pravdou ven, byťby z toho
byl i hnev.

Porekadla a úsloví o prostoŕekosti,
pravdomluvnosti.

Aj oči si dá vyklať za pravdu. Choť-
komu odsekne.

»Len von s Tarbou!* Na dlaň mu to
vyložil.
163 Neostane nikomu dlžen. » Poctivosť
tvojim slovám ! «

Povedano tak zo smiechu naozaist. Po-
vedal mu do pravdy; — do du^e.

> Povedal som málo, i to niČ nestojí !«
^ Povedal som málo, môžem menej ! «
(Když nékdo malou dútku neprijíma.)

Sám trúbi pred sebou (t. j. na sebe,

o svých chybách).
S dvermi do izby vpadnul. (Prostoŕe-

kost.)
Ver mu postrápal do svedomia ! T. no
Vysolil — vylepil — vyťal — mu

zaucho. (=: Ŕekl mu pravdu bez-

ohledné.)
Vstrčil palicu medzi osy; — ruku do

osieho hniezda.^) Č. 551.
Zlý cigáň by bol z neho. (m Neumí

ani z opatrnosti néco zatajit ) Sr.

Č. 473.

7. Pohnútky k mluvení.
Prísloví

Bolesť mlčať nedá. Č. 299.

Čo koho bolí, o tom rád hovorí. Adalb. ns

Boleč 5. Zalowač 1.
Čo radi máme, o tom radi rozprávame.

Sr. Č. 237. V čem kdo -
Srdce. •

Čo v srdci vrie, v ústach kypí. Č. 69.
Sr. Adalb. Serce 9. — V srdci vrie
a ústy vybúši; — a z úst kypí.
(Srovn. Luk. 6, 45. Z hojnosti
srdce mluví ústa jeho.) Adalb. Serce
63.

8. Lháŕství.
Prísloví.

Cigáň, cigániť.

Cigáň a zlodej sú kamaráti; —

všetko jedno.
Cigáň iba vtedy pravdu povie, keď

sa pomýli. Adalb. Lgarz 5. Prawda

30.
Cigáň i vlastné reči za cudzie vy- uo

dáva.
Cigáňovi ani pravdu neveria. (Též:)

Koho raz v cigánstve popadnú,

tomu atd.-*) Adalb. Klamač 13, 14.

Klamca 3. Kto raz zlyhal, tomu

atd/'^)
Kto cigáni, ten kradne.^) Č. 67.;

Adalb. Klamač 15. Lgač 6.

') Szólj igazat, betôrik a fcjed.

-) Clara pacta, boni amici.

•^) Darázs-fcszckbc nyulni.

■*) Akkor sem hisznck a hazugnak, mikor igazat moml.

•'') Školské : Koho Iháfcm býti vime, i pravdu mu nevčŕíme.

*'} Ki ôrômest hazud, oromest lop.

Digitized by

Google

v. Slovo zvlásté. 8. Lháŕství. 9. Mnohomluvnost, kŕiklounství.

47

Kto chce cigániť, musí dobrú pa-
mäť maO) Adalb. Klamca 1, 2.
Neboj sa tak čierneho cigáňa ako
bieleho. Adalb. Cygan 16.
1^"' Zdkleka prišlému ľahko cigániť. Č.
68; — dovolene cigániť.
Keď máš sohnúť (:z: selhati), tak dobre

sohni.
Kto sa často prisahá, tomu málo veria.
Lož, luhár, luhať.

*1 pekne luhať je hriech. C. 68.
Kto chce luhať, nech si dá pozor
na reči.
i*^' Kto luže, ten breše.

Kto so lžou zachádza, o vieru pri-
chádza.
Lož má plytké dno Č. 66.
Luhára Bôh škára, keď nie razom,
tedy povrazom. Č. 67. Adalb.
Lgarz 2.
Luhár má krátke nohy, ďaleko ne-
ujde. 2) Č. 66
i9'> Luhať nenie kolom dvinať, (in Jest
snadné.)
Tak luhá, až sám svojím slovám uverí.
Pes.

Každý pes ináč šteká.
Nieto psovi čo veriť.

Porekadla a úsloví o lháŕství.

Breše ako pes; — ako suka. (Také

o svádé.) Adalb Szczekač 1 . D. Bre-

chač 1.
-'"' C i g á ň, c i g á n i ť. ( Viz níž » Lož, luhať. « )

Cigáni, až sa mu z hlavy kúri. Sr.

Adalb. Klamač 5. Lgač 11, 12. —

Cigáni, len sa tak práši za ním. Č.

537. — Cigánil, až sa hory zele-

naly. — » Cigáň od kosti.* — Cigáň

sa mu na chrbát zavesil.
Človek >odklajduša.« (V.^c s odklíná-

ním odtají.)
> Desať vlkov tam bolo!* » Ale kde by

sa vzali .^« >No ale pät!< (atd. až

na jednoho). »Ale, nebolo ani jed-
ného!* »Ale veru čosi — na môj
pravdu zašustio!*

Farbí, a to bez indichu.

Jasnosť mračnom zaténiť. (Pravdu za-
pírati. T.)

Lož, luhať, •I y ha ť. Čo dýchne, to 205
zlyhne. Adalb. Lgač 1. — Čo mihne,
to zlyhne. — Číra, čistá lož í —
Luže ako Vajda (cikánský rychtár);

— až smrdí.

Nechce s farbou von. Č. 523. — >Pes
nech ti verí!*

Pravdu naopak obrátil. — Sohnul po-
riadne ! — Sohnul a to dobre! —
Sohnul i bez ohňa ! (Vzato od kováŕe.)

Strieľa Pánu Bohu do okien. Č. 603.

Tají do duše — do hrdla — .

Taká pravda akoby z motyky strelil; 21a

— až sa mu pod nosom kúri.
Vlkov bije, (-^lže).3)

Zavesil mu na nos fabulu; — somára.
Zná biele robiť z čierneho. Č. 573,

611. Udélá — Adalb. Czarne. 3.
Z nosa sa mu kadí.
Z prsta to vycical — vymlzal. 215

9. Mnohomluvnost, kŕiklounství.
Prísloví.

Čím väčší roh, tým hlasnejšie trúbi.
Dobrá ovca nebäčí, ale mnoho vlny

dáva.4) Č. 80.
Hrnce poznať z klepania a bláznov

z klepotania -- z klekotania -.

Č. 81.
Ktorá krava najviac bučí, najmenej

mlieka dáva.^) Č. 8 L VI. SI. 221.

Krava, kéro mnoho ryči, malo mliči.

Adalb. Krowa 22.
Ktorá sliepka najviac kotkodáka, tá 220

najmenej vajec snesie.^M Č. 81. Adalb.

Kura 14.
Ktorý kocúr najviac mravčí, ten naj-
menej myši lapá.

*) Mendacem oportet essc mcmorem. Jó fcjiinek kcll knni a hazugnak (hogy min-
denútt egy formán hazudhasson).

^) Csak fčllába van a hazudsáj^nak.

^) Vzato z lovecké mluvy. Lovci totiž zvykli Ihťiti, vy|>ravujícc o svých hrdinstvích
pri potýkaní se s vlky a med vedy. Šuj.

*) A jó juh nem sokat bé<»et, sok gyapjat ad.

•'•) A mely tchén sokat orclít, keves tejct atl.

"j Mely tyúk .sokat káral, kevcset tojik.

Digitized by

Google

48

9. Mnohomluvnost.

Menej hovor a viac rob! (Též:) Po-
viac rob a pomenej hovor — vrav — .
Mien vrav, viac sprav! Adalb. Mó-
wič 32.
Mnoho.

Čo mnoho, to mnoho, i slova bo-
žieho.
Kto mnoho hovorí, mnoho cigáni.
225 Kto mnoho mlúvi, alebo luhá, alebo
sa chlúbi. Č. 80.
Kto mnoho mluvi, alebo mnoho vie,
alebo je blázon; — alebo mnoho
zná, alebo luhá. ^)
Kto mnoho mlúvi, mnoho tlachá a

hreší.
Mnoho kriku, málo účinku. — Mnoho
rečí, málo účinku; — účinku nič.
Č. 80. Adalb. G^ba 60.
Mnoho rečí, málo vecí. Č. 80. Adalb.
Slowo 79.
230 Mnoho výčeskov, málo velny (vlny).
T. Č. 80.
Mnoho vraví, málo spraví. Adalb.
Gadač 36. Mówič 26. — Mnoho
vravy, málo správy. Č. 80.
Najhoršie koleso najviac vŕzga — škripí.

Č. 81. O. 93. Adalb. Kolo 2.
Nekaždý je súci do vojny, čo kričať

vie. Č. 82.
Od jazyka hlava bolí.
235 Osly hýkajú, budú vetry.
Potok hrči, rieka mlčí.
Prázdne.

Prázdna bočka najhoršie dudná. VI.
SI. 221. Prazne bečky najvéc huču.
Prázdne sudy sú hlasné.
Prázdny kotál — sud — najväčmi
hučí. 2) Č. 81.

Reči.
240 Od veľa rečí hlava bolí. Č. 71.
Adalb. Slowo 32.
Velé (veľa, mnoho) rečí — zkaza.
Gem.
Somáre ručia, premení sa čas. (Viz

235.)
Veľa hrmavice, málo dažda. (Též:)
Z najväčšej hermoty malo dažďa býva.
Šár.

Viac otrúb ako múky. — Viac otrúb
namele jazyk, ako sto mlynárov.

Porekadla a úsloví o mnoho-
mluvnosti.

Amen, Pašku,^) zavri knižku, (zi: Prestaň 245
již mluvit.)

Ani k slovu — ani do reči — nepri-
pustí človeka.

Gága — gagoce — ako hus. Adalb.
G^gač.

Jazyk. Ide mu jazyk ako mlynské
koleso. Sr. Adalb. J^zyk 24. — Ja-
zýček si brúsi. — Jazykový vecheť.
— Má dlhý jazyk — dobrý jazyk.
Č. 603. — Má jazyk ako deň o Jane ;
ako suka chvost; — z ocele. Č.
601. — Má podrezaný jazyk; ne-
treba mu ho podrezávať. — Nedarmo
ten jazyk chová. (Viz 255.) — Nemá
v jazyku kosti. Č. 604. Adalb. J^-
zyk 53. — Nikdy mu ten jazyk ne-
ustane. — Rada chodí jazyk prať. —
Rozviazal — rozvinul — sa mu ja-
zyk. — Šanuj si ten jazyk! — Tá
dobehla, keď jazyky rozdávali. —
Trepe jazykom, ako tá trlica. Adalb.
D. J^zyk 69. — Zato jazyku dáva
papati, aby vedel dobre štekati.

Kričí, až človeka uši bolia; — dobre
že človek o uši nepríde.

>Kto tam bude jeho kotkodákanie po- 250
cúvať ! «

Lapoce ustavične ako stará baba.

Má, čo sa v ústach mrví.

Má hodný lemeš (lemež). Č. 601. -
Má tá rapkáč (rapotavý jazyk). Má
ten dobré gáple.

Mlyn, mleť. >Čakajže, nech sa i mne
namele!* — Ide mu huba ako
mlyn; — ako mlynské koleso. —
Klekoce ako hrot vo mlyne. — Mele
až človeku v ušiach znie; — až
hrúza počúvať. Adalb. Sluchač 1. —
Mele bez konca kraja. — Mele hu-
bou ako stará kvoka. — Mele mele
ako koza na meridzu. *) — Napustil

1) Kí sokat beszél, vagy sokat tud, vagy hazud.

^) Ores hordó jobban kong.

^) »PaŠko<, snad z »pastier, pastúško« — knéz. Suj.

^) Od »mendzaťc — pfežívati. »Meridza« jinak «>žväk.< Šuj.

Digitized by

Google

10. Rozvážnost, nerozvážnost v mluvení a mlčení.

49

na mlyn vodu. — >Nemer toľko

tým jazykom !« — Pustil jazyk do

mlyna. — Rapoce ako mlyn; ako

straka. — Trkoce ako vo mlyne.

Adalb. Trajkotač. — Ustavične mele

tým lemešom.
255 Nedáva hube — hubke — darmo

jiesť; — papať. Adalb. Pysk 5.

G^ba 50.
Nemôže sa mi slovíčko vmestiť. (Také

k tomu, kdo dútky nejjfijímá.)
Plná izba ho je. — Plné uši mu toho

napchal — nahovoril.
Reči. Drží ho dlho na reči. — »E§te

mi posiaľ v hlave hučí od tých rečí. <

— >Kde sa to len v tom človeku
berie toľko rečí!< — Má rečí ani
koza bobkov. — Má veľa rečí. —
Mieša sa do reči, ako nemecká ko-
šeľa do zadku gätí. — Na reči ho
je dosť. — > Neskáč mi do reči!<

— Obsypal ho rečami. — Sype reči
ako z rukáva. Adalb. R^kaw 1. —
Tým rečiam nieto konca kraja.

Štebocú si ako lastovičky. (O ženských.)
260 Vyrozprával od A do Z. — Všetko,
Čo mal, vykrámil.

Všetku hlavu mi ohúril — omámil — .

Začal od Adama a Evy. Adalb. Adam
12; - od čepčeka.i)

Zahovára ako mrcha hudec.

Nadávky, nazývky. Gága (ž.), ja-
čala (m.), jazyčník, jazyčnica, kla-
pačka, kriklúň, ľapduľa (ž.), melihuba,
papuľa, papuľa mešter (maď. -= mistr),
papuliak, papuľník, radorečník, rado-
rečnica, rapčalo, straka rapotačka,
štebotá.

10. Rozvážnost, nerozvážnost v mlu-
vení a mlčení.

Prísloví.

265 Cez sito na koryto! (Rozváž a tak

mluv !)
Cudziemu človeku svoje tajnosti nesver!
Čo raz z úst vypustíš, to ani štyrmi

koňmi nazpät nevtiahneš. '^) Sr. Č.

79. Co nékdy z úst — Adalb. G^ba

6. Slowo 56.

Čo sa doma navarilo, nech sa doma

pojie. Č. 82., 375.
Drž si ústa na hŕbe.
Hovoriť.

* Ak v posedení hovoríš o uhorských 210
slivkách, o benátskom mydle, o poľ-
skom mädovníku, o českom hrachu,
nikomu tým neuškodíš. Rkp. SI.
Pohl.

Kto hovorí, čo sa mu chce, počuje,
čo nechce. Č. 73. Adalb. Mówič 17.

* Kto málo hovorí, mnoho myslí.
Málo hovor, ale múdre !

Mysli, potom hovor!

Najprv rozváž, potom hovor ! Adalb. ľ75

Namyšlač si^ 4. Wymówič 4.
Never všetko, čo počuješ, a neho-
vor všetko, čo myslíš — čo veríš — .

Sr. Adalb. Mówič 67.
Rozumne hovor a statočne (poctivé)

rob!
Jazyk.

Drž si jazyk za zubami ; — na uzde.

Č. 76. Dobre — Adalb. J^zyk 5 ,

48. Ozór 2. D. G^ba 83.
Hnev a jazyk drž na uzde. Č.

113.

Jazyk najmenší úd v tele, a najväčšie -»'>

veci vyčíňa. (Z Jak. 3, 5.)
Kto jazyk nedusí, často pokoj ruší.

T. Č. 73.

* Kto sa nechceš hnevať, uč sa jazyk
držať. (> Jazyk držať* german.)

Pre jazyk už nejeden prišiel o hrdlo.

Sr. Č. 72. Za zlá -
Svrbľavý jazyk nikdy dobre nena-
robil.
Keď chceš mať čo tajného, drž u seba 285

samého. (Viz 266.)
Kto sa nehanbí za hubu, dostane do
huby, alebo na hubu — po hube
— po nej — . Č. 73. Adalb. Pysk 11.
Merkuj na gamby! Rkp. SI. Pohľ.
Mysle ť, myseľ, myšlienky.

Mysleť si môžeš, čo chceš, ale na

reči si daj pozor.
Myšlienky mýto neplatia. Adalb. |
Myši 6. '

Pre myseľ ešte nik nevisel. 290

^) Vzato z nemluvnCtc čepeček nosícího.
*) Nescit vox missa rcvcrti.

Ad. P. Zámrccký, Slovenská pŕisloví.

Digitized by

Google

50

V. Slovo. Porekadla o rozvážitém a nerozvážitém mluvení a mlčení.

Mlčať, mlčanie, mlčané, zaml-
čané.
Dobre hovoriť je sriebro; dobre
mlčať je zlato. Sr. Č. 78. Mluviti
— Adalb. Mowa 10.
Lepšie mlčané ako vrčané.
Mlčané dám, kde chcem, a vrčané nie.
Mlčané schováš, kde chceš. — Za-
mlčané dieš — podieš — pode-
dzeš kam chceš. Adalb. Milczana.
29r. Mlčanlivosť zlato donáša.

Pre mlčanie nikto nebol trestaný. {>)
Nedochoď konca rečiam!
Nechodia s bubnom na vrabce; —
vtáky. 1) Nechoď s bubny na zajace !
(Dokladá se: a medzi psov bez pa-
lice.)
Né so všeckým na hác — na okrín
— na trh. T.
3<H» Nesver sa nikomu, nikto ťa nezradí.
Č. 252.
Netreba všetko roztrubovať — vybub-
novať — vykričať — vykrámiť.
Nevŕtaj, rozštiepiš!
Nezdržal sa, teraz má!
Povedz slovo, budú dve.
305 Povedz v peci, počujú ťa všetci.

Smeti nevyhadzuj na ulicu. Smeti

z domu nevynášaj atd. Č. 82.
Steny majú oči a múry uši. Sr. Adalb.

Pole 10. Šciana 2.
Svetu povedz, svet to zvie, a nič ti

nezpomôže.
Ten má v hlave hlúby (kapustné), kto,

čo zvie, hneď vytrúbi.
Vyložiť, vykladať.
310 Nevykladaj hneď všetek krám; —
všetko na trh! Č. 78.
Nevylož hneď všetko na misu! Č.

606.
Netreba ti hneď celú Bibliu vyložiť!

Žuvať, prežúvať.

Dobre že si najskôr prezuj, čo máš

povedať.
Najskôr prezuj, potom vypFuj ! 2)
315 Najskôr užuj, potom jiedz — rec
— vyslov !
Neprežuté slová nepúšťaj!

Porekadla a úsloví o rozvážitém a ne-
rozvážitém mluvení a mlčení.

Aj smrť by vykričal, (n: Vše vyzradí.)
»Či sa nebojíš Pána Boha také reči

hovoriť .^«
Čo vyklopkal, to nétlotkal ( ?) (Co pro-

mluvil, o tom nerozmýšlcl. T.)
Dotknul sa boľavého vredu. 320

Jazyk. »Daj si kus jazyka odrezať !«

(Ne pro mnohé, ale škodné mluvení.)

— Jazyk ho svrbel. — Jazyk sa mu
potknul. — »Nepovedz to, lebo ti
budú jazyk tylom ťahať!* — Pu-
penec by sa mu vyhodil na jazyku,
keďby to zamlčal. (Viz 336 ) — Rad-
šej si dám jazyk tylom vytiahnuť,
ako to slovo povedať.* — Už ten
nič nezdrží na jazyku! — V jazyk
sa uhryzol, {zzz Pravdu aneb tajnost
nechte povédél, vyzradil.) — >Volel
si si jazyk odhryznúť, ako to pove-
dať!* Adalb. Mówič 4. Síowo 90.
Sr. Zíe 12.

Len mu do ucha — len mu pod po-
krývkou — len mu medzi štyrma
očima — povedal.

» Načnime druhý chlieb!* Sr. Č. 600.
Načneme z jiného — (Viz 335.)

> Nechajme si to na ráno!* (Viz 334.)

»Osratnie sa hvizda.* (:=: Slušnost bráni 325
dále mluvit.)

»0 tom netreba každej strake vedeť!*

>0 tom písmo mlčí.*^) (=z To nevé-
dét; nesvobodno o tom mluvit.)

»Pst! na pántoch dvere!* >Pst šindle
na dachu ! « '*) (Když pred vnové do-
šlým predmet rozmluvy zatajiti chtéjí.)

Slovo. » Slovo medzi nami ! « (Též :)
>Nech ostane medzi nami!* — >To
je veľké slovo!* (^r Pováž jen, cos'
vyfekl!)

>Ticho, tu sú bosí!* (totiž deti, které 33t»
to nemají slyšet.) Č. 521. Nejsme

— 407. — Jazyk za zuby —

Ústa » Polož si prst na ústa ! * Č. 606.

— Vyšmyklo sa mu z úst. — > Za-
pchaj si ústa ! *

M Síppal, dobbal nem fognak verebet. Dobbal mcj^y nyulászni.

-) Megrágd a szót, úgy kopci ki.

•'^í Arról hallgat az irás.

M Srovn. Vcrcb van a házon.

Digitized by

Google

u. Zvláštni významy mlčcní a mluvení. 12. Porekadla o malomluvnosti.

51

Už na bubon uderil.

Už to všetko roztrúbil. Č. 605. — vy-
bubnoval — vyrapotal — vyklekotil
— vyblabotal. (Též :) Už to kási
straka vyrapotala.

> Vyspíme sa na to!< — > Zadrž to
u sebä!«
sa.'í »Zajdinie na druhú brázdu!*

Zdulo by ho — rozpučilo by ho —
keďby to musel zamlčať.

Zuby. »Maj zašité za zubami!* —
>Zuby mi trhaj, len mi to nespomí-
naj !<

11. Zvláštni významy mlčení
a mluvení.

Prísloví

Mlčí, ale vrčí.

Neboj sa toho, kto hrozí mnoho.
340 jsjič nepovie, ale sa cíti.

Skúpa chvála — hotová hana.
Pes.

Bojazlivý — bázlivý — pes viac
šteká ako hryzie. 1) Adalb. Pies 162.
Horší to pes, čo nesteká a kuše.
Najhorší pes, ktorý mlčí.
3*5 Neboj sa psa, čo breše, ale toho,
čo mlčí. Neboj sa, keď šteká. Adalb.
Pies 115.
Nekúše každý pes, ktorý šteká.
Pes horšij, čo mlčkom kuše. T. Adalb.

Pies 109, 171.
Pes, ktorý najviac breše, najmenej
hryzie. Č. 270. Adalb. Pies 165.
Zlý pes, ktorí vrčí; horší, ktorý
mlčí.
^^ Pil by vôl, ktorý ručí; ešte viacej,
ktorý mlčí. (Jiná viz »Svédek€ VIII.
1231. a násl.)

12. Porekadla a úsloví o zamlčení
a malomluvnosti.

Čapy mu spadly.

»Či ja v tvojej hlave sedím ?« (= Ne-
mohu znát, co chceš.)

Hovorí akoby perie driapal — páral,
(_ii málo aneb nie, nebo pfi draní
pefí nezvykli mnoho mluvit, aspoň
ne hlasno, aby se perí nerozfoukalo).

^) Ugat a fčlénk cb, de meg nem mar.
2) Hallgat mint a hal.

Jazyk. Jazyk mu onemel. — Má kŕč
na jazyku. — » Nemáš jazyka .^« —
Sjiedol si jazyk. — Zatiahlo mu ja-
zyk. (Také od prudkého pohnutí
mysli a srdce.)

Mlčať, zamíknuť. Mlčí akoby ho 356
holili; — akoby mal na hube zámku;

— akoby mal zapečatené — zašité

— smolou zalepené — ústa; —
akoby úst nemal ; — ako nemý ; —
ako peň ; — ako stena ; — ako tén
kameň. Č. 604. Adalb. Milczeč 14.

— Zamíknul ako kukučka po Jane,
Adalb. Jan Sw. 51; — ako peň; —
ako ten kameň vo vode.

Nemý ako ryba. 2) Č. 605. Sr. Adalb.
Milcz^cy 3. Niemy 2. Milczeč 19.

Nepovedal ani bé, ani cé ; — ani bé,
ani mé. Č. 561 ; — ani biele, ani
čierne; — ani slova, ani pol. Adalb.
Be. D. Be.

> Otvor papuľu!* (Též:) >Na druhé
veci máš dosť papule!<

Slovo. Ani čoby slová od neho ku-
poval. — Ani slova by z úst nevy-
pustil. — Ani slova viac nepovedal,
akoby zdrevenel. — Čo ho rozštvrtíš,
neprerečie slova. — NevydreS od
neho slova, čoby si ho klieštami ťa-
hal; — čo mu jazyk vytrhneš; —
čo mu ústa rozdrapíš. — Skôr od
netelnej — jalovej — kravy teľa
vydrapí, ako od toho slovo.

Tak zatíchol, ani len nemuknul — ne- 36o
skuknul — neškrknul. (Toto poslední
má ostatné i svúj zvláštni význam.
»Ani len neškrknul o tom =: ani
slovíčkem se o tom nezmĺnil.)

»To pôjde so mnou do hrobu!* Sr.
Č. 606. Nechať —

Ústa. Má drahé ústa. — Má žabu
v ústach. — » Nemáš úst?< — Ne-
vie ústa otvoriť. Adalb. Umieč 6.

— Ťažobí sa mu ústa rozdrapiť.

— Zamknul mu ústa (vážností, hroz-
bou, chlebem, podkoupením).

Vraveť. Čože nevravíš, Nemce! —

Zabudnul vraveť.
Zakopal živého s mŕtvym, (zz Vzal

tajnost s sebou do hrobu.)

4*

Digitized by

Google

52

V. Slovo. 13. Prosba. 14. Rada. 15. Nevčasná rada.

13. Prosba, vjslovcní žádostí.

Prísloví.

365 Dieťa nezaplače, mater nepočuje. (Viz
370.)
I k nebu i k zemi siaha, i)
Kto klope, tomu otvoria. (Mat 7, 8.)

Adalb. Kolatač 1.
Kto sa chce shovárať, musí hubu

otvárať.
Krátka reč i pekné slovo vymôže
u pánov mnoho. T.
370 Nemému ani vlastná mať nerozumie.'^)
Sr. Č. 74 vi. strýc —
Nemému nik nerozumie.
Prosiť, prosba.

Krátka prosba a veľká vec.

Kto mnoho prosí, málo nosí. Sr. Č.

8. Kdo prosí —
Kto prosí, nehreší.
375 Lepšá prosba než hrozba. T. Č. 96.
Pravda prebíja hlavu, prosba nebesá.

Adalb.. Proába 5.
Prosba nebe, zeme preráža. Sr. Adalb.
Placz 6.
♦ Radšej si budem prosiť ako krad-
núť!* (Tím lichotí Cikán.) Adalb.
Krašč 18.
Viac vykonáš prosbou ako hrozbou.

14. Rada. (Viz IX. 324 326.)

Prísloví.
Cesta.
380 Cesta leží na konci jazyka. (Také
doslovné o cestč.) Č. 74. Adalb.
J^zyk 51.
Kto sa opytuje, všade cestu nájde.
Lepšie je opjHať sa, ako nevedeť.
Nastav uši, kde ti sluší.
Rada, radiť sa.

Dobrá rada hotová pomoc; — - ho-
tový peniaz.
385 Dobrá rada i od ďaďa (č. dčd).

Dobrá rada nikdy neprichodí ne-
skoro •^) Adalb. Rada 5.
Dobrá rada sa má vďačne prijať.
Dobrá rada stojí groš, a planá dva,
(dokladá se iron.)

Dobrá rada v núdzi drahá.

Dobrá rada vzácna. 39o

I sluhova rada časom dobre padá.
Adalb. Sluga 29.

Kto sa radí, nezavadí. Sr. Adalb.
Pytac 6. Adalb. Radzic 7.

Kto še radzi, še nezradzi. Sár.

Lepšia rada ako zrada.

Lepšie sa dvakráť radiť, ako naraz 395
chybu spraviť. Sr. Č. 73. Lépe —

Ľudí sa raď, svojho rozumu sa drž .
Sr. Č. 204. a 284. (Viz níž S dru-
hým.) Adalb. Czlowiek 98.

Mnohých sa raď, jedného sa drž!
Sr. Č. 284. S každým —

* Počúvaj radu múdrych!

Prijmi dobrú radu, tak ujdeš úpadu.
Rada múdreho neminie. ■«>*»

S druhým sa raď a sebou sa riaď!
Sr. Č. 284. Sr. Adalb. Radzič si^ 19.
Zkúšených sa raď!

* Žiadaj radu, sto ti ľudí hneď po-
máha; žiadaj skutok, všetkých sto
sa pohnúť zdráha. Sr. Adalb. Po-
rada 6.

15. Nevčasná rada zvlášté.
Prísloví.

Mrcha rada po účinku.

Nenie to tak ľahko urobiť, ako pove- *^^

dať. Adalb. Mówič 30.
Po nečase zlá rada.
Zdravý Fahko nemocnému radí. Č. 285.

Porekadla a úsloví o nevčasné radé.

Čo vy usamíte, to je sväté a pravé."*) T.
Ľahko je tomu hovoriť ! Adalb. Gadač 45.
Takú radu za chliev kladú! *^**

16. Klevety, pomluvy, potupovaní.

Prísloví.
Baba.

Ktože navarí kaše, ak nie baby.^
Nenechá baba klebiet, švec trhov

a džbánu
Povedz babe, hneď je to všade.

í) .Srovn. Supcros ct Acheronta movebo.

2) Ncmának anyja sem érti szavát.

^) jó tanács soha sem késo.

') Iron. Vcstra consilia sunt ex consulto deorum. Suj.

Digitized by

Google

16. Klevety, pomluvy, potupovaní.

53

Beta.

Beta povie Bete, a tá roznesie po
celom svete. Sr. Č. 79.
415 To je Beta, čo po meste smeti
smetá.
»Celý svet je huncút, len on je sta-
točný ! <
Cudzie hriechy na nose a svoje za

chrbtom.
Haniť, hanca, hanič.

Čoho chváliť neumieš, nehaň! Č.

104.
Do očú nechváľ a za chrbty nehaň!
Č. 104.
420 Hance robia z celého strapce.

Haniť každý truľo (sprosták) vie.

(Víz 460.)
Každé dobré má svojich haničov.
Novohr. * Každá cnosť má svojho
hancu. Č. 23.
Ľahšie haniť ako spraviť. Sr. Č. 221.

Adalb. Ganič 8.
Neprítomného a mŕtveho nehaň ; jed-
nako sa nemôžu brániť. Sr. Adalb.
Nieprzytomny 1, 3.
*25 Radšej pochváliť ako pohaniť.
Jazyk.

Jazyk nemá kosti, ale kosti láme.

Č. 72.
Nič na svete horšieho nad zlý jazyk,
a tomu, kto počúva, v ušiach. Rkp.
SI. Pohl.
UtrhaČovi sedí diabol na jazyku.
Zlý jazyk moc zlého narobí.
^^ Zlý jazyk od jedovatého hada horší.
Zlý jazyk všetko zprzní — ofŕka
— oslintá — obrýzga ~.
Keď čert nič horšieho nemôže urobiť,
aspoň zasmradí (-z pomlouvá. Též:)
Iba čo daromného smradu (nepokoje)
narobil. (Vyzrazení.)
Klebety.

Klebeta ako uhol: ak nemôže po-
páliť, aspoň zašpiní. Novohr.
Kobiety rady robia klebety.
435 Kto nemá roboty, začne si klebety.
Pr.
Svrbí jazyk Betu, mosí von s kle-
betu. Z Boš. dol. (Víz 414, 415.)

Kto o kom pred tebou, o tebe za

tebou. Sr. Č. 89. Adalb. Mowič 23.
Kto o kom za chrbtom vraví, iste sa

ho bojí. Č. 90.
Múdre ucho nedbá na hlúpych ľudí

reči. Č. 91. Adalb. Glowa 117.
Na druhom všetko vidí, a na sebe ni- 440

čoho. (Sr. »Mrvavoku,« Mat. 7,3.)
Na koho straky, na toho vrany. Sr.

Č. 159. Když na koho — Adalb.

Sroka 8.
Nedobre po ľudských trúbach vodu

piť. Sr. Č. 89. Po lidských —
*Nekvákaj, nekvákaj, ty čierne havrana ;

dosť sa nakvákajú mrcha ľudia na

mňa!«
> Neopieraj že mu prepytujem pekne

gäty!<
Nepovedz ty, povedia tebe. Pr. (Když 445

dva tu jistou chybu mají )
Novinka do mňa, beťahe (y) zo mňa.

(Zveličovaní povesti, pomluvy?)
Osy.

Osy na zlé ovocie neidú.

To nenie planá hruška, ktorú osy kúšu.^)

Pes.

Darmo pes na mesiac breše. Adalb.
Pies 207, 255.

Každý pes ináč breše. 45o

Pes breše a hory sa otriasajú.

Pes breše a chvost sa mu trasie.

Pes breše, vietor nesie.-) Č. 91.
Adalb. Pies 163.

Pes i na svätého zašteká.

Pes nebude hovoriť, ale štekať. 455

Pes nevie leda štekať. Č. 91.

Pes šteká, hora hučí.

Starý pes i vtedy ščeká, kedz nikoho
nevidzí. Z Boš. dol.
Po močiaroch žaby kŕkajú.
Tupit každý blázen umí. (Také hra *6o

slabiční: Tu pit každý blázen um í.)

Pr. Modra.

Ústa.

Mnoho by potreboval plátna — nití — ,
ktoby chcel všetkým ľuďom ústa
zašiť. Č. 90. Musel by si mnoho
chleba mať, aby si všetkým ľuďom
ústa zapchal.

*) Srovn. Az a jó szôlô, melyct a darázs me»,^don^.
melyet a féret; mcgrág.

2) Ugat a kutya, de a szcl clhordja.

Az a ^yumolcs lc«^cdestbb,

Digitized by

Google

54

V. Slovo. 17. Dobré a zlč jméno; povesť.

Ústa nikomu nezašiješ.
Zapchajže ľuďom ústa! (Nemožno.)
Adalb. G^ba, 42, 43.
465 » Všetci sú zlí, len on je dobrý!* (Viz
416.)

Porekadla a úsloví o klevetách
a pomluvách.

Blatom hádže po ňom.

Druhému na palce vstupuje. (Utlačo-
vaním, snižováním druhých slávy si
dobýva. T.)

>Huš tefa, vlk!« (Když se pomlouvaný
nenadále dostaví.)

Jazyk. Naveky jazyk pasie. — Rada

chodí jazyk pásť. — Roznášajú ho

na jazykoch. — >Šuch s jazyka na

jazyk !<

470 > Každá potvora sa do mňa zadrapuje!«

» Každý čert sa o mňa otiera.*

Kde ho niet, chváía ho; kde je, kri-
žujú ho. (Též :) Chválil ho pred kaž-
dým prázdnym domom; — pred
každou prázdnou chalupou.

Klebetný. Chlap klebetný ako stará
baba. Klebetný (á) ako straka.

Len handra z neho zostala.
475 Má ho v zuboch. (=: Pomlouvá ho.) —
Na posmech ho obrátil.

Nenechal na ňom ani kúska — ani
miesta — ani vlasa — ani zdrapa

— dobrého.

Nenechal na ňom za polgrajciar cti
Pes. > Každý pes na mňa breše « —
» Psie ľudské jazyky ! « — » Psí jazyk ! «

— Tomu povedať, to je akoby psovi
na chvost uviazal.

Roznáša ho po svete. — Sapún prišla
predávať. T.
480 S holou hanbou chodí.

»S píšťalkou a bubnom o mne rozhla-
soval.* (Vzato z pokuty, kde zlo-
déje takto verejné vodili.)

Ústa. Dostal sa do ľudských úst. (Též :)
Prišiel ľudbm do úst — Každý si
ním ústa vyplákne. Č. 607. Nékým
sobé — Ústa si oň otiera. Č. 607.
Hubu — Omáľa (omieľa) ho v ústach.

Už ho obťal.

Vymietla jednou metlou dve izby.

(Pred A. na B.; pfed B. na A. zle

hovorila.)
Vystavil ho na pramier. — Vystrčil ^5

naň viechu. Viechu mu vystrčili
Všetky domy ním pozaraetal. (Sr. 484 )
» Všetku hanbu by kúpil na mňa!< —

Všetku žatvu ním odbavili.
Vzaly ho baby do prádla, — do reči

— v reč. Sr. Adalb. Porzeczysko.
»Z tvojej vihne to vyšlo!*

17. Dobré a zlé jméno; povesť.
(Jiná viz v XIL 519-523.)

Prísloví.

Ani ten čižmár nenie dobrý, ktorý na ^^o
malú nohu veľkú obuv robí. (Zveli-
čovaní povesti )

Bez ruchu a šuchu nič sa nehne.

Bolí hanba. T. (Sr 509.)

Čo sa nedie (nedeje), to sa nezvie.

Dym.

Kde je dym, tam i oheň byť musí.^)

Adalb. Ogieň 19.
Kde nehorí, tam ani dymu nieto. Sr. 495

Č. 353. Plameň — Adalb. Dym 8.
Obyčajne väčší dym ako oheň.

Dobrá pečenka ďaleko vonia, ale zlá
ešte ďalej smrdí. Dobré dkleko vo-
nia atd. (Viz 498, 499, 513.)

Chýr.

Dobrý chýr beží a zlý letí.

Dobrý chýr ide dclako, zlý ešte ďalej.

Sr. Č. 29. Dobré se daleko —
Chýr ide vo vetre. "^^

Kdo še jako spravuje, tak še o nim
beseduje. Šár.

Kto raz poctivosť utratí, tému sa viac
nenavráti T.

Ľudia skôr uveria zlému ako dobrému.

Meno.

Česť a dobré meno nekúpiš na trhu.
Dobré meno je nado všetko.
Dobré meno viac stojí ako všetky
bohatstvá. Sr. Č. 104. Čest nad —
Sr. Adalb. Imi^ 1, 6.

Na dobré skoro zabývajú, ale na zlé
dlho pomätajú. Sr. Č. 29. Sr. Adalb.
Dobre 9. Zle 8,

505

') Fust nem mc^y tiiz nélkiil.

Digitized by

Google

18. Vyzvídky. 19. Sváda, urážka, pichlavč reči.

Nedarmo sa bylina trasie. (Základnost

povesti.)
Potupa horšia ako potopa.
Povesť.
510 Jedna povesť druhú plodí. T. a Č.
107.
Oheň sa rozmnóžá, povesť sa roz-
náša. T. a Č. 107. Adalb Ogieň 30.
Povesť je gufa zo snehu; čím ďalej
sa váľa. tým väčmi rastie.
Reči.

Dobré reči dcileko idú, ale plané
ešte ďalej. Č. 29. Adalb. Dobre 7.
Reči ludské vždy viac pridávajú,
ako je pravda.
515 Viac ver svojim očiam, ako ľudským
rečiam.
Vietor, vetrík.

Ani byfka — tráva — sa bez vetra

nepohne.
Bez vetra sa ani lístok na strome

nepohne. ^)
Chrasť bez vetra nezašuští.
Keď vietor neduje, hora sa nepo-
hne.
52(» Konárik sa nechveje, jestli vietor
nevej e.
V r a v e ť.

Keď ľudia vravia, vše volaco vy-

vravia. (To zvlášté o pfedzvéstích

udalostí.) Adalb Gadač 2. Mówič 70.

Ľudia darmo nevravia.

Zlá novina sa skorej potvrdí ako dobrá.

Č. 29.

Porekadla a úsloví o povesti
a zprávé.

Aj tie deti po uliciach o tom už vra-
via. (Víz 527.)
-25 »Ak ten cigáni, ja mu pomáham*

>Ja viem, Čo viem!« (Zpráva v taj-
nosti držána.)

O tom už aj vrabce na streche čviri-
kajú. (Novinársky povédíno : » verejná
tajnostc. Č. 635. Adalb. Wróbel 3.

Prv mu zvonili ako umrel. (Bezzáklad-
nost zprávy.)

To je už stará história.

Urobil z komára velblúda; — z mušky 530

— - vola — slona. '-i) Č. 632. Adalb.

Komár 7. Mucha 39.
Za čo som kúpil, za to predám. •"*) (Ne-

jisté) Č 607. Adalb. Kupič 4.

18. Vyzvídky, zvedavosť.

Prísloví.

Chto (kto) sce (chce) všecko vedzec,
mosí tri dni v peci sedzec. Z Boš. dol.

Keď chceš vcdeť tajných vecí, opýtaj
sa malých decí. Pr.

Kto sa moc zpytuje, moc blúdi.

Kto chce moc vedeť, ošedivie. '^^

Kto sa s prácou oberá, o noviny málo
dbá.

Kto za dvermi počúva, na seba po-
čúva. ^) Č. 288. Sr. Adalb. Sluchač 5.

Nechodievaj na výzvedy!

Neotváraj na každý buch vráta!

Povedení a úsloví o vj'zvídkách.

*0d koho, od toho, čo teba do toho.^« ^>*^»
Pije vodu po cudzích rúrach (Vyzvídá
se o svých u cizích.)

19. Sváda, urážka, pichlavé reči.
Prísloví.

Čím viac prikladáš, tým viac horí.
Harce robia z celka strapce. T.
H o v ä d o.

Čo môžeš od hoväda čakať ako funt
mäsa? (Též:) Od hoväda funt mäsa.
Z hoväda býva len mäso. Sr Adalb. -.45
Wól 9.
Iskry, iskriť.

Kremeň s ocielkou iskry kreše.
Tvrdé o tvrdé iskrí. Sr. Č. 116.
Dva kŕesací —
Jazyk.

Človek jazykem, vul rohem. Šár.
Väčší bôl býva od jazyka ako od
meča. Sr. Adalb. Jqzyk 11.

*) Nem mozog a ievĹl, ha nem fú a szél.
*) A szúnyogból tevct csinált.
^) Srovn. Rclata refero.

^) VI. SI. 220. Kdo |)oslucho za sťanu, uslyši o seje ťaťanii. Der Horchcr an tlor
Wand hórt seine ciscnc Schand.

Digitized by

Google

56

V. Slovo. Porekadla o svádé, urážce.

550 Keďby nebolo hriechu {:^ svády), ne-
bolo by pekla. Pr.
Keďby vlk nes . . 1, rozpučilo by ho.

Sr. Č. 605. Rozpukl by se —
»Keď máš urobiť hriech, urob ho na-
raz, a nepichaj ma!<
Kopnúť.

Div že sa somárovi, keď ťa kopne!
Keď ťa kôň kopne, nepôjdeš s ním
k rychtárovi.
555 Nemaj krave za zle, keď ťa kopne.
Kto začal, ten je najhorší, — Kto za-
čína, ten je vina.
Neber každé slovo na vážku!
Nechaj ho vyvraveť sa!
Nekaždý žalúdok všetko znesie.
560 Nepridávaj horúceho k teplému.

Nestekaj toľko, lebo si vlka z hory

vyštekáš.
Oheň.

Kde slama a oheň blízko seba ležia,

rado horí.
Keďby nebolo podnetu, nebolo by

ohňa.
Kto do ohňa dúcha, dym a iskry
do očí dostane.
565 Nedus oheň ohňom! Č. 114. Není
dobre —
Neklaď drevo na oheň, Fahko sám

vyhoríš.
Nelej olej na oheň ! l) Č. 114. Ne-

pŕidávej ~ Adalb. Olej 1.
P(jlenami oheň ncuhasíš.
Tvrdé s tvrdým dáva oheň. (Viz
547.)
570 Rana sa zahojí, ale slovo nie. Č. 72.
Adalb. Slovo 44.
Roz broj.

Kde domáci v rozbroji, tam je zlato

na hnoji.
Lepší chlebík v pokoji, ako koláč

v rozbroji.
Lepší krajic v pokoji, ako peceň
v rozbroji. Sr. Č. 370. Lepší kôrka
- Sr. Adalb. Pokoj 5.
Rozdráždiš, rozzlostíš, neudobríš.
575 Rozpapreš, rozjatríš, nenapravíš.

Svada, (vada), vadiť sa, povadiť sa.
»Co sa aj i)()bijete, len sa nepovatľte !«
ílron )

Kde sa vadia, nikdy si dobre ne-
vravia.

Kde sa vadia, tam sa čerti na svatbe
kutia. Rkp. SI. Pohl.

Svada nedá osohu. C. 347.

Svady sú svady, len sa majme radi. 58o

Zo svady nič dobrého nepochádza.
Včely.

Kde sú včely, tam je mäd ; kde sú
lajna, tam je smrad ; kde je svada,
tam je had.

Od včely mäd, od hada jed.

Porekadla a úsloví o svádč, urážce
a pichlavých ŕečech.

Čo rekne, to brechne.

Dal mu psov slepých. Nadal mu do ^^
atd.

Doháňa sa s ním.

Do každého dojedá — zavadí — za-
pára — .

Dolípali naň ako muchy — ako osy —
ako poľovní psi — .

Dube doň ako vrana do zdochlého

psa.
Hodil oheň medzi nich. 590

Hriech (svada). Hriech v dome ako

v pekle. Každý bohovitý (náruživé

místo >boží«) deň hriech robí. —

Z ničoho toľký hriech stvára.
Hrýzť sa. Hryzie ako pes. — Hryzú

sa medzi sebou ako psi. Sr. Č. 552.

Hryzou se — Adalb. Gryšc 3. —

Rád by sa hrýzol, ale sa nemá s kým.

— S každým sa hryzie. — Zahrýzá
doň.

Hrubým koncom obrátil.

Idú doňho ako do repy; — ako osy.

Jazyk. Má jazyk ako britva. Č. 601. — 595
ako žihadlo ~ ako osa. Adalb. J^zyk
44, — brzytw^. — Má jazyk —
jazýček — dlhý; — končitý; -
ostrý; — pichľavý; — preštekaný;

— špicľavý; — štipľavý; — velký.
Adalb. Jť^zyk 43. Dlugi. — Nejdem
si s ním jazyk merať. — Nepríď
mu pod jazyk. — Vy.sckal sa ja-
zykom.

Olajat ont a tiizrc.

Digitized by

Google

20. Kárání.

57

Keď sa spolu sídu, — ako dva ko-
húty.

Má dlhé zuby. T.* — Má končitý ry-
páčik. Pr. Modra.

Majú spolu potŕžku.

Mucha do Iva, straka do vrany, vrana
do svine. T.
61)0 Nadal mu do >zaňátov.« (Maď. az
anya zíz matka.)

Najprv sa uctili (:zi počastovali), potom
sa vyctili (iz: svadili, znevážili).

Na každého hromží.

Naskočil nan ako jašter; — ako vlk.

Nastrieľal mu do matere; fe).
6<>á Našla Strcuía Mikulu. (Jména kráv,
vztažena na svádlivé ženy.)

Naváľal mu ako svini do válova.

Nekričí, ale čo povie, to váži cent.

Nestojí za ostudu is£ s ním na reč.

Nič si nedá od huby utrhnúť.
610 Nieto tých psov, nieto tých huncútov
atd. aby mu ich nebol nadal.

Papuľa. Má ten papuľu, vyrúbe sa
ňou. — Neplieskaj tou papuľou !
Nepapuľuj toľko ! — To je papuľa, —
so senným vozom by sa v nej obrátil.
Adalb. Pysk 10.

Peklo. Posielal ho do horúceho pekla.
— Tam je ustavičné peklo.

Pichať, pichľavý, pichačka. Má
pichlavc reči; — jazyk. — >Tá pi-
chačka na mňa cieli !« — » Všetkého
mu upíchal — uštichal.^

Poharkali sa medzi sebou.
615 Slovo. Musí mať slovo na vrchu. —
Nikomu nedá dobrého slova. — Od
slova k slovu, až sa aj pobili.

Smola u nich horí. — S nikým ne-
vynde.

Spustil celý organ. — Škriepil sa
o dušu; — o večné hrdlo.

Štekať, vyšteknúť, odšteknúť. Čo
vyrekne, to vyštekne. — Musí od-
šteknúť. — Šteká ako pes; — ako
suka. — Vyštekne, čo mu len slina
na jazyk donesie.

Uctil ho ako sviňa mech (vrece).
620 Vadiť, povadiť sa. Poraďme sa,
f)ovadbie se ! — Vadia sa ako Ci-

gáni. — Vadí sa ako Cigáň pre
kus železa. — Z reči do reči, až
sa aj povadili, (nekdy :) až sa na
ostatok jeden druhému do vlasov
nanosili.

Vylial si na ňom polievku; — žič. —
Vynadal mu: ty taký a taký!

Vypovedal mu z priateľstva.

Všetkých svätých mu pohľadal.

Zuby mu ukázal. (Viz 597.)

Nadávky a nazývky. Grobian, 625
groldo, hrubý plátenník — súkenník,
sekačka, sekerka, rozavúst, rozdra-
penec, pyskáč, pyskačka, zubačka
(o ženských).

Slovesa: Bendečí, breše, brýzga, hu-
buje, jazyčí, obhrikuje sa, papuľuje,
plieska, šteká.

20. K á r á n 1.

l^ s 1 o v í.

Bol v kucapaci; — v Kurucovom kú-
peli, a to v suchom.

Brúsi si naň jazyk. — Dal mu jazy-
kovej polievky s rezanci. (Pokárání
s výpraskem.) Č. 513 a 609.

Dal mu na papier; — poriadnu facku.

Dobrá to preň lekcija. ^) 63o

Dokonale mu vysvietil — vyzrubil.

Dostal groš ; — pyskom po papuli ; —
pohlavok; — polenom po hlave.

Hubu si popálil. (Obdržel za zlé reči.)

Chren. Dal mu chrenu. — Dostal
chrenu. — Trel mu chren popod
nos. 2) C. 609.

Kapsa, v y kapsová ť. Dostal hodnú 635
kapsu. — Odišiel s kapsou. -- Od-
niesol kapsu. — Vykapsoval ho.

S myť, umyť. Smyl mu hlavu. —
Smyl ho ostrým ľúhom. — Umyli
ho aj bez mydla. — Vymydlili ho.
Č. 534.

Nameral mu ovŕšenú.

Nos. Dal mu popod nos zavoňať. —
Dostal frčku po nose. — Dostal po
nose. — Šiel s ovisnutým nosom.

Oči. Hodil mu piesku do očí. Na oči
mu vyhodil.

') Jo Icczkc az ncki.

-"> Tormát rcszelni az orra alá.

Digitized by

Google

58

V. Slovo. 21. Žurty. 22. Klatl^a, zlorečení.

640 Povedal mu do duše; — proti srsti.

Č. 551. hladiti — ; zač toho rýf.

Č. 609. loket.
Prebral mu driemoty; — mušky; —

vošky.
Strmo na neho nastúpil.
Stupil mu do strmeňa; — na otlak.
>Tak ma vyobracali, že som sa až

vyparil ! <
645 Trafil mu do srdca; — do živého; —

na žilu.
Vyčítal mu kapitolu — kázeň — . Č.

609. Adalb. Kapitula.
Vyhnal mu muchy. (Viz 641.) — Vy-

krútil mu fúzy.
Vzal ho do pacu; — na krátko; —

na tvrdo. —
Zapchal mu hubu — ústa. — Zasolil mu.
650 Znosil ho ako malého chlapca; — ako

psa; — žeby ani pes kus chleba

od neho nevzal.

21. Žerty.
Prísloví.

Čo fígeľ, to groš. (-z: Každý zdaŕilý
žert stojí groš. Ostatné užíva se to-
hoto prísloví i k pochvale praktických
provedení, prostŕedkúv.) Adalb. Fi-
giel 1. Niemiec 24.

Čo komu nepristane, ani sa mu ne-
svedčí, (iz: Závisí to od osobnosti
a jejího postavení, jako se ní pro-
nešený žert prijme.)

Čo si dostaneš v ihre, to ti ani čert
nevydre. (jz:Pro urážku žertem za-
vdanou darmo se pravotiti.) Viz také
Hra o zisk.

Dobrému chlapovi všetko pristane.
(Srovnej 652.)
655 Hračka — placka. Č. 142. Adalb.
Graczka.

Kde je smiech, tam je hriech. Sr.
Adalb. Smiech 13.

Žart, žartovať sa.

Dobrý je žart, ale nie vždy. Sr.

Adalb. Žartowac 5.
Kto nerozumie žartu, nech ani medzi
rudí nechodí. Sr. Č. 82. Kdo se
každým —

Od žartu hlava nebolí. Č. 82.

Soli, korenia a žartu len po troche oon
treba. Sr. Adalb. Žart 17.

S priateľom sa žartuj, ale posmech
z neho nerob.

Ťažko je žartovať sa smutnému.

Zo žartu do čartu. Zo žartu nao-
zaj st.

Žarty — čer ty.

*Žart má mať ovčie, nie psie zuby. ^^''

Žart še žertuje, hlib še keltuje. Šár.

Porekadla o žertech.

Čoby bol mŕtvy — čoby na doske
ležal — ešte sa musí pohnúť; —
ešte sa musí na ňom zasmiať.

»Lateže (hľadte že), aký to posmešný
národ* (ohrazuje se vtipkovaný).

Nikdy nepovie pravého slova.

22. Klatba, zlorečení.

Pfísloví.

ĎateF d\ibe a na prsia si trúsi. Č. 89. 010

Sr. Adalb. D. Dzi^ciol.
Chto (kto) nad scbú rúbe, do očí mu

i vera padajú. Z Boš. dol.
Keďby Pán Boh pastierovu kliatbu vy-
slyšal, všetky kravy by mu do roka
vydochly.
Kto do neba kameň hádže, na jeho
vlastnú hlavu padá. ^) Kto do neba
pľuje, na tvár mu padá. Sr. Č. 14.
Padlo mu z úst do zádrenia ( " za

ňadra.)
Psí.

Kedl)y po psej vôli bolo, nužby ""'»
všetky kone podochly; — nužby
ani jedného koňa nebolo. Č. 14.
(Srovn. 672.)
Psí hlas — brech — štek — do
neba nejde. 2) Č. 14. VI. SI. 220.
Psí hlosa nejidu do nébosa. Adalb.
Pies 238.
Vôl rohama prsť vyhadzuje, a na chr-
bát mu padá. (Též.) Bujo (bujak)
hrebc, za rohy mu padá.
Zlé slovo iba tomu za väzy padá, kto
kľaje.

') Égrc kínet ne dobj, mcrt fejedre fordul.
-) Nem haliik eh ugatása mennyországba.

Digitized by

Google

'2:\. Daremnč, s[)rostč reči; nedorozumení.

59

Porekadla o klatbé a zlorečení.

Bohoval — čertoval sa — až strach

bolo počúvať.
680 Hreší (-^zlorečí) akoby hromy tĺkly.
Hromami a diably po kútoch hádže.

Rkp. SI. Pohl.
Kfaje a hreší, až zemi ťažko.
Klial, až sa hory triasly ; — až sa zem

triasla.
(Vety zlorečení viz XVI. 520—579.)

23. Daremné, sprosté, zmätené reči;
nedorozumení.

Porekadla a úsloví.

>Ak nie biele, čierne; ak nie čierne
biele!* (Též:) > Povedz už raz, či
čierne, či biele!* Adalb. Bialo.
Czarne 1. Czarno 1.
6»5 >Ako že sa máte?* »nát zle, kôň zo-
mreli a gazdiná zdochol!* (povédél
Maďar). í)

»Ako mi dal dve zauchá, hneď som
vedel, že ma ide biť!*

Ani sa sadlo, ani sa padlo.

Ani slané, ani mastné. — Ani varené,
ani pečené.

Budár (záchod) zámkom robí. T.
«9o Búcha dve na tri, — strieľa — mláti.
Č. 603. Búcha od duba k dubu. T.

» Chleba sa nenarodilo a kapustu po-
žraly súkenníci (m. húsenice)!* (po-
védél Handrbulec, což jest pŕczdívka
Némcú z Tekovské a Turčanské
stolice, jináč Krekány, Krikehajci
zvaných. Šuj.

Ja o Havlovi, ten o Pavlovi. Ja o sli-
vách a on o hlivách. Ja o slivkách
a ten o cibuli. Ja o voze a on
o koze. Č. 567. (Též :) Pýtali sa ho
o slívách, a on odpoviedal o hubách.
T. a Č. 567. Adalb. Cebula 1. Koza
17. Pawel 3.

•Jedno druhé, kadečo, a ešte čo ta-
kého.*

Kam buch, tam tresk!
696 Kde ti ten povie o studničky (e), tam
bezpečne môžeš mlátiť. Novohr.

»Kcď ma milá rada máš, odrež si kus
sáry, javorové koryto, krava mala
zimnicu.*

»Kýkol, nekýkol, prindu, neprindu, po-
jieš si sám.* (Tak se posmívali ja-
kémusi kuchári v Trenč.) Šuj.

Kura. Pletie ako kura harabura. —
Tie reči by ani kura nepodzobala.
Srovn. VI. SI. 238. Mluví divné, žeby
se týmu kury smioly — To je >pero,
kura, chvost !< — Zaplietol sa (v reči)
ako kura do zrebí, — do klkov — .
Č. 623. Adalb. Wpl^tač sit^ 2.

*Láry fary! Č. 603. — >Mara táraj,
a ty Kubo píš!*

Mieša koše s baniami. (Vlastné s »čba- 7(h»
niami, bančiarmi, dbančiarmi, čbánmi, *
kosami to, v kterých rudu vynášejí. Šuj.)

Mláti, mláti, slamy neobratí. Č. 608.

Nemožno sa s ním pravdy domatať;

— dohovoriť, ako s Nemcom, Ta-
lianom.

>Nelám — netrep — vospust sveta !«

• Oholená brada a pustá záhrada, trada
rada ! *

O sadlo komárové. (O darcmnosti sé "»5
hádati. T.)

>Pán Moriak, doniesol som vám pre-
pošta ! *

Pele mele! — Pobúchal, pomlátil, na
hŕbu povláčil. — Pobúchal, pomlátil,
na vnivoč obrátil, vstúpil na nebesá,
polámal kolesá, voz, bránu i kôl,
zlatá muška pľask!

Reči. Pletie daromné reči do sveta.

— To sú jalové — neomastené —
neslané — prázdne — reči !

Shováraj že sa s ním, keď je Nemec.

Č. 470. Mluvte — Adalb. Niemicc 7.
Skorej mu ide sedlo ako kôň. ( . Ja- "i»

zyk — rozum.)
>S . . ly muchy na lopúchy, božia múka

pľask!*
S tým nedôjdeš konca kraja.
Strieľať. Hovorí akoby z motyky

strieľal. — Strelil do povetria; —

z motyky: — z motovidla. C. 538,

563 a 603.

*) Podobnými povédéními, krátce vyslovenými anekdotami označují sc v živote
často výsmévné zmatečnč reči, a proto jsme neváhali takovčto sem zahrnouti.

Digitized by

Google

60 V. Slovo. 24. Ncst. reči. 25. Ŕečn. 26 Neoheb. reči. 27. Usrozumční. 28. Šeptaní.

Tárať. Tára ako na mukách. Č. 603.
Jako — Adalb. Bredzič 3. Gadač
17. — Tára, čo mu slina na jazyk
donesie. Č. 602. Adalb. Gadač 9.
Klekotač 3. Mówič 38. Plaplač. Plesč
1. — Tára do sveta — do vetra

— vospust sveta.

»To ja nikomu nepoviem, čo ty vra-
víš.* (=1 Nerozumím ti.)

To je > drevená skala. «

»To je pre nás a pre naše dietky!*
(Tak znel kdesi nápis na šibenici.)

Toľko moce (motá), že ho je strach
počúvať.

Tomu ani vývod, ani rozvod !

To nenie ani do ucha, ani do brucha;

— ani do mešca, ani do brucha.
To slanina do komina. Šár.

Trepe piate preš deviate. Adalb. Plesč 16.
»Väža Babilonská!« Adalb. Babilon 1.
> Vezmite ma na voz, veď si batoh

sám ponesiem.*
Zelené veci predkladá. — Z toho nik

nezmúdrie.
(Víz také » Nadávky hloupému.* III.

265.)

24. Nestydaté reči.
Úsloví.

Jazyk. Má chlpatý — chupatý —
jazyk. (Dle j iných - paškrtný. V Modre
o tom >kto si dobrý dúštek potia-
hne,* vypije, jmenovité o ženských.)
> Namydli si jazyk!*

* Nevyžmýchaná huba.

Ústa. Neumytých úst človek. — »Ústa
si vymyj ! *

25. Ŕečnictví; dojemnost reči.
Porekadla.

Bol by z neho kňaz. — Hovorí od
srdca k srdcu.

Môže za ním tlačiť, ( zi tisknout). —
Radosť ho je počúvať.

Ten kameň by sa pohnul, keď ten ho-
vorí. Č. 606. Vy by ste —

Ukázal mu to ako na dlani.

Zaslúžil, aby mu ústa pozlátil.

26. Neohebnost feČi.

Prísloví a úsloví.
Jazyk.

Bezzubému — štrbavému — jazyk

uteká, a zajakavému neťahá.
Jazyk mu zabŕda. — Jazyk sa mu 735
potkol. (Značí také: Néco zle po-
védél.) — Má tažký jazyk. — Na
jazyk kríva. — Zaseknul mu jazyk.
Ledvác to vyšlabikoval. Nedostáva sa

útku. (Výmluva nestačí. T.)
Trhá sa mu osnova. — Zajaká sa; —
zamotal sa; — zaplietol sa — .

27. Usrozuméni.

Porekadla.

»Ako by si mi bol v hlave sedel.*
»Z úst si mi to vzal.* Č. 601. Pravé —

28. Šeptaní.
Prísloví.

Čo je s šeptom, to je s čertom. Č. 25. 74o
Čo je šeptané, to je zlyhané. VI. SI.
219. Co šeptane, to zelhane; co po
tichý, všecko hŕichy. Adalb. Szcptane.

Porekadla a úsloví o Šeptaní.

Popod nos hovorí.

Po šepky — po šušky — múky a na
hlas soli.

29. Slovo psané ; pečet.
Prísloví.

Čo je napísané, to mačka nevylíže.

> Ľudia sme smrteľní, spravme si písmo* 7*5

(právoplatnou listinu).
»Napíš, nech to i vraví i hľadí!*
Pečeť platí. T.
Písmo nepustí, l) Sr. Č. 343. Písmo

oči kole.

Porekadla a úsloví o slovu psaném.

Háky báky. 2) (_; Špatné písmo.
K tomu tato povídka: Do vsi došlo
písmo od stolice (župy). Zde neznal

*) Srovn. Litera scripta manct.

-) Též: čiry, čary; čmáry; čarbanina. Písmo akoby mačka naškrabala.

Digitized by

Google

29. Slovo psanc; pečet. 30. Reči národúv.

61

však nikdo Číst mimo jednoho »obši-
toše,« t. j. vysloužilého vojaka. I jal
se číst a vykladal: »Tyto háky báky,
to jsou vojáky (naši slovenští vojínové
pfišedší domú skutečné vždy češtili);
toto drobné je ovos, a toto dlhé je
seno. To znamená, aby ste si to všetko
prihotovili, lebo že vám prídu husári, c
I stalo se prý skutečné tak.)
750 Má čierne na bielom. Adalb. Czarne 2.
Ostrým perom mu písal.
To je tak isté, akoby si to už mal
na písme.

30. Reči národúv.

Prísloví.

Keď nemecky hovoria, to je pochmúrno ;

— keď maďarsky, to sú vetry ; keď

slovensky, vtedy slniečko svieti.
Kolko rečí vieš, za toľkých ludí

stojíš.
755 So slovenčinou prejdeš celý svet; —

kraj sveta zájdeš.

Porekadla a úsloví o reči národní.

Dusiti slovcnščinu. (Nemluviti prosto-
národné. T.)

Keďby nevedel slovensky (aneb kterou
jinou materinskou reč,) musel by bre-
chať. (Zlostné a sprosté to porekadlo.)

> Maďar z Práge.« (>Prága< jest vr-
chovská ves mezi horami Novohrad-
skými.) — Madar, čo hovorí kri-
váku (noži) >kfivák.< Pr. Modra.
Madar odtal (odtud), kde hovorá
»toj.« Pr. Modra. (Vztahuje se na
odrodilce, tamto na Čecha, toto na
Trenčana.)

Nedal by sa predať. (Mluví i cizími
jazyky.) Č. 53.

>Nem tudom maďarom!« (Chybné 76o
místo » Nem tudok magyarul -n ne-
znám po maďarsky.)

»Niks dajč!«

Vie po (nemecky atd.) ako sviňa po
latinsky.

Vie vraj tri reči : po šepky, nahlas a kričať.

(Jiná o národoch viz XVII. 1—42.)

Digitized by

Google

VL Človek vzhledem na telo, smyslnost.

1. Nesrovnalost tela a ducha.

Prísloví.

Psa dosť, ale sadla málo.
Škoda tej duše v tom mizernom tele.
Tučné telo, chudá duša. Sr. Č. 140.
V tučném — Adalb. Cialo 23.

2. Zdraví, jeho cena.
Prísloví.

Motto: Hlava pán, srdce kráľ
a žalúdok hospodár.

5 Čo nás po bohatstve, keď zdravia ne-
máme.
Čo nič nebudeme mať, len abysme

boli zdraví.
Kde zdravie chybí, všetko chybí.
Keď je len človek zdravý, všetko

ostatnie ujde.
Keď sme len zdraví a na nás neprší!
Ht Kto má zdravie, má všetko.

Nič si z toho (z nejaké nepríjemnosti)

nerob, keď si zdravý!
Nie bohatému, ale zdravému je sveta

žiť.
Priateľov a zdravia nikdy nemáme dosť.
Radšej krčmárovi ako doktorovi. Sr.

Adalb. Pi^karz 1.
i^i Všetko Pán Boh pomôže, len aby sme

boli zdraví.

Zdravie — * to je najlepšie; — nado

všetko.
Zdravie to je najväčší dar od Pána Boha.
Zdravie od Boha.
Zdravý všetko prenesie.

3. Sila. (Býva často skrytá.)

Prísloví.

Chudý.

Chudá mršina, ale dobre ťahá. Č. 590. 20
Chudý kôň vždy lepšie ťahá.
Chudý má chytré údy.

I z krátkeho lanu bude dlhá niť.

Malý.

Malá hrudka, ale samý syr.

Malý, ale hustý; — sporý; — 25
zralý — . 1)

Malý koník dobre ťahá. (Srovn. 20.)
Nemeraj chlapa do korca. Č. 268.

Chlap se — (Též :) Chlapov na meče

nemerajú. Adalb. Chĺop 5.
Nohy, nohy, kto ich má! (totiž silné).

Sila.

Kde niet kostí, nieto sily.

Sila váži (ne objem tela). 3o

Porekadla a úsloví o zdraví a sile ;
o bystrosti.

Ani na ohni by neprasknul.
Bystrý ako jašter — sokol — stre-
lec — . Bystrá ako srnka.

^1 Srovn. Klein, aber kernitr.

Digitized by

Google

4. Tučnost; vysoký, pekný, mohutný vzrúst

63

Bude žiť ešte dva roky po smrti ; kým
bude jedna — posledná — vrana
kvákať.

Čerstvý ako ryba.
f' Chytrý ako vietor. T.

Chlap, chlapík. » Bude z teba chlap,
ak ťa mráz nepotiská.« (Snad lépe
»neopáli.<) — Chlap pri chuti —
v chuti — v dobrej chuti — v naj-
lepšej chuti. Rezký chlapík.

Keď ten raz nohou dupne, prach do
povaly vyletí. (Naproti tomu iro-
ničné:) Aj duba preskočí, keď mu
ho na zem svalia.

Ma ľahké nohy.

Má tuhé telo ako kremeň. (Též :) Tuhý
ako kremeň.
«• Mocný ako buk — dub — lev — .
Adalb. Silný 1, 2.

Musel sa na nove mesiaca narodiť.

Nebude mu nič, čo ho cez dom pre-
hodíš.

Silný ako hrada.

Šuhaj do radu. (Též :) To sú chlapci
(^ijonáci) do radu.
<5 Toho ani kyjom nedobiješ.

Vrtký — vrtká — ako jašterička —
srnka — živé sriebro.

Zdravý, zdravie. Slúži mu to na
zdravie. — Zdravý ako buk. C 597.

— chren — lipa — orech — ryba

— Rus — Turek — zrubec — .
Zdravý, len tak kvitne. — Zdravie
mu dušu naháňa. — Zdravie mu
z tvári kypí.

4. Tučnost; vysoký, pekný, mohutný
vzrúst.

Porekadla a úsloví.

Bachratý — rozbachorený — ako sud ;

— ako sviňa; — ako za šesták
odkorek. Pr. Modra.

Brucho, bruško. Má brucho ako
výsypok z filpasa. — Má bruško
ako kotný vrabec.
M' Dievka ako svieca.

Hrubý ako pec.

Chlap, chlapec. Chlap ako jela —
jedla — (vysoký). Adalb. Wielki 6.

— - Chlapec hodný — ukázaný. —

Chlap veliký, akoby ho nadplácal —
nadflikoval. — Oberučný chlap. —
Územčistý chlap; — územok. (:z: iMalý,
ale mohutný.)

Ide mu strova na úžitok. Pr.

Má grg ako kat; — ako mäsiar.

Nabral — priberá — kladie — na seba. 55

Pán Boh od neho mieru ztratil. Č. 597.
Adalb. Miara 1.

Praje mu. — Rastie akoby ho ťahal;

— ako z vody; — na vidomoči;

— rovno ako smrčina.

Rovný ako svieca. Adalb. Prostý 5.
Ruky ako lopaty; — ako války. —

Ruky silné, nohy tylné.
Sadlo ho dusí. — Sadlo mu nedá 6o

dýchať.
Sviňa, s v i n s k ý. Má svinské suchoty.

— Rozmachnatený ako prašná sviňa

— prašnica. — Svinská nemoc sa
ho chytá. — Tustý (tlustý) ako
sviňa. Z Boš. dol.

Taká je ako perím nadúchaná. — Telo

ani cesto. (O tučném, ale nepevných,

»mlandravých« svalu.)
Toho budú na dva razy pochovávať.
To je celý » macko. « (Tím se rozumí

medveď.)
To je z celého pôdoja. (Vzato z toho, es

když teleti mléka neujímaj í.)
Tučný, tučné ť, tučnota atd. Dobre

že mu tie líca netresknú od tučnoty

— tukoty. — Tučný ako baran
v jaseni; — ako medveď; — ako
prasa (díté). — Tučnie ako čoby
naň kydal. — Ztučnel ako čoby bol
nekto lopatou naň nahádzal.

Vypasený ako bujak ; — ako kŕmnik.
Zdužnel ako čoby o materinskom

mlieku žil.
Ženská ako chlap (udatná).
Žíri mu. Žíri mu tá voda; — to po- 70

vetrie atd.
Nazývky. Bucko, bumbaj, dlháň,

dlhoš, mamuna, obor, opacha, zruta.

5. Chudost; nízky, útly, chybný
vzrúst.

Porekadla a úsloví.

» Adamovo rebro.*

Ako za groš prasa (malý).

Digitized by

Google

64 VI. Človek vzhledem na tčlo. 5. Chudost; nízky, útlý, chybný vzrúst. 6. Tvár, oči.

Bol na planej kuchyni ; — na planom
letovisku — zimovisku — . (Vzato
z domácich zvíŕat.)
75 Dievča. Dievča ako hrudka, (m Malé,
ale pekné zrostlé.) — » Dievča ma-
ličké si ako rybka, hybké ako šípka,
tenké ako topolík, chytré ako pi-
kulík.«

Dukáty po zemi hľadá. (Se sklonenou
hlavou chodí.)

Hlava ani tekvica.

Chlap ako vecheť slamy.

Chodák ako olovený vták.
80 Chrbtová kosť. Brucho mu k chrb-
tovej — patrovej kosti prirastá. —
Žalúdok mu ku chrbtovej kosti pri-
schnul.

Chudý — suchý ako drevo — haring

— chriašteľ (čes. chŕástal) — chrt

— chrúst — kosť — lata — máček
(kocúr) — plot — rak — škrabňa
(sedrané prutové košté) — trieska

— trlica — trio — vydra — .
» Chudý piatok. €

Komár. Má komárovho sadla. —
Tustý (tlustý) ako komár pod ko-
lenom. Z Boš. dol. Sr. Adalb. Tíustý 7.

Krivý ako kľuka.

Ľahký ako pierko; — žeby ho vietor
odniesol.
85 Len kosť a koža. 1) Č. 586. Len taká
>lenina.« -)

Mačky by ho cez noc objiedly. Adalb.
Kot 69.

Nemá ani toľko mäsa na sebe, čoby
si zuby zakryl.

• Nohavičky na vidličky.* (^^ Tenké
nohy.)

Nohy. Má svíbové*^) — teľacie —
nohy. — Má nohy ako pedále —
pípasáre — píštele — slupky —
triá. — Má nohy tenším koncom
zavŕtané. — Nohami zapletá. —
Nohy mu stoja na X.
90 Nosí živú nosu. (=: Hrbatý.)

Sám sebe po kolená. — Skoro si mi
za súru j^adnul. (_:Malý^.

Spadlo s neho. (=:Zchudnul.)

Taký je ako Kundrlova koža.

>Taký si veľký ako pol Ivana.*

»Tak rastieš ako chlieb pri ústach.* 95

Tenká, tenký. Tenká v drieku,
žeby ju mohol preštiknúť; — žeby
ju bičom preťal. Č. 598. Jak by —
Tenký ako chlísta — konopa. Č.
597; — ako bobový snop. (Iron..>)

Tlstý ako svieca. (Iron.) — Vyškudený
vyškudlý — ako chrt.

Vytriasol by ho z nohavíc.

Nazývky. Chrúst, kratiš, kriváň, kr-
pec, krpec krpatý, omražtek, ostarok,
podstarok (zz: nevyvinutý), skrčenec,
skrčok, zakrpenec (to co » podstarok «).

6. Tvár, oči.
Prísloví.

Červené jablko najviac býva črvavé, iw

zelené zdravé.
Čierna úroda, nepomôže jej ani mydlo,

ani voda.
Čierne oči panské, ale sú cigánske, a

moje sú sivé, ale spravodlivé. (Píseň.)

Adalb. Oko 12.
Čím peknejší, tým čertu milejší. Č. 22.
Človek je s nosom pekný. (Snad obrana

velikého nosa.)
Krása — makový kvet. (Skoro opadá.) los
Maľované líčko — červené (má být

snad červivé.^) srdečko.
Na rapavej zemi sa chlieb rodí.í^) (Tím

se bráni rapavý.)
Ružičky v tvári mávajú suchotinári.
V čiernej zemi sa chlieb rodí a na

bielu psi s . . .; — a do bielej psi

cesnak sadia. (Chváli se i)očerný.)

Č. 268. Na černém - Adalb. Rola

3, 14. Ziemia 7.

Porekadla a úsloví o tvári, výzoru.

Akoby ich jedna mať bola mala. (Sobé ii<»

podobných.)
Ako na masle vypražený. [Úhlcdný,

uhlazcný.)

^) Csak a csontja, hore.

^) Čes. léna. »Had sa lieni. Zlienená kožka z hada.«
^) Č. 597. Má svíbovč (s vidové) nohy (vysoké a tcnkc).
erQ.) kdežto »svíba, svída* jest ker »cornus san^uinea.«
^) Hantos fôldben terem a jó búza.

»Svíb^ nejaký pták (Šuj.

Digitized by

Google

7. Vlasy, vousy, kníry.

65

Biela, (e). Biela ako kvet. — Biela
tvár ako lalija, a v nej dve ruže.
Adalb. D. Bialy 9. — Biela tvár
ako mliečko — sňah. — Dieťa biele
ako húsatko.

Čert. Choďsapozreť do zrkadla, vidíš
tam čerta. Srovn. Č. 598. Patŕ. —
Na čerta podatý. — Špatný ako
čert.i) Adalb. Brzydki 2. Wygl^dac 14.

Červený, (á). Aká si mi červená,
ako cvikla pečená ; — ako koža far-
bená. (Posmešné.) — Červený ako
kalina — kapoš — kohút — mo-
riak — rýdzik — Rus — šuster
pod kolenom — Turek — túzok
^rop). Sr. Adalb. Czerwony 1. 4. —
Červený ani čoby ho vyfliaskal.
115 Čierny, (a) ako Cigáň. Č. 473. — ako
čad — čadúch — čadúšik — čert

— dža — (>dža more!« pokŕikují
za Cikány), — kavka — murín —
súkno — . Adalb. Czarny 2, 3, 5,
10, 11.

Dievča, dievčina. »Aké si pekné,
dievča, straky ťa uchytia!* — Dievča
ako čoby ho zo zlata ulial. — Dievča
ako makovická. — Dievča krásne
ako anjel. Adalb. Pi^kny 1 ; — ako
čoby bolo na šípe (vlastné na ružo-
vém kŕi) vyrástlo. Dievčina ako ma-
lina — lalija — hisk — ruža; —
akoby ju maliar vymaľoval ; — akoby
ju z vajíčka vylúpil. Č. 598. Adalb.
D. Dziewczyna 31.

Líčka ako ruža ; — ako dve ružičky.

Na boži parsún stvorený.

Niet jej ani stínu na krásu široko, dbileko.
120 Nos. Nos ako úgorka, Adalb. Nos 30. ;

— ako čakan, mohol by ním skaly
lámať. — Nos mu má mladé. (Vý-
rostky na nose.)

Oči. Má oči ako dve hviezdičky. —
Má oči bystré ako jazvec; — čierne
ako trnky; — jasné ako zora; —
tesné ako krt; — veľké ako jablká

— plánky — taniere — vahany; —
žlté ako mačka. Adalb. D. Oko. 111.
(tarki). — Má také oči ako opekance
s hnilou bryndzou. Má vysmiate oči.

Pehavý ako morčacie vajce.

Pekný ako čoby cez noc narástol.

Pohubil Pán Boh dievča z neho. (O krás-
ném hochu.)

Rapavý ako trelce. 125

Svätí meno na » Škaredú stredu* (^^ po-
pelec). » Škaredá streda.* (Pŕezdívka.)

Šuhaj krásny ako panna; — že takého
ešte svet nevidel.

Š u š o v i c a. Netreba jej šošovice. (Jest
dosti krásna. T.) — Rád šušovicu
jiedáva (mající blizny).

Tvár. Tvár ani lopár: — ako me-
siačik na splne. Adalb. Wygl^dač
34. — Tvár, čo čert hrach na nej
mlátil. ^^) (Rapavý.) Č. 598. - Tvár
jej kvitne ružičkou.

Uhorený — opálený ~ od slnca ako i3o
hlaveň.

Zelený ako túz (v kartách).

Zmraščený ako zápeček, Z Boš. dol.

Žltý ako úgorka (zralá).

Nazývky. Bryď, hnusa, hnusník, ma-
škara, maškariak, mrzkáň, nepoda-
renec, oškrda, pluhavstvo, škero,
škrata, škuliperda, špata.

7. Vlasy, vousy, kníry.
Prísloví.

Čo vôl bez rohov, to chlap bez fúzov. i35

Dlhé vlasy — krátky rozum. (O žen-
ských v pomeru k mužským.) Adalb.
Bialoglowa 16. Wlos 2.

Kde fúzy, tam rozum. (O mužských
v pomeru k ženským.)

Mladosť a krása — vlasy do pása.

Porekadla a úsloví o vlasech.

Fúziská, žeby mohol z nich motúze
súkať.

Hlava, hlavička. Hlava ako dziňa 1*0
(dýné) holá. Z Boš dol. - Hlava
strapatá ako b6r — hora — hra-
chová kopa — rešeto - riedčica
— strecha — Šop. Adalb. Glowa
29. 83. — Hlava ako mlieko (— še-
divá). — Hlava mu horí. (Červeno-

*) Slovem »špatný« vyrozumívá Slovák vždycky »mrzký, škaredý*, nikdy »zlý.^
2) Er sieht aus, als wenn der Teufel Bohnen auf ihm gedroschen hätte.

Ad. P. Záuirecký, Slovenská prísloví. r

Digitized by

Google

66

VI. Človek vzhledem na telo. 8. Zuby. 9. Žertovné názvy.

vlasy.) — Má holú hlavu ako ko-
leno. (Plešivý.) Adalb. Glowa 28.
Lysý 3. — Uhladila hlavičku ako
makovickú.

>Kyež si tú hrintu okyepiš !« (Hrubý
výraz; značí: »Kéž situ hlavu uče-
šeš!)

Kučeravý ako baran.

Má riedke fúzy — riedku bradu — ,
mohol by si ju dať okopať.

Má z každého boku pod nosom po
polpiata vlasa.
145 Na piaď chlap, na lakeť brada. (Vzatá
z báchorek.) Adalb. Broda 12.

Sova neučesaná.

Šedivý, šedivé ť. Šedivý ako jabloň
(když kvete); — ako holub. Adalb.
Siwy 4. — Šedivie od pysku, ako
pes; — od uší, ako somár. (Žert.)

» Tuším si sa o plot česal!* Pr.

Vlasy. Má vlasov ako žaba. — Stoja
mu vlasy ako ježovi; — ako klince;
ako škutina — štekutina. — Vlasy
ostré ako škutina.
150 Vždy vysukuje búzy, ako čoby bol
mrena.

Začína byť mlynárom, {zn Šediví.)

Zarastený ako brav — medveď — .

N a z ý v k y. Chlpaj , strapáň. Fuzaj ,
fuzko, ježko, mrdofúz, odrifúz.

8. Zuby.
Porekadla a úsloví.

Má dobré zuby, všetko somele; —

ako Cigáň.
155 Má zubov ako žaba.

Zuby ako klováne — koly — kopáče;

— biele ako krieda; — mocné ako

oceľ.
Zuby sa mu po druhý raz režú. (=z Štr-

bavý.)
Nazývky. Štrbák, Štrba (ž.)

9. Žertovné názvy nékterých
častí tela.

Brucho veliké: bagon, bahon, bam-
pel, poneváč, vantech. — Hlava:
griňa, hrinta, kotrba, všiváreň. —
Nohy: čapty , klanice , knochy ,

knochty. — Plúce: dycháče, dy-
chadlá, mechy. — Ruky: kýpty. —
Žalúdok: bachor, jelito, Matej.

10. Znamenaný; známky.

(Povérečné, uštépačné.)

Prísloví.

Aký koreň, taký fúz. i6o

Človek ryšavý a barnavý málo kedy

dobrý. T. a Č. 271.
Chlapovi majúcemu biele plúca ženy

(manželky) mrú.

Krivý.

Každý čert krivý (aneb jinak ochro-
mený, nebo když hŕíšní andélé
s nebe do pekla leteli, všickni se
pouráželi, ale satan nohy zlámal. Šuj.)
Krivý čert najhorší. Č. 271.
Má dve hviezdy (stŕedišté) vlasov na les

temeni, bude vdovcom.
Má kosom rastie prsty na nohách,

bude vdovou.
Má obrastené ruky, bude bohatým.
Má srastlé obočie, vie čariť. Č. 271.
Malý, menší.

Čím menšia potvora, tým väčší škrek.
Malý, ale srditý. 170

Malý hrniec chytro vyvre. (Zlosť.)

Č. 114.
Malý štenec väčmi breše.
Malý vtáčik máva krikľavý zobáčik.
Sr. Adalb. Pies 103.

V malom sa nemá kde hnev rozísť.

V malom hrnci chytro zovre. (Též:) 175
Z malého hrnca chytro vykypí. (Viz

výš malý hrniec — ) Adalb. Garnek
15. — (>Malý« vzhledem na rozum
viz III. 155, 156.)
Narodiť sa.

Narodil sa so zubami — bude veštec.

Nedarmo sa takým narodil (na pŕ.

hrbatým, šilhavým (slov. škuFavým)

atd. Č. 271.

Sprostá hlava nešedivie, neplešivie, ne-

bolieva. Adalb. Gíowa 132.
Statečný ošiveje, huncút olišeje. Šár. 180
Studené ruce — horúce srdce (též:)
horúca láska. ') Sr. Č. 243 — úpri-
mné srdce. Adalb. R^ka 61.

*) Kalte Hände, warme Licbe.

Digitized

by Google

10. Znamenaný. 11. Smysly. 12. Hlad, žízeň; jedení, pití.

67

Šelma.

Dobrý Človek šedivie a šelma ple-

šivie. (Víz 180.)
Každá šelma poznačená — od ná-
rodu poznačená — značná; —
vždycky znak má. Sr. Č. 271. Adalb.
Szelma 2.
Každá Šelma od pysku šedivie.
*85 ŠkuFavého sa chráň !

Úzke gamby, končitý nos iz: zlostný.
Vlasy.

Má červené vlasy, je srditý.l) (Sr. 161.)
Má kučeravé vlasy, je vrtkavej mysli.
Znakovitého sa varuj! Č. 271. Zname-
naného — Adalb. Cechowany.
190 Znamenitý - znakovitý — značný —
poznačený — málo ktorý dobrý.

11. Smysly.

Prísloví.

Bez chuti malý kúštek h ... a sjieš.
Čo hluchý nedopočuje, vymyslí si.
Oči, oči, kto ich má! (Vzácne.)
Slepý je, kto cez riečieu nevidí. T. a
C. 563.

Porekadla a úsloví o smyslech.

195 >Ani nevidím, ani nepočujem, ani ma
nohy nechcú nosit!!< (Stesk vékem
sešlých.)

HTadí na nebožiec a vidí dlábco (dláto).
Z Boš. dol.

Hluchý ako delo — drevo — motyka
— parez. Č. 597. — peceň — peň,
Č. 597. Adalb. Gíuchy 6. — stena —
tetrov (príbuzný jemu druh na Slov.
jmenuje se >hlucháň«). Č. 597.

Idú mu lienky popred oči.

Inde hladí, inde mieri. (Šilhavý. O tom
tato slovenská povídačka : > Ale to
ta udreš, kam pozeráš?* riekol na-
lákaný kováčsky pomocník škula-
vému kováčovi, ktorý zodvihnuv kla-
divo, jedným okom na pomocníka
pozeral.)
20(» Má tenké uši. (z= Dobre slyší.)

Má vlčiu tmu — hmlu — mhlu —

mihu. (Jistá oční nemoc, ale se to

hovorí také výsmévné v smyslu jako:

> Nevidí pre. oči.<)
Na jedno oko nepočuje a na jedno

ucho nevidí. (Iron. na otázku, co mu

schází.)
Na jedno oko slepý a na druhé nevidí.

Adalb. Oko 36.
Oči ho nechávajú. (Viz 208.) — Oči

má pavučinami zatiahnuté.
Počuje trávu rásť. Č. 548. Adalb. 205

Slyszeč 11.
Vidí aj cez deravú dosku. (Iron.) —

Vidí a počuje cez deväť stien; —

cez múr. (Vlastné o ostražitosti.)

Adalb. Ujrzeč 2.
V očiach sa mu marí — mení — .
Zaľahlo mu do uší. — Zrak ho nechal
Nadávky. Slepáň, hlucháň.

12. Hlad, žízeň; jedení, pití.
(Jiná viz XIII. 1-99.)

Prísloví.
Brucho.

Brucho hlucho! 210

Brucho sú najlepšie hodiny. Č. 188.

(Viz níž >Vie brucho — <)
Nenije ťažšej nose nad prázné brucho.

Z Boš. dol.
Plné brucho nerado sa učí.
Plné brucho — prázdna hlava.
Plné brucho učí sa hlucho, a lačné 215

nezbačne. '^)
Prázdne brucho — hluché ucho. Sr.

Adalb. Brzuch 16. Gíód 14. Žol^-

dek 3.
Povedal Nabuchodonozor : na brucho

daj pozor!
Vie brucho tiež, koFko je hodín.
Z brucha ide sila. Adalb. Brzuch 2.
Dobrý, (á).

Dobrá sviňa všetko stroví. Adalb. 220

Šwinia 8.
Dobrý žalúdok všetko snesie; — aj

klince - - ohnivá — stroví.
Do dobrého mecha všetko sa vepchá.

Z Boš. dol.

í) Vôrôs kutya, vôrôs ló, vôrôs ember egy se jó; de ha jó, nagyon jó.
*) Plenus venter non studet libenter, sed jejunus eo minus. VI. SI. 225. Kde svúj
bfuch nazbyt tuči, tyn se nérod uči.

5*

Digitized by

Google

68

VI. Človčk vzhledem na telo. Porekadla o hladu a žízni.

Hlad, hladný.

Hlad je najlepší kuchár. Č. 189.

Adalb. GIÓd 12.
Hladnému sa o čertoch sníva.
226 Hladnému vždy k poludniu zvonia.
Sr. Č. 188. Adalb. Glodny 15.
Hladný sa nepýta, kedy je poludnie.
Hlad sa slovami utíšiť nedá. Č. 188.

Adalb. Brzuch 14.
Hlad sa smrti rovná.
Keď hladu za turák vpustíš, grošom
ho nevyženieš. (Též:) Pusť si za
groš hladu, ani štyrma ho nevy-
ženieš.
230 Zaspi hlad, vyspíš dva.

Chto sce dobre spať, nesmie mnoho

žrať. Z Boš. dol.
Chutiť^

Čo chutí, to živí.l)
Keď ti najlepšie chutí, prestaň jiesť.
Po práci jedlo chutí.
235 Samému ani jiesť nechutí. Sr. Č. 414.
Čím více —
V společnosti lepšie chutí.
Jiesť a piť.

Ako čert babu trestal.? Dal jej jiesť

a nedal jej piť.
Čo ti chutí, to jedz.
Kde sa mnoho pije, žere, tam otvára
nemoc dvere.
240 Kto mnoho jie, málo vie.

Málo máš jiesť a piť, ak chceš dlho

živý byť.
Nemáš tolko jiesť, aby ti bruch pukol.
(»Bruch< jen posmešné místo » bru-
cho.*)
Stáci pijú, sediaci jiedia.
Ťažko je jesci, čo nesce do hrdla
lezci. Z Boš. dol.
245 Lepšie pod zuby ako na zuby. (=i Lepší
jídlo než lék na zuby.)
Mierne žitie — dlhé žitie. Adalb.

Ješc 63.
Mnoho jedál, mnoho nemocí. Č. 295.
Od miešaného junce skáču. (Míchaný

nápoj.)
Od žalúdka mnoho pochodí.
250 Pán po sedliakovi sa ešte vmestí, ale
nie sedliak po pánovi. (Též :) Sedliak
pánovi vyhne. (Lep.ší jídlo za chudším.)
Piť, víz výš » Jiesť a piť.<

1) Quod sapit, id nutrit.

Pôst nikoho neumoril; — nikomu neu-
škodil. Č. 295. (Též :) Od pôstu ešte
nikto neumrel.

Smäd has vodou, oheň blatom.

Stará čižma moc omasty znesie. (Tak
ponoukají starého k pití.)

Večera, večerať.

Chcešli spať sladko, večeraj krátko. 255

Č. 296.
Po tenkom obede večera šmakuje.
Večera krátka, noc liahká. T. a Č.
296.

Žena z periska (místa, kde šaty perou)
sjiedla by čertiska, a chlap z hôr
ešte skôr. Z Boš. dol. (Též:) Keď
prídeš z hory, sjiedol bys' voly.

Porekadla a úsloví o hladu a žízni;
o jedení a pití.

Bruč h*o. Bruchom stíska. — Brucho
mu na chrbát vylezlo. — >Najiedzme
sa, aby brucho nemyslelo, že zuby
čert vzal.< — Už mu z brucha vy-
tlelo. — Už sa s bruchom pomeril.
(Nasýtil se.)

Cigáň. Cigáni mu klince kujú v ža- 260
lúdku. — Cigáni mu v bruchu kujú
— hrajú. — Cigáň mu na zuby od-
kazuje.

Črevo. Črevá mu na chrbtovú kosť
prischly. — Črevá mu vyschly. —
Črevá mu žmýcha — žmýka. —
» Lačné črevo. « (Pfezdívka.)

Hlad, hladný. >Ani nevidím od
hladu. < — Hlad mu klopká v ža-
lúdku. — Hladný — lačný — žeby
i čerta sjiedol — i hada — ; — žeby
i hadov, šťúrov pohltal, len by sa
mu v bruchu nemetaly; — žeby
i klince požuval; — žeby i kolok
z oja bol sjiedol ; — i ohnivo z re-
ťaze — ; — žeby sa i do vlka bol
oddal ; ~ žeby zedcl aj z Cigána
ikry (iskry?) Pr. Modra. — Hladom
zdýma. — Ledvác nohami zapletá
od hladu. — Len tak odplúva —
omdlieva — sliny prežiera —od hladu.
(Viz 272.) — »Taký ma hlad opá-
sal, žeby atd.

(Viz výš Hladný lačný — žeby atd.)

Digitized by

Google

13. Pijanství.

69

Lačný ako mlynárova sliepka (iron.);
— ako vlk. Adalb. Glodny 19. 23.

Na >tščo« srdce. (:z: Na lačný žaludek.
Srovn. čes. »čtitroba.« Šuj.)
265 Odkazuje pán Bruchovský pánu Zubov-
skému. (Též :) Dáva sa pozdraviť atd.

Pozerá, či je vysoko slnce.

Rád to mám, až mi ze zubu voda teče.
Pr. Modra.

Sjie čokoľvek, leda bolo v zadku tma.

Sliny mu idú na to (jedlo). Slinku mu
pohnul {zn Chuti mu nadélal.) Adalb.
Slinka.
270 Smäd, smädný. Daj mu piť, lebo
zamlákne od smädu. (Z hovada pŕe-
nešeno na čiovéka. Co znamená »za-
mláknuť« ?) — Dobre že už pípať
nedostanem od smädu. (> Pípať, « j istý
kurí neduh, rohovine podobná zatvrd-
lina na jazyku. VI. SI. 237. Dostal
by pipec.) — Smädný ako dúha.

Stupil si na lyžičku. (=r Neobdržel je-
dení.)

Svitá mu v žalúdku. — Tenko pFuje.

Ústa mu nabehly na to. (Chuť.) —
Vyhladovelý ako doska.

>Zabažel.« (Hovorí se o tom, komu
pŕijde z toho nanič, když vidí, kterak
se jiný na néčem zvláštním hostí.
Zvlášté deti nékteré pri tom cele
zemdlí. O tehotných se také mluví,
že »zabažia.< »Tu máš, abys' neza-
bažel!*)
276 Zuby mu hrkajú. (O velikém hladu.)

13. Pijanství (si. korhelstvo).
aj Pŕislovi vúóec.

Bitka, nabiť.

Kde sú pitky, tam sú i bitky.
Kto doma sedí, toho v krčme ne-
nabijú.
Čo sa pri nápoji stalo, nech sa pri
nápoji aj dokoná. (O svádé. Též:)
Čo sa pri pohárikoch atd.
Človeka pri pijatike a pri hre poznáš.
Hrdlo.
280 Hrdlo má malú dierku, ale sa veFa
cez ňu preleje.

Nedaj si hrdlu po vôli, prepije ti
zeme, kone, voly.
Huba — ústa — malá dierka, ale

veľká žierka — roznosielka. (Také

o hostinkáŕství.) Č. 435. VI. SI. 223.

Huba je mala, ale cele grunty ňum

pŕelezu.
Kde si zmoknul, tam sa suš ! (zz Od-

straň se od stfízlivých. Jiný podni-

katelský význam := Na čem si utrpel

ztrátu, na tom se hleď vzmoci.)
Kde sú sudy, tam sú súdy.
Keď sa dieťa dobre nacicia, dobre spí. 286

(Víz 308.)
Kedz v poháru majú, ta i samara (so-
mára, osla) dzvihaju. Šár. (Opfípitcích.)
KorheL

Korhela nezabije cholera, (Skuteč-
nost pravé opačná.)

Korheľ si vše nájde za čo piť.

Nenie to korheľ, čo moc vypije, ale
ten, čo sa opije. (V jistém smyslu
pravdivé i opačné:)

Nenie to korheľ, čo sa opije, ale ten, 290
čo moc vypije. Sr. Adalb. Pič 26.
Nejeden pre svoje vrecko — pytel —

pandero — prišiel o všetko. Č. 139.
Opilý, opilstvo, opiť sa, atd.

Čo triezvy na srdci má, to opilému
na jazyku vypukne. Č. 138.

Keď si sa opil, choď sa vyspať!
(zz Nečiň svádu atd.) Adalb. Upič
si^ 2.

O čom triezvy myslí, to opilý povie.
Sr. Adalb. Trzežwy 1.

Opilcovo hrdlo bodajby zatvrdlo ! T. 295

Opilého Boh chráni. C. 139. Díté a
opilého — Adalb. Pijany 7.

Opilému i Kristus Pán z cesty vy-
stúpil, l) Sr. Č. 139. Sr. VI. SI. 223.
Mijaj furmanovi na púl kola a ožral-
covi na cele. Sr. Adalb. Pijak 11.

Opilý najskôr pravdu povie. VI. SI.
223. Blazen, déťo a ožralec všecko
vykriču. Adalb. Dziecko 17. Pi-
jany 26.

Opilý sa aj starej vŕbe pokloní.

Opilý žiaden nebol múdry. 300

Z opilstva nič dobrého nepochodí.

*) Krisztus is kitért a rčszeg clótt. Ganajos szekérnek, rcszcg embcrnck Istcn is
kitért.

Digitized by

Google

70

VI. Človek vzhledem na telo. 13. Pijanství.

Ožer sa, a cez jednu noc všetky hriechy

zpáchaš.
Pálené, pálenka.

Pálené otvára hubu aj nemému.
> Rozum nad rozum, a pálenka fun-
dament ! € (Když kdo v podnapilosti
s domnelé moudrou radou vystoupí )
305 Pijaci mrcha jedáci. l)
Pijany.

Pijany pijaneho nevidzi. Šár.
Pijany šalenému brat. Šár.
Piť, prepiť.

Keď sa dobre jie, dobre sa pije;
keď sa dobre pije, dobre sa spí.
(Posmešné o opilci.)
Kto často pije na zdravie, pride
o zdravie. Sr. Č. 140. Pozbyl —
Adalb. Zdrowie 12.
310 Kto pije, nech nejie ! (nebo již pitím
mnoho penéz promrhá).
Kto si neprepije, má.
Pij, Janko, pij, len sa neopij !
»Tak! nauč sa, syn môj, piť, — na
starosť ako čoby si najšou (našiel).
Gem.
Po daždi býva blato.
315 Radovka — zradovka. (»Radovka«
= sklenička, z které délníci jeden
za druhým pijou.)
Sviňa nažratá ľahne do blata.
Víno.

Častý pohár vína jazýček rozvíňa.*'^)
Kto pije vína mnoho, potrat í rozum

od toho.
Múdrosť vínom zatienená. T.
320 Noc, liubosť a víno všecko púščajú
mimo. 3)
Vínko hreje, ale nešací. Pr. Modra.
Vínko hreje, vínko páli, vínko múdre

hlavy šiali.
Voda ženie mlyny a víno jazyky.

b) Výmluvy pijdka.
Prísloví.

» A čo by sme nepili.^ však sme z jednej

dediny !«
Blázon.

»Či sa budeme radiť triezvi ako 325

blázni?*
»Napij sa, ostaneš bláznom; nenapij

sa, už si celkom trup!<
»Doma plačú deti, doma mrú Tudia*,

(odpovídá pijak, když jej domú zvou).
»Nik za golier nevyleje!« **) Adalb.

Kolnierz 2.
Piť, napiť sa, zapiť.

»Ja nepijem, ale kec ma už ponúknu,

ta ja nehodzen (nej sem v stave)

odpovedzec* Spišské.
»Kto sa napije, dobre spí; kto spí, 330

ten nehreší: tedy kto pije, nehreší.*
»Len raz žijeme, napijme sa!« (Právč

proto pozor! Syr. 31, 31. Též:)

> Napijme sa, veď sa po smrti ne-
napiješ. <
>Pil — zemrel; nepil — zemreí!* ^)

Adalb. Pič 45.
» Trápenie najlepšie zapiť.*
» Povedala Bubenka, že je aj za kapustou
(aneb čím jiným) dobrá pálenka.*
Víno. •

> Svätí bolí, vínko pili.* (Ovšem, ale 335

sa nepopili.)
»Víno je dobré iba za pečenkou,*

(vymlouvá se koŕalečník).

Voda.

>0d vody sa vši lažú.« ^)
»Voda len pre žaby a baby.* ^)
»Voda nenie dobrá ani v čižme.* ^)
»Voda sa nehodí ani do bôt, nie to 340
do brucha.*

>Vodu káže a víno pije.* (Výčitka
činéná knézi.)
>Zalejme tie žiale!* — »Zapijme to!<

^) Starké Trinker sind schwache Esser.

2) Srovn. Vinum disertum facit latinum. Der Wein zeigt an, was kann der Mann.

^) Srovn. Nox et amor vinumque nihil moderabile suadent.

*) A. Či vieš, že je náš rechtor už »vylejta» ? (levita). B. Ej, paroma ti ten vyleje.
(Stalo se na Breznian-Mýté.)

•'») Trink' ich, so hink' ich; trink' ich nicht, so hink' ich doch, also besser atd.

6) Vom Wassertrinken bekommt man Läuse in den Magen.

^) Srovn. Vinum bibunt homines, cetera animalia fontes; absit a humano gutture
potus aquae.

^) Wasser giess' ich mir nicht einmal in die Stiefel.

Digitized by

Google

13. Pijanství.

71

c) Oddanost pijanstvi.
Porekadla a úsloví.

Aj dušu by vzal človeku, aby mu nedal
pálenky.

Aj oči by si dal vyklať za pálenku.
345 Ani nevytrezvieva.

> Buď Bohu chvála : kostel shorel, karčma
zostala. Spišské. Č. 500.

Často oferuje na hrdelní chrám.

»Čo sa ci zícha (zívá)?« >Rád bych, dze
(kde) je vícha!« Pr. Modra.

» Dajte tomu korheíovi rumplík (päl
žejdlíka) pálenky, a mne holbu!*
350 Dobre táhne (slovná hra :^ pije), škoda
by ho bolo zabit. Pr. Modra.

Dušičku polieva. Č. 590.

Hasí hutu. (VTrenč. hútať = hltať; dle
toho žertem huta z=i hltan, hrtan.
Avšak pri tom i slovná hra.)

Item — strovilo sa na ceste dolu Gá-
gorom. 1)

Leje do seba ako do suda. Č. 591.
355 Má červené — vyťahané oči ; červený —
medený nos — od pijatiky. Má čer-
vený nos; od vody to nenie.

Má dobrý dúšek.

Miškovskými kvapkami sa kuruje. (Ví-
nem. Okolí mesta Miškovce jest víno-
rodné.)

>Opä kostol, opä (opét) fara, opä krčma ;
to už len radšej pôjdem do krčmy !<
(Když opilý v noci nemohl domô
trefit.)

Opilý raz cez deň, ale celý deň.
360 Piť, dopiť, prepiť, vypiť. Čo ne-
dojieme, to dopijeme. Adalb. Doješč 1.

— I ocot Krista Pána by vypil. Č. 591.

— Pije ako dúha, '^) Č. 591 ; — jako
homa (vôl). Pr. Modra. — Pije Kuba
od Jakuba. (Vždycky opilý. Píseň.) —
Prepil by aj plášť z Krista Pána;

— z panny Márie. — Prepil všetko,
rozum i vrecko. — Račik (radéji) vác
zest, jako mén vypit. Pr. Modra.

Pivo. » Klobúk na krivo, krčmár daj
pivo, tu sú peniaze ! c — > Pivo sem,
pivo tam, muzikanti hrajte ! « (Píseň).

>Pod spôsobom za krhlu!* (Ŕíká sc
utajenému pijanovi, ŕíkajícímu o sobé
že jen »pod spôsobom* _i: mírné pije.)

Rád. Rád džbánky — poháriky — po-
dvihuje. — Rád kuká do pohára. —
Rád pohárom na dno pozerá. —
Rád poháre obracia. — Rád poťahuje.

— Rád sedáva pri lampáši.

Suka ako súkenník. (»Súkať< ^:=piť, žer-
tovné.)

Svätí Michala. Č. 511. a 591.

Ťahá sa to do neho, by čert do rad-
ného pána. Pr. Modra.

Trúng, trúnok. S trúngom sa zao-
berá. — Trúngom sa premáha.

Z krčmy prosto do kostola, z kostola
prosto do krčmy. (Viz 358.)

d) Stixv opilosti.
Porekadla a úsloví.

»Bol tam veľký dážd, odkiaľ si prišiel!*

Cesta. Cestu meria. — Úzka mu je
cesta.

Čepiec. Čepiec jej na bok stojí. —
Má pod čepcom. (Viz 382.)

Dobre sa počastoval.

Dostal sa pod hájik. (Také o zamilo-
vaném.)

Hladí ako upečená ryba; — ako sysel.

Hlava. Dostal červíka do hlavy. —
Hlavu si prebral. — Má hlavu pre-
vrátenú. — Má lampáš v hlave. —
Udrel mu džbán do hlavy. — Udrelo
mu z ruky do hlavy. Adalb. R^ka 35.

— Už mu je v hlave! — Už mu
vrtí v hlave. — Vínko mu hlavu po-
mútilo. — Vošlo mu do hlavy.

Chlapci ho strcajú. — Chrobáčka si

otrávil.
Jazyk — nohy — sa mu zapletajú. Adalb.

Pijany 16.

Je celý znáčeny. (» Značiť, vynáčiť il.
utrápiť.*)

Každej vŕbe sa klaňal.

Koľko napredok, toľko nazadok.

*) Tak stálo poznamcnáno v jistčm mestečku pri obecnčm účtovaní. » Gágor* -
zde slovná hra — bylo jmčno vršku, pfes který se cesta robila. Šuj.

2) Iszik mint a szivárváry. Lid bájí, že dúha voda pije, a že by i človeka vytáhla.
vypila, kdyby tam stál. Píseň: Hore Váhom, dolu Váhom dúha vodu pije.

Digitized by

Google

72

VI. Človek vzhlcdem na tčlo. 14. Žroutství, mlsnost.

Kúpiť. Býka kúpil. — Kúpil si šnúrku

do hrdla.
Má ho strcalka. — Má pod cepom —

pod klobúkom ; — v črepe — v hlave.

Adalb. Czapka 11.
Naglgal sa ako býk; — ako vôl.
Napil sa ako čkor (ucholak); — ledvaj

(= s tíží) liezol ; — až mu za uchom

prasklo. C. 591. Sr. Adalb. Naješč si^ 2.
385 Nacical sa — nadojil sa — nalogal sa

— nasmokal sa — nasmŕkal sa —
nasúkal sa — ako prasa — prasiatko ;

— ako teľa — teliatko. (Viz níž
Slovesní výrazy.)

Nazrel hlboko do pohára — do sklenice.

Nebo. Do siedmeho neba hladí. —
V siedmom nebi hviezdy číta.

Nevedel ako domov prišiel. Nevedel,
či je Mišov či Janov.

Nevládze na nohách stáť. — Nie je sám.
390 Oči mu idú na kríž; — sa mu smejú.

Odložte mu metlu ! (je opilý). Pr. Modra.

Opilý (a jiná prídavná, odvedená ze
sloves, viz níž > slovesní výrazy*) ako
baran — bočka — čajka — čakan —
čap — čep — čík — kanón — motyka

— máček (kocúr) — pántok — plť —
sysel — slon — smrek — sud — sviňa

— stok. Adalb. Pijany 29. 35. 36.
Pluští mu. (Tím se označuje stav tela

po opilosti.)
Pod suchým zmoknul. Sr. č. 591.
395 Prišiel domov s obnôžkou.

Spil sa ako kočiš na Nový rok; — na

čap; — že leží ako snop; — že

nevie ani o sebe.
Svet. Celý svet je jeho (v rozkochanosti

z opilosti). — Svet ide s ním do

kolesa. Adalb. Pijany 22. — Už nevie

ani o svete. Adalb. Wiedzieč 18.
Svetlonos ho vodil.
Sviňu si z trhu doviedol. Sr. Adalb.

Swinia 27.
40(» Utekaj duša, ide príval!
Už chodí ako tela po Tade.
Už je dobrý — Galilejský — habemus

— pod forgóvom (maď. = Feder-
busch); — pod zeleným. (Srov. svá-
tek židovský »svátek stankúv*, kde
sedí v boudé >pod zeleným.*)

Už mu vŕta v modzgu.

»Ve (veď) si se dorejdiu!* Gem.

Nazývky a nadávky. Chlipko, kor- 405
hei, korhelina, korhelica (ž.), korhe-
lisko, lalok, ochlasta, ožran, pálenčený

— vínny — sud, vínny molek, prepi-
duša.

Slovesa. Buchnul si, dal si, docengal
sa, docical sa, dorezal sa, doriadil sa,
doťal sa, dotelil sa, chytilo ho, má dosť,
nadral sa, nadungal sa, nahnul si, na-
mazal sa, narezal sa, naslopal sa, nasúkal
sa, naťahal sa, obstrebal sa, očemeril sa,
očepčil sa, ochlastal sa, ochleptal sa,
ochmelil sa, olial sa. opil sa, oprpal sa,
oslonil sa, oslopal sa, otreštil sa, ožral
sa, podkurážil sa, podnapil sa, podperil
sa, podtrundžil sa, potúžil sa, sobralo ho,
spil sa, strundžil sa, šibnul si, trcnul sa,
umoknul, urazil sa, vychlipnul si, vy-
smrknul si, zmoknul. (Viz výš 385).

14. Žroutství, mlsnost; silný žaludek.
(Prísloví viz mezi X. 455 — 525).

Porekadla a úsloví.
(Jiná viz mezi X. 547 — 603).

Akoby nekto vyberal z neho. (:= Vždy
lačný.)

Brucho Bruchom cíti. — Dobre sa
je bahnať, keď si môže brucho na-
hnať. (zz Putuje trebas po bahne
k vôli hostine.) — Len o brucho sa
stará. — Má uši v bruchu. - Všetko
by len do brucha — do jelita --
popchal. — Zabil by blchu doista na
bruchu (totiž napnutém od mnohého
jedení.)

Dno. Nemá dna, ako kňazské vrece.

— Nieto v ňom dna. Adalb. Ješč 42.
»Hohó, Zuzka, vstaň! daj ten kabáč ^lo

(pagáč), veFa by nám to bolo na
ráno ! « (Tím vzbudil manželku o pol-
noci.)
Jiesť, najiesťsa, sj icsť, pojiesť,
jedenie. Jie akoby ho najal; —
akoby pálil ; — ako mlatec ; - - ako
na pár. — Hodinu pod hodinou by
jiel. — Mohol sa najiesť aj na týždeň.

— Najiel sa ako na Štedrý večer,

— ako sedliak na Hody (zzVánoce),
Č. 589 ; — do úryhu ; — po grg. —
Neľúbi málo jiesť, radšej si na to

Digitized by

Google

15. Slabý jcdec a pijak. 16. Spaní.

73

miesti) zapije. (Iron.) — Nemyslí iba
na jedenie. — Nič nečuje, len na
jedenie myslí. — Pojie ako Poliak.
(Totiž Polák sluha, poneváč pred tím
Poláci na Slovensku často sloužili.) ^)
— Sjie za druhých šesť. — »Veď
bych ja rád jiedol, ale keď už ne-
môžem!* (ŕekl s plačem hoch švest-
kami ponoukaný). — Vždy jie, ako
jež.

Lakošný ako mačka.

Ľúbi svrchu kašu a zo spodku halušky.

Mikol to tak akoby ho spálil. »Též:)
Mizne pred ním, ako čoby spálil.
415 Misa, miska. Mise grg vykrútil. —
>Na misu mi dajte, v hrnci mi ne-
chajte, i s vami budem jiesť!« Adalb.
Miska 5. — Rád cudzie misky vy-
lizuje. Č. 593. — Smiluje sa nad
miskou ako kocúr nad myškou. —
Už má myse! v mise.

Nahafril sa ako pes.

Na chrám Pane do papárne !

>Naňka, či už skoro budze obežerný
večer?* Trenč.

Napral sa, ani mašuro. Z Boš. dol.
420 Napukal sa do dobrej vôle.

Naveky pchá do seba — do kropáča
(z= krop, Kropf, hrvol); - do
čreva - do megena — .

Oči. Jiel a pil, až mu oči vysedaly -
vyliezaly; — na vrch vychodily. Sr.
Č. 590. — Len oči mu jedia. -
Oči by jedlý, ale brucho nestačí ; —
ale huba už nemôže. Č. 289. a 590.
Adalb. Brzuch 8. Oko 49. Žót. —
Očima by všetko pojiel. — Oči nesýte.

> Oženil sa náš Adam, — kto by sa to
bol nazdal?! Vzal si Evu z Oravy,
mala vlčie bachory.« *^)

Plná škola žiakov. Č. 589.
425 Pozerá, z ktorého domu sa kúri — dymí.

Rozožraný ako sviňa.

To mu je iba na pol zuba; — na je-
den zub.

To mu je toľko ako psovi mucha.

Adalb. D. Požywič si^.
Treba mu jasle podvýšiť; — remeň

o jednu dierku tuhšie stiahnuť; —

jedno črevo zaviazať.
Už mu viac nepustí. 430

Vlk, vlčí, v 1 k o 1 a č n ý. Hlce — žere

— ako vlk. Adalb. Žrec 7. — Je
vlkolačný. — Pažravý ako vlk; —
ako kopov. Adalb. Žaríoczny. —
» Vlčie bachory; — črevo. Sr. Adalb.
Wilk 89.

Všetko sa doňho prepaduje.
Žalúdok. Má žalúdok, že by mu aj

klince strovilo. — Žalúdok si prebral.

(:= Nemírností v jedení onemocnél.)
Žrať, sožrať. 1 čerta by sožral, keby

mu ho dal. — Dotiaí žere, kým si

prstom v hrdle nedosiahne.
Nazývky a nadávky. Bachor, ba- 435

chra, bachračka, bruchopasník, koťoch,

nenadžganec, nenásytník, nenažranec,

nesyta, obžero, pažravec, poškrabpa-

vnička, potrimiska, vlkolak, žráč, žrút.
Prídavná jména. Nedozerný, pô-

jestný, popratný (a jiná z tamtéch

odvedená).

15. Slabý jedec a pijak.

Porekadla a úsloví.

Má tenký bruch (brucho).

Pije pod spôsobom ; — ako panička ;

— akoby prijímal (totiž svátost).
Sjie ako vrabček. — Vtáčatko by viac

sjedlo ako ten.

16. Spaní.
Prísloví.

Aj na kameni sa vyspíš, keď máš dobré 440

svedomie.
Čím menej spíš, tým dlhšie žiješ 3) (jestli

se totiž jen bdení má považovati za

život).

*) Z té doby, z Králové Lehoty: »Poliak. A čo to zvonia? Odp. To aby Tudia Šli
do kostola. — Pol. Eh! to mrcha zvyčaj! Druhý raz. Pol. A Čo to zvonia? Odp. To
aby Tudia šli obedovať. Pol. A — to dobrá zvyčaj!

*) Pokračovaní: »Upekli jej pec chleba, všetko onapojedla; ešte ona plakala, žeby
veru papala. Upekli jej druhú pec, nenechala len krajec. Uvarili var piva, všetko ona
vypila; ešte ona plakala, žeby veru prpala. rvarili druhú var, nenechala len pohár*
atd. až do obscoenností.

^) Ki mennél kevescbbet alszik, annál tobbet él.

Digitized by

Google

74

VI. Človek vzhledem na telo. Porekadla o spaní.

Chceš-li spať sladko, atd. viz 255.
Chto sce dobre spať, atd. viz 231.
Keď sa zíva, jiedlo by sa; keď sa

drieme, spalo by sa. (Viz 445).
446 Komu sa zíva, ten by jiel; komu sa

drieme, ten by spal.
Kto mnoho spí, ten málo žije. (Diete-

tičné, ale i to co 441.) Adalb. Spáč 9.
Lepšia hodinka do polnoci ako dve

po polnoci. Č. 296.
Lepšie spanie ako jedenie; — ako

medlízanie.
Spánok je brat smrti. Adalb. Sen 12.
460 Večera krátka atd. viz 257.

Porekadla a úsloví o spaní.

>Háj, háj, sečeň, bečeň, máj ! < (Hovorí
se tomu, kdo zívaje ŕíká >háj, háj !)«

Hľadí do seba {— spí).

Jednu drychnu zabiť (z= pospáti si).

Kury. Chodí s kúrami spať (včasné).
Sr. Adalb. Spáč 2. — Chodí spávať
s kúrami a s lastovičkami vstáva. —
S kúrami ide spať, s kúrami vstáva.
465 Mura — Mora — ho cicia; — dlávi.
(Povera o strašném snu.)

Najprú Zivko, potom Kyvko, za ním
Dremko a tak Spanko.

Noc, nocovať. Celú noc na nohách.
— Noc nadrábä. (:z:Ve dne spí.) —
Nocoval pod holým nebom. — »Veď
vari nebudeme noc kušať, (podVne
už spať).

Nemohli ho ani na nohy spraviť (totiž
v rozespalosti).

Neprebudí sa, čo by ho železnými vi-
dlami pichal; — čoby mu povala
nad hlavou horela; — čoby popri
ňom z dela vystrelil.
460 Oči. Ani som len oka nesohnul —
nezažmúril. — Do očí sa mu trúsi.
Č. 599. — Hubičky, beličky, spaly
by očičky. — Má tažké oči. — Zaves
oči na klinček ! (.:=: Nebudeš moci
spáti.)

Pôjdem na ucho; — do Spiša. (Slovná
hra. Spiš i^ Spišská župa, stolice.)

Prikryť sa. Dolu bruchom lahnul,
chrbátom sa prikryl. Adalb. D.

Brzuch 53. — Na jeden bok si íahnul
a druhým sa prikryl. — Na zem si
ľahnul a nebom sa prikryl. — Päsť
pod hlavu, brucho vedia seba a zad-
kom sa prikryje.

Slepý mu závdavok dáva. Pr.

Spať. Ako si spal} ako zajac či ako
líška .^ (Zajíc v bázlivosti své s ote-
vŕenýma očima spí; liška i bdie ve
své Isti má zavŕené oči. — Podhie
spať, zajtra ráno zavčasu vstať! —
Spal som ako myš na vreci ; — ako
kôň na svitaní. Sr. Adalb. Wyspač
si^ 3. — Spí ako čoby ho do vody
hodil; — ako čo by ho zabil; —
ako drevo; — ako sysel; — ako
v masle — v oleji — v páperí; —
ako zarezaný; — ani bunda. Adalb.
Spáč 20. 22. 31. Usn^č 1. — Tam
ešte spali ani more.

Už je nebohý, (m Usnul ; také o smrti). 465

Zalieča sa jej slepý Janko. — Zanáša
sa mu.

Zo Zivančinej do Ležiachova. — Tu
sú Zivančania, prídu hneď i Drie-
motčania. (Slovná hra s jmény obcí.)

Zíva sa mu ako Cigáňovi na » mäkko
chleba. « 1)

Porekadla a úsloví o chrápaní.

Hodiny — škripce — naťahuje. — Hrnce
vozí. — Chrápe akoby dosky pílil ;

— akoby ho boli soťali. — Korytá

— vahany vyškrabuje.

17. Sny.
P f í s 1 o v í.
Čoho sa kto bojí, o tom sa mu najskôr 470

sníva.
Keď sa spí, nuž sa sní. (Též :) Kto spí,

ten sní. (=: Nie není na snách.)
Kto na sny verí, nikdy je nie veselý ;

— sklamaný býva.

Kto s čím prácu máva, o tom sa mu

sníva.
Na čo človek vo dne myslí, o tom sa

mu v noci sníva. *^) Č. 204. Adalb.

Dzieň 3. Mysleč 8. Pragnač 2.
Sen a bzdina sú rodina. 475

1) Viz IV. 346. Pozn.

2) Ki mirôl goudolkozik, arról gyakran álmodik.

Digitized by

Google

17. Sny. 18. Nemoc a slabost; léky.

75

480

485

490

495

Sen je sen; Pán Boh riadi noc i deň.
Č. 15.

»Snúm nedej nás mámiti!< (Z nábožné
písné udomácnené.)

Sen vždy na dobré vynde : ak je
strašný, rád je človek, keď sa prebudí,
že to nenie pravda; ak je pekný,
aspoň sa človek vo sne poteší.

Sníček — blíček. Q)

Vtedy človek rastie, keď sa mu sníva,
že lieta. (Povérečné.)

18. Nemoc a slabost; léky.
Prísloví.

Čo sa moc kýva, len sa vykýva.
Dobrý pes sa vylíže. (Ránu lízaním
shojí. Žertovné pŕenešeno na človeka.)
Č. 532.
Chorý, choroba.

Dlhá choroba — hotová smrť. Č. 300.
Chorému všetko horké. Chorý má
vo všetkom horkú chuť; — falošnú
chuť.
Choroba nikoho nepopraví.
Choroba zlá nemoc.
Jedno zdravie a chorôb sto.
Chto (kto) sa duho (dlho) kuruje, k smrci
sa hotuje. Z Boš. dol. Sr. Č. 300.
Časté —
Keď jie, nezdochne.
Kým tučná mršina (prezývka kone)
zchudne, chudá zdochne. Adalb. Tlusty
13. D. Koň 278.
Kto dlho kašle, dlho žije. (Žert).
Liek.

Čistá voda — prvý liek na svete.

Sr. Č. 302.
Každá nemoc má svoj liek, len že
nevedia Fudia naň na trafiť. Č. 301.
(Sr. 509.)
Neskoro si lieky stroji, keď mu smrť
nad hlavou stojí.
Lik, ličic se.l) (Šár.)

Kdo še liči, še kaliči (sr. čes. kaliga).

Šár.
Komu treba liky, ten pujdze na viky
{zn zemŕej. Šár.

Nátcha.

Nátcha deväť nemocí odháňa.

Nátchy je sedliakovi škoda, (odpo-
vídají páni na poznámku, že sediaci
nemívají nátchy).

Nátchy mrcha človek nehoden.
Nemoc, nemocný.

Dlhej nemoci koniec — motyka. soo

Lepšia pomoc ako nemoc. Sr. C. 301.
Lepší malá —

Nemocný dúfa, pokiaľ len úfa. Sr.
Č. 198.

Nemoc prichodí klasom, odchodí vla-
som ; — prichodí centami, odchodí
funtami '^) Sr. Č. 299. Adalb. Cho-
roba 1.

Všetko podrobeno nemoci, či duša
(človek) či para (zvíŕe). Gem.

Zdravý nemocnému neverí. (Znamená 505
také: šťastný nešťastnému.) Adalb.
Zdrowy 4.
Oproti boleniu zubov je najlepšie železo

(totiž železné kléštky).
>Šli po doktora, keď mu už bola duša

— smrť — na jazyku. « Sr. Adalb.

Leczyč 3.
> Teraz mu už môžeš i do zadku trúbiť !«

(Toto a pŕedešlé jsou ostré dôtky,

poučující, že se s léčením nemá od-

kládati.)
Zelinka. Ani jednej zelinky v svete

nieto nadarmo, lenže nevedia Tudia,

od čoho je ktorá. — Nieto žiadnej

zelinky, ktorá by nemala svoje účinky.

Porekadla a úsloví o nemoci
^ slabosti.

Azdaj vápenicu na váš dom zapálili, 5io
keď tak všetci choriete. (Povérečné,
tedy nejaké čary pri zapalování vá-
penice.)

Bledý ako múčny mech (vrece) smrť
- socha — stena; žeby sa krve

na ňom nedorezal. Adalb. Krew 7.
Wygl^dač 67.

Biedny ako tôňa. Biedny — len smrti
na fruštik.

^) »Ličic se< ovšem tolik co »Iččiti se,« avšak ve zvláštním smyslu, totiž >vražcem
se ličic*. »Vražec«=i čarodej nik, vražic< zzčarovati. Sr. čes. vráž, vražba, i maď. varázs.
2) Sr. Krankheit kommt vierspännig an und zieht einspännig ab.

Digitized by

Google

76

VI. Človek vzhledcm na telo. 18. Nemoc a slabost; léky.

Bolesť b o 1 e ť, z a b o 1 e ť. »Bolelo ma
ako čoby ma na nože bral.« — »BoIÍ
ma, až mi k srdcu ide.< — Dobre
(že) sa na stenu nedriapal od bolesti;
dobre (že) sa oblakov nechytal — ;
dobre (že) tú zem nehrýzol od bo-
lesti. — Prehadzuje sa z boka na
bok od bolesti. — Zabolelo ho, že
počul anjelikov spievať. — Zvíja sa
ako had od bolesti.

Celý je machom pripadlý. (Včasné se-
stárnul.)
515 Celý je premenený.

Čerstvý ako krava na Tade. (Iron.)

» Črevá mi malo potrhať.*

Farárovi škračky pokradnul. (O chrás-
tavém na tvári.)

Hlava. > Hlava sa mi krúti. « — »Ide
mi hlavu roztrhnúť. « — » Ošaí (závrat)
mi vošiel do hlavy. — »V hlave ma
trhá — štiepa; v hlave mi kuje, ani
kladivom; v hlave mi vŕta.«
520 Hudci mu v prsiach hudú. Č. 587.

»Iba čo som sa stien lapal (v slabosti,
aby ch neupadl).

Kašeľ. Kašle, dobre (že) dušu nevydá;

— ako stará baba. Adalb. Kaszleč.
Má kaše! dva razy do roka : od Jura
do Michala a od Michala do Jura.

Len tak »na hran« (náhle) ochorel,
ako čo by mu boli porobili (počasili).

Len tak vardá — vardze — živorí.
625 Madlena ho zaťala. (= Úsad. Viz 549.
Též.) Striga ho podstrelila.

Malé dieťa by ho posotilo — postrčilo.

— Malým prstom by ho posotil.
Má sa len tak ako rosa na tráve.

Má srdca klopanie. — Má zlé mechy
(=: Nemocné plíce.)

Mrákoty ho zašlý. — Mrcha vietor ho
zašiel. (Nerozumí se zde prúvan.)
630 Nátcha. Má 12 razí do roka natchu,
a vše po mesiaci trvá. — »Pád otec
bá dátku, padi batka dátku, iba ja
debáb, čo víno predá vab.« (d = n,
bzzm. Tím vysmívají nátchu majícího.)

Necíti sa dobre. - Nemôže prisť k sebe.

— Nemôže sa z toho vychrámať.
>Nehoden som meču chmelu!< — Ne-
smie naň ani vetrík poduť. Sr. Č. 598.
Špatný — Nie je sám svoj.

Nohy. Ledva nohy za sebou vláči. —
Nohy ho nechávajú. — Nohy mu
nestačia; nechcú ho nosiť. — Nohy

— ruky — ho lámu. — Nohy sa pod
ním podlamujú. — Nohy zapuchnuté
ako gajdy.

> Panská nemoc* (=: Podagra, .si. lámka,

lámavica; jinde »svrab« tím vyrozumí-

vají.
Para mu nestačí. (=: Téžké dýchaní.) 535
Poleží si. Pospieva si. (m Dlouho ne-
mocný.)
Presedlo mu. {z=. Zapadlo mu jídlo v jí-

cnu.)
Prišlo mu do živého.
Rád škvarky jedáva. (Viz 518)
Samá ťažoba z neho vyzerá. — Slabý 640

ako kvet — mucha. — Adalb. Mdiy.

1. Oslabieč 4.
Slnečnica ho opálila. — »Smrťka ma

preskočila* (Když zima krátce ale

prudce človékem prejde.) Adalb.

Šmierč 70.
So zimou mu prišlo. — Sršne na ňom

vstávajú.
S tela dolu ide. S tela spadnul —

opadnul.
Studený pot naň vyšiel.
• Školská nemoc* (zn žádná). 546

>Taký som ako kvas, len do hŕbky

letím;* — ako naskladaný.
Tmolí sa ako tôňa. — Točí sa ako

keď mucha na jar ožíva.
To je len taká mizerija človek. — To

je z makového kvetu (který hned

opadá).
Úsad ho zaťal. — Var ho šibe.
»Veď mu to prejde, ako Bálových pra- 560

saťu!*
>Ver je to dieťa len ako rosa!*
Vygniačilo — vygniavilo — ho, že

dýchať nemohol.
Vyschnul na triesku ; — na trio. Adalb.

Wyschly 3.
Vysypané telo, akoby červené súkno

prestrel.
Vyzerá ako božie múky ; — božie umu- 555

čenie ; — ako čoby ho s kríža sňal ;

— ako čoby so šibenice odpadnul;

— ako Čoby z hrobu vstal; — ako
obrážtek ; — ako smrť. Adalb. Wy-
gl^dač 6. 19.

Digitized by

Google

19. o jistých slabostech telesných. 20. Smrť.

77

Vlka dolapil — ulial. — i) (Také vôbec

o neštéstí, které si nékdo sám pŕitáhl.)
Vo svrabe (je) ako v kôre.
»V žalúdku sa mi dvihá.* (Náklonnosť

k dávení. Tím se líčí i mravné ošklivé

veci. Též >hudí sa mi.<)
Zaskočilo mu do »otčenášovej dierky <

(=: do gágora).
660 Zdýma ako hláč na suchu.
Zdravý ako stará vŕba.
Z očí mu prišlo. (Povérečné.)
Zpuchnutý ako striga, (které jiní >po-

čarilic).
Zrádnik ho vychytil.*^)
S65 Žltý ako králik — ako stará slanina —

staré sadlo — vosk — voš — zá-

ružie. — Adalb. Žólty 4.

Nazývky (zlostné a posmešné)
slabých, neduživých. Chrchloš,
chrchliak (o kašlání), lazár (soustrastné),
lazár večitý, mrcina, smrťka, smrti ve-
čera, zdochliak, zdochlina.

19. O jistých slahostech telesných.
Prísloví, porekadla a úsloví.

»Ani z teba vtáčky nevyletia!* —
Búcha z neho ako z dela.

Bzdi tomu, kto nosa nemá.

Cigánik sa z retiazky utrhnul. (Povídá
se malým dítkám vetry majícím.)
670 Dávida chválil; — svätil. T. — Dávil,
dobre že dušu nevydal.

» Dobrý gazda, čo lanské orechy drví!<
(V jisté nesnázce vymlouval se totiž
kdosi, že to ofech rozdrvil, a když
mu pf ipomnéli, že se toho leta ofechú
ani neurodilo, tedy on na to, že to
>loňský orech. «)

»Keby nebol oddech, bol by zdech!<

Kocúra drhnul (::=: dávil).

Kto najprv zvedel, ten na ňom sedel.
— Kto vyňuchal, ten vyštuchal.
575 Lámu sa mu kolesá. Č. 642.

Líšky driapal (= dávil).

Má slabé struny. Č. 597. a 642; —
slabé držiaky — sťaháky. (A opačné :
mocné struny atd.)

Motúze pojiel. (=: Prajem. Též:) Mo-

túzky necháva. (z= Vetry.)
Na dol mu udrelo, (iz: Vetry.) — Na

hor mu udrelo, (m: Krkání.)
Nemci ho naháňuju. > Nemecká nemoc. « sso

(Též:) Má Nemca, (zz Prújem.)
>Opáč mu, či má horúci nosl< (Po-

dezfení.)
Rihá sa mu pečenými vajci. (Tak býva

nékdy pri zkaženém žalúdku.)
Spravil si z huby zadok, (zz Dávení.

V pŕeneseném smyslu nedržení slibu.)
Svinský kúštek — panská obyčaj. Sr.

Č. 592. Panský —
>Tam sú mladé !« (O zanečisténém ne- 585

mluvnéti v kolébce. Narážka na mladé

ptáčatka v hnízdé.)
Ukradlo sa mu. (Vetry.)
Vychrákal také, žeby mohol ním žo-
bráka zabiť.
Ztratil kľúč od zadku; — od zadních

dveriec. (Krkání, dávení.)
Zverinu jedol, ozýva sa mu. (Krkání.)
Žida vyplatil. 59o

20. S m r ť.

Prísloví.
Človek.

Človek je len ako tráva.

Človek na svete okolo nemoci a

smrti sa pletie. Sr. Č. 310.
Človek nevie, kde kosti složí.
Človek sa tu len popotíka, a potom

je koniec.
Človek vie, kde sa narodil, ale nevie, 595

kde zomre. Adalb. Czlowiek 46.
Človek zomre, nesoderie sa ako vrece.
(Srovn. 649. Umrem — )
Dnes mne, zajtra tebe. 3) (Sirach 38,

23.) Č. 155. Adalb. Dziš 3.
Duša.

Duša nezhynie, choc i telo pominie.
Chockedy zomreť, len aby bol Pán
Boh duši milostivý!
I ten čas bude, keď nás nebude. Č 310. 600
Každý sa musí so svetom raz rozlúčiť,
čoby mu akým milým bol. Č. 278.
Svet každému —

í) V hutní peci utvorí sc nČkdy tak veliký kus železa, že ho nemožno vytáhnout bez
rozbourání peci, a to jest ten »uliatý vlk,« v pŕeneseném smyslu nemoc, ncstčstí vubec.

2) >Zrádnik« =ľpadoucí nemoc. Synonyma viz v Slovníčku. O »zrádniku« dále tato
úsloví: »Na vrch ho vychytilo. Vozvrch ho berc. Zrádna smrť naň f)rišla.

3) Ma nekcm, holnap neked.

Digitized by

Google

78

VI. Človek vzhledem na tčlo. 20. Smrť.

Ľudia na svete — ako pena na vode;

— ako hmla.
Maj každý deň za posledný!
Musíme ustúpiť jeden druhému.
605 Nahí sme na tento svet prišli, nahí
z neho aj odídeme. (Job 1, 21.)
Proti veku nieto lieku.
Raz na svet, po druhej ze sveta. Z Boš.

dol.
Rok k hrobu krok. (VizXIV. 289-292.)
Smrť.

I ten-črviak sa proti smrti bráni.

610 Každým dňom sme bližší k smrti.

Každý sa smrti bojí. (Viz Živý — )

Lepší krátky život ako dlhá smrť.

(Snad slovná hra: >živôtok,< šné-

rovaný, tesné pfiléhající kabátek

dívčí. Šuj.)

Nezabudni na smrť, — ona na teba

nezabudne.
Pamätaj na smrť! Adalb. Šmierč 40.
615 Plač od smrti nezpomôže.

Proti smrti niet lekára. ^ ) (Srovn. 606.)
Adalb. Starošč 10. Šmierč 25. Č.
311 a 494.
*Rok má krok a život v pätách

smrť.
Smere sebe na posledný dzen zo-

habia. Šár.
Smrť ho tam čakaľa.
620 Smrti neujdeš; — nevykúpiš sa. Č.
311; — nevymodlíš sa.
Smrti sa nik ne vy prosí; — z hrsti
nevykrúti. Adalb. Šmierč 35, 37,
53, 54.
Smrť je istá, ale hodina neistá.
Smrť nájde košeľu a svadba sukňu.

Šár.
Smrť má kosu a nie sekeru (doklá-
dají v Krupine). Č. 312.
625 Smrť nás čaká, nohy nás nesú.

Smrť nedáva pardon ; — nikomu
neodpustí.

Smrť nevyberá nikoho. Sr. Č. 312.
Adalb. Šmierč 75.

Smrť príde z nenazdania.

Smrť si príčinu hľadala. (z= Mél
vúbec zemfít; nemoc je jen zá-
minkou.) Srovn. Č. 312.

Smrť si vždy zádrapku nájde. (Totéž.) eao
Smrť s každým tancovať bude. Č.

310.
Smrť tam hľadal. (Srovn, Smrť ho

tam — )
Smrť všetko vyrovná. Č. 313. Adalb.

Šmierč 92.
So smrťou nikto oldomášu nepil. Sr.

Č. 310.
So smrťou nikto smluvu neurobil. 635
Všade ťa smrť čaká — nájde — .
Živý sa smrti bojí.
Starí sa poberajú, mladí ich predbehú-
vajú.

Umreť, zomreť.

Každému je raz zomreť.

Kto leží, ten leží; kto umrel, ten 640

tam. T.
Kto sa narodil, musí zomreť. Č. 310.

Adalb. Narodzič si^ 2. Urodzič

si^ 4.
Kto zomre, všetko tu nechá, iba

dobré a zlé sebou vezme.
Len raz umrem, a to musím.
Mladý môže zomreť, starý musí. 2)

Č. 311. Starý - Adalb. Umrzeč

11. Míody 27.
Nemôžu všetci na posteli zomreť. 645
Radšej v cudzine desať ráz zomreť

ako doma raz. Č. 315. (Tamž i vý-
klad.)
Raz som sa narodil, raz umreť musím.

Raz žijem atd. (Viz 607.) Adalb.

Czlowiek 42. Zyč 32.
Starý musí zomreť a mladému sa

pridá. (Viz výš 644.)
Umrem, neshorím na slnci.
Zomreš, ničoho sebou nevezmeš. (Viz 660

výš 642.) Sr. Č. 56. Všecko -
Umrláček volá: >Kto za kým, kto za
kým.í*< a kuvik (č. sýček): »Poď!
poď!* Sr. Č. 310. Zvon —
Viac mladých kožiek visí na bidle (u
kušniera, č. kožešníka), ako starých.
Sr. Adalb. Ciele 20.
Zomrelého plačom nevzkriesiš. Adalb.

Umarly 7. 8.
Život ľudský ako tá para.

1) Halál ellen nincs orvossájr; — f ii a kertben.
-) Az ifju mcgh'alhat, az ôrcgnek meg kel! halni.

Digitized by

Google

Porekadla o nenadálém vyhnutí smrti; o blízkosti smrti a úmrtí.

79

Porekadla a úsloví o nenadal ém
vyhnutí smrti.

655

670

smrti, že ťa nechala?*
smrti maku; -— mericu

» Čos dal tej
(Též:) Dal
maku. 1)

Ešte je prisprostý medzi svätých. 2)
VI. SI. Byl by hlúpy za svätého.

sLaľa! zomrelý, a prišiel, kde hudú!<
(Užíva se i vúbec, když zavitá ten,
o jehož úmrtí zpráva se roznesla.)

» Nazdal som sa, že budete museť po-
slať s tanistrou po koštiale zo mňa ! «
(t. j. že nepfijdu domu živ).

Nebude mu už ani ďuk!

Vykýchal sa z toho. (Pŕenešeno: >vy-
kýchať sa z dlhov* a j.)

Život jeho visel na vlase.

Porekadla a úsloví o blízkosti
smrti a o úmrtí.

A po smrti fuk do zemi ! T. — Ďaleko
nepôjde.

Do červených šiat ho oblekli. (Do čer-
vené hlinačky jej pohŕbili.)

Grgolica 3) ho zadávila — zadrhla.

Hladí farárovi do mešca. Pr. — Hrobár
sa mu raduje.

Iba čo duša chodí doň nocúvať.

Krivka, krivka, kým sa nedokrivká.
(Také o chudobe.)

Lekár ho do zeme uderil — zabil.

•Nebol dlho na varte. « (Když zajedním
hned jiný zemfe, tedy se to o prv-
ním ŕíká.)

Nebude dlho kašu dúchať; — mrkev
škrabať; — po svete chodiť. Nebude
ten už jiesť zelenej kapusty — novej

kapusty; — šípok zobať. (Prvé než

ty veci pŕijdou, zemŕe.)
Nedočká sa ten nového chleba; — via-

nočních opekancov.
Nepočuje ten viac kukučku kukať. ^)
Nerád by ešte, aby tráva po ňom rástla.

Sr. Č. 555. (Zde však v jiném smyslu.)
Nesie veľký vrch. (Téžce, nevyléčitelné

nemocný; agonisuje.)
Neurobí starú kosť. Č. 585. 676

* Shasla mu svieca života. — Shasol mu

život. — Shaslo mu svetlo sveta.

(Víc jen ŕečnické.)
Smrť, smrteľný. (Viz také mezi

682 a 683.) Dotáraľ sa ku smrti.

— Každú hodinu mu smrť čakajú.

— Leží na smrteľnej posteli. —
Náhla smrť naň prišla. — Náhlou
smrťou sišiel z toho sveta. — Smr-
teľný pot ho uchytil. — Smrť ho
spicou zabila.

So sveta ho sniesol — sprevadil —
vyhrýzol. — Č. 588.

Sotvy sa z toho vychrámi (srov. > chro-
mý*); — vylíže — vystrábi (srovn.
>ostraby« =: léky. Šuj.)

Šiel chren kopať; — k Abrhámovi eso
morky pásť; pújdeš Zelenkove morky
pást, Pr. ; šiel na dolniu zem s do-
skami. (Vzato z drevokupectví.) Sr.
Adalb. Abram 3.

Umreť, úmor. — Ani neožíva, ani
neumiera. — Chorý na úmor. —
Len tak zo zdravá umrel. — Umrel pri
dobrej pamäti ; pri dobrom rozume.

Už-''*) - -

a) Už ho smrť volá. — Už ho smrť
vzala do tanca. — Už je jednou
nohou v hrobe. Č. 587. — Už je

1) Kdo z téžké nemoci povstal. Snad báje, že nemocnému dana Ihúta k životu,
pokud by smrť množství zrnek makových nespočetla. Šuj.

^ Jest povídačka o ko.stelníku, kterého prý v nedostatku sochy svätého postavili
v chráme v čas slávnosti, pi'ikázavše mu, aby ani nehnul sebou. On to však nedovedl,
a z toho povstalo prý toto porekadlo. Šuj. Avšak i z Kalinčáka (Lipa I. str. 25.) vy-
svitá smysl: »ješté nezemfe, nejsa ješté spusobným mezi sväté nebešťany;« kdežto
v smyslu povídky bylo by to porekadlo o hlouposti.

3) »Grgolica« (Krkolica, jinak »Vodnia matka*) je zlostná lesní víla, s dlouhým
vytáhlým krkem, rozpustenými vlasy a nohama jako »mosúre« (»krČe stromové*). Ve
dne skrýva se v jezerech, v noci »húkajúc a zavýjajúc* číha na samochodce a svádí
je do »bahurin,« pak je tam »zamárni« tím, že jim své náramné veliké prsníky »dgá«
do úst, čím se oni zadáví^ Zosobnení to vln vodních (Slov. »Iuna, luno«), v ktcrých
Človek utone. Ze Zvol st. Šuj.

*) Er wird den Kuckuck nicht mehr singen hôren.

•'») a) Blízkost smrti, umírání. fi) Skonaní, c) Dal.^í po smrti.

Digitized by

Google

80

VI. Človčk vzhledcm na télo. 21. O zosnulých. Pohreb.

len tôňa z neho. — Už je na ostatnej
stupce. — Už je poslednia ťažoba
na ňom. — Už je viac na onom
svete ako na tomto. — Už len do
zeme hľadí. — Už mu dušu strežú

— striehnu. — Už mu je amen. —
Už mu je duša na jazyku. — Už
mu je od zdravia. — Už mu je smrť
za pätami. — Už mu nos konči tie.

— Už mu oči bielkom zachodia. —
Už mu odbila posledná hodina. —
Už mu popol na nos šedá. — Už
mu smrť klope na čelo — na dvere ;

— väzí na čele; — pri dverách
stojí. — Už mu šijú na úmor. —
Už na ostatních chodí. — Už na
posledných nohách stojí. — Už ne-
pozná nikoho. — Už nevraví. — Už
poslednú hudie. — Už sa mu oči
vyvracajú. — Už sa mu zmrkáva. —
Už sa so smrťou pasuje. — Už tenko
kašle. — Už z toho nevynde. —

b) Už ho Pán Boh povolal. - Už
ho rana sekla. (Po smrti krvavý vý-
tok z nosa a ust, viz Slovníček >be-
ťah.«) — Už ho smrť skosila —
sotala — zronila. — Už ho vzal Pán
Boh k sebe. — Už je boží — ne-
bohý. — Už je hore bradou — hore
znakom. — Už je na doske. — Už
je na pokoji. — Už je po ňom. —
Už je po ňom veta. Sr. Č. 577. —
Už je studený — stuhlý. — Už ne-
bude viac trávu — zem — šliapať.

— Už odišiel domov; — za koráb,
T.; — odkiaľ sa nevráti. — Už od-
padol. — Už opustil svet. — Už
poručil. — Už sa odobral. — Už sa
vyvalil. — Už složil kosti. Č. 586.

— Už umrlčinou razí. — Už usnul
na večnosť. — Už usnul v Pánu. —
Už vypriahnul. — Už vytrčil kopytá

— päty. — Adalb. Kopyto 4. —
Už zavrel oči na veky.

c) Už dávno hnije. Už shnil. —
Už ho dávno hlava nebolí. ^) — Už
ho niet medzi živými. — Už je dávno
rozsypaný. — Už je dávno v zemi.

— Už je so zemou smiešaný. —
Už sa rozpadnul.

Vymreli do kolena (t. j. do poslcdního 685

úda rodiny).
Vyšíva plátence za deviatimi kachly.
Vrany nad ním zakvákaly.
Zahryznul do trávy — do zeme. —
» Zaplakala ho.« (Manželka, matka atd.

plačem, výkŕikem prekazila na ne-
jaký čas zemírání jeho.)
Zaplatil to hrdlom — smrťou — živo- 690

tom. —
Zkapal, akoby ho nikdy nebolo bývalo ;

— akoby sa bola voda nad ním zavrela.
Zlým koncom sišiel s toho sveta.
Zmetal krpcami. (Též.) Ľahko ztrasieš

krpcami ! Ľahko ti podkovy strhnú !

(Vzato nevážne od zdechlcho kone.)

21. O zesnulých. Pohreb, po pohŕbu.

Prísloví a porekadla.

>Ak mu je tam dobre, nebude sa mu
chcieť odtiaľ isť; ak mu je zle, ne-
pustia ho.« (Vtipné prísloví proti
zjevování se duchúv.)

Dobrých Boh so sveta berie a zlí tu ^95
zostávajú.

Mŕtvy.

Daj pokoj mŕtvym! Adalb. Umarly 11.
Kto niesol mŕtve telo do hrobu, je
už polčlovekom; kto niesol i dieťa
ku krstu, je celým.
Mŕtvych z hrobu nedvíhaj — nevy-
vádzaj — nevolaj !
O mŕtvych alebo dobre, alebo nič.^)
Č. 316. Adalb. Umarly 5. D.
Umaríy 15.

>Nech je len pekný ten pohrab, aby 700
ľuďom hanba nebola !< (ŕekl Cikán).

»Rádby ho už teraz i malým prstom
z hrobu vyhriebsť.« (Kdo pozde želí,
že zle nakladal s nebožtíkem.)

» Radšej by som mu ja bol hrob za-
ľahnul ! «

Skôr ho vychováš, ako pochováš. (Ó vý-
lohách pohŕebních.)

>Tam je už na božom súde, a my tu
v blude!*

>Tam je už na pravde božej. « (Též:) 705
>0n je na pravde, my na krivde.*
(Viz VIII. 1137.)

1) Nem fáj tôbhé a feje.

2) De mortuis nihil nisi bcne.

Digitized by

Google

Za zesnulými. 22. O samovražde a poprave.

81

>Veď mu už viac nedáme !« (Učiňme
mu aspoň pekný pohreb.)

Všade je zem božia. (Vše jedno, kde-
koli človeka pochovají.) U Č. 227.
v širším smyslu.

Náŕky (> vy čito vanie «) pri pohŕbu.^)

>Ach, načo že si ma, načo nechal, ako
tú kvočku s tými kuraty! (»vyčituje«
vdova matka).

» Moja, moja Hanička, meno moje drahuo! «
710 >Môj mladý zať, a mladej nevesty ne-
vidím !< (Tak nad zesnulým pacho-
líkem, a opačné nad dévčátkem.)

»Môj syn jediný, od Boha vyžiadaný!*

Za zesnulými.

>Nech mu bude duši ľahko!* 2, (K tomu
pridáva se nékdy lehkovážné:) »ako
kapuste pod kameňom.*

>Nech Pán Boh dá ľahko duši jeho!*
(Též : Daj ti Pan Búh lahké odpočinutí,
(také s dodatkem, jako 1.) Pr. Modra.

>Pán Boh mu daj radosť — slávu —
večnú a veselé zmŕtvych vstanie ! <
(Lid toto užíva často i vúbec pri
spomenutí milých zesnulých, a sice
tím samým slovosledem, a ne jako
to nékteŕí opraveno míti chtéjí: Pán
Boh daj mu atd.

> Pokoj duši tvojej ! * Jdouc vcdlc hro-
bitova.) > Pokoj dušiam vaším!* —
♦ Pokoj prachu jeho!*

» Škoda toho hniť v hrobe!* — » Ta-
kého sa tak ľahko nenarodí!* —
» Večná toho škoda!*

22. O samovražde a poprave.

Úsloví.

Dostal guľku do čela. — Omrzel ho
život. (Též :) Vzal si život. — Rastie
mu kvieťa pod nohami. Sr. Č. 147.
a 584. -- S konopou sa zadrhol. —
Stál na ničom. - Utopil sa v po-
vetrí. — Zkrátili ho o hlavu.

^) Mimo obecné užívané formulky býva jcštc víc improvisovaných, napi^. : » Veliká
pychota (pýcha) ve Važci (ves pod samým Kriváncm) nastáva, sukne mazalinove, satý
kartónové, ach otec môj otec, kto zo mne to už da!« (Krátke slabiky. i Ancb: » Všetky
púčky zo zeme a môj Púček do zeme!« To bylo rodné jméno manželovo.

*j Sr. Sit tibi terra levis.

6

Ad. P. Záturecký, Slovenská prísloví.

Digitized by

Google

VIL Stav človeka béhem veku. Pohlaví. Rodina.

1. Mladosť — starost.
Prísloví.

Čím viac krížov (t. j. desátek let) na

chrbte, tým ťažšie nohám.
Čo Janík zameškal, Jano nedohoní.
Čo Jurko nepochopí, tomu sa Juro ne-
naučí. Č. 407.
Čo kolíska vykolísala, to motyka za-

hrabala. Č. 307.
Čo má byť na hák, to sa zavčasu krívi.

Sr. Adalb. Os^ka.
Čo sa Janíčko neučí, to sa Jano ne-

nauä'. 1) Adalb. Jan 4.
Dvadsať — nerozum; trídsať — ne-

ženatý; štyrídsať — nebohatý. (Viz

13.)
Holoplusk učí bradáčov.
Hrob.

Hrobom smrdí a ešte sa nekára.

Už je jednou nohou v hrobe, ešte
sa nekára.
Keď máš zuby, nemáš chleba; keď

máš chleba, nemáš zubov.
Keď sokol opŕchne, vrana ho ušklbne.

Č. 180.
Kto do tridsiateho roku nezmúdrie, do

štyridsiateho nezbohatne, potom už

nikdy viac. (Též:) Kto je do 30.

roku nie zdravý, do 40. nie múdry,

do 50. nie bohatý, potom už nebude.

(Ješte jinak:^ Kto je v 20. roku nie

pekný, v 30. nie silný, v 40. nie

bohatý, v 50. nie múdry, ten už
takým nikdy nebude.*^ (Viz 7.) Sr.
Č. 203. Adalb. Czlowiek 33. 87.
Kto chce všetko vedeť, privčas osta-

rieva.
»Ledvaj sa to trošku vypelichalo (vy- is
peľchalo), už si to jako vede!<
Z Boš. dol.
Mladý, mladosť, mlaď. (Jiná viz

níž Starý atd.)
Aj Kubovi bolo dobre, pokiaľ bol

mladý.
*Buď za mladi starcom, aby si na

starosť bol mládencom. Č. 306.
Čomu z mladi privykneš, tomu na

starosť neodvykneš. Sr. Č. 307.

Adalb. Nawykač 2. Przyzwyczaič

si^ 1.
Čo sa za mladi naučíš, akoby si

našiel v starobe. Č. 216. Adalb.

Starošč 9.
Čo sa za mladi nenaučíš, to na sta- 20

rosť nepochopíš. Adalb. Mlody 1.

Nauczyé si^ 4.
Hriechy mladosti kára Bôh na staré

kosti. Č. 26. Adalb. Míodošč 1.
1 bez brady ľudia mladí dajú nekdy

dobrej rady. (Viz níž Rozum.)
1 mladým štcncom zuby dorastajú,

Č. 266.
1 z mladej hlavy súd pravý. T.
*Kto sa z mladi učil leda, budč 25

volať v stád: beda! T

1) Äíit Jancsi nem taniilt, nem tudja azt János.

-) Ki husz esztcndei*^ nem okos, negyvenig nem gazdag, soha se is lesz.

Digitized by

Google

1. Mladost — starost.

83

Kto z mladi seje, v starobe veje.
Lepšie je, keď víno za mladi vy-

kysne, ako na starosť. (Též:) Keď

víno vy kysne, v sude sa utíši.
> Mladé časy sa mu navracajú.*

Adalb. Rok 6.
Mladému sa svet usmieva.
30 Mladému všetko ujde (zz chyby se

odpouštéjí).
Mladý nabývaj, starý užívaj ! Adalb.

Mlody 29.
Mladý na roky, starý na rozum. Č.

305. Adalb. Rok 14.
Mladý sa má vyspať i na Tade. Č.

305. — zahŕáti —
Mladý — zdravý.
35 Mladý zo všetkého vyrastie. Č. 305.
Mladosť — radosť; staroba — cho-
roba. Č. 304.
Mladosť — radosť; starosť — ža-

losť. Č. 307.
Mladosť — pochabosť ; ^) starosť —

nemúdrosť.
Mladosť — pochabosť; starosť —

neradosť. Adalb. Míodosč 8. Sta-

roáč 15.
^ Mladosť si človek na starosť odkladá.

(Též:) Mladosť treba odložiť na

starosť.
Nech mladosť vybúri! (Povážlivé.)
Sadaj mladý u starého, a nauč sa

kumštu jeho.
Svodný svet kazí mladý kvet.
Za mladi hrdo, na starosť tvrdo.
*5 Za mladi pýcha, na starosť zvyklosť.
Za mladi sa vozil, na starosť peší.
Za mladi užij sveta! Sr. Č. 306.

Užívej — Adalb. Šwiat 64.
Za mladi zachránené trvá do staroby.
Za mladi zapracuj, na starosť budeš

mať.
^ Nechapti sa lietať, ešte ti krídla ne-
narástly. Sr. Č. 569.

Pólu dnie.

Ak si do poludnia nenasbieraš (po-

kud si mlad), po poludní potom

už nie.
Po poludní býva večer. (Slabost se-

šlosti.)

Rozum.

I v mladej hlave starý rozum sa
nájde. Sr. Č. 268.

Rozum pred rokami neprichádza.

Rozum prichodí s rokami. Adalb. 55
Rozum 80.

» Rozum, starý !« > Rozum si nádo-
by vaj, starý ! «

Rozum s vekom rastie. Č. 205.

Starý a nemá rozumu ! 2)

Starý cap — starý pes — a nemá
za malé dieťa rozumu. Stará koza
— kobza — bláznivá, (žen.).

Starí ľudia rozum tratia ; — upadajú 6o
do detinského rozumu. VI. SI. 228.

V starých rozum býva.
Sliepka (kura).

Dnes už chce byť vajce múdrejšie
ako sliepka.3) Č. 218. Adalb. Jaje 4.

Kura (kurča) učí starú sliepku.

Kuriatko chce byť múdrejšie od
sliepky. Adalb. Kura 28.

Múdrejšie vajce od sliepky a kura 65
(kurča) od kvoky. T.
Starý, starší, starec, starosť,
staroba. (Viz výš » Mladosť, Roz-
um.*)

Darmo starého psa za zajacom huc-
káš.

*Drž sa starších rady, a nedôjdeš
vady.

Každý starý grib je črvavý. Sr. Adalb.
Starý 68.

* Lepšia starších ľudí rada, ako mla-
dých umenie.

Lepší mladá psota, ako stará vúla. "^^^
(Má vúlu z= je mu dobre. Pr. Modra.)

Na starej vŕbe huby rastú ; na sta-
rom človeku vredy — bradovice. —
Sr. Č. 585. Mech —

Na starom do mlyna, na mladom
do vína T. a Č. 389.

Na starom i do mlyna i zo mlyna.
(Nadužívaní starých k práci.) Adalb.
Starý 29.

»Nech sa starý dodiera!* (Totéž.)

Neposmievaj sa starému, i ty budeš 75
starý, ak Pán Boh dá. Č. 309. —
neobésí-li té pred časem.

n Ifjuság — bolondság.

^) Srovn. Alter schútzt vor Thorheit nicht.

^) Tojás akar tyúknál okosb lénni.

Digitized by

Google

84

Vn. Stav človeka béherh včku. Pohlaví. Rodina.

je zle

zle učiť;
ťažko priúčať na

Opýta sa ťa starosť, kam si podel

mladosť !
Pamätaj na staré dni!
Po smrti je neskoro modliť sa, a na

starosť vandrovať. Sr. Č. 27. Pozde

— Adalb. Starošč 7.
* Starci dvaráz chlapci, l) Adalb.

Starý 91.
««» Starého koňa je

učiť rajtovať.
Starého psa je

svorku.
Staré chrámy majú dobré zvony.

Č. 284.
Starému prednosť!
Starému už hlas uteká.
85 Starému už len bochnička, sklenička

a teplý kútik. 2)
Starý, ale jarý. Č. 265. Adalb.

Starý 58.
Starý čert horší; — je najväčší.
Starý človek ako zámka na dome.*^)

(m Možno na néj dúm svérit.)
Starý človek hotový blázon.
^0 Starí dobre radia. ^)

Starý kostelník duho (dlouho) zvo-

nieva (zz zdlouhavé pracuje). Z Boš.

dol.
Starí Tudia majú zuby v žalúdku.

(:= Dobre jim strávi, ač zle sežvý-

kané.)
Starí ludzé vychádzajú na dzecké

chodníky. Z Boš. dol. (Viz 60.)
Starý robí viac rozumom ako ru-
kami. (mUsnadní, zkrátí si práci

rozvahou, zkušeností.)
9"' Starý strom je nie dobre presádzať.
Starý už len do hŕbky letí.
Staroba hotová choroba. (Jinc viz

ve spojení s > Mladosť.*)
Staroba nie blázon — bláznivosť. —
Staršiemu poctivosť, a deťom chleba

s maslom.
uK> Vôl starší na krok istejší. T.

V starej peci čert kúri. Č. 309. Sr.

Adalb. Ciaío 25. Piec 11. Pien 4.

Wierzba 3.

Scncs bis pucri.
vir, qui habet

V starosti obanuješ, jestli mladosť
zle stráviš.
Sto rokov dožije ten, kto múdre žije.
Šedivý, šediny, atd.

Hlava šedivá a srdce pochabé.
Hlava šiveje (šedivie), rozum šaleje

(šalie sa =i blázni). Šár.
Kde sú šedý (šediny), tam sú vedy.
Šediny sú hrobové kvetiny. Č. 307.
Tŕň, tŕnik.

Čo má byť tŕň, to zavčasu škrabe.

Adalb. Tarnek 1.
*Od mladi sa tŕnik ostrí, aby na
starosť bol bystrý. (Pobočná ta
veta je snad školský pfídavek.
Jinak:) Z mladi sa tŕň ostrí. Č.
306. Adalb. Tarnek 2.
Od mladi sa trn ostrí a hladí. T.
»Uč sa, bude z teba kňaz!<
Veku pribýva, života ubýva.
Vtáča zavčasu perie so seba oberá.
Z čoho čo má byť, to je hneď od

mala. Pr.
Z dubca narastie dub.^)
Žral ý, zreť, dozreť.

Čo chytro zrie, chytro dozrie. Č. 203.
» Chlapec malý, ale huncút zralý!«
Prú dozrel ako vyrástol. Č. 568.
Žihľava hneď od mladi pŕhli. (Též:)
Čo má byť žíhľavou, to hneď pŕhli.
Č. 306.

Porekadla a úsloví o mladosti
a starosti.

*^ Snad jen z lat.
-) Srovn. Beatus ille
Deum trinum et bibit bonum vinum.
^) \én asszony lakat a háznál.
•*) In senibus est consilium.
•''^ Makkból lesz a tolg\\
'') Srovn. Ich bin schon uber siebenjähri^

115

»Dnes zajtra žijem!*

»Ej, veď som nie včerajší!* ^>) (Znám

to ; mél sem času zkusiti ; mám svá

leta.) Sr. Č. 585. Však už -
»Ešte ja budem tvojimi kostiaTmi orechy

ránať!* Č. 587.
Ešte má materinské mliečko na brade

a už (na pŕ. »sa chce ženiť*). Sr.

Č. 568. Adalb. Mleko 2.
Ešte mu perá nedorástly.
Ešte mu sopeľ pod nosom dobre ne-

uschnul a už (atd.)

120

suam pacem et sedet ad fornacem, laudat

Digitized by

Google

2. Mužští a ženské vubec.

85

Ešte si nevie chleba odkrojiť. (Též :)
> Poznať, že si ešte nevieš na chlieb
zarobiť, keď si nevieš pekne odkro-
jiť!*

Ešte si nos nevie utreť, a už (atd.)

•Keď ty budeš mať toľko rokov ako
ja, nebude z teba iba stará vŕba!«

Mladý ako Michalská jahoda.
^-^^ Na staré kolená.

Smrť naň zabudla.

> Stará pravda*. (Altklug.)

Starec opustený ako bobáčik.

Starý jako Budišovo. (Vrch nad Ze-
manským Podhradím.) Z Boš. dol.
135 » Škoda tvojej podoby!* (O slíčném
mladém, ale zlém.)

Ten je už na starom mesiaci narodený.

>Ty budeš žiť, ja budem hniť! (vid*,
zda-li se nestane tak, jak já poví-
dám).

»Ty si ešte len v sukničke — v ko-
šielke — v gätkách — chodil, keď
som ja už (atd.)

To je o sve (zvláštne) vedzený —
sporádaný — chasník. Pr. Modra,
í^ Už je po rorátoch. (Vzato z advent-
ního Rorate.) — Už mi je po po-
ludní.

Už mu narástly zuby múdrosti (totiž
ty poslední).

Už nad hrobom stojí. — >Už nebudem
mať pokoja, iba keď ma vynesú!*

Už okúsil i sladké i trpké. — Už som
leták! (Letitý.)

»Už som starý !* >Ešte si mladým
nebol a už sa starým robíš!*
1*5 ,Už som starší ako mladší, ale toto
nepamätám!* (totiž nejakou mimo-
ŕádnou príhodu).

>Veď ty budeš vedeť, keď ja oči za-
vrem; — keď mňa tu nebude!*
(hrozí starší mladému).

Vyhodil si z korýtka, (m Mladík vy-
pušten jsa jako hŕíbč, t)avil se bez-
uzdné ve spolcčnosti.)

Vykreše sa čosi z neho.

Vyrástol ako smrčina l) v hore. (Di-
voký, nevzdelaný.)
^^ > Zubatý* chlapec. (Opovážlivý v reči
výrostek.)

Nazývky a nadávky. Holobrádok,
holoplusk, mladý vrabec, papľúch, so-
pliak. (To vše o výrostcích.)

Starý blázon — 2) caban — cap —
corgoň — čert — črep — hriech

— hriešnik — hrniec — kôň —
koridoň — Kubo — pes — somár

— vlk — vrabec. Starigáň. (Z částky
o výrostcích, z částky o dospelých
i starých detinské kousky tropících.)

Stará baba — devla — drmľa —
grešľa — hrkľa — kobza — koza

— krava — Krkoška — mrkev —
mršina — striga — škrabňa. Smrťka
(bi dná žena), stariga.

Staré čuridlo — hebedo (snad z lat.
hebes, hebetudo, Šuj.) — hniezdo
nemehlo — rešeto — trdlo.

2. Mužští a ženské vubec.

Prísloví.
Baba (a čert).

Baba je od čerta horšia. Sr. Č. 309.

Adalb. D. Baba 121.
> Čertova baba!*
Kde čert nič nemôže vykonať, ta

pošle — postrčí — starú babu.^)

Č. 309. Adalb. Baba 48.
Kdze baba, tam lada (truhla). Šár. i55
Nebudze už z baby dzievka. Šár.
Never čertu ani starej babe!
Skôr sa odžehnáš čerta, ako starej

baby otčenáša. (O dotérné.)
Staré baby robia po kútoch vojnu

(svádu). Pr.
Z jalovice bude krava, a zo ženy i6'»

stará baba.
Čert (víz Baba).
Chlap, chlapec.
Čo chlap, to chlap!
Chlap, ktorý nefajčí, tclacinou smrdí.

(Ŕíkají ženy.)
Kde chlap, tam smrad. (Od kouŕení

tabaku. Také ženské povedení.)
Lepší chlapec, ako palec, ako dievka, i6-

ako kopa. (To trojnásobné »ako<

nežní dobre, ale lid tak ŕíká. Užíva

se hlavné pri rolničke práci.) Sr.

Adalb. Chlop 30.

í) Vlastné »svrčina<, co ale v nČkterém kraji má obscoenní význam.

2) Na místČ každé — čárky opčtuje sc * starý* jinak » stará, staré.*

^) Wohin der Teufel nicht sclbst kommt, da schickt cr ein altcs Weib.

Digitized by

Google

$6

VII. Stav človeka béhem veku. Pohlaví. Rodina.

Ktorý muiský rád má kočky, rád máva

i ženské. Z Boš. dol.
Xehvízdaj <^ dievča), bude Panenka Mária

plakat. Pr. Modra.
Nechodievaj s mačkami l) na rákoš.
Vrany -1 kváču, bude šmárava, '^ vichr

s destém aneb snéhem).
Žena, ženský.

Ani to čert nevymyslí, čo žena má
v svojej mysli. '^^

Boly tam ľudia aj ženy. (Iron.)

Čert všetko vie, len o ženskej ocieľke
nie. Sr. Č. 642. Čert nevi —

Dve — tri ženy jarmark zrobia. Č.
395. Adalb. Baba 45. G^š 3. Nie-
wiasta 5.

Kam chlap nemôže, dôjde žena.

Kde husy, tam gag; kde ženy, tam
jak (ječení. DIe jiných »jag*, to se
ale ku husímu hlasu >gag« nehodí,
znamenajíc >lesk«\

Keď žena hvízda, sedem kostolov sa
trasie. Sr. Adalb. Kobieta 8. (^Sr.
167.)

» Medzi ženami požehnaný ! < (Toto
není nie jiného, jako chybné pou-
žitá včta z jíozdravení andélského :
>Požchnanás ty mezi ženami. <)

Nemca neprepijes, ženu neprevedieš
— neoklameš. —

Ranní dážď, ženský plač, panská láska

a Aprílová chvila — to všetko na

zajačom chvoste visí, Sr. Č. 392.
Vadia sa strigy o list, ženy o svoje

plctky.
Žena ak nemá čo robiť, nech pára

a znovu šije.
Žena má 99 fortieľov a 4 defckty.^i
Žena o lom mlčí, o čom nevie. C.

394.
Ženská práca skrytá, ale sýta imnohá,

dúIežitáK Sr. Adalb. Kobieta 28.
Ženská robota a ženská reč nemá

konca. Č. 394. Adalb. Kobieta 29.

Pozn. » Biela « iz: žena, ženská. > Chlapi
o své (osobité") a biele o své!«
» Biela pohlava*. (Tak foem. lid,
ne > biele pohlavie.* Šuj.)

3. Mládenec a panna. Zenit ba
a vdavky.

a) Cŕnosŕi a ncctnosti panny.

Pfísloví.
Dievča.

Dievča klebetnica je daromnica.
Dievča krásne ako kvet, dobré ako
mäd, tichučké ako muška a do
roboty ako sršeň.
Dievča, nezaháľaj, ani kým holub
pšeno zodvihne.

dievčati najlepšie keď najmenej
hovoria.

Panna.

Panna bez pokory — starena bez i^o

podpory.
Panna na pät P : poctivá, pekná,

pracovitá, peŕiažitá, pobožná.^)
Šedi panna v kúte, dobrá-Us, najdú

té. T. — Sadaj ty aj v kúte, až

budeš statočná, najdú te. Gem.

Porekadla a úsloví o ctnostech
a nectnostech panny.

Jedna je všetečka, druhá je vravuška

1 ^: klepnat.

> Ľahký tovar.*

Tú iba aby za sklom držal. (^K práci i9'>
nezvyklou.)

b) CuJtuK'it a tucudnost z^hišič.
Prísloví.

Hoda tej myši, s ktorou kocúr nahráva.
Kde dvaja blázni líhajú, tam tretieho

hľadajú. T. a Č, 372.
Keď čert nespi, aj anjel sa obzerá.

' — -^ Totiž /cnské.

-'^ Poôátok toho io>t jíí^ci^ .\, .\, kvi/ilá /ona zlá, ani to O"ort atd. Na každé písmeno
jt^t jemu odpo\ uKii'.ci \iTs o /lých vlastnostcch /en, co \>c jc>t o\>om jen žert. Viz
' Kiniärovy S; 'ic\ ankv. ■

■• Srovn. Pic \\oil>or hahcn ncunundnoun.*ii:[cr Li>t. und noch einen Sack voIl.
(> jakóiv. -i cIox^ku inu n*, in ľaraťacka .so povulá. .*o uiv.Ol \>cch tO-ch '^'^ fortelu a 4
ikíckty \Ypoči>ti. a\>ak /c tv^ /áilnä >cn>ká nc\\Hlr/cla do konce vyslyšct.

•\ Sit pia. pulohra, potens. pudica. prudcn>.

Digitized by

Google

3. Mládenec a panna. Ženitba a vdavky.

87

Keď si si sobral smotanu, vezmi si
i mlieko. (Námitka svedené.)
200 Kto mi odobral veniec, nech si má
aj mňa.
Na biele pazderie radi psi líhajú.
Panna.

Nekaždá panna, čo má partu na

hlave. T.
Panna nemá ani ruku vyše lakťa
ukázať.
Poctivosť je bielušká lalija.
Stu d, stydlivosť.
205 Kde niet studu, niet ani bázne božej.
Pri kom stydlivosť, pri tom i bázeň

božia.
Strom bez kvetu a panna bez studu
zriedka k akému úžitku prídu. Č.
411.
To nebola holubica, čo sa s jastrabom
vodila. Sr. Č. 36. To nebyla ovce —
V ktorom dome straší, tam panny
rady — — ostávajú.

Porekadla a úsloví o nestoudnosti.

210 >Bude to za dievča, ak ho mráz neo-
páli!«

Cez ploty preskakuje.

Mala partu, vzal ju čert.

Mala vlasy, vzal ich Žid. (Mezi lidem
bývalo v obyčeji, že nestoudnici
ustŕihli vrkoč, který obyčejné Žid
koupil.)

Oblok. Iba ak oblokom chodia k nej
vohľačia, ale dvermi nie ! — Na oblok
pýta, na dvere nebere. Šár. — Pýtajú
ťa, pýtajú oblokom, ale dvermi nik!
215 Poctivý, poctivá. (Iron.) Mnoho
vraj P Kačka (Katka, Katrena, Ka-
čena) mala, len poctivosc Jej chybo-
vala. (Víz 191.) Z Boš. dol. — Po-
ctivá ako vŕba pri potoku; — ako
hrach pri ceste. Č. 595; — jako
svinská putenka. Pr. Modra. — Po-
ctivý ako v siedmom roku kohút.

Prevrhnul sa na mladých koňoch.

Rybku — vtáčka sjiedla.

>Šic kocúr na myši, neslobodno k Ma-
riši ; — nech ťa pani matka neslyší ! «
Č. 639.

Túla sa po planietach.

Veniec, vienok. Spadla s kapustného 220
hlúba, a bolo po vienku. — Tej
treba slamený veniec !« (Když se
padlá ve venci oddáva.) — Ztratila
zelený veniec; — poctivosť.

Vláča sa za ňou ako psi.

c) Zamiloväni.

Prísloví.

Frajer 1) čarovaný (t. j. svábený) —

chrbát malovaný (t. j. výpraskem

zsinalý).
Holub za pšenicou, šuhaj za dzivčicou. Šár.
Choci odpoly hnilé, keď je len srdcu

milé. Sr. Č. 241. Co kdo kochá -

Adalb. Milo 2. Milý 3.
Jeden šije, druhý pára, treci dzieča 225

(dievča) nahovára. Z Boš. dol.
K bratovi srok, ku sestre skok. (Též :)

K starej srok, k mladej krok. K nám

srečisko, inde skočisko.
Láska.

Láska ho morí.

Láska nemá zákazu.

Láska nenič bez trnov. T. a Č. 240.

» Láska potajemná, buď si mi len 230
verná ! «

Láska potajemná, taká býva verná.

Láska všetkému naučí. Adalb. Mi-
lošč 48.

Lásku si sjiedli. (Od dávna zasnou-
bení.)
> Len aby sa to neprekyslo ! « (totiž láska).
Ľúbiť, ľúbosť.

»Bože, Bože, jak to šumné (pekné), 235
když še ľúbi potajomne ; nezná otec
ani matka, ani žadna kamarátka.
(Píseň.) Šár.

»Či to dážď či blato, nič som nedbal
na to, keď som dievča zaľúbil*
(Píseň.)

Z velkej liubosti ničt nebýva. T.
Milosť zo ludí bláznov robí. T.
Mrie dievča za šuhajom, ako ryba za

vodou. Č. 243. Holka —
Prednejšia hubička, ako je mamička. 240
Pre milého nič tažkého.
Sardzečko by povedzelo, ale pyšček

nechce. Šár.
Zamilovaný i blchu od milej sjic.

1) »Frajer« z nČm. ^milenec, avšak u vzdelanejších jest to neslušným vyslovením.

Digitized by

Google

88

VIL Stav človčka béhem veku. Pohlaví. Rodina.

Porekadla a úsloví o zamilovaniach.

Blázni sa za ňou, za ním. — Č. 522.
(Též:) Celý je za ňou zbláznený.
245 Hádže po nej očima. Chodí k nej na
zálety.

Ľúbiť, ľúbosť. >Čo sa mi Fúbilo,
to mi uletelo; čo sa mi nepáči, to
sa za mnou vláči.« (Píseň.) — Dobre
(že) sa nesjiedia od ľúbosti. — Ľúbi
ho (ju), dobre (že) sa dakde ta ne-
podeje — nepodedze — za ním (za
ňou). — Zaľúbený po uši. Adalb.
Zakochany 5. —

Majú sa radi ako dva holúbky. Adalb.
Kochač si^ 8.

Mal sa za ňou pominúť.

> Neopustím ho, čo budem skaly hrýzť;

— čo budem slanú vodu chlípať!«
(Hledíc nouzi v ústrety.)

250 >Ona od mňa a ja k nej; ona ko mne,
ja od nej.«

Opantal sa s ňou. (Polské: Opýtal si^
z star^ bab^.)

Sekol — buchol — sa do nej.

Srdce, srdečko. * Nedoniesol domov
iba futro zo srdca. — » Posol milý,
posol prečká (pryč), vzal mi klučik
od sardzečka, od sardzečka od mo-
jeho, i od lička rumeneholc (Píseň.)
Šár. — Vrezal sa jej do srdečka.

— Ztratil srdce.

Šiel soľ lízať. (»Na vohľady, na fraj.«

Šuj.)
255 Zahľadel sa do nej. Zahľadel sa do nej

ako do starej vŕby.
Zalieča sa jej (= kurisuje, dvorí).
»Za mnou, chlapci, ja mám blysk, bude

pre mňa veľký stisk ! (tlačenice).
Za sukňou sa vláči.
Za tým šuhajom dievčatá len tak lipnú.
-60 Zuby si ukazujú. (Též:) Milý milej zuby

ukázal.

d) Ncvérnost; nestálost v lásce.

Prísloví, porekadla a úsloví.

Čo dedina, to milá ; čo hodina, to iná.

Čo mestečko, to devečko (a) ; čo de-
dinka, to dievčinka. Adalb. Dzie-
dzina 2.

Čo nôžku, to k inej.

Jedna straka s kola a desať na kôl. ^)

Sr. Adalb. Sroka 16.
Kde obed, tam milá ; kde večera, tam 265

iná. Č. 368. (U Č. vztaženo jen na

vojáky.)
Na jednom koštiali hrýzli. (Ostatné

také v širším smyslu := o jednom

premysleli, o jedno se trápili.)
Na každej dédiné nevesty iné. T.
Na kom hlavu vidí, každého chce.
> Nepros sa jej, nepros, sadol jej čert

na nos; keď jej s nosa síde, sama

k tebe príde!* (Píseň.)
Odpadne jeden kvet, nastane iných 2-0

péť. T.
> Plače mati slzami a frajerka slinami.*

(Píseň.)
>Sbehla ma tá suka, ale ju už puká!«
» Tvoje oči hrajú, ale ma sklamajú!*

(Píseň.)
»Už mu tá viac nemyje hlavu !«

e) Ženitba a vdavky.
Prísloví.

Aký išiel, takú našiel. 275

Ak je dačo, nedôjdeš na to, a ledačo
načo ti je? (Též:) Ak je k čomu,
nepristúpiš k tomu atd.
Ak ti je súdená, bude ti i daná. (Též :)
Jak mu je súdzená, bude mu aj sú-
rená (=: nutné dana). Z Boš. dol.
Baba.

Baba, dokiaľ si trúfa kašu prehryz-

núť, rada sa vydáva.
Jaká taká stará baba, kedz ju boška,

ta je rada. Šár.
Starej babe leda hrable, a mladej 280
len si muž. Adalb. Baba 103.
Což tam po reči, kedz se jej svedči!
(Starší panna i pri pomluvách za
kohokoli se vdá.) Šár.
>Daj mi Bože muža, čoby sa mi páčil,
po krčmách netančil, dohánu nefaj-
čil (= tabaku nekoufil)!* (Píseň.)
Dievča.

Dévča do 12. roka češ, do 16. strež,
po 16. dékuj tému, kto ti vynese
galibu z domu. T.

1) Komenský Moudrost starých jifcdku: >Straka zc kre, a tri v ker, = když se co
proti vúli nasí množí, že se ul)rániti nelze.

Digitized by

Google

3. Mládenec a panna. Ženitba a vdavky.

89

S dievčaťom sa do 10. roku teš,
do 15. češ, do 20. stŕež, a po 20.
zaplať — dolož — tomu, kto ti
vezme ťarchu — starosť — z domu,
až jej pozbudeš. Trenč. (Jiné va-
riace.) Sedem rokov češ, sedem
hreš (čes. plísniti), sedem strež, a
potom zaplať komu (aneb : a potom
sa pros komu), aby ti čerta vzal
z domu, (aneb: kto ti vezme biedu
z domu). — Do 10. roku češ, do
20. strež a po 20. zaplať tomu,
kto ti vezme zlodeja z domu (aneb :
a potom ďakuj Pánu Bohu, že ti
vzal obludu — pliagu — z domu).
Sr. Č. 383. Adalb. Dziewczyna 1.
28-> Keď sa dievča cez prah prevrhne,
nech mu už matka hotuje (chystá)
ku vydajú.
Dievka.

Dievka je ako zlodej v dome. (Vý-
lohy na odev, vdávky i po vdav-
kách vždy ješté žádá.)

Dievky — vývleky. (Totéž, co pŕe-
dešlé.)

Žiadnu dievku miesto kola do plota
nezapletú.
Dobrý tovar kupca nájde.
-*>*» Dobrú jalovičku aj na maštali najdú.\)

Adalb. D. Kobyla 18.
Dva.

Dvom je vždy veseliej jako jennomu.
Z Boš. dol. Adalb. Byé 54.

Dvom lepšie cesty ubýva.
Chlap.

Chlap, keď sa chce ženiť, verbuje
sa, a dievča, keď sa chce vydať,
žiada si zomreť.

Chlapovi kôň sedlaný a dievčaťu
čakaný.
'-*^"' Chlap nech je len trochu krajší od
čerta, už je dosť pekný. (Namlou-
vání). Adalb. M^žczyzna 2.

Chlap provrieslom opásaný za sto
dukátov, a sto dievok za kozí bo-
bok (= kozí výkal).
Chodil po celom háji, odťal na samom

kraji. (=1 Hledal ženu ďaleko ; ko-
nečné pojal domáci. Moravské do-

slovné tak ; též : Uťal pnfčka u chod-

níčka. O. 108, kde se vykladá: Vy-

bíral a pfebral se.) Adalb. Szukaé 12.
>Kde som si mladosť sjedla, tam si

chcem i starosť!*
Kde ti dajú bryndze, poberaj sa inde ;

kde ti dajú prasa, príď zasa. (Toto

poslední považuje se za pHznivé

znamení.)
Kto si veľmi vyberá, naposledy prcbe- ano

rie; — naposledy nič nemá.
Len aby mala oči a ruky!
»Mám sa pod deravú strechu dostať,

volím pod holým nebom zostať. «
Medzi dvoma — zostala doma.
Mladá koza rada sof líže, a stará

i s vreckom uchytí. (Též:) Aj stará

koza rada soľ líže. — Kozička sol

oblizuje, koza so solničkou bere. T.
Mlynárova sliepka preberá si v zrne. 305
Najprú fara, potom Mara. *^)
Nehodno je hnoj z jednej dediny do

druhej prevážať. (Nevesta odjinud.)
Nechoď do cudzieho maku! (:=Nemí-

chej se mezi zasnoubené.)
Nech sa krpec vláči, kým sa čižma

nájde. (Špatnéjší a vzácny záletník.)
Nekupuj prvej vtáka, ako máš klietku. 310

(Nevesta a dôm.) Sr. Adalb. Ptak 24.
Nevedeť, aký sa ktorej krajíček do-
stane.
Nepárne kone nedobre ťahajú. (Viz

323.)
»Neráňaj, neráňaj, zelené padajú: také

si dievča ber, aké ti dávajú!* (Pí-

seň.)
Nieto takého hrnčeka, žeby sa nenašla

naň pokryvečka. Gem. Adalb. Gar-

nek 10.
Pred fašiangy: pekný, mladý, bohatý, 31^

atd. ; na fašiangy: trebas i krivý

alebo slepý ; po fašiangoch : aký taký,

lenby dáky! Sr. Adalb Oko 3.
Príde hlúpy, čo to kúpi. Adalb. Kupič 19.
Prístupky — výstupky. (>Na prístupky

isť =: osaditi se v domé své mladé

nevesty.)
Prišiel z delaka, povedal, ako mu ďaka,

(_z vdkka :^ jako chtél ; mohl o svých

okolnostech i Iháti).

*) Jó panf)At istállóban is mc^találják.

-) Erst dic Pfarrc, dann dic Quarre. Erst cin Blcib, dann ein Wcib.

Digitized by

Google

90

Vn. Stav človeka béhem veku. Pohlaví. Rodina.

Prvý prišiel, s darom vyšiel.
320 Radšej nech sa teraz (pfed sňatkem)
povraz roztrhne, akoby sa mala po-
tom reťaz roztrhnúť.
Rovní, nerovní, roveň.
Ber sebe roveň!
Nerovní — neshodní.
Nerovný záprah zle ide — zle ťahá.
Ružu vtedy trhajú, keď kvitne. Ruže

trhajú, keď prekvitajú. Č. 260. Adalb.

Róža 9.
325 » Stanem sýta (také sytá), neľahnem

bitá* (Když se špatnému vdaji

včasné pfekazí.)
Stará stodola dobre horí. l)
S v a t b a.

Dobrá svatba do týždňa trvá. Č.

382.
Na pohrebe še nesmej a na svadzbe

neplač. Šár.
Svatba má veľké ústa. (Výlohy.)
33í) Vydaj je krížová škola.
Vydať, vydať sa.

Kto sa chce vydať, musí sa rydať.

(As to CO » okázalé se držeť.<)
Prvá sestra vydáva druhé, (zz Z první

dobré zavírá se na následující.)
> Vydať, Bože, vydať, ale vedet ako;

s mrcha tovaryšom do rôčka dc-

ľako. Do rôčka delako, a do smrti

je dial; veď je to mamička veľmi

tažký pohár !« (Píseň.)
»Vŕba, vŕba, daj mi muža, červeného,
ako ruža, a bieleho ako kvet, a do-
brého ako mäd!« (Na úsvite Veli-
kého pátku česají se panny pod
vŕbou, aby mély dlouhé, pekné vlasy,
a takto si vyprošují muže od vŕby.
Víz »Sborník Matice Slovenskej* I.
str. 191.)
Žena.
335 Kravu a ženu najlepšie po známosti

brať.
Neber si ženu z ďaleká.
Nevyberaj ženu v tanci, ale v poli

medzi ženci.
Smrť a žena každému je od Pána

Boha súdená. Č. 381. (Též:) Žena

mužovi od Boha daná. Adalb. Šmierč

62. Žona 81.

Z mesta pes a žena z dediny — to

dobré nebýva.
Žene never, kým sedle mléko pre- 340

hryzne, (na co ženské dokládají.)

a mxižovi, kým slamku prekročí. Pr.

Modra. (Sr. 278.)
Ženu a plátno nedobre kupovať pri

svieci.2) Č. 384.

Ženenie, ženba, ženiť sa, ože-
niť sa.
Dosť času je dva roky pred smrťou

sa oženiť. (Panské príslovie.)
Ešte sa nik bez klebiet neoženil.
Kto sa ožení, môže oľutovať; kto

sa neožení, oľutuje.
Kto sa zavčasu ožení, to je ako čoby 3*^

včas ráno vstal. Sr. Adalb. Wsta-

wač 6.
Kto sa žení, deväť razí sa šalie. Sr.

Č. 385. Každá nevesta — Adalb.

Oženienie 1.

Kto sa žení, srdcu radosť, hlave

starosť.
Kto zomrel, toho chváľa; kto sa

žení, toho hania.
Oženil by sa, keby mu farár za

chrbtom stál, (t. j kdyby ho po

okamžitém zamilovaní se hned »so-

sobášil.*)
Oženiť sa — to je nie chleba po- 35(>

žičať. Adalb.. Oženič si^ 12.
Pozdné ženenie — hotové siroty.

Adalb. Mafžeňstwo 8. Ženič sie 7.
Syna, kedy chceš, oženíš; dievku

vydáš, keď môžeš. Adalb. Syn 10.
Skôr sa ožení slamený mládenec,

než sa vydá srieborná dievka.
Vstávaj včasné ráno, a žeň sa v mla-
dosti.

Ženba jest, ale rozženby niet. (Jen ^^^

ponékud pravdivé.)
Ženenie je dobrá sprava, len ne-

častá !

Ženenie je dobré remeslo, ale ne-

časté.
Žeň sa nielen očima, ale ušima.

(Krása — povést.j Č. 384. Ncžcň

se — Adalb. Ženič si^ 18. Sr.

Žona 66.

^) Altcs Holz brennt auch gut.

-) Asszonyt, vásznat ne včgy gycrtYavilá«,niál.

Digitized by

Google

3. Mládenec a panna. Ženitba a vdavky.

91

Žeň sa nielen ušima, ale očima. (Po-

vést — pfesvédčení se.)

360 žeň sa z blízka, kradni z deľaka.

(Škoda, že dobrá rada stojí vedie

takového nemravu.) Adalb. Krašč 1.

Porekadla a úsloví o ženitbč
a vdavkách.

»Ani by som nohu oň neotrela!*

> Bodaj sa malo i veľkô na teba ču-
dovalo !« (totiž pri >sobáši.<)

>Bol by to pekný pár, keby to Pán
Boh dal!< >Bol by to pekný párik !«

>Čoby bol toľký v zlate, ako v blate,
ešte bych ho nechcela!*
365 Dievča >na miesto*, — »na vydaj—*
(Vék náležitý již ku vdání.)

Dobre pristanú k sebe. (z= Hodí se
jeden k druhému.)

Dobre sa modlila. 1) (zz Hodného muže
obdržela.)

* Dostal od matky kapsu a od céry
kôš. 2) (»Kôš, košík dostať* nezdá
se býti púvodním z lidu.)

Dve svatby »pri jednom dyme* od-
baviť.-^) Sr. Adalb. Bankiet 1.
^'^ Ešte ani neparobšil (nemládenčil) a už
sa žení. Gem.

Chytili ho na udicu (zz privábili ho).

Išla pýtať na poctivú krásu. (:= Vdává
se. Ostatné v Liptove — a kde
ješté — a to i v mestečkách rol-
nických chodívají »mladuchy< s ne-
jakou tetou pfed vdávkami »po pý-
taní, — po žobraní* se slovy: » pro-
síme, keby ste nás neopúšťali takéto
mladé žobrácky!* Obdarovaní záleží
v penézích, obilí, Inu, platné atd.
A tak tedy ŕečený výraz zdá se na
tuto obyčej poukazovati.)

Išli mu >na vohľady* i= »kroz 4) ne-
vesty.* Išli k nemu >na prepačky.*
{zz: Že strany dévčete šli vyzkusit
okolnosti ženichovy.) Išla si ohnisko
obzreť. ( zz Mladá nevesta pred vdáv-
kami navštívila svúj budoucí byt.)

Leda aby jej hlavnica klobúčkom voňala.

Ľúbila >príškvary.« (Praví se, když 375
po čas svatby déšť padá. Viz též 378
a 386.)

Má ich na každý prst desať.

> Nebudem veselý, v čiernej som ko-
šeli. Stará mi je mati košelôčky
prati. < (Píseň.)

Nerada misky umývala.

» Neslúžim za podšitie, ale za nové.
(:=: Nevezmú si vdovce, ale mlá-
denec.)

Ovrabčil sa; opleščil sa. (zz Oženil se, 38o
žertovné.)

Pobrali sa na mená. (zz Na zámenu,
t. j. Ondrej vzal si Matejovu a Matej
Ondrejovu sestru.)

Pod jenným komínom odbavil dve sta-
rosci. (Viz 369.) Z Boš. dol.

Pod vŕbou sobášení. (Divoké man-
želství.)

» Povedz že mi povedz, ej ty starý
vdovec, koľko ty detí máš, či ma
ty neklamáš!* >V jednom kútku
štvoro, a v druhom pätoro, tu máš,
duša moja, všetkých devätoro!* (Pí-
seň.)

Priženil sa na polkolesa. (Divoké man- 385
želství )

Rada pavničky poškrabovala.

»Rada si mamička, rada si neveste!*
»Ej rada — nerada, len mi ju do-
veztel* >Rada si mamička, rada si
zaťovi!* »Ej rada — nerada, keď
je len chlap hodný ! * (Píseň sva-
tební.)

Shodili ho s kančia.^) (Ohlášky.)

S tým ona mohla vždy chlieb jiesť.*
(:= Šťastné by se byla vdala.)

Triafa sa jej šťastie. — Tú schytia 390
ako jahodu!*

Testiná mu dievčaťom (ako dievča)
zomrela. (O takovém, jenž se že-
nitby štíti.)

Už ich neroztrhne — nerozdelí —
iba graca a motyka ( — smrť.) Adalb.
Rydel.

M Jól imádkozott.

2) Kosarat kapott.

3) Egy fust alatt.

*) Predložka »kroz« užíva sc v slovenčine, když se nčco vyi^izuje, vyjednáva a p.
Zvlášté: >Kcdyžc pôjdeme kroz mladej? Prišli kroz pohrabu; kroz ohlásek- a p.
•'') Sie sind von tler Kanzel ^eľalleu.

Digitized by

Google

92

Vn. Stav človeka béhem veku. Pohlaví. Rodina.

Už jej je čas s póla bežať 1 (zz: vdáti se).

Už je ruka v rukáve. Č. 596.
395 >Už ti mi je to len za mladého zaťa,
— krajšieho by z dreva vykresal!*

»Var, (vari, či) si ja svoju mladosť
sjiem!« (Když ji nutí k nemilému.)

> Veď ti ešte parta do čela nevrastá!* l)
(znDost máš času ku vdavkám.)

>Vydá sa tá za Hrabaná.* (= Zahra-
bou ji, zemŕe.)

> Volaco prismudlo!* (Praví vejdouce
do domu, když již zaslechli o za-
snoubení, a domáci to ješté nevyje-
vili. Též :) Chodí prismudlinu škra-
bať. Trenč.
40() >Von zbojníka, von!« (totiž pannu. Ze
svatební písné.)

>Že — vraj — plakal po sobáši .M «
» Horký plakal, ledvác čakal !« (Horký
=: naskrze ne.)

Žije na vere. (Divoké manželství. Viz
385.)

f) Véno^ chudoba; krása; rozum.
(Jiná viz > Manželství* VII. 4. c.)

Prísloví.

Bohatá.

Chod som ja rohatá, keď som ja

len bohatá.
Barsi je hrbatá, keď je len bohatá.

Hlavička.
4«5 Hlavička ako makovická a v nej
pusto. Č. 304.
Pekná hlavička, len škoda že je
prázdna.
Choci so zogolom (hrvol, vole), keď

len so sobolom.
»Kcď už mám isť do pekla, pôjdem
aspoň na peknom koni; — volím
na parype ako na škape!* Adalb.
Piekío 7.
Krása, krásna.

Krása ako tráva vädne.
410 Krása ako zora, dlho netrvá, les
statočnosť, pekná cnosť, tá trvá na
večnosť.

Krása do čaša (u), cnosť na večnosť.

Krása na tanieri nekrája sa.

Krása netrvá dlho.

Krása — rannia rosa.

Krásy sa nenajieš. Adalb. Pi^knošč 2. 415

Krásna panna — polovica vena. C.
386. Adalb. Panna 31.

Krásna si krásna, ale kapsa prázdna.

Nepreberaj, krásna panna, abys ne-
prebrala !

Nežije krása, ale poctivosť.

*Prvé zdravie, druhá krása, tretie 420
veno. 2)

Škoda krásy, kde rozumu nieto. Č.
204. a 304. Adalb. Krása 2.

Za časem se všicko psuje, i tvá krása
nevekuje. Spišské.
»Ktoby mi vymietol a smeti odniesol,

dala by mu tolko, čoby neuniesol.*
»Kto ma nechce v gube, nechcem

ho ja v šube.* (Guba =z hrubá,

chlapská halena ; šuba zz krasší ženská

odev.)
Kto sa žení pre statky, dovedú ho na 425

zmätky. Sr. Č. 386. Kdo se žení pro

krásu —

Láska.

Pri studenej kuchyni horúca láska
chladne.'^) (Viz 431, 435.)

Ostatnia to láska, čo sa za peniaze
kupuje. — Za peniaze žiadna láska.
Mladucha je nikdy nie pripekna.
Na jaseň dievky krasnejú a hory

špatnejú, a na jar hory krasnejú a

dievky špatnejú.
Pekné každému sa ľúbi. ^^o

Pri ľúbosti chce sa jiesti. Č. 242. Po

milosti —
Ruža u h . . . vyrostená smrdzí. Z Boš.

dol. (Chudobná)
Slamený chlap dostane zlatú ženu.

Adalb. Žona 60. Kawaler 5. (Též:)

Slamený mládenec k zlatej panenke. Pr.
Svatba bude za deň, za dva, a bieda

na veky. Sr. Adalb. Wesele 5.
Z peknej misky sa nenajieš, keď je 435

prázdna. Adalb. Miska 1.

*) Fejébe siilt a parta.

^) Primum recte valerc, proxima forma, tertio loco divitix.

■^) Srovn. Kommt das Elcnd in das Haus, ťlicgt dic Lieh' zum Fcnstcr hinaus.
Sine Baccho ct Ccrcrc Venus frigct.

Digitized by

Google

4. Manželství.

93

Porekadla a úsloví o venu,
chudobe a j,

Hnida hnidu berie.

>Chocaj som ja aká biedna, predsa som
chlieb vo dve kôry jedla!*

>^Iala som frajera sedmorakej krásy,
pehavý, rapavý, s červenými vlasy.*
(Píseň.)

Má sa za ňou — za Nemanou (=:za
nie nemající).
440 Neberie paničku, ale ladičku — tru-
hličku — .

Nevesta s obnôžkou.

Psota. >Coky psota, na stranu, chu-
doba sa žení!« — Nemala psota ro-
boty, už ju bude mať. — Psota ne-
mala gazdu. Našla psota gazdu. —
Sišla sa bieda s psotou, onuca
s handrou.

» Sedemdesiat kytál (sukieň) mala, a
predsa sa nevydala ; a ja nemám iba
jednu, pýtajú ma hen za Viedňu
(Viedeň).* (Píseň.)

Šafel s drúkom sa sišiel. (zz Dva sprostí
se vzali.)
445 Zamenila si sokola za páva. (Sokol 1=
chudobný ale milovaný ; páv ^z bo-
hatý, panský.)

Za turák, za dva strhla sa svatba!

Žení sa na pastvu.

^) Staropanensťvif staroptiládcnectvi.
Pfísloví.

Stará dievka ako krosna v dome za-
vadzia.

Stará dievka, keď sa nemá s kým vadiť,
aj s tým plotom sa ešte vadí.
450 Stará dievka — svieca pred Bohom,
a starý mládenec len puclík.

Staré dievky budú na Bielej Hore
piesok merať, Pr. ; — na druhom
svete väzu bieliť; — pred peklom
popoľ osievať a ľad škrabať. Sr. Č. 596.

Staré dievky ocot predávajú.

Porekadla a úsloví o staropanenství
a staromládenectví.

Má dvadsať rokov na jednej a dvadsať
na druhej strane.

> Oženil sa náš Adam; kto by za to

bol nazdal?!* (Dále viz VI. 423.)
» Požila panna*. 455

Už jej opŕchly líčka. Už jej zakvitly

ruže na tvári. (Správnéji »odkvitly«.)
Už je nie šedivý, ale sivý, a nežení sa.
Už je starší ako vdovec, a nežení sa.
»Už sa všetci poženili, iba Adam zostal,

a ten Adam Adamovský najlepšiu

si dostal!* (Píseň. Sr. 454.)
Zostal ako h ... na cedilku. (— Uchvá- 46o

tili mu jiní ty, které chtél.)
Zostala na semä. (Nevdaná.)
Ztratil Pán Boh od nej karotku.

4. Manželství.

a) Ŕdd, jednota^ vérnost manéeistvi.

Prísloví.

»Aký je, taký je, len sisi ma nebije!*
Akú si si dostal, takú si drž.
Čo Bôh spojil, človek nerozlučuj ! Adalb. 465
Bóg 84. Č. 18. Mat. 19, 6. ;Viz
níž 499. v jiném smyslu)
Dobrý.

Dobrí dobre žijú.

Jeden dobrý — oba dobrí; jeden
zlý — oba zlí.
Do domu, kde láska býva, slniečko sa

rado díva.
Duchna je rychtár medzi nimi.
Dva stoly, dva belčovy (kolísky), dva 470

kostoly, jedna posteľ — nebýva dobré.
Kde sa kto zavesil, tam nech visí.
Manželstvo, manželský.

Nerob hriech (rozbroj) v manželstve ;
— medzi stavom manželským. (Ne-
popuzuj manžely.) Sr. VI. SI. 229.
Kdo ma prst cely, nestrkaj ho mezi
manžely.
Stav malženský (sic) prvý je od Boha

atd. (Viz 492.)
Tretí (osoba) v manželstve miesta
nemá. (Viz 484.)
Muž (a žena.)

Dve oči v hlave — muž a žena 475

v dome.
Medzi mužom a ženou nitku nepre-
tiahneš.
Muž a žena — jedna duša. C. 391,
Adalb. M^í 23. (Sr. Mat. 19, 5.)

Digitized by

Google

94

VII. Stav človeka béhem veku. Pohlaví. Rodina.

Muž je hlava (Efes. 5, 23.), žena

koruna na nej.^) Adalb. M^ž 22.
Žona 7. 86.
Muž koreň, žena rod. (Srovn. 482.)
480 Muž so ženou ako deti pod stenou.

(Po krátkém hnevu udobrí se.)
Sto frajerov a jeden muž. (Pamatuj,

že jen jednomu náležíš.)
Na otcovi rod stojí.
Neodvolávaj sa na nižšiu vrchnosť

(na manželku). Pr. Modra.

V jednom hniezde sa len dva ho-
luby snesú.

Žena (a muž, chlap).
485 Dobrá žena koj (keď č. když) sa ti

prihovorí, ako čoby ťa nakŕmila. Gem.
Dobré ženy nemajú ceny. Č. 391.
Dobrý gazda pracuje, múdra žena

gazduje. Šár.
Chlap do sveta, žena nech doma sedí.
Na žene stoja tri uhly domu a na

mužovi štvrtý. (Též :) Žena tri kúty

a chlap štvrtý. Adalb. Žona 47.
490 Od otca imanie (mánie, č. jméní), od

Boha žena. Sr. Pŕísl. bibl. 19, 14.
Prvá žena ako pes, druhá ako mačka,

tretia ako myš. (1. Verná, 2. fa-

lešná, 3. hledí již jen vše »pohrýzť«

a rodine > odvláčiť*, jako myš do

díry. Dobš.)
Prvá žena od Boha, druhá od ludí,

tretia od diabla. Č. 385. Adalb.

Žona 56.
Všetko do času. Žena do smrti a Bôh

na veky.
Žena je len vecheť oproti mužovi.

Pr. Modra.
*9r> žena zlatý stĺp v dome. Sr. Č. 391.

Dobrá žena lepší. — (Srovn. 530.)

b) Nešťastné manzelstvi.
Prísloví.
Ani s tebou žiť, ani bez teba byť. Č. 388.
Čert.

Baba vev společnosci kvitek, na ulici
angel, doma čort. Šár.

V parte anjel a čert v čepci. -j

>Co Buh spojil, človek nerozlučuj« —

ta žij s obludu až do sudu. Šár.
>Čože tí zvýšili, čo sa poženili.^ ako 5oo

hus nad vodou kriedla ovesili ! (Píseň.)
Kto má mrcha ženu, netreba mu chrenu,

iskrí sa mu v očiach.
Kto má raracha za ženu, netreba mu

chrenu.
Kto nemá chrenu, nech si vezme zlú

ženu.
Muž bezo cti, žena bez hanby, deti bez

bázne — neresť nad neresti.
>Nech sa len ožení, veď mu ono br ká 505

vypadajú ! «
>Ó znati, znati, ktorý je ženatý: skrčí

sa, shrbí sa ako pes kudlatý.* (Píseň.)
»Ožeň sa, doskáčeš; nebudeš ty viac

strungy preskakovať!* Č. 596. Oženil

jsi se — .
>Ožeň sa, obes sa, na jedno ti padne:

vezmi mrcha ženu,do pekla ťa vtiahne* .

(Píseň.)
Ťažký je ten stav manželský !

c) Veno, útraty; žena márnotratná.
Prísloví.

Baba, to je meča bezodná, nikdy nemá 5iu

dosť. Pr.
Bola láska, bola, zakial švábka (zemáky)

bola; švábka sa minula, láska po-
minula. (Píseň.)
Čert po vene, ked^ niet Boha pri žene.

Sr. Adalb. Wiano 1. Žona 37.
Čo dieťaťu nôž, to žene peniaze.
Čo po takej krave, choť aj za hrot

(šechtár) mlieka dáva, keď kope a

rozleje.
Dobrá žena nepotrebuje vena. 515

Kto chce peknú ženu mať, musí na ňu

nakladať.
Od bohatej ženy nič horšieho není.

Č. 388. Na svete —
Oltár zostal a oferu (veno) čert vzal.^)

Č. 388. Čert obeti — Adalb. Ofiara 5.
> Štyri volky sivé, chytro sa to minie,

ale mrcha žena dlho trvať bude.<

(ľíseň.)

1) Sr. Jó asszony a háznak koronája.

2) Srovn. Goldene Mädchen, bleierne W'eiber,

^) Opačné : Oltár^ čert vezme a obeta zostane. (O dobrém skutku, na pŕ. na ne-
vdéčníku zmaŕeném. Suj.)

Digitized by

Google

4. Manželství.

95

Voz, voziť.
520 Keď bude gazda na štyroch voloch

voziť, a gazdiná len v zástere nosiť

(ven z domu), predsa vynosí. Pr.
Muž s vozom nepostačí do komory,

kde žena v zápone von nosí. Adalb.

Gospodarz 4. 5. Kobieta 26. M^ž 2.

Sr. Zóna 8.
Nenavozí muž na rebrinovom voze

do domu, čo žena v zásterke z domu

vyvláči. Č. 390.
Ženáč každému grajciaru lepšie do

očí popatrí.

d) Nadvláda ženy.
Prísloví.

Beda tomu domovi — dvoroví (místo
»domu — dvoru*), kde rozkazuje
krava volovi. Srovn. Č. 376. — teľa
volovi — Adalb. Dom 1. Dwór 2.
525 Beda tomu domu, kde chlap nosí kytlu
a žena gate^) — nohavice; — kde
muž nosí praslicu a žena palicu. T.
Sr. Č. 394. Kalhoty - Adalb. Chlop
11. 59. M^ž 36.

Kdze baba rondzi (ŕídí), tam lem čort
blondzi. Šár. (Víc polské, ze styku
šárištiny s polštinou.) Adalb. Baba 47.
— tam czeladž (djabeí) bl^dzi.

Nedal Pán Boh svini rohy, ani žene
mužské nohy.

Nešťastný taký dom býva, kde kohút
mlčí a sliepka spieva — kričí; —
kde kohút kotkodáka a sliepka ky-
kyríka. Č. 377. Adolb. Kogut 13.

e) Nedúvéra v manzelsťvi.
Prísloví.

Ani by žena ženou nebola, keby muža
neprevedla.
'>3í) Dobrá žena zlatý stĺp, kto jej verí, to
je trup!

Muža kraď, pred muža klaď! (Též:)
Detom kraď, pred muža klaď! (Muž
nerád dáva na domáci potfeby, tedy
ber i bez jeho vedomí a tak opatri
jeho i dum. > Deťom kraď^: i s ujmou
dítek musíš opatŕit manžela.)

Pre ten svätý pokoj v dome človek ne-
jednu horkú slinu prežere — preglgne.

Psovi, keď spí. Cigáňovi, keď sľubuje,
a žene, keď plače, never. Sr. Č. 393.
Když pes —

Psovi, koňovi a žene never; peniaze
bez čítania neter. Sr. Č. 393. Koni
— 249. Penéz. — Adalb. Kobieta 10.
(Též:) Cudziemu psovi atd. Sr.
Č. 252. Cizímu (zde cizí žene, a tak
nepatrí manželství). Adalb. Pies 27.

Tri razy môžeš veriť žene : raz, že je 535
tvoja, keď ju vedieš od oltára ; druhý
raz, keď siahla, že bola samodruhá,
a tretí raz, keď zomre, že bola chorá.
(Odporné prísloví.)

Žena muža musí oklamať. Sr. Č. 394.
Žena muže ošidí. —

Žene všetko nesver.

f) Ženský jazyk.
Prísloví.

Kde jarmo, tam larmo (lárma, Lärm).
Psa nepreštekáš, vrany neprekváčeš,

ženu nepreškriepiš.
Sú to velké rafiky tie ženské jazyky. 54o
Sviňu nepresviníš, vlka neprevlčíš, babu

nepreškriepiš, sedliaka neoklameš.
Žena musí mať posledné slovo ; — slovo

na vrchu.
Žena muža jazykom bije a muž ženu

päsťou.
Žena si zuby jazykom soderie.
Ženu jazyk bije. (Též:) Ženu vlastná ^45

huba často bije. Z Boš. dol.
Ženu neprekričí iba trepačka (trlica).
Xantíp i teraz jest dosť na svete.

g) Žena opila.

Prísloví.

Keď je žena opila a keď chlap plače,

to je velmi škaredé.
Keď krava pije, bude i vcM. (=: Když

žena pije, muže — bude — i muž.)
Opila žena, obstrihaná sviňa, skosené ^^^^

kono|)c — všetko je jennaké (jednaké).

Z Boš. dol.
Žena opila — zlatý stľp v dome.

1) Nem jól foly a ház dolga, hol asszony visel gatyát.

Digitized by

Google

96

\TL Stav človeka béhem véku- Pohla\n. Rodina.

h) Žena bitá.

Prísloví.

> Alebo pij, alebo bij!< (Zoufalý úmysl

manžela pri zlé žene.) Adalb. Píč 1.

Oiný výklad.)
Beda toho bic (biť;, s kym mušime

žic ížiŕj. Šár.
Keď ženu ubiješ, akoby si roľu po-

viezol.
Peniaze sú dobré čítané a žena bitá J)
Zlú ženu nebij ; ak chceš z nej vyhnať

čerta, dvanásť do nej vženieš.
Žena je ako drevená nádoba; ak ju

nepobiješ, rozsuší sa.
Žena nébývá dobrá, leč káraná. T.

i) Stará, mladá; veliká y malá. StarJ\
mladý ; veliký, malý.

Prísloví.

Blška je malá a neztratí sa v posteli.

(Vlastné odpoveď zdráhajídm se

vdáti dcéru pro mladost.)
560 Muž menší od svojej ženy bude na

druhom svete bubou nosiť.
Nechoď mladá za starého, nebude tam

nič dobrého.
Stará čižma otlak nespraví.
Stará dobre kašu mastí.
Stará žena, mladý muž — hotová

pračka (bitka).
=565 Starý husár, biely kôň; mladá žena,

starý muž — hotová placka (plač).

* Tvrdé mäso, tupý nôž; stará žena,

mladý muž; mačka so psom v pit-
vore ; dva kohúty na dvore : kde
tých dvoje prebýva, nikdy dobre
nebýva.*^)
Veliká žena — veliké neščascie. Z Boš.
dol.

* Zdurné (plaché) kone, slabý voz, stará

žena, mladý muž, čerta je tam dobre
už. Sr. Č. 389. Plaché —
Žena malá a muž velký, to sú dva
odmetky.
570 Žena veíká a muž malý, to sú dva od
Boha dary.

5. Porekadla a úsloví o manželství.

a) Šťastne manielsťvi.

> Dobre mi je, ani ma len na veľké

meno nepozo\TJ.< ^^Tak se chváli
mladá nevesta. >Velké meno« na pr.
Mara, malé: Marka, Mariška, Ma-
rienka atd.)

>Ten tej nepovedal ešte ani > do čerta*.

Žijú si ako pár holúbkov.

b) Xešfastne' manzelstvi.

»Ani ma neobšije, ani ma ncoperie!*

>I>aj komu ženu a sám Túb stenu. < ^"5

Doma kdáče, inde nesie.

>Hlávočka ti pekne a robota v pekle,
mrzkú chôdzu máš, nerada robíš,
rada dlho spíš; večer mi ideš spať,
ráno mi nechceš vstať, žena moja
mladá, zle sa budeme mať!* (Píseň.)

»Iha čo som sa zakosílila!* — »Iba
čo som si slobodu — svet zaviazala ! <

Jarmo si na grg zavesil.

»Kde ste sa podely moje mladé časy!* sso

Má ju iba za stlačku v dome.

> Nieto nado mňa uhračanejšej ženy!*
( > Ohračaný < srovnej > zahráknutý ,
okríknutý.* Šuj.)

Oženil sa, aby sa mal s kým vadiť.

> Radšej by som si bola šedivý vrkoč

(aneb:) tri vlasy zapletala.
» Slamená vdova*. (S manželem ne by- ^'>

dlící). Adalb. Wdowiec 2.
Spálili zápražku. (Hnev v domé.)
Šanuje si ženu ako podošvu.
»Ten môj tažký kríži*
>Už som sa vydala, Bože, Hospodine;

mám že sa nachodiť s hmcom po

dedine ! * (Žebrání v nedostatku. Píseň.)
Veru som si s tebou hrdlo podrezal. 59o
Vydala sa zo šafla do šechtára.
Zadrhla sa s ním. — Zchytil čerta.
Žijú ako pes s mačkou Adalb. Lubič si^ 1 7.

C) Obadva nechvalni.

Bol jeden Ledabol, vzal si Ledabolku ;
oba boli Ledaboli, strebali polievku.
Ona Lojda a on Lafo. 595

*) Pénz olvasva, asszony verve jó.
*j V tomto a 568. byly by zdaŕilejší české rýmy >nuž
jest pochybnost o jcjich slovenskosti odúvodnena.

muž; vúz - muž,* a tím

Digitized by

Google

6. Vdovství. 7. Rodičové a dítky.

97

600

605

610

d) Nadvláda ženy.

» Chytila praslicu, podoprela boky, a on
neboráčik ešte sa jej prosí ! « (Píseň.)

Ona nosí klobúk.

*On je pod pantoťlou. (Cizí, panské
porekadlo.)

Všade sa ženy sukne drží.

e) Pomery majetkové.

Donesla mu desať tisíc v prstoch. (Pra-
covitá.)

> Hojná Dóra*. (Márnotratná žena.)

Muž dlube a žena štibre. (Oba dobre
hospodári.)

On je z Chudobíc a ona z Núdzovej.

Pýtal sebe unížené kus chleba svojej
žene. T.

Vzal si nôž do chleba. Adalb. Chleb 57.

Z obidvoch koncov u nich svieca horí.
(Márnotratný jeden i druhý.)

f) IÍŤubé rušení manžeisíví.

Preskakuje šiesty steblík.
Zachodí do cudzej kapusty.

6. Vdovství.

Prísloví.

Chocaj aký malý kríček, ale sa
predsa zaň ukryje. (Hovorí vdova,
želejíc treba skrovné štéstí již ztra-
cené.) Adalb. Pien 1.

Kde bol úhor, tam sa dobre rodí. (Ŕí-
kají o vdove, když se pozdéji znovu
vdá a porodí. Úsloví : > Dieťa z úhora «.
Sr. Xr. 400.)

Keď sedliakovi žena umre, hneď ide
do stajne dieru vyvŕtať (totiž na
» válove « ; to pro novou kravu, kterou
mu druhá žena pri vede).

Keď umre stryná, bude iná ; keď umre
strýk, nebude nik.

Komu ženy mrú a včely sa roja, zbo-
hatne. Srovn. Č. 395. Sr. Adalb.
Žona 25.

»Ohoh'm si bradu, vezmem si mladú.
T. a Č. 596.

S planým mužom je zle, a bez neho 6i5
ešte horšie. (Též:) S ledakým zle,
a bez neho ešte horiej. Z Boš. dol.
Vdova.

Kde je vdovica, tam je lavica. (Bez-
práví na vdove páchané.)
Na vdovu treba korbáčika, aby odbil

za seba i za nebožtíka.
U vdovy chlieb hotový. Sr. úplnéji

Č. 395. Adalb. Wdowa 7.
Vdove nekdy — zavše — čert štetky
požičia, vdovca sám češe. Č. 396.
(Výraz : Už jej čert podal hrebeň =:
složila smutek, stroji se, chce se vdát.)
Vdovica — cez blato lavica. (Viz 620

616. 621.)
Vdovička — každému lavička.
Žena bez muža ako záhrada bez

opravy; — bez plota.
Ženu len dostane (vdovec), ale nie

matku (sirotám).
P o z n. Pri umírající manželce teší ženy
plačícího manžela takto: »Nechže
vás Pánbožko čím skorej zaverí*,
t. j. aby se brzo mohl oženit.

7. Rodičové a dítky.

a) O tehotnosti a rozeni.

Prísloví.

Biela húska dobre sedí l)

> Najskôr varovkyňa ! < ^j 625

Po svatbe nevesta, po krstení dieťa.

(Novéjší zajímavéjší. Šuj.)
Vrece sa pre jedno zrno neroztvorí.

(iziBude následovati více dítek.)
Žena.

To je žena, čo deti rodí, (ne ta, co
nerodí).

Žena, keď rodí, je jednou nohou
v hrobe. Sr. Adalb. Grób 5.

Porekadla a úsloví o tehotnosti a
rozeni.

Cíti sa. — Dostala sa do postielky ; — ^^
za plachtu. — Chystá sa do kúta;
— do polohu; — do postele;
do Ríma. 3) Č. 486.

>) Lid má za to, že bílá hus lépe sedí na vejcích, než jiná, a tak pŕcnešeno na
ienu:^bílé pleti žena má více dítek, než žena jinč pleti.

*) Prvorozené ať jest holka, aby mél kdo následující dčti »varovať* =:na lunu
nosit. » Varov kyňa,< »varovka,« č. chuva.

') Rómába ment.

7

Ad. P. Záturccký, Slovenská pfísloví.

Digitized by

Google

98

VII. Stav človčka béhem veku. Pohlaví. Rodina.

Chorá je na mladé kosti.

Je na výlete; — navyležaní; — samo-
dnihá; — ťaršená — ťarchavá;
— v druhom stave; — v inom spô-
sobe ; — v nádeji — úfnosti.

Kolesá láme. — Obruč praskla Pr.
Modra.

Pec sa jim pováľala. Č. 596. (Též:)
Komín sa mu s valil (mužovi, když
mu manželka porodila). Pr.
635 Potratila kalendáre. (=z Nezná, kdy má
čekat pôrod.)

Pováľala sa. — Pracuje ku pôrodu. —
Šľahla. — Vojatuje sa. i)

Prišiel nahý do domu. (Novorozeňátko.)

»Ta sa svete, ja som tu!« (Ozvena
novoroz.)

b) O počtu deti. Bezdétnost.
Porekadla a úsloví.

Jeden (dva, tri atd.) tance detí. (Jeden

tanec =: jeden párik = chlapeček a

dévčátko).
640 Mám (na pr.) troje detí, a u Boha

(tolik zesnulých).
Má on tých dietok, ani dierok na

riedčici.
Má toľko dzecí, jak na hnoji smecí.

Z Boš. dol.
Má tri deti a štyri dievčatá. 2) (Iron.

Podobné: »Sú tam traja ľudia a

dve ženy.)
Nezostalo po nich ani koreňa; - ani

klika (= potomka. Sr. Mal. 4, 1).
645 »Povedzže ty, moja dievka, tvojej

dievke, že jej dievky dieťa plače. «

(iz: 5 pokolení.)
>To len tak pod posteľ padlo!* (Tak

potéšují rodiče zarmoucené pro smrť

dítéte, že se jim totiž brzo narodí

jiné.)
Vymazal ho Pán Boh z knihy. (= Nemá

mužského potomka.)

c) O nemaníelském aneb jinak prekva-

puj icim plodu.

Porekadla a úsloví.

»Dlhá noc, veľká božská moc, život
horúci. Pán Boh všemohúci, — dobre
že dvoje nemala!* (Škodolíbé pove-
dení.)

Donesla si dieťa v truhle, (s vénem).

Dostala sa pod čepiec bez svatby.^) ^^

Išli pred zvonením do kostola.

Kňaz na vine, že sa oneskoril.

Otca mu kozub zabil. Č. 595.

Otec mu z kapustného hlúba hlavu
zlomil.

Pod plotom ho našli. 655

Prvej krščenie jako veselie. Z Boš. dol.

>Ty, čo ani otca nemáš !« Odp. >Mám
ich viac ako ty ! < (Nevinné díté ne-
rozumí samo, co praví; naučiliť ho
špatní lidé tak odpovídat.)

Vyslúžila si tam živý mrváň. (Též.)
Odišla zo služby so živým mrváňom.
(Slovná hra. » Mrváň*, jakési pečivo,
dáva se slúžkam na odchod.)

P o z n. Dvé prísloví obdalečné sem pa-
tŕící jsou:

» Lepší stvoriteľ ako zabi teľ*. (Tím
vžíva se padlá do svého stavu.)

Po takom chodníku, kade moc ľudí 660
chodí, nič nerastie.

d) Jaci rodiče ^ tokov é ditky (a výjimky).

Prísloví.

Aká furma, taká oblátka. (Též.) Jaká

furma, taká cehla (tehla č. cihla).

Z Boš. dol.
Aká repa, taká vňať, aké plášti, taká

mlaď. T.
Aký otec, taký syn; aké drevo, taký

klin, (též:) aký kováč, taký klin,

(aneb:) aký mlynár, taký mlyn. Sr.

Č. 403. Sr. Adalb. Drzewo 16.

Míynarz 1. Ojciec 6. Olcha. Sztuka

3. Woda 15.

1) Maď. vajudik, lat. parturire.

2/ Správne: » Troje deti a štvoro dievčat*

^) Pŕcdtím chodívali » desiatnici,* podŕízení úradníci obce, podlé osoby ženské
'začepčiť,* po kterčmžto úŕadním, vynuceným zpropitným korunovaném aktu taková
osoba musela chtíc nechtíc čepec nosit.

Digitized by

Google

7. Rodičové a dítkv.

Aká matka, taká Katka, taká celá jej
čeliadka. Č. 403. Sr. VI. SI. 229
Jaký život, taký čin, — otec — syn

— komin — dym, tata — Franta ;
mama — Hana. Sr. Adalb. Bochen.
Brzoza 1. Matka 13. Ziemniak.

665 Aké semä, také plemä. Č. 404.

Aký strom, také ovocie. ^) (Dle Mat.
7. 17. také o skutdch vúbec.) Č. 404.
Adalb. Drzewo 47. 48. Szczep 2. 3.

Ako čvirikajú vrabci (e), tak švítoria
aj jich chlapci. (Viz níž > Mladý
vrabec < — )

Ako naši otcovia, tak aj my, jich
synovia.

Ako stará vyhráva, tak mladá tancuje. 2)
Sr. Adalb. Starý 15.
670 Ako staré spievajú, tak mladé čviri-
kajú. Č. 410. (Sr. výš >Ako čviri-
kajú* — )

Ako starí hudú, tak aj mladí budú.

Cigáňove dieťa nerado dáva páčky
(:= tlapky na ruku pri políbení).

Čo je v dyme narodené, to len dymom

— čmudom — razí.

Čo je z mačky, to len myši lapá. Č. 405.
675 I na dobrej slivke grmal rastie. Č. 403.
Jablko.

Jablko ďaleko od stromu nepadá, a
keď aj padne, vždy sa stopkou
ku pňu obracia. Č. 404. (Viz níž
>Trieska« — ) Adalb Jablko 4.
Jaká jabloň, také jableko. T.
Mladý vrabec učí sa čvirikať od sta-
rého. 3)
Od starého vola učí sa mladý vôl.^)
Adalb. Ciel^ 6 Wóí 37.
680 Qn je otcov syn. — Ona je matkina céra.

Rak.

Ako chodí starý rak, i mladý sa

učí tak. Sr. Adalb. Rak 1.
Keď starý rak tresce mladého, musí
mu sám inak ukázať.
Sova nevysedí sokola. Sova sokola ne-
ulaže.^) (Také o hloupém, že neučiní
moudŕe.) Č. 405. Adalb. Wilk 65.
Sr. Jastrz^b 1. Sowa 8.

Trieska ďaleko od kláta nepadá. (Též ..

ívere ďaleko od pňa nefŕkajú)

Č. 405.
Zlého krkavca zlé sú vajca. ^) T. a Č. 685

405. Sr. VI. SI. 229. Jaké hnizdo,

taci ptaci. Sr. Adalb. Ptak 10.
* Zvláštnych ľudí deti sú nezdary. Č.

405. Sr. Adalb. Przodek 7.

e) Výživa a vychovdváni ditek. Láska
rodičú.

Prísloví.
Deti.

Bohatí ľudia sa tešia peniazmi, a
chudobní deťmi. (Viz níž >Pre chu-
dobných* — )

Cigánke jej dieťa milé — najkrajšie.

Čím viac detí, tým viac Otčenášov;
čím viac Otčenášov, tým viac chleba,
(též :) tým viac okruškov chleba Pán
Boh požehná. (Též:) Veľa Otče-
nášov, veľa chleba. Viac Otčenášov,
viac požehnania. Veľa lyžic do misy,
veľa Otčenášov. Adalb. Dziecko 34.

Čo jedno dieťa, to milšie. 69o

Detí a fliaš je v dome nikdy nie
nazbyt.Sr. Č. 401. Sklenic — Adalb.
Szklanka 4.

Deti ako deti. Deti sú len deti.
(Nediv se jejich pokleskúm.)

Deti ešte nikoho gazdom nespravily.

Deti rastú chytro ako konope.

Deti s chorobou vyrastajú. 695

Deti sú dar boží.

Deti — to je prvé do gazdovstva.

Deťom prútom od zadku rozum na-
háňajú.

Dieťa bez kazára ako kôň bez kantára.

Dieťa ešte nemá svojho rozumu. 7oo

Dieťa kým je malé, hryzie chlieb;
keď je veľké, hryzie srdce. Sr. Č.
402. Malé deti kaši — O. 108.
Malé deti jedí chléb, veliké mozek.
(Též:) Mnohé deti nejieďá chlieb,
ale žerú srdce rodičovské. Z Boš. dol.

Dieťa nevie, kedy mu je dosť (jedení).

1) Minô a fa, olyan a gyumôlcse.

2) Sr. Mint atyák dudolnak, fiak úgy tánczolnak.
^) Anyja után csirij)el a veréb.

*) A bove majore discit arare minor.

•**) Nem lesz a bagolynak sólyom fia. Srovn. T. Sokol sovou vysedený.

^) Bôser Vogel, boscs Ei.

Digitized by

Google

100

VII. Stav človeka béhem veku. Pohlaví. Rodina.

Dieťa za ruku, matku za srdce. Č.
400. Adalb. Dziecko 18.

Dobré deti najväčšia radosť rodičov.
705 Keď sa hrniec zabije, hneď majú
deti kravu i peňazí. (Ucho zn krava,
stŕepy m peníze.)

Komu Pán Boh dá dietky, tomu dá
aj na dietky. Č. 402. Adalb. Dziecko
46.

Kto má deti, má žial ; kto má statok,
má škodu. (Cikán opačné : Kto má
statok, má zármutok ; kto má deti,
má aj škodu.)

Kto má veci, nemá dzecí ; kto má
dzeci, nemá vecí. Trenč.

Kto sa detí nebojí, ani Pána Boha
sa nebojí, i)
710 * Kto si prvé dieťa dobre vychováva,
ten už aj ostatním poklad zane-
cháva.

Lepšie deti nemať, ako zle vycho-
vať. Č. 406.

Lepšie je, keď plačú deti ako ro-
dičia. 2) Č. 409.

Lepšie žiadne, ako zlé deti.

Malé deti, malá starosť; veľké deti,
veľká starosť. Č. 402. Adalb.
Dziecko 60.
715 Malému dieťaťu nôž do ruky ne-
dávaj ^).

Manželstvo bez detí málo má po-
techy.

Mnoho dzecí, málo chleba, v biede
viac netreba. Z Boš. dol.

Múdre dieťa sa neodchová. '^^ Sr. Č.

402. Adalb. M^dry 1. Dziecko 63.

Najkrajšie dieťa ti najskorej čert
vezme.^) Adalb. Dziecko 67.
720 Nedávaj dieťaťu všetko po vôli.

Nech sa nežení, kto ženu a deti
nemá čím vvživiť.

Nepchaj prsty medzi deti. ( = Nečiň

pro maličkosti vývody.)
Netreba deťom britvy do ruky. (O
svobode, kterou ku své zkáze po-
užití mohou.) Adalb. Brzytwa 1.
Pre chudobných dieťatka, pre bo-
hatých teliatka. Adalb. Ubogi 37.
(Též:) Nékomu dá Pán Boh de-
tátko, nékomu telátko. Pr. Modra.
Sedliak čím viac detí má, tým je 725

bohatším. 6)
Zlé deti najväčšia žalosť rodičom.
Zle, zle bez detí, keď vychováš, uletí.
Do roka proroka, a po roku výskoka.
Hlava páni (=Nebí díté po hlavé.)
Chlieb (Viz výš Deti - >Čím viac« — ) 730
Jedno, jedináček.

Jedináček — šibenáček. '') Sr. Adalb.

D. Jedynak.
Jedno dieťa — jedno prasa.
>Synáček máček, môj jedináček!
Z jedného syna nebýva iba sviňa.
Kde sa kliesni (vychováva), tam sa ^35

lesní.
Keďby krava teía nemala, to by nelí-
zala. (Láska.)Sr. Adalb. Krowa 20, 2 L
Keď chváliť, ta chváliť; keď trestať, ta

trestať. (Všecko v pravý čas.)
Kto syna miluje, ten ho i tresce.
Lepší dobrý príklad, ako Písma výklad. ^)

Sr. Adalb. Przykĺad. 3.
Matka, mati, mater, materinský.
Dievka (céra) sa iba vtedy materi '^
odslúži, keď jej (materino) dieťa
pridojí ( - prs požívati dá).
Dieťa ide za matkou ako teliatko za

kravou.
Každej materi jej decko nejkrajšie.
Materina modlitba zo dna morského
vyníma. Č. 399.

1) Tak povídají v Gem., tedy snad: Kdo si opatfení dítek na lehko béi'e, ten se
Boha nebojí. Ale mohlo by míti i ten pekný smysl : Kdo se nestydí pred dítkami zle
mluvit a hŕích páchat, ten se ani Boha nebojí.

2) Jobb a gyermek sirjon, mint szúléi.
•**) Nem a gyermek kezébe való a kés.

4) Korán okoskodó gyermek ritka n szokott megclni.

^) Tohoto surového výrazu užívají i o milé ztracené veci vubcc. Ostatné jest i pŕí-
povídka: A. »Už zomrelo susedovi dieťa !« B. A ktoré .> A. Nuž Tomáš! B. Toť ho máš!
najlepšie dieťa čert vzal!<

^ Máje v dítkách dost pomoci, není nucen za plat jiných najímat. To platilo pi^ed-
tím, když se statky mczi dítky nedélily. Šuj.

7) Ein Kind Unglúckskind.

^) Jobl) a példa száz leczkénél.

Digitized by

Google

7. Rodičové a dítky.

101

746

760

Materinská bitka je polovičatá. (= Tre-
staním často více sobé ublíži, než
dítéti.)

* Matka bije, telo tyje.

Matka je matka.

Matka sladká, kto ju má.

Matka sladká, otec drak, nezriedka
to býva tak.

Milé materi decko, čoby hneď slepé
bolo. (Též :) Pekné materi dieťa.
(Pŕenešeno = každému svoje milé.)

Najhoršie decko najviac k prsom
mater tiskne; — na rukách nosí;
— k sebe túli.

Nevoíná mati, čo tá vystojí!

Pán Boh chráň, aby jedna mať toľko
detí mala, koľko vládze rada videť.

Skorej (č. dŕíve) vychová jedna mať
sedmoro detí, ako sedmoro detí
jednu matku. Sr. Č. 402. Adalb.
Matka 15.

Toho slova »mať« (matka) sú plné
ústa.
766 * Metla 1) vyháňa deti z pekla. Č. 409.
Nedávaj mu toľko ovsa, aby neskákal.

(Pŕenešeno s kone.)
Nechoval som pazderím a slamou, ale

aby rástly (totiž deti).
Ohýbať, sohnúť, hybký.

Dotiaľ sa prút ohýba, kým je mladý. *^)

Hrubú obruč ťažko sohneš.

Kto prútik neohýba, strom ťažko
ohne.

Mladý prút hybký, aj o prst ho ovi-
nieš; ale keď ztvrdne a zhrubne
na strom, potom ho nesohneŠ,
skôr ho zlomíš. Adalb. Drzewo 6.
Gaíaž 1, 2, 3, 7.

Ohybuj ma, mamko, zakiaľ som ja
Janko; keď ja budem Jano, ne-
sohneš ma, mamo.

Pokým prútik mladý, shýbaj ho.

Tlstý strom sa nedá sohnúť. Sr. Adalb.
Buczek.

Otče náš (Viz výš »Deti — Čím
viac< —

760

765

Otec a mať — hotový cigáň. (Hrozí

a pak povolí. (Též:) Mať (matka)

a žena najväčší cigáň.
>Poškrobok«^ k smrti doriadi.
Pre zrno slamu mláťa. (Trest).
Raz pohladok (pohladkanie), raz po-

hlavok.
Rodičovská láska býva slepá. 77o

Starší má mať lepší rozum (totiž aby

nesvolil détem k zlému).
Svoje obuškom, cudzie okruškom(chleba).
»Veď je svet široký. (Neztratí se v ném

deti, vyživí se.) Adalb. Swiat 47.
»Veď mne nie hriech, čoby som pred

oltárom priadla « (vymlouvá se matka

mnohých detí, ana v nedeli pracuje).
Veľká patora^) veľa potrebuje. 775

Vytni ho po zadku ; zadok nie sklenica,

neroztrepe sa.
V jednej ruke prút, v druhej chlieb.
Všetko mu dáš, len toho nešťastného

rozumu mu nedáš. (Rodič o neroz-

umném dítéti.)

Porekadla a úsloví o vychovávaní
a výžive dítek.

> Čakaj, budeš ty hriebsť môj hrob na

cmiteri!* (Zlé díté.)
>Či toho bolo hodno prisadiť?!* (Vzato 780

z domácich zvíŕat zz na chov pone-

chati.)
»Dám ci vrelej kaše na jazyk!* (Dí-

téti neslušné hovoŕícímu.) Pr. Modra.
Deti (tie) sú už na kriedlach. (Schopné

vyživiti se.)
Deťom svojím grgy podrezal. (Zlým

vychováním, marnotratností.)
Chlapské bôty dieťaťu obúva. (Koná

s nim proti včku a sile.)
>Keby som ho bola radšej v prvom 785

kúpeli utopila!* (Zlé dítč.)
>Ten otec by sa ti v hrobe obrátil,

keďby vedel, čo robíš!* (Nezvedený

sirotek.)
Živá čeliadka. (Dítky.)

1) Není as slovenské, proto že » metla* značí Slovákovi vždycky jen to, co česky
>koštč.*

^) Addig hajlik a vesszo, mig gyonge.

^) »Poškrobok« puvodnč č. doškrabek, Kratzteig. V pŕencseném smyslu^nejmladší
dítč, které rodiče své v posledních Ičtech opatrí.

^) Nékteŕf odvozují slovo »patora« od »päť,* tedy »pätoro detí.« Avšak užíva se
slova toho vúbec o množství dítek jcdnčch rodičú, na pŕ. » Prišiel s celou patorou detí.*
A o|)ét: »Vytiahnul rastlinu, stromccck s celou »matorou-^ -sc všcmi koŕínky, mrcásky. '

Digitized by

Google

102

VII. Stav človeka béhem veku. Pohlaví. Rodina.

f) O podobnosti ditek rodičum.
Porekadla.

>Len na koho sa to dieťa udalo .í* «
(Podlé svých zlých mravu aneb i ne-
jakých zvláštností.)

Nemohla by sa ho matka odriecť (t. j.
tvrdit, že to není její díté, poné-
vadž jest jí tuze podobno).
790 > Podalo sa (to dieťa) tvárou na Krista,
zubami na psa a zadkom na každého
človeka.* (Když se hádaj í, na koho
jest díté to >podaté.<)

Podatý je na otca — pätami.

Udala sa sama na sä, ako prasa.

Zanáša sa naň, akoby mu z oka vy-
padnul. Č. 632.

Prísloví. Vnukovia podávajú sa na
starých rodičov. (Telesné.)

g) Výstrahy, zasUbeni a soud pro deti.
Prísloví.

795 Ako ty dneska otcovi, tak tebe kedysi
tvoj syn. Sr. Adalb. Rodzice 4.

Kto nechce poslúchať svojho, bude
cudzieho.

Kto rodičov neposlúcha, bude palicu

— korbáč — poslúchať; — nikdy
sa mu dobre nevodí.

Kto si rodiča v (jeho) starobe nectí,

na seba si korbáč pletie. (Deti vi-

douce zlý príklad, búdou nékdy pravé

tak s ním nakládati.)
Kto si rodičov miluje, toho sám Pán

Boh zdržuje.
800 Kto svojho otca vyvliekol pred prah,

toho jeho deti vyvlečú na záhumnie.

(Tak se stáva doslovné.) Sr. Č. 399.
Nezasluhuje dôvery, kto kľaje otcu,

materi.
Otca, mať nemáš drať (totiž ani pod

spúsobem práva a spravedlnosti).
» Pamätajte, že vás jedna mať pod

srdcom nosila!*

h) Sirotsťvi a nevlastni rodičovt^.
P f í s 1 o v í.

» Aspoň mi bude mať kto oči zatlačiť!*

— > Aspoň mi na starosť vodičky

podá!* (Ŕíká útlocitné bezdetný o si-
rôtku za svého pŕijatém.)
Čo pohliadok, to pohlavok. (Častý osud sos

sirotkô.)
Deti bez rodiča ako voz bez oja.
Dvojené deti — dvojná bieda. (Deti

z dvojího manželství.)
Macocha.

Daktorá macocha je lepšia ako vlastná

matka.
Iba jedna macocha bola dobrá, i tú

čert vzal.
Kde je macocha, tam je aj otčim, i) sio
Macocha — čertova socha; — psia

socha; — psia knocha; — psia

noha; — rázsocha; — čertov bič.

Sr. Č. 401.
Macocha delila koláče: »Nate vy

každý po celom,* ŕekla pastorkom,

> mojej Marke nedám nič, ale vy jej

dajte každý po polovičke.*
> Macochy, macochy povešať na sochy,

a moju macochu na najvyššiu sochu ! *
Otčim na ozim, a macocha — čer-
tova rázsocha.
Sirota.

Bôh je otcom všetkých sirôt. 8i5

Keď umre otec, sú deti len polsi-

roty; keď umre matka, sú celé

(tŕebas by otec žil). Adalb. Matka 14.
Opatri sirotu, vykole ti oči. Č. 51.
Na to Bôh dal vlkov, aby siroty

hladom nemrely. (Mohou býti pa-

stouškami.)
Na úbohej sirote každý sa voľká —

uháňa — .
Pán Boh má všetkého dosť, len sirôt a2o

nie.
Sirota nevoíná ! < (jiný dokladá :) »Ale

sebevoľná!* Č. 171.
Sirôtky sú také, ako keď kurčiat ka

svoju kvočku ztratily.
Sirôtka viacej bitá ako chlebom sýta.

8. Rodina, pokrevnost, pfátelství,
kmotrovství, dédictví.

P f í s 1 o v í.

Ak máš plný mešec, priatelia ťa najdú.
Ani u strýca, ani u deďa; kto nič 825
nemá, tomu beda!

1) Hol egyszer az anya mostoha, az ipa is mostoha.

Digitized by

Google

8. Rodina, pokrč vnost, pŕátelství, kmotrovství, dédictví.

103

Boháč a svinka — po smrti pečenka. ^)
Sr. Č. 56. Skoupý a svinka — Adalb.
Lakomý 18.
Brati vespolek nebývajú dobrí. *^) T.
Celá dedina je ako klbko, (iz: Vespo-
lek pokrevní lidé.)
Cudzí.

Ak ťa má cudzia voš žrať, môže ťa
radšej vlastná.
«3o Cudzia voš horšie kuše — hryzie — .
(Víz níž » Svojská* — )
Cudzí je cudzí a svoj je svoj.
Dever — never! — Deveru never!
Domáci psi pod chvilou sa hryzú, pod
chvíľou sa lížu. Sr. Č. 242. (Též:)
Najprú sa pošpincú, potom sa obli-
zujú. VI. SI. 225. Co se hryže, to
se liže. Adalb. Pies 42. Sobaka. 2.
Dve mačky a jedna myš v dome.
(z= Dvé svádlivé nevesty a nimi pro-
následovaná svekruše.)
B35 Každý švoger huncút. Šár.

Kde láska a svornosť, tam požehnanie

božie býva.
Kde svornosť, tam i Bôh prebýva.
Kde dedič plače, v srdci sa smeje. ^)
Keď dub padne, ledakto triesky sbiera.
Č. 179. Adalb. D^b 6. Drzewo 9.
Kmotor, kmotrovstvo.
«^ Kmotrovstvo, švagrovstvo — naj-
horšie priateľstvo. Adalb. Szwagier-
stwo. (Víz 835.)
Kmotrovstvo z lásky, priateľstvo

z krve.
Kmotor — lotor.

Pes kmotor, pes švagor, všetko psia
rodina.
Krú nie voda. Č. 396. Krv nenije voda,
ani mlieko. Z Boš. dol. (O rodinné
lásce. Praví se také >Krú nie voda,
— barina — , žily nie motúze. « Ale
to má cele jiný význam, totiž vzta-
huje se to na prudké, kterých

krev pobízí k veselosti, tanci, hnevu
atd., kterým >žily hrajú «. Nékteŕí i
ty motúze (čes. motovouze) chtéjí
takto vzhledem na rodinu, pokrevnost
natahovat: Rodinné svazky nepo-
trháš jako motovouze. Mné sc to
však nezdá býti správnym. Taktéž
se praví: Krú nie voda, škoda roz-
lievať := Nebite se, nedokrvavte se !)
Adalb. Krew 2.
Oko, oči.

Mimo očej, mimo mysle. T. 845

Pokiaľ na očiach, potiaľ na mysli.

Sr. Adalb. Oko 83.
Pozri okom, kým máš po kom.
Preč s očí, preč zo srdca.
Sídeš mi s očí, sídeš mi s umu. Sr.
Č. 185.

S očí sišlo, z pamäti vyšlo. a5o

Ztratí sa z očí, vypadne zo srdca.
Pýteľ priateľ a kapsa strýc. Sr. O. 45.

(Viz 860.)
Rodina^)

Ak máš meštek ako teľa, máš ro-
dinu i priateľa ; ak máš meštek ako

lata, nemáš sestry ani brata.^) (Viz

824.) Adalb. Mieszek 8 6). Sr.

Wór 20.
Čo dedina, to rodina.
Dedina — rodina. 855

Kýms* biedny, nikto ťa nezná; keď

ale k dačomu prídeš, každé sa ti

pchá do rodiny.
Kto má céry, má rodinu; kto má

synov, má cudzinu. (Zeťové bývají

lepší než nevesty.)
Mám rodiny ako v plote trniny, ale

priateľa čert vzal, čoby mi dačo dal.
Najvekša (nejvétší) rodzina — naj-

vekši hniv. Šár.
Priateľ Pán Boh, a rodina meštek. 86o

(Viz 852.) Sr. Adalb. Bóg 308.

Kapsa 1.

*) Disznónak, fosvénynek holta után haszna.

2) Rara concordia fratrum.

3) Heredis fletus sub persona risus est.

^) Slovem »rodina« neoznačuje Slovák domáci rodinu — rodiče s dítkami — , ale
pokrevenství. Na to pokazuje i ono povedení: »Otec, ale sú nám táto naša mať (matka)
dáka rodina ?«

^) Srovn. Donec eris felix, multos numerabis amicos; tempora si nubila fuerint,
solus eris.

6) Možná, že pi'ísl. toto prešlo z polštiny do slovenčiny. Zaznamenal je Jan Mako-
vický. Jest i Šarišský: Kedz maš mišek jako cele, ta maš i vclo prijacele; kedz maš
mišek jako lata, nemáš sestry ani brata.

Digitized by

Google

104

VII. Stav človeka béhem veku. Pohlaví. Rodina.

Rodiny do psej hodiny, ale priateí-

čeka ani ako palčeka.
Vši ma jedia, priatelia o mne ne-
nevedia a rodina nedbá, keď jich
sama dosť má.
Svoj, svojský.

Čo máš, to máš, od svojho máš

(totiž zlé i dobré).
Lepší svoji hne vaní, ako cudzí udo-
brení.
865 Neshynieš, ak nie od svojho.

Svoji ako sa pohnevajú, tak sa po-
meria. (Víz 833, 868, 870.)
Svoji majú ako reťaz spolu držať.
Svoji sa len nato pohnevajú, aby sa

meriť mohli.
Svojská voš tak nekúše, ako cu-
dzinská.
870 Svojskí sú ako deti, hneď sa po-
vadia, hneď sa pomeria.
Svoj svojho neopúšťaj !
Svokra.

Buď mamičko — svokra — dobrá,

bude i nevesta.
Každá svokra na nevestu zlá.
Svokra na nevestu a nevesta na
svokru sa žaluje, a aký čert, taký
diabol.
875 Švekra — pol pekla. Šár.

»Veď ti všetko nechá, nepýtaj toľko
od neho!* Odp. »To mi smrť
nechá, nie on!«
V jednom hrobe spracú sa dvaja,

v jednom dome zriedka.
Zať je len vzjať, (totiž pomoc od teste.)
Zať je ostatnia litera v abecede. (Z =i zeť,
zať, j meno téhož písmena. Viz Hodžúv
» Šlabikár slovenský.* Význam: Ne-
čekej pomoci od zeté.)
880 Zolvica — brata polovica.

Porekadla a úsloví o dédictví.

Čaká mu na smrť ako pavúk v .^káre

na muchu.
Poručil mu do kostola chodník; — do

týždňa sedem dní; — zadok na

trúbu.
Rujú sa (na dedictve) ako psi na ko-

štiali.i) Č. 594.

Porekadla a úsloví o dalekém
pokrevenství.

Dotkla sa plota chumelina, nuž sú ro-
dina.

Dotkla sa žíhlava plota, nuž sa pri- 886
pletá. (Dle j iných :) nuž sú prípleta.
Sr. Č. 548.

Chycil sa pupenec plota, nuž sa prí-
pleta. Z Boš. dol.

Ja som jednej matere* (a) syn a on je
druhej.

My sme blízka rodina: moja matka
a jeho matka boly vlastné dve ženy.
Č. 523. Adalb. D. Baba (70).

Náš pes a váš pes preskočili susedov
plot, nuž sme rodina.

Rodina ako hrada na konci role. 89o

Rodina ako plotu čmelina.

Rodina mu je po kolena. (Slovná hra
>pokolenie.€ i

Rodina po Adamovi a Eve. Adalb.
Adam 10.

Stryk babe ujko, cetka (tetka) za my-
narem (mlynáŕem) Šár.

Tisne — pchá — dáva — sa mu do 896
rodiny.

Jiná porekadla a úsloví o pokre-
venství.

Jednou dcerú dvoch zetóv dostať. T.

(Význam ?)
Kmotrajú sa. Švagrajú sa.
Veď sme my z jedného batoha —

mecha — vreca — plemena.

9. Domovina.
Prísloví.

Dom, doma.

Doma ako chceš, inde ako smieš.

Každý je vo svojom dome pánom. 90(>
Č. 374. Adalb. Dom. 21.

Lepši doma bandurka ako u cudzích
pečenka. Šár.

Lepší doma krajec chleba, les v cud-
zine krava celá; — ako vo svete
pečená. Č. 225.

Najlepšie je doma sedeť. Nemáš

tebe len doma.

M Srovn. Meztelen csonton verckednek.

Digitized by

Google

9. Domovina.

105

Všade dobre, ale doma najlepšie, l)
Č. 225.
Hniezdo.
905 I sova na svojom hniezde pani.

Každý vták lúbi svoje hniezdo; —
svoje hniezdo si chváli; — svojho
hniezda sa drží. Č. 226. Adalb.
Gniazdo 2. Ptak 14.
Lúčenie ťažká vec.
Smetisko.

Aj kohút je smelší na svojom sme-
tisku. Aj ten pes atd. Č. 119. Sr.
Č. 556. Adalb. Kogut 3. Kokosz
10. Kur 38. Pies 63, 67.
Každý pes pánom na svojom sme-
tisku. Sr. Č. 119. Adalb. Pan 68.

Kohút na svojom smetisku pán. 2) 910
Vyliahnuť sa.

Každé sa ta tiahne, kde sa vyliahne.
(Též:) Kde sa kto sliahne, ta sa
tiahne, Adalb. Ci^gnac si^ 11.
Kde sa kurča vyliahne, vždy sa ta
tiahne. Sr. Adalb. Ptak 8.
Vlastné ohnište každému najmilšie.

Zrodiť sa.

I červíku ten koreň milý, v ktorom

sa zrodil.
Kde sa kdo zrodí, tam sa i hodí. 9i5

Č. 226. Sr. Adalb. Urodzič si^ 11.
Kde som sa narodil, tam chcem i

zomreť.

*) Mindeníitt jó, de legjobb otthon.

^) Kakas is hatalmas a mága szcmetjén.

Digitized by

Google

VIII. Pomery společenské.

A. Ľidé 8 lídmi vúbec. Spoločenské
ctnosti a nectnosti vúbec.

1. Sebecit, sebeobrana, až samolíbost.

(Víz 258 — 269.)

Prísloví. (Poŕ. víz 622 — 627.)

Aj červík sa skrúca, keď ho pristúpia, l)

Č. 181. Adalb. Robak 2.
Akým si ty mne, takým ja tebe pá-
nom.
Ani ja som nikomu z nosa nevyfrkol.

Č. 547. I já jsem —
Bližšia košeľa ako kabát. 2) Č. 396.

Adalb. Koszula 1.
Bližšia moja gamba nežli vlastná tetka.
Brániť sa.

Biť zakázano, ale brániť sa dovoleno.

Bráň sa chlap, abo skap ! Č. 367.

Bráň sa pták, alebo skap! T.

I tá včelka sa ešte bráni.

Každý sa bráni ako môže; — ako
sa vie.
Holub je holubom, a predsa má svoju

žič ; — svoj hnev ; nahnevá sa. Adalb.

Golíib 4.
Hrable, hrabať.

Dávno tie hrable zkapaly, čo k tebe
nehrabaly.

Každé hrable k sebe hrabú. Č. 57.
Adalb. Grabie 1. 3.

Každé hrable nato hrabú, aby dačo
nahrabaly.

Každý k sebe — pod seba — hrabe, is
Adalb. Grabič 1.

Každý hrabe uhlie ku svojmu hrncu.
(Též:) Každý svoj hrniec ohŕňa.
Chváliť nás nechcú, a haniť sa nedáme.
I my jsme nékdy volaco byli. T.
I ohrablo uderí, keď naň šliapneš. Sr.

Č. 116. I obruč — (Též.) Stup na

hrable a uderia ťa po nose.
I za mňa umrel Kristus Pán. ^j 20

Ja rád vidím teba, ešte radšej seba.
Každá líška svoj chvost chváli, dokiaľ

si ho nepopáli.'i) Č. 245. VI. SI.

221. (dokladá:) a která ho néma,

pravi, že je nejlip bez neho. Adalb.

Liszka 8.
Každého svoj pípať bolí.
Každé len najlepšie sebe verí.
Každému svoje najmilšie ; — svoje sa 25

ľúbi. Č. 245. Adalb. Podobač si^ 6.

Swój 6.
Každý Cigáň svojho koňa chváli.'^) Č.

246. Adalb. Cygan 12.^
Každý je sebe najbližší. ♦^) Č. 56. Adalb.

Bliski 2.

1) Fércg is védelmezi magát. Féreg is meggyúremlik, ha reá hágnak.

-) Kozelebb az ing a csuhánál; — mint a šuba.

•**) Én értem is meghalt a Jézus.

^) Roka is dicscri mága farkát.

^) Czigány is mága lovát dicséri.

^) Prima persona cgo.

Digitized by

Google

1. Sebecit. 2. Výminky vzájemnosti.

107

Každý kupec svoju partičku (tovar)

chváli. 1) Adalb. Kupiec 4.
Každý má svoju volu.
30 Každý mlynár na svoje koleso vodu
naráža. Sr. Č. 57. Adalb. Woda 20.
Každý najlepšie vie, kde ho čižma
tlačí — omína — otíska, 2) — kde
ho krpec omína; — kde ho bolí.
Č. 186. Adalb. Boleč 10. Ból 13.
Trzewik 2.
Každý rychtár podľa seba súdi. Adalb.

S^dzič 1.
Každý sebe strebe.
Každý svoje hľadá.
-55 Každý svoju pieseň hudie. Č. 186.
Kde ho svrbí, tam sa drbí. (Též:)
Kde koho svrbí, tam sa poškrabe.

Adalb. Drapač si^ 3.
Kto môže svojím byť, nech druhého

nenié. T.

>Len si mne dobre bolo, čo ma po

druhých; — o druhých sa netrápim.

"40 Najprv Mojžiš, potom Tobiaš (:= mné,

tobé).

Najprv sebe, potom tebe. (Též :) Každý

skorej sebe ako tebe. Adalb. Sobek 2.

Nedám si do nosa nové dierky vŕtať.

Adalb. Nos 20.
Priať.

Dávno toho čert vzal, čo sebe zlé

pral. Z Boš. dol.
Každý sebe najlepšie praje.
46 Prajem tebe, ešte lepšie sebe.

Svätý Petor laje, kto scbé nepraje.
T. a Č. 56.
Ruka.

Každá ruka k sebe nakrívená. Adalb.
R?ka 22. Sr. Č. 57. (Též:) K sebe
sa ruky krčia. ^)
Kde bolesť, tam ruka. Sr. Č. 18.
187. Adalb. R^ka 44.
Volím byť kladivom ako nákovou.

2. Výminky vzájemnosti.

Prísloví,
fio Aká otázka, taká odpovedi*) Č. 86.

Sr. Adalb. Pytač si^ 3.

*) Jeder Kaufmann lobt scine Waarc.

^) Kiki legjobban tudja, hol szorít csizmája.

3) Minden embernek mága felé hajlik a keze.

^) Minô a kérdés, olyan a felelet.

•'^) Krisztus koporsóját sem orizték ingyen.

Aká pôžička, taká návratka; — od-
plata.

Aká príveta, taká odveta. (Též :) Veta
za vetu. Č. 555.

Aký >pomodaj« (Pán Boh daj), taký
bodajzdrav.* (Též:) Aký >Pán Boh
daj dobrý deň« také » Ďakujem pe-
kne. < Č. 87.

Aký > pochválen,* také >na veky, amen.<
VI. SI. 220.

Aký » pomáhaj Pán Boh,< taký »Pán 55
Boh daj* (aneb:) taký >Bôh zaplať.*
Adalb. Bóg 160.

Aký si ty mne, taký ja budem tebe.
(Víz 59.)

Ako do hory volái^, tak sa ti ohlási.
Č. 87. Adalb. Glos 5. Las 7.

Ako sa ty k ľuďom máš, tak sa ľudia
k tebe majú. (Též:) Ako ty o ľu-
ďoch, tak ľudia o tebe. Adalb. Czlo-
wiek 67.

Ako ty mne, tak ja tebe, nepodlužni
sme nič sebe. Šár. — VI. SI. 220
Adalb. Ty.

Česc za česc, a bryndzu za groše. Šár. 6o

Čo nechceš, aby iný tebe činil, nečiň
ani ty jemu. (Též:) Čo nechceš,
druhým nečiň. (Srovn. Mat. 7, 12.)
Čo nechceš sebe samému, nérobi
druhému. T. Adalb. Czynič 9.

Čo pri iných haníš, to nechváľ pri
sebe.

Dačo za dačo, za nič nič. Č. 49. Ncco
— Adalb. Co 1.

Darmo. (Jiná viz X. 1042 — 1056.)

Ani kura — kurča — darmo ne-

hrebie — nepapre. (Též :) Nato kura

hrebie, aby vyhrebla ; — aby zrnko

našla. Č. 128. Sr. Adalb. Kura 29.

Ani Pánu Bohu darmo neslúžime; 6-.

— darmo sa nemodlíme.
Ani pes darmo nesteká. VI. SI. 222.

Adalb. Darmo 1.
Ani pri hrobe Krista Pána varta
darmo nestáľa.^) Č. 49. 543. Ne-
bude darmo —
Bolí hrdlo spievať darmo. Č. 128.
Adalb. Darmo 2.

Digitized by

Google

108

VIII. Pomery společenské. A. Lidč s lidmi vúbec.

Dačo za dačo, darmo iba smrť. Sr.
Č. 49. (Víz 63.) Adalb. Darmo 7.
Smierč 100.
70 Dar za dar, za darmo nič. Adalb.
Dar 6.
Vec za vec, za darmo nič.
Jaký ty mne hlib (chléb) dávaš, taký

ja ci zohabim. Šár.
Jak mne dakto, tak dakomu Pán Boh.

Šár.
Kto chce mať, musí dať.
75 Kto ma má rád, ten mi je brat.

Kto mňa miluje, ja ho víc (vlastné
slovensky >viac«); kto mňa nemi-
luje, ja ho nič. (Též:) Kto mňa ctí
atd.
Kto mne dáva, učí ma dávať. (Srovn.

74.) Č. 48.
Láska lásku budí — plodí — . T. Adalb.

Miloáč 30.
Majú ludze, mam i ja ; dajú ludze, dam
i ja. Šár.
80 Milé za rúbe.

Pokoj.

Daj pokoj, máš pokoj

Ja mám s tebou pokoj, aj ty mne
daj pokoj.

Kto mne dá pokoj, já mu dám dva.

Nech mi dá pokoj ja mu dám svet.

86 Pokoj každému milý. Adalb. Pokoj 6.

Ruka ruku umýva, aby obe boly čisté;

— a obe sú biele, i) Č. 86. Sr.

Adalb. Przyjaciel 91. R^ka 20. 47.
Zato dávajú krave sena, aby dala mlieka.

3. Pŕátelství.
Prísloví. (Poŕ. viz odst. 23. b).

Akí sme, takí sme, — naši sme!

Bodaj sme sa nikdy nemerili!
90 Dobrá studňa v suchu vodu dáva:
dobrý priate! v núdzi sa poznáva.
Sr. Adalb. Przyjaciel 14. 52. 101.

Dobre tomu, kto má priateľov; beda
tomu, kto ich potrebuje. Sr. Č. 235.
Pŕítel jest —

Dobrého priateľa si váž ako drahý po-
klad.

Dobrý priateľ nad zlato.

*) Kéz kezet mos, mind a kettô tiszta.
-) Uj barátért el ne hagyd a régit.

Dobrí priatelia sa s jednou jahodou

podelia. Adalb. Jagoda 1.
Dobrí sa snášajú a zlí sa kolu medzi 95

sebou.
>Kde môžem, spomôžem.*
Kde nieto svornosti, tam nieto hoj-
nosti.
Kto na čas dáva, za dvuh pomáha.

Šár.
Kto priateľa miluje, svojho neľutuje.
Kto ťa napomína, maj ho za priateľa, loo

Č. 232.
Láska.

Kde láska, tam i Bôh. Sr. Adalb.
Zgoda 6.

Kde nieto lásky, nieto ani pásky.

Láska, ako prsteň, konca kraja nemá.
Sr. Č. 237. Láska prsteň —

Láska nepotrebuje zákona. Sr. Č.
237. Pro lásku —
Lepšia hrsť priateľstva ako voz dukátov. lOô
Lepšie je mať sto priateľov ako jed-
ného nepriateľa. Č. 235. Adalb. Nie-

przyjaciel 6.
Lepšie mať priateľov ako nepriateľov.
Lepšie priateľstvo ako peniaze. Č. 229.

Adalb. Przyjaciel 30.
Nie to priateľ, čo miluje v šťastí, ale

ktorý pomáha v nešťastí. (Viz 119.)

Adalb. Nieszcz^šcie 35. Przyjaciel 97.
Priatelia ako sa povadia, tak sa zase "o

pomeria — udobria. (Posmešné:) Sú

ako Cigáni, takto sa pobijú a hneď

sú dobrí. ( Aneb :) Psi sa hneď hryzú,

hneď sa lížu.
Priateľovi aj o polnoci (pomôžem).
Priateľstvo blízo nepriateľsťva býva.
Starý priateľ.

Nových priateľov nadobudz, starých
nezabudz !

Pri nových priateľoch nezapomínaj na
starých. 2) Č. 229. Pro pfítele —
Adalb. Przyj aciel. 9.

Starý chlieb, staré víno, starý priateľ ii5
vždy dobrý. Sr. Č. 230. Starý pfítel
— Sr. Adalb. Druh 2.

Starý priátel, staré víno najlepšie.
T. Sr. Adalb. Przyjaciel 94.

Starodávny priatel je najlepší.

Digitized by

Google

3. Pŕátelství. 4. Milosrdenství. 5. Marná pomoc. 6. SmíHivost; hnčv.

109

Svornosť vedie k šťastiu, nesvornosť
k nešťastiu.

V potrebe priateFa poznáš. Č. 231.
120 Všade sa to najdú ludia (dobrí). —
Všade sú ludia.

Zlato sa probuje v ohni, a priateF v ne-
šťastí. Srov. Č. 231. Oheň zlato —

4. Vyzvaní k milosrdenství a soucitu.

Prísloví.
Bitého nebij !

Kto z Boha, ratuj, daj rady!
Nedaj človeka zahubiť; — duši kre-
sťanskej zahynúť!
125 Neraduj sa z cudzieho nešťastia ! Adalb.
Nieszcz^scie 36.
Netráp ho! dosť ho psota trápi.
Pomáhejte dobrí ľudia!
Priať.

Aj druhému dopraj, nielen sebe. —
Čo sebe nepraješ, to ani druhému

5. Odvčty na mamou, pozdní pomoc.

(Víz v. odstavec 15.)

Prísloví.
(Poŕ. víz níž odstavec 23. c.)

Keď čertu mať zdochne a peklo shorí,
potom je pozde pomáhať.
130 »Keď ste ma upekli, teraz ma už
sjedzte ! « 1)

Nech čert vezme pašu, keď kone po-
dochnú.

Nech psom tráva rastie 2) atd. (Viz
131.) Sr. Č. 289. Rosti psom —
Adalb. Smierč 46. Trawa 7.

Po smrci nech sa chto sce (chce) vrčí.
Z Boš. dol. Adalb. Šmierč 42.

6. Ustupnost, smíŕlivost, mírný soud ;
neústupnost, nesmíŕlivost, hnčv.

(Viz »Sváda« V. odst. 19.)

Prísloví.
(Poŕ. viz odstavec 23. d. m.)

Ak chceš byť horším, nebudeš lepším.

136 Ani čert je nie taký čierny ako ho

maľujú. ^) (=: Nečiň človeka horším

než jest.) Adalb. Djobel 78. Sr. Č.

21. Není —
* Cnosť bez protivníka vädne.
Čím viac prikladáš, tým viac horí.
Človek je len polovicu tak zlý, za akého

ho ludia majú.
Dobrý s každým dobre vynde. (Avšak

pravé jest na svém místé také :) Kto

so všetkými chce byť dobrý, nebude

s nikým.
Dva tvrdé kamene nemeľú dobre. Č. i40

116. Adalb. Kamieň 2.
Hnev, nahnevaný.

Ďaleko od hnéva, daleko od hroma. T.

Hnev prátelstvo ruší. T.

Hnev zlý poradník. Č. 113. Adalb.
Gniew 17.

Hniva še, nemá pravdy! Š.

Keď sa nahneváš dnes, zajtra sa i^
vyvŕš.

Nahnevaný žiaden nebol dobrý.

Nedaj sa uchytiť — uchvátiť —
hnevu.

Népojičiš-li na týdeň hnéva, pójčiš
na celý rok. T.

Potlačuj hnev kým je malý.

Za hnevom ľútosť chodí. i50

Kde obe strany niesu v shode, tam je

tretí ku jich škode.
Keď ma budú kliať, budem sa jim

smiať; keď ma budú biť, budem sa

jim kryť.
Koho bili.^ Petra. A kdo sa bil? Peter.
Krivda.

Svätá krivda, kto ju môže preniesť.

Snes radšej ty krivdu, ako by si ju ^56
mal robiť.

VoI krivdu trpeť, ako krivdu činiť.
Sr. Č. 111. Lépe bezpráví — Sr.
Adalb. Zíoáč 4.
Kto do teba kameňom, ty do neho

chlebom. Č. 16. Adalb. Kamieň 18.
Kto nevie sám seba skryť, ten nemôže

múdrym byť. Č. 206.
Kto svoje viny ľutuje, odpustenie do-
sahuje.
Láskavé teľa i dve kravy vycicia, a i6o

terkacic — potlukacie — ani jednu.

Šár.

*) Ŕekl prý zbojník Jánošík za žebro občsený, když mu pŕisel »pard6n.<

*) Nôjjôn ícutyának fu, ha eldoglik a ló.

^) Nem olyan az órdog, a mint festik. Nem oly rettenetcs az ordôg, a mint irják.

Digitized by

Google

110

VIII. Pomery společenské. A. Lidé s lidmi vubec.

Lepšie banovať ako panovať. (» Ba-
novať* značí vlastné >želeti« ; tu

snad »smutiti«.)
Ľudia s ľudmi sa naprávajú (míŕí, po-

konávají).
Môže ti ten byť ešte na dobrej pomoci

(nepohnevaj sa s ním).
Neber každé slovo na vážku.
165 Nedochoď konca rečiam. (Též:) Ktoby

aj všetkým rečiam konca došol!
Nenávisť je zlý kamarát.
Nenie ťažko medzi dobrými dobrým

byť.
Nepriateľ.

Nepriateľa, ktorý uteká, nestíhaj.
Adalb. Gonič 4.

Nerob si nepriateľov.
170 Urob si radšej priateľa z neho, ako
nepriateľa.
Naodplácaj zlým za zlé, ale dobrým.

Adalb. Zle 10. 62.
Nerob si u ľudí zajesť.
Nevedomosť hriechu nečiní. Č. 341.

Adalb. Niewiadomošč.
Nevieš, kto sa ti ešte zíde.
175 Pokoj. Maj s každým pokoj. — Naj-
lepšie je len svätý pokoj mať. — Pokoj

je najlepší.
Pomsta človeka na mnoho nese. T.
Pre málo ani kňaz nič nerekne ; — ani

páni nie nerečú; — ani kat neobesí.
Prvá chyba odpustená. Adalb. Pot-

knienie.
Radšej po dobrom ako po zlom. Radšej

po dobrôtky ako po zlotky.
180 Rujný pes máva potrhané uši.
Srditých psov vlci žerú.
Staré hriechy nespomínaj.
Škaredé hľadí, ale pekne myslí.
To nenie chlap, ktorý bije, ale ktorý

drží.
Trpelivosť, trpeť, tŕpky.
185 Aj svrček volá: >trp! trp!«

Kristus Pán bol svätý, a trpel. ^)

Kto nevie trpeť, nevie panovať. 2)
Č. 323.

Kto trpí, ten panuje.^)

* Trpelivosť pekná cnosť.

Tŕpka je dobrá, kto ju môže sniesť, i90

ešte lepšia, kto ju môže sjiesť. —
Tŕpky sú dobré, kto ich môže pre-
žierať. (O trpel ivosti vôbec:) Tŕpky
sú horké, ale sú osožné. (> Tŕpka*
ostatné čes. stŕemcha.)
Ustúpiť.

Človek hlúpy neustúpi
Múdrejší ustúpi. — Múdry v reči
ustúpi. Č. 207. Sr. Adalb. M^dry
29. Rozum 31.
V škaredom sude môže byť dobré

víno.
Vŕšiť sa najmä (zvlášté) na slabom nie

je pekná vec.
Zlosť (zlý hnev) rozum zaslepuje. 195

Z malej iskry veľký oheň býva.

7. Opatrnosť se zlými a nerozumnými.
Prísloví.

Bujaka za rohy nechytaj*
Čert. Sr. Adalb. Bóg. 26, 28, 130,
305, 351. Djabel 29, 30.

Boha nehnevaj (anebo :) Boha sa boj,
čerta nepopudzuj, lebo nevieš komu
sa do ruky dostaneš. (Též :) S Pánom
Bohom buď zadobre a čerta atd.
(»Bôh a čert« tu pŕenešeno na lidi
dobré a zlé v smyslu Havel a Pavel.
Podobné i v nasl.)

Čertovi musíš aj vo dne posvietiť.

Dobre je to, keď sa aj čertovi svie- 200
čočka zapáli. (Sbératel Oružný v >So-
kole< vykladá to takto : > Dobre je
to keď sa kujonovi hriechy po-
vedia.*)

Dobrý buď s čertom, aby sa ti pe-
klom neodslúžil.

Najmúdrejšie je, keď je človek i
s Pánom Bohom zadobre, i s čer-
tom nie za zle. (Ale lépe má Písmo
Sv., že nikdo nemúže dvéma pánúm
sloužiti. Pozn. Šuj. — Když to ale
— jak výš fečeno — pŕenešeno
jest na lidi zlé i dobré, tedy bychom
povédéli : Zle vyslovené podobenství,
ale prechováva v sobé pravdu.)

*) Istcn fia volt Krisztus, mégis szenvedett.
-) Qui nescit pati, nescit dominari.
^) A ki szenved, az uralkodik.

Digitized by

Google

7. Opatrnost se zlými a nerozumnými.

111

> Nedaj čertu do dediny!* (Púvodné

vystríhali tak Ledničané pred mni-

chem, když se ubíral k nim »na

kvešty«. Srovn. quaeso.)

S čertom najlepšie mať pokoj.

205 S čertom sa nepasuj, a Bohu sa poddaj.

Špatnému čertovi peknú tvár ukáž.

(Víz 257.)
Zapar Bohu sviecu a čertovi hlaveň.
Dobre je aj v pekle mať priateľa. Adalb.

D. Pieklo 17.
Hnev pominie, ale nenávisť v srdci
zostane. (Nedôveruj prílišné, snad
se jen na oko smíŕil.)
210 Kto chce pokojne na svete žiť, musí
v jednej ruke oheň a v druhej vodu
nosiť.
Kto sa mieša do otrúb, toho svine
sožrú. (Též :) Kto líha medzi otruby,
prichodí svini pod zuby. Č. 40.
Adalb. Otruby. Plewa. 6.

Lajno.l)

Lajno, čím viac v ňom papreš, tým

väčmi smrdí.
Nedráždi lajno, nak nesmrdí. T.
Od lajna sa len zababreš.
215 s lajnom sa nebabri, lebo smrdí.
Škoda je s lajnom sa paprať.
Maj s ledačinou pokoj.
Myš, nehraj s mačkou.
Nahnevaj vlka, zabije ti žriebä.
220 Nedrážď sa s mačkou, bo ťa poškrabe.
Adalb. Kot. 54.
Nedrážď sršňa.
Nehraj sa s ohňom, dlapku si opáliš.

Sr. Č. 32. Nehraj kočko —
Nechoď za každým svetlom, bo za-

bŕdneš.
Nelapaj žrebca za kopyto.
225 Nepapri mu zakalenou trieskou pod
nosom.
Nepriateľ. (Viz 256.)

Chráň sa pred nepriateľom, i pred

najmenším.
Nepriateľ i ten najmenší mnoho
škodiť môže. (Viz 246.)

Neumelému, nezkúšenému nesver všetko.
Od surového si ľahko grobianstvo utŕžiš.
Pes.

Besnému psu sa vyhni. 230

Cudziemu psu never. Adalb. Pies

149.
Hoď psovi chleba, neuhryzne ťa. '^)
Hoď psovi koštiaľ, čertu hlaveň, aby

mlčal.
Hoď psu koštiaľ, nech nebreše; —

aby ne vrčal.
Lepší dobrý pes, než zlý človek. T. 235
Maj so psom pokoj I
Mrcha psovi chlieb hádžu.
Nebuď psa, keď spí. (Též :) Spiaceho

psa netreba budiť. Č. 114. Sr.

Adalb. Lew 12.
Never psovi, pohryzie ťa.
Psa proti srsti nehlaď! 240

Radšej psovi kus chleba, ako dať

sa pohrýzť.
So psom sa hraj a palicu v ruke

maj. (Též.) Keď sa so psom žar-
tuješ, maj za pásom palicu. Adalb.

Pies 226.
Pri sprostom maj rozum, a pri múdrom

ešte viac.
Radšej budVne dobrí zďaleka ako
zblízka z\i\'^) Sr. Č. 244. Radéji se
z daleka — Adalb. Kochač si^ 29.
Przyjaciel 27.
*S každým pekne, s neveľa dôverne. 246

Č. 247. Sr. Adalb. Pi^knie. 2.
Škodiť môže každý.
Veriť, ľahkoverný.
Hoďakomu never!
Kto lahko uverí, hneď sa v leb

uderí. T.
Kto ľahko verí, ľahko zklamaný býva.

(Též :) Ľahkoverný ľahko sa zklame.^)

Adalb. Wierzyč 6.
Len blázon každému verí. 250

Never každému ! (Srovn 1. Jana 4, 1.)
Ver, ale komu! Adalb. Wierzyč 19.
Zle je i všetkým veriť, i nikomu.^)

Adalb. Vierzyč 26.

1) Hoc scio pro certo, quoties cum stercore certe, vinco, seu vincor, semper ego
macuíor.

2) Vess az ebnek, nem harap meg.

•^) Jobb távol szeretni egymást, mint kôzel gyulolni.

*) A ki kônnyen hisz, kônnyen csalatkozik.

•'») Mindent hinni, vagy scmmit, azonegy gyarlóság.

Digitized by

Google

112 VIII. Pomery společ. A. Lidé vubec. 8. Konec trpel. 9. Sousedství. 10. Návštevy.

Vlk.

Kto sa ovcou robí, vlci ho sjiedia.
Sr. Č. 46. Učiň se — Adalb.
Baran 18.
265 Nenechaj psa doma, keď ideš k vl-
kovi na hostinu.

NepriateF smierený, vlk zkrotený —
všetko jedno. Srovn. Adalb. Wilk
102.

Zlosť ťa bere, a ešte musíš peknú
tvár ukazovať. ^)

8. Konec trpčlivosti.

(Víz IX. 478, 479, 487, 502-506,
519, 520.)

Prísloví.

Abys ty mňa nesjedol, sjem ja teba.
Čo vela to veFa!

Had.
260 Hadovi musíš na hlavu stupiť. —

Chto sce (kdo chce) hada umoriť, po
hlave ho mosí biť. Z Boš. dol.

Hrubého Janka hrubým bijú.

Keď nejde po dobrôtky, tedy po zlotky.

»Keď ty môjho Žida, aj ja tvojho Žida ! <
(Jeden vezl jednoho Žida, druhý dru-
hého. Nechtévše sobé jeden dru-
hému vystoupit, dali se do vzájem-
ného šibaní nevinných Židftv.)

Láska nekdy tiež praská.
265 Na tvrdú šiju tvrdú palicu.

»Ošiň Kubo, tu je hrubo !« (Pán, chté
zkusit mlatce, zdali dobée mláti,
schoval se pod obilí na humne ro-
zestfené. Mlatci pŕišedše a nalezše
na tom místé, kde se hospodár
schoval, vypuklinu, mlátili do ní tím
silnéji, pri čem jeden z nich zvolal:
»Ošiň, Kubo, tu je hrubo !«)

Pes.

Kto mrchavého psa hladí, zle si po-
radí. — Mrchavého psa nehladkaj !

Sraz mu rohy, aby neklal.

Strunu dotiaľ naťahujú, kým nepraskne.
Sr. Č. 131.

9. Sousedství; známost.
Prísloví.

Ak máš suseda zlého a pritom boha- ^^
tého, predaj všetko a učej (uteč)
od neho. Trenč. Sr. Č. 413. Sr.
Adalb. S^siad 15.

Dobrý sused lepší ako rodina.

Dobrý sused otec, mať.

Keď sused horí, aj teba páli. 2)

Kým rodina zvie, sused to aj sjie.
(Značí pomoc.)

Lepší sused blízky, ako priateľ ďaleký. 275
(Bibl. pŕísl. 27, 10.) Adalb. S^siad 6.

Od dobrého suseda hate — ploty —
robiť netreba. Sr. Č. 412. (Též.)
Dobrý sused najlepšia ohrada.

Od susedov ani sliepka nebýva dobrá.

Zlý hlad, vojna, mor, oheň, — horší
zlí súsedi. (Též:) Zlý je oheň, zlá
je voda (povodeň), zlé krupobitie,
ale horší planý sused. VI. SI. 230.
Nech Búh bruni od zlého suseda.
Adalb. S^siad 31.

Známosť.

Dobrá známosť za hotové peniaze

stojí.
Lepšia známosť ako peniaze ; — ako 280

za remeň peňazí.
Lepšia známosť ako rodina. 3)

10. Návštevy, pohostinnosť.

Prísloví.
(Poŕ. víz odstavec 23. n.)

»Bár sa ja vám vydieram, (aneb:)
trebas ja vám utekám, len ma vy
držte!* (Kto se tak staví, jakoby
chtél odjít, a pŕedce by rád zústal.)

Čo máme, to dáme.

Čo strovíš s milými, to Bôh vynahradí

s inými.
Dze (kde) ťa radzi majú, nechodz 285

často, a dze neradzi, nikdy. Z Boš.

dol. Č. 415. Kdes rád vidén -

Adalb. Bywač 2.
Chleba a noža nespúštaj so stola.

1) Sr. Zum bôsen Spiel gute Miene machen.

2) Te is fčlj, mikor a szomszéd báza ég.
^) Jobb neha egy barát mint száz atyafi.

Digitized by

Google

10. Návštevy, pohostinnost. 11. Úcta.

113

Inde kura (kurča) jcs, doma svoje

rež!
Hosť, hostina. (Viz 313 — 316.)

Častý hosť nebýva vzácny.

Do hostiny nebuď ani prvý ani po-
sledný. Č. 288. Adalb. Úcta 3.
290 Hosť a ryba na tretí deň smrdí. ^)
Č. 416. Adalb. Gošc 22. Ryba 52.

Hosťa si musíme uctiť.

Hosťovi čo najlepší kúsok.

Hosťovi daj, a ešte ho odpýtaj (z ne-
dostatku.)

Hosťovi prvé miesto.
295 Chodííi v hosti, čakaj i ty hostí.

I psa hosťovho nachovajú.

Keď hosť príde, prvá starosť o jeho
kone, druhá o kočiša, tretia oňho.

Kedz bys posol na hoscinu, vem
se šcbu tanistrinu. Šár.

Kto moc hostí domov vodí, chytro

po žobraní chodí (správne > pôjde*).

300 Moc hostí a málo kostí. Sr. Č. 417.

Niet tej dediny, kdeby nebolo ho-
stiny. VI. SI. 225. Néni dediny
bez hostiny.

Prišiel hosť na holú kosť. Prišli hosti,
aby hrýzli kosti.

Raz do roka i v pekle hostina býva.'^)
(To by dle nékterých mélo býti
ve spojení s tím, že jest kdesi
krčma, jejíž jméno jest > Peklo*.
Avšak výkladem tímto ztratilo by
jen toto prísloví na báječnosti, která
vždycky lépe zdobí, než podklad
a historka na skutečnosti se zaklá-
dající. Potom i vôbec povedení to
na krčmu se nehodí.)
Ktoby rád, tomu nedávajú, a kto nechce,

toho ponúkajú. Sr. Č. 417. Pri sláv-
nosti —
305 Kto chce bližních povážiť (uctiť, po-
častovať), musí sebe ukrivdiť.
»K vôli kamarátstvu sa mních oženil.*'*)

K vúli společnosti sa aj franciškán

oženil. Pr. Modra. (Pobízení ku sj)o-

lečné zábave, pití. j

Ľudia.

Ľudia s ľudmi a psi so psy. (Viz

311.)
Medzi ľudVni po ľudsky, doma bieda

vždycky.
To je dom, čo ludia chodia doň ; —
kde chodí mnoho doň.
> Mohol si nos doma držať!* (Kdo 3io
nezván jsa, šel do společnosti, a tam
se mu zle zvodilo.)
Musíme už len so svetom žiť.
Neponúkaj nôž, ale chlieb.
Nezvaný, neprosený, nevolan ý.
Kde ťa neprosia, nech ťa čerti ne-
nosia. Sr. C. 85. Kde té nezvou —
(Viz 310.) Adalb. Prosič 4. Sr. 5.
Na hody nezvaný býva u dverij če-

stováný. T.
Nevolaný hosť má miesto za dvermi. 315

Adalb. Gošč 12.
Nezvaných hostí pod stôl sádžu. Č.
416. VI. SI. 230. Nézvani hosté pod
pecem sedaju.**)

11. Úcta.
Prísloví.

Akého ťa vidia, takého ťa uctia.

Aký hosť, taký obrus.

Dolu klobúk pred takým (šlechetným,

umelým) človekom!
Každému poctivosť. 320

Komu česť, tomu česť, j)astierovi trúba.

Č. 17, 105. Sr. Adalb. Pastuch 1.

VI. SI. 221. — žebrakovi kobela.
Kto druhého ctí, sám z toho chválu

má. T. a Č. 106. Sr. Adalb. Czic.
Kto sám nemá cti, ten ani druhého

nectí.
Kto uctí psa, uctí pána.'"*) (Psa 1= ])od-

ŕízcného). Adalb. Pan 31. 96.
Nehlaď na psa, ale čí je pes.^M (To 325

svází ku strannosti, av.^ak dobre =

Pro dobrého, vzácneho pána, otce

a j. odpusť podŕízenému.) Č. 166.
Prv si mné dvojil, a už mi tykáš. T.

*) Harmad na|>ra míiul a ha! búdos, mind a vcndcj^.

') Pokolban is esik efT\szcr iinnep. Pridáva sc i toto: »choc je už dávno starými
hrncami zahádzané.

^) Barátságért a barát is mcgházasodott.

*) Hivatlan vendégnck ajtó megett hclye. Ungcbctenc Gä.stc setzt man untcr den
Tisch ; - gehôren hinter den Ofen.

5 - ť») Ebet is mcgbecsulik uráért.

8

.\d. P. Z.ítiirecký, Slovcusk.i prísloví.

Digitized by

Google

114

VIII. Pomčry společenské. A. 12. Spolky.

12. Spolky.
Prísloví.

Bez jedného kola bude plot stáť. (Sr.

342.)
Bez jedného vojaka bude vojna. Adalb.

Wojak 1. Žoínierz 1.
Bez jedného žiaka bude škola.
330 Bez jedného Žida budejarmak. Č. 290.

Adalb. Žyd 1.
Bez jednej lastovičky bude leto.^ Č.

290. Adalb. Lasztówka.
Bez jednej niti môže plátno byti.

Novohr.
Bez jednej ovce bude sálaš — košiar. —

(Též: Pre jednu ovcu nedržia sálaš.

Dobrý.

Dobrý človek sa všade vmestí.
335 Dobrých ludzí všadze sa moc smescí,
ale zlých ešče vác, lebo kedz sa
dajú do pranice, hneď sú na kope ;
— dobrí vella -vedie seba, zlí na
kopu. Z Boš. dol.
Dobrých sa moc smestí, a jeden zlý
všetko pohubí. '^j Dobrých sa vela
spriáce. T.
Dom rozdelený spadne. (Luk. 11, 17.)
Dva chrbty viacej unesú ako jeden.
Dva kone viac utiahnu ako jeden.
34() Dvaja — rada; traja — zrada. Č. 248.
Adalb. Dvvaj 10.
Jeden chlap — žáden chlap. T.
Jeden kôl plot neudrží. C. 359.
Jeden strom nečiní háj. Č. 290.
Jeden žeravý uhoľ hreje sa od dru-
hého. Č. 130.
345 Jedno drevo nenie hora. -^j Č. 290.
Adalb. Drzewo 21.
Môžeme sa pästiť (pastovať), keď sa

môžeme smestiť.
Obec — veľký kopec. T. a Č. 358.
Pomoc všade dobrá.
Povrázok silnejší je vo tri »huby« (hyby)
než ten, ktorý je v jednu. Rkp. SI.
Pohl. — Č. 112. Trojnásobní —

Ruky.

Mnoho rúk mnoho s[)raví. sso

Štyri ruky viac urobia ako dve. Sr.
Adalb. R^ka 14.

Viac rúk viac spraví.
Spolky, společník.

Ani vrabec (aneb :) ani holub ^) spolky
nemiluje.

Čože o společníka! ale o pomoc-
níka! Č. 235. Snáze --

Pán Boh stvoril volky a čert spolky. 355
Č. 347. Pán Bôh spáril — stvoril
— (Též:) Pán Boh volky a čert
spolky.

Spolky berú ovce i volky.

Spolky — čertove volky.

♦Spolky sú k majetku volky.

S vlkom spolky, — čert berie ovce
i volky.
Viacej očí viacej vidí. Č. 202, 351. 36o

Víc lidí — (Též :) Mnoho očí mnoho

vidí. Adalb. Oko 64, 93.
Všetci za jedného a jeden za všetkých !

13. Kdo komu roveň — neroven;
vhod — nevhod.

(Srovn. >Zlí se podporují< II. odst. 9.)

Prísloví. (Poŕ. víz níž odst. 23. e).

Darmo sa tam tiskáš, kde ťa nechcú,

Doba dobu nájde, čo kraj sveta pôjde.
Sr. Č. 37.

Kde ťa nechcú, nevolajú, ta sa nena-
tískaj — nenarývaj — nepchaj. (TéŽ:)
Kde ťa neprosia atd. (Viz 313.)

Kováč k kováčovi, hrnčiar k hrnčia- 365
rovi. (Ač pravé také :) Hrnčiar hrn-
čiarovi závidí.

Letel holub za holubom. (Též :) Holub
za holubom, ovca za baranom. Č. 38.
Adalb. Gol^b 2.

Nájde kováč uhliara a uhliar kováča.
Č. 38. (Viz 365.)

Nech si každé len svoju roveň hľadá.

M K^y fecske nem csinál nyarat.

-) Sok jó embcr clfcr e<^ ícis helyen.

•*) E^y szálfa nem crdô.

*) Dostatečno bylo by vztahovati toto na manžciství, v kterém tedy tretí osoba
místa nemá. Avšak lid bájí: » Holub, káčer a gunár (husár j kúpili si sud piva. Gunár,
majúc najdlhšie hrdlo, dosiahnul najhlbšie, káčer menej, holub najmenej. Od tých Čias
holub spolky nemiluje.

Digitized by

Google

13. Kdo komu roveň, vhod. 14. Nemíchej sc do jiných.

115

Pozná si vrece záplatu. (Srovn. Aké

vrece, taká záplata.)
370 Rovné k rovnému najradšej sa ťahá.
Rovné s rovným chodí.
Rovný rovného hladá. Č. 37.
Rovný rovnému sa raduje a s ním sa

radkuje, (do radu stáva). Adalb.

Równy 3.
Svojej rovne sa drž !
375 * Špatná shoda s ohňom voda. Č. 228.

439. Téžká — Adalb. Niezgodny 1.

Ogieň 39. Zgodsic si^ 10.
Ťažko ovcu s vlkom meriť. Č. 35. —

berana —
Žartovať.

Nežartuj, s kýms' nerástol. Č. 83.
— S nerovnými nežartuj !

14. Nemíchej se do jiných; hleď
svého.

Prísloví.

Ani sa ti neore, ani sa ti neseje, (čo
ťa do toho.?). Adalb. Siač 1.

Bez volania nechytaj sa cudzej roboty.
3íj(> Čo me do teho? nemoje še mele. Sár.

Cudzé pšeno ohánia, a jeho vlastnié
vrabci zobú. T. Č. 272. Adalb.
Proso 1.

Cudzie vidíš pod horou, a svoje ne-
vidíš pod nohou. Č. 273. Sr. Adalb.
Cudze 21.

>Či mi dal čo do vreca alebo do hrnca ?«
(nech sa tedy nestarie do mňa).

Čo nehorí, nezalievaj.
385 Čo sa ťa netýka, tomu daj pokoj.

Čo ťa napáli , nehas, 1) povedám ti,
bratček mamlas!< — Čo ťa nepáli,
nefúkaj. Č. 272. Adalb. Gasič 2.
Odgrzebywač. Palič 1.

Čo ťa po kom.í^ ty na seba hľad!

Daj pozor na seba, čo ťa do iných?

Daj tomu svätý pokoj !
390 f)aleko hľadá, a pod nosom to má.

Do cudzej veci sa nemiešaj. VI. SI.
227. Cuzum budum nérušaj.

Doma sedz, svoj chlieb jedz!

Hfadá posmech na iných, a má ho
doma. (Víz 401.)

HTaď ty na seba!

Iným pomáha, sám sebe nemôže. (Z Mat. 396
27, 42, od zlostníkúv nepravé o Kristu
vyŕČeného.)
Každá gazdiná vie, ako jej v hrnci
vrie. (Též :) Každý vie, kde mu vrie.
Každá sviňa má svoj chliev.
Každý nech sám na seba hladí, aký je.
Každý nech si len do svojho hrnca
hľadí. (Víz 406, 411.)

Ľahnem si na pec, a na svet sa ani 4oo
neozrem. Č. 273. (Též:) Sadnem si
pod pec a o svet sa nestarám.

Má toho doma dosť, a po svete sháňa
sa za tým. Č. 273. Jinde —

Múdry.

Mocnému netreba pomoci, múdremu

rady.
Múdreho netreba učiť.
Múdremu neraď, mocnému nedvíhaj ;

— sa neponúkaj.
Na seba daj pozor! 405

Nebuď do každého hrnca vareškou. Č.
272. (Též.) Nemiešaj sa do všet-
kého, ako vareška.

Nedúchaj do každej kaše. Č. 551.

Nechaj vodu bežať a kamene ležať.
VI. SI. 226.

Nech každá prallica (priadka) svoje
kuky (klky, zrebe, č. cucky, kluky)
žuje. Z Boš. dol.

Nepchaj prsty do osieho hniezda. 4io

Nepchaj — nestrkaj — nos do cu-
dzieho hrnca; — do kalemára; —
do každej diery ; - - kde ti netreba.

Neškrab sa tam kde ťa nesvrbí. Č.
272.

Netreba zajacovi chrasť ukazovať a vl-
kovi horu. (Viz 427.)

Netrhaj, čos' nesadil.

Neuč orlicu lietať. 415

Od koho, od toho; čo koho do toho?

Pozri si len do svojho zádrenia. (Zá-
ňadria, záhrednia. Srovn. ňadra ; hruď.
Ženy kladou si ledacos »dozádreň«,
aby to mély pod rukou.)

Rozkazovať.

Doma si rozkazuj ! ^) — So svojím
si rozkazuj !

Siahni za svoju pazuchu. Č. 273.

*) Mi nem égeti nyclved, ne fujjad.
^) Otthon parancsolj!

Digitized by

Google

116 VIII. Pomery společ. A. 15. Nevérnost ku svojim. 16. Vliv obcovaní se zlými.

Starať sa.j
420 Nech sa každý len do seba stará.
O svoje sa star!
Povedala sova sove : staraj sa každý

o svoje.
Staraj sa ty sám o seba; čo teba
do koho.^ VI. SI. 226. Hleď svehc
a ni kožucha mojeho.
Uč si svoje deti kašu jiesť. Č. 272,
518.
425 Veď to nejde z tvojho mešca. Č. 617.
Vietor.

Nehradaj vietor po poli. — Nerob
vietor pred druhým.
Vlk.

Neuč vlka do chrasti. Č. 518. Vl-
kovi cestu do hory neukazuj, l)
Adalb. Wilk 51. — Vlkovi ne-
ukazuj húšč. T.
Zametať, mies ť.

Metie pred cudzími dvermi a pred
svojimi má smetisko. — Nech si
každý len pred vlastným prahom
zametá, ^-^j VI. SI. 226. Zamétej pred
svoju siňu. Č. 272. Umeť — Adalb.
Dom 37. Sieň 1. — Pred cudzími
dvermi nczametaj.

15. Nevérnost ku svojim.

P f í s 1 o v í.

Ani ten pes nenie dobrý, čo sa svojho
dvora nedrží.
430 Črvavé ovocie so stromu odpadá. Sr.
Č. 33.
Hniezdo.

Mrcha vták, čo do vla.stncho hniezda
nečistí. •'^) Č. 227. Adalb. Ptak 56.
— Taký vták sa hnusí, čo do
vlastného hniezda trúsi. - - Ten sa
statočnému hnusí, čo atd.
Mrcha ovca, čo od čriedy uteká. (Též :)
Podlá to ovca, co svoje runo nosič
nesce. Sár.
* Poturčenec horší ako Turek. Sr. Č.
475.

16. Mravní vliv, zlé následkj-
obcovaní se zlými.

P ŕí slov í.

Akým prachom ho nabili, takým

strieľa.
Čert.

Kto má čerta za kmotra, dostane sa 435
Fahko do pekla. Adalb. Djabel 45.

Nehryz s čertom orechy. Adalb.
Czart 12.
Chto (kto) se psý spáva, s búcham i

(blchami) vstáva, Z Boš. dol. Č. 40.

Adalb. Pies 97.
I zdravé jablko pri shnilom shnije.
Jedna prašivá ovca všetko stádo na-
kazí; — nakazí sto; — celý kŕdeL

Č. 40. Adalb. Owca 4.
Keď jedna hus pije, pijú všetky. C* 440

211, 599.; — zagagoce, zagagocú

všetky.
Kto chce s vlky žiť, musí s nimi vyť.

t Též:) Chto sce s vlkom vyť, musí

s ním aj byť. Z Boš. dol. Č. 39.

Adalb. Wilk 32.
Kto málo do kostola chodí, ten málo

aj vie.
Kto sa dotýka smoly, zamaže sa od

nej. (Syr. 13, 1.) Č. 40. Adalb.

Smota 2.
Kto sa s blatom papre — oberá —

zamaže sa od neho. Sr. Č. 40.
Mlyn.

Do mlyna nech nechodí, kto sa 445
nechce zamúčiť. Adalb. Mľyn 10. —
Kto do mlyna chodí, ľahko sa
umúči. Č. 40. Adalb. M^ka 3.
S kým si, taký si. Č. 36. Sr. Adalb.

Nakladač 2.
Vrana.

Kto príde medzi vrany, musí kvákať
ako ony. Č. 39. Adalb. Wrona 11.

Kto sa s vranou pustí na cestu, na-
trafí na mrcinu.
*Zlé príklady kazia mravy. Sr. Adalb.

Przvklad 10.

^) Farkasnak mutatsz crdot.

-) Kiki majja háza clott .scperjen.

^) Ntm tiszta madár az, ki fcszkct rutitja.

Digitized by

Google

17. Nadužívaní jiných. 18. Nevdék. Neuznalost.

117

17. Nadužívaní jiných.
Prísloví.

450 A Čoby tvoj priatel i z mädu bol, ne-

oblíž ho celého. (Sr. 523—527.)
Cím viac sa s kým maznáme, tým viac

ho rozmaznáme.
Daj mu kožuch, i kožu ti stiahne.
Dobrú hrušku moc netrasú i .zinemají

tŕásti. Naproti tomu:)
Dobrú hrušku najviac trasú.
4ff5 >Ja si nebudem pre teba prsty páliť «.
Kde sa jie a pije, tam je priatefov

dosť.
Kde si sa umočil, tam sa suš. (Odveta

na nespravedlivé nároky na pomoc.

Ale také v tomto smyslu : V jakém

podniku jsi utratil, v takovém hleď

se zotav i t.)

Kde si pojel smotanu, pojedz si i
kýšku (kyslé mléko). (=: Ku komu
si se mél v štéstí, ku tomu si jdi i
v neštéstí.) Adalb. Smietana 2.

Keď sme aj bratia, ale štice nie sú
sestry. Sr. Č. 397.
460 Kto ohrýzel mäso, nech aj kosci zdrúzga.
Z Boš. dol. Adalb. Mi^so. 13.

Ľahko prať na cudziu kožu; — piť
na cudziu kožu. — Č. 627; — cu-
dzími rukami hady vyberať.

Len dotiaF je človek dobrý, kým dáva.

»Mám ťa rád; neopustím ťa do po-
sledného grajciara ! «

Od toho utekaj, čo mnoho kričí »daj!«
466 Podaj čertu prst, nuž ťa za celú ruku
uchytí. (Také o povolení zlé žádosti
v jejím začátku.) Adalb. Dač 25.
Djabel 85. Palec 1. Pies 31. —
Č. 52.

Pomodz mu na koňa, on ti pomôže
pešiemu. (Též :) Druhého posadíš na
koňa, a ty za ním peší.

Posaď žobráka na stôl, aj nohy naň
vyloží.

Pusť Cigáňa pod pec, vynde ti na
pec.

Pusť hada do rukáva, vojde ti pod pa-
zuchu.

Pusť psa pod stôl, vynde ti na stôl. 47o

Sr. Č. 328. Posaď —
Pusť žobráka pod pec, vynde ti na

stôl.
Spoločný — požičaný — kôň má ko-

šťavý (sedraný, vyškudlý) chrbát, l)

Adalb Koň 26. Srovn. v jiném

smyslu Č. 319. Cizí kúň —
Toho vždy nájdeme, koho potrebujeme.

Sr. Č. 58. Koho nám treba —
Ukáž mu palec, tedy chce celú dlaň.2)

18. Nevdék. Neuznalost.

Prísloví.
(Poŕ. víz odstavec 23. f;

Aj pes vie, kto mu dáva jiesť (a ty 475
neuznáš). Č. 50. Adalb. Pies 62.
Ješč 26.

Ani Pán Boh všetkým Fuďom nevy-
hovie.^) Č. 286. Adalb. Dogodzič 13.

Daj čudákovi hospodu, ešte ťa vyženie
z domu. (Též:) Prijmi čudáka do
domu atd.

Do studničky, z ktorej sa napil, smetí
nevdkčný.

Jeden všetkým nevyhovie.

Každé dobrodenie diáky (vďaky) za- 480
slúži. T.

Koho ľúbiš, od toho najviac trpíš.
Č. 40.

Málo vo svete uznalostí.

Mieril na nepriateľov a praštil priateľov.
Č. 291.

Nenarodil sa ten, aby sa ľúbil všem,
(slovensky » všetkým*) Č. 285. Adalb.
Dogodzič 9.

Nepľuj do pohára, z ktorého si pil. 435

Nevďačnosť je odplata ľudská.

Nevďačnosť svetom vládne. (Též :) Svet
je nevďačný. Sr. Adalb. Swiat 53.

Požičaj žobrákovi koňa, a utečie ti aj
s ním.

Urob čertu dobre, peklom sa ti od-
slúži; — zanesie ťa do pekla.*)
(Též.) Slúž človeče diablu atd. Po-
učuj čerta, peklom ti odplatí. Novohr.
C. 50.

^) Kozôs lónak tú os a háta.
^) Kis ujjod mutatod, egcsz kczcd kčri.
^) Isten sem tehet mindennck cleget.
) Tégy jól az ôrdôggcl, pokolba visz črte.

Digitized by

Google

118

VIII. Pomčry spolcčcnské. A. Lidé s lidmi vúbec.

490 Vďačnosť a pšenica iba v dobrej zemi

rastú.
Za dobré čakaj zlé.
Za dobré nečakaj dobré.
Za dobrodenie nečakaj poďakovanie.

Č. 50.
Za dobré nečakaj ; za zlé ťa neminie.

19. Faleš, Istivost, pokry tství,
klamstvi.

Prísloví.
(Poŕ. viz. odstavec 23. g.)

495 * Brada ako u proroka, a cnosť ako u
hajdúka. Č. 41. — u drába — Adalb.
Broda 2.
Brada apoštolská a fúzy diabelské.

Novohr.
Cigáň pod červeným dolomáňom čiernu

košeFu nosí.
Čert.

Anjelsky hlások a čertova pieseň.

Č. 41.
Čím sa čert viac začesáva (zz: ospra-
vedlňuje, lichotí), tím väčmi mu
rožky trčia.
500 Drží Pána Boha za nohy a čerta za
rohy. VI. SI. 234. (Viz 537.) Adalb.
D. Bóg 442
Keď sa modlí, na čerta se obzerá.
Letel ako anjel a spadol ako čert.
Čomu (proč) še robiš sobolem, kedz

ši thurem (tchoŕem).í^ Šár.
Draho by ho zaplatil, kto ho nezná.
VI. SI. 234. Kdo by té néznol, to by
té kúpil. Adalb. Znač 2.
505 Drží s pánom i s furmanom.

Chodí ako ovca, tridzie (tŕka, tŕče,
kole) ako baran. Z Boš. dol. Č. 530, 41.
Adalb. Owca 14. Chodzič 23.
Chudobná je to myš, čo má len jednu
skrýš ; čo len jednu dieru má. ^) T.
(Též:) Myš je malé zviera veru, predsa
nemá (len) jednu dieru. Č. 253.
I k nebu i k zemi čoha. T.

Inde (inam) hľadí, inde mieri. "^) (Též.)
Škuľavý (č. šilhavý) kováč inde hľadí,
inde kuje.-^)
Klam, klamať.

Faloš a klam zradí sa sám. Č. 41. sio
Podvod — Klam — k nám ! (Klamár

sám sebe oklamá.) Šár.
Kto druhého klame, sám najskôr
oklamaný býva. Adalb. Oszukač 2.
Komára cedíš, ťavu hltáš. T. (Mat.

23, 24.)
Koňa láskajú, keď ho lapajú.
Kto hladká, ten i škrabe. 515

Kukučka sa sama vykuká. ^)
Líška.

Chvost na líšku svedčí. T.

Kde líška drieme, daj pozor kohút.

Č. 43. Adalb. Liszka 26.
Liška srsť né kožu mení. T.
Poznať líšku po chvoste. Adalb. 520

Lis 10.
Pred líškou zavri kurník.
Stará liška sa ťažko dá chytiť. •>) Č.
43. Adalb. Lis 34.
Mäd.

Do očí ako mäd, okrem očí ako jed.
Kto je samý mäd, neoblizuj ho.
(Šarišský:) Kdo samy med, nepo-
boškaj teho.
Na jazyku mäd, v srdci had. 525

Najprv ako mäd, potom ako jed.
V ústach mäd, v srdci jed. Č. 536.
Sr. Adalb. Ústa 5.
» Miluj svojho bližnieho, vezmi skalu,

udri ho«. Adalb. Blizni 7.
Najprú ti hlavu prebije, a potom ti ju

pohládza.
Nahor líže a nadol bije — krivdí. — . 530

Srovn. Č. 42 Falešný —
Od koho sa úfajú, toho vychvaľujú. Sr.

Č. 166. V koho -
Oko, oči. (Viz 523.)

Do oči brat, krém oču vrah. Šár. —
Do očí dobrý, okrem očí zlý. —
Do očí chváli, krém očí haní. Č.

*) Schlechte Maus, die nur ein Loch weiss.

^*) Nem oda csap, a hova néz.

^) »Ale to tam udreŠ, kam pozeráš?* opýtal sa naľakaný kováčsky pomocník šku-
ľavého majstra kováča, keď tento, zodvihnuv kladivo, jedným okom na pomocníka
pozeral.

^) Der Kuckuck schreit scinen eigenen Namen. Cuculus ipse sibi cucat mortem.

S) Annosa vulpes haud capitur iaqueo.

Digitized by

Google

19. Kales, Istivost, pokrytství, klamství.

119

536. — Do očí sa stavia dobrým
a krém očí ohovára.
Hodný si mi hodný, ale len na oko.
Kto do očú chváli, iste ťa chce
oklamať. (Ne vždycky tak.)
535 Na oko dobrý, ale v srdci pomstu
varí. —Na oko dobrý kresťan. Č.
530. — Na oko svätý.
V oči si mi ako líška a krém očí ako
vrana.
Pána Boha za nohy chytá. Sr. Č. 530.

Pánu —
Pes.

Dvom dvorom (dvoch dvorov) pes.

Č. 537.
Pes, keď nemôže kosti hrýzť, tedy
ich líže. Č. 122. 595. (v jiném
smyslu).
540 Z každého dvora pes.

Po tme húdol a po vidne tancoval.
Priate!, nepriateľ.

Človek podlizačný nenie priateľ

vďačný.
Lepší zjavný nepriateľ, ako falošný
— úlisný — priateľ Č. 233. Adalb.
Nieprzyjacieľ 8.
Pane Bože, oslobod ma od prátelú,
od neprátelú sa sám oslobodím.
Pr. Modra.
545 Tajný nepriateľ horší ako zjavný.
Robí sa ako čoby nevedel do troch
načítať; l) — ako čoby nevedel
kuriatka rozviazať. Č. 533, 534.
Rozum.

Koho Pán Boh chce potrestať, po-
tresce ho na rozume; — tomu
rozum vezme. 2) Č. 205. Adalb.
Bóg 192. — Pán Boh mu rozum
zaviazal; — z rozumu mu po-
mohol. (Ŕíká se toto i pŕedešlé,
když falešník sám učiní néco, co
jeho lest zmarí. Též:) Koho atd.
toho oslepí.

Ruka.

Jednou rukou pohládza, druhou čiape

(bije). Adalb. R^ka 21. - V jednej

ruke chlieb, v druhej kameň. Adalb.

Chleb 170.
Spravil sa sprostým — svätým — ako

čoby o ničom nevedel.
Srdce.

Čo nejde od srdca, to nejde do s-io

srdca.
Srdcom lub a rukou lúp ! Adalb.

Lubič 21.
Sťahni (odnimi) kuklu, uzrieš šalbu. T.

Č. 41 — larvu —
Svätý, svätúškár.

Nie každý ten svätý býva, kto do

kostola chodieva. ^) Adalb. Kos-

ciol 29.
Nie všetci svätí, čo si otierajú o

kostol päty. Č. 41.
Svätý, len uši mu z pekla trčia. Sr. 555

Č. 530. Jest svätý — Sr. Adalb.

Šwi^ty 12.
Svätým sa robí a čertov pácha.
Svätúškár najhorší.
Vlk v rúchu ovčom; — v ovčom
rune**) (Mat. 7, 15.) Č. 530. Sr.
Adalb. Owca 13. Wiík 114. D.
Baran 28.
Voda.

Boj sa tichej vody!

Nazdal by si sa, že nevie vody za-

mútiť. C. 535. Adalb. Robic 56.
Tichá voda brehy podmýva, ô) bystrá

preskakuje. Adalb. Woda 3.
Tiché vody podmielajú brehy. Č. 270.
V mútnej vode je dobre ryby lapať. ^»)

Č. 360. Snáze 533. Umí — Adalb.

Woda 55.

Vrece.

Šidlo sa vo vreci neobstojí. '^) Adalb.
Klamstwo 4. Szydlo. 4. — Vykole
sa klin — šidlo — z vreca. Č. 238.
(Též:) Klinec, čo ho ako zakrútiš,
predsa sa vykole.

560

^) Er thut, als ob cr nicht drei zählen kônnte. Adalb. Umieč 9. Wygl^dač 5.

^) Kit meg agar Isten verni, eszct vcszi el.

^) Nem mind szent, a ki tcmplomba jár.

^) Gyakorta farkas is juhborbe ôlt()zik.

^) Lassu víz partot mos.

«) Zavarosban halász.

') Kitetszik a szeg a zsákl)ól.

Digitized by

Google

120 VIII. Pomery společ. A. 20. Závisť, nepŕejnost. 21. Koŕisténí, vychytralost.

665 Všade pesstvo — klamstvo — iba
v mlieku voda. (íron).

Vtáčik.

Ako sladko píska, aby privábil vtáčka.

— Keď vtáčkov lapajú, pekne jim

pískajú. (Víz 514.) Č. 43. — Vtáčkov

na lep — na píšťalku — lapajú. 1)

Z jednej strany prosí, z druhej hrozí.

Z jedných úst teplo i zimu púšťa; —

studený i teplý vietor. (Srovn. Jak.

3, 10, 11.) C. 537.

Zrada.

Dobre že človeku slovo z úst nevy-
driape a potom ťa zradí.
570 Zrada z kúta čihá rada. Č. 248.
Adalb. Zrada 4.

20. Závisť, nepŕejnost.

Prísloví.
(Poŕ. viz odstavec 23. k.)

Beda tomu, koho ľutujú. (Viz 572, 582,

583, 585.)
Bodajby mi ludia radšej závideli, akoby

ma mali lutovať. Adalb. Zazdrošcič 2.
Bohatstvo plodí závisť, chudoba nenávisť.

Č. 164.
Človek závistlivý sám sebe je krivý.

Č. 108. Kdo zavistiv — Adalb. Za-

zdrosny 1.
575 Hrnčiar hrnčiarovi závidí. Č. 108. Sr.

Adalb. Garncarz 1.
Inde sa všade lepšie majú.
Kôň chce jarmo a vôl sedlo. Č. 283.
Lepšia úroda na susedovej roli. *-^) Č.

109. (Viz 588.) Sr. Adalb. Cudze 23.

Sr. S^siad 24.
Majetok ide so závisťou.
580 Málo vidí a moc závidí.

Myslí, že len jemu slunce svieti.
Nech radšej sto ludí závidí, ako má

jeden lutovať.
Nech svet laje, keď ti len Pán Boh

praje. Sr. Č. 1 2. Když mi Pán Búh —

(Též :) Svet mi laje — klaje — a Bôh

mi praje.
Nemcom šemreš, dobre jim padá. (Nečiň

si nie ze závisti.)
Odvráť, Bože, lutovníkov, a prispor nám 585

závistníkov ! •^)
Pán Ľutoval nič nedal; pán Závidel

zkazu vzal (aneb:), nič nemal.
Raz v roku, i to v oku (na pŕ. hostina).

Č. 25. Jednou — (v jiném smyslu).
Susedova krava viacej mlieka dáva,

(aneb.) sladšie mlieko dáva.-*) Č.

109. Adalb. S^siad 26.
Smrť hasí závisť. •">)

Šťastie.

Kto má šťastie, tomu závidia, a kto 59o

má škodu, má i posmech. —
Šťastie bez závisti nebýva. Č. 108.
Není — 150. Štéstí má — Šťastie
budí závisť. (Viz 573.)
Závistník najväčší na svete blázon.
Žobrák žobrákovi najviac závidí.

21. Koŕistční, vychytralost. (Zásady.)
Prísloví.

Blázon dáva, múdry berie, keď odíde
len sa smeje. Sr. Č. 48. Adalb. Brač
20. Dač 48. Glupi 120. — Blázon, kto
dáva, väčší, kto neberie.*^) Č. 48.
Adalb. Brač 30. Dač 79.
Ďalej zájde, kto sa plazí. (Úlisný, po- 595

korný.)
Hanba, hanblivý.

Hanba je mrcha (zlá) pohostinnosť.
Hanba je utekať, ale osoží; — ale

zdravo. 7) Sr. Č. 120. Neslouží —

Adalb. Uciekač 9.
Hanblivý (aneb :) pyšný žobrák naveky

prázdnu kapsu nosí*^) Sr. Č. 98.

Pyšný žebrák — 122. Stydlivý —

Kerý žobrák sa hanbí, toho kapsa

prázdna. Z Boš. dol.

^) H^gy madarat csalják, Ičpet zoldre hagyják.

-) Gazďagabb a szomszéd vetésc.
^')A

Adjon Istcn sok irigyct, kevčs szánakodót.
*) Szomszčd tehene nagyobb tôgyct hôrd.
•'>) Srovn. Odia mors extinguit.

*•) Nicht cin Narr, wer nimmt, sondern ein Narr, wcr gibt.
^) Szégyen a futás, de hasznos.
^) Szemérmcs koldusnak iires a taskája.

Digitized by

Google

22. Zavdečení si jiných. ľoŕekadla ku VIII. A. a) Scbecit, sebeobrana.

121

Kto sa hanbí, má prázdne gamby ; —
nekladie za gamby. Č. 121. —
Nech sa ten hanbí, čo má štyri gamby.
600 Kde jest — kde jest čo — , tam ber !
Kde sa lesní, tam sa klesni.
Kde vlčura — barančina — nestačí,
podšij líškou. Č. 254. Kde vlčiny —
Keď ti dávajú, ber ; keď ťa bijú, utekaj !
Adalb. Bič 16. — Keď ti dávajú,
len ber, ani sa nepýtaj.
Musíš oči zažmúriť (a urobiť to).
605 Opatrný človek pamätá vždy na zadnie
dvierka.
Silný si utiera čelo, chytrý ústa.
Šelma všade dobre prejde.
Vtedy ber, keď ti dávajú.

22. Zavdečení si jiných, až pod-
kupnost.

Prísloví.

Dar oslepuje oči (5. Mojž. 16, 19.)
Adalb. Dar 2. Podarek 3.
610 Ked nám dáš, tak si náš.

Kto na koho vrčí, nech mu nečo vstrčí.

Mastiť, mazať.

Aby ti voz nevŕzgal — neškrípal —
pomasť mu kolesá. Adalb. Wóz 21.
— Chto (kdo) mascí, ten vozí.
Z Boš. dol. Adalb. Mazač 1. (Též:)
Kto machcí, ten jede. Pr. — í ko-
lesá ľahšie idú, keď sa pomastia. —
Kolesá sa rozsypú, ak sa nena-
mastia. ^) — Kto dobre mastí, dobre
jachá. Sr. Č. 362. Adalb. Smaro-
wač 5. — Kto nemastí, väzí vo
chrasti. — Nepomažeš — nepo-
vezieš.
Pomasť mu ruku, bude písať.
Nežiaľ tomu slúžiť, kto dá dačo užiť.
615 Nieto toho vysokého a hrubého múru
na žiadnom zámku, žeby ho jeden
somár s vrecom peniazmi naplneným
nepreskočil Sr. Adalb. Taran.
Plnýma ústama ťažko fúkať. (Podkou-
pený mlčí. (?) Aneb snad také =i
Hojnost mající nelituje chudobného.)

Zlato, zlatý.

Kameň zlato zkušuje a zlato ľudí.

Č. 163. Adalb. Zloto 7.
Namazal mu ruky (ruce) a herdlo

zacpal zlatem. T.
Zlatým a srieborným kľúčom akýkol-

vek zámok - blach — otvoríš.

Sr. Č. 164. 362. Adalb. Klucz 8.
Zlatý orol všade doletí. T. a Č. 362. 620

Adalb. Orzel 16.
Zlato oslepuje. 2) (Sr. 609.)

23. Porekadla a úsloví ku VIII. A.

Lidé s lidmi. Společenské ctnosti
a nectnosti vúbec.

a) Sebe cit, sobeobrana.

(Jiná, hrubší viz mczi XVI. 306 — 381.)

Blázon. »Ja som nie tvoj blázon!* —
> Nemaj ma za blázna!* — > Nerob
si zo mňa blázna — posmech — !«
— > Nerob so mnou ako s bláznom !«

Nedá si odorať; — na chrbte hrach
mlátiť ; — pod nosom kašu dúchať ; —
popod nos brnkať; — od hocikoho
frčky hádzať.

» Nevstupuj mi do poctivosti ; — do
svedomia!*

Odseknul mu. — Podoprel si boky. ^) 625

Postavil sa mu do očí. — Postavil sa
na zadnie nohy. — Postavil si širák —
klobúk na hlavu.

Premeral ho od hlavy do päty. Sr. Č.
631. Od hlavy — Zavrátil ho.

b) ľŕdtclstvi, pŕejnost.

Ani mu miesta nevedel nájsť. — Ani
motyka ich nerozdelí. — Ani v zlate
ani v blate sa neopustia.

Čoby ruku jeden druhému odťal, ne-
pohnevajú sa.

Čo mu len na očiach vidí, všetko mu 530
k vôli robí.

Dal by mu i tej vlastnej krve; —
i ten kabát so seba; - i to blato

*) Kant kerék kônnyen szokott menni.

^) Srovn. 5. Mojž. 16, 19. Dar oslepuje oči moudrých a pŕevrací slova spravedlivých.
^) Že toto značí nejen lenivost, ale i vzdorovaní, toho dukazem jest i píseň: j>(ľhy-
tila praslicu, podoprela boky, a on neboráčik (manžel) ešte sa jej prosí. «

Digitized by

Google

122

Porekadla ku VIII. A. b) Pŕátelství. c) Marná pomoc, d) Udobrení sc.

zpoza nehtov (iron.) ; i to, čo nemá ; —
i tú dušu ; — i tú košeľu so seba. l)
Č. 525 ; i z toho, čo do úst nesie ; —
všetko svoje.

Do ohňa, -— do vody — by zaň skočil.
Č. 522. Adalb. D. Ogyeň 42.

Držia sa ako reťaz spolu; ako dva
prsty; ako repičie. (Bylina, jejížto
suché semeno na odev sihié se lepí).

Hneď boli svoji. — Chodí mu za vôľou.
635 Chová ho ako pavúka; — ako plcha;
-- ako píha; -— chová — peľchá —
ho ako vlhu.

Chráni — šiana — varuje — ho, aby
ani zlý vetrík naň nezavial; aby ho
ani slunce nezašlo; — ako mladé
maslo ; — ako oko v hlave ; — ako
svoje dve oči ; — ako zrenicu svojho
oka. Adalb. Piastowač. Strzec 2.

I tú krú by zaň vylial. — Jeden dru-
hému ruku podáva.

Má ho rád, ako Cigáň dieťa; — ako
holub pšenicu — žitko.

Mal ho sjesť od radosti. — Na rukách
by ho nosil.
640 Nedal by ho ani za drevený groš (iron.) ;
— ani za tri svety.

> Nemal som s ním za makové zrno
pohoršenia*.

Od úst si utrhne a dá mu. Adalb.
Daé 32.

Podušky mu podkladá. — Priateľ na
život a smrť. 2)

Rád mu bol ako svojím dvom očiam.
645 Sú ako jedna duša. — Sú spolu »za
dobro. «

Všetko by doň popchal. — Všetko mu
do hrdla pchá.

Zachodí s ním ako s maľovaným vajcom.

Za svet by mu volu nezlomil.

Z oka by si vylúpal a dá mu. — Zo
srdca by si vyňal a dá mu.
650 Žičí mu ani sám sebe. — Život —
hlavu — by zaň položil.

c) Marná potnoc, (Viz V. 408 — 410.)

Dáva leskovca tomu, ktorý zubov nemá.

T. Adalb. Cz^stowac 7. D. Orzech 11.

Husiam seno 'í) a psom otruby dáva.

1) A z ingét is odaadja.

'^\ Frcund in Noth und Tod.

Lysému hrebeň, slepému uzeradlo (zr-

cadlo). T.
Psu plevy a vohi kosti podáva.
Takú lásku i u Žida nájdem. Adalb. 055

Láska 16.
Tým si ja kapustu neomastím.
Za takú lásku sa ja poďakujem.

d) Udobrení se; nevšhnáni si hnevu.

Chto (kdo) sa hnevá, hnevá sa, na
pazderí kubása (klobása). Z Boš. dol.

Chto sa hnevá hnevko, na pazderí
črevko. Z Boš. dol.

Kto sa drgá, nech sa žujá. — Kto sa 660
duje, nech sa guje. T. (Též:) Kto
sa duje, nech sa szuje (zobuje).

Kto sa hnevá, nech sa hnevá; — nech
sa váľa, toho páni nepochváľa; Č.
114. - Pán Bôh nepochváli.

Kto sa hnevá, nech sa o zem hodí; —
tomu nos odrežú.

Len ty mluv, keď som zdruv (zdrav.
Polsko-slovenské). Adalb. Mówič 74.

Veď je nič, veď sa chriapa zaplatí!
(Vzato z nejaké anekdoty.)

Veď je nič, veď sme svoji! 665

Veď preto nespanne (nespadne) Bec-
kovský zámok. Z Boš. dol.

Veď ti preto (tím) krastu s nosa ne-
sdrapil.

e) Rovni. (Viz II. odstavec 15. a.)

Aký Havol, taký Pavol. (Též :) Či Havol,
či Pavol. Adalb. Pawel 1,

Do jedného mecha - do jednej trúby —
dujú — - dúchajú.

Na jeden roh trúba. T. — Na jedny 67o
gajdy pískajú T. — Na jedném ko-
lovrátku ihrajú. T. — Na jedno brdo
tkaní. Č. 633. T. — Na jedno ná-
kovadlo tlučú. T. — Na jednu strunu
bijú — drnkajú — .

Oba vedno dujú. — Svoj svojho našiel.

To je tiež kôl z toho plota, Č. 633.
Jeden — Adalb. Kól 9 ; — niť z toho
brda.

•^ Ač pravé se dokazuje, že seno rozdrobené v zime huse dobre siouží.

Digitized by

Google

e) Rovní, f) Nevdék, neuznalost. g) Faleš, pokrytství.

123

To je všetko na jedno kopyto. (Též:)
Na jedno kopyto vybití. Č. 633. Jsou
na jedno — Adalb. Kopyto 6. 9.
Všetko jedno, či golier, či kosela.
675 Z jedného mecha vypadli.

f) Nevdék, neuznalost.

Bol u neho varený i pečený (t. j. často

jím hostený) a teraz ho nezná. Č.

557. (Sr. Adalb. Pieczony 2.
Čím sa mu viac ukladá, tým je horší.
Čoby ruky po lakte, nohy po kolená

sodral, neuverí mu.
Ešte mu aj to miesto dúchal, kde si

má sadnúť (marné).
680 Had. Hada si na prsiach odpľagal. —

Hada v pazuše nosí. (Tajný nepri tel.

T.) — Chová hada za ňádry. Č. 530.

Adalb. W^ž 3. — Má hada v zá-

drení. (Viz násl. a 683.) — Pustil si

hada do rukáva,
lahodí mu ako sosberanému vredu

(marné).
Nevyhovieš mu, čo mu budeš chrbát

šípom lízať ; — čo ho budeš na masti

pražiť. (Iron.)
Odsluhuje sa mu. — Pustil si žabu do

zádrenia.

g) Faleš, Istivosty pokrytstvi, klamsťvi.

>Ach moja krásna Majolena! — moja

milá dobrota — nevinnosť!* (Iron.)
685 Anjel s rožky. (Též:) To je anjel. (Jiný

doloží.) S rožky. Adalb. Anioí 2.
Blázna si z neho robí.
>Dajže mu prenocovať, či ti nácestu

(odmlad, droždie, č. kvasnice) ncsjie !
Dvojá voda človek. (Též:) Na dve

strany bije. — Fígle sbiera.
Hlavy dovedna ako hady strkali a kameň

duli. 1)
690 Hovorí cez zuby (opatrné, neúprimné).

Adalb. Mówič 54.
Hrá sa s ním ako mačka s myšou.
Chytil sa do pasce. (Zmarená lest.)

Jeho reč je s maslom. — » Ježiškove
husličky.*

Kľučky meče; kľučkuje. — »Krútikom
chvostíkom.* (Vykroucí úlisné v reči).

Len sa tak prikmotril — prikradnul. 095

Len tak pod pokrývkou to urobil.

Len tak zašemotil. (Hovoril, co k veci ne-
patrí, jen aby nemusel ven s pravdou.)

Líška. Driemajúca líška. — Falošný
ako líška ; — mačka. Adalb. Falsziwy.

— Liška stará šibal ka. Sr. Č. 530.
M ä d. Dal mu mäd cez sklo lízať. Č.

527. Adalb. Cukier 6. — Mädové

motúzky mu cez ústa preťahuje. 2)

Č. 593. (v jiném smyslu). (Též:)

Mastné motúzky popod nos —
Má muchy v nose, len nevedeť. v ktorej 700

dierke. Adalb. Glowa 100.
Má sladký jazyk. — Má triesku za

ušima.
Mluvil malovanýma ústy.
Na krivú brezu hladí.
Na silu mu pravda z úst vyšla. (Pod-

ŕekl se.)
»Nevinnost premilá!* (Začátek písné 705

náb.)
Oko, oči. Judáš mu z oka kuká.

Č. 536. (Též:) Judášov bosk. Č. 17.

VI. SI. 234. Smrdi Jidašem. Adalb.

Judasz 3. — Ledabolo oči zaslepil.

— Oči mu zakavkloval.
Peknými rečami ho uchlácholil. —

Pesstvá sháňa.

Plač. Slinami plače. — Suchý plač. —
To je plač len od plúc a slzy od
slín. — To je plač len od pľúc, nie
od srdca.

Potutme (potutelne) sa ta dostal; —
to urobil.

Prišiel s krivou rukou (k podkupování). 710

Rád v kalnom loví.

Svätý, svätosť. » Divný svätý! ^) —
Hrá si na svätého. Sr. Adalb. Šwi^ty
14. — Nebudzme svatyma, kedz sme
hrišnyma. Šár. — » Svätá nevinnosť!*

— Svätosť mu z očí vyzerá.

í) Báje hovorí, že když se hadi na slunci pŕesoušejí, do klbka posvíjeni jsouce
a hlavy dohromady strkajíce. tcdy že »kameň dujú,« který má míti moc Čarovnou.
Odtud porekadlo o lidech, ktefí tajnou reč vedou, néco snují, kují, vah*, jako spŕisa-
hanci. Suj.

2) Mézes madzagot húzni valakinek a száján.

3) Také o divné náhledy a nároky majících se fíká: »Ale si ty divný svätý!*

Digitized by

Google

124

Porekadla ku VIII. A h) Vychytralost. i) Poillízavost.

Ukázal mu figu. — Ukázalo sa zakrý-
vané kopyto.

Vetrom podšitý.
715 Vyliezol jazvec z diery. (Ukázala se
lesť.) — Vyšiel sysel z diery.

Vytrčil rožky. — Vkradol sa tam ako
mačka.

Vrany mu suzy (slzy) chváČu. Z Boš. dol.

Zadrhel sa v osídle. (Zmarená lesť jemu
samému poškodila.)

Za nosom ho vodí — vodácka — .
Adalb. Nos 43.
720 Nazývky. Dvojdvorský, falošník, fa-
lošnica (ž.), farízeus, líška, ošemeta,
ošemetník, pánbožťok, patrikár, po-
božničkár, pobožnostkár, podkušitel,
pokusa, pokušitel, pokrytec, potme-
húd, pretvárenec, svatúšik, svatúškár,
šemenda, úlisník, vabec.

//) Vychytralost.

Aj to bola planieta, na ktorej sa ten
narodil.

Čert, čertovský. Ani čert mu ne-
chytí : — Čertom podšitý. — Čer-
tovský človek. — Toho ani čert ne-
prevedie — Vari je s čertom v po-
rozumení ! — Vari mu už čert šepce !

Ej ale mu vyťal za fígel!« Inde srok,
inde krok.

Hľadí mu do brucha; — do karát. —
Chytil sa rozumu.
725 Chytrá hlava. — Chytrý na plané
hrušky.

Kapsovej viery človek. (Véŕí jen tomu,
CO má v kapse.)

>Keď som aj tam nebol, ale som cez
plot videl. «

Ktoby znal všetky jeho spády!

Má nos; — tenký — dobrý nos.
730 Má zo všetkých krámov korenie.

Majster. Dobrý majster! — Hm,
mešter vlk ! (Mester maď : mistr.)

— majster na hniličky.. (Viz 725.)

— Majster nad majstra. — Našiel
na ňom dobrého majstra. — Padnul
na dobrého majstra.

Má sojky v hlave. - Má volaco za
lubom.

Má živé sriebro v hlave. T.

Muchy, mušky. Má muchy, hoc je
hluchý. — Älá muchy poza uchý
(uši); — muchy za ušima. Sr. Č.
534. — Mušky mu ožívajú. — Už
mu vylietaly mušky z hlavy. — Vie,
od čoho muchy dochnú. l) — Vie
pes, od čoho muchy kapú.

» Musel by ten včašie vstať, aby mňa 735
ten oklamal!* ^)

Nahnal mu rozumu. - Na všetky ko-
pytá vybitý.

» Nedám sa ti ako mucha chytiť — pre-
kabátiť — . — Nedá sa chytiť ani
za chvost ani za uši.

Netreba tomu dvakráť hovoriť. —
Otvoril mu oči.

Padnul na dobrého. — Prebitá — pre-
šibalá — šelma.

Prekvákal vrany. (Pŕemudroval moudré.) 740
Prešiel mu cez rozum.

Pretrel mu ústa. — Previedol ho cez
lavičku. (Dokladá se :) A on z lavičky
do vodičky.

Rád sa kryje za zudzí chrbát.

S múdrou materou sa poradil. — Ša-
bladura preštvalá.

Šibal nad šibala. (Též :) Bol u šibala za
učňa. Prešibalec.

»Tak sa hláče lapajú!* - Trafil na 745
svojho. Č. 633.

Už sa vypsil. — Vytrel mu fiizy —
oči — .

Všetkými masťmi namastený.*^)

Za medový motúz hada naisť. T.

Zavoňal pečenku. — Z dvanástej próby
vyprobovaný.

i) Vodlizavost.

Do neba ho vyvyšoval — vynášal — . 750
Každému sa klobučkuje. Č. 533. —
Moc čiapok — klobúkov — sodere
(poklonkovaním).
Okúril ho temianom ako čerta babím
lajnom. (Snad spíše: ako babu čer-
tovým lajnom izz assa foetida.)

^) Tudja, mitôl do^lik a légy.

^) Wer mich bctriigen will, muss frisch aufstchen.

•") Mit allen Salben gesalbt.

Digitized by

Google

k) Závisť. 1) Ncmilosrdenství, kŕivdční.

125

Päty mu líže.
mačka.

Podlizuje sa mu ako

k) Závisť^ nepŕejnost.

Ani toho povetria mu nežičí; — ani

kúska chleba; — ani to čierno za

nehtom. Adalb. Zyczyč 6. — chleba —
756 »Kuvičí hlas.< Č. v55r).

Oko. >Beňovo oko*. — Krivým okom

pozerá. — Oko mu vylezie. — Oči

mu vyliezajú od závisti.
Priatelia, ktorí všetko doprajú, čo kury

snesú, len vajcia nie.
Závidí ešte i tie oči človeku.
Zlí ludia, zlí, — nežičí jedno druhému

ani po tej čarnej (čiernej) zemi chodiť.

Spišské.

/) Neniilosrdenstvi, kŕiväéni.

760 Ani tomu psovi nedá pokoja.

Ctia ho ako psa v kostole.

Človek neľudský, ako mrchavý pes.

Dal ho so psý vyhnať.

Dobre (že) nám po hlavách neskáče.
765 Do žlče mu omáča. — Drevo na ňom
rúbu.

Chváľa ho, kde ho niet, križujú ho,
kde je. (Opačné z toho: Do očí ho
chváli a mimo očí haní. Srovnej :)
Chválil ho pred každým prázdnym
domom; — pred každou prázdnou
chalupou .

Kameň. Kamenného srdca človek. —
Má kamenné srdce. — Skorej by sa
ten kameň (skala) dal obmäkčiť ! Sr.
Č. 576. — Tvrdý ako ten kameň
— tá skala — nákova. — Už by
sa ten kameň (skala) bol pohnul! Sr.
Adalb. Kamieň 4. — Z kameňa —
zo skaly — by si skôr vodu vy-
tlačil, ako by ti ten dačo k vôli urobil.

Každému zavadzia (nenávidený) ; je
v očiach.

Každý sa oňho otiera. Každý naňho
kváče ; í) — doň dojedá. Každý sa
doň búši — udre — drgne. Každý
sa na ňom potkne.
770 Kúty ním vymetajú. — Má tažké srdce
naň (ukrivdený). - Na metle ho vy-
hodili (:^ potupili).

^) Též: Kvákali naňho ako vrany.
2) Elvesztene egy kanál vízben.

Nemá ho ani za onucku; — za psa.

(Viz 785.)
Nik sa oň neozre, ako čoby ho suka

oš . . .
Nosia sa na ňom ako na Revúckom

koňovi.
Od kata ukrutnéjší.

Osopili sa naň ako Židia na Krista Pána. 775
Pije jeho krú.

Postaral sa o neho, ako vietor o perie.
Skáču doň ako hady.
Srdce. Cudziar nemá toho srdca (zlého).

— Nemá srdca k nemu.

Škúli na neho — krivo hladí na neho 780

— akoby mu bol obed sožral.
Utisnutý je pred ním, ako polpalček.
Varuj sa ho ako besného psa.

V lyžičke vody by ho utopil. *^) Č. 553.

Adalb. Utópie.
Vozia — vláča — uháňajú sa po ňom.
Zachádza s ním ako so psom. Adalb. 785

Pies 102.
Zažrali sa doň.

m) Nťsnášenlivost^ neústupnosti ne-
návisť^ úklady^ pomsta.

Ani na vlas neustúpi.

Beží z Púchova do Kyjova. (Z hnevu

do bitky. Rkp. Slov. Pohl.)
Čert. Dal by som ho už i čertovi za

darmo. — Už je v čertových rukách.

— Zavesil mu čerta na grg.

Dostal sa mu na brdo. 790

Hladí — zazerá — naňho ako na psa ;

— ako bujak — vlk; — ako čoby
som mu bol otca zabil.

Chytil ho na háčik — na sľučku —

do osídla.
Chrbtom sa mu obrátil.
Jeden druhému nedá s taniera svaliť.

(Nedá se prevýšili. Narážka na ne-
jakou hru.)
Jeden Hopsa, druhý Nebojsa. — Jeden 795

hrdý, druhý tvrdý. — Jeden Nedajsa,

druhý Nebojsa. (Též :) Mišo neboj

sa ! Jano nedaj sa ! Pr. Modra.
Je mu ako tŕň v päte. Č. 553 ; — ako

sol v očiach. Č. 553. Adalb. Milý

14. Sôl 4.
Kašu mu pohubil. T.

Digitized by

Google

126

Porekadla ku VIII. A. m) Nesnášenlivost, úklady, n) Návštevy, zábava.

Každému nohy podjedá. Podjedinoha.
Krivo naň hladí. — Kúpil mu kone.

(Pohnul jej k úteku.)
BOíí Má ho v žalúdku, ako svoje hriechy.
Má naňho oko — pik - - zuby.
Má naňho s kopca. (Provinil mu, proto

se naň hnevá.)
Milosti ani do hrsti !
Myslí mu ten od zubov bolenia. (T. j.

opačné: preje mu, aby ho zuby bolely.)
805 Nahnal ho do prosa. (Musel ho od-

prositi.) Nahnal ho do saku, Č. 606 ;

— do úzkeho; — do kúta. Č. 623.
Nahnal mu kozy na most. — Na lep

mu sadol.
Našiel mu špiky. — Navaril mu horkej

polievky.
Na zdury (vzdory) mu robí.
Nedal mu vyspať hodonku (zimnicu).
810 Obstrihal mu kriedla. Sr. Č. 626. Ose-
kali -
Odobral mu kľúče. — Oheň dávno

uhasený krísi. T.
O každú vec sa bije. — Okom naňho

zagánil.
Pahreby by naň nasypal. — Podkladá

mu polená pod nohy.
Pod lavicu ho strčil. T. — Podrazil

mu nohy.
815 Prebil mu hlavu. — Prekrižioval mu

počty.
Preriedil mu fúzy. — Priečny ako krivé

drevo.
Psím kurom ho vykúril.
Rád ho vidí ako koza nôž ; — ako pes

mačku; — ako mačka vtáčka Č.

553. ; — ako neberný peniaz ; — ako

oči chren.
Radšej by čerta videl ako jeho.
820 Radšej mu vidí chrbát ako tvár.
Rozťahuje po ňom siete.
Snášajú sa ako pes s mačkou. (Hlavné

o manželích.) Adalb. Lubič si^ 17.
Srazil — zlámal — mu rohy. l) — Stolce

mu stavia. (Prekážky klade.)
Stúpa mu na prsty — na palec — na

otlak. (>Na päty* ; značí náhliti.)
«25 Špatné mu podstlal. — Tade ho hnali,

tadč vezli. T

Ťahajú sa spolu za prsty.

Ten (správne »toho«) pre mňa môže

nebyť. (Nenávidím ho.)
Trafiť. Trafila kosa na kameň. '^) —

Trafil kosou na kameň. Č. 556.

Adalb. Kosa 5. — Trafila palica na

kyjak; valaška na obuch.
Tromf na tromf. — Truc na truc. —

Ukázal mu dvere.
Už ho má na nákove. — Už ho vezú. 83o
Už mu dotrúbil. (Soustrastné ohledem

na podlehnutí.) Už mu odcengal —

odzvonil - odspieval. Č. 588.
Vovliekol ho do omáčky.
Vzal ho na krátko — na tvrdo —

do pacu.
Vzal si ho na mušku. (Vzato ze stre-
leckého.)
Vyhodil ho so sedla. 3) ^ 835

Vytiahol mu z kapusty slaninu. C. 535.

— z hrachu — 596.
Vytrhol mu zpod nôh zelinu — ro-

hožu — .
Vpustil mu hada do rukáva.
Vrazil mu klin do hlavy. 4) Adalb.

Čvyriek 3. Klin 4.
Vŕta mu dierky do nosa. — Vyvŕšil 840

sa na ňom.
Vzal mu lyžicu od úst.
Za hodinu ako mäd a za desať ako

had. (Též:) Viac jedu, než mädu.
Zajesť je medzi nimi.
Zamiešal mu karty. — Zápreky mu

kladie.
Zapražil mu horúcej kaše. — Zarúbal 545

mu cestu.
Z hrdla mu to vytrhnul. (Pripravil ho

o to, CO tento již za jisté držel.)
Zpod obočia naň pozerá. — Zpopred

nosa mu to uchytil.
Slovesa. Nestojí oň, pasie po ňom,

podkúril mu, posvietil mu, rozkmotrili

sa, Č. 553., zapražil mu, zasmažil mu.

;/) Návštevy y pohostinnosti zábava.

Čas radosti, veselosti, nemáme čo jesti,
iba jednu hus pečenú, i to samé
kosti.

') Letortck a szarvát.
-) Akad kasza kôre.
•'*' Kiútni a nycrc^ból.
*» Szcj^ct út a fejóhc.

Digitized by

Google

VIII. B. Správa a podh'zenost. 1. Jedna hlava. 2. Vliv, osudy správy.

127

850 Chodí, kde už čert dobrú noc dáva.
Idem ta, aby mi trochu v hlave svitlo ;
- aby sa mi trochu v očiach pre-
svictilo. ^)
Nemám múky ani soli, ani žiadnej
omasty; príde mi hosť na nedeľu,
nemám mu čo dať jesti.
>Pahostník< (cizopasník) ; »pŕezočivec.«
> Starosť nás zašla.* (Veselie, krstenie,
č. veselka, kŕtiny; kar.)
855 Šaty na hosťoch trhá. (Násilné je zdr-
žuje.) Č. 521.
Urobili si dobrý deň ; — dobrú vôľu ;
— kratochvilu.

B. Správa a podŕízenost.

1. Jedné hlavy jest potŕebí.

Prísloví.
Baba.

Medzi mnohými babami i détiä sa
ztratí. T. a Č. 428. — Veľa báb
dieťa zamárni. *^)
Dom.

Jeden dom dvoch pánov netrpí. Č.

318.
Len jeden je gazdom v dome.
86f» Teraz každý čert chce byť pánom
v dome, a každá sviňa aby osobitný
chliev mala.
Dva kohúty na jednom dvore — na
jednom smetisku — sa nesnesú. Č.
319. Adalb. Kogut 2. D. Kogut 14.
Dve hlavy nevejdu pod jeden kapeluch

(klobúk). Šár.
Jeden Bôh na nebi, jeden kráľ na

zemi. (.>)
jedna hlava je potrebná.
865 Jedno slnce dosť na nebi. Č. 318. T.
Jedno slno — Adalb. Sloňce 7.
Kuchárka.

Dve kuchárky — gazdiné — pri
jednom ohnisku sa nesnesú. Č. 319.
Sr. Adalb. Gospodyni 4.
Kde mnoho kuchárok, rady presolia. ^)

Porekadla,

Sto valachov — jedna ovca.

> Uvidíme, kto je v dome pánom ! «

2. Vliv, vlastnosti a osudy správy.

Prísloví.

Aká viera, taký pápež. 87o

Aký kňaz, taká osada (farnost, cirkev).

Č. 333.
Bázeň.

Aká kázeň, taká bázeň. — Kde
nieto kázne, tam nieto bázne. Č.
408. Adalb. Kažň.
Človek bez kazára čo kóň bez kantára.

T. a Č. 408.
Gazda (Viz XI. 544—554.)

Aký gazda, taká čeľaď. Č. 377. Jaký

pán — Adalb. Gospodarz 24.
Kde je gazda chorý, tam i sluhu 875
čosi morí.^)
Hlava.

Hlava je hlava.

Kde chvost riadi, tam hlava blúdi.

Sr. Č. 377. Kde ocas soudí — Adalb.

Ogon 2.

Kde nieto hlavy, tam nieto správy.

Od hlavy ryba smrdí, o) Č. 322.

Adalb. Ryba 37.

Horší sú apoštolia ako Pán Boh. (Nižší 88o

úradníci a hlava) Adalb. Bóg 140.
Chudá — žobrácka — voš horšie kuše.
(Hlavné o chudobném úŕadníku.)
Adalb. Wesz 3.
Chvost musí za koňom — za líškou.
I ukonaný kôň pred ocasom idé. T.
I zdola vody prúťa rastie. (Tak nedávno
poznamenali farníci, když farár bisku-
povi nesprávnosti vytýkal zz podŕí-
zený šlehal predstaveného.
I zlatá koruna tlačí. Adalb. Koróna 3. sas
Jasle.

Jasle za volom nechodia. — Zle je
tam, kde jasle za statkom idú. (Kde
predstavený jde podŕízeným po vuli.)

') >PodVne sa ženička podávať oblokom na tú svatbu, aspoň sa nám v očiach kus
prcsvieti!< I prišli pod oblok svatobného domu. Tu ale čo sa nestane! Hodujúci ohry-
zené koštiale vyhadzovali von oblokom a nechtiac trafili týmto do tvárí. »No ženička, «
rečie muž, >ale sa nám len presvietilo v tých očiach !«

^) Sok bába kôzt elvész a gyermek.

^) Sok szakács elsózza az ételt.

^) Ha nincs kedve gazdának, egcsz ház szomoru.

•'*) Fején rohad a hal.

Digitized by

Google

128

VIII. B. Správa a podŕízenost. 3. Zŕízenost, nezŕízenost.

Jaký césar, taký písar. T. a Č. 322.

Jaký král, taký kraj. T. a Č. 322.
Adalb. Król 5.

Jaký mech, taký flek. T. (Též:) Aké
vrece, taká záplata.
890 Kde som sám, všetko tam.

Kto neslúžil, nezná hospodáriť.

Lepšie otcovo videnie ako synovo uro-
benie.

Medzi kravami vôl richtár, l)

Medzi slepými škulavý (č. šilhavý) je
kráľom. Sr. Adalb. Slepý 10.
895 Na kom starosť, na tom zlosť. (Správce
má mnoho starostí, a ješté se hné-
vají na néj. Šuj. — Jiný výklad:
Kdo má mnoho starostí, jsa správcem,
ten má také mnoho príčin k zlosti,
k hnevu.

Nedbám na mesiac, keď mi slnce svieti.
(Téz:) Komu slnce svieti, čo ho do
mesiaca. (Také o pŕízni mocných.)
Adalb. Gwiazda 5. Slónce 10.

Nechytaj za nohy, keď môžeš za hlavu.
(Výhodnéji jest obrátiti se ke hlavé
než k podfízeným. Srovn. v jiném
smyslu IX. 529.

Nejednaj sa s tovaryšom, ale s majstrom.

(Víz 896, 897, 899.)
Nepros sa chvostu, ale hlave.
Pán.
900 Aký pán, taký krám, takého i koňa
mám. Č. 376. (Též :) Jaký pán, taký
chrám. T. Adalb. Dom 17. Pan 49. 52.
(Také o chudobe.)
Akí páni, takí poddaní. Č. 322. Adalb.

Pan 44.
Čo pán prosí, sluha mosí (musí) ; —

stať sa mosí (Viz 915.)
Čo pán rozkáže, sluha dokáže.
Kde pán do kútov nahliada, tam
hospodárstvo dobre ide. 2) Č. 427.
905 Kde sa pán smeje, celý dom je ve-
selý. Adalb. Pan 76.
Nebýva dobre, kde klučiar (šafár, č.
kiíčník) svojho pána učí. Č. 377.
Béda —
Nebojí sa pán sluhy. T.
Pán je najväčším sluhom v dome.
Pán rozkáže, sluha musí.

Zlý pán, ktorý nikdy nebol poddaným. 9io
Č. 323. Kdo nikdy — Adalb. Pod-
daný 1.
Pohonič.

Kone dobré, ale pohonič zlý.
Mrcha pohonič o každý kameň za-
vadí; — každý kameň na ceste
nájde.
Nič bez biča, pohoniča.
Zlý to pohonič, ktorý si pustí z ruky
bič.
Prosím, a musí tak byť. T. 9i5

Rozkaz, rozkazovať.
Aký rozkaz, taký účinok.
Kto sa nenaučil poslúchať, nebude
vedeť ani rozkazovať. Sr. Adalb.
Rozkazywač 4.
Kto si nevie urobiť, nevie si ani
rozkázať.
Slepý slepého nemôže viesť, lebo obidva
upadnú do jamy. (Luk. 6, 39.) Sr.
Č. 503. Adalb. Šlepy 18.
Švec má obyčajne najhoršie boty. ( := Jiné ^20

vede, sám špatný príklad dáva.)
Tam je veta, kde sa mačka myši bojí.
Voz.

Kam oje, tam voz — kolesá. — Ta

voz musí, kam kone oprú. Č. 282.

Adalb. Wóz 24. — Voz musí za

ojom. Sr. opačné Č. 572. Vúz

kone —

Za predními kolesami vlečú sa zadnie.

Zvon do kostola Fudí volá a sám tam

nikdy nejde. (Sr. 920.) Adalb. Dzwon 2.

Porekadla a úsloví o správe.

»Nemý pes.« (Sr. Izai 56,10. Nedbalý 925
správce vzhledem na podŕízené.)

»Preč motyka, ide sekera!* (Zmena
správce.)

»Slepý hájnik* (Viz 925.)

To je » vojenská — kapráiska palica; —
prísny kazár; — pohroma.*

3. Zŕízenost, nezŕízenost.

Prísloví.

» Čeľaď načim (treba) pfiťahovať a na
uzde držať.

*) Inter vaccas bos est abbas.

2) Srovn. Frons domini multum prodest.

Digitized by

Google

4. Vérnost, nevérnost u zh'zení.

129

93í» Jeden čihy, druhý hota, ký je to čert
za robota ! (Aneb :) Kde jeden čihy,
druhý hota, tam nebýva dobrá ro-
bota.

Jedno tak, druhé tak, všetko ide na-
opak.

Kde jich je moc, tam si sami zava-
dzajú (prekážajú.)

Kde je najviac opicháčov — poštu-
cháčov — najmenej sena — kaše — .
Č. 133.

Kde nieto poriadku, ide všetko do
úpadku.
935 Keď ťa čert hudcom spravil, hraj !

Kod (ked^ si sa vzal na to, dubnuj
(bubnuj)!!)

Kto ide po zadku, nech si zapre zá-
hradku. 2)

Kto je na riadku, nech odbýva poriadku.
(»Poriadka« =: povinnost ŕadem na
nékoho pŕipadající.)

Kto je v rade, ten nech pradie.
940 Kto si v riadku, drž sa poriadku.

Nech každý svoju postať drží (Vzato
z >postati« žence, kosce.)

Pracovník sa nájde, nech je len zá-
robok.

Porekadla a úsloví o nezŕizenosti.

Ani riadku, ani poriadku.

Čos ty zpríčil, to on zmoždil (zhmoždil)

a dolomil. T.
^♦5 Jaden sasa, druhý do lesa. Adalb. Sas 1 .
Jeden šije, druhý pára. Č. 636. Adalb.

Szyč 3.
Každý inú nôtu hudie. — Každý v inú

stranu ťahá.
Od Annáša do Kaifáša. Sr. Adalb.

Kaifasz. — Od Piláta do Herodésa.

Č. 17. Adalb Pilát 3.

4. Vérnost, nevérnost u zrízení.
Prísloví.

Cudzie ruky hotové múky; — lahké,
ale nie osožné. Č. 428. Adalb. R^ka 10.

Kto má zlého koňa, toho chváli, aby 95o
ho predal. (O zlém sluhovi, aby se
ho zhostil.)
Myši.

Dobre myšiam, keď mačky doma

nieto.
Hneď sú myši smelšie, čím nenie

kocúr doma. Sr. Adalb. Mysz 1.
Majú myši roztok — lahostaj —

hody — , kocúra niet doma. Č. 429.

Sr. Adalb. Kocúr.
Myši kóta nečuja, ta bezpečne tan-

cuja. Šár.
Tajšol kocúr na vandrovku, majú 955

myši roztok.
Ukázal sa kocúr, fuk myši do diery !

Sr. Č. 429. Když kocour pŕijde —
Mol kde v drahom kožuchu, živá ryba
na suchu, a vlk medzi ovcami, mačka
medzi myšami, a potom cap v zá-
hrade a trubiroh v porade: tam sa
veru, milý pane, mnohá škoda iste
stane. Sr. C. 507. Trn v nože —
Sr. Adálb. Niemiec 19.
Najlepší verník, najväčší berník.
Nová metla dobre metie a stará ne-
cháva (smeti). í5) Č. 379. Nové koš-
tišté — Adalb. Miotla 1.
Nútená robota zriedka dobrá býva. 96o
> Poslúchaj dobrých ludí!< (totiž pány,

u kterých sloužíš.)
S luha.

Dobrý sluha za otca, za mater (stojí).
Len sa ty spusť na sluhu, veď ťa

on opatrí ! Sr. Adalb. Sluga 21.
Verný sluha — pánovo bohatstvo.
S veriť, sverené.

Čo nám je sverené, to máme viac 965

šetriť než svoje vlastné.
Ná psoch nenaorieš, lebo by ti štverne

sjedly.
Nesver na kocúra slaninu; — na

vlka ovcu. 4) Adalb. Wilk 116.
Psu sadlo sveril.
So svojím urobím ako chcem, so

svereným ako smiem.

>) Tak povčdčl Honťan Krupinskómu hajdúchovi (drábovi), když jej dle zákona
pro jarmareční prečin s bubnem za bránu mčsta sprovázel.
2) A ki utól marad, teg^^e be az ajtót.
^) Uj seprô jól seper.
^) Nem bízzák farkasra a bárányt.

9

Ad. P. Záturecký, Slovenská pHslovi.

Digitized by

Google

130 VIII. B. Správa a podŕízenost. 5. Zlá posluha. 6. Stesky sloužících. 7. Porekadla.

Sveril na psa slaninu a na vlka
sálaš.

S mršinou (zlým sluhou) zle, bez nej
horšie.

Z capa záhradníka, zo sedliaka úrad-
níka, l) Č. 572. (Též:) Ustanov si
cápa za záhradníka a sedliaka za
úradníka (správce statku), veď ti tí
pomôžu zo šafla do šechtára a s pece
na hlavu. Adalb. Koziel 7.

5. Zlá posluha, zlé poŕizeni zvlášté.
Prísloví i porekadla.

Ani hosla (hesla), ani posla! Adalb.

Osiel 2.
Išiel bobo po boba, (aneb.) Jób (Ján,
Jakub) po Jóba, zostali tam oba. —
Išiel posol, prišiel osol. Adalb. Osiel
24. Posel 6.
975 Kozina vydochla, ovce Pán Boh vybral.
(Když » robotu sbehnú;t když se
robotníci nedostaví.)
Kúpy (krhly, konvy) suché, dievky
(slúžky) hluché. Sr. Č. 129. snad
v jiném smyslu: Žbánky —
Pošli tela, donesie ti vela. — Pošli

vola, donesie ti teľa — osla — .
Rozkázať.

Rozkázal pán psu a pes chvostu.
Rozkázal pán sluhovi, sluha psovi,
pes chvostoví (zosobnené, místo
» chvostu*); naposledy pán urob si
len sám.
980 Rozkázal pán, urobil sám. Rozkáž
pán, urob sám. Č. 500. Kázal —
Adalb. Kazač 1. Pan 64.
Rozkáž psovi, pes ocasovi, pes lehne,
ocasem nehne, urob si sám. Pr. —
Sr. Č. 500. Poruč — VI. SI. 231
— pes se sednul a ocas se k nemu
lehnul.
Toho by bolo po smrť poslať. Adalb.

Poslač 10.
Vylomil ihlicu z jarma, (iz: Zanedbal
povinnost.)

6. Stesky sloužících a jiné výčitky.

Prísloví.

Čihy ! čihy ! kým si živý, a keď zdochneš,

bude druhý.
Dobrého koňa najviac bijú. (Též :) Ktorý 985

kôň najlepšie ťahá, toho atd. 2) Sr.

Č. 378. Kdo táhne — Adalb. Koň

176.
Hustá služba, riedka sukňa.
Chlieb.

Horký je ten vyslúžený chlieb.

Pán hrdý, chlieb tvrdý, pôjdeme dklej !
Č. 378.

Služba chlieb horký.
Chov, chova.

Hoj ! hoj ! okolo plota : aký chov, 99o
taká robota. (Viz 995) Adalb. D.
Byk 14.

Robota veľká a chova tenká.
Nové sito na kline, staré v kúte. (Též :)

Nové sito na klin vešajú a staré pod

lavicu hádžu. ^) Č. 379. Za nová —

Adalb. Rzeszoto 1. Sito 3. D. Sito 3.
Nový klobúk na klin vešajú. Č. 379.
Na jednom mieste zplesnivieš.
Plat, pláca.

Hajo volky okolo plota: aká pláca, 995
taká robota. Adalb. Zapláta 2.

Pomaly! plat malý.

Starému koňovi, starému psovi a
starému sluhovi jeden plat ide.^)
(Viz 999.) Adalb. Pies 259.

Velké ustávanie a malý plat.

Starý sluha ako starý pes.

7. Porekadla a úsloví o sloužících.

Cudzí. Cudzím obrúskom utiera si i*^
ústa. Pri cudzom stolu nože i vidličky
utiera. T.

Nedočká ten tam všechsvätského ko-
láča. (Na Všech Svätých se služba
mení.)

Odišiel so zlým koláčom. (Službu ne-
chvalne dokonal.)

Po službách chodí. — Po službách sa
živí.

*) Den Bock zum Gärtner machen. Nem jó kecskére bízni a kertet.
^) Lovat is azt útik, a melyik legjobban húz.
3) Uj szita szegen fiigg, ó pad alatt hever.
*) Ag ebnek, vén szolgának egy a fizetésc.

Digitized by

Google

VIII. c. Samostatnost, odvislost t. Túžba. 2. Panské mravy. 3. Svoboda, odvislost. 131

C. Samostatnost a odvislost.

1. Túžba po panství.

Prísloví.

Ja pán, ty pán, kto bude svine ~ kozy

- pásťPl) Č. 326. Adalb. Pan 57.
HH>5 Každý chce byť pánom a rozkazovať.

Král veľký pán, a s lopatou cukor ne-
jie. Č. 169. Adalb. Król 12.

Nemôžu byť všetci pánmi, musejú byť
i ľudia.

2. Panské mravy.
(Jiná víz 900—909, 1145-1156.)

Prísloví.
Cigáň.

Čo väčší pán, to väčší cigáň (Iháŕ).

— Veľkí páni — veľkí cigáni.
Chlieb má rohy, núdza nohy. Č. 167,

177.
it'io Keď budeš v nebi, netrús nám na hlavy.
Č. 152.
Keď sa žobrákovi palica v ruke ohladí,
nehneď ju opustí. Sr. Č. 364. Když
se pohônkovi —
Láska.

Panská láska na zajačom chvoste
visí. Panská láska rosce na zajačom
chvosce. Z Boš. dol. Č. 244. Sr.
Adalb. Pan 108. — Ranní dážď,
ženský plač, panská láska a aprílová
chvíľa — to všetko na zajačom
chvoste visí.
Mravy.

Na hodnosť vyšiel, o mravy prišiel.

Sr. Adalb Godnošč 7.
Stavy menia mravy. *^)
i<»í5 Zlé mravy, dobré práva.
Nechaj pánov pány byť.
Nemoc.

Panská nemoc — chudobného zdra-
vie. Č. 299. Adalb Pan 225.
Zimnica je panská nemoc. (Kdo pra-
cuje, tomu nebýva zima.)
Páni majú dlhé ruky. Cigáni dlhé prsty
a osli dlhé uši. (Viz 1034.)
1021) Páni mnoho dať nechcú, a málo se han-
bia. Sr. Adalb. Dač 75. Sr. Č. 46.
Málo —

Páni sa čiapkami nepobijú. (Jcjich boj

jest zúrivý.)
Pánom je nikdy nie dosť, ani neba,

ani pekla.
Pán pána nepohubí.
Panské kľučky zadarmo neotvárajú.
Panské sľuby — prázdne hlúby. 1025

Pes.

Bohatý ako pes rohatý. Adalb. Bo-

gaty 20.
Dobré bydlo psa kazí.
Nemaj s pány ako so psy.
Pri mastnej kuchyni i ten pes je

tučný. (Panská čeleď nadutá.)
So psy sa nezapodievaj a s pány 1030
sa nezakladaj.
Politika — panské huncútstvo. Šár.
Polpáni sú najhorší.
To taký pán, čo platí holou dlaňou.
Veľkí páni ďaľeko siahajú. Č. 321. Adalb.

Pan 298.
Vysoký, vyšší.

Čím vyššia väža, tým väčšia tôňa. 103.

Na vysokých grúňoch najviac hromy

bijú. VI. SI. 224. Čim vyšši strom,

tim bližši hrom. Adalb. Dom 29.

Skala 2. Góra V>.

Vysoký dom — zlô býva v ňom.

3. Svoboda a odvislost.

Prísloví.

Ako ti zahrajú, tak musíš tancovať.

Adalb. Grač 14. Skakač 24.
Či pes, toho notu vyje. Šár.
Hnev, hnevať.

Hnev bez vlády málo vadí. T. a Č. i04u

114. Adalb. Gniew 4.
Nenie dobre toho hnevať, koho musíš
zajtra odprosovať, č. 249. Adalb.
Gniewač 8.
Chlieb.

Čí chlieb ješ, toho pieseň spievaj.
(Viz 1039.) Č. 380. Kdo čí -
Adalb. Chleb 99.
Chlieb najtužej váze. T. Adalb.

Chleb 23.
Toho poslúchaj, čí chlieb ješ. Sr.
Adalb. Kadzié 1.

*) Srovn. Ich bin ein Herr, du bist ein Herr, wer wird den Korb tragen?
*) Honores mutant mores, sed raro in meliores.

9*

Digitized by

Google

132

VIII. D. Právo. 1. Spravedlivost, nestrannost.

1045 Kde je moc, tam je i sláva.
Kdes* sám, tam nikto nad teba.
Keď vietor hviždí, trasú sa stromy.
Kto vládnejší, múdrejší.
Len čuš, a hluš! (Práce úmorná, bez
výčitky.)
n»5o Lepšie byť malým pánom ako veľkým
sluhom.
Pravda.

Nenie dobre mluviť pravdu v panskom

dvore.
Ťažká vec povedať pánom pravdu.
Adalb. Pan 176.
S vo bodá.

Človek bez svobody čo ryba bez

vody.
Chutnejší chlieb na svobode ako koláč
v službe.
1055 Na svobode ako ryby v bystrej vode.
Svoboda je nado všetko. Č. 279.

D, Právo.

1. Spravedlivost, nestrannost.

Prísloví.

Akou mierou meriaš, takou i tebe od-
merajú. (Luk 6, 38.) Adalb. Mierzyč 3.
Ber svoje, daj moje! Šár.
Cudzie.

Cudzie nežiadaj, svoje neopusť. VI.
SI. 223. Mi (méj) svoje a néčihni
na ludske. 226. Svoje rukama no-
hama drž a na cuze néčihni.
1060 Kdo si svoje stráži, po cudzom ne-
baží. Adalb. Swój 18.
Svoje šanovať, cudzieho nebantovať.

Sr. Adalb. Cudze 10.
Svoje veci nechváľ a cudzie nchaň.
Adalb. Cudze 6.
Človek ako človek. (Rovnoprávnost.)
Čo Bohu, Bohu, a čo svetu, svetu.
(Srovn. Mat. 22. 21.)
1065 Čo iným právo, to i nám zdravo. Sr.
Č. 64. Co právo — Sr. Adalb.
Prawo 19.
Čo jednému, to druhému. 1) Adalb.
Jeden.

Čo sebe, to tebe. Č. 520.
Čo ťa do toho, kto vraví .> na to po-
zoruj, čo vraví.
Hľaď nie kto^ ale čo.
Hlas rudu hlas boží. Č. 338. Adalb. lovo

Czlowiek 57. Lud 2.
Hlava za hlavu; oko za oko; zub za

zub. (2. Mojž. 21, 24.) Adalb. Oko 75.
Každému svoje. 2)

Kde si vzal, tam polož ! Adalb. Wziač 3.
Keď drevo rúbu, v obe strany triesky

padajú.
Keď ja horím, nech aj druhý shorí. 1075

(Nadužívané.)
Keď má byť pravda, nech se platí od

uhla do uhla (rovne od každého).
Klamstvo len do času, spravedlivost

na veky.
»Kmotor sem, kmotor tam, len ty hybaj

dolu s čerešne!* (Též:) Pán brat

sem atd. VI. SI. 229. Kmotr, ne-

kmotr, s hrušky dolúv.
Kto ma viac, ten je i viac povinnen.

(Sr. Luk. 12, 48.) Sr. Č. 44. (zde

o milosrdenství.)
Mne je všetko jedno, či Havol, či Pavol, loao

(Víz 1063.)
Moje je moje, tvoje je tvoje, každého

je svoje.
Nehlaď na huňu, ale čo je podhuňou.
Nech zná i húžev, čo lievč trpí.
Nepozeraj na reč, ale na vec. Č. 80.
Nerob nič podľa (pomimo) práva, ale loss

s právom.
Nie všetko sám, nechaj i druhým. Č. 58.
Pravda.

Čo pravda, to pravda. Adalb. D.
Prawda 116.

Čože môžeš proti pravde } (Též :) Od
pravdy nemôžeš.

Každému po pravde, jednému tak io9u
ako druhému.

Od pravdy ani za krejcar T.

Pravda pravá, krivda krivá.

Pravda sa na každého smestí.

Pravda s krivdou chodí.

S pravdou najďalej zájdeš. 3) (Též:) 1095
Spravedlivosťou najďalej ujdeš. Ad.
Prawda 113.

^) Srovn. Quod uni justum, alteri aequum.

2) Suum cuique.

'^) Ehrlich währt am längsten. Legtovább érni az igazsággal.

Digitized by

Google

2. Nespravedlivost, strannictví, krivda.

133

Pristaň na svojom.

Spravedlivé sa neztratL

Škoda.

Hlaď sebe osohu a druhému nie

škody.
Škoda je nikomu nie milá.
1100 Tak robme, aby bol i vlk sýty i baran
celý. Sr. Č. 359. Tak suď — Sr.
Adalb. Baran 7. Wilk 19.

Z každého dreva dá sa húžev vykrútiť
len z biezy (bazy, chabzdy) nie. (Jest
vlastné jen pofekadlo, ale j akoby
ŕekl: Mnohou pravdu možno pŕe-
kroutit, ale tuto ne.) Sr. Adalb.
Drzewo 33.

2. Nespravedlivost, strannictví,
krivda.

Prísloví.

Aj ubijú nás, aj plakať nám nedajú.

Adalb. Bič 3.
Ani s vola— barana — dve kože nedrú.

Č. 356, 583. Chtél by — Adalb.

Baran 26. Wól 47.
Bez patróna ani do neba neprídeš.
H05 Bij, Bože, spravedlivých, aby sa lotri

kárali (kajali č. káli). Sr. Č. 8. Proto

Pán Búh —
Bohatší — vraj — mocnejší, l)
»Bože, či sme všetci tvoji, či len po-

nektorí?; — či len tí čo krajší; —

či len tí páni?*
Brať.

Kde nič nieto, tam ani smrť nebere ;
tam ani čert nebere; (též:) tam aj
krár právo svoje tratí Č. 176.
Adalb. Brač 13.
Kde nieto, tam nieto. (Výčitky ne-
milosrdným výbérčím.)
1110 Len kde jest, tam berú.

»Či sa nebojí, že prevraví v ňom !«

(O človeku, který sám pojídá, z čcho

by mél jiným, zvlášté svým domácim

udéliti.)
Čo svobodno bohovi, nesvobodno vo-

lovi. *^) Adalb. Jowisz. Wól 6.

Deti i kameň ubijú, o ktorý sa urazia.
Dnes je nehodno byť statočným člo-
vekom.
Dobrého za nič nemajú. 1115

Dobrým škodí, kto zlým hoví. T.
Hriech na Uhriech, a pokuta v Polskej.
Ja obraciam ražeň a druhý jie pečenku.

Sr. Č. 129. 220. Adalb. Pawcl 5.

Rožen 2.
Jeden drží kravu za rohy a druhý za

cecky ; — a druhý ju podojí. Č. 106.

Adalb. Krowa 16.
Jeden sa skryje za list a druhý ani za 1120

horu nie. Sr. Č. 157. Adalb. Chowač

si^ 6.
Jednému sa somele, druhému sa pre-

mele; — druhému sa skrupí. (Pro-

minutí viny a trest.) Č. 157, 583.

Adalb. Krupič si^. Pan 277. Zemleč 1.
* Kde vládne sila, je rozum mohyla.

Č. 203.
Koho neboli, lekko (lehko) povoli. Šár.
Komu Pán Boh otec, tomu lahko do

neba prísť. 3) (PNzeň mocných. Též :)

Kto má pápeža za krstného, rovno

príndze do neba. Pr. Modra.
Komu Pán Boh, tomu všetci svätí, a komu 1125

čert, tomu všetci kati. VI. SI. 228.

Co Pan Búh da, sv. Peter nézebcre.

Adalb. Bóg 223.
Komu Pán Kristus bratenec a panna

Maria totka (tetka), za toho sa za-
ujmú všetci svätí. (Též :) Komu Peter

ujčck a panna atď.
Komu pán, tému páni (pani). T.
Kôň.

Ani kôň neťahá viac ako môže.

Kone, ktoré ovos dorábajú, najmenej
ho dostávajú.

Kone za ovsom behajú, a osli ho 1130
dostávajú. C. 129, 150, 364. Adalb.
Koň 109.
Krivda, ukrivdiť.

Komu krivda, nech ho Pán Boh bije.
(Iron?)

Krivda do času. Pán Boh na veky,

Krivda má dlhú pamäť.

Krivda za stolom, pravda za dvermi. '*)

*) Sr. A ki erôsebb, az a hatalmasabb

2) Ovšem z lat. Quod licet Jovi atd. avšak udomácnčno.

^) Sr. Lex in codice, favor in j udice.

*) Z toho ne prostonárodní : *Kfivda sadla za stôl, pravda u dvier žobre*

Digitized by

Google

134

Vni. D. Právo.

1135 Vlk ti krivdu robí, a vlk ťa i súdi.
Zádrapku, kto ukrivdiť chce, vždy

hotovú nájde.
Živí sú tu na krivde, mŕtvi tám na
pravde.
Krkavci si lietajú, holubi v lečkách
váznú.l) T. (Též:) Krkavcov púšťajú
a holubov chytají. (Viz násl.) Č. 147.
Malých zlodejov vešajú, velkých pú-
šťajú.2) (Též:) Malých zlodejov bijú,
veľki sa pripatruju (dívajú). Šár. Sr.
Adalb. Zlodziej 8, 19.
1140 My sme hniezdo zrútili, druhí vtáčence
pobrali. Č. 129. Mnohý — 220.
Jedni —
Najväčší kmíni najlepšie pasy mávajú.
Na slabom sa každý uháňa.
Na tenkom sa niť trhá. Na tenšom

sa fad láme.
Palica vše (vždycky) zez (z) hury bije.

(Silnejší prevláda.) Šár.
Pán, panský.
11*5 Bláznom a pánom všetko svobodno.
Adalb. Pan 204.
Čert pánom ! (O nadpraví. Avšak j iný
dokladá »v pekle*, čím povstává
veta: »Čert je pánom v pekle.*)
Čo je pán, to je pán! (Také obdi-
vovaní.) Adalb. Pan 11.
Čože je pánom ? ! (Utiskovaný odpo-
vídá ihned: »h . . ., aby ho sjedli!)
Kto sa s pány pravotí, nech mu je
Bôh na pomoci ; — tomu nech
bude Bôh milostivý. (Viz 1191.)
un) Mäso pánom, kosti sluhom.

Oklam pána, kedy môžeš; pán ťa

oklame, kedy chce.
Páni jedia a psi hľadia. (Také žer-
tovné pri jídle. Též :) Pani še hoscu
a kone poscu. Šár.
Pán je i v pekle pánom. — Pánom
je i v pekle dobre. Adalb. Pan 157,
170, 212.
Panské nédojedky dobré pre čeládku.
T. Adalb. Pánski 243.
113.1 S pány nenie dobre za prsty sa ťahať.
S velkými pány nenie dobre čerešne
jesť; keď pojedia, kôstky v oči

metajú. 3) Č. 325. Adalb. í*an

330.
Pán Boh vysoko a kráf ďaleko. Sr. Č.
184. Král daleko— Adalb. Cesarz 2.
Pes, psí.

Keď je v izbe smrad, povedia na psa.
Keď psa chcú zabiť, povedia že je

besný.
Kto chce psa biť, nájde kyj. (Též:) ii6f»

Kto sa chce biť, lahko palicu nájde;

— vždy nájde dajaký papeček.

(Smyšlená vina.) Adalb. Pies 92. —

Do sce psa bit, palicu nánde. Pr.

Modra.
Psí tridsiatok — vlčie právo. Č. 350.

Adalb. Wilk 92.
Sjie pes psa, keď barana nie.
Povedala vrana vrane, že nás kvákať

neprestane.
Pravda.

Do Boha — neba — vysoko, do

mora hlboko, a na svete pravdy

niet. (Viz 1157.)
Jedna pravda bola, aj tá krivá bola, "^^

aj umrela. (Vzato z človeka, jehož

rodné jméno bylo Pravda, a ten

byl krivý. V Brezne.)
Kde si pôjdeš, biedny človeče, pravdu

hladať?
Kto má moc a vládu, ten má vždy

pravdu.
Na kom vláda, na tom pravda. Č.

349.
Ne to pravda, čo je pravda, ale čo

páni povedia, to je pravda.
Neumrela pravda, ale ju ševci (ko- n7(»

želuzi) roztrhali; dosiaľ majú nehty

krvavé.
Pravda je taká, akú páni spravia.
Pravda tam, kde je moc. Adalb.

Moc. 2.
Pravda u Boha. (Viz 1183.)
Ševci kožu naťahujú a páni pravdu.

(Viz 1229.)
Už pravde odzvonili. VI. SI. 219. 1175

Spravodlivosti už dovne pod oboru

odzvúnili. Adalb. S^chocin.
Vo svete pravdy nenájdeš.

*) Dat vcniam corvis atd.

-) A na^y tolvaj leszakad, de a kicsi fclakad

■*) Nem jó nagy urral cscrcsznyét enni, mctrlovoldoz magvával,

Digitized by

Google

3. Zákon, soudce, pre.

135

Preto vĺčka bijú, aby sa vlk vtĺpil. 1)

(Též.) Preto malého psa bijú, aby

sa starý pes vtĺpil.
Pri suchom aj mokré shorí. (Nevinný

s vinnými trestán.)
Remeň kradnúť a chudobným čižmy

šiť. 2)
1180 Rovné s krivým, suché s mokrým.

(Viz 1178.)
Semiačku i pleve jednako v náboji. C. 7.

Lnénému. —
S mocným sa nebor a s bohatým sa

nesúď. Č. 349. S silným —
Spravedlivosť utekla do neba. Č. 361.
Spravili Cigáňa králom, a on najprú

otca obesil. Č. 35. Učinili —
1185 Starému spievajú a na starú nôta padá.

Č. 88. Vám zpívají —
Tuhší slabšieho údolie (:= pŕemúže,

srovn. odolati. Praví se také o volech,

že »sa doIejú«, v Brezne » boria sa«,

v Liptove »kolú sa«.)

U Boha milosť (ne u lidí), u pekára

žemfa.
Valasi sjedia ovcu a povedia na vlka.
Veľké ryby žerú malé. Č. 167. Adalb.

Ryba 63.
1190 Vlk si vždy príčinu na ovcu nájde.

Adalb. Wilk 37.
V posmech zavadí, kto sa s vyšším

nesnádi.
* Z kantára, zo sedla koňa nepoznávaš ;

prečo zlatu, šate ľudskú hodnosť

dávaš ?

3. Zákon, soudce, pre.
Prísloví.

Cudzé veci za svým pánom kričia. T.

a Č. 345. Každá -
Dotiaľ barana strižú, pokiaľ má vlnu.
1*93 Kde je žaloba, tam je pokuta.

Kdé nenie protivníka, tu nenie bitky. T.

Kdé nenie rozepre, tu netreba sporu.

T. a Č. 342.
Koho chytia, toho držia.
Komu si dal, u toho hľadaj.
Komus' telie, tomu reve. (»Komu sa i2o<»

telí krava. < Vzato z hospodáŕství.)
Kráľ.

Kráľ nezná žartu. (Zákon.)

Nesvobodno s krály fačkovať.
Krivda.

Keď máš veľkú krivdu, vyrovnaj sa,
a keď máš malú, nechaj tak.

Lepšie malú krivdu sniesť, ako po
súdoch sa pliesť ; — ako dlhý proces
viesť. Adalb. S^d 1.
Krivko, Krivko, vyrovnaj sa! 1205

Kto postižen, ten ostrižen.
Lepšie chudé pokonanie, ako tučný

proces. 3) (Též.) Lepšie je čo aka

porovnanie, než dlhá pravota. Sr. Č.

348. Krátke - Adalb. Wyrok 2.
Málo platné ploty, cez ktoré sa leze.

(Prestupovaní zákona.)
Právo.

* Bedlivému právo, žobrákovi al-
mužna. 4) Sr. Č. 341. Bdícím —

Každé právo má svoje miesto. Pr. 1210

Koľko hláv, toľko práv.
Ry ch t á r.

A. Ja som sebe pán! B. Ale nie
rychtár !

Sám sebe nemôže nik byť rychtárom. ^)
Sloboda vlézť, ale néjiesť. T.
Sudca, súdiť.

Kde nieto žalobníka, nieto sudcu. 1215
Č. 342.

Myšlienky len Bôh súdi.

Na čom koho dopadnú, dľa toho ho
súdk. Č. 342. V čem -

Nesúď za dary, — pomni na máry !

Súdzi tela a prosúdzi kravu. Pr.
Tretí.

Kde sa dva bijú, tretiemu osoh 1220
ženu. G) Č. 348. Když se - Adalb.

*) Percutitur catulus, ut sentiat Ico.

') O SV. Krispinovi (f 287 jako mučedlník) se vypravuje, že pod Dioklccianem do
Francouzska utekl a tam sc stal šcvcem, ano, aby chudým obuvi poskytl, usne kradl.
Jer. Gotthelf dobre poznamenal, že takových Krispinu dosti máme, jen že nebývají
svätými jmíni, ale obdrží výprask.

^) Jobb sovány egyezség kôvér pórn(^l.

*) Szemesnek a világ, koklusnak az alamizsna.

'*) Nemo sibi judex. Senki sem lehet bíró a mága úgyében.

^) Inter duos litigantes teitius gaudet.

Digitized by

Google

136

VIII. D. Právo. 4. Svédek.

Klócié si^ 2. Klótnia 3. Swarzyč
si^ 4.
Medzi dvoma tretí výska. T.
Ťahajú sa dvaja o kravu a tretí ju
dojí. VI. SI. 229. Když dva -
Triesky sú tesárove. (Odpadky.)
Vina.

Na kom dostiha, na tom vina. (Viz
1198, 1206.)
1225 Na kom vina na tom kára.

Prvá vina odpustená, druhá hrešcná
(:=z karhaná, č. kárána), tretia bitá. ^)
Adalb. Wina 6.

Zákon.

Hájnik netresce, ale zákon.
Mnoho zákonov, mnoho priestupkov.
* Zákony a pravidlá dajú sa naťa-
hovať ako koža.
1230 Z cudzieho koňa i do bariny; — i v naj-
väčšom blate — ; — i v pol draze.
Šár. (Též:) Z ľudského (=: j iným
lidem náležijícího) koňa i na prosreď
Váhu musíš se^íci. Z Boš. dol. — Sr.
T. Dolou — a Č. 344.

4. Svédek, priznaní zvláštč.

Prísloví.

Kto mlčí, ten sa priznáva. Č. 352.
Kto mlčí, ten svedčí ; kto svedčí, pes

väčší. (Kdo slovné krivé svedčí, jest

horší toho, jenž jen mlčením svedčí.)

Sr. Č. 351.
Kto na pravdu (proti pravde) svedčí,

to je huncút najväčší. (Vétší, než sám

pachatel.)
Kto sa priznáva, na toho netreba svedka. 2)

Adalb. Wyznanie.
1235 Na seba nikto nepovie. Č. 353. Adalb.

Powiadač 81.
Prisahať, krivoprísažník.

»Áno, odprisaháš — na svinskej
koži (= falešné).

Krivoprísažník nedožije do roka.
Adalb. Krzywoprzysi^gač.

Kto krivo prisahá, toho Bôh zabije.
Skoda nemá gazdu. (Nikdo se nechce

pŕiznati, kdo škodu zapríčinil.)

5. Porekadla a úsloví ku D. Právo.

a) Vytrpeni za jiné.

Na druhého rováš to urobil.

Na nevinnom sa somlelo; — zprášilo.

»Oni sa svadili a ja som vyhorel «

Prischlo to na ňom.

»Vy dva sa povadte a mňa ubijte!*

Za druhého vyhrmel.

b) Výčitky ukrivdeného.

» Ani sa ma nepýtajte, len bijte ! « (po-
védél sedlák, veda, že jeho obrana
i tak nie nebude platná. Velice cha-
rakterističné.)

» Bodaj plakal na smrteľnej posteli!* 3)

» Bodaj ti Pán Boh odňal, čo ti je naj-
milšie !«

»Bôh vidí krivdu moju!<

Či ma skôr budeš biť, či sa skôr na-
obedujeme?* (povédéla žena, by vší
denné ŕádné bitá.)

»Či sa len Boha nebojíš .>« — Či tak
Pán Boh prikázal?*

»Či ten človek má Boha pri sebe?!*

»Či ty máš dušu — svedomie — ?!«

»Do smrti mu to nezabudnem!* (Viz
1259.)

»Majže sa tu dobre, hriešny človeče,
keď so všetkých strán ako vrany do
teba idu!*

» Neber si to na svedomie!* Vzal si
to na svedomie. Nerobí si z toho
žiadne svedomie.

>Nech mu Pán Boh platí, ja mu ne-
mám čím!*

»No nech ťa to ctí!*

> Odpúšťam, odpúšťam, ale nezabudnem ! *

»Ruku na srdce!* — »Toto je hriech
do neba volajúci ! «

» Veď som sypáreň ne vyzbíjal ! * (Často
i lichý pokus obrany soudebné, a to
slušné stíhaného.)

» Veď ti ho z tela nevyrežem!* (» Kdeže
ti ho vezmem, keď nemám!*)

»Zamočil si ma, ale nech ti bude na
duši!* (Též.) »Nech ti to na duši
shorí ! «

>Že sa len scbä nehanbíš!*

1250

1260

1) Prima parcata, sccunda mandata, tertia dáta.

-) Sr. Propria fassio mille testcs.

'^) Od tohoto rozdíinc jsou výroky zlostne klctl)y X\'I. 5*20 -r>79.

Digitized by

Google

5. Porekadla a úsloví ku D. Právo.

137

c) Právo, souä (smiouva, tnir^ násUt),

Bola tam merná. Pili na mernú. Sišli
sa na mernú. (Obecnéji »mernuo«.)

Dal ho na okolie. (Okresní, služnovský
soud. Nitr.)

Na neho vyšlo. (Dokázali mu vinu.)

Naťahuje psiu kožu. (Vzato ze staro-
dávních práv a výsad na psí koži
psaných.)

» Nebudem sa s tebou veľmi pravotiť!«
(=1 Sám si zadost učiním.)

Od nosa mu utrhli. T.

Popečatili mu veci. (Soudební sequester.)

Právo mu na grg zavesil.

Rujú sa ako psi na koštiali.

Spravili amíku. (Z lat. iz: pokonali, vy-
rovnali se.)

»S tebou krátke právo spravím !« (Viz
1269.)

>To ťa nevolá pánom!*

» Ukážem ti, kde rychtár býva!«

Viechu mu vystrčili. ^)

Vyhodili ho z domu ako žabu z vršky.
Adalb Wyrzucač 2.

Vyhrýzli ho z domu; — vycokali —
vysocali — vykúrili.

Vyložili mu lavičku predo dvere.

Vzal boží peniaz. (Závdavek )

d) Soudni trest.

Dal ho bez všetkého
obesiť (aneb j inak
Z povestí.)

práva (soudu)
života zbav i t.

Dali ho do želiez.

Dostal na ruky i na nohy železné pá- i285

triky.
Posadili ho do chládku.
Preskakoval ten už šibeničky. (Hrdel-

ním právem byl trestán.)
Stiahli ho na dereš. (Priigelbank.)
Ulicu behal. (Vojenský trest.)
Vystavili ho na pramier. (Č. pranýr.) 1290
Vyžaloval sa na svoju hlavu. (Žalobník

prohrav musel sám platit.)
Vyžaloval si na červený opasok ; ka-
bátik; — košeľu; — na svoj zadok.

Č. 584.
Zasekli ho do klady. Zasekli ju do

husiel; — do katrle; — do ban-

durky.

e) Prominuti trestu.

Kára, leda aby čert za zle nemal.

Minul šustu. — Na vodu mu napísal 1295

rováš. — Obišiel po suchu. — Pre-

peklo sa mu.
Prezreli mu prez prsty. Adalb. Patrzec 50.
Zažmúril oči. (Soudce nechtél vidét jeho

vinu.)

f) Falešni svedkov e a lehkomyslná
prisahá.

Pavol na Havla a Havol na Pavla.
To je len taká prísaha ako: > Prisahám

vrabcu, dubcu, i tej Dore, čo je

v h(5re.«

*) Na dúm soudebnč vcŕcjnčmu prodeji propadlý.

Digitized by

Google

IX. Všeobecná pravidla moudrosti a opatrnosti; výstrahy

a zkušenosti životní.

1. Vzácnosť a stupne dobrého.
Prísloví.

Čo má byť kyslé, nech bude s octom.

Adalb. Kwaáno. (Sr. 5.)
Dobré.

Aj to šuták, čo pekno rád nevidí a

dobro radnej. T.
Dobré je dobré, a lepšie je lepšie.

(Naproti tomu:) Nieto lepšie, ako

dobré, a krajšie, ako pekné.
Dobré mäso sa na každej dedine

predá.
Dobré samo sa chváli. Č. 30. Adalb.

Dobre 40.
Dobrému vínu nenačím viechy. Adalb.

Wino 13.
Dobré víno i bez viechy vypijú. ^)

Č. 30. Adalb. Piwo 3.
Dobrý kôň i na maštali kupca najdc.

Adalb. Koň 19.
Radšej menej a dobre, leš mnoho a

zle. Č. 130. Adalb. Malo 2.
Radšej menej, ale dobrého. Adalb.

Dobre 35.
Jedno slnce stojí za všetky hviezdy.
Kára nenie voz. 2) T.
Každá polievka je lepšia, keď je pri-
pražená. (Dobré ješté zdokonaliti.
Snad také o zveličovaní povesti.)

i) Czčí^ér nélkiil is eikcl a jó bor.

^) Taliga nem szckcr.

3) Mit magad tehetsz, másra ne bizd.

Keď má byť mokro, nech tečie. Sr.

Č. 158. Má-li pršet. —
I^pší zlata kus, ako z olova hus. is

2. Vlastním pričinčním k pokroku
a blahobytu.

Prísloví.
Boh.

* Človeče, varuj sa, a Bôh ti pomôže.

Adalb. Pomagač 11. D. Bóg 417.

Sr. Č. 131. VI. SI. 222. Človeče

pŕičiň se, Pambú ti požehná.

Človek si je v tom sám sebe Pán

Boh. (Jako si sám učiníš to, k čemu

ti dal Buh rozum i ruce, tak to

budeš mít. Výklad Dobšinského.)

Kto sa chráni, i Bôh ho ochráni.

Kto sa na čo vzmáha, vše mu Pán

Boh pomáha. Adalb. Byč 31.
Kto sa neopúšťa, ani Bôh ho neo- 20

pustí.
Kto sa opustí, i Bôh ho opustí.
Čo je v poli, nech sa tmolí!
Čo je živé, len sa hýbe. (Též :) Kto je

živý nech sa hýbe.
Čo môžeš urobiť sám, urob si sám. •^)
Adalb. Sprawič 1.

Digitized by

Google

1. Vzácnost a stupne dobrého. 2. Vlastním pričinením. 3. Rozhodnost.

139

Chce ť, nechce ť.
25 Komu sa chce, i môže; komu sa
nechce, ani nemôže. — Kto chce,
všetko môže.
Špatný vojak, ktorý nechce byť ge-
nerálom.
Ťažko toho vodziť, chto sám nesce
chodziť. Z Boš. dol. Č. 281.
I najtenšia pavučina ku slncu sa po-
hýna.
Každé nech sa hádže, ako vládze.
^ Každý je sám svojho šťastia kováč, i)
Č. 160. Adalb. Szcz^scie 17.
Kto hľadá, nachodí. 2) (Mat. 7, 8.) Kto
chodí, nachodí — vychodí — do-
chodí. Č. 124.
Kto lezne, ten vezme. (Též:) Ač né-

leznéš, ničt nevezmeš. T.
Samé božekanie ohňa nezaleje.
S rukami vo vreckách nič nevykonáš.
35 Usilovnosť všetko premôže.
VôTa.

Dobrá vôľa všetko zdolá.
Chuť a dobrá vôTa človeka premáha.
Na dobrej vôli najviac záleží.
Vôľa cestu nájde, čo v šíry svet
pôjde.
^ Vo snách ti nič nepadne do lona.
Znechávať sa.

Kto sa na druhých znecháva, škodu
a nie osoh máva. — Len sa ty na
ľudí znechávaj , však uvidíš ! —
Neznechávaj sa na nikoho, čo mô-
žeš, sprav si sám.

3. Rozhodnost.

Prísloví.

Ak bude, dobre, ak nie, nie. (=: Jen

se pokus o to!)
Báť sa.

Kto sa bojí mrazu, nech ncsadí vino-
hrad.
Kto sa bojí, neobstojí; — nič ne-
stojí.
45 Kto sa šuchotu bojí, nech do hory
nechodí. Č. 120.

Oko sa bojí a ruka urobí.
Gdo sa na nišť nézavedze, ten ničeho

névyvedze. Hor. Trenč.
Kým múdry mudroval, sprostý to vy-
konal. Č. 208. Co mudrc —
Kto chce rybu chytiť, musí isť do vody.
Kto mnoho vyberá, preberie. Č. 384. sc

Adalb. Wybierač 2,
Kto nikdy nezačne, nikdy nedokončí.*^)
Próba, probovať.

Kto probuje, nebanuje. Šár. — Próba
nikam nedá. — Probuj svoje šťa-
stie! — Probuj, za to nič nedáš.
Skoč oko lebo zub. (Též.) Praskni

oko atd. Č. 118. a 617.
Smelý, osmeliť sa.

Ak sa neosmelíš — neoželieš (riski-
ren) — jakživ veľkej veci nevy-
konáš.
Kto sa neosmelí, ten nič veTkého sô

nedokáže.
Smelým sa darí. Adalb. Šmialy 5.
Smelý šťastie máva.*) Adalb. M^žny
4. Odwažny 4. Szcz^šcíe 84. Šmia-
ly 4.
Škoda lebo osoh, smrť lebo život! T.
Vyhrať.

Hraj, vyhráš ! — Kto nepostaví, ani

nevyhrá.^)
Kuráž platí, kocka hrá; kto i)ostaví, 6o
ten vyhrá. (Srovn. 113.)

4. Vytrvalosť, doufánf ve zdar;
doufáni v utrpení; cena trpčlivosti.

Prísloví.

Aj tebe ešte deň svitne!
Ako príde, tak odíde (zlé).
»Ale že sa drž v kostiach!*
B ô h.

Ani Pán Boh svet naraz nestvoril.

> Poručená Bohu, a ostatnie na ko- 65
stol!«
Bôj, bojovať.

Bez boja niet vítazstva. — Kto ne-
bojuje, nezvíťazí. Č. 371.
* Buď čímkolvek, len buď dokonalým.

1) Kiki mága szerencséjcnck kovácsa.

*) Talál az, a ki kercs.

^) Ki soha sem kezdi, soba nem vď^zi.

^) Audaces fortuna juvat.

"») A ki nyerni akar, fôl is kell tcnnic.

Digitized by

Google

142

IX. Všeobecná pravidla moudrosti; výstrahy.

160 Desaťkráť meraj a potom strihaj. Č.
259. Adalb. Mierzyč 2.
Dva razy meraj, raz strihaj.
Desať ráz rozmysli a raz rob.
Horúca polievka hubu opáli.
Chytrá robota dobrá nebýva, i) Č. 258.
Náhla — Adalb. Rzecz 62,
165 Lačný nedovára, mokrý nedosúša, holý
nedošíva.
Náhly, náhlivosť, náhliť sa.
Kto sa náhli, často sa prenáhli.
Kto veľmi náhli, Fahko sa popáli.
Lenivosť mrcha, náhlivosť horšia.
Náhla robota, zlá robota. 2) Č. 130.
Práce - (Víz 164.)
no Náhlivá robota z rúk padá. Č. 258.
Náhlivý pes slepé štence kotí.
Nenáhli, ale potiahni! (Vzato z do-
slovné vozáŕského.) Č. 258.
Nechoď skôr do kostola, ako vyzvá-
ňajú.
Nechod s mosta do prostá!
175 Nerob na zlomgrgy!
Neskoro, ale sporo!
Opovážlivý ale nerozvážlivý !
Pomaly.

Kto pomaly ide, dobre ide. — Po-
maly dklej ujdeš.3) Č. 259. VI. SI.
226. Púmaly bude to prv. Adalb.
Išč 44. Pomalú 3. — Pomaly! ne-
náhli !
Prudké skoky nevždy sa daria. Rkp.
SI. Pohl.
180 Radšej hamovať, ako banovať.

6. Opatrnost.

(Sem vztahují se více méné i odstavce
5., 7., 8., 9., 10.)

Prísloví.

Aj na malej hranke o veFa prísť môžeš.

»Akby som si nepremejšou (nepremy-
slel), nužby som zle prejšou (pre-
šiel). Gem.

Ako si postelcj, tak budeš ležať. ^) Č.

160.
Ako si zapriahneš, tak potiahneš.
Bať, nebáť s?i, »Nebojsa.€

Aj Nebojsa shorela. (Též:) Pri Ne- iss

bojsi aj Galanta (Prešp.) shorela.
Aj nebojsa (accus.) psi sožerú, —

kušu. —
Každý sa vody bojí, keď je mutná.
Lepšie »boj sa« ako » neboj sa.* —
Lepšie > varuj sa« ako » neboj sa.«

Čert.

NemaFuj čerta na stenu. ^) Srovn.
Č. 32. Adalb. D. Djabeí 76. —
Nespomínaj čerta, je ti za pätami;
zaraz príde. Adalb. Czart 13.
Človek nikdy nenie dosť múdry; — i9o

nikdy dosť nepremudruje.
Čo kto rúbi, to ho hubí. Adalb. Lubič 6.
Čo sa hýbe, never mu! T.
Dobrého nikdy nazbyt; — nikdy ne-

zbýva.
Dobre že sa zapni ! — Dobre že si
podviaž gate ! ^) — Dobre že si pri-
tiahni opasok — remeň! —
Dokaď môžeš, chráň sa. T. i95

DotiaT chodí krčah do studne, kým sa

nezabije (nerozbije). Č. 263.
Dupkom (dubkom ?) vyskoč, ale sa ne-
potoč ! (Rýchle, sméle čiň, ale pritom
opatrné.)
HTadeť

Hľaď dalej od nosa. (Úsloví:) Ďalej

od nosa nevidí.
HFad na koniec ! 7) Adalb. Czynič 5.
Koniec 20.
Iskra.

Dobre je zavčasu iskru udusiť. Č. 200
250. — Z malej iskry veľký oheň
býva. Č. 250. Adalb. Iskra 2. (Sr.
Aj maličký oheň veliký les zapáli.
Jak. 3., 5.)
Kde je nitka najtenšia, tam sa najsko-
rej urve — roztrhne. —

1) Rak s kvasnicemi na hostinu pozde dosIý. pfevrhnuv .se na prahu a rozliv
všecko ŕekl: »Hra, chytrá robota dobrá nebýva !« Šuj. Sr. Adalb. Lcžč 1. Poslač 2.
^) Hamar munka ritkán jó.

■^) Festina lente. Eile mit Weile, den Tag eine Meile.
*j A mint vetcd ájryadat, ugy aluszod álmodat.
^) Ne fesd falra az órdôgot, megjelen.
^) Jól kôsd meg a gatyádat!
^) Srovn. Quidquid agis, prudenter agas et respice finem.

Digitized by

Google

6. Opatmost.

143

Keď nevieš plávať, neskáč do vody.

Adalb. Plywač 3.
Keď vták z klietky uletí, nečakaj, by

sa vrátil. (Též:) Kto raz vtáčka

z ruky pustí, sotva ho kedy dostane.

Sr. Č. 261.
Kto si na zem sadá, ten nikdy nepadá.

— Kto na zemi sedí, nebojí sa, že
padne. Č. 179.

205 Hlúpy zle kúpi. — Hlúpy chytro kúpi,

neskoro predá. (Lehko upadnouti do

neštéstí svou neopatrností, ale téžko

vyváznouti z neho.)
Ľahšie je zhubiť ako spraviť. Adalb.

Dobre 37. Popsuč. Zepsuč 2.
Lepša škodka než škoda. T. Adalb.

Szkoda 9.
Lepšia je hodinka na rozmýšTanie, ako

rok na bano vanie. (Viz 211.)
Lépéj sa kratce stydéť, než dlho žaleť. T.
210 Lepšie dať vlnu ako ovcu.

Lepšie sa varovať ako banovať. Sr. Č.

120, Lepší se báti — Sr. Adalb.

Pomyšleč 1.
Lepší rozmysel ako zámysel.
Merkuj sa, aby si sa nepopálil ; — aby

si zle nepochodil — neprešiel.
Na blato nenačim veTa dažďa.
215 Neber si nič na žart!

Nehraj, neprehráš! Adalb. Grač 15.
Nechytaj nôž za ostrie! Č. 72.
Nechoď na lad, neporúcaš sa. Novohr.

— Nechoď za nosom! Č. 636.
Neliepaj sa ta, padneš!

220 Nepchaj prsty medzi dvere. ^) Č. 233.
Adalb. Drzwi 5.
Nepír konár pod sebou!
Nerob nič huj buj! — na bláznivosť;

— vospust sveta! — Nerob paškálu,
trafíš na skalu.

Never koži, čo sa do nej vloží. —
Never podomletému brehu! Č. 249.
Sr. VI. SI. 226. Netfa (netfeba) véŕiť,
ene (ale) zméŕiť. Lepši nevera, ež
dúvéra. Adalb. Brzeg 1.

Nevolaj vlka z hory! Č. 32.
225 Nevsádzaj vši do kožucha, aby ti samy
nevlezly. 2)

Obzerať sa.

Neobzeraj sa po strakách.
Obzeraj sa na zadnie kolesá. Č. 437,
525. Adalb. Kola 7.

Oči.

Dobre je to i s predku i so zadku

oči mať. Č. 251.
Kto máš oči, vidz; kto máš uši,

čuj!
Otvor rozum, oči! 230

*Pole má oči, les uši; chovaj sa

všade, jak sluší. Č. 249.
Ústa zatváraj, oči otváraj !
Zajac s otvorenýma očima spí.
Opatrný, opatrnosť.

Bez opatrnosti je i múdrosť slepá.

Č. 247.
Opatrného i Pán Boh opatruje. 235

Opatrnosti nezbýva. Č. 247.
♦Opatrnosť je matka bezpečnosti.

Adalb. Ostrožnoáč 3.
Opatrnosť všade dobrá.
Páliť, spáliť, popáliť atd.
Keď sused horí, aj teba páli. 3)
Kto sa ohňa chráni, toho neopáli. 2M)

Č. 247.
Nejiedz horúce, hubu si spáliš.
Nenahrávaj s ohňom, lebo sa po-

páliš.4)

Nepchaj prst do ohňa, keď sa nechceš

spáliť. Adalb. Ogieň 17.
Nepchaj prsty do kaše, nuž sa ne-
popáliš. (Též:) Horúca kaša náhle
opáli.

Pazúrik uviazol, celý vtáčik zahynul. 245

Prvá chyba kladie lavicu druhej.

Po akej ceste ideš, ta prídeš.

Radšej sa z kratšej cesty navráť, akoby
si mal zle pochodiť.

Ryba najlahšie vo vode vykĺzne. (Též :)
Číkovi je nikdy nie Fahšie vykĺznuť
z ruky, ako kým je vo vode.

Rozum užitočný nikdy nie zbytočný. 250

Rozváž si dobre, aby s* neobanoval.

S flintou netreba žartovať. — S pla-
meňom je zle hrať sa.

1) Ajtó kôzé nem teszem ujjomat.
A Nem szúkség a tetút kôdmônbe rakni.
^) Te is félj, mikor a szomszéd háza čg.
*) Nem jó a túzzel játszani.

Digitized by

Google

144

IX. Všeobecná pravidla moudrosti; výstrahy. 7. Výčitky pro neopatrnost.

Veslo.

Nechoď na vodu bez vesla! Adalb.
Czólno 1. — Nepúšťaj sa na more
— na hlbokú vodu — bez vesla!
Adalb. Wiosío 1, 2.

Zlato.

Nenie všetko zlato, čo sa bliští. ^)
Č. 269. Adalb. Zíoto 16.
255 Nie z každej rudy býva zlato.
Zlé.

Zlé — nešťastie — nikdy netreba
hľadať, príde samo. Č. 156. Sr.
Adalb. Zle 42.
Zlé sa dlho nerobí.
Z malej rany býva veľká.

7. Výčitky pro neopatrnost,
svéhlavost.

Prísloví a porekadla.

Aká pradza, také plátno. Č. 128. —

Aké koleso, taká koľaj.
260 Ako kto somlel, t^k pečie. *^) — Ako

nabil, tak vystrelil.
Ako sa stavia, tak stojí. T.
Ako si kto nasype, tak sa mu namele.

Č. 161.
Ako si kto nasnuje, tak tká.
Blahoslavený, kto trpí a je vinnovatý

(vinný. Posmešné pŕísl.) Pr. Modra.
Blázon, blázniť sa.
265 Blázon iba na vlastnej škode zmúdrie.

Chto sa sce (chce) blázniť, musí rozum
mať (t. j. kdo chce nebezpečné
veci podujímat.) Z Boš. dol.

Nekázal sa Pán Boh blázniť. Č. 208.
»Bolo ti tam nos nepchať!*
Cigáň každú zimu sľuboval, že sa už

na druhý raz nenechá bez dreva.
270 Čo chytil, nech má — nech si drží. T.
Čo jednou rukou buduje, to druhou

kazí.
Čo kto pasie, to i zaháňa.
>Čo si si dostal, to si vopchaj do

vrecka ! «
» Čo si si odtrhnul, to si voňaj ! *■

Darebák 3) aj pod strechu zmokne. 275

Z Boš. dol.
Dobré, dobrota.

Dobré (štéstí) naj skorej človeka

zmrzí.
Dobrotu (štéstí) človek najskôr zu-
nuje.

»Sama tvá dobrota to učinila!*

(Vzato CO slovná hra z náb. písné ;

tu o smrti Kristove ; v pf ísloví :=z

sám si si tó zavinil.)

Dotiaľ mudroval, kým nepremudroval.

Dotiaľ sa v ohni hrabal, kým sa ne- 280

spálil.
Do tých čias papril, kým nepohubil.
Hľadať. Čo hľadáš, to nájdeš. — Čo
si hladal, to si našiel. Č. 621. —
Kto čo hľadá, nalezá. 4) Č. 350. (Zde
v jiném smyslu.) — Kto čo nemá,
to hľadá (zlé). — Našiel, čo hľadal ;
— čo nehľadal.
Hore hľadel, spadnul do jamy.
Húsť. Sám húdol, sám tancoval. (z=
Nedbal na radu, teď pyká.) — Sám
sebe hudie, sám vesel bude. Č. 161.
Adalb. G^dzič. — Sebe hudeš, sám
si vyskacuj!
Chce ť, nechce ť.

» Chceš dobre — »ne!<; chceš zle 285

— »až poskočím*. Pr.
Chto nesce (kdo nechce) počúvať,
nech sa dá podzubať (pod\ibať).
Z Boš. dol.
Kto čo sám chce. nech nerepce. ^)
Kto chodí, kade (kudy) chce, nech
si hľadá, kde chce. (=: Kdo si tou-
láním néco premešká, jeho véc, jako
si to nahradí.)
Kto sa chce biť, musí tam byť. Adalb.
Bič si^ 28.
Chytrý (všudybyl) chytro dostane, ale 290
nevyžiada, (m Obdrží néco nemilého.
Ostatné viz pozn. v 438.)
Išiel len tak na »zdarboh!«
Jaký hlop (chlap), taký snop. Šár.
Kde bolí, tam boli (t. j. tam si byl,
tedy jsi sám vina bolesti své).

1) Nem mind arany, a mi fénylik.

2) Ki mint ôrôI, úgy sút.

^S Ne to, CO české, ale »lenivec.«

^) Ki mit keres, megleli.

^) Srovn. Volenti non fit injuria.

Digitized by

Google

7. Výčitky pro neopatrnost, svéhlavost.

145

Keďby koza neskákala, nohy by si ne-
zlámala. Adalb. Koza 45.
295 Keď druhý do studne skočí, ty nemusíš.

»Keď si sa lapil, drž sa!« (Kdosi vzal
sobé dva kousky masa blanou spo-
jené se slovy: »Keď si sa lapilo,
drž sa. « To na omluvu, že sobé vzal
dvé dávky. Když se potom ten jistý
s jinými do bitky zapletl a o pomoc
volal, odpovédéno mu totéž: »Keď
si sa lapil, drž sa!«)

» Keď ťa mrzí voš, hoď kožuch do ohňa ! <

Krutá hlava boľavá býva .

Kto koňovi pod chvostom býva, toho
vše kôň kopne.
300 Kto nepočúva, tak sa mu vodí. (= Kdo
neslyší dobré rady, zle se mu vodí.)

* Kto pri dverách stojí, každý ho uderí.
(Snad z českého: Kdo stojí u dverí
atd.)

Kto sa do pekla ťahá, postrč ho!
Ktô si samochťa (samochté) škodí, ne-

zasluhuje polutovania.
Kúpiť.

Čo kutíš, to kúpiš.
305 čo si kúpil, — dostal — , to si drž!
Liať, naliať sa.

Iba vtedy prestane — začne —
prosí — atd. keď sa mu už za
sáru leje. — Iba vtedy zvie, že je
zle, keď sa mu už za golier naleje.
Pes nepláva, dokial sa mu pod ocas
neleje; Z Boš. dol. —len keď sa
mu do uší naleje. Sr. Č. 194.
Adalb. Pies 136. Píywač 5.
Mršina (prezývka kone), keď sa zháči,
ani čobys ju preťal, nepohne. Sr. Č.
116. Zlý kúň —
Na čo napriahol, dotiahol. Č. 621.
Navariť.

Čo si si navaril, to jedz, a keď si

si presolil, to je tvoja vec. l) Č. 161.

Kto si kaše navaril, nech si ju aj

pojie. Adalb. Kasza 21.
Kto si piva navaril, nech si ho i pije.
Adalb. Piwo 28.
Na vinnovatého akoby lopatu hrnul

(neštéstí). Pr. Modra.
Nechal sa len na » verím boha.*

310

Okolo vody chodiť a nezamočiť sa, 3i5
bol by zázrak. (Lépe »po vodéc)

Pán Boh nikoho za vlasy do neba ne-
ťahá.

Pes, keď mu je najlepšie, najteplejšie,
vtedy sa zbesnie. (Též :) Od rozkoše
sa psi besnia. Šár.

Podlá ucha je väčšia diera, ako do
ucha. Novohr.

» Pokuta za hriech!*

Pozde je »kebycha< honiť ! (Tak 320
v Brezne. To slouží za pŕíspévek
k vysvetlení toho, co značí české
»bycha honiti.« U nás ŕíkají to tomu,
který se »po nečase « ztéžuje. Ej,
kebych ja to byl vedel, kebych ja to
bol urobil !« Dle jiných >kobychy
honiť*.) Č. 193. a 577.

Pozde zajaca chytať za chvost, keď si
ho nechytil za uši.

Pozde zatvárať klietku, keď vtáča uletí.
Č. 192. a 630.

Pozde zatvárať — zamykať — chliev,
maštal — stajeň atd. (též:) pozde
robiť závor, keď kravu ukradli, —
keď kravu vlk sožral — keď kone
vyvedli atd. Č. 192. a 577. Adalb.
Stajnia 4.

Rada, porada.

Komu málo platí rada, ten nech
pomoc inde hladá.

Komu niet porady, tomu niet pomoci. 325
Sr. Č. 285. Komu nelze — Adalb.
Porada 4.

»Tak ti treba, prečo nepočúvaš múd-
rych ludí rady! (Viz 340.)

Ryba neide na udicu, ale na žranicu.

Robiť.

Akó kto robí, tak sa mu vodí. Č.

160. — Ako robíme, tak sa máme.

— Ako si kto robí, tak sa má.

Čo robíš, sebe robíš. Adalb. Robič 5.

Kto zle robí, sebe robí. (Též:) Kto 330

dobre, sebe dobre ; kto zle, sebe zle.
Robil si na svoju päsť.

Rozmýšla, akoby na psotu vyšiel.

Sama hora proti sebe sekere porisko
dáva. Sr. Č. 161. Mnohýť buk —

Sám na seba uplietol korbáč; — bič.
Sr. Č. 583 — metlu ufizl.

*) A ki fôzte, egye meg.

Ad. P. Zálurecký, Slovenská píísloví.

10

Digitized by

Google

146

IX. Všeobecná pravidla moudrosti; výstrahy.

335 Sám sebč lep na krídla hotuje T.
Sám si podťal haluz pod sebou. Č. 626.

(Též :) Pod sebou drevo rúbe. ^)

Láme pod sebou konár.
Sám si pohubil — prepásol — šťastie.
Siať, zasiať. Ako kto seje, tak žne. 2)

Adalb. Siač 3. Zasiač 4. — Čo kto

seje, to i veje. — Čo si zasial, to

ti zišlo. Č. 160. Adalb. Siač 6.
»Tak neprídeš k zelenej ratolesti «
340 » Tak ti treba, môžeš mať rozum !
»Tak tó býva, kto sa v lete neumy va;

— keď sa človek nepodíva!*
VôTa, vola, zvoía.^)

» Tvoja psia vôFa to urobila!*

>Urob si na proti veň k v61i!« (Když
nechce slyšet dobrou radu.)

VoTa ho zopsula.
345 Zmrzela ho dobrá vôFa

Zo zvole ide do nevôle.
Všetečný si ľahko utŕži.
Vtedy je dosci, kedz mu lámu kosci.

Z Boš. dol.
Zostaň si sám, buď pre seba pán ! «

8. Jisté — nejisté ; zdar, nezdar.

Pfísloví.
(Porekadla viz XII. odstavec 7.)
Cesta.
35í) Drž sa cesty, lebo po chodníku
i kravy chodia.
Chodník svodník, cesta drží. (V do-
slovném i pŕencšeném smyslu uží-
vané.)
Neopúšťaj cestu pre chodník. (Viz
pfedešlé.) Č. 256. Nespouštej se —
Co bolo a nenije, na to Žid nič ne-
požčá. Z Boš. dol. Č. 191. Adalb.
Byč 56.
Čo bolo, za to Žid nič nedá,'*) a Cigáň
za to, čo bude.
355 Ďaleko hľadajú, a pod rukou majú.

Držať sa, držať.

Drž sa jedného; — svojho.

Drž sa toho, čo máš (Zje v Sv. Jana

3, 11.); — čo vieš.
Nič nedrž za svoje, čo môžeš ztratiť.
Dva, dve, dvoje.

Dvoch brehov se chytal, a oba sa

s ním utrhly. Č. 43.
Dvojdvorný pes hlady mrie. Sr. Č. 220.
Kto dvoch zajacov naháňa, ani jed-
ného nechytí. ^) Č. 220. Adalb.
Zaj^c 8.
Kto na dva stolce sadá, najskôr na
zem padá, 6) Č. 43. 533. a 537. —
Na dvoch stolcoch je zle sedeť.
Sannul (sadnul) si medzi dve lavičky.
Zle je dvom pánom slúžiť."') (Mat.
6, 24.) Č. 19. Nikdo - Adalb.
Bóg 128. Pan 28. 84. Služyé 2.
Ešte rožky na barane, už mäsiari pijú

na ne.
Isté.

Isté je isté. — Neopúšťaj isté pre

neisté.^) Adalb. Pewne 3.
Za to, čo nenie isté, Žid nič nedá.
Kde máš dobrý sed, tam seď! 9) (Viz 370.)
Kde si si nepoložil, tam nehľadaj ! Kde

si si položil, tam hľadaj !
Kde ti je dobre, tam buď - - čuš —

— seď — !
Keď ti je dobre, nehľadaj lepšie.
Koža.

Ešte koža ~ vlna — na baranu(e),
už mäsiari pijú na ňu. (Viz 365.)
Adalb. Baran 16. Maciej 8.
Ešte vlka nezabili, už na jeho kožu

pili. Sr. Adalb. Skóra 6.
Nepredávaj po predku kožu z med-
veďa. Sr. Č. 254.
Pili na medveďovu — vlkovu —
kožu, a medveď— vlk — v hore A^)
Č. 254. (Viz 411.) Adalb. Niedž-
wiedž 9. 16.

365

370

375

') Mága alatt vágja a fát.
2) Ki mint vet, úgy arat.

^) *Voľa« značí i to, co »vornost<, chuť, Gemiith. »Byť v dobrej, zlej vôli* značí
náladu duševní. Šuj.

•*) Voltra Zsidó sem ad Fúr's gewesene gibt der Jude nichts.
•'') A ki két nyniat úz, egyet sem vér.
♦') Kčt szčk kôzôtt fôldôn maradt.
^) Nehéz két úrnak szolgálni.
^) EI ne hagyd, a mit birsz, bizonytalanért.
^) Si qua sede sedes, sit tibi bona sedes.
10) Elôre iszik a mcdve bôrire.

Digitized by

Google

8. Jisté — nejisté; zdar, nezdar.

147

Trhajú sa o medvediu kožu a medveď
po horách behá.
Kto mnoho pýta, málo dostáva. Sr.

Adalb. Chcieé 20. Pragn^č 6.
Kto mnoho začína, málo dokoná, l)

Adalb. Zaczač 7. 8.
Kto sa rád do všetkého lapá, nebýva
v ničom dokonalý.
380 Kto stín lapá, prázdnu hrsť máva.
Lepší, lepšie.

Lepše s istotou ihrať. T.
Lepší bol leš nebol. Č. 257.
Lepší dnes vrabec, ako zajtra tetrov.
— Lepší dnes vrábel (vrabec) ako
zitra puTak (moriak, krocan).
Lepšie dnes »zkús!« (dle jiných
»kus«) ako zajtra hus. Č. 256.
Adalb. Dziá 15. k^s — g^š.
385 Kepšie jedno dnes, leš dvoje zajtra.
Lepšie dnes, ako zajtra. Č. 257.
Adalb. Dziá 14.
Lepšie staré železo, ako nové sriebro.

(Doslovné holá nepravda.)
Lepšie teraz dačo, ako dakedy nič.
Lepší vrabec v hrsti, ako zajac
v chrasti — v trsti. — Č. 255.
VI. SI. 226. Lepši vrabel v hube,
ež holub na dube. Sr. Adalb. Gol^b
6. Wróbel 6.
Lepší zajac v hrsti, ako desať
v chrasti.
390 Lepší za živa groš, ako po smrti
sto zlatých. VI. SI. 226. Lepši kopa
za života, ež po smrti dvé.
Nádeja.

Nestavaj nádeju na piesku.*^)
* V cudzej nádeji hrachu nevar.
Č. 198.
Nechváľ, kým nezkúsiš.
Nestrieľaj na slepo.
395 Netancuj pred veselím (svatbou).

Ne toho je vtáča, kto ho šklbe, ale kto

ho sjie.3) Sr. Adalb. Ptak 32.
Ne toho je zajac, kto ho zastrelil, ale
kto ho sjie.'*)

Oko, oči. (Víz 419, 420.)

Istejšie oko, ako ucho. (Též:) Viac

oko, ako ucho. Sr. Č. 351.
Presvedč sa na vlastné oči.
Viacej ver očiam ako ušiam. ^) Sr. 400
Č. 257. Více véŕ -
Ovcu strihá, a ešte jej nemá.
Postavil kravu, vyhral tela.
Povetrie.

Nemaluj si zámky v povetrí.^) Sr.
Č. 524. Ten staví — Adalb. Zamek 2.
V povetrí darmo chytať ryby.
Preskočiť, vyskočiť.

Až keď preskočíš, povedz »hop« ! 406
Nevrav >hopsa!€ kým nepreskočíš.
Č. 264. Neŕíkej — Adalb. Przes-
koczyč 2.
Elšte si nepreskočil lavičku.
Nehvízdaj, až preskočíš. (Též :) Skorej

preskoč, pak hviždi. T.
Nevýskaj, dokiaľ nepreskočíš. Č. 264.
a 524. — Za jarkom vyskoč a povedz
>hop!« '^)
Pristaň na tom, čo môže byť.
Radšej dačo, ako nič.«) Č. 257. Lepší ^lo

málo — Adalb. Co 2.
Ražeň hotový a zajac v lese.
Svadily sa ženy pre cudzie dieťa. Sr.

Č. 611. Svári se —
To máš v zisku, co máš v pysku. T.
Tomu ver — to tvoje — , čo máš
v hrsti, — čo v hrsti držíš. —
Adalb. Mieč 89.
Ufnosť, ufanie, »ufaj< (podst. jm.
mi sto doufání).
Po úfání ľudia kapú. Po úfaj i človek 4i6

kape. Novohr.
Úfaj na vrch vyvedie a dolu sotí.
»Ufaj« velký cigáň. Novohr. — Úfnosť
je horšia od cigáňa.
U mnohého skorej sedlo skáče, ako kôň.
Vidieť. (Víz 398-400.)

Čo vidím, to verím. (Čo oči vidia,

to srdce uverí. Viz IV. 4.)
Nemôžeš mať všetko, čo ti oči vidia. 420

*) Ki sokba fog, keveset végez.

^) Homokra épit.

^) Nem azé a madár, a ki utána jár, hanem a ki megeszi.

"*} Nem azé a nyul, a ki kergeti, hanem a ki megeszi.

•'») Tôbbet hiszúnk a szemnek, mint a fúlnek.

^) Levegôbe épit várat.

'^) Akkor mondj hoppot, ha általugrottad az árkot.

^) Jobb valami, mint scmmi.

10*

Digitized by

Google

148

IX. Všeobecná pravidla moudrosti; výstrahy.

430

435

Úsloví. Za to sa nedám v palec
uhryznúť. Za to by si ja nikdy prsty
nepohrýzol.

9. Cas konaní.

Prísloví.
Čas, nečas.

Čas je drahý. — Čas nečaká nikoho.

Č. 261. — Čas ťa naučí. — Čas

uteká. Č. 262.
Každá vec má svoj čas. 1) (Kazat.

3, 1.) Č. 261. Adalb. Czas 73.

Rzecz 83.
*Kto má čas a času čaká, čas tratí.

Adalb. Czas 53.
Kto má k čomu príhodný čas, nech

na iný nečaká — nenechá — zas.

Č. 261.
Po nečase nemáš vole.
Spravuj sa podTa času, ako svet ide.
Rob, kým je čas.
Užij času sťa hus klasu — ako húsä

klasu. Sr. Č. 263. Dočkej času —
Vtedy zapar svetlo, keď je tma;

vtedy čiň dobre, keď je tomu čas.
Ztratený čas sa nikdy nevráti. 2) Č.

262. Adalb. Czas 30.
Co si zameškal, už to nedohoníš. Sr.

Č. 261. Co dnes —
Dnes, dneska.

Čo dneska zameškáš, zajtra nedo-
honíš. (Víz 432.)
Čo máš urobiť zajtra, urob dnes,

a co máš sjesť dnes, nechaj si na

zajtra. Č. 131. Sr. Adalb. Robié 6.
Čo máš urobiť dnes, neodkladaj na

zajtra. 3) Adalb. Czynió 6.

Radšej maj dnes pokrstené dieťa ako

zajtra (ponévadž múze zemŕít ; pŕe-

nešeno zzz neodkládej s prací).

Doba dobu nájde. (:= Pŕijde každé

veci príhodný čas. Výkl. Dobšinského.

Avšak: Doba dobu nájde, čo kraj

sveta »pôjde€ značí, že každý so bé
podobného si nájde.)
Chytrý (šikovný) všade dostane, a le-
nivý žiada. (V 290 stojí: > Chytrý
chytro dostane, ale nevyžiada. « Toto
zde ale zdá se mi býti správnym.)
Keď kostol otvorený, vtedy doň idú.
Keď oheň horí, vtedy kašu varia. Č. 440

260. Čas kaši —
Keď pes zašteká, čakaj na zajaca.
Keď trh stojí, vtedy predávajú.
Kto chce škody zbyť, nedaj iskre ohňom

byť.
Kto je skorý, nenie hlup. T.
Kto prvší, ten lepší. (zzDŕív došlý 445

právnéjší.) Adalb. Pierwszy 1.
Kuvať.

Kováč kuje klinec, kým je horúci. —
Vtedy kuj, keď je železo horúce.
Adalb. Želazo 1. — Za horúca kováč
kuje. Adalb. Kowal 5. — Zakiaľ
železo horúce, kuj. 4) Č. 260. —
Železo kujú, kým je teplé.
Lepšie nekdy, ako nikdy. Lepšie pozde
ako nikdy, ô) Č. 257. Adalb. Póžno
3. Czynič 14.
Lepšie včašie tam byť, ako sa opozdiť.
Ml e ť, mlyn.

Kto drévéj do mlyna donésé, tému
drévéj melú. T. Adalb. Mlyn 7.
Zemleč 3. — Kto prv do mlyna,
prv mele. — Kto skorej do mlyna,
ten skorej zo mlyna. — Kto skorej
príde, skorej mele. ^) Adalb. Przy-
jechač 1.
Múdry užije príležitosti. 450

Načo krave rozum, keď seno vidí.í^
Najprv si maštal vystav, potom si kravu

kúp. (Viz nasl. a 469.)
Nekupuj prvej vtáka, ako máš klietku.
Nenechaj oranie pre lyka dranie. '^)
Neskoro.

Kto neskoro chodí, sám sebe škodí. 455
Č. 135. 257. Adalb. Chodzió 50.
Przychodzič.

*) Mindennek van ideje.

2) Az eltôltôtt idô soha vissza nem jô.

^) Mit ma eivégezhetsz, ne halaszd holnapra.

^) Addig kell a vasat verni, a mig tuzes.

^*) Jobb késôn, mint soha.

6) Ki elôbb jô, elôbb ôrôI. Ki elôbb megy a malomba, hamarább felônt.

7) Slovenštčji »lygo«. Tak » vlčie lygo« =lýkovec, daphne mezercum: Vubec má
slovenčina g na místo českého ^, na pŕ. krk — grg, krejcár — grajciar, ano i na místo
j\ na pf. voméj — omega.

Digitized by

Google

9. Čas konaní. 10. PHméŕenost a nepŕiméŕenost konaní.

149

Neskoro na konci začínať.
Ne vtedy sediac (sedlati), kedž už treba

šidac (sedati). Šár.
Odkladať.

Kto odkladá, mnoho si dokladá
Na zajtra je len hnev dobre odkla-
dať. (Též.) Hnev je najlepšie na
ráno odložiť; s ostatním neodkladaj.
460 Na zajtra kto rád odkladá, nedosiahne
to, čo híadá.
Odkladaná robota nikdy dobrá ne-
býva. Sr. Adalb. Práca 36.
Práca odkladaná nebýva dokonaná.
Od kraja, ako čert Židov berie. ^)
Od kraja kašu jedia ; — chlieb krájajú.
465 Po staršom do mlyna a po mladšom
do kostola; 2) — do pekla.
Robiť, urobiť.

Čo urobiš v piatok, neostane ti na

sobotu.
Keď máš jesť, jedz ; keď máš robiť,

rob. Adalb. Robič 21.
Rob sám, za druhým nečakaj.
Stará sa o tela, a nemá ešte ani kravy.
470 Toho sú vtáčence, kto ich prvý vy-
berie. Č. 257.
V lete robia sane a v zime vozy, Č.

438. Adalb. Zima 15.
Vtedy krúťa pištefky, keď je miazga
(môzga) ; — za miazgy. C. 260. Za
mízy —

10. Primčŕenost a nepŕiméŕenost
konaní.

Prísloví.

Aké vrece, taká záplata.
Bez náčinu (nástroja, riadu) nič.
476 Bez peria liétati nésnadno. T.

Bez rebríka ani na horu nevyndeš. Pr.

(Hora, pôjd z^ puda.)
Bystrý kôň skoro ustane. Č. 259.

Bolesť.

Aká bolesť, taká masť.

Bolesť bolesťou zahnaná byť musí. T.

Cesta.

Nájde sa všetkému cesta. 480

Prosrednia cesta býva najlepšia —
najistejšia. ^) (Viz 486.) Adalb.
árodek. Droga 22.

Čelom múr neprebiješ. Č. 112. 282.
Adalb. Gíowa 156.

Čo kóň premôže, to komár nemôže. T.

Dobrý počiatok — polovica práce. Č.
131. 316. Sr. Adalb. Pocz^é 2.
Pocz^tek 9. Zaczač 5.

Dobrý stroj v ruce — polovíc práce. 485

Do predku sa nechápaj, na zadku ne-
zaostávaj ; prosriedku sa drž. Č. 248.
Adalb. Wyrywač si^ 1.

Do tvrdého dreva kyjanka sekeru na-
háňa. (Srovn. 502.— 506.)

Forman jenným vajcom preťažie náklad.
Z Boš. dol.

HTadať.

Nehľadaj, kde nieto. Tam hfadaj, kde
jest.
Hrniec.

Na každý hrniec nepristane každá 49o
pokrievka — skrydelka — .

Polička (poklička) hodí (trefuje) sa
ko hrncu, a sýr ko chlebu. T.
Jest motyka na repu.
Kde nestačí, nadstav; kde krátko,

nadčiň. Č. 254.
Kde nieto správy (i=prostŕedkô, ná-
stroju), málo sa spraví.
Kde si ztratil, tam hľadaj. 495

Keď nenasypeš na koryto, chleba ne-

napečieš.
Keď preleješ, pretečie. (Též:) Nelievaj,

preleješ.
Keď si slabý, nebij sa.
Klbko.

Každé klbko sa vyvinie.

Nájde sa klbko po niti. Č. 353., soo
524. Adalb. Kí^bek 21. Nič 8.

Po niti klbko, po potoku žriedlo
nájdeš. (Viz 561.)

1) Ale Žid na to: »Žida už ani čert nechce, i z pekla ich vyhnali, aby — vraj —
bolo pre krestanov miesta. « Šuj.

*) T. j. starší obilí, zrno má se prv semlít, než novší; tak i vubec každá práce
konejž se poi^ádkem dle času. *Po mladšom do kostola, — do pekla « zdají se býti jen
žertovnými prívesky. Jiní odvodí prísloví to z toho, že pŕedtím starší občané dle
smiouvy s mlynáfem učinené raz v roku na hostinu chodívali do mlyna, čím by ovšem
onen prívčsek jiného smyslu nabyl. Avšak prvnčjší výklad jest pravdei)odobnéjší.

^) Medio tutissimus ibis.

Digitized by

Google

150

IX. Všeobecná pravidla moudrosti; výstrahy.

Klin.

Klin kUnom. l) (Viz 506.) Adalb.

Klin 2.
Krivej diere, krivý klin.
Na tvrdé drevo tvrdý klin ; — ťažká
pucka (kyjana, kyjanica, kyahnica).
Viz 519. — 520.
606 Na tvrdý kŕč (=i vykopaný peň)
tvrdý klin. Adalb. S^k 2. Kloc.
Kolok kolkom treba vybiť. T.
Kone nesedlajú vidlami.
Kto dobre zaviaže, dobre i rozviaže. 2)
Kto sa prudko prišili, skoro sa vyšili.
610 Kto sa veľmi namáha, skoro ustane.
Sr. Č. 259.
Kto vidíš čítať, neber okuliare.
Ku každému mechu — vrecu — nájde

sa motúz.
Mnoho, moc.

Čo je moc, je predsa — len moc.

Č. 83.
Čo mnoho, ani sviňa nechce. Č. 83.
Adalb. Nadto 1. Wiele 1.
616 Čo mnoho, to škodno. '^) Adalb.
Nadto 2. Nazbyt 2.
Môcť

Ako môžeme, nie ako chceme. Č.

432. Adalb. Chcieč 15.
Ako môžeš, tak rob.
Kde nemôžeš preskočiť, podlez. Č.
96. Sr. Adalb. Podležc 2. Przesko-
czyč 1.
Na hrču kyjanicu!
620 Na hrubé drevo treba hrubá sekera.
Sr. Adalb. Drzewo 29.

Na muchu netreba íci s kyjanicou.
Z Boš. dol.

Na to drží kováč kliešte, aby sa ne-
popálil. Č. 381. Proto — Adalb
Kowal 2.

Na vtákov lepom. Č. 254.

Neber sa do toho, keď si nie s toho. ^)
(Viz 531.)
526 Neber velký kabát na malú chlapinu.

Neber viacej na chrbát, ako uniesť

môžeš. Č. 622. Vice —
Nedobre oproti vetru ščať.^) Z Boš.

dol.
Nehodí sa každá obuv — každý krpec

na každú nohu. C) Č. 288.
Nechytaj za chvost, keď môžeš za rohy.

(Sr. VIII. 897.)
Nekaždé drevo súce na poleno. 530

Nelapaj sa na to, na čo si nenarástol.
Netras hrušku, keď samy padajú.
Netreba psa na zajace honiť.
Ne vykrúcaj, prekrútiš.
Od starého sa nové meria. 535

Plávať.

Kto zná plávať, v studni to neukáže.

Proti prúdu neplávaj ! ^) (Neráznými
nadužíváno.) Č. 282. Darmo —
a 636. Adalb. Plywač 12.
Pod nízkym povalom nevyskakuj.
Poriadok.

Bez poriadku nič nemôže byť.

Dobrý poriadok — dobrý priateľ. 64o

Kde nieto poriadku, ide všetko do
úpadku.
Rybu treba chytiť za hlavu, nie za

chvost.
Silené.

Silená modlitba nejde do neba.

Silená vec dobrá nebýva.

Silené nič nenie dobré, krém oleja. 545
Spôsob.

Každej veci spôsob. ^) Č. 219. —
Všetkému sa spôsob nájde. Adalb.
Spoáob 2.
Stroma nesoženiem do doliny, ak haluze

neobtnem. (Odstránení pŕekážek.)
Ťarbavý sám sebe zavadzia — pre-
káža — .
Ťažká to vec — bez krídel lietať. Č.

173.
Ťažko do povaly vŕtať. (Ďalší význam : sr-

Téžko vysokým vzdorovati.)
Treba mieru držať vo všetkom. Adalb.

Miara 9.

^) Srovn. CO o tom praví Ormis ve své VychovovČdé I. str. 113.

2^ Ki jól kôt, jól old.

^) Omne nimium nocet.

■*) Ultra vires agis

^) Szél ellen hugyozni.

^) Srovn. Nem lehet minden sarut egy kaptára utni.

7) Víz ellen úszni.

^) Est modus in rébus.

Digitized by

Google

11. Pofekadla o marnčm podnikaní. 12. Zkušenost, nouze učí.

151

Troms tromsom! T. (Sr. 502.)
Vajcom skalu neroztrepeš.
Viac rozumom ako kolom. Č. 203.
Radej —
556 Viac si nenasnujem, ako utkám.
Voda. (Víz 585.)

Darmo liať vodu do koša.

Darmo nosiť vodu v riedčici. l) Č.

570. Adalb. Woda 50.
Darmo tisneš mechúr do vody. (Také

o lenivém.)
Marná práca vodu košom načierať.
Sr. Adalb. Sito 4. Woda 22.
560 Z kameňa vodu nevjrtisneš. 2) (Také
o skoupém.) Č. 55. Téžko — Adalb.
Kamieň 24.
Za nitkou sa ihla nájde.
Zbytok, zbytočné.

Zbytočné — neužitočné. — Žiaden
zbytok nejde na úžitok.
Z h ... a bič neupletieš.
Zlá zelina musí sa s koreňom vytrhať.
Sr. Adalb. Zle 85.
565 Žák bez knihy, kováč bez kladiva. T.

Na starú šatu prišíva nové záplaty.

(Mat. 9, 16.)
Oheň mečem kutá. T.
Piesok. Krúti z piesku bič. Adalb.

Bicz 4. — Na piesku rozsieva. T.

— Piesok orie, vodu hrabe. —

Piesok viaže. Č. 570. — Stavia na

piesku. (Mat. 7, 26.) Adalb. Piasek 1.
Pod snehom kosí. — Prázdnu slamu sso

mláti. 6) Adalb. Síoma 6. — Psa na

dršky (okružlie) uviazal. Č. 572.
Ryby po strome lapá; — pred sakom

loví. Č. 264. Pred nevodem — 524.

Ryby — Adalb. Ryba 34.
Sedlo na psa vložil. T. — Slnko do

vreca chytá.
Vietor lapá — chytá Vietor chytá do

saku.
Vyšej lieta, než krídla vynesť mohú. T.
Voda. (Víz 556 — 560.) Leje vodu do 585

deravej nádoby. — Na vodu píše

rováš. — Ve vode poluje. T.
Vŕta preš múr nebožiecom.
Vtáka na udicu a ryby na lep chytá.

11. Porekadla a úsloví o marném
podnikaní.

Dlaňou dieru zapcháva.

Do skaly čelom buchnul. Do skaly

rúbe.
Hľadá tela pod buľom;^) — včerajší

deň, Č. 567.; — vlasy na plešine;

— vlčie krídla, T.; — vo klasu
venec. T.; — v šachorí^) kolenko

— uzel — . T.

Chce ist s bránou do hory.
570 Chodí s kostolom okolo kríža. Č. 571.
Chrtov za zajacami honí. T.
Išiel s bubnom na vrabce; -

— zajace.
Kľúčom drevo kála a sekerou dvere

otvára. Č. 570.
Kone zapriaha za vozom. Č. 572.
575 Mieňa^) za chvost drží.

Mnoho hláv pod jeden širák prichlopil. T.

vtáky ;

12. Zkušenost a nouze učí.

Prísloví.
Báť sa.

Koho raz had uštipne, i žaby —
hlísty — húsenice — sa bojí. Sr.
Č. 194. Sr. Adalb. Zmija 1.
Koho raz pes pohryzie, ten sa potom

i muchy bojí.
Obarený pes i dažďa sa bojí. 59o

Bieda.

Bieda majster; — najlepší majster.

Bieda rozum láme. Sr. C. 177. Sr.
Adalb. Bieda 1.

Bieda všetkému naučí.
Co še druhému vodzi, ta to i mne

nezaškodzi. Šár.
Keď sa vypsíš, aj z teba bude človek (Iron.) 595
Múdry, múdrejší, zmudreť.

Aj Hanzo bol múdry, keď sa kaše
najiel. (Iron.)

1) Rostával méri a vizet.

*) Ex pumice aquam haurire.

3) »Buľo«, bujak— č. býk.

*) »Šáchoŕ« u Mor. Slov.=:sítí, rokytí. T.

^) »Mieň, mentúz,« z= č. meň, mík, mník.

^) Ores szalmát csci)cl.

Digitized by

Google

152

IX. Všeobecná pravidla moudrosti; výstrahy.

Dnešok múdrejší ako včerajšok.
Druhý deň vždycky múdrejší. Č. 262.
Po práve je každý múdrejší.
600 Po rákoši bývajú páni múdrejší. Sr.

Č. 193. Po radé — Adalb. Pan

185. Ratusz.
Po správe páni múdri bývajú. T.
Vlastnou škodou zmúdrel. Adalb.

Szkoda 13. (Viz 614. 615.)
Popáliť sa, opáliť sa.

Chto sa raz opáli — opeče — aj

húspeninu dúcha. Z Boš. dol.
Koho raz kaša popáli, vždy ju fúka;

— potom všetko fúka. Č. 194.
Koho kaše —

606 Kto sa na horúcom popálil, i na stu-
dené dúcha Adalb. Sparzyč si^.
Kto sa raz popálil, aj na ľade dúcha ;

— aj iskry sa bojí; — aj Fadu sa
varuje; odmyká sa.

Rozum.

Časom príde rozum do ruky.
Dobrý rozum po škode, a lepší pred
škodou. Č. 193. Sr. Adalb. M^dry.
14. Rozum 10.
Núdza rozum zobúdza. Adalb. N^dza
15.
610 Po nečase veFa rozumu. Sr. Adalb.
M^dry 82.
Uč še od kuma (kmotra) rozuma. Šár.
Sedz doma, nevíš nie. Pr. Modra.
Škola svet, psota majster. Pr. Modra.
Učiť, učiť sa, naučiť sa.

Človek sa svojou vlastnou škodou učí.l)

Čo škodí, to učí. 2) Č. 156. Adalb. 6i5

Szkodzió 4. Zaszkodzič 1.
Mačka učí gazdinú komoru zatvárať.
Práca učí človeka.
Psota majster, ona všeličomu človeka

naučí.
Šťastný, kdo sa na cudzej škode na-
učil. 3) Sr. Č. 156.
Z cudzej škody sa neraduj, ale sa 620

uč. Sr. Adalb. Nieszcz^šcie 14.

Szkoda 11.
Zkúsiť, zkúsenie, zkúšenost,

z k ú š e n ý.
Dobre je sveta zkúsiť. (cestovaním).
Kto nezkúsil nevie, čo je zlé na

svete.
Kto nič nezkúsi, nič nevie. Č. 177.

Sr. Adalb. Doznač 2.
Kto nič nezkúsi, nič nevie pretrpeť.
Kto sám nezkúsi, druhému neuverí, 625
Kto zkúsí, vie.
Nepýtaj sa starého, ale zkúšeného.

Č. 205.
Všeho zkúste, a čo je dobrého, toho

sa držte. (1 Tess. 5, 21.)
Zkúšenost človeka učí.
Zkúšenosť stojí peniaze. 630

Zo zkúsenia poučenia.

Porekadla a úsloví o zkuŠenosti.

Nesadne viac na lep.
Prišiel do dobrej školy,
dobrou školou.

To mu bude

1) Sr. Kárán tanul a bolond. Kárán tanul a magyar.

-) Quaí nocent, docent.

^) Felix, quem faciunt aliena pericula cautum.

Digitized by

Google

x. Majetek a výživa zvlášté.

10

15

A. Majetek a chudoba.

1. Pohodlnost v majetnosti.

Prísloví.
Bohatý.

Bohatému ľahko ide.

Bohatému netreba rozumu. C. 168.

Adalb. Bogaty 12.
Dobre bohatému v teple sedeť.
» Bolo by pšena, i moja mamka by kaše
navarila.* Sr. Č. 165. Každý blázen —
Dobre.

Dobre bačom, keď jest na čom.
Dobre je gazdovať, keď jesto v čom.
Dobre je pod jabloňou jablká sbierať.
Dobre je pri kope klásky sbierať. l)

Č. 436. Adalb. Kíos 1.
Dobre je tam hospodáriť, kde jest

z čoho kyseľ — kašu — variť.
Dobre na starým ohnisku oheň klase.
Šár. (Na otcovském hospodafiti.)
Dobre sa je preberať, keď jesto

v čom. Č. 167. Snadno —
Dobre sa je tomu smiať, kto všetkého

dosť má.
Jak sa zval, tak sa zval, keď sa len
dobre mal. Adalb. Zwač si^
Horká myši múka, keď jej je sýta. Č.

190. Sytá-li — Adalb. Mysz 6.
Kde dreva, tam i triesok.
Kde je husto, nenie pusto.

Kde je chlieb, tam sa i nôž nájde.
(Též:) Nôž sa nájde ku takému
chlebu. Adalb. Chleb 68.
Kde je sadlo, tam je snadno. Č. 165.

Adalb. Sadlo 1.
Komu slúži, nech sa túži.
Ľahko.

Kde jesto, tam ľahko nájsť. 20

Ľahko je s plným bruchom postiť sa.
Ľahko tomu nekrásť, čo má všetkého
dosť. (Zlodeji nadužívané. Opačné
Č. 167. Snadno bohatému krásti
a starému Iháti.)
Mastný mastného vždy nájde.

Mať, nemať.

Gdo má vo vašku (vačku, mešci), 25

má aj v hlave. Gem.
Kto má koláč, ten i družbu nájde.

Č. 166. a 234.
Kto má, tomu zhyne (nie tomu, kto
nemá). (:= Majetník jest i pri ztráté
ve výhode oproti chudému.)
Len tomu zvýši, kto má; kto nič
nemá, tomu nezvýši.
Pri orlovi vyživia sa vrabce.
Pri zlatom voze sa vždy nájde zlatý 30

klinec, a pri drevenom len drevený.
Velká voda, veľké ryby; malá voda

malé ryby. Č. 165.
(Jiná víz >Štéstí, pohodlí* XII. od-
stavec 2.)

*) Kônnyú asztag mellet kalászt szedni.

Digitized by

Google

154

X. A. Majetek a chudoba. 2. Nerovný podíl na majetku.

2. Nerovný podíl na majetku.

Pfísloví.
B ô h.

»Bože, Bože, pomodz tomu, čo ne-
môže ; každý orie ako môže«. Adalb.
Orač 2. Móc 2.

»Bože náš. Bože náš, nerovno nám
dávaš; jednému nakydáš, druhému
nič nedáš. «
Bôh rozdáva i keď nemá komu. Č. 5.
^6 Dal mu Pán Boh, ale nemal komu.
Nejednako Bôh rozdáva: jednému
hus, druhému páva. Č. 5. Adalb.
Bóg 283.
Pán Boh jednému dal a druhému
sľúbil.
Bohatý, zbohatnúť.

Bohatý nemá nikdá dosť. T.
Keď bohatý skupuje, chudobu roz-
množuje.
40 Nemôže byť každý bohatým pánom.
Z chudobných páni zbohatli. *)
Čert vždy na jednu hŕbu s . . e. Čert
vždy na velkú hromadu drísta. Č.
166.
I vo Viedni Tudia biedni. Č. 170. a

487. Adalb. Wiedeň 3.
I v Pešti íud vreští; — bieda vreští.
45 Jeden sia postí, druhý sia hostí. T. Č.
157.
Kto mnoho holubov má, i viac mu

k ním priletí.
Narodiť sa.

Chto sa narodil ku babce, nepríde
ku stovce. Z- Boš. dol. — Kto sa
narodil ku grajciaru — ku babke
— nepríde ku zlatému; — nikdy
sa nedostane ku groSu. Č. 159. —
Kto sa narodil na grajciari, zriedka
zomiera na groši.
Prišiel na káre, a už sa vozí v ko-
čiare (i).

3. Poctivá chudoba cti netratí; netrpí
nouze ; prestáva na mále ; potešuje se.

Prísloví.

Aj deravá strecha lepšia ako žiadna.
50 Ani v zlate ani v blate.

Bohatý, boháč.

Bohatý je Pán Boh (nie íudia).
Bohatý sa diví, ako sa chudobný

živí ; chudobný sa živí snadne, bo-
hatý sa nazdá, že kradne. Srovn.

Č. 168. Sr. Adalb. Chudzina 1.

Ubogi 1.
I boháč dve má v nosu dérky. T.
I boháč chudobným zostať sia môže. T.
Dobrá vôía jedá koláče, zlá plače ; — ss

zlá nemá ani chleba. Č. 370.
Chlieb. (Víz 60, 67.)

Kto má zdravie, pokoj, chleba, ten

má všetko, čo mu treba.
Spravedlivý sa vždy chleba najie.
Choc sa krčíme, predsa trčíme.
Chudobný, chudoba, chudák.
Hoc je chudobný, ale priateľ dobrý.
Chocaj pri chudobe, predsa chlieb ^

na stole.
Choť chudobný, lensi je statočný.
Chudoba cti — cnoty — netratí;

bohatý za chudobného neplatí. Srovn.

Č. 171. Sr. Adalb. Bogaty 30. Chu-
doba 1.
* Chudoba je prísna matka, ale má

cnostné deti.
Chudoba najďalej trvá. (Též.)

Ďalej panuje chudoba leš boháč. 6>
Chudobné vrecko poberá všetko.

Č. 176.
Chudobný, ale nežiada cudzieho

chleba.
Chudobný je čert, čo duše nemá.

(Též:) Čert je chudák, čo duše

nemá. 2) Adalb. Djabel 2.
Chudobný je tak dobre človek, ako

bohatý.
Lepšia cnostná chudoba, ako hriešne 7o

bohatstvo.
Lepšia vlastná chudoba, ako cudzie

bohatstvo. C. 171.

Milšia cnosť s chudobou nežii hriech
s ozdobou. Č. 23. Adalb. D. Cnota
104.

Na chudobe svet stojí, (zz Na pra-
covní tŕídé.) Č. 171. Adalb. D.
Biedny 17.
Kde je cnota, tam nebude psota.

1) Srovn. Potentcs crescunt alienis damnis.
*) Szegény az ordojr, mert Iclke nincs.

Digitized by

Google

3. Poctivá chudoba. 4. Mravní nebezf>ečí. 5. Útisk chudoby.

155

75 Keď netečie, aspoň kvapká. 1) Č. 153.
a 282. Adalb. Ciec. Kapač 2.
Keď nie pstruh, aspoň píž.
Kurička (kuročka) po zrnku sa nazobe.

Sr. Č. 126. a 436.

Lepšia hrubá nitka ako holá r ... a.

Lepšie chudé nebe ako mastné peklo.

80 Naša kapsa úbohá všetko vezme, čo

Bôh dá. Sr. Č. 176. (Též): Čo Bôh

dá, s tým do kabely. T.

Nékdy i na bujnom poliu sú koni

chudi. T.
Nerobme nič, nebudeme mať nič. (=i Mu-
síme se i s malým výdélkem uspo-
kojit.)
Nízka chalupa žiadna potupa.
Peniaze do času; statočnost — pekná
cnost, tá trvá na večnosť. Srovn. Č. 23.
85 Trebas je to ako prst, viacej stojí, ako
cudzie.
Spokojný, spokojnosť.

Dosť má, kto je s malom spokojný.

(Též:) Kto je s malom spokojný,

vždy má dosť od Boha. Sr. Č. 283.

Kde spokojnosť, tam všeho dosť.

Kto je nie s malom spokojný, ani

s mnohom nebude.

Uňho chyža chytväná (chatrná) ale dobre

omazaná. Gem.
Záplata.
90 I záplata zdobí človeka.
Lepšia záplata ako diera.
Úsloví. >Veď sa už len dáko vyper-
cholíme ! «

4. Mravní nebezpečí chudoby.

Prísloví.

Bieda.

Bieda hlúposti suseda. Č. 213.

Nouze —
Chlieb má rohy, bieda nohy. Č. 152.
Adalb. Chleb 123.
96 Keďby nebolo biedy, neboly by ani
jedy (mrzutosti).

V dome najviac pohoršenia pochodí
z biedy.
Hlad, hladný.

Hlad čertu — psu — brat
Hlad je velký pán.

^) Ha nem csordul, cseppen.
*) Srovn. Pauper ubique jacet.

Hlad sa nebojí šibenice (šubenice T.)

Č. 189.
Hlad nemá očí — hanby — . Č. 191. loo
Hladný sa kyja nebojí.
V hlade i pes psa sjie. (Viz 108.)
Chudoba, chudobný.

Hriešna chudoba je dva razy pre-
kliata: pred Bohom i pred svetom.
Chudoba nemá — nezná — hanby,
ako pes. (Též:) U chudoby ne-
hľadaj hanby. Č. 175.
Chudobný človek hotový cigáň. Č. io5
68. a 175.
Kto má škodu, má aj hriech (svádu,

mrzutost).
Málo máme, málo dbáme.
Pes psa sjie, keď barana nie; — keď

nemá zajaca.
Pôst je posledný hosť.
Psota.

Kde je psota, tam je hriech. (Viz 106.) no
Psota hotové peklo.
Zo žobráka nič dobrého nebýva.

5. Útisk chudoby ; opovrhovaní její.

Prísloví.

Chudobný, chudoba. (Viz 128,

129, 132.)
Boháč boháča zastane; chudobného

nikto.
Hudobný človek ani v nebe pravdy

nemá. Šár.
Chudobného nikto za nič nemá. iis

Chudobný človek sa nikdy pravdy

nedožije; — nikde nenájde pravdy.
Chudobný môže za rebrinový voz

pravdy doviezť, boháč len za hrsť,

predsa tento vyhrá.
Chudobný s bohatým neťahaj sa za

prsty.
Chudobný všade vytrpí."^)
Na chudobnom každý sa voľká. ^^o

O chudobného každý sa otre. Č. 174
O chudobného nik nestojí; — nikto

sa neozre.
Šutý (bezrohý) s rohatým, chudobný

s bohatým nebars (nedobre) sa

borí (trká). (Též:) Ťažko šutému

s rohatým sa boriť.

Digitized by

Google

156

X. A. Majetek a chudoba.

* Kde bohatý zomiera, každý sa na

pohrab poberá, a kde zomre chudý,

tam len kántor s mendíkom blúdi. ^)

Adalb. Bogaty 43.

125 Komora prázdna, nikto ma nezná.

Nízky plot hodkjaký pes preskacuje.

>0d žobráka iba vši dostaneš, hop od

neho ! «
Posmech, smiech.

Chudoba — smiech. Adalb. Ubogi 54.
Chudobný človek — hotový posmech.
130 Keď máš škodu, o posmech sa ne-
staraj. Č. 183. Kto má škodu, má
aj posmech. Na kom škoda —
bieda — na tom posmech.
Mlyn býva pri vode a posmech pri

škode.
Pre chudobnú strechu prídeš do po-
smechu.
Sýty lačnému neverí. Č. 168. a 185.
(Též:) Zdravý nezdravému neverí.
(Také doslovné.) Č. 185. a 293.
Adalb. Sýty 3.
Tustá (tlustá) sviňa za chudou nerada
idze. Z Boš. dol.

6. Trápení, nesnáze chudoby vôbec.
Prísloví.

136 »Ako tam, tak i tu!« (» Chudobný
pustil sa do sveta šťastie probovať.
I prišiel k jednému osamelému mlynu,
ktorý klepotom svojím zdal sa ho-
voriť: »Ako tam, tak i tu, ako tam,
tak i tulc >Ach, keď je vraj tak,
radšej sa domov vrátim !«)
Bieda, biedny.

Ak vpustíš trochu biedy oblokom,

dvermi ju nevyženieš.
Bieda človeka sjedá.
Biednej hlavy aj rozum biedny.
Biedu kúpiš, biedou ti ostane.

140 Co kde budeš, biedy nikde nepo-
zbudeš. Č. 287.

B ô h.

Lepší »Pán Boh daj!* ako » zdravý

buď!«
»Bože môj. Bože môj z vysokého

neba, keď si mi dal zuby, dajže

mi i chleba !« (Píšeň.) Srovn. Č.

620. Máme zuby —
Doma mrú (= nemají co jíst) a pod
posteľ hadžú (= ukrývají pred své-
tem svou chudobu. (?)
Hlad, hladný, hladno.
Hladnému sa nechce spievať.
Hladný kôň nevyhadzuje zadkom. i46
Hlad ťa doženie (prinúti). Sr. Č. 190.

Sr. Adalb. Glód 24.
Jednému hladno, druhému chladno.

Šár.

Holý.

Ľahko holému hlavu smyješ.2) (iz:
Brzo vyčerpáš, kde jest málo. Po-
vídá se i o práci, když jest nepa-
trná, a trápi se nékdo o to.) Č.
176.

Ťažko je z holých rúk živiť sa.

Z holej dlane nevyžiješ. Sr. Č. 619. iflo

Z holých rúk ešte nikto nezbohatol. Pr.
Chudoba, chudobný.

Bohatému navre, chudobnému vy-
kypí. (Víz 157.)

Chudoba a bieda zatajiť sa nedá. —
Chudoba a kašel atd.^) (Viz 167.)
Č. 170. Nemoc —

Chudoba hotová psota.

Chudoba všade sa zle má. T. i55

Chudobného i šťastie je chudobné. ^)
Č. 173.

Chudobnému aj z hrnca vykypí. ^)
Č. 174.

Chudobnému človeku i jedno oko
dosť.

Chudobnému je všade len zle. Č.
173.

Chudobnému vždy skorej žaba do i^o
saku vbehne. Sr. Č. 173.

*) Snad jen z lat. nejapnČ prelozene: Com moritur divcs, concurrunt undique civcs ;
cum moritur pauper, vix vcnit unus et alter.

-) Srovn. Rara barba facile tondetur.

•^) Ncgy dolog nem engedi magát eltitkolni: tuz, kohôgés, szegénység, szeretet.
Betegsčget, sántaságot, szegčnységet, szerelmct senki el nem tagadhat.

^) Szegénynek a szerencséje is szegény.

•"') Szegénynek még a csuprából is kiforr.

Digitized by

Google

6. Trápení, nesnáze chudoby.

157

Chudobný človek i od hladu spáva.

Č. 172.
Chudobný človek hotová opica.
Chudobný človek nikdy sa dobre
nemal, ani sa mať nebude, ani bodaj
sa nemal. (To poslední dokládají
snad ti, kteŕí z neho tyjí.)
Chudobný človek nikdy sa dobre
nemal; chcel sa prežehnať, vybil
si oko.
165 Chudobný človek s vodou varí. l)
Č. 175. Adalb. Ubogi 63.
Chudobný, kedz si sce (chce) jenno
oko ohájiť, vybonne (vybodne) si
druhé. Z Boš. dol.
Láska, psota, a chudoba zatajiť sa

nedá. Sr. Adalb. Milosé 19. 72.
Zle je na chudobu!
Jesť.

Jedz h ... o a pij vodu, neprídeš
na chudobu. Jedz chlieb a pij atd.
Č. 435.
170 Jedz mrenky, pij atd. T. mrnky. Č.
619. Mŕínky jísti.
Keď sa jiésti chce, nebývajú veselí. T.
Nenije len jeden, a preca by jedel.
Z Boš. dol.

»Vodu pijem, vodu jem, kýmže čer-
tom s . . ť budem ? ! « (O špatné
strave, časté zapražené polívce.)
Jednu dieru zapcháš a druhú odopcháš.
175 Kde čisto, tam pusto, (zr Kde nie není,
tam jest nouze. Snad i výmluva, že
jen tam môže být velice čisto, kde
nemají jiné práce, hospodáŕství.)
Kde chybí jedno, chybí i druhé.
Kde nejest slaniny, nejest ani sadla.
Kostol. (Víz 194.)

Kostol odiera a faru pláca. Adalb.

Kosciót 19.
Kostol otŕha a krčmu pokrýva.
180 Kostol zdiera a väzu pobíja. Sr. Č.
46. Nesluší —
Len aby človek robil a na mhle žil.
Maj dačo, zle je, nemaj nič, horšie je.
Malý, málo.

Malé dôchodky, malé východ ky; —

výhodky.
Malý vták — malé hniezdo. Č. 165.
Adalb. Ptak 30.

Za málo peňazí málo muziky. iss

Z mala málo, z moca (jináč co podst.
jm. neužívané zz z mnohá) moc.
Z malej vody malé ryby. (Tím vy-
mlouvají i maličkost daru.) Č. 165.
Adalb. Woda 28.
Neboj sa malej misy, ale malého hrnca.

Adalb. Miska 6.
Nedostatok — hotový zmätok.
Nemáš — nedáš. i9o

Nič.

Kde nič, tu nič! Č. 176. — Kdeže
vezmeš, keď nič nemáš ! Sr. Adalb.
Brač 10. Wziač 2. — Z ničoho nič !
Núdza.

Čert v čas núdze aj muchy žere.

Adalb. Djabel 38.
Núdza do roboty zobúdza.
Odri školu, pobij špitál. Sr. Adalb.

Koációr 19.
Od spodku sa dere, od vrchu ho vši i95
hryzú — žerú — .

Polna (plná) torba cežka, prazna eščik
cežši. Šár.

Prázdne.

Prázdnemu bruchu robiť sa nechce.
Prázdne vrece stáť nebude (Hladný.)
Č. 128. Pytel —

Z prázdneho mešteka mnoho nena-
kúpiš. Pr.

Prenešťastné stahovanie, keď niet čo 200

nakladať. Pr.
Psota.

Psota hlavu sjedá.
Psotu i bohatstvo zbojovať je tiažko. T.
Psota je ponosná. (Rada žaluje.)
Psota majster, bieda tovaryš, hrdlo

exekúcia. — Psota majster a hlad

kuchár.
Psota sa tak krčí, ako môže ; — vše- 205

lijak sa krčí.
Psota sa vždy len zle mala, lebo

mrcha (zlou) strechu mala. (Též :)

Psota sa na veky zle mala, bo jej

planá strecha stála.
Robiť, robota.

» Robím ako hovädo, a nemôžem

k ničomu prisť.« Sr. Adalb. Ha-

rowač 1, 2.

1) Szegény ember vizzel fôz.

Digitized by

Google

158

X. A. Majetek a chudoba. 7. Trpké žerty o chudobe.

Robota velká a chova tenká, deň

dlhý a v kapse nič.
Roboty do soboty a peňazí do ne-
dele. Č. 59.
210 Ťažko je v studni plávať. (:=Uzká
postať, malé hospodáŕství.)
Vyplatila košelu a založila sukňu.
Vytrhnúť, trhnúť.

Trhni komárovi nohu, a hneď sú
i črevá vonku. (i= Chudému vezmi
málo, a uškodíš mu velice.) Č. 176.
— Vytrhni malému vtáčkovi pero,
vytrhneš mu hneď celé krídlo.
Z dlane vlások nevytrhneš. Č. 619.
Vezmi si — Adalb. Wíos 7.
Zdravišťa ako zdravišťa, ale chlebišťa !
(Slova ta se j ináč s touto koncovkou
šfa ani neužívaj í.)
215 Z nahej husy nenaškubeš peria. Z Boš.
dol.
Z nízkej slamy krátke povriesla.
Zo žaby peria nenapáraš.
Žobrák, žobrácky.

Zo žobráka nikdy nič nebude.
Žobráckej kapse nikdy dosť nenie.
220 Žobrák len žobrákom zostane.

7. Trpké žerty o chudobe.
Prísloví.

^Celý svet je môj! c hovorí žobrák.
Čo sa človek natrápi, kým — o všetko

príde! (Viz 248.)
Chlieb.

Hojže, Bože, chleba! už je gamba

otvorená.
Chlieb náš vezdejší daj nám >hneď!«
226 Musíme jest koláče, keď chleba ne-
máme.
Chto má len jenny (jedny) nohavice,
vždy vie, keré si má obléci. Z Boš.
dol.
Chudoba, chudobný.

Bohatstvo len do času a chudoba

na veky. Adalb. D. Biednošč.
Chudoba i koláče — pirohy — pojie.
Chudobný sa aspoň dobre vyspí. Sr.
Č. 172. Milá chudobo —

Chudobný sa dva razy hreje pri 230

dreve: raz, keď ho hotoví, druhý

raz v teplej izbe.
Chudobný sa i bez lyžičky najie.
Chudobu nikto na svete nepremôže.
Jesť, sjesť, najesť sa.

Čo zarobíš krvavsky (krvopotne), to

sješ doma po pansky.
Keď je človek lačný, aj halušiek sa

najie.
Lyžíc dosť, lenby sme mali s čím 235

jesť (místo »čo jesť c , fekla Ci-

kánka.)
Keď Cigáňovi troje prasiec zdochlo,
pri prvom riekol: má z čoho; pri
druhom: tomu dochne, kto má; pri

treťom: prestal zdoch!
Mať, nemať,

>Ako kedy nič nemať !« (Užime to

hned!«)

Dobre tomu, kto nič nemá; netrápi

sa, kde čo schová. Sr. Č. 171.

Blaze — Sr. Adalb. Mieč 8.
Kto má, tomu kape (hynie); kto

nemá, tomu nezkape.
Kto nemá, neztratí. í) Č. 171. 24o

Kto nič nemá, ten nič nedá. (m Jest

svobodný.)
Kto ničoho nemá, nič ho netlačí.
Najlepšie je tomu, kto nič nemá,

lebo od neho nikto nič nepýta.
Nebojí sa Nemec, že mu gate vezmú,

keď ich nemá. 2) Č. 172. a 471.

Nič.

Do ničoho ani soli netreba. 245

Lepšie za rána dačo, ako cez celý
deň nič.

»Noha ako noha, ale nohavica!* (fekl
ten, jehož litovali, že sobé nohu po-
ranil.) Sr. Č. 54. Víc škoda — Adalb.
Trzewik 7.

»0 všetko prídem, kým zbohatnem!*

Psota.

» Neboj sa! veď nás psota neopustí. «
Psota najdlhšie trvá. Č. 173. 250

Vyžiť, vyživiť sa.

Do smrti len dáko vyžijeme.

Pes ani kapsy nenosí a vyživí sa.

*) Wer nichts hat, kann nichts verlieren.
^) Nem fél a német, hogy clvonják gatyáját.

Digitized by

Google

8. Vychloubavá chudoba. 9. Porekadla o majetnosti a chudobe.

159

8. Vychloubavá, pyšná chudoba.
Prísloví.

Co je po honore, keď nič niet v ko-
more.
Čo tam po tituli, keď nieto v škatuli.
Č. 106. Horké naše — Adalb.
Tytuí 1.
255 Cim tvrdšie, tým hrdšie.
Chlípu, chlípu, a papy nič.
Chudobe a paráde nesvedčí byť v hro-
made.
Chvála.

Chvála vyše stadla (stála) a v stadle

nič.
Chvál do povál (do stropu) a cundier
do zeme.
260 Prázdnou chválou kapsy nenaplníš.
Č. 106.
Tolko chvál do povál a na povale
nič. Srovn. VI. SI. 235. To je
chvály na tri valy. Adalb. Chwaía 8.
Keď sa domiela, mlyn najviac hrkfuje.

Č. 594.
Kúpil by ves, nemá penz. (»Penz«, jen

k vúli rýmu, místo > peňazí c.)
Panské rúcho, žobrácke brucho.
Pýcha.
265 Lačná pýcha.

Pýcha na ulici, prázdno v truhlici.

Č. 98.
Žobrácka pýcha.
Phié ústa, hladné oči.
Vác na mechu než v mechu. T.
Vrch.
270 Na vrchu tafaty, na zadku záplaty.
Po vrchu 9lizu, lizu< (ulízaný), apo
spodku vši ma hryzú. Adalb. Wesz 5.

280

pašu; žatou. — >Mám do Boha (sic)
dosť!* Č. 615. Sr. Adalb. Byč 43.

— Má obrastené ruky. — Má svoj
kus chleba. (Též:) Je na svojom
chlebe.

Mohol by si dach pokryť bankovkami.
Na groš ľahne a pod zlatým vstane.

(Též :) S grošom líha, s dvoma vstáva.

Srovn. C. 615. Groš — Adalb.

Grosz 88.

Na svojich vlastných nohách stojí.
Nevie o summe. (=: Má tolik penéz.)
Peniaze. Je studený od peňazí. Adalb.
Pieni^dz 60. — Len sa tak peniazmi
obsýpa. — Má peňazí ako čert pliev.
Sr. C. 615. Má všeho — Adalb.
Pieni^dz 98. — Má škriatka, 1) čo
mu peniaze vláči. — Musí mu zmok
peniaze vláčiť. (Též :) Vláči ako zmok.l)

— Narobil peňazí, ako čert železa.

— Peniaze sa mu kotia. — Rastú
mu peniaze ako vlkovi pečenka. —
Sypú sa mu peniaze, ako z vreca.

— Tuším ti rarášok peniaze nosí. ^) Pr.
Pod palec si nabil. (Nasporil.)
Poklad. Musel dakde poklad vykopať. 2)

— Pasie oči na pokladoch.

Tomu sa netreba modliť, len: >ďaka

ti, Bože!«
Všetko má doma okrem vtáčieho mlieka.

Pr. (Též.) Nechybuje mu nič iba

lastovičie mlieko.
Z každého dreva uhlie páli. (=: Všemu 285

bere úžitek.)
Zlato, zlatý. Má zlata za sekeru. —

Zlata ako blata. — Zlatá baňa sa

mu otvorila.

9. Porekadla a úsloví o majetnosti
a chudobe.

aj O majetnosti a samostatnosti.

Je dobre zaperený; zaperil sa.
Jelennie volky vozia mu do stodôlky.
K lyžici sa dostal.
275 M a ť. Má bídu jak mynárova (mlyná-
rova) slípka. Pr. Modra. — Má dobrú

ó) O chudobe.

Ani netečie, ani nekvapká.

Ani ohňa, ani miesta.

> Aspoň sa omýHme!« (m Sami sebe

oklamámc, nedostatečným pokrmem.)
Bydlo. To je jeho bydlo, čo na na 290

ňom vidno. — Všetko bydlo, čo

vidno.

*) » Škriatok, zmok a raráŠok* jsou bájeslovné pojmy.

^) O človeku rýchle zbohatnuvším. O takovém, jenž poklad - domnčle nebo sku-
tečnč — vykopal, panuje povera, že každého roku musí néco stavéti.

Digitized by

Google

160

X. A. Majetek a chudoba.

Bieda Bieda ho morí a psota trápi.

— Bieda ho priškrela. — Bieda
s ním spáva. — Biedu s pleca na
plece prekladá. — Biedu —psotu —
trie. Č. 619. — Iba koža visí s neho
od biedy. — Ide bieda, otvor vráta!

Bude zima, bude mráz, kam sa podieš,
neboráz! (m neborák, úbožiak.)

Brucho. Bruchom krčí. — Brucho
prázdne, v kapse nič.

Čo na piatok, to na sviatok. Č. 618.
Adalb. Pi^tek 2.
296 Deti. Má toľko lačných detí ako vrán.

— Plno detí, a v dome ani suchej
korky. — Požehnaný je deťmi a ku-
povaným chlebom. (Viz 317.)

Diera. Dierami poplátaný. — Leda
nehtom dieru zapchal. — Väčšia diera
ako záplata.

Hlad. Hlady mrie. ^) — > Chýli sa nám
už od hladu pomreť!« — To je tam
celý »vymrihlad!«

Holým telom blíska (obnažený). Č. 619.

Hôžky (»holôžky, lohyne«, ovoce
z >lôha« =1 hloh) na stôl predložil.
300 Chybí mu 19 groši do rímskeho (zla-
tého. Též o chlubivých chudobných.)

Chybí mu ešte 99 do 100.

Chlieb. Do roka ani korky chleba
nevidí. — Je veľmi chleba žiadny —
žiadostivý — . (Též:) Žiada chleba.

— Noža dosť, len by bolo chleba. —
To je nie ľahký chlieb. — To je
tvrdý chlieb.

Chodí pomedzi dobrých ľudí.
Chudobný, chudoba. Chudobná
fara, sám farár — páter — plebán

— zvoní. 2) (Viz 323.) Adalb. Fara
3. Paraíja 1. — Chudobný ako voš.

— Tak mu je, jako chudobnému
v bohatom meste. -^j

305 Ide na počepky. (Též.) Už je na po-
čepkách. Č. 625.

Ja šuhaj úbohý, nemám len dve nohy.
Č. 618. (Sr. III. 226. »Môj otec ne-
bohý c atd.)

Kapsa sa mu zbesnela.

Keď má on, nemá kol; keď má kol,

nemá on. Pr. (»On«snad »oje€.)
Ľahko si z toho krpce strasiem. (Má-
ličko pokrmu atd. Aneb značí to

snad bezstarostnost .^)
Len práve že hriebe (zz živofí. Také 3io

o telesné slabosti.)
Lopata jej shorela (totiž »gazdinej»

(=: hospodyni, když nemá z čeho

chleba upeci.)
Ma sa len tak po chudopacholsky.

Č. 618.
Mizéria s octom; — s chrenom.
Nemať. Nemá ani ako za neheť blata ;

— ani bydla ani židla ; — ani čoby myš
unesla ; — ani čoby naraz do úst vložil ;

— ani čoby sa do oka vmestilo;
Č. 618. ; — ani čoby straka —
muška — na krielci unesla ; — ani
deravej bubky; — ani dobrej ko-
šele ; — ani jedenia, ani spania ; — ani
na seba, ani do seba; — ani toľko,
ako kostolnia myš^); — ani vola,
ani osla, ani ničehož, čo jeho jest.

Nemá čo do gamby »zviať«, (Gem. 3i5
místo »vzjať«). Adalb. Mieč 66. —
Nemá čoby na zub vložil. Nemá čo
pod zuby. Č. 618. — Nemá dudky
(žertovné o penézích); — nemá
grajciara na svojom bydle. — Nemá
iba to, čo je na ňom. — Nemá iba
tú dušu. — » Nemám nič za pre-
boha! c Pr. Modra. — Nemá si čím
hanbu zakryť (bez odevi). — Nemá
si za čo funt soli kúpiť. — Nemá
tromfov — adutov. (Též.) Vyšlý mu
aduty.

Nezbýva mu z večera na ráno.

Obsypaný je háväďou.

Ostatnia kravička z maštale.

*) Tato forma užíva se v slovenštinč ještČ v ťéchto frasích : > zimy mreť, strachy mreť.«

2) Szegčny az ekklézsia, mága harangoz a pap.

•^) Szegcny legény gazdag városban.

^) Szegény mint a templom egere. Arm wie ein eine Kirchenmaus. > Kostolnia myš« jest
pi^ezdívka knézi, kantoru a kostelníku. Šuj. Avšak významné jest samo sebou, že myŠ
kostelní, která se tam často objavuje, nemajíc tam potravy, za symbol chudoby slouží,
byť i ŕečené pŕezdívky nebylo. Adalb. Ubogi 45.

Digitized by

Google

•). Porekadla o majetnosti % chudobe.

161

Päta mu k uchu nedochodí.
330 Pober handry, choď na vandry.

Potĺkať sa, otíkať. Cudzie prahy
otíka. Č. 620. — Len sa tak potĺka.

— Po cudzích prahoch sa potĺka.

— Potĺka sa po svete, ako čoby
ho ani zem za syna nemala; — ako
zlý duch.

Psota, psie. »Ako sa máš?< >Po
psote, po biede !« — Ledva sa stačí
psote odháňať. — Má sa čo proti
psote obháňať. — Nemáš voza, nemáš
koni; jedna psota druhú honí. —
Psie dni trie. — Psota je s ním.

— Psota mu z každého kúta kuká

— hladí — vyzerá — . Č. 618. —
Psota s biedou. — Teraz sa nám
psota omnožila a zase je kotná.

Pustá škola, sám pán rechtor zvoní.

Riedkou plachtičkou ho Pán Boh prikryl.

325 Ruky. Jedna ruka prázdna a druhá

holá. Sr. C. 170. — V jednej ruke

nič, a v druhej čič ! — Živí sa o dvoch

rukách.

So všetkým ide dolu, len so slaninou
hore.

Starý Grič — nemá nič. (Vzato z ko-
ledové hry. Šuj.)

• Suchý mlynár € (t. j. bez vody).

> Tenký plátenník — súkenník — .«
330 Toho dom skoro oči zažmúri.

Trasie randami, všami.

Už je s ním na dne; — na nágu (auf
der Neige). Sr. Č. 625. — Už vy-
priahol. Č. 594. — Už z ostatnieho
mláti. Č. 625. Adalb. Mlócič 1.

Var — nevar, keď nemáš čo.

Vypršaly mu brká. Č. 618. - Vysoko
jasle !
335 Vyšiel na mizinu; Č. 511.; — na »min-
džáre« (na mindžáresc. Dobš. Gem.)

Vyžije tak jak pes vev studni. Šár.

Vrátil sa s píšťalkou. ( -z: V podniku,
k vuli kterému se vystéhoval, utratil
vše.)

Vrecko. Prázdno vo vrecku — v po-
kladnici — ani týždňom pred stvo-
rením sveta. — Vrecko — mešec

— mu trpí na suchoty. Č. 618.
Mešec — Adalb. Mieszek 13.

Zamknuté je, a kľúč v studni.
340 Zodral si opätky, nuž chodí na sárach.

Ad. P. Z.íttirecký, Slovenská pfísloví.

Zostal na holej dlani; Č. 619.; — na
prázdnom; — na pšenku.

Z ploský — krpky — kašu jedia.

Z toho by som ani psa nevyživil.
(Zvlášté o malé mzde.)

Žiť. Len »pre meno božie « žije. (Prosí
»pre meno božie «, zebre.) — Na
tom ožij i umri!< (Nepatrná zásoba.)
— To je ani žiť ani umreť. — Žije
z dneska na zajtra. —

Žobrák, žobrácky. Horší je od 345
žobráka. — Od žobráka by kus
chleba prijal. — Vyšiel na žobrácku
palicu. Srovn. Č. 620. K žebrácké —

Nadávky. Hladoš, lašút, niktoš, po-
tlkeň, šklban, trhan, všivák (všivák
si bol, všivák budeš !), všinda, žobrák.

c) O chlubivj'ch chudobní' ch.

>Barón Hnida<. (Viz 350, 359.)

Grošom smrdí.

» Horká jeho bryndza!« (:=: Nemá ten
nie z toho, čím se chlubí. Pôvodné:
> Kázali vás naša mama pozdraviť,
a, že vás dajú pekne prosiť, keby
ste jim požičali bryndze.* >Jaj, horká
naša bryndza!< ( ^r nemáme.) »Vcď
naša mama takú radi!« odvetilo dév-
čátko. Č. 147.

> Chudoba de Badín a Psota de Ga- 350
ramsek.« (Slovná hra: Chudoba [Hu-
doba] a Psota — dvé zemanské ro-
diny, pocházející z ŕečených obcí.)

Ide na prechádzku chleba pýtať.

Kedby ho o zem buchol, ani by graj-
ciar z neho nevyfrkol. Novohr.

Keď má byť polievka, nach bude po-
lievka — s jedným vajcom za hrniec.

Kôň obutý a šlak bosý.

Kúpiť si. >Ja si to kúpim I « *Iba 355
ak za vši ! « — Kúpil by si čač,
keďby len mal zač. (Též:) Bolo by
čač, keby bolo zač. Adalb. Pieni^dz
38. 39.

Mať, nemať. Dali by mu dali, keby
sami mali. — Jednu ovcu mal, svojím
salašom stál. — Má pes babku, a ten
druhú. — Má ten čerta rohatého,
nie peniaze. — Má ten peňazí, ako
žaba srsti — vlasov — chlpov — .
Č. 618. — Má ten psa ! — Má veľa

11

Digitized by

Google

162 X. B. Dobývaní a užívaní majetku. 1. Práce vúbcc. 2. Namáhavá a lehká práce.

prať a málo vešať. Adalb. Pranie. —
Má voláky, ale nie veími široký pe-
niaz. — Nekokoš sa, bratku, len by
si mal zlatku. — Nemá drobných,
a odmeniť nemá čo. — Podkovu už
má, len kôň mu chybí. — » Všetko
nám pobrali, keď sme nič nemali. «
(Též:) >0 všetko sme prišli, keď
sme nič nemali. «

Mešec plný pavučín. T. a Č. 618.

Ništ sa neboj, otrhaný, hovorí ti oškl-
baný. Z Boš. dol. Srovn. Č. 634.

>Pán z Nemaníc. t
360 Pyšní sa ako žobrácka voš. Č. 545.

Pod forgóvom a bosý.

ť/) O chudobných nespokojcncich.

Dobrá tomu i kára.

> Dobré je to; mohol by si si i páčky

— i všetkých päť — z toho oblízať.«

(O vybéračném v jídle.) Srovn. Č. 616.
Mnže rád byť, že má strechu nad hlavou,

a že neprší na neho.
365 >Poješ to ako s mädom, len by bolo.«
»Zíde sa ti to na umrlčiu truhlu.* (Žer-

tovné i zlostné.)

B. Dobývaní a užívaní majetku.

1. Práce vubec.
Prísloví.
Dal Bôh vtákom krídla a ľuďom ruky.
Práca, pracovať.

Hanba krásť, ale nie pracovať. —

Nchanba pracovať, leš kradnúť.
Spravodlivá práca ako modlitba.
(Často nadužívané prísloví.)
370 Siť či párať, všetko práca.
Robota je mati života.

2. Namáhavá a lehká práce.

Prísloví.
Ľahnúť ako ľahnúť, ale hore vstať!
Práca.

Ľahká práca nebýva trváca.
Po práci chutí odpočinok. Č. 133.
Adalb. Robota 14.
37-, Práca sa nedá cez koleno prelomiť.

Reťaz je reťazou, ešte sa pretrhne.

Robota.

Od roboty človek neztlustne, iba

jeho žily. Z Boš. dol.
Od roboty kone dochnú. Adalb. Ro-
bota ÍL
Robota nelakota.
Železo.

Aj železo sa sodere.
Človek nenie zo železa.

Úsloví o téžké práci, bremenu.

Otržihrdlo ; oťažihrdlo.

3. Práce a výdélek.
Prísloví.

Aký zákon, také peniaze.

Ak nevieš robiť, psota ťa naučí.

Bôh.

Na peci Pán Boh nepožehná.

Seď doma na peci, donesie ti Pán
Boh vo vreci.
Do ledabrucha — ledahuby — leda-

strova.
Hoden je delník mzdy svojej. (Luk.

10, 7.)
Hlad učí robiť.
Jesť.

Kto chce jesť, musí liezť. — Kto
chce jesť, nech pracuje.

Kto nepracuje, nech nejie. (2 Tes.
3, 10.) Adalb. Pracowač 7. Próž-
novvač 2.
Lcžaneho hliba nikdo nejid. Šár.
Kde služba, tam i výslužka.
Komu sa nelení, tomu sa zelení. (Též.)

Tomu sa zelenie, komu sa nelenie.

Č. 126. Adalb. Lenič si^ L
Kto dbá, ten má ; kto nedbá, ten nemá.

Adalb. Dbač 8.
Kto chce dačo mať, musí o to dbať.
Kto hrabe, vyhrabe.
Kto zaslúži, ten dostane.
Mlátiť, mlat.

Aký mlat, taký plat. Č, 128.

Najprú mláťa, potom platia. Č. 128.
Najprv vtáčik zaspieva, potom mu dajú;

— potom mu semenca nasypú. Najprú

žiačik zaspieva atd.

Digitized by

Google

x Prácu a výdíílek. 4. Pilnost zvlásté.

163

Naučí ťa bieda koly kresať; — nevôľa

rúbať kôIa. 1)
Nehľadáš, nemáš. — Nevyrobíš, nemáš.

Adalb. Biec 17.
Pilnosť — božie požehnanie.
Práca, pracovať.
405 Aká práca, taká pláca. Č. 128. (Avšak
také opačné :) Aká pláca, taká práca.
Adalb. Práca 10.
Bez práce niet pláce. Adalb. D.

Práca 53.
Kto chce chleba, pracuj, čo treba.

Č. 126.
Kto nepracuje, nemá. — Kto pra-
cuje, má čo potrebuje.
Kto sa modlí a pracuje, toho Boh
obohacuje. '^)
410 Najprv práca, potom pláca.
Nič bez práce.

Žiaden bez práce nejie koláče. Č.
124. Sr. Adalb. 146.
Peniaze jazykom nevysekáš (ale ro-
botou).
Robiť, vyrobiť, robota.

Bárs i pôjde medzi Rusy, i tam za

chlieb robiť musí. — I na Rusi

robiť musí. Adalb. Rus 2.

415 Kde je robota, tam je i mäd. (Slovná

hra, » robota « totiž včelní.)

Kto delá, vydelá; kto robí, vyrobí.

Č. 124. Adalb. Robič 32. 33.
Kto o čom robí, o tom chce žiť —
živúcim byť . (Vlastne » okolo
čoho, z toho*.)
Kto v lete nerobí, ten v zime ne-

drobí.íi) Č. 136.
Rúčky vyrobily, nôžky vybehaly. —
Ruky vyrobia, nohy vychodia.
420 Za kus chleba robiť — skočiť —
treba. Sr. Č. 126. Kdo —
Siať.

Kto chce žať, musí siať. Č. 125.
Kto neseje, ten neveje. Č. 125. Sr.

Adalb. Siač 11.
Kto riedko seje, riedko žne. Sr.
Adalb. 12. 13.

Kde sa nič nezaseje, tam sa nič ne-

naveje.
»Tu orajte, tu kopajte, tak si chleba 425

dobývajte !« ^)
Žiť, živiť sa.

Hlaď ta, z čoho žiješ.

Každý nech sa sám živí.

S čím sa kto narodil, s tým sa aj

živiť musí.
Z čoho žiješ, toho sa drž.

4. Pilnost zvlášté.
Prísloví.

Ak deň za rohy nechytíš, za chvost 430
ho neudržíš, (iz: Časné ráno k dílu!)
Sr. 432. Neudržíš-li —
>Bohdá aj zajtra bude deň; — aj
zajtra svitne «. (Ŕíká se pozde večer,
v noci pracujícímu.)
Čiň už to, už iné, tak sa ti čas miné.

T. a Č. 132.
Jesť, jedenie.

Chytro jedz, chytro rob. (Takovíto

ovšem nevédí o zdravotních pra-

vidlech.)
Chto (kto) vie pilno pracovať, vie

aj pilno jcsci. Z Boš. dol.
Kto je chytrý v jedení, je chytrý +35

aj v robote. Sr. C 132. Spéšné

— Adalb. Ješč 64. Sr. Miska 4.
Kto pomaly jie, pomaly robí. Adalb.

Ješč 59.
Kto trebe jie, trebe robí. (Novohr.

> Trebe « ^z šikovne, poradné, jako

» treba*. »Trebý čeľadník, treba

osoba ( ženská). «
Komu je kam pi ľa (pilná práce) nenije

mu zlá chvíľa Z Boš. dol.
Kôň.

Dobrého koňa netreba biť. — Na

dobrého koňa netreba biča. (Viz

násl.)
Strmému koňovi uzdy a nie ostrohy. 440

Sr. Č. 131. Ohnivému — Adalb.

Koň 94.

^) Megtanít a na valy a.

*) Ora et labora, dabit tibi I^eus umnia bona.

^) Srovn. A ki nyárban nem ^yiijt, téien kevcsct fut.

*) Z písné »Išiel Pán Boh, šiel do raja, stvoril Evu aj Adama (též;) Adam za ním
poklekaja.* Toto vyzpčvují slovenstí chlapci chodíce na vánoce »s hadom«, z dreva
tak učineným, že se jeho plazení napodobí a to vždycky dle taktu písnč. Hlava hadí
je z i)apíru zhotovená, a v ní horí svíčka,

11*

Digitized by

Google

164

X. B. Dobývaní a užívaní majetku.

Kto sám beží, toho netreba naháňať.
Kto sa usiluje sebe, i druhému dobre

vykoná.
Pokuď chodíš, potuď sa hodíš. T.
Práca, pracovať.

Kto má prácu, tomu je čas nikdy
nie dlhý.
445 Kto nemá práce, nech si pec sváFa
a znovu stavia. fSrovn. VII. 181.
Žena, ak nemá atd.)
Ráno, ranní.

Hodina rannia zlato doháňa ; — l)
dáva požehnania. Adalb. D. Go-
dzina 9.
Kto včas ráno vstáva, Bôh ho po-
žehnáva. Č. 427.; — plné truhly
máva. Adalb. Wstawač 4. (Sr. 522.
až 524.)
Lepšia ráno hodina, ako na večer tri.
Rannia hodina — zlatá hodina.
Robiť, robota.
450 Dneska rob, zajtra hop! c Č. 133.
Drž sa roboty do soboty.
Ráno rob, večer hop! — Včera
hop! dneska rob!
Usilovnosť všetko premôže.
Vstaň hore, nič nenaležíš !

5. Lenivosť a darmožroutství zvlášté.
Prísloví.

♦55 Človek panského života a koňského
jelita.
Darebák (:z: lenivec) má vždy nedeíu.-
Dlhé spanie — žobrácke kochanie. Sr.

Č. 135. Panské spaní.
Chorý.

> Chorý, chorý — na bachory!*
>Že — vraj — chorý, a jie ako
barsktorý.« Č. 299. Já som —
Jesť, sjesť, pojesť, jedlo.
460 Dobrá bolesť, čo dá pojesť.

Jedlo by sa, pilo by sa, lenby mal

kto dávať.
Keď jesť, ta jesť, a keď robiť, ta
sa skryť.

Pri jedle by sa roztopil a pri práci
zmrzol.

» Sjesť sjem, vypiť vypijem, len
chuti žiadnej nemám (totiž k práci;
ten smysl se podkladá lenivci,
kdežto nemocný stýská si, že ne-
pozná chuti v jedení).
>Keď ti je najpilnejšie, sadni si!« (Vý- 465

sméch.)
Krátka modlitba, dlhá klobása. 2) Č.

292.
Kto dlho leží, psota mu do zadku beží.

Pr. Modra.
Kto miluje povóli, tého hlava nebolí. T.
Kto nej bližšie kostola býva, ten naj-
neskoršie doň chodieva. 3) Sr. Adalb.
Dzwonnica.
Kto nechce, ani nestihne ( =: nemá 47f
času. Též:) Kto nemá chuti, nemá
ani stihy.
Kto nechce pracovať, bude skoro

žobrať. (Viz 492.)
Kto nemá vôli (e), všetko ho bolí; —

všetko ho kole. Č. 28 L
Kto nepilnuje svego, kyjom tego.

(Spišské od polské hranice.)
Kto spí, tomu syra nič. (Salašné pŕísl.)
Lenivý, I e n i v o s t, 1 e n i ť s a, atd.
Čo chytrý nedohoní, to lenivý do- 475

leží. T (Sr. níž Lenivý doleží — )
Chudoba s lenivosťou chodí.
Kým lenivý myslí, chytrý spraví.
Komu sa lení, ten nič neuhoní.
Kto lenivé žije, sám seba iiije
Lenivému na chrbáte a friškému *•<>

v ústach.
Lenivému nikdy nenije na spech

Z Bo.s. dol.
Lenivý doleží, chytrý doskočí. Pr.
Lenivosť a bieda ruka v ruke chodia.
Lenivosť je matka núdze.
Pri lenivosti nehľadaj múdrosti. ^^

Skúpy dva razy platí; lenivý dva
razy chodí.-*) Č. 135. Sr. Adalb.
Leniwy 22. Niedbaly.
Skúpy moc ztroví ; lenivý moc

zchodí.
Tučný od lenivosti fučí.

*) Die Morgenstunde hat Gold im Munde. — Ki korán kel, aranyat lei.

-) Srovn. Jó a hosszu kolbász és a kurta prcdikáczió.

■^1 Ki a templom mellett lakik, jobbára utolsó a szentctryházhan.

^) Rest tôbbet jár, fosvény tôbbet kolt. Rest kétszer fáŕad.

Digitized by

Google

5. Lenivost a darmožroutství. 6. Porekadla o práci.

165

Misa, miska.

Jest nás dosť na misku kase.
490 K mise mnoho, do roboty málo. Pr.
» Pomoc do misy.c
Mladí ležiaci, starí žobráci. Č. 136.

Adalb. Robič 35.
Mnoho bocianov, málo žiab.
Mrcha je to kopov, ktorého za zajacom

naháňajú.
N e d b a 1 e c.
♦95 Horší nedbalec ako opilec. Adalb.
Niedbalec 1.
Lepší korhelec ako nedbalec. Pr.
Pes, p s i.

Moc psov a málo otrúb.

Psov — sviň — dosť, Icnby boly

otruby. 1) (Viz 518.)
Ťažko je psa na zajaca huckať, keď
vôle nemá. Pr.
500 Rád kocúr ryby jiedá, ale za nimi do
vody sa nedá. 2) Č. 125. Adalb.
Kot 15.
Robiť, robota. (Viz 512.)

Bez ochoty zlé roboty. Č. 130. a

28 J. Adalb. Ochota 1.
Do roboty ako šíp, a žrať nič. (Iron.)
Do roboty ako za vlasy a do jedenia
akoby pálil. Sr. Adalb. Jedzenie 2.
Do roboty jaj ! a jesť len daj !
505 Kto nemiluje robotu, vždy svätí so-
botu. Č. 134. — Kto nerád robí,
tomu je vždy sviatok; — tomu sú
vždy hody. 3) Č. 134.
Na hore, na dole krvavé mozole;
kto neumie robiť, môž na dol ne-
chodiť.
Paráda (skvos) na parádu, a robota
v pekle.

• Robota neutečie, počká c, (hovorí
lenivý, avšak teší se tím i pilný,
nemohouc současné víceré práce
vykonati).

Ruka, ruky.

Kde viac rúk do misy ako do práce,
tam je bieda; — tam bývajú hlady.
610 Lenivá ruka, hotová múka; — ho-
tová psota ; — hotová bieda ; —

hotové nešťastie. C. 136. Adalb.
R^ka 28.
Mnoho rúk, málo práce.
Ruka bez roboty upadá do psoty ;
— príde do žobroty. Č. 136.
Stone i, stonky.

Samé stonky, a nič bomky ! ( ^ zvo-
není k pohrebu.) Č. 586. Vždycky
stonky -
Stonci stonu (» stonať* slovensky
vlastné » stenať*), chlebce hynú, ne-
deľa príde a pohrabu nič!
Stáť, stojatý.

Kto veľa stojí, zhrbatie. 5i6

Stojatá voda hnije a smrdí. Č. 134.
Voda, kerá duho stojí, zesmradí sa.
Z Boš. dol.
Sviň dosť a žíru málo.
»Ťaží« — Fudí kazí.

Vávro, uteč odo mňa, lebo vybijú teba 52o
aj mňa. Pr. ( » Vavro « dle sber. Jacov-
ského >Orol* 1878 str. 248. ~ >da-
romnosť « , vlastne osoba > daromník « .
Srovn. >Lauro ho opálil.<)
Veselá myslička, prázdna kapsička.

Č. 59.
Vstávať.

Kto nerád vstáva, utre si ústa (na

prázdno, bez jedení).
Kto včas líha, neskoro vstáva, zle
sa máva. (Též:) Kto včas líha, včas
vstáva, zle sa máva ; kto včas líha,
neskoro vstáva, horšie sa máva.
Kto včas vstáva vytiera si zuby (od
jídla); kto neskoro, vytiera si oči
(od spánku.)
♦Záhalka čertova podhlávka.4) Č. 134. 525
polštár. Adalb. Próžnowanie 4.

6. Porekadla a úsloví o práci.

n) ' O pilnosti a namáhaví' práci.

Čo rukama nestačil, to nohama do-
tlačil.

K ô ň. Robí ako kôň. — Vždy je za-
priahnutý ako kôň v ^ápli. — Ťahá

1) Csak korpád legyen, kônnyu ebet kapni.
-) Macská i.s szereti a halat, de kerúli a vizct.
^) Rest embernek mindenkor ťinncpe van.
^) Otium pulvinar satana:.

Digitized by

Google

166

X. B. Dobývaní a užívaní majetku.

ako kôň. — To je dosť na koňa,

čo ten urobí.

Krvopotne vylopotený groš.

Namáha sa, len mu tak oči vysedajú.

630 Nemá ani noci, ani dňa; — ani sna,

ani dňa; — ani spania, ani stania;

— ani sviatku, ani piatku. Adalb.
Swi^tck 6.

» Nemám sa kedy ani poškrabať.*

Pilný ako tá včelička; ako ten mravček.
Adalb. Pracowity 5. 6.

Pilno mu, akoby horelo.

Pomáhaj v dedine bývať! (Pobízení
k práci.)
535 Práca, pracovať. Ide mu práca
akoby pálil; — od ruky (iz: zdarné). —
Má plné ruky práce. — Pracuje do
úmoru; — do umorenia. — Vždy
v práci zapriahnutý ako v gápli.

Robiť, robota. Ide ako osa do ro-
boty; — ako žihadlo. — Robí ako
kováč z ohňa ; — ako od úmoru. —
Robí, dobre (že) si tie ruky neso-
derie ; — dobre (že) sa nepretrhiic ;

— dobre (že) nohy neztratí ; — len
sa mu tak kačka parí; — len tak
tečie z neho; — len mu tak práca
v rukách horí. — Robí, drhne vo
dne v noci. — Robí na veky ako
krt. — Robí o milých päť. — Robí
rukama i nohama. — >To som si
ja týmito hriešnyma rukama vyrobil ! <

Sväcili (svätili) Svätého Narobsa. Z Boš.
dol. (Též :) Hneskaj (dneska, dnes)
je Sv. Narobsa. Z Boš. dol.

> Starý, na ofcru!« (Pobízení k práci.)

Svetom za novým letom !
540 Ťažkú fúru vezie.

Ten nebude mať kedy ani zomreť.

>To sú moje mozole!*

Ustatý (správne » ustalý < ) ako kôň ; —
ako pes ; — na úmor ; — do om-
dletia.

Včas hore, a pozde dolou. T. — Vy-
súkal rukávy.
545 Vrtí sa (v práci) ako ciha; — ako
vrtievka; — ako vreteno.

Zapriahnutý v práci ako hovädo.

ó) O lenivosti a dannožrontstvi.

» Akýže si tlelý!*

Ani krížom slamy nepreloží. Č. 541.

VI. SI. 234. — na kŕiž stebla —
Ani prstom nepohne. Ani sa prstom

roboty nedotkne.
Ani slamku neprekročí 55o

>Báťa, ale ste ťažké pohli!* 1)
>Bože a pane, vezmi sane, a mňa

na ne!«
Boží dar po peci sa pováľal. Boží dar

bez kvasníc. Z Boš. dol.
D e ň. > Bude večer, lebo nie, leda že

sa deň minie* — Deň na nohách

— na pätách roznosil — rozvláČil. —
Pánu Bohu deň kradne.

Doniesol mu Lacko hniličiek; — hru- 555

šiek
Hniloba. Pre svätú hnilobu nemôže.

— Smrdí od hniloby.

>Hopsa! chlapci, a ja nič!*

Hviezdy číta. — Hviezdy Číta na po-
ludnie.

>Chceš chleba.^* »Daj!« »A robiť.^<

»Jaj!« »A tancovať.?* >Hopsasa,

rasasa, a robiť nechce sa!*
Chytrý ako olovený vták ; -) — ako 56o

vôl.
Iba čo čas darmo márni.
A. »Jaj, keby mi chcela tá hruška do

úst odpadnúť!* B. »Jaj, keď sa ti

len chce tie ústa rozdrapovať ! <

(Tak dvé lenivé dívčice, ležíce pod

hrušní.)
»Ja som bača od Rymavskej Soboty,

nenaučil som sa žiadnej roboty!*

(Z vánoční koledy.)
Kde ho ráno postaví, tam ho večer

nájde. Č. 541.
Kde som, tu som, nech som len ! Pr. — 565

Kúty sošíva.
Lauro ho opálil. (Též:) Má Vavru pri

sebe. Trenč.
Medveď. Kýva sa — rediká sa —

temcší sa — teperí sa — tcrigá sa

— ako starý medveď.

^) Starší riekol mladšiemu, čo za pecou ležal: >jano, dones mi vody!* Janovi sa
nechcelo pohnúť, ale potom už ten vstal reknúc: >Háťa atd.
-) Kônnyii mint az ólommadár.

Digitized by

Google

6. Porekadla o práci.

167

>Mój otec bol dobrý gazda, a ja sem

jeho syn : on sám zedel mech zemáku

a ja dva mechy zím.« Pr. Modra.

Muchy oháňa. — >Načo brucho ?« »Na
rozum.* »A hlava .^< »Na v§i.«
570 Na dlhý motúz to uviazal. (:^ Odkladá.)
Nehty ho bolia.

Nechcelo sa Cigáňovi žať, že vraj
>nech si sbiera, kto si poroz-
sýpal* V)

Nepomôže ani za tolko, čoby muška
na krielci unesla.

Nezaslúži ani slanej vody. — Nerád do
tvrdého vŕta.

Odkladá ako hriešnik s pokánim ; —
ako lačný s . . ť; — ako kráľovi
smrť; — ako Rusnák sviatok (totiž
dle starého kalendáre) ; — to do súd-
neho dňa. Adalb. Odkíadač.
575 Od válova do brloha. (zíz Po večeri
hned na lože.)

»Otče náš, jenž si — včas ráno sjem
si. Otče náš, který si — včas ráno
do misy.« (O téch, kteŕí se pilné
modlí, ale nepracuj í.)

Pes. Naťahuje sa, — vylihuje — ako
pes, — ako Belko — na pazdcrí.
Č. 541. Protahuje — Adalb. Wyciít-
gač si^. — Zíva sa mu ako psovi
na pazderí.

Pokazil Pán Boh z neho pána.

Práca, pracovať. Bez práce sa len
tak tmolí po dome. — Musí ho
tiskať do práce, ako tekvicu — me-
chúr — do vody. — Pracuje, až sa
mu jazyk potí. Č. 541. -Sedliak žene
ťúka, do práce ju núka. — Za tenší
koniec prácu chytá.
580 Preťahuje sa ako slimák na dážď.

Previeva sa po povetrí ako mátoha
v noci.

Priberá sa ako kňaz orať.

Robiť, robota, vyrobiť sa. Bude
radšej vŠi pásť a holú dlaň lízať,
akoby mal robiť. — >Čo budeme
robiť, už sme porobili ! Budeme sa
valkať s vršku do doliny.* — >Ej
keby nebola nedela, čiže by som
robila I « (po vedela lenivá.) — ^HopI
hop ! nič nerob, otrhaný, bosý chodí *
— »Hop! hop! zajtra rob, a pozajtre

Švábku (zcmáky) škrob!* — La-
hostaj si robí. — Na ruku napľul,
na robotu nas . . 1. — Robí — chodí

— három fárom. — Robí to ako
z panštiny. (Též:) Odbudnul si to
ako panštinu. Adalb. Robič 52. —
Robota mu smrdí. Adalb. Robota 10.

— Sem tam, hen tam, a roboty ništ.
Z Boš. dol. — Tak sa vyrobil ako
krava na ľade.

Ruky. Díva sa so založenýma rukama.

— Drží ruky vo vreckách. — Ruky
na kríž založil.

>Si ty gazdiná z pustého mlyna!* Sr. 585
Adalb. Gospodarz 22.

Svätí svätého Ležúcha — Ležiaka.

Taká sedí za stolom, ani pani ruža.

To je chlieb bez kvasu.

Uhly podopiera. (O stenu se opírá le-
nošíc )

Už sa mu palička ohladila. (^zNavykl 59o
si žebroté.) Pr.

Valí sa ako olovený klát. — Vetrom
sa živí. T.

Vylihuje ako slon. — Vyvaľuje sa ako
máček na slnci.

Vlasy mu opuchly; — ho bolia.

Vlečie sa ako smola; — tmola —
slimák — .

Vojak od božieho hrobu. ^^5

» Vstávaj hore, holoritá: či nevidíš, že
už .svitá?!*

Všadebol a nič nevykonal.

Zuby si na slnci vysúša ako Cigáň. Č.
540. Suší —

»Žena praď kúdeľ!* >Ale mužíčku,
pospime si večerom, vstaneme ránom
(za rána)*. » Vstávaj ženol* >Ale,
mužíčku, poležme si z rána, pose-
díme z večera!*

»Žena, upeč kabáč; sebe s deťmi jeden 60o
a mne dva; a omasť mi, azda si
dačo sjem!* (volal manžel hlasem,
který se zdal pokazovati na velikou
neduživosť jeho).

Žily preťahuje.

Žobrák. Ešte spí, keď už žobrák na
tretiu dedinu zašiel. Iba vtedy

vstáva, keď žobrák z tretej dediny
príde ; — keď je žobrák už na piatej
dedine. Adalb. Wstawač 14.

') Též: »Lahko ti rozsypať, počkaj, ale sbierať!- (nuulroval Ci^án vida síti obilí'

Digitized by

Google

168

X B. Dobývaní a užívaní majetku.

Nazývky. Darebák (u Slováka vždy-
cky to, CO lenivec, zpozdilec), darmo-
žrút, daromník, daromnica (žena),
hnilý kôň, pecival, pecúch, poľagan,
popelvár, popelval, Postojké (Postoj-
kovie) Janko, povalač, skFago, telivo,

7. Všeobecná pravidla o sporení
a používaní. Marnotratnost.

Prísloví.

Aj najtustšie drevo preborí. Z Boš. dol.
605 Aká dostiha, taká hostina.

Aký hrniec, taká pokrievka, (č. po-

klička.)
Aký vtáčik, taká klietka.
> Aspoň ho ty zašanuj, keď sa sám ne-
šanuje.« ( — Nedej se ním hostiti.)
Babka.

Babka k babcc, budú kapce. Č. 436.

Prilož — krpce. Adalb. Bábka 1.

610 Kto si babku neváži, na groš sa ne-

zváži. ^)

Pridaj babku k babce, nasbieraš na

kapce, a naposledy i na nohavice.

Baňa.

Aj najväčšia baňa sa kedysi preberie.
Baňa je baňou, ešte sa preberie.
Č. 430. T.
Márnotratnému ani bane nepostačia;
" nič nestačí.
Blchy kŕmi a slonov nechá dochnúť.
Brucho.
615 Do brucha nik nevidí. ( Kdežto podlé
odevu viditelného budeš posuzen.)
Milšie brucho ako rúcho. Č. 141.
Mnoho rúcha vošlo už do brucha.
Nieto toho rúcha, čoby nešlo do

brucha.
Oči zapchaj, brucho napchaj, (m Po-
jez cokoH.)
62C Urež rúcha, nastav brucha. (:^ Chu-
dobný a marný človek. T.) Č. 557.
Urež ucha — .
Vzácne veci a rúcha ztratily sa do
brucha.
Čím väčšia hlava, tým väčší klobúk.

Č. 165.
Človek lačný nenie prieberčivý.

Čo je väčšie ako ves (voš), to do
domu vez. Spišské. Č. 430. Štojž je
Ijepše — (Též:) Co je vakše jako
veš, to si do torbečky vež (vezmi).
Šár.
Čo máme, o to nedbáme, a za iným 625

sa sháňame.
Čo na mýte vyhráš — obídeš — , to
utratíš na tridsiatku ; - - doplatíš. -)
Č. 60. Co na cle —
Čo vyhodíš, to nelapíš.
Dal ti Pán Boh dary, užívaj mierne.

Č. 5. Dal ti Buh štédŕe —
Dnes veselé »hopsa!« zajtra prázdna

kapsa. (Víz 777.)
Dobre.

Dobrá psu mucha a človeku repa. 63*
Č. 189. T. — a chlapu repa. —
Sr. Adalb. Matjasz 1. — Dobrá
psu mucha, keď mu padne do brucha
Adalb. Mucha 4. Pies 38.
Dobrého moc nebýva. Č. 30. Adalb.

D. Dobre 48.
Dobré je dobré, keby ho bolo kedy

jesť. (Iron.)
I dobrého moc škodí.
Pomaly s dobrým.
Dom.

Malý pán vo veľkom dome sa ztratí. 635
Načo tomu dom, keď nič nemá
v ňom !
D u p č i ť.

Dze vydupčil, tam prcdupčil. (Vy-

délal a promrhal.)
Dupči, Janko, dupči, veď ti otec
kupčí. (Sr. 736, 737.)
» Ešte i klobásu — sadlo' — na slaninu
doplácať!* (K jedné ztráté nepŕipojuj
druhou.)
Gazdovať, gazda.

Ak nenavaruješ, nenagazduješ. 640

Kto koštoval, zle gazdoval.

Potom sa budeš učiť gazdovať, ke(F

nebudeš nič mať.
Potom sa gazda dokáže, keď sa mu
brada podviaže (t. j. když zcmre).
G rajciar.

*Kde krajan neváži si grajciara, má
cudzozemca za pána.

^) Srovn. Wer den Pľcnni^ nicht chrt, wird des Thalcrs nicht Herr werdcn.
-) Sruvn. A mit rc'ven nver, clveszti a vámon.

Digitized by

Google

7. Všeobecná pravidla o sporení a [)oužívání. Marnotratnost.

lf)9

645 Kto nechce grajciare, nemá toliare.
Lepší častý grajciar ako neskorý
groš. (Též:) Lepší hustý grajciar,
ako riedky groš. 1)
Nechráň si grajciar, nebudeš mať dva.
Za morom grajciar, a prievoz jeden
zlatý.
Groš.

Drž groš, abyc (aby ti) kraj cár ne-
utékel. Z Boš. dol
^5í» Groš za grošom, zlatý za zlatým pekne
sa všetko minie.
Hore groš, dolu dva.
Kým vyhráš groš, utratíš dva.
Kto nedrží groš, zlatého sa nedočká. 2)

Adalb. Grosz 48.
Lepší dnes groš, ako zajtra dva.
i55 Lepší usporený groš ako nájdený to-
liar. Sr. Adalb. Grosz 59.
Hľaď sporiť v čas, máš v núdzi zas.
Hody.

Hody, hody, narobily škody. Pr.
Kde často hody, tam neďaleko hlady.
Č. 59. Sr. Adalb. Dwór 26. Gody
1. 6. Pan 136.
Husto šiť, riedko piť.
Chlieb, chlebík.
660 > Aj toto je kus chleba ! « (povédéla
žena zdvihajíc kousek suché mrvy.)
Dobrý je i chlieb, keď nieto kolá-
čov. 3) C. 189. Adalb. Koíacz 3.
Chleba v ruke nepribýva.
Chlieb len načiať, a okrušck za

okruškom sa minie.
Jedz chlieb a pij vodu, nebude ti
na škodu.
660 Keď j é človek lačný, aj ovsený chle-
bík šmačný. 4) Č. 189. Hladovému
— Sr. Adalb. Kolacz 4.
Nepúšťaj sa do toho, čo ti chleba
nedá.
Chto nevyscíska, nevyzíska. Z Boš. dol.
I hlboká studňa sa časom vyváži. Adalb.

Studnia 2.
I po žatve bývajú » suché dni«.

íverko, trieštička, aj to je j)iesnička; 670
žínečka, motúžček, aj to jej je kúščck.
Z Boš. dol.
Jeden idze na odpust a druhy zaš na

rozpust. Šár.
Jeden raz orieš, jeden raz si od kroj.

(Sr. podobné XI. 357.)
Jesť, s jesť atd.

Akô jesta, takô sesta. ») (Též:) Čo
jesta, to sesta. Čo jesto, to sesto.
(Víz 676.)
Ak si sješ prasa, nebudeš mať ko-
rýtko mäsa. (Též :) Zabij prasa, po-
kazíš korýtko mäsa. Pr.
Bohatý jie, kedy chce; chudobný, 675
keď môže. 6) Č. 168. Adalb. Bo-
gaty 27.
Čo máš, to jedz. (Též:) Co mám,

to ham!
Čo máš urobiť zajtra, urob dnes, a čo
máš dnes sjesť, nechaj si na zajtra.
Č. 131. Adalb. Jesč 10. Jutro 1.
Hovorí svätý Tomáš : jedz doma, čo
máš, a u ľudí, čo ti dajú. Adalb.
Tomasz sw. 2.
Kto si neprejie, ten má.
Lepšie delené, ako naraz sjedené. 68t
Mačka sjie sviecu, a potom bárs

(treba) po tme sedí.
Sjedz všetko, čo teba nesjie.
>Kam sa obrátiš teraz, keď je svet nie
konský zadok .M < (Výčitka márno-
tratnému.)
Kde je príma (príjem,), je aj výdanok

(výdavok). Pr.
Keby si bol šanoval, mohol psovi zlej 686

cesty neukázať. Pr.
Keď čo nemáš, pristaň na chuti. Adalb.

Smak 4.
Keď je (jesto), minie sa, a keď nenie,
(nieto), obejdc sa. Pr. Adalb. Byč
44. Ješč 47.
Keď máš koč, len sa voz. T. (Vý-
straha.)
Keď nemáš koni, choď pešky. '^) Č. 432.
Adalb. Wóz 13.

1) Jobb a súríi garas mint a ritka forint.

2) Srovn. Wer den Pfcnnig atd. str. 168.
^) Ha kalács nincs, kenyér is jó.

*) Srovn. Zabkenyér is jó, ki hozzá szokott.

•'») Jesta, sesta •— ostatné neužívaná forma.

*^) Gazdag akkor eszik, mikor akorja, szejíény, mikor kaphatja.

7) Kinek kocsija nincs, gyalo*( jár.

Digitized by

Google

170

X. B. Dobývaní a užívaní majetku.

690 Keď nemáš penez, pred muziku nelež.
Pr. — Č. 163.
Keď nemáš vína, napij sa vody.
Keď sa slanina načne, vždy hore vyššie

ide. Srovn. Č. 432. Načatá —
Kým nadobudneš nečo, prídeš o všetko.
Kto má v torbe, zji i na horbe (horb =:
hrb). Šár. (zíz Hlavní vec je míti
živnost; nevyhledávej jiného pohodlí,
jestli se nedostáva.)
696 Kto si chráni — šanuje — gazduje —
opatruje, ten má. Č. 429. Kdo šetrí
— (Též :) Kto si nepremárni — ne-
prej)ije — neprežere, ten má.
Kuchyňa.

Čo si dáš do kuchyne, to ti donesú

z kuchyne.
Veíká kuchyňa, malý testament (zá-
vé£). Adalb. Kuchnia 1. (Též:)
Velká kuchyňa ešte nikdy testament
nerobila.

Ľahko tečie voda, ľahšie ide škoda.
Lakoty vedú do nudzoty.
700 Len časom kapusta s mäsom.
Lepšie, naj 1 ep š i c.
Lepší bol leš nebol.
Lepšie dačo ako nič.
Starý chlieb, staré víno, stará slanina
vždy najlepšie. (O chlebe a slanine
platí to v tom smyslu, že jest to
znamením sporení.)
L í z a ť.

Potom bude dlaň lízať, keď si pre-
márni.
705 Potom bude labu lízať, ako medveď,
keď si potroví. 1) Sr. Č. 282. a 619.
Málo, malý (prípadné mnoho).

Huba je malá dierka, ale veľká roz-

nosielka.
Huba malá dzurka, ale veľká me-

dzurka. Pr.
Komu málo nikdy nestačí, ani moc

mu nebude.
Kto je nie s malom spokojný, ani
s mnohom nebude.
710 Kto si mala neváži, po mnohom nech
nebaží. Č. 435. Adalb. Rzccz 19.

Kto si mala neváži, viacej nezaslúži.
Malá dierka je do hrdla, ale veľká

stodola.
Malá hŕba pýta viac. 2) (Užíva se
rozličné. Zde snaha po rozmnožení
majetku. Ŕíká se to dále, když se
mnoho lidí na jedno místo nenadale
poschází; když se milodary sbírají
atd.)
Málo bolo, vyžili sme; mnoho bolo,

strovili sme.
Moc bolo, minulo sa; málo bolo, 715

vyžilo sa; — pristalo sa. (Viz 687.)
Nemáš tak mnoho, aby si to nestrovil,
a nemáš tak málo, aby si nemohol
vyžiť.
Nieto toho »málo<, aby nestačilo.
Nit telo velo, žeby se nerozešlo ;
nit telo malo, žeby še neobešlo.
Šár.
Nieto toho »moc«, aby sa neminulo,
a toho mala, aby dosť nebolo.
More je more, a prebere sa. Pr.
Muchy lapá, voly púšťa. 3) (Srovn. Mat. 72(»

23, 24.) Srovn. Č. 20. a 572.
Nač sú ti kasne, keď sú ti prázdne.^
Na grošovom prasa ti päťgrošový mo-

túzok.

Najprv >hoja! hoja!«, potom » horká

psota moja!< (Též.) > Včera bolo

>hoja! hoja!« dneska bieda moja!*

Na kclo vystač, na telo pristac. (Též : 1

Jako vystač, tak pristac. Šár.
Naraz >hyc«, na druhý raz nie."*) 725
(»Hycať* =z mnoho bráti na sebe.
»Nehycaj toľko*. Šuj.)
Naraz hoj no, na druhý raz h ... o.
Na vidličke snadne, ale chytro spadne.
(Též:) Na vidličky ladne, ale rado
spadne.
Na vychyrné jahody s košem nechodia.

T. Č. 104.
Nehádž vajci za vrabcí. Č. 256.
Nejeden pre svoje vrecko (pytel, pan- 735

dero) prišiel o všetko. Č. 139.
Nekupuj, čo potrebuješ, len bez čoho

nemôžeš byť. Adalb. Kupič 15.
Nemusíš mať všetko, čo vidíš.

') Talpát nyalja mint a mcdve.

2) Kicsiny a rakás, naíjyobbat kiván.

•■') Srovn. Szunyo^ot mcfjszuri, a Icgyet elnyeli.

*) Ej^n'szcr hincs, mászor nincs. Srovn. Č. 59. Jednou pic —

Digitized by

Google

7. Všeobecná pravidla o síioŕení a používaní. Marnotratnost.

171

Nevie.^ ešte, čo je starosť, kým nesolíš

svojou soľou.
Odklady — poklady.
73f. Od kováča uhlie nekupuj. í) (Též:) Od
kováča uhlie, od žobráka kapsu, od
kata meč pýta. Adalb. Kowal 9.
Kupič 13.
Otec.

Čo otec nahromaždil motykou, to

syn rozhadzuje lopatou.
Otec stíska a syn výska. Č. 61.
Adalb. Ojciec 21.
Peniaze po úbočí a bieda popred oči.
Počet.

Častý počet — dobrý priateľ.
^740 Kto počtuje, ten gazduje.

Počkaj, aby si neišiel vedľa radu —
z dom' do domu, (t. j. žebráním.)

P o k r o v e c.

Dotiaľ sa vystieraj, kým ti pokrovec
— perina — stačí.-) Srovn. Č.
433.
Pokrovec netreba do tých čias na-
ťahovať, kým nepukne.
Pomôž, Bože, dačijo, •^) a svojemu pridze
čas. Sár. (Sbératel poznamenal -iz Cizí
dary béŕ, užij v pravý čas, se svým
šetŕ !)
7*5 Po pier ku sbicra a duchny rozhadzuje.
Predať, predávať.

Ploty pálil a popol predával.
Predal voly, kúpil soli.
Predal zápraž, kúpil na voz kolomaž.
Predac - -ztracic ; kupic — nabyc. Šár.
Rok.
'50 Rok je dlhší ako klobása. Rok je
dlhý. ^Viz 774.)
Žeň býva len raz do roka. Č. 261.
Schovaj, to jiesť nepýta. Schované veci
sa zídu. 4) Č. 437. Adalb. Odložone.
Smenncmu volovi aj kalužina chucí.

Z Boš. dol. Adalb. Wól 38.
S prstom omáčaj, vyomáčaš. Pr.
'*5 Statky^) vychodia na nestatky.

Bez rozumu statky vychodia na zmätky.

Svoje.

Kto nešanuje svoje, nebude ani tvoje.
Č. 431. Kdo nechová - Adalb.
Oszczedzač 2. Swój 17.
Kto si svoje neváži, nech j)o cudzom

nebaží.
Kto svojho nešanuje, cudzieho neza-
sluhuje. Sr. Č. 431. Kdo svč záha-
žuje —
Lepšie svoje látať, ako cudzie chvátať. 76o
Adalb. Latač 2. — Svojho sa drž !
Šanuj si kým máš.
>Tak nás aj vši sjedia (ak tak budeme

gazdovať.); — vši nájdu «.
Tenšie musíš krájať.^*)
Tlsté bolo, pohorelo. Pr.
Troviť, s t r o v i ť.

» Každý by viac strovil, keby mal.< 755
(Tím odvetí bohatý chudobnému,
když mu tento bohatství jeho pri-
pomína.)
Ľahšie stroviť ako zarobiť. Adalb.

Zbycic.
Skôr sa stroví ako zarobí.
Usiluj sa hus dostať, i)okial vrabca
strovíš. Č. 438. (Viz níž Vrabec - )
V krpcoch musí Človek na peniaze
robiť a v čižmách ich troviť. '*) Č.
434.
Vrabec sa zarobí a hus sa stroví. 77o
Č. 594.
Umrlé hľadá, doma živé kape.
Užij, čo máš a kým máš.
>Veď je to nie daj nám dnes,' a

zajtra ,choď, kde chceš.'*
Viac dní ako klobás.^) Č. 437. Sr.

Adalb. D. Kielbasa 7.
Vyrobiť, zarobiť.

Keď zarobíš, vtedy skryj; keď utratíš, 775
vtedy pij. (Iron. dodatek; aneb snad:
pij, aby se lidem zdalo, že i pri
té ztraté vždy ješté dobre stojíš.)
Modli sa a pracuj, a čo vyrobíš, za-
varuj.

*) Kovácstól vcsz .szcnet.

^) Addi^ nyujtózzál, mcddifr a pokrócz ér.

^) Dačijo — nČčí, cizí.

*) Servata valcbunt.

•'») >Statok< v slovenčine znamená vla.stnč to co česky »dol>ytck*.

*•) Srovn. Parcius comedenduni.

'*) Boc.skorban kel! kcresni cs csizmában koltcni.

^) Tôbb nai) mint koll)ász.

Digitized by

Google

172 X. B. Dobývaní a užívaní majetku. 8. Užívaní podlc času. 9. Porekadla o marnotrat.

Vtedy bolo »dýnom danom I « a teraz
je >Bože môj!« Sr. Adalb. Bieda 86.
Zajaca zanechal a komára honí. T.
Zapchať.

Čo sa môže dlaňou zapchať, načo
celý človek.^
780 Chto ncsce zapchať dieru rukávom,
musí dať celú halenu. Z Bos. dol.
Kde môžeš zapchať prstom, ne-
zapchávaj dlaňou.
Zlato.

Lepšie zarobiť na blate ako ško-

dovať na zlate. C. 286.
Všetko jedno, či na zlate či na blate
zarobiť.
Z mnohých kvapiek býva príval. ^)
785 Z runa žiť, nie z barana. (.»Runo«,
rúno, vlna predstavuje tu úrok,
» baran* kapitál.)
Žobrácky.

Nech sa nikto neodrieka žobráckej

palice — kapsy — .
Neodriekaj sa zimnice, ani žobráckej
palice.

S. Užívaní podlé času.
Prísloví.

Na Vánoce — po gágorce (aneb:)
plné hrnce — plné gace; na Velikú
noc — najedel sa moc ; na Ducha

— do polbrucha; na Trojicu — už
len za užicu (lyžicu). (Též :) Na Svä-
tého Jána už len dzejakého šmáňa
(zber by). Z Boš. dol.

Na Velkú noc — najem sa moc ; na

Ducha — do polbrucha; — na Tro-

jičku — len trošíčku, a na Jana —

už v bruchu jama.

790 Na Svätý Kríž (3. máje) len jeden slíž.

P ô s t.

Na fašiangy výskal, v pôste bruchom

stískal.
Pôst, — chyť ho za chvost.
Za fašiangy pôst.

9. Poif-ekadla a úsloví o marno-
tratnosti.

Ani baňa by mu nepostačila. Č. 594.;

- ani Lykavskc ])anstvo. (Nékdy

^) .Suk cscppl)!")! na<^^y t>t") válik.

V Liptove, kde jsou posud rumy
Lykavského zámku pri obci >Ly-
kavka*. Objemnou knihu o tom se-
psal knéz Štépán Hýroš.)

Gazdovať, vygazdovať. Gazduje 795
čertovi na budzogáň ; — od desiati (ch)
k piati (m) Č. 593.; — od tisíca
ku stu; — z tisíca na grajciar; —
z kravy na kanálika; — z mecha
do tanistry ; — z pece na hlavu. —
Vygazdoval ako Barto na číkoch. T.

Grajciar. Poslednému grajciaru na
grg stupil. — Ten vždy len hľadí,
akoby z groša na grajciar prišiel. —
U toho sa grajciar nezplesnie.

Groš. Neľúbi u seba groš. — Nerád
má groš vo vrecku. — U toho sa
groš neobstojí ; keď má len jeden,
povie, že mu smutno samému ; keď
ich má viac, že sa — vraj — nesnášajú.

Ide mu gazdovstvo dolu vodou. — Ide
to zo psa na psa ; — šiky myky — .

Jedno bije harnky, druhé trepe rahynky.
(Harnky zz hrnečky ; rahynky zz pan-
vičky. Ani jeden úd domu nezná
šetŕit. Sár.

Keď má v hrsti šesť dukátov a otvorí 80»
ju, už má len tri.

Kúpi i slona, keď mu ho ponúknu.

>MaI som, mal som, premarhal som!«
(Píseň.) — » Márnotratný syn.* (Luk.
15 k.)

Nosí deravú kapsu, (rr: Co vydélá, to
promrhá.)

Oboma rukama rozhadzuje.

Odkladá to do deravého vreca. ^^

Peniaze. Nezná cenu peňazí. — Pe-
niaze ho páľa vo vrecku. — U toho
sa peniaze neľúba ohriať. (Viz 796,
797.)

Pesstvo ho kazí. — Pod vozom mu
utekajú kolesá. (Též:) Idú mu ko-
lesá napred (bez voza. iz: Pfedem
stráveno.)

Predá aj Kristov plášť.

Prehajdákal, prepajoval majetok.

Prehnal črevom — hrdlom — hrtanom sio
— majetok. Č. 593. (Tcž:) Prehnal
všetko preš hrtan.

Púšťa všťtko do dymu; — do vetra.

Digitized by

Google

10. Nebuď úzkostlivým vzhledem na majetek. 11. Ztráta jmční.

173

Robiť sa mu nechce, ale halaškovať,
kalatovať, na to by ho bolo.

Rovnal, rovnal, až mu zo slaniny motúz
na hlavu padnul.

Rozdáva od buka do buka, ako Já-
nošík (súkno, ktcré — die povesti —
bohatým kupcom bral a chudobným
rozdával meŕe ho v lese od buka
do buka).
815 Väčší východ ako príchod. — Veľkého
pána hrá.

Volakedy si cedulami — banknótami
— fajku zapaľoval, a teraz je žobrák.

Vŕzga kolieso, prepil kočiš sadlo. T.

Všetko uporajil. (Srovn. »rajka«^:ne-
véstka.)

Zachodí s tým ako s farskou slamou.

«ao Zle vybačoval — vyradoval — . (»Bača<,

správce salaše ovčího tehdy dobre

vybačuje — vyradujc — když celou

patŕičnost syra majitelúm ovec vydá.)

Slovesa: Doremeslil, ; dogazdoval ;
vygazdoval.

10. Nebuď príliš úzkostlivým vzhle-
dem na majetek.

Prísloví.

Co še hasnuje, to še haluje. (>HaÍc-

jec s zz roztrhati se.) Šár.
Co še potrebuje, to šc spotrebuje. Šár,
Čert by vzal hrnčiara, aby jeden hrniec
na veky trval.
•26 Co nekúpiš, s tým ncskúp. (Iron.,' také
vzhledem na reči.)
Jeden, jedno a druhé.

Čo na jednom ncdochodí, to sa na
druhom vynahradí. Č. 282. Adalb.
Zejsc 1. ^ — Čo na jednom prehráš,
to na druhom vyhráš. (Ovšem
i opačné.) — Čo ti na jednom
ušlo, to si na druhom doženieš.
Jeden zlatý nenič svet.
Jesť.

Kde sa najedia štyria , najie sa

i piaty. ^) Adalb. Gotowač 2.
Keďby si Cigáň halušky cenil, nikdy
by ich nejel.

Keď sa drevo rúbe, v oba boky ívere 830
skáču.

Kedz še ztraty bojiš, zárobku neufaj.
Šár.

Kto peniaze utratí, tomu Pán Boh na-
vráti . nahradí).

Škoda.

Malá škoda nenie svet.

Osoh so škodou za ruky sa vodia.

Sr. Adalb. Szkoda 4.
Škoda ide do chasňa. 835

Škoda je, čo pes sjie ; -j — čo pes
ncsjie {zn CO již ani pes nesežere.)
Škoda s osohom chodí.

11. Uspokojující rčení vzhledem
ztráty j mení.

Aspoň sa sekere porisko navráti.
Bodaj to bolo za všetku škodu I Bodaj

len väčšej škody nebolo!
Na Lykavskom zámku viacej zkapalo. 8*o
S tým nezbohatnem, a bez neho ne-

zchudobniem. (Vzhledem lakomce :)

Preto nebudem chudobnejším a on

bohatším.
S tým nezískam ani nezj)ýskam.

12. Skoupost, lakomost, lichvárství

(si. úžera, zderstvo).

Prísloví.
Bôh.

Ani Bohu, ani svetu.

Bôh toho zatratí, kto chudobného
ukráti. Sr. Adalb. Bogacič si^ 1.

Kto chudobnému uťahuje, tomu Bôh 845
z hrdla vytrhne. — Kto druhému
uťahuje, tomu Bôh utiahne.

Neverí ani v Boha, ani v koňa.

»Vermež v Boha jednoho« (píseň
náb.), drimež jeden druhého. (O la-
komci svatoušku.)
Bohatý, boháč.

Blázon chodí nahatý, aby umrel bo-
hatý.

Boháče moc dať nescá (nechtí) a
málo dať sa hanba. Z Boš. dol. Sr.
Č. 46. Málo dáti —

1) Wo Viele essen, wird auch noch Einer satt.
'^) Srovn. Schadc ist, was der Wolf auflfrisst.

Digitized by

Google

174

X. B. Dobývaní a užívaní majetku. ľJ. Skoupost.

«50 Boháči najväčší lakomci.

Boháč obyčajne i skupáň. Č. 166.
Bohatý nemá dosť, kým mnoho chu-
dobných nesožere. Č. 167.
Chudobní nemajú, bohatí nedajú.
Cudzie.

Cudzí statek nikdá se nedarí. T.
855 Kto je žiadostivý cudzieho, svoje

tratí. — Kto za cudzím chodí atd.

Adalb. Cudze. 29. 31.
Kto sa lakomí na cudzie, prichodí

o svoje. 1)
Ľahko je dávať z cudzieho. 2) Sr.

Č. 45. Snadno — Sr. Adalb. Chleb

129.
Ľahko je z cudzej kože remence

krájať. VI. SI. 223. Z čije skury je

dobre ŕemyné kroť, ale cuze zboži

nérozmnoži. Adalb. Rzemieň 1.

Skóra 18. (Sr. VIIL 1179.)
Na cudzej koži ľahko bubnovať.
860 Z cudzieho nezbohatneš. Č. 54. Adalb.

Cudze 15.
Z cudzieho štedrý.
Čert.

Čert by sa obesil, aby ten dačo

dakomu dal. — Čert by sa z býla

zabil atd. (Viz 896.)
Čert požehnal, čert vzal. Sr. Č. 61.

Co od čerta —
Čertu z hrdla nevydriapeš. — Čo

čert vzal, to nevráti.
865 Čo kto s čertom zgazduje, po toho

(majetek) si príde diabol i s inte-
resom.
Čo prišlo od čerta, ide do čerta.
Hriešne peniaze idú do čerta.
Kto druhému berie hrsťou, po toho

príde čert s vrecom. Sr. Č. 143.

Vezmi — O. 12. Sr. Adalb. Cudze

43.
Kto na cudzie s lyžicou, čert na

jeho s vrecom. VI. SI. 223. Kdo

po cuzim dechem, čert na neho

s méchem.
870 Lehka porta (nábytek) pujdze do

čorta. Šár.

Od čerta dušu pýta. ( iz: Marné za-
dáš od skoupého.)

Skôr vydreš od čerta dušu, ako nečo
od lakomca. Sr. VI. SI. 235. Spéš
od Žida na pobožných pesničkách
vyzpiva, miž od neho co dostane.

Slúži za groš i čertu i Pánu Bohu.

Uderil sa čert o božiu múku (když
skupaň na pr. almužnu dal). Pr.
(Sr. 862.)
Čo po takej krave, ktorá nadojené 875

mlieko vykopne !
Dať.

Dal mu ako psovi na vidličke. (Snad
že se pes pri tom bodne.)

Dá ti koza mlieka, ale sa ti naj prú
doň vys . . .

Komu nechce dať, toho nechce znať.

Kto chce dať, ten sa neopytuje. Č.
48. Adalb. D. Dač 113. — Kto
sa pýta, nerád dáva. T. Č. 48. —
Kto sa pýta »či chceš .í^< nerád
dáva. í^) Č. 48.

Nie ten dá, kto má, ale kto chce. sso
Č. 44.
Jeden nespravodlivý groš sto spravo-
dlivých vytiahne.**) Č. 55. Adalb.

Grosz 26. 39.
»Keď si mu vzal živnosť, môžeš mu

i život.*
Koho neboli, (lehko) povoli. (zn Z ci-

zího se lehce hospodári.) Sár.
Kto chce mnoho, nemáva ničoho.
Ľahko prišlo, ľahko šlo. Č. 60. Adalb. 88&

Przyjáč 1. Zejsč 2.
Lakomý, lakomosť, lakomec.

Chudobnému veFa chybí, lakomému
všetko. C. 52. Adalb. Lakomý
3. 26.

Lakomec je najhorší sám na seba.
Sr. Č. 55. Adalb. Lakomý 22.

Lakomec je rovný svini : len po smrti
osoh činí. Č. 56. — Lakomcovi
— skúpemu — a svini jeden osoh
iba po smrti. Adalb. Lakomý 18.
Sk^py 18.

Lakomému čoby vozom vozil, ne-
bude mu dosť.

^) Másét keresi, ma^áét vcszti.

-) Kônnyu a máscból atlakozni.

^) A ki kcrdi : kel! e ? nem oiomest ad.

*) Kgy hamisan jott jx'-nz clhajt száz itjjazat.

Digitized by

Google

Iľ. Skoupost, lakomost, lichváŕství.

175

8O0 Lakomý čím viac má, tým viac
skuhre — žiada. — Sr. Č 51,
Adalb. Lakomý 1.
Lakomý nikdy nemá dosť. l) .Č. 52.

Adalb. Sk^py 27.
Lakomý o všetko príde. C . 54.
Lakomý viácc tratí než ulakotí. T.
Lakomosť nemá studu. — Lako-
mosť nemá dna.
8**5 Lekko pohoscic hosce v posce. Šár.
Musel sa caj) zabiť (když ten to dal).
Nábytok, nabývanie, nabyté.
Aké nabývanie, také pozbývanie.

Adalb. Nabycie 2.

Ľahké nábytky zriedka užívajú dietky.

Ľahký nábytok, ľahký pozbytok. Sr.

Č. 60. Adalb. Nabyte 2.

9<x» Zle nabyté, ešte horšie odbyte. Č.

60. — Zlé nábytky, zlé odbytky.

Nacecaná búcha (blcha) menej štípe.-)

Z Boš. dol. C. 365. Napitá —
Načo má, keď neužíva?
Ňaňo (otec) škvárnik, Jano (syn) már-

nik.
Nech chodí po smrti žrať.
905 Nespravodlivý majetok na tretieho de-
diča nedôjde. Sr. Č. 61. — Zle
statku — Adalb. Dobro 10. —
* NespravodHvý statok nededí. Č. 61.
Otec zdiera, syn márnik sa vyškiera.

Sr. Adalb Sk^py 29.
Pes psie.

Čo pes schváti, nerád vráti. Sr. Č.

143. Co vlk -
Psie bolo, psie bude, zo psa na psa
príde.
Prišlo z dráča na marháča, a z mar-
háča na naháča.
910 Sebe zlý, — komu dobrý ?'^) (Syr. 14,
5.) Č. 32. Adalb. Dobrý 66. Zíy 15.
>Sjedzme najprv tvoje, potom každý

svoje. «
Skúpy, skúposť.

Kto je skúpy, ten je i hlúpy.
Od skúpeho sa nik nejK)žije. **)

Pyšný pyšného a skúpy skúpeho

najviac nenávidí.
Skôr by od jalovej kravy tela vy- 9i5

žiadal, ako nečo od skúpeho.
Skúi)y dva razy platí, lenivý dva

razy chodí. Adalb. Sk^py 19. Sr.

Adalb. Chciwy 4. Č. 135. Lenivý —
Skúpy draho kúpi ; — draho platí.
Skúpy jednou rukou dáva, druhou

bcre; — najprv dáva, potom bere.

Sr. Č. 544. Jednou - (Též.) Čo

jednou rukou podáva, to druhou

vychytáva. Adalb. Dač 55.
Skúpy moc stroví, lenivý moc schodí.*'*)
Skúpy vždy tratí. T. 92o

U skúpeho je vždy po obede. Adalb.

Sk^py 38.

Umrel Darmodaj, nastal Vydrigroš. Č.

49. 542. Adalb. Darmodaj 2. (Viz

1043.)
Vlk.

Čo sa raz vlkovi do hrtana dostane,
to nikto viac nevydriape. Sr. Č. 55.
Adalb. Wilk 7. D. Wilk 117.

Nasýtený vlk sa uspokojí, ale lako-
mec nikdy. Č. 52. (Též:) Vlk sa
nasýti, lakomec nikdy.

Ťažko je vlkovi barana zo zubov 925
vydrapiť. 6) Adalb. Wilk 117.

Vlk je pachtivec.

Vlk nepýta, ale chytá.
Zisk, získať.

Ako získal, tak prevýskal.

Zlý zisk neomastí pysk.
Žobrák,

Keď je kapsa sýta, ale žobrák nie. 930

Keď je žobrák sýty, ale kai)sa nie.
Č. 51.

Porekadla a úsloví o skouposti, la-
koiposti, a lichváŕství.

Aj dušu si zapredá.

Ani suchého chleba nepodá.

Babka (viz Grajciar).

*) Fôsvénynek soha sincs elcg.
-) Naproti tomu: Az úh szunyog nehezet csíp.

^) Srovn. K i magának rossz, másnak se jó. — Fosvény magának sem jó, hu^y
voIna masnakr

*) Také poverečné, na j)ŕ. od skoupého koupenc hovádko, prase nezdarí se.

•'•) Fosvcny tôbbet kolt, rest t()bbet jár.

^''í Nchéz a bárányt farkas száj«'U)ul ícivonni.

Digitized by

Google

176

X. B. Dobývaní a užívaní majetku.

935 Boji sa ešte i o ten prach pod pra-
hom.

Bude sa pravotiť pre piaď zeme.

Bude skoro zpod seba jesť (totiž vlastní
výkal). 1)

Cmar Židovkám na rýfy predáva.

Dal sa čertu do pazúrov. (Podlehl
úžerníku.)
940 Derie ako pastier. (Smysl.í* Lipa I. al-
manach str. 19). — Dobrý to ošmek,
(úžerník).

Grajciar (babka, groš, polgrajciar).
Bude za grajciar Cigáňovi — čer-
tovi — dieťa kolísať. - Dá si za
grajciar dieru do kolena vŕtať. Č.
543. — Poženie za grajciar kozu
cez Tatry. Adalb. Babka 2. Č. 488.
543. — Poženie za grajciar voš —
blchu — cez horu — cez mesto —
do Pešti — do Viedne — na tre-
tiu dedinu. VI. SI. 219. Lakômy by
blechu po strnisku do Vídné hnol.
Adalb. Wieden 2. - Trasie sa za
grajciarom. - Trasie sa, keď ide
dakomu grajciar dať. — Za grajciar
by sa dal obesiť; — blchu vymiš-
kuje.

G r o. š (víz Grajciar).

Holiť. I holí i strižie (strihá). Adalb.
Golič 7. Strzyč 1. — Oholil ho bez
britvy. Č. 534. Sr. Adalb. Golič 5.

Horší od Oláskeho (=: Rumunského)
Cigáňa; - od Žida. Č. 542.
945 Chce spraviť z muchy dva kožuchy.

I o tú poslednú kabanicu (halienu) by
ho nedbal pripraviť; — i o tú po-
slednú smidku chleba.

I s oltára by vzal. Č. 540. Adalb.
Wziač 13.

Koža. Nedbal by s neho kožu strh-
núť. Pili mu na kožu. Sodral ho
do deviatej kože. 2) Adalb. Lupič 2.
— Stiahol by s nahého kožu.

Lakomý na peniaze ako čert na dušu.
950 Nabil si pod päty; — pod prsty.

Na dobre ho zabil. ( s O vše jej pri-
pravil.)

Na druhých ťapka a na scbä hrabká.

Na nehet všecko odmeruje. T.

Nedať. Nedal mi ani čoby mucha na
krielci unesla. — Nedá ti to, čoby
sa ti od ťažkej nemoce žiadalo; —
čoby. si hneď dušu pustil ; — čoby
si jazyk vyplazil. (Srovn. 957. 958.
Víz také XVI. odst. 18. c.)

Nehodno je s ním mastné halušky jesť. 955

Nenásytné vrece — črevo; — nená-
berné; — bez dna.

Nevyprosíš od neho, čobys' krvou za-
plakal. T. a Č. 542. Adalb. Uczy-
nič 1.

Nezaložil by ťa (peniazmi) ani čobys'
ho pre Boha prosil.

Oplel ho o všetko.

Po jednom hrachu v hrnci varí. 96»

Polgrajciar (viz Grajciar).

Pomohol mu z vrecka. Sr. Adalb.
Kapsa 4.

> Poskladajme sa, ja nedám nič.< Adalb.
Dač 110.

Rád by len na daromnici žiť (pújčo-
váním si, hosténím se atd)

Ruka. Má krátku — skrčenú — ruku %5

— Narodil sa so zavretou rukou.

— Ruky sa mu trasú od skúposti.

S ničím sa neučlovečí — nezavďačí.

Sobral mu to ako mrcha koňovi pod-
kovy. (Také o krivde pod spôso-
bem práva a spravedlnosti )

Stydne — je studený — od úžery.
Štyroch obíde a piatemu nič nedá. Pr.
Šturmuje né k zámku ale k mešku. T. 970
Tam žne, kde nesial. (Srovn. Luk. 19,

^'''■^

Ťažko páperie pustí. Pr. (Viz 974.)
Ten i od jalovej kravy mlieka nadojí ;

— teľa vydre.

Tvrdá to hus na šklbanie.
»Veď si ho ty len obohatil!* 975

Vie od koštiaľa mäso zhrýzť.
Vyzvliekol by ho z kabáta — z košele

— z kože. Č. 543.

Vláči ako zmok, dobre že sa nepre-
trhne.

Všetko. Všetko by do jedného uzla
zaviazal. -- Všetko by sám pohltal.

— Všetko mu oči kole. (:= Na všecko
se lakomí.) — Všetko najprú ofrfral,
ohundral, (až dal).

1) Er frisst seinen eigenen Dreck.
-) Kinem die neuntc Haut suchen.

Digitized by

Google

13. Sobecké, požitkáŕské zásady. 14. Štédrost, dobročinnost. 15. Výstrahy. 177

9«o Za peniaze pôjde i do pekla ; — i dušu
si predá.

Z hrdla by vydral človeku.

Z každého dreva uhlie páli.

Zobrali — sodrali — ho ako lipu.
(Kúru z lipy berou ševci k potrebe
remesla svého.)

Žije len ako vlk v diere; — len pre
seba.
985 Žobrák, žobrácky. I kepeň by vzal
žobrákovi. — Od žobráka kapsu by
vypýtal ^) — Priviedol ho na žo-
brácku palicu. — Skoro ho na žo-
bráka vyniesol; — ožobraČil. — Vy-
hybuje žobrákovi ako čert božej
múke.

Nazývky. Držibabka, gabaj, lakomčík,
priezdušník, skučko, skuhroš, skupáň,
škývražník, škrvačník, tlčibabka, úžer-
ník, žgrliak, žgrFo, žgrľoš.

13. Sobecké a požitkáŕské zásady.
Prísloví.

Človek nemá nič, iba to, čo užije.
(Též:) Nemáš na svété, len čo uži-
ješ. To je moje, čo užijem.

Čo sjem, to viem; čo vypijem, to uži-
jem, a čo po mne zostane, to, čert
vie, komu sa dostane. (Mravnéjší viz
níž v 991. »Čo užiješ* — ) Srovn.
Č. 60. Co sním —

Užij, kým žiješ; po smrti neužiješ.

14. Štédrost, dobročinnost.
Prísloví.

Kto chudobnému udelí, tomu Pán

Boh nadelí.
Kto pre Boha dá, aj u Boha má.
Kto zo svojho udeľuje, tomu Pán

Boh nadéľuje. Č. 44.
Na úrok Bohu dáva, kto sa nad
chudobným smilováva. Č. 44.
Dať, dávať.

Komu chcem, tomu dám, aj z cesty

ho zavolám.
Kto dá, ten aj má; kto nedá, ani

nemá.
Lepšie dávať leš pýtať.
SladŠie je dať nežli brať. (Srovn.
Skut. Ap. 20, 35.) Adalb. Dač 73.
Na lazára (opatrovaného) ide z desia-
tich domov požehnanie.
Nezabývaj na chudobu.
Skôr chudobný udelí, ako bohatý.
Skôr ťa ešte chudobný >znevestuje«
ako bohatý. (>Znevestovať« =:svčŕiti,
pňjčiti. Šuj.)

15. Výstrahy ohledem na dobro-
činnost.

Prísloví.

Bohatým dary dáva. T.

Dávať i ešte prosiť (aby vzal) je mnoho.

Č. 48.
Dobrota.

Pre svoju dobrotu vyšiel na psotu;

— na psiu smiechotu.
Prílišná — nerozumná
hotová žobrota. 2) Č.

995

Dobroč 7.

1005

— dobrota
46. Adalb.

B ô h. Adalb. Ubogi 5.
^90 Čo chudobnému dáš, to ti Pán Boh
stonásobne vynahradí.

Čo užiješ, to vieš; čo vo mene bo-
žom dáš, to u Boha máš, a čo po
tebe zostane. Boh vie, komu sa
dostane. Sr. Adalb. Jesč 12. Sr.
Wypič 1.

Dobre je to, keď sa hodne nasbiera
toho »Pán Boh zaplať !«

Kto chudobnému dáva, Bohu poži-
čiava. (Bibl. Pfísl. 19, 17.) Adalb.
D. Biedny 16.

*) Srovn. Koldustól a botot kéri.

2) Srovn. Sei dienstbar allen Leuten, so

Ad. P. Zátiirecký, Slovenská pfislovi.

Drevo do hory — do hája — do lesa
— nevoz; vody do mora nenos. Č.
570. Adalb. Drzewo 5.

Chorý zdravého nesie, a sám ledva
lezie.

Kto je štedrý, nosí holé bedry. Adalb.
Szczodry 5.

Kto sa chváli, tomu daj, a kto stene,
toho dri. (Kdo nejvíc stoná, ten
mnoho má; na málu prestávaj ící
dfív pŕechválí svuj stav.) (Též :) Kto
stene, od toho ber; kto sa chváli,
tomu daj. (V krajomluvé Važecké

1010

wirst du ein Pracher bei Zeiten.

12

Digitized by

Google

178 X. B. Dobývaní a uživ. majetku. 16. Neslušné požadavky. 17. Porekadla o štedrosti.

pod Kŕivánem vše tvrdo a krátko.)
Ked sa chváli, daj mu ; ked sa hani,
ber mu.
Kto sa za druhého zakladá (ručí), zo
svojho dokladá.
1015 Kujon, kto viac dá, ako má. Sr. Č.
526. Blázen - Adalb. Dač 56.
Mlynárovu sliepku neponúkaj zrnom.
Nepchaj slamu do chomúta, keď je

plný. Adalb. Síoma 4.
Peniaze daj a hrle maj. (Sr. »hrdlo-
va£, hrdlačiť* =: namáhavé pracovati.
> Hrle < zz: opuchlina hrdelní. Šuj.)
Ručiť, zaručiť sa. (Viz 914, 921.)
Kto sa ručí, ten sa mučí. Č. 346.
Adalb. R^czyč 4.
1020 Veľká vec zaručiť sa komu.

> Veru, veru, už ho berú !« (záruční ka).l)
Voda.

Nelej vodu do mora. Adalb. Woda

67. Morze 7.
Nenos vodu do Dunaja; — do po-
toka. 2j
Z jamy do Dunaja vodu liješ. T. Č.
487. a 570.

16. Ohražení se proti neslušným
požadavkúm.

Prísloví a výroky.

1025 »Ach jaj, ty len daj!«

»Aj mne idu dva grajciare do groša. «
(Též:) Každému ide sto grajciarov
do zlatého.

>Ani mné peniaze z nosa nepadajú.*
T. I mné — Sr. Č. 617. Také —

>Ani mne to s neba nepadá.*

»Ej veď hádam ľudia po ceste pe-
niaze nesbicrajú!*
1030 »Veď mne tiež kozy neorú a čapy ne-
bráňa ! «

»Veď som ja to pod múrikom nena-
sbicral ! «

17. Porekadla a úsloví o štedrosti
a dobročinnosti.

Bol u neho bytom i sýtom. Bol u neho
varený i pečený, (Též o nevdéku,
viz VlII. 676.)

Chytil sa vrecka.

>Keď má byť zvon, nech bude zvon!<
(S tou výpovedí odhodlal se kdosi
k značnéjšímu príspevku, když milo-
dary na nový zvon sbírali.)

Plesknul sa po vačku. io3r>

Ruka. Má prajnú ruku. — Oboma
rukama rozdáva. — Otvorená ruka.

— Plnou rukou — plným priehrštím

— dáva. — Všetko by rozdal, keďby
mu ruky nedržali.

Starou mierou mu nameral (=: hojné).
U toho sú vždy otvorené dvere.
Nazývky príliš štedrých: Roz-
gazda, rozgazdiná; rozdaj, rozdajka.

18. Dluhy, pujčky, poplatky.
Prísloví.

Bôrg zomrel, kredit nežije; kto nemá i040

peňazí, nech nepije. Adalb. Borg 1.
Cežko na sjedzeny hlib robic. (Pŕedem

strávený.)
Dlh, dlžoba, dlžník, dlžen, dí-
žiť sa.

Dlh býva čím diaľ tým mladší. Č.
274.

Dlh dlhom, klin klinom.

Dlhy majú nohy a vodia do Chu-
dobíc.

Dlh je zlý druh. Č. 274.

Dlh rastie.

Dlžoba má nohy, ale aj rohy.

Horšia dlžoba ako chudoba.

Kde dlžoba, tam chudoba. Č. 274.

Keď dom shorí, dlh na komín vy-
letí. Č. 274.

Kto sa nedĺži, život predĺži. Č. 274.
Adalb. Díuzyč si^ 1.

Kto sa rád dĺži, málo slova drží.

Ľahko brať na dlh, ale ťažko vra-
cať.

Láska, dlžoba a smrad nedajú sa
zatajiť. Srovn. Č. 290. Velké bo-
hatství —

Lepší dlžník ako hnevník. (i= Radéji 1055
nech ti zústává dlužen, než aby si
ho rozhneval.) (Též:) Horší hnev-
ník ako dlžník.

1045

1060

í) Srovn. Búrgcn soli man wiirgen. Kezes — fízcss!
-') Dunába hôrd vizet.

Digitized by

Google

18. Dluhy, pujčky, poplatky.

!79

Lepšie je bez večere spávať, ako

s dlhami vstávať.
Priatelia budVne, dlhy si plaťme. ^)

Č. 276.
To je ostatní človek, kto je nikomu

nie dlžen, lebo mu nič nesveria.

(Iron.)
Zaplať dlhy, budeš ako druhý. (Též :)

Nerob dlhy atd. Adalb. Dlug 17.
1060 Dlhé motúze sa zle vlečú. (Starý dluh.)
Dnes je svätého Skryj sa, zajtra Ne-
ukáž sa; napozajtre vyndí von: > Mo-
hol si prísť, keď bol lôn. (Též :) Keď
je lôn (Lohn), skryj sa; na druhý
deň neukáž sa; na tretí deň vyndi
von ; na štvrtý : » Mohol sjí prísť, keď
bol lôn.«
Koža.

Hrešila hlava — (aneb :) hrešily ústa

— hrešilo brucho — koža trp! —
Koža pila, koža drž! (Též:) Trp
koža, keď si pila. Č. 141.

Kto čím iným nemá, kožou zaplatí.
(Srovn. výraz: Pili na jeho kožu
=r útraty na jeho účet.) (Též:)

Kto nemá peňazí, nech kožou za-
platí.
1065 Ma hypotéku — cintir. Šár.
Platiť, zaplatiť, platník.

Hneď je človek hotový cigáň, keď
nemá odkiaF zaplatiť.

Kde vezmeš, tam vezmeš, len plať.

Keď si pán, zaplať džbán. (Píseň.)

— Keď si pán, zaplať sám.

Keď si pil, plať, a s krčmárkou sa

nevaď. Č. 275.
1070 Kto hneď platí, dva razy platí.

Ľahko je vypit, ale potem platit!

Pr. Modra.
Lásku tratí, kdo pozde platí.
Nabere na nohy, na rohy, (též :) ako

baran na rohy — a potom nemôže

zaplatiť.
Od zlého platníka — platcu — aj

plevy — aj kozu bez mlieka —

ber; — ber čo môžeš. Č. 275.

Adalb. Dluinik 7. Platnik. D. Dlui-

nik.

Zaplať, bár kde sa paprať. io76

Žijme po kresťansky, plaťme po ži-
dovský. Adalb. Žyč 57. Rachovač 4.
Požičať, pôžičky.

Ak nemáš nepriateľa, len peňazí po-
žičaj. 2) Sr. C. 276. Chceš-li pfítele
— Adalb. Požyczač 1.

Čané, ale požičané.

Pôžičky nezašanujú.

Pôžičky z priateľa robia nepriateľa, loao
Č. 276. VI. SI. 227. Pôžičky s pla-
čem chodu dom. Adalb. Požyczka 2.

U nás taká obyčaj : kto nemáš, si
požičaj (a zaplať).
Veselo berie a smutno vracia. Č. 275.

Adalb. Brač 29. Dlužnik 4.

Porekadla a úsloví o dluzích, pújč-
kách a poplatcích.

»Ako keďby si mi daroval!* (Když
zplátka dluhu pŕijde vhod.)

Ani to nenie jeho, čo má na sebe.

»Berem na bradu, napíš ua hradu. « io85
Sr. Č. 275. Napíš na trám —

Bere na veru; — na bradu. Č. 627.

Dlh, dlžoba, dlžen. Aj s dušou
čertu dlžen. 3) (»S dušou* jest ma-
dkrismus; slovensky má být accus.
dušu.«) — >Beda mne hriešnemu,
dlžen som každému ; komu groš,
komu dva, i za holbu vína.« (Píseň.)

— » Bojím sa zomreť pre dlhy.« —
Dlžen, len mu kačka v dlhoch pláva.

— Dlžen po uši. Č. 627. Adalb.
Díug 16. — Dlžen toľko, že nemá
vlasov toľko. — Má viac dlhov ako
vlasov na hlave ;^) — ako šupák
(snopkov) na streche. Č. 627. Adalb.
Dlug 2. — » Nikomu som nie dlžen,
len Bohu dušu.< — Z dlžob sa vy-
kýchať.

Dobre je zamočený.

» Hriešna hlava, zkäde vyvrsuješ?!«

(i:^ Kde vezmeš, co máš zaplatit!)
Jennoho odstrihne, druhého nadšije. io90

(U jednoho vypíijčí, aby druhému

zaplatil.) Z Boš. dol.

*) Clara pacta - boni amici.

^) Ha ellenséget akarsz szerezni, adj kôlcsôn.

^) Lelkével is adós, az is az ordogé.

^) Er hat mehr Schulden, wie Haare auf dem Kopfe.

12*

Digitized by

Google

180

X. B. Dobývaní a užívaní majetku. 19. Peníze zvlášté.

Má ho (nékdo) v kapse.

Mrcha (č. špatný) platec.

Nemá ani vlasa svojho.

Potiahol ho za vačok, (m Prinútil jej

k zaplacení.)

1095 To je človek hotový groš — peniaz — .

(=1 Platí hned hotovými. Také o kar-

baníku, od kterého hned vyhrají.)

To je nie » požičaný chlieb*.

U toho si veritelia jeden druhému dvere
podávajú.

Vy chodiť. » Čižmy soderiem, kým
dačo vychodím od neho.< (»Vy-
chodiť« jest tu transitivum.) — Ne-
môže človek od neho vychodiť.

Vrátiť. Nevracia ani kosu ani osiu.

-— Vráti, keď sa vyvráti. — »Vráť,

suka, koláč!*

1100 Zaplatiť, vyplatiť. Nemôže sa mu

vyplatiť, ako Liptov za Jánošíka, l)

— » Nestaraj sa, žena má, už som
dúhy (dluhy) zplacil : od kmotra som
požičal, Židovi som vrácil.* Z Boš.
dol. — Zaplacil mu štyri týnne
(týždne) na mesác. Z Boš. dol. —
Zaplatil do' grajciara; — statočne
(iz: poctivé). — Zaplatil chrbátom

— chupami (chlpami) — kožkou —
pätami. Č. 581. Adalb. Zapíacič 4.

— Zaplatí potom, keď na deravom
moste nájde; 2) — keď Pán Boh bude
hudcom platiť. Č. 631.; — keď sa
mu myš okotí. — » Zaplať za
bryndzu ! «

Uštepačné výroky nevdéčného
dlužnika.

>Jaj, či už nemáš iba to, čo som ti ja
dlžen?!*

»Veď ešte neutekáme!* — »Veď sa
ti to hockedy zíde.*

» Veď si ja to viacej neurobím.* {-zz Ne-
chci podruhé tvou pôžičku.)

»Veď to ešte dost minieš.*

Zlostné výroky protiv tomu, kdo
nechce pújčiti.

Daj si ho zasoliť! — Daj si ho za nos

rám; — za sklo!
Môžeš si ho sjesť! Sjedz si ho! —

Môžeš si ho sožrat! Sožer si ho!

19. Peníze zvlášté.

Prísloví.

Ako prišly, tak odišly (totiž peníze).

Bez peňazí do jarmoku a bez kúpy
domov.

Bez peňazí do trhu, domov bez soli.
Č. 163. Adalb. Pieni^dz 3. (Vzta-
huje se jedno i druhé hlavné na to,
když hospodár obilí na trhu nepro-
dal.)

Bez peňazí na svete človek nič ne- iiio
zvedie ; — darmo sa človek pletie.
Č. 162.

Čím viac peňazí, tým viac starostí. C.
169.

Dieťaťu nedávaj nôž do ruky, a hlú-
pemu peniaze.

Hneď je šuhaj nemý, čím peňazí ncní.

Hnoja a peňazí nikdy nieto dosť.

Jedným peniaze slúža a druhí slúža ms
peniazom. Sr. Adalb. Peni^dz 84.
D. Bogactwo 13.

Keby sa peniaze tak liahly ako smeti !

Kto bez peňazí chodí, toho psi obš . . .

Kto chceš peniaze schovať, schovaj ich
pod červenú bradu. (Trenč. Význam
neznámy.) Šuj.

Kto má peniaze, má diabla; kto nemá,
má dvoch. Sr. Adalb. Peni^dz 18.

Kto má peniaze, má poctivosť. 1120

Kto má peniaze, to je pán. (Též:)
Teraz je ten pánom, kto má peniaze
(ne dle rodu).

Kto má šupáky (stŕíbrňáky), netreba
mu rozumu. (»Šup, šupec*, predtím
tenučký stfíbrný peníz. Srovn. » šu-
pina*. Šuj.)

1) Zbojník Jánošík (viz pozn. k Bottove básni > Jánošík*) dle báje lidu slíbil »vy-
stanoviť* jeden regiment vojska, jestli jej propustí na svobodu. Avšak obesili jej za
žebro. Krajinská správa, dovédévši se o slibu Jánošíkove takto zmafeném uložila prý
za pokutu Liptovské župe každoroční poplatek.

2) Megfizetem, ha lelek a lyukas hidon.

Digitized by

Google

183

vyžína. —
iu.
uchmatne.

tné o zboj-

bez práce

:ích »poza

— Každý 1225
isie. — Č.
káč.

»Deti moje
láčte!< (po-
éž:) »Otče

nás na la-
o kúštičku:

čo vidíte,
;chajte !) Ja
n ; čo som
(aneb : ne-
:ém zlodeji.)
, čo kone

[e popadne;

h doma, šli

ŕekl Cikán, 1230
u hlavu ka-

aj statočný

istie, že má
turbicu T.
na, povedali
seň.)

iesťd dlaň. •^) 1235
Žije na pét

íkavé prsty,
í sa mu na
sa mu pri-

imi ; — za-
ratilo sa —

ízmé. T.

Digitized by

Google

182

X. B. Dobývaní a užívaní majetku. 22. Hra o zisk.

22. Hra o zisk.

Prísloví.

1165 Aj Žid nabil syna, keď po prvé vy-
hral. 1)
Čo leží, to beží. (Hráčske pravidlo.)
Karty.

Karty sú čertove obrázky.

Z karát ešte nik nezbohatnul, ale
mnohí už na žobrotu vyšli.
Keď sa ti najlepšie darí, prestaň hrať.

Č. 83. Adalb. Gra 4.
UTO Kto nehrá, neprehrá. (Též:). Nehraj,

neprehráš. Č. 142. Adalb. Grač 15.
Kuráž platí, kocka hrá. (Také posmé-

lování k podniku vúbec.)
Najlepší hráč — najväčší lotor. Č. 142.

Adalb. Gracz 3.
Prvé štence do vody — za plot —

hádžu. Prvé štence odpuštence. 2)

Č. 426. Adalb. Kot 61. Pies 161.

Perše kotky poza plotky. Šár.
Prvé vyhranie z vrecka vyhnanie. 3) Č.

142. (Též:) Perša hra — pša hra.

Šár.
1175 Svada pri hre rada.

V ihre ani čert nevydre (nazpät). VI.

SI. 223. Co dostaneš pri hre, ani

atd. Adalb. Gra 5.
Všetko utratiť, alebo všetko vyhrať, ale

skôr to prvé. (Také o kupeckých

a j iných podnicích )

Porekadla a úsloví o hre.

» Biblia «:= karty. (Iron.)
1180 Čerti mu podstlali. (=: Mél štéstí ve hre.)
Do brucha mu hladí. (Vypočítavý hráč.)
Karty. Dobre — zle — mu ide karta.

— Neide mu karta. Karta sa mu

obrátila.
>Kubo, dolu gate! Kubo zapri knižku!

(K prohrávajícímu.)
Na svitaní bravy opaľujú. (Kdo k ránu

prohrává.)
1186 Perie, pierka. Obstrihali mu perie.

(Viz 1187.) — Nechal za sebou pierka.

Č. 607. — Pustil perie.

Pod skalou ryba (i=: dobré) ; — žaba (^:

zlé.) (Užívají kartári pri zvedání karet.)
Podšklbali ho. Č. 627. Poščípali ho.

»Ale ta poščípali!* Pr. Modra.
Prehral by aj plášť z Krista Pána.
>Tu vari psov drali!* (Hovorí stále

prohrávající.) »Už je fuč!«
Večer psov derú, proti ránu svine obá- ii9o

raju. (Viz 1184.)
Vyhral z kapsy (z=prohral.)

23. Zlodej s tví.

a) PŕislovL

Ihlička. Srovn. Č. 146.

Najskôr ihličku, z ihličky na kravičku,
z kravičky na šibeničku. — Najskôr
špendlíček, potom ihličku, nuž ľahko
prídeš na šibeničku. — Z ihličky
na truhličku, z truhličky na kra-
vičku atd.
Kdes nepoložil, neber. Adalb. Brač 24.
Kmíň.

Nebolo by kmíňov, keby nebolo ko-
morášov. Z Boš. dol.

Pred kmíňom niet zámku. Pr. ii95

Kradnúť, krás ť, ukradnúť, krá-
dež.

> Bodaj nemal viac, iba to, čo ukrad-
nul!« (Proklínání zlodéje)

Daj pozor na svoje veci, aby ti ne-
ukradli Poliaci.'^)

Krádež — faleš.

Kto kradne, má jeden hriech; kto
ukradené hladá, má sto hriechov.
(Význam ?)

Kto kradne, tomu zle platia. 1200

Kto nemôže vzjať, ukradne.

» Vzdychaj duša, telo pôjde v noci
krásť ! « (Tím se posmívají zlodejovi
svatoušku. Šuj.)

Remeslo.

Aké remeslo, taký cech!* (Tak pri-
volávali pŕedtím zlodejovi, když
takového soudebné holí trestali.)

Zlodejstvo ľahké remeslo, ale ťažký
cech.

1) Zsidó is megverte fiat, mikor elôszôr nyert.

2) Ebnek se jó az elsô fia.

3) Srovn. Erstes Gluck — Hundsglúck. Prima fortuna raro bona, sad si bona,
valde bona.

^) Čelak. udáva jako slovenské a sice, místo » Poliaci* — >Némci.« str. 470.

Digitized by

Google

23. Zlodejstvu

183

1205 Tchor neškrtí vo dvore, kde sa zdržuje,
ale ďalej.
Vlk, vlčko.

Dotiaľ vlk nosí, až jeho samého po-
nesú. Č. 263. Adalb. Wilk 68. —

Nosil vlčko nosil, a už jeho nesú.

Č. 146.
Vlk i z čítaného bere. Č. 143. Aj

z čítaných oviec vlk bere. i) Adalb.

Baran 13. Wilk 3.
Zlodej, zlodejstvo.

Malých zlodejov atd. (Viz VIII. D.)
Mladý žobrák, starý zlodej. Sr. Č.

67. Mladý Iháŕ -
1210 Na zlodzejovi košula hori. Šár.

Nebolo by zlodeja, keďby nebolo

ukryvača. (Viz 1194.) Č. 145.
Pred zlodejom nieto zámky.
Príležitosť robí zlodeja. Č. 144. (Zdá

se býti polehčujícím ; avšak bázeň

boží nezná žádné príležitosti ke

krádeži.)
Strež, koľko chceš, zlodeja, ženy a

blchy neustrežieš.
1215 Zlodej dáva lepší pozor na seba, ako

íudia na zlodeja. Č. 145. Lépe —
Zlodej híadá plné komory, a dôjde

i pustej. (Žaláf.)
Zlodej na zlodeja nepovie. Č. 353.

Adalb. Zíodziej 31.
Zlodejovi cestu neukazuj.

Zlodej domáci.

Domáceho zlodeja neľahko ustrežieš.
— Domáceho zlodeja ťažko sa ustrie-
hnuť. Č. 144. Adalb. Domowy 1.
Zíodziej 2. — Domáci zlodej naj-
horší. — Pred domácim zlodejom
sa neukryješ.2) Č. 144.

b) Porekadla a úsloví o zlodéjstvi.

1220 Bol by z neho organista : mechy z voza
ťahať.
Brať. Bere, kde nepoložil. (Též:) Na-
šiel, kde si nepoložil. Č. 539. Adalb.
Brač 2. — Čo vidí, to bere. — Len
to nebere, čo nevidí.

Brázda. Cudzie brázdy vyžína. —

Vyháňa na nesvoj u brázdu.
Čo vo dne vidí, to v noci uchmatne.

— Druhému odoráva.

Chodí poza bučky. (Prvotné o zboj-
nících; jinak i o sem tam bez práce
bloudících, také o žacích >poza
školu « chodících.)

Jedol z neváženého mäsa. — Každý 1225
klinec sa pred ním trasie. — Č.
539. — Kúpil to za utekáč.

Kradnúť, ukradnúť. »Deti moje
nekradnite, len domov vláčte!« (po-
tahnite T.) Č. 501. (Též:) >Otče
náš, tatka náš, posadil nás na la-
vičku, dal nám chleba po kúštičku:
deti moje, nekradnite, čo vidíte,
uchmatnite! (aneb nenechajte!) Ja
som starý, nekradol som ; Čo som
videl, uchmatnul som (aneb: ne-
nechal som). (O pokrytském zlodeji.)

Chodí na zpoveď s tými, čo kone
kradnú.

Kradne ako straka, čo kde popadne;

— čo kde vidí.

Neboj sa zlodejov; niet ich doma, šli

kradnúť.
» Siedme nepokradneš!* (fekl Cikán, i2jo
nechávaje každou sedmou hlavu ka-
pustnou, když kradl.)
>Skryjte si, lebo dohán aj statočný

človek ukradne.* (Žert.)
Ukradli mu truhlu, ale šťastie, že má
od nej kľúč. Č. 498. — turbicu T.
>Pokapala na salaši slanina, povedali

na našeho Martina.* (Píseň.)
Prsty.

Kúpil to za päť prstov, šiestu dlaň. •^) 1235
Č. 539. VI. SI. 234. Žije na pét
prstov, na šesty chmat.
Má dlhé prsty; — lipkavé prsty.
Adalb. R^ka 12. Lepí sa mu na
prsty. — Na prsty sa mu pri-
lepilo.
Zmizlo mu medzi prstami; — za-
viazlo — ostalo — ztratilo sa —

Ruky.

Čo oko vidí, to ruka vezme. T.

) Megjegyzett juhból is elvisz a farkas.
2) Házi tolvajtól nem lehet ôrizkedni.

Er nimmt mit fúnf Fingern und einem Griff.

%

Digitized by

Google

184

X. B. Dobývaní a užívaní majetku.

Má smolné — zasmolené — ruky.

Č. 539. Adalb. R^ka 57. Smola 6.

1240 Prilepilo sa mu na ruky — na prsty.

>Tam môže všetko spievajúc vynosiť.*

(=: Otevŕeno, nezamknuto.)
Tá vec dostala nohy. im Ukradli ji.)
Ten aj z ohňa uchytí. Pr.
>Tu si, kupec Trnavský.* (Když zlodéje
polapí.)
1245 Večer sa obúva a ráno vyzúva.

>Veď hádam chodí do kostola!* (Dô-
verovaní, že neukrade.)
Vezme ti, a čobys to mal pod kožkou.
Srovn. Č. 579.

c) Zlodejská pŕisiovi,

>Či gazda nebude viacej siať, keď mu
raz Pán Boh nepožehnal?* (Tak se
vymlouval zlodej pred soudcem, pri-
pomínaj ícím mu s ustrnutím, že už
byl tolikrát pro krádež trestaný.)

Kto si ztratil, nech si hľadá; kto si
našiel, nech si nedá.

» Ľudia kradli i budú!* (Tím ukrýval i26D

svou hanbu ten, kterého co zlodéje

s bubnem po obci vodili.)
Neukradneš — nemáš ; nevychváliš, ne-
predáš. Sr. Adalb. Brač 23. Krašč

21.
Neváženého mäsa najlepšie sa naješ.

Č. 148. Není -
Nezavreli ťa preto, že si ukradnul, ale

že si zle skryl. Č. 147. Nevéšejí —

Adalb. Krašč 25.
Nie je to zlodej, čo ukradne, ale čo

zle schová.
Oklam blázna ako chceš, a múdreho 1255

ako vieš.
Popíjaj, popíjaj, nekradni, nezbíjaj ; čerta

napopíjaš, ak si nenazbíjaš. (Píseň.)
>To Pán Boh pre každého požehnal.*

(Tak hovorí zlodej na ovociné po-

stižený.)
Ukradni, neboj sa nič, len dobre schovaj ;

— len sa nevyzraď.
Za mladi nazbíjaj, na starosť užívaj.

Digitized by

Google

XL Zvláštni stavy, rod a zamestnaní.

1. Zeman a sedlák; mešťan a vesničan

(slov. dedinec); domorodý a pŕisté-

hovalec.

Prísloví, porekadla a úsloví.

>Dám ja tebe dediny! či nevidíš na

túrni hodiny ?« Sr. Č. 611.
>Ja tu koreň, prakoreň, a ty >priš« ;

— zkäde noha, zkäde ruka!« (Viz 4.)
Má >harmálesy« so starým panákom;

— na psej koži. (Zeman.)
>Priš« nebude tu rozkazovať!*
Rod, narodiť sa.

Rod ako rod, len ty sám dobre rob.
Adalb. Ród 4.

S čím sa kto narodil, tým sa i živiť
musí.

»Z rodu královského a plemena va-
lašského, c (Z písné Betlémské o Vá-
nodch.)
Seflliak, sedliacky, i)

Bôh ešte taký zákon nevydal, aby
sa sedliak v práci potrhal.

Keď sa páni svaďá, obyčajne s veže
sa to na sedlákovi. Z Boš. dol.

Keď sa páni svadia, sedliakovi dadia ; lo
— sedliaci sa za vlasy ruvať musia.
Č. 325. Sr. Adalb. Pan 74.

>My sedliaci sme ako ryby: kam
nás zaženú, tam nás lapajú.*

»Na bok sedliak, ide zeman !« (Na
tento rozkaz odvetili sediaci:) >Na
bok sedliak, ide žobrák !«

Pánis a medzi sebou bijú, a sedlia-
kovi koža praští.

Páni sa medzi sebou hnevajú, a se-
dliaci sa za nich bijú.

Sedliaka nepremudruješ. i5

Sedliak božie stvorenia, ale huncút
od koreňa; — šelma od naro-
dzenia. Č. 327.

Sedliak čím viac má detí, tým je
bohatším. '^)

Sedliak — grobian.

Sedliak i čerta prevedie (pfelstí).

Sedliak je ako vŕba: čím ju viac 20
obtínaš, tým bujnejšie rastie. Č.
337. Chlap 3) jest -

Sedliak má tvrdú hlavu.-*)

Sedliak na všetkých robí.

Sedliak neborák ! (ubožák.)

1) Mnohé vztahuje se na dobu poddanství.

2) Máje nadost domáci čeládky není nucen lidi cizí za mzdu najímati. To platilo
pŕedtím, pokud se hospodáŕství mezi dčti nerozkouskovalo.

3j V tomto smyslu jest slovo »chlap« Slovákovi nesrozumitelnč. Užíva ho následovné:
•Chlapi a ženy* zzmužští a ženské. »Chlap si, pochlapil si sa« — provedl si mužný čin.
»Chlapi pracují,« (t. j. jakovíkoli délníci). Avšak Slovákovi nikdy není chlap to samé,
CO sedlák!

'*) Zle v smyslu >tvrdá lebka, ^ nebo jinak »tvrdá hlava* značí Slovákovi •ne-
ši hopnost*

Digitized by

Google

186 XI. Zvláštni stavy, rod a zamestnaní. 1. Zeman, sedlák. 2. Úŕadnictví.

Sedliakovy cepy — sekera — do
ruky, nie pero. Srovn. Č. 568.
25 Sedliak pána, Žid sedliaka a Žida
čert, ale naposledy sedliak ešte aj
čerta oklame.

Sedliak pred Bohom vzdychá, pred
pánom narieka, — huncút, šelma
veliká. Sr. Č. 327.

Sedliak sa vždy za ušima škrabe.

Sedliak s čertom do školy chodil. Pr.

Sedliak v hore — vlk vo dvore.
(Bére cizí dfíví.)
30 Sviňu nepresviníš, vlka neprevlčíš,
babu nepreškriepiš, sedliaka ne-
oklameš.

>Ty vrece sedliacko!«

> To je naše, sedliaci : po robote do
práci (e) ; však iného nemáme,
všetko pánom dávame. «

» Vystúp, sedliak!*

»Živ nás Boh, sedliacke cepy a pan-
ská stodola!* (Pŕípitek mlatcúv.)
36 > Šťastný pán mešťan a ja len dedinčan!*

(Posmešné.)
> Varuj z cesty, arak more, pán Ordódy

sa vezie!* > Varuj z cesty, sedliak*

atd. (Tak kŕičel slúžneho hajdúch na

Cikány a sedláky v Trenč. stolici.)
Zeman.

Jednou stvoril čert kozu a ďábel ze-
mana. (Slyšáno asi pred 70 lety od
Čecha, lesního úradníka v Hrádku,
v Liptove. Ponévadž tohoto prísloví
v Čel. není, dali jsme mu zde místa,
tŕebas jest české.) Sr. Adalb.
Koza 18.

Zeman — chleba nemám; — kúska
chleba nemám. Č. 98. (Dokladá se
také:) iba jednu jalovičku, i tú
predal za kôročku.
N a z ý v k y.

Hostiak (srovn. »hu§ták*, i toho času

užívané mi sto » predmestí*, v jako-

vých »hosťáci — hospites* bydlili.

Šuj.) Odkundes, priš, sbeh sveta;

sedlo (sedlák).

2. Úŕadnictví vúbec.
Prísloví a porekadla.

40 Každá služba má dáku obnôžku. (Po-
boční pŕijmy.) Adalb. Urzí^d 4.

Každý úrad má chvost, ktorý dače so

sebou vlečie. (Viz 40.)
Komu Pán Boh dal úrad, dá mu

i rozum. Adalb. Urz^d 5.
Nedoučenec.

Nedoučenec od kata horší.

Nemáš horšieho ako nedoučenec. Sr.
Č. Lepší neuk —
Pohubil Pán Boh z neho mlatca. 45

3. Jednotlivé úrady a vzdelané stavy.

Prísloví, porekadla a úsloví.
a) Jurista, služnj, kapitátty hajdúch.

>Bol tu služný aj pán hajdúch* (fekl

Cikán).
Jurista, čo neverí v Krista; — mal

šaty za trista.
> Nebojím sa pána, ani kapitána, len

toho hajdúcha, čo po búcha *

^) Kňaz, farár, pop, mních. (Viz 85.)

Ak mám byť zlým popom, volím byť

dobrým chlapom. Sr. C. 333. Máš-li —
Čert neplače, keď mních skáče. Č. 334. so
Čo ti kňaz dá, to musíš sjesť. (=: Co

ti ŕekne, musíš uvéŕit.)
Farár na máry, farárka von z fary.
Farárovi bom! a farárke von! (Též:)

Farárovi bom ! bom ! a farárka pakuj

z fary von!
Farár za dukát, rechtor za turák.
*Keď mních mlúvi, almužnu loví. Č. ^

336.
*Keď sa žobrák najel, načim mu i do

kapsy dať. Sr. Č. 336. Když se

mnich —
Kňazovi je najlepšie.
Kňazovský majetok (rozumí se neže-

natého) a židovskú dušu — to všetko

jeden čert berie. Sr. Č. 337. Knéžské

nachování — Adalb. Žydowski 71.
Kňazské odmrte a židovská duša idú

v čerty.
Kňazské vrece nenásytné ; — nená- 6o

berné; — nenie nikdy plné. Sr. Č.

336. U popa — Adalb. Ksi^žy 54.
Kvestári — pletkári. T.
Mníchom v kláštore, ovčiarom v hore

(náležité miesto).

Digitized by

Google

3. Jednotlivé úfady a vzdelané stavy. 4. Remesla vubec.

187

Nešanuj kňaza, veď nemá detí.

Pekný je stav kňazský, ale ťažký.
65 Penéze u knéze.

Sobota — kňazovská robota. Č. 334.
Adalb. Sobota 7.

>To je pastier, čo ovce iba strižie, ale
ich nepasie.* Sr. Č. 323. Dobrý
pastýr — Adalb. Owca 9. Wetna 6.

»Daj tam pre kone sena, a pre pána
farára slamy ! « (Tak poručil hospodár
sluhovi, když dovezl v zime knéze
k pohŕbování.)

>Ešte olejom razí (nedávno vysvécený).
TO Vyzvliekol sa. (Zanechal knéžskou dráhu.)

c) Lekár, (Víz 85.)

Lekár lieči. Pán Boh uzdravuje, l) Č.
300. Adalb. Doktor 8. Lekarz 13.

Neumelý lekár hotový kat. (Též.) Ľú-
tostivý lekár atd. Adalb. Lekarz 21.

d) Lekárnik.

Apatéka drahá kuchyňa. 2)
Latinská kuchyňa je drahá — naj-
drahšia — .
75 Nech nás Pán Boh chráni od latinskej
kuchyne.

e) Rechtor, organista^ kántor.

Rechtor nenechá po sebe iba hŕbu detí

a roztrhaných kníh.
Rechtorské vrece atd. (Viz 60.)
Rechtorovi bom! a rechtorke von!

(Viz 53.)
> Starý rechtor, starý pes — jedno. «

Í Žaloba učitelä zanechaných bez pense.)
\, 308.
80 Zomrel rechtor, ale zostal Šlabikár. (Jeho
místo nastoupí jiný.)

♦ ♦

■*

Boží gajdoš (—organista).
>Pán farár, nech sa páči, a pán rechtor
majú rozum. « (Ponoukání nápojem. ^)

Rechtor neborák (=z úbožák). Rechtor ka

neborka.
»Tomu kántorovi ani žobrák nechytí.

(=: Ani žobrák ho neprevýši ve zpévé.

Iron. Ač pravé pred tím žebráci

nékteŕí skutečné líbezné zpívali. Viz

o tom XVI. 703., pozn. 3.)

f) Rychtár,

Farár straší peklom a rychtár palicou 85

— áreštom — . (Též:) Farár peklom,

doktor smrťou.
Komu rychtár rodina, tomu ide dobre

hodina.
Rychtár v dzedzine, cisár v krajine.

Z Boš. dol.
Starý rychtár — staré h ... o.
Volím še do zeme zakopac, jako rychta-

rovac. Šár.

g) Úradník.^)

Dobrý úradník nagazduje i sebe i pá- w

novi.
Úradník — úkradník.

4. Remesla vúbec.
Prísloví.

Aké remeslo, taký címer. (Žert, na pŕ.

o zedníku, když se vápnem, — o ma-

sáŕi, když se krvi, o hrnčíf i, když

se hlinou zašpiní.)
Čo viac remesiel, to väčšia psota. Pr.
Devätorý remeselník — desatorý žobrák.

(Též :) Devätoro remesiel a desiata

psota — žobrota. — Č. 220. Adalb.

Rzemioslo 8.
Dobrého majstra — remeselníka každý 95

nájde.
Každé remeslo má svoj kumšt; —

fortiel (Vortheil).
Keď nevieš remesla, musíš robiť po-

vriesla. Č. 219.
Kto mnoho remesiel zná, býva žobrák.

(Také o mnohonásobném podnikaní.)
Kto nit majstrem čemu, toten katem

tému. Šár.

1) Medicus curat, nátura sanat.

^) Drága konyha a patika.

3) Srovn. Papot, mestert kell kinálni, a tôbbinek van esze.

*) Slovem » úradník* rozumí Slovák vždy jen »správce statku.*

Digitized by

Google

188

XI. Zvláštni stavy, rod a zamestnaní.

100 Remeselník — zlatá babka ; keď neteče,

aspoň kvapká. Pr.
Remeselník — zlatá ruka; čo zarobí,

to presúka (zz pr opije).
Remesla sa drž!

Remeslo je zlatá baňa; — zlatý srp.
Remeslo má zlaté dno. l) Č. 219. Adalb.

Rzemiosto 6.
105 Remeslo sa na potoku nezačiera. (Musíš

se mu vyučit.)
Remeslo živí.
Učeň — mučeň.
VeFa remesiel, veFa nešťastia. (Kdo se

vícerých ŕemesel chytá.)

Úsloví o ŕemeslnictvé.

Prepustili ho. (Stal se tovaryšem.) —
Remeslo mu smrdí. — Robí na
svoju ruku. — Tovaryš — nevie nič.
— Už sa preučil. (O špatné práci,
starého ŕemeslníka.) — Už vystál
svoje huncútstvo (učňovství).

5. Jednotlivá remesla, závody
a zamčstnáni.

Prísloví, porekadla a úsloví.

a) Baník,

110 Kto pajuje (bane) na železo, vozí sa

na štvorke; kto na meď, na párke,

a kto na zlato a sriebro, chodí peší.

Nieto väčšieho blázna, ako baník, lebo

hľadá tam, kde si nepoložil. 2)

Cnostná ruda (:= výdatná). — Tam
robil starec. (O starých, zanechaných
dolech.) — Trafili na žilu.

10. Szewc 8. O. 108. Kovalova
kobyla a ševcova róba (žena) najvéc
se boskem nachodli. (V pŕeneše-
ném smyslu asi tolik, co : Sám
nekoná to, co j iným káže. Mnohý
paedagog vlastní dítky zle vychoval.)
(Též:) U ševce najhoršie boty.

To má čižmár v zisku, čo natiahne ns
v pysku (totiž käži). Adalb. Szewc
19.

Ševci v pondelek hľadajú Kryspína.
Z Boš. dol.

Švec sa neporúbe — nepotne (praví
tesári).

c) Kolár,

Hlava tri dni, spice tri roky, bahry
tri mesiace. (Ty časti kola nejlepší
j SOU z dreva tak starého.)

d) Kováč,

Nieto majstra nad kováča, — ten zo

starého robí nové.
Šmikeň (výheň, kuzeň) má veľké ústa 120

{.m mnoho stojí).

e) Krčmár,

Kde kresťan kostol vystaví, tam čert

so Židom krčmu pristavuje. Novohr.
Krčma bez Žida — kostol bez kňaza.
Krčma je dobrá, ale pocta je zlá.

(Dlužníci.)
Krčma je pre poriadnych ľudí. Sr.

Adalb. D. Karczma 20.
Mlyn a šenk sú čertova škola. 125

Po kočišovi bič, po krčmárovi nič. Sr.

Adalb. Furman 9.
V krčme je každý pánom.

ô) Čižmár, švec.

Čižmár aj na kameni vyžije.^)
Čižmár obyčajne deravé čižmy nosí.**)
Sr. Č. 332. Nejhorší - Adalb. But

Krčmárska krieda (dvoucípová.) Adalb.

Kréda 3. Pisač 8.
Zlatá britva. (Krčmár.)

') Mindcn mcsterséfrnek arany a fencke.

-) Úplne: »Nieto väčších bláznov, ako baník, kňaz a rechtor, lebo baník atd.; kňaz
si oblieka na vrch to, čo druhí na spodok (bílé roucho), a rechtor spieva keď druhí
plačú (pi^i pohŕebování).*

3) Sr. Jég hátán is elčl.

*) Ritka csizmadiának van jó czizmája.

Digitized by

Google

5. Jednotlivá remesla, závody a zamčstnání.

189

f) Krajčír.

130 Dva razy meraj, raz strihaj, l) (Také
o opatrnosti vúbec.) Č. 259. Deset-
krát — Adalb. Mierzyč 2.
Krajčír, mlynár a bača najlepší »pšóres«
majú (berouce jiným látku, obilí, sýr
ze svéŕené jim zásoby.) (Jiná viz níž
>Ševkyňa« a 142 )

g) Kuchárka.

Čistota najlepšia kuchárka.
Kuchárka sa pary najié.
Zaľúbená je, lebo presolila. (Panské
prísloví.)

135 » Kuchárka z Ošklivíc« (nečistotná).
Tá po kuchyni tácky vozí. (Která
jídla mnoho >zatrepává«). Pr. Modra.

j) Mlynár.

Keď mlyn stojí, tedy mlynár počúva,

kde mláťa.
Keď nemele mynár (sic), melú jeho. 145

Z Boš. dol.
Mlynára sa múka lapá a ševca smola.

(V pŕenešeném smyslu o mravích.)
Mlynári sú hodní chlapi, keď jim pýteF

» tlapy, tlapy !«
Mlynár keď má vodu. pije víno; keď

nemá vody, pije vodu.
Mlynárovi voda doženie.
Mlynár sa vtedy prebudí, keď mu mlyn 150

zastane. 2) Adalb. Mlynarz 8.
Mlynár sedí na kolese, a voda mu

všetko nesie.
Najväčšie mýto berie mlynárka (nebo

mistr mlynár zodpovéden jest pred

právem, tovaryš pred mistrem, a jen

mlynárka pred žádným).

h) Lovec (poľovník) a rybár.

Ryba — chyba. (Pochybný zdar lovu.
Jiný výklad: Zanedbávaní hospodáf-
ství pro lovení ryb.) Adalb. Ryba 19.

Rybár, vtáčnik a hudec — traja žo-
bráci.

Sto jágrov, sto rybárov a sto muzi-
kantov — tristo žobrákov. (Též.)
Sto kartárov, sto rybárov atd.
140 Zajačik — beháčik ; rybka — chybka ;
vtáčik - mrháčik. O. 108. Pták -
mrhák; rybka — chybka. Č. 135.
Rybička — Sr. Adalb. Ptasznik.

i) Mäsiar.

Mäsiar keď nevyšteká (když kuj^uje
hovádko), veru nevyseká. Č. 332.
— Mäsiar nevyseká toporom, ak nie
jazykom. — Ak ho na trhu nevy-
šteká mäsiar, na kláte ho nevyseká.

Za krajčírom veš, za mäsiarom pes.
(O výnosnosti.)

To je len taký mäsiar: »kde tu svinka
zdechla?*

>Či my piesok meleme?* (Dôtka činéná
mlynáfi, když s mletím odkladá.)

> Toľko má mletia, že je mlynici ťažko
držať. «

k) Murár.

Malta je majster. iss

Včely ťahajú robotu dolu a murári
hore. (Vlastné hádanka : jakový rozdíl.)

1) Ovčiar.

Bača (správce salašní, prední pastýŕ
ovec), ktorý za dvadsať rokov ba-
čoval, je už zrelý na šibenicu. (Tolik
poklamal pri vydávaní syru.)

Sniežik popaduje, valach sa raduje (že
už nebude pásti).

Valach a Cigáň — všetko jedno. ^)

> Valaška, cedilo (cedidlo) — všetko 160
moje bydlo « . ( » Valach « = ovčí pastýr .
» Valaška* ziijcho malá ale dobrého
>rezu« sekyrka, na kterou se pri
pasení podepírá. > Cedilo iz: veliká
hounéná torba. Proč se pravé »ce-
dilom < zve ?)

*) Jó mesterember kétszer mér, e^yszer vá<T.

-) Wenn die Múhle des Nachts stehcn bleibt, wacht der Miillcr auf.
^) Čelakovský má to mezi národopisnými : Cikán jako valach — jedno to psí víra.
Str. 473. Viz však slovenské » valach* 160.

Digitized by

Google

190

XI. Zvláštni stavy, rod a zamestnaní.

m) Pltnikj drevokupecívo.

Pltnica je dobrý voz, ale potri nos.
(=: Drevokupectví >po plťach« (:vo-
rech:) jest výnosný ale odvážny
podnik.)

» Varuj glovy (hlavy), pobije ti gnidy
(hnidy)!« (Tak volají žertovné Ky-
sučtí > pltníci* v Trenč. stolici, když
popod most >plť« vežou)

n) Priadka,

Čo sa v sobotu napradie, to tkadlec
ukradne.

Keď neusedíš, nuž nenabeháš. (Také
o šití.)
165 Tenká priadka si bola od hrubej po-
žičať rubáša.

» Tenká priadka, poď do tanca !« > Ne-
mám si čo obliecť.* > Hrubá poď!«
>Hneď, len sa oblečiem. «

Kde vlas, kde klas. (Nerovná pŕíze.)
(Též:) Miesty vlas, miesty klas. Č.
643. Adalb. Pr^dza 3.

o) Práčka.

Suché práčky na peci bývajú. Sr. Adalb.

Praczka 1.
Velkonočnia priadka, svätodušnia —

turičná — tkáčka a sobotnia práčka

bývajú zlé gazdiné.

p) Rub ár (v lese),

170 Hora — vojna. (Též.) V hore je ako
vo vojne. (Nebezpečí pri setínání
stromô.)

r) Stolár.

Keďby stolár triesky žral a desky s . . .,
mal by sa dobre. Z Boš. dol.

s) Sevkyňa [čes. šv ad léna).

Klára — v noci šije, vo dne pára. l)
Adalb. Klára. Pani 6.

Ševkyni sviňa pred prahom zdochne.

Šivačka^) vyšila vtáčka a sjedla vola.

O. 108. Adalb. Panna 13. (Šarišský:)

Švačka zrobí vtačka a pri tému volazjí.

Len tak z päť na šesť je sošité. i75

Robí stehy (štichy) ako ovos.
Šije na zajačí skok.
Šila horúcou ihlou. (Pára se po ní.)
Šitie, čo môže za každý štich na klin-
ček zavesiť.
Sošíva ako sadlo (= ŕídko). iw

UzoF ako vrabčia hlava.

t) Tkáčka, tkáč.

Krosna nechcú behúňa, iba »seďu mňa.«
Krosna zavadzajú v dome ako stará

dievka.
Plátno je vždy hotový peniaz. (Jiné

víz 169.)

Plátno krásne ako kvet ; — husté ako dub. la*
Postav (súkno) krásny, hladký ani šiba.
Gem. »Šiba« tablice z obloka. > Po-
stav* srovn. maď posztó z= súkno,
a slov. > jeden postav krosán,« co se
na jedno navití, postavení utká.

6. Vojenství zvláštč.
Prísloví.

Bitka na dvoje stojí. Č. 368.

K vojenskému stavu sú široké vráta,
alo nazpät úzke.

Mladý vojak — starý žobrák. Č. 368.

Nemôžu všetci na posteli zomreť. 190

Páv, husár a Cigáň nejpyšnejšie stvo-
renia.

Pekný je stav vojenský, ale ťažký ; —
ale len zďaleka naň sa dívať (dodal
Cigáň).

Starý vojak — starý cigáň, starý kor-
heľ (pijan).

Vojak strieľa, Pán Boh gule nosí.

Vojna je vojna (hrozná). 195

Vojna nie každému hojná. Č. 365.

Vo vojne ako vo vojne.

^) A mit ma varr, holnap kifejti.

^j x>Šivačka* jest vlastné šicí polstáŕ, šiječka.

Digitized by

Google

6. Vojenství. 7. Kupectví.

191

Porekadla a úsloví o vojenství.

» Kopať nemôžem, žobrať sa hanbím
(Luk. 16,3.), viem čo urobím: Pôjdem
do vojny. (Obyčejnéjší výraz na to:
» Zverbujem sa.«)

> Stará vojna*, (zz: Starý vojak.)
200 Zavoňal puškový prach. (O chlubném
vojakovi.)

>Žena, co to za pták.í^« (Tak se ze-
ptával manžel vojak pŕišedší domô,
sotvyže pár mesícô u vojšté byvší,
pokazuje na hus.)

7. Kupectví zvlášté ; kupovaní
a prodávání.

Prísloví.

Aj na malej hranke o veFa prísť môžeš;

— prekupčíš (utratíš).
Cena, zaceniť.

Aký mäsiar, taká jatka; aká cena,
taká šatka.

Cena do mešteka nepadá. Č. 330.
Adalb. Cena 1.
205 Cena do vrecka — do mecha —
nejde.
Neboj sa veľkej ceny, ale mrcha

ruky. (Povérečné.)
Zaceniť je lahko, ale platiť!
Čas platí, čas tratí. (Viz 261, 262.) Č. 262.
Adalb. Czas 20. Rok 19. Sr. Towar 7.
Čím viac kto predáva, tým viac i luže.
210 Čo je krásne, býva vzácne.
Draho.

Čo je dobre, nenie draho zaplatené.
Draho by ho zaplatil, kto ho nezná,
a kto ho zná, ani za darmo ho ne-
vezme. Sr. Č. 534. Kdo té nezná —
(V pŕenešeném smyslu viz VIII.
502.)
Dukát je malý, ale veľa platí. (Chvála
na pr. malé kravy se strany pro-
davače.)
Jednať sa, zjednať sa.

Dobre nameraj, za čo môžeš, za to
zjednaj. Sr. Adalb. Mierzyč 10.
215 Jednaj sa ako Cigáň, zaplať ako pán ;
— ako človek.

Po židovský sa jednaj me, a po kre-
sťansky plaťme. Č. 329. Adalb.
Targowač si^ 7.

Tvrdo zjednaj, mäkko zaplať.

Zjednaj sa ako môžeš a zaplať sta-
točne, — spravodlivé. — . Adalb.
D. Zgodzič.
Kdé je studénka, voda je chutnéjšá.

T. (Zboží [:sl. tovar:] z první ruky,

v hlavnejším sklade. Viz 249, 257,

265.)
Kôň, kobyla.

Darovanej kobyle do zubov nehladia, l) 220
(Na laciném nevyhledávej dokona-
losti.) Č. 47. Adalb. Koň 17.

Darovanému koňovi nenačim do očí
hladeť.

Nehfaď na darovaného koňa, čo je
i slepý.

Za malé peniaze nehfaď koňovi na
zuby.
Krava ide s ohlavkom ; — s retiazkou.

Srovn. Č. 344. Čí jalovice — Adalb.

D. Koň (172.)
Kto mnoho pýta, mnoho spustí (sleví). 225
Kto váži, ten prisahá.
Kupec (kupčící).

Čerti sa radujú, keď kupec nohy
vytrčí (=: když zemre).

Kupca, mäsiara a sviňu šacujú, keď
sa minú. Adalb. Kupiec 6.

Kupec pravdomluvný, vojak milo-
srdný (nezdá se býti jedno s dru-
hým srovnalé).

Kupec všetko predá, i kabát so 230
seba.
Kupec (kupující).

» Nech má kupec oči ! « (Ovšem ! ale
prodavač nech má svedomí!)

Prvého kupca neopúšťaj. (To zvlášté
pri prodávání hospodárskych plodin
na trhu.) Adalb. Kupiec 11. Sr.
Targ 2.
Kúpiť, kupovať.

Bez oldomášu 2) ani kúpiť, ani predať.

Hlúpy všetko kúpi.

Kto haní, rád by kúpil; kto chváli, 235
rád by minul, — predal — . Č. 103.
a 330. Adalb. Kupič 3.

^) Ajándék marhának nem kell fogát nézni.
A z maď. »áldomás« = der Kauftrunk.

Digitized by

Google

192

XI. Zvláštni stavy, rod a zamestnaní.

Kto kúpil koňa, berie aj uzdu. Srovn.
Č. 344. Ohlav - VI. SI. 229.1)
Adalb. Koň 172.
Kto kupuje, odprosuje ; kto predáva,

draho dáva.
Mačku vo vreci nekupuj. 2) (Také
vôbec výstraha pred neobezŕelostí.)
Srovn. Č. 332. a 536. Zajíce —
Adalb. Kupič 5.
Lacné, najlacnejšie.
Čo je lacné, nenie vzácne.
240 Čo je vzácne, nenie lacné. Č. 331.
Adalb. Zacny 1. Sr. VI. SI. 228.
Kdo lacno kúpi, dva razy piati.
Lacnej kúpe sa nikdy neraduj. Č. 331,
Lacné mäso — riedka polievka. 3)

Č. 331.
Lacno kúpil, draho predal ; moc za-
robil a — nič nemal.
Najlacnejšie je vtedy, keď jesú pe-
niaze. (>Jesú< iz: sú; ale >jesú«
vztahuje se vždycky na zásobu,
nacházení se ^ »es gibt«, tak j ako
i jedn. čís. »jest, jesto.«)
45 Malý klas — málo zrna. (.z: Malý ob-
chod, malý zisk, a rozličný jiný
význam.)
Meštek.

Kto nedoloží pyskom, ten doloží
meškom— meštekom — mešcom — .
(Kdo se nezná smlouvati.)
Kto si neprezre oči, prczre meštek.
Č. 331. Adalb. Oko 29. 30.
Mira — vira. (=: Ať ji véŕí, kdo chce.
Aneb snad také : Méŕ, pak uverím.) Šár.
Na cepe víno dobré.
260 Na dobrom dobrý zisk; z ledačoho
leda škoda.
Na dvoch kúpa stojí. 4)
Nehlaď si doložiť na lepšie. (»Nehraď

si« =: nelituj si.)
Niet väčšieho cigáňa ako je mincier.
Peniaze.

»Moje peniaze sú tak dobré ako
tvoje.* (=: Nemáš práva koupi
pŕedchytávati.)
256 Za ledačo škoda peňazí vydať.

Planý tovar ľudia iba obrehujú; —
ogandžujú (=:pomluva).

Poďme do pravdy!

Po predku platia a po zadku bijú.
(Toto poslední slovná hra.)

Predajná krava každá teľná, a kobyla
ako chceš: ak chceš, žrebná, ak
chceš, nie. ^)

> Slepý slepého, krivý krivého.* (To ^^
jest: sám slepý, kdo slepého kone
koupil, atd, ponévadž se > slepota
a kfivota« snadné pozná, a tak kupec
nemá práva pŕedešlému majiteli ho-
vádka námitky činiti. To jest ovšem
tak po právu, ne ale podlé svedomí.)

Trh.

Prvého trhu sa drž. Č. 329.
Trh platí, trh tratí.

V kráme všetko veria, len Boha nie,
(t. j. dávají na úver).

Zlato je zlatom, sriebro je sriebrom,
ešte sa v ňom nečistota nájde ; — ešte
jesto rozdiel v ňom. (Výmluvy pro-
davačc.)

Zo samého žriedla chutnejšie.^) 265

Porekadla a úsloví o kupectví; sho-
vorky pri kupovaní a prodávání.

>Ani môjmu otcovi ho nedám lacnejšie.*

(Víz 307.)
»Báťa, báťa, škoda kráťalc (Když se

nékdo dal ošiditi.)
Dal mu nezruky. (z= Litoval, že prodal

za tu cenu, a tak povera, že taková

koupé nebude užitečná.)
»Ej, veď som ho neukradnul, že by

som ho mohol tak lacno dať.
Idú k nemu (k prodavači) ako na 270

oferu.
Jarmok (jarmak, jarmarok).

Donesie kľúče od jarmoku. (O tom,
kdo z trhu pozde pŕichází.)

Keď Pán Boh z jarmoku príde. (=:
Když se obilí vyprodá.)

Zavrel jarmok. (To co výš: Done-
sie — )

*) Ki lovat veszen, a fčkct is vele veszi.
'^) Zsákban macskát árul.

3) Olcsó húsnak híg a levc.

4) Kettôn áll a vásár.

5) Ha akarom, vemhes, atd. viz V. 61. Pozn. J.
^) Forrásánál legjobb a viz.

Digitized by

Google

Porekadla o kupectví; shovorky pri kupovaní a prodávání.

193

Kúpiť, kupovať, kupec, kupectvo.
>Hander, hander, handerky, kupujte
si panenky!* atd. (Tak prokŕiko-
vali nčkdy bradatí Židé po vsích,
prodávajíce > šnúrky a galôny za
handry.c Též:
275 >Kto si kúpi, bude mať!« — > Ku-
pujte, idem preč!*
Kúpil to lacno, akó na Radvanskom
jarmoku. (Radvaň, méstis pri Baň.
Bystrici, má znamenité dva výroční
trhy.)
Kúpil — predal to len tak >pod
rukou « (tajné, aneb alesi)oň ne ve-
rejné).
Kúpil — predal — to odpoly darmo;
— za bagateľ. (»Bagater« pŕeneseno
z >pecatellum.«)
Kúpil to pobožné ; — za fatku ; —
za pohlavok; — za zaucho (= ve-
lice lacno).
280 Kupoval akoby ho chcel ukradnúť.
>Nebabri, nekúpiš!* (praví »šefraník<.
( Kastenträger ) détem »opátrajícím
tovar « jeho vyložený.)
Seklo kupectvo (=: Zlý odbyt.)
Trafil kupec na kramára. Sr. Č. 38.
Za to by si aj dom s bubnom
kúpil. 1)
285 >Malé volky, ale husté « (chváli pro-
davač svúj » tovar*).
»Máte ocot.í^* >Veru máme, iba že je

velmi kyslý.*
>Máte.?< (kupující povi, CO žádá.) >Veru
máme, a to toľko, že ho aj pre-
dávať musíme.*
»No len udrite, švagre!* *^)
>No veď už len povedzte, čo obeciate*
(=: jakou cenu slíbite).
190 N. N. sa obesil, (zz Víchu na víno vy-
vesil.)
Oblizol sa. (Získal nápadné pri koupi

neb prodeji.)
>Omoč pyštok, daj peniažtok. nechcú
dať darmo*.

Peniaze.

Dnes za peniaze, zajtra za darmo. ^)
Č. 49. Adalb. Dziš 11.
»Môj je kôň (aj.) a tvoje sú pe-
niaze. (Když sc nemohou > dojed-
nať.*)

» Nedám toFko, čoby som tie peniaze 295
na ceste našiel. «
To je ako čoby peniaze do vody

hodil.
To nenie ani za darmo, ani za pe-
niaze. (Velmi lacno.)
»Veď hádam ľudia peniaze po ceste
nesbierajú* (žeby tak draho platiti
méli).

>Veď som ja peniaze neukradol, aby
som za to toľko dal.*
Vzal >boŽí peniaz* (závdavek). 300

Predať. (Viz 277, 278.)
Rozchytali — rozchvátali — to na
ruvačky mačky ; — ako čoby darmo
dávali.
>Tebe za toliar a druhému za päť
a dvadsať groši. (O kupci, ŕíkají-
címu: >To len tak ako tebe!*)
>Ty si z Dráhoviec. (Ves pri Pie-

šťanech )
»Ty si z lacného kraja*. Sr. Č. 638. 305

Pán -
>To je ako žemlička za dva grajciare !
— ako žemľa u pekára 4) (Ustálená
cena.) Adalb. Bulka 4. Cena 3.
» Toľko je otcu, materi hodno. —

Toľko je medzi bratmi hodno.*
>To má zuby.* (Drahé.)
Trh, tŕžiť.

Bol trh, že ruka pre ruku nestačila,

(t. j. z ruky do ruky dávati).
Dobre tŕži. — Má dobrý trh. 310

Už je ošacený (= pH kupovaní okla-
maný). Pr. Modra.
Váza to ako šcfran (úzkostlivé).
Včas svoj krám otvoril, ale ho i skoro
zatvorí. (Také o tom, když mladý,
nezkušený néco téžkého podniká.)

*) »Bubon na dome,« ozdoba na »vrch — štíte* v podobe »homoly« (^mohyly) do
poly vypuklé, jejížto dno pomalováno, jménem aneb monogramem a letopoČtem po-
psáno býva. (Tympanon). Nad touto *homolou< ční tak zvaná »hálka«, drevená aneb
kovová, tato jako skrucující se > zastávka < (korouhvička). Šuj.

2) Dohodnoutí se o cenu hovádka potvrzuje se konečné poslcdním, nejráznéjším
tlesknutím ruky o ruku, obyčejné s nejakou kupeckou formulkou. Viz XVI. 674—677.

^) Ma pénzért, holnap ingyen. Krčmársky žcrt^ nikdy za darmo, poncvadž sc
každé »zajtra« obráti na »dnes.«

■*) Das ist wie beim Bäcker die Scmmel.

Ad. P. Z.itiirecký, Slovenská prísloví.

13

Digitized by

Google

194

XI. Zvláštni stavy, rod a zamestnaní.

» Všetko mám, len to nemám. « (O špatné
zásobeném krámu.)
315 >Za čo je to?« »Za — — « »Bez čoho.í^«
>Bez mešteka.«
»Za Čo je to.^« >Za — — « »Iba ak
i s vami.^« » Prečo nie, ak ma dobre
chovad budete ! «
Za tovar groš, za oldomáš dva.
Zbožie.

Bolo zbožia na trhu, že bolo ťažko
zemi držať.

» Nechcú zbožia brať, ak chceš mu
ho daruj, ak chceš mu ho na zem
vysyp.t
320 Z rúčky do rúčky (hneď zaplatiť). C.
635. O. 61. Adalb. R^ka 32.
» Že to len viete tolko zapýtať ; — za-
ceniť!«

Úsloví o vysoké cene a klamú.

Obriadil ho, oplel ho, oplel sa, ošal-
biaril ho (šalbiar), ošidil ho, ošvábil
ho, posolil, zasolil mu. ^)

8. Hospodáŕství zvlášté.

aj Rolnictvi a zahradnictvi,
(Víz XIV. Občasnost.)

Prísloví.

Ak si nepokakáš, nepopapáš.2) (.n Ne-

pohnojíš, nepojíš.)
B()h, Pán Boh.

Pán Boh je najstarší hospodár. Č.

3. 439. Kalend. Iháŕ a Búh -

Adalb. Bóg 265, 353.
*Pán Boh žehná zrnie a čert trnie.

(Vlastné »zrno< a >tŕňa«.)
Pánbožko vedzá, čo robá. (O počasí.)

Pr. Modra.
S Bohom je dobre kupčiť. Adalb.

Bóg 124.
Šej, kelo zesceš, a Buh požehná,

kolo un sce. Šár.
Všetko dobré, čo Pán Boh požehná.
Brázda.

Brázda hlboká — slama vysoká. Č.

421.
Hlboká brázda — vysoký chlieb.

Dze zcmák leží, nedávaj reži. Z Boš.

dol.
Fizulu je najlepšie sadit na Marka ; —

na fizulovú Katerínu a Krížové dni.

Pr. Modra.

Gazdu malé i veľké hryzie (počnouc
od hmyzu až po medvede).

Hnoj, hnoj i ť. Viz 323, 369, 370.)
Čo smrdí, to hnojí. 335

Kto polia hnojí, dobre si stojí. Č.

422.
Zlá to gazdiná, ktorá hnoj hore ko-
mínom vyháňa (= slamu páli).

Chlieb (biely).

Gazda si nežiada bieleho (t. j. kou-

pného) chleba.
Neoraj mi pod biely chlieb. (Srovn.

pŕedešlé.)
Škoda prosí bieleho chleba. 340

Jar.

Jar je gazda.

Na jar zamaž, v jaseni zapráš. (O setí.)
Č. 446.

Kapusta.

Drahá priesada — mnoho kapusty

(a opačné). Adalb. Rozsada.
Kapustu mastia na hrade, nie v hrnci.

Kde je ladník, tam sa najie čeFadník. 345
(Setí ledníku — viky — jest pro-
spešné.)

Keď brány oberáš, vtedy do stodoly
poberáš.

Keď obrodí grošliak (druh hroznu), na-
pije sa žobrák. — Kedz zarodí
grozlák, napije se každý soplák. Pr.
Modra.

Keď (na začátku leta) vidno čkora —
ucholaka — , už jest nový chlieb.

Kto nechová myši, ten nič nezvýši. Sr.
Č. 427.

Kto umočil, ten osuší. (O zmoklém obilí.) 350

KúkoI — múkol (Když se prodavači
obilí pro koukol výčitky činí, tento
upozorňuje tím, že i z koukole mouka
bude.)

Lepšia kosenica ako trhanica.
Lepšia polahlina jako sbieranina. Z Boš.
dol.

^) I)as ist mir zu gesalzen.
-> Ha nem kaka, nem papa.

Digitized by

Google

8. Hospodáfství zvláŠté. a) Rolnictví a zahradnictví.

195

Leto.

Čo je v lete zelené, všetko v zime
sjedené.
355 Včely sa tešia kvetu, hospodár letu.
Č. 450. Lidé —
Najdrahšie semeno — najlacnejšia kúpa.
Nedarí še z pišma orac, ani z knihy
kopac. (:=: Komu kniha, tomu kniha,
komu pluh, tomu pluh.) Šár.
Neufaj sa v kvece (kvetu), až je plné

vrece. Pr. Modra.
Orať, oráč, oračka. (Viz 330, 331,
339, 346.)
Hlboko oraj, hlboko si chleba krájaj.
360 Jasennie oranie — polovičné hno-
jenie.
Jedna oračka — jeden chlieb; dve
oračky — dva chleby. Č. 421.
Dvojí —
Keďby nebolo oráča, nebolo by bo-
háča. Novohr.
Koíko oračky, tolko chleba vždycky.
Ľahká oračka, ľahká zberačka.
365 Mráz najlepší oráč.

Tri razy or, tri razy si chleba odkroj.
Ovos vozí voz; seno len pre meno, a

sečka je len sračka.
Po prielohoch psota chodí do dediny.
Povážať. (Viz 335 a násl.)

Ak roľu nepovezieš, s role neod-
vezieš.
370 Kde sa pováža, tam sa rodí.

Pšenica na roli gazdu -Qkráť zarmúti
a 9krᣠpoteší. Sr. Č. 424. Ječmen —
Rátaj za pluhom rozum sbiera.
Rok.

Nie zem, ale rok rodí. i)
Rok blatnivý zle nás živí; rok sl-
nečnosti všetko dáva v hojnosti.
37.-. V dobrý rok sa všetko podarí. Sr.
Č. 420. Pekný -
Roľa sa nedá oklamať.
Semenec, keďby sa nehanbil, i za bránou

by zišiel, ^j
Siať, sejba, zasiať.

Čo sa do dobrej zeme zaseje, všetko
býva dobré.

Hrach treba tak (riedko) siať, aby

si pomedzi neň (keď zíde) baran

mohol ľahnúť.
Jačmeň je najlepšie siať, keď je list aso

na lipe ako groš.
Keď >kršliačina« svrchu kvitne, vtedy

je dobrá včasná sejba ; keď v drieku,

vtedy prosrednia, a keď pri spodku,

vtedy »pozadnia.« 3)
Kto husto seje, kabát si der e. Sr.

Adalb. Siač 4. (opačné).
*Kto vetry šetrí, nebude siať, a kto

oblaky, nebude žať. Č. 439. Adalb.

Siač 22.
Na jar sej do blata, v jaseni do

prachu. (Viz 342.)
Najliep je sáť na Mojžiša (t. j. když 386

múžeš). Z Boš. dol.
Ovos sej do blata, jačmeň do prachu

a žito do hrudy. 4) (Sr. 342.) Adalb.

Owies 7. Siač 30.
Skorá sejba Často zmýlá, a pozdná

vždycky. T. Adalb. Siew 2.
V kožuchu sej jarinu, v košeli ozi-
minu. Č. 446. Sr. Adalb. Jarka 2.

Ozimina 1.
Slama je striga, kde sena niet.
Sňah (sneh.)

Pán Boh sňahom hnojí pre chudob- 39o

ných ľudí.
Sneh je ako perina na siatinu.
Snop.

Aký chlap, taký snop. (Též:) Čo

chlap, to snop.
Kopa (kríž č. mandel) nedá, ak snop

nedá.

Tráva, čo aspoň počuje vodu žblnkať
(č. bublati), už lepšie rastie. (Nižina
u potoka.)
Vinica, vinohrad, vinič, víno.

(Viz 347.)
Chto (kto) nemá roboty, nech si vy- 3^5

sadzí vinohrad. Z Boš. dol.
Veľa vína, veľa svatieb.
Ve vinohradze tedy kop, kedz ci

marhulový kvet za sáru (holenku)

padá. Pr. Modra.

1) Annus producit, non tellus.

^) »Semenec« = konopné semeno. Jinde vyrozumívají tím semenka plevele, která
sc od zrna odvčjí.

^) »Pozadnia« —pozdní. Jinak pozadní- výmčtní; pozadky^výmétky obilní.
^) Sr, Porba búzát, sárba árpát.

13*

Digitized by

Google

196

XI. Zvláštni stavy, rod a zamestnaní.

Vinica — - biednica; drž záhradu,

máš náhradu. — Vinica — hospo-

dárova biednica. Č. 420.
Viniču netreba daždk, ale motyky.

Srovn. Č. 422. — modlitby, ale —

MA) V novine chotčo pochytí ! (Tu doslovné,

že se v nové zemine vše vydarí;

avšak obrazné ŕíká se o rození

dítek.)

Záhrada je ako všivavá hlava. (Vždycky

jest CO v ní čistit, plét.)
Za rosy sa kosí, za šunka (slnka t sa

suší. Z Boš. dol.
Žať, žatva.

Čižmár sa teší dratve a sedliak

žatve.
Keď je chviía (pekné počasí), vtedy

žnime ; keď je dážď, vtedy spime.
403 Kto prvej sožne, prvej sjie. (Tak

se potešuje opozdivší se v žatve.)
Žito.

Hruda žitu hyža (chyža). Šár. (Též :)

Hrudka ozimine - priesade —

búdka. Zvolen. (Pod hrudou žito

dobre pfezimuje.)
Keď žito kvitne, cesto redne.
Žito za dva týždne vzchodí; za dva

sa perí ; za dva sa sype (klasí sa) ;

za dva kvitne; za dva sa vyplňuje

a za dva ešte zraje (zrie). Adalb.

Zbože 2.

Porekadla a úsloví o rolnictví
a zahradnictví.

Drevené jedlo (ovoce).
410 Chlapci! jedzte našu repu, alebo suse-
dove hrozný. (Pri vinobraní.) Pr.
Modra.

Jablko kyslé, žeby sviňa zkvíkla od
neho. Adalb. D. Kv^ašny 8.

Jačmeň (a jiné obilí) ako múr (hustý) ;
— ako broky (jeho zrno) ; ~ akoby
ho hoFub naoberal (čisté zrno); —
jak klokoč (staphylea L., o klasu).
Pr. Modra.

Kapusta biela ako krieda; — zelená
ako kručina. (Jiné o kapuste viz XIII.
36. a násl.)

Klasy ako cepíky.

Kosiť, kosa.

Ani holeno, ani koseno. 4i6

Kosec zostal na koze ; — na chvoste.
(Který na své postatí za jinými
zaostal.)

Tomu zbožiu nič iného nechybí, iba
kosa.

Zle sa kosí, ako čoby starú strechu l)
rezal.
Kvetu na strome ako okyp (mnoho).
La n. Lan lesklý ako sklo. (O vláknech. 420

— Lan — konope — svrčkom na

gate ; — žabe po oči — po brucho.

(Krátke.) Adalb. Wysoki 6.
Orie na nebožiec. (Trojkou, párem

volu a v pfedu jedním koném.)
Ovocie. Ovocia toFko, len akoby

kydnul — nakydal; — až sa konáre

lámu; — až ťažko stromom. —

Ovocie dobré, že ťa chuť objíme od

neho. — Ovocie visí ako pancier.

(Mnoho.)
Ovos (a jiné zrno) ako klince; — ani

oceF.
Pšenica (a jiné obilí na poli), žeby sa

koleso mohlo o ňu opreť.
Semä zišlo krásne akoby vylial. 425

Slivky čierne ako žúžol; — mäkké

ani duša.
Slivky sa už zapaľujú; — brnejú.
Šteky strílajú. (=: Vítr je vyvrátil.)

>Šteky« 1= der Stecken, húlky u rév.)

Pr. Modra.
To sú len také vŕbovky. (Jablka slabé

chuti.)
Tú rolu len vtáčence povážajú — hnoja. 43o

Adalb. Pole 15.
Už sme ho dali Bohu do ruky. — Už

sme dali nivu do rúk božích. (Po

zašití.)
Zbožie. Sejem zbožie vo meno božie !

— Už je zbožie na rukách. (S pole!
sebrané.) — Zbožie ako čoby sa
psi po ňom povláčili. (Též o tráve.)

— Zbožie poFahlo (od dešté a vetru) ;
poželelo (pomdlelo, ožluklo); zbadalo
sa (prišlo pozde ale rýchle do zrostu).

— Zbožie sa pekne zastavilo. —
Zbožie (a jiné) zišlo ako šteť (husto).

— Zbožie husté, žeby ani had cezeň

^) Totiž slamenou, nebo vlastne jen tato jest Slovákovi
lová jest »dach* (z nčm. pŕejatč).

» strechou,* kdežto šinde-

Digitized by

Google

8. Hospodáŕství zvláštč. 6. Hospodárska domáci zvíŕata.

197

nepreliezol; — jak duchna — jak

hora. Pr. Modra.
Zelina vyhúkla (bujné do vyše).
Zem dobrá, mäkká ako mach — moch — ,

len tak dýcha.
435 Zemiaky l) (veliké) ako žemle ; — ako

oštiepky; malé ako vši.

ó) Iíospodáŕskd domáci zvirata.

Prísloví.
Krava

Dobrá krava ako matka. (Žertovné

dokladá se: >a otec ako vôl.«

Ostatné j iný sberatel poznačil :

» Dobrá krava ako mamka; dobrý

vôl ako tatko.*)
Dobré tela — pol kravy.
Krava nedojí vemenom, ale pyskom.

(Tak dojí, jako ji chováš.) Sr. Adalb.

Kur 26
Kravička mamička. O. 108.
440 Kravu a ženu najlepšie po známosti

brať.
Kto nemá správičku (?) nech si

drží kravičku.
Nedávajú mnohule, ale dobrule. Sr.

Č. 426. — rohule — mnohule —
Sto dobrých volov skorej kúpi, ako

jednu dobrú kravu.
Vôl, júne c.

Daj slamy volovi, ta žeň ho povoli

(pomaly). Šár.
445 Junec s grošom líha, s dvoma vstáva.

Sr. Adalb. Koň 184.
Kone pohádzaly, voly vyťahaly. (Na

koních ztráta, na volech prospech.)
Vôl čo nevychodí, to vyleží. (Vy-

tučí se.)
Vôl vyleží, kôň vybeží (správne > vy-
behá «).
Kôň, kobyla, žriebä. 2) (Viz výš

>Vôl«.)
Alebo gazda koňa alebo kôň gazdu sjie.

Daj kobyle obroku, pustí sa ti do 450
skoku. Sr. Č. 426. Syp koni —

Daj koňovi ovsa, môžeš ho hnac jak
psa. Šár. Adalb. Koň 15.

»Dal mu za korýtko ohňa a za ko-
rýtko ovsa.« (V povéstech.)

Dobrého koňa abys dobre choval,
a zlého ešte lepšie.

Dobrý kôň zaslúži, aby ho chlebom
choval.

Hodlajakej mršine musíš tak dať žrať, 455
ako najlepšiemu koňovi.

Keď prejdeš mílu, postoj na chviľu;
keď prejdeš tri, koňom čelo utri;
keď prejdeš šesť, daj jim jesť. Sr.
Č. 426. Adalb. Jechač 29.

Koňa, flintu a ženu — to troje ne-
požičiavaj nikomu. 3) Sr. Adalb. Pies
229.

Kone pokorujú'*) za týždeň po ho-
stine a za dva po veselí. Adalb.
Jarmark 3.

Kôň hryzie gazdu zubami i nohami.

(Potrava a podkovy.)
Kôň má len jednu nohu. »''*) (Jednu 46o

nohu ztrativ musí se zabit.)
Kôň má veľké zuby.
Koňovi len toho dlhého. Koňovi

»hopsa< (ovsa).
Kôň smrdí na maštali, ak ho dobre

nechováš.
Kôň zdochýnajúci prade nohami,

bystrý preberá.
Kto kone často premieňa, iste utratí. 465
Michalské žriebä atd. (viz 526.)
Na jednom koni — na cudzom koni

— sa chleba nedorobíš. Srovn. Č.
133. Cizím volem — Adalb. Koň
51. Wól 20.

Pánovo oko najlepšie koňa vyobročí.

— Panské oko kone tučí. ^) C.
428. Adalb. Pan 143.

Žriebä má právo choťakde (trebas
kade) behať.

*) Pŕerozličné slovenské názvy zemáka — bez ohledu na rozličné druhy jeho viz
v » Kvetné Slovenska* od Reuss-e.

*) Ménč užívané: »hača, kobyšťazič. hríbe.

5) Paripa, fegyver, feleség nem kôzos jószág.

*) » Pokorovať* 1= smoutiti, smutek nositi po úmrtí pokrcvného. Tu znamená zc-
mdlenost koni.

•*») Egy jó lónak esa k cgy a laba.

♦') Srovn. Gazda szemc hizlalja a jószágot.

Digitized by

Google

198

XI. Zvláštni stavy, rod a zamestnaní.

Ovca.
470 Čím tenšia vlna, tým hustejšie mlieko.
Čo kravy nechajú, to ovce vyískajú.

(Tu o paši; srovnej >jiskati.<) —

Ovca sa všade naíska.
Ovce — zlaté zvonce. — S ovcami

je dobre, komu sa vedú — daria.
Rozličné.

Dobrým zachádzaním i hovädo po

ruke ti bude. (Také na človeka

pŕeneseno.)
Kto má deti, má žial; kto má statok

(č. dobytek) má škodu.
475 Lepšia chudá slanina s chlebom, ako

tučná bez chleba. (Tím se potešuje

a vymlouvá chudobný, když »ne-

dokŕmenú sviňu zakóle,« že totiž

pri lepším vytučení nezbylo by mu

obilí na chléb.)
Nemala baba roboty, narobila si klo-

poty. (Hlavné když hospodyné vejce

pod kvoČnu podsype.) Č. 623. O.

108. — koupila si prasc. Adalb.

Baba 80.
Nielen to chce žrať, čo bučí, ale

i to, čo mrnčí.
Prvé božie. (O prvním plodu, ale

zvlášté o prvním roji včel. Šuj.

Následkem toho jakó se zachází

s prvním plodem?)
Statok (č. dobytek) — zmätok.
480 Taká sviňa je najlepšia, ktorá nikdy

chudá nebola. (Mimo doslovný má

snáď i prenesený význam.)
Vŕby sa práša, žíbatka (housatka)

kapú (hynou). Pr. Modra.

Porekadla a úsloví o hospodárskych
zvíŕatech.

Krava.

Krava prehorcla. (Prestala roditi.)
Mlieko krave pojavilo. (Pŕíbyvek

mléka.)
Na suchu sa otelila. (Když krava
>teračka€ má jen málo mléka.)
485 Vietor ju zašiel. (Lámka.)
Vôl.

Voly hrubé — tučné oko delá. —

Voly chudé ako raky.
Voly, voly, bodaj boly ! (Též v pod-
ŕečí Zvolenského kraje od obce

Priechod.) > Vovy, vovy, bodaj bovy ;

bravy, bravy (č. vepŕe), bodaj žravý,

bodaj sa chovavy!*)
Kôň.

Čaruj ora za bodora! (Žertovné

místo »koňa za vola.*)
Dal koňovi cigánskeho obroku. —

Dal mu zadok ohňa.
Dal si koňa na červeno zafarbiť 490

(odŕíti).
Dáva koňovi obroku bičom. — Dáva

ovos koňom videť.
Kôň, čo mu môže všetky rebrá pre-
čítať.

> Kone moje kone, zlámaly mi oje I «
Kone vyparené, akoby ich vriacou

vodou oblial.
Kôň hladký ako sklo ; — ako zr- 495

kadlo. (Viz 499.)
Kôň nesúci iba vlkom na újesť.
Kôň tučný ako perina
Kôň utekal, len sa mu tak iskrilo

pod nohami.
Kôň vypasený, žeby sa doň nazreť

mohol.
> Mohol byť kňazom, keď nechce 500

ťahať.* (Tak vymlouvá svou ukrut-

nost kone nemilosrdné bijící.) (Viz

níž > Nesiahaj* atd.)
>Moje kone, tvoj bič!* (Posméluje

pán pohoniče, aby pospíšil.) Adalb.

D. Koň 275.
Nechce si chuť pokaziť. (O lenivém

koni.)
» Nesiahaj teho koňa (vola)!* Odp.

>Šak má mäso!* Pr. Modra.
Obrok mu v zadku skáče — hrá

— tancuje. (Také na bujného člo-
veka pŕeneseno.)
Ovos sa dobre ohlásil. 505

Paripy, len sa tak blyštia.
Pohádzaly ho kone. (Mél ztrátu na

nich ; jináč z= spadl s kone.)
Poletí na ňom ako na tátošovi.
Ťahá, len sa tak vystiera. Ťahá ani

smrť; — dobre sa nepretrhne.
Tie kone idú ako kravy (pomálu). sio
Sviňa.

Prasa, čo by sa na groši vykrútilo

(totiž všemi čtyrmi nohami).
» Svini poctivosť!*
Zaklal sviňu len tak bez príčiny

(totiž málo vytučenou).

Digitized by

Google

8. Hospodáŕství zvlášté. c) Včely, d) Rozličné hospodárske a domovč záležitosti. 199

Rozlične.

> Bodaj ste sa chovaly!« (Praví se

ke »krdlu« housat.)
515 Honosí sa, že ma tri chvosty. (Tri

kravy, anebo jiný počet.)
Mohol by ho na Veľký Piatok bez

hriechu sjesť v kapustnici. (Vy-

chudlé hovádko.)
Nemá ani »heš« ani >keš«. (Ani

hydu, hydiny, ani dobytku.)
Nenarastie í na pr. to » prasa <), čo

ho mastiť budeš.
•Neprisadil by som viac teľa, čoby

vraveť vedelo. «
520 > Nezostalo nám ani srsti.* — >Nemá

ani chvosta na maštali.*
Pribiedil ho. (Bídné prezimoval.)

Pritrčil ho. (S velikou námahou

pŕichoval, pŕisadil.)
Riaďa ho (hovádko) ako človeka.
Statok ako lasice. (Dobre chovaný,

lesklý dobytek.) — Tučný (kus

statku), že sa len tak trasie.
Statok jeho dostáva tlče a pozadky.

(Slovná hra. Tluč, výprask a tluč

obilní. Po zadku bití a pozadní

zrno, výcudky.)

c) lair.

Prísloví.
525 Aký rok na včely, taký na ovce.

Michalské žriebä, Jakubský roj môžeš

smelé vyhodiť na hnoj ; — jednako

na zimu.
Na jar každá včela stojí grajciar.
Roj, ktorý se v Máji rojí, za veľký

voz sena stojí. Č. 448. (Neplatí rovné

o každém kraji.) Sr. Adalb. Jan sw. 34
Včeličky sú chudobného kravičky.
530 Včely majú veľké právo. (Sbírají, se-

dají, kde chtéjí.)
Ženci do poľa, včeličky s poľa. Č. 451.
Úsloví. Išly mu včely na Zdychavu.

(iz: Vyhynuly. Zdychava je ves v Gem.

stolici.)

a) Rozličiit^ hospodáíské a d oni o v ť
záležitosti.

Prísloví.
Aké chotáre, také koláče.
Ak ty nepôjdeš na dom, i)ôjde dom
na teba. Ak gazda nevynde na strechu,

síde mu strecha na hlavu. (Též:)
Keď kto nechodí na stavanie atd.
Arendy sú randy. (Statek do prenájmu 535

daný málo vynáší.)
Bez dreva horšie ako bez chleba.
Buď poriadny a budeš sa mať dobre ;
— a nebudeš ničoho žiadať. Č. 277.
Diely sú len diery; — hotové diery.
(O rozkouskování pole mezi dítky.)
(Víz 585. Též: j Kde sa delí, tam
sú diery.
Domáce — trváce. (Plátno, prádlo atd )
Gazda, gaz d iná. (Viz VIII. 874, 875 )
»Čert ťa tam po čeľadi; len sisi 540

gazda dobre hľadí.*
Dobrý gazda — otec, mať. (Chváli

si sluha.)
Gazda na dvore a gazdiná v komore

panuje. (Též:)
Gazdinú po pitvore a gazdu po

dvore poznať.
Gazda palicu, gazdiná varešku
Kde gazda dozerá, tam statok pri- 545

berá.
Kde gazda — pán — už v posteli,

sluha ešte veselý.
Len tá roľa dobre rodzí, po kerej

sám gazda chôdzi. Z Boš. dol. Č.

421. Ono pole — Adalb. Gospo-

darz 35.
Mladého gazdu šanuj.
Od gazdových oči rozmáha še statek

ovčí. Šár.
Pilný gazda nedá čeľadi zapostávať. 550
Hora (les).

Čečinatá hora — planý kraj ; —

listnatá hora — lepší kraj.
Hora — bohatá komora.
»Hora bola, hora bude.* (Ŕíkají plc-

nitelé lesu.)
Kto si vytne horu (nadmírné), bude

mu rásť hora na dachu. (Mech a

byliny.)
Múdry bere horu a sprostého hora. 55.-^

Č. 206. — lomí -
Hrabem, hrabem a nemám nič.
Jesť, s j e s ť.

Havol robí, Havol jie. — Kubo atd.

Adalb. Jakób 6. Maciej 14. Stani-

slavv 4. — Janko robel, Janko zjid.

Šár. — Jano dorobí, Jano sjic.

Digitized by

Google

200

XI. Zvláštni stavy, rod a zamestnaní.

— Jano — Ďuro — spraví, Jano

— Ďuro — sjie. — Moľa robí,
moFa jie.

Kameň.

Čím dlhšie kameň na jednom mieste
leží, tým väčmi machom zarastie.
(Jedno, stále bydlo dobré.) (Též:)
Kameň — skala — čo sa moc
obracia, machom neobrastie. Adalb.
Kamieň 12. — Kameň sa machom
neobalí, keď sa často z miesta valí.
Kto má želiara, má pána. (Uštipačné
prísloví majiteluv domô, když ná-
jemník nejakých oprav vymáha, ku
kterým se majitelé obyčejné velmi
téžce odhodlají.)
560 Kto odbýva, ten užíva (a ne neprí-
tomný, o nie se nestaraj ící spolu-
majitel).
Kto na holém (nepokrytém) stole jidá,

ten i holé role mivá. Pr. Modra.
Kto nemá prirážky (dané), nech si kúpi

vačkové hodinky. Z Boš. dol.
Málo krmu, mnoho mäsa. (Lacný do-

bytek v jeseni.)
Múr, m u r o v a ť.

Kto muruje, ten buduje (ne ten, kdo
z dreva staví. Adalb. Murowač.
(Též:)
565 Kto zrubí, ten hubí; kto muruje,
ten buduje. Sr. Č. 431. Kdo zdĺ —
Zruby majú zuby, ale múry ešte
väčšie. (Drevený dúm stojí mnoho,
zdéný více.)
Oheň (Viz 579—581).

Kde je oheň (požiar), tam hneď
vietor a zlodej. (Viz 571.)
»Keď sa podpálili, nech si hasia !«
(praví Ihostejný sobec.)
Málo vody zväčšuje oheň.
570 Oheň je k úžitku i ku škode.

Oheň si sám vietor robí. Adalb.

Požar.
S ohňom nežartuj a vode never.
»Na druhého robíš !« (Též:) »Pre dru-
hého sa trápiš!<

Prevážanie sa. (Stéhování se s ná-
bytkem.)
Časté prevážanie — časté vyhorenie.
(Prehnané pfísl.)

Tri razy sa prevážať to je ako raz 575
vyhoreť Adalb. Przenosič si^. Prze-
prowadzač si^.
Pri mále málo starosti; pri veľa veľa
starosti. (Též:) Málo máme, málo
dbáme.
U behúňa mrcha huňa. (Sr. 558.)
»Viac domov ako kostolov < (praví se
vtipné majiteli domu hospodné po-
vyšuj ícímu, t. j. nemusím u tebe
bydlit. Ŕíká se také, když se s málem
množí delí).
Voda, povodeň. (Viz 569, 572.)
Ešte oheň vodou zaleješ, ale vode

— povodni — sa neubrániš.
Pred ohňom aspoň so životom ujdeš, sao

ale pred vodou — povodňou — nie.
Voda jednému odnesie, druhému pri-
nesie, ale oheň spáli všetko. Sr. Č.
487. Visia jak - Adalb. Wisla 12.
Woda 56, 63.
Voda má tenký jazyk; — pysk.

(Vniká všudy.)
Začiatok vody — koniec chleba. ^)
Sr. Adalb. Chleb 9. Wisla 7.
»Vozami navozí, a nemá chleba.* (Vý-
čitka špatnému hospodári činéná.)
Zle je tam, kde okolo ohňa mnoho hm- 585
čekov. (Viz 538.)

Rozličná porekadla a úsloví o hospo-
dárskych a domových záležitostech.

Červený kohút mu na dome zaspieval ;
— dostal sa mu na strechu. (=z Po-
žár; » podpálili ho.«) Č. 642.
Gazda.

Bol som ja dobrý gazda. Pán Boh
mi pomáhal ; kone, voly vyzdychaly,
voz sa mi polámal. «
»N. N. sa nezdá, že je dobrý gazda:
zbožie si popredá, čeľadi jesť nedá. <
(Píseň.)
To je ešte len mladý gazda. — To
je veFký — mastný — hrubý —
gazda (m majetný) ; — starý gazda
(=1- zkušený).
Hlava deravá. ( m Deravý krov.) 59o

Izby — len také prdience. (Malé.)

Pozn. Šuj.

Hornatý kraj neúrodný. Sr. Maledicta patria, quac a bonis laudatur aquis.

Digitized by

Google

Porekadla o hospodárskych a domových záležitostech. 201

Keď Pán Boh s poľa — z jarmarku Nemá ani zuba do brány (vlastné »do

— príde. (:= Když se úroda sebere; brán«).

když se obilí prodá. Nemal by som ani za psom čím vyhodiť.
>Na pipíške oral, na vrabcovi bránil. « ^) (Nedostatek dŕíví.) Adalb. Micč 67.

Na tom dreve ešte vtáčky spievajú Nemá sena čoby pod kvočku.

(t. j. na lesních stromoch, které již >Tadadom, tadadom, vystaval z blata

mély býti zkáceny). dom!«

595 Nemá ani piaď vlastnej zeme. Už má svoje hniezdo. 600

*) Sbératel U. poznamenal, že to nalezl v Lichardovč kalendái^i s poznámkou »pilný
gazda*.

Digitized by

Google

XIL Bôh a pŕípadnosti života vúbec.

10

1. Lidé jsou chybám poddaní
v mravním i výkonním ohledu.

Srovn. III. odst. 5.)

Prísloví

Adamove deti sú divné smeti. Rkp.

Slov. Pohr.
Ani tys* nie od druhých odchodnejší.

Blchy.

Každý pes má blchy. — Kto vie

či doňho blchy nenaskáču. (in Či

se ctnostný nezkazí.)
Človek.

Človek krehká nádoba.

Čoho sa človek najviac odrieka, toho

sa najskôr dopustí.
Dom.

Dom nie kostol, človek nie anjel. ^)

Sr. Adalb. Czíowiek 36.
Nenije toho domu, dzeby nebolo

lomu. Z Boš. dol.
Nieto domu bez dymu. Č. 388. Sr.

Adalb. Dom 32. — Nieto toho domu,

aby sa v ňom nezakädilo. Nieto

tej pece atd.
Chyba, chybný, zchybiť.

Bez chyby kto na svete? Sr. Č. 283.
I ten najmúdrejší môže zchybiť. Č.

284.

Ľudia sme chybní.

S chybami sa učíme. '^)

Svoje chyby nikto videť nechce. Č.
284.

Žiaden človek bez chyby, ^) a žiadna
cesta bez úhonu. "*)
I dobrému — starému — kocúrovi i5

nekdy myš ušmykne — ujde. Č.

284.
I kňaz na kancli sa pomýli.
I múdremu voly ujdú.
I slnko sa dakedy dvojí. Č. 251. T.
I tenký vlas má svoju tôňu. Č. 284.

Adalb. Wlos 4.
I za tisíc dukátov paripa sa potkne. 20

(Víz 24.)
Každému dačo chybí.
Každý kov má trosky.
Každý má svoju hŕbočku (pŕestupkúv) ;

— svú zlť (žič č žluč) T. ; — čierne

za nehtom; — za nehtami blato.
Kobyla má štyri nohy a potkne sa. ^)

Č. 71. Nékdy i kôň - Adalb. Czlo-

wiek 81. Koň 126.
Krehkosť, krehký (krohký).

Každý má svú vlastniu krehkosť. T. 25

Všetci krehkí — hriešni — slabí.
Ľahko sa noha pošmykne.
Mäd je mädom, ešte sa prekysne

Adalb. Miod 2.

^) Ház nem templom.

2) Errando discimus.

3) Nincsen ember hiba nélkúl.

^) >Úhon* z: Wegabgleitung, zvlášté pri sanici častý.
^) Lónak négy laba, mégis botlik.

Digitized by

Google

1. Lidé jsou chybám poddáni. 2. Štéstí, pohodlí.

203

Na každého sa dačo vmestí. (Též :) Na
každom sa dačo nájde.
30 Nekedy aj starý kallec (tkadlec, tkáč)
pradzu pomaší (:= mašh'ček, uzh'kuv
narobí, »pochlpí.«) Z Boš. dol. (Též :)
Nekdy i starý tkáč pomoce. C. 217.
Nič ncnie tak nestále ako chvíľa a

ľudia.
Nikomu sa nemôžeš nazrel! do srdca.
Pridá sa to každému (pomýliť).
S podratým na spodok. (Vzato z odevu

ľz: ukrývaní chyb.)
Svätý.
36 Nikto nenie svätý.

Pokiaľ sme na zemi, nie sme anjeli,

ani svätí.
Svätí boli a hrešili, (Ovšem, než
také dokonalé pokání učinili. Jináč
jest to i povedení o pobožnust-
káŕi nemravném.)
Svet viac vie o tebe, ako ty o sebe.
Všetci sme z krvi a z mäsa. Č. 25.
a 284.

2. Štéstí, pohodlí.
(Víz odst. 8. Osud a príhoda; náhoda.)

Prísloví.

40 Dlhú klobásu, krátku kázeň, to miluje
každý blázen. Adalb. Kázanie 5.

Dobre sa je tomu smiať, komu je
dobre.

Chto (kto) nemá starosci, môže o dvad-
sať rokov dúž (dlhšie č. dele) žiť na
svece. Z Boš. dol.

Jako vetor duje, tak plachty obracajú.
(iz: Kde dobre, tam dychtí každý. T.)

Kde sa dobre vodí, ta sa rado chodí.
Č. 154.
45 Kdo bližše ohňa, skorej še zahreje.
Šár.

Kto má dobre, ešte lepšie žiada. (Též :)
Čo ako sa dobre má, ešte lepšie si
žiada. Č. 283. Čím lépe —

Kto má koňa, snadno naň sedlo nájde ;
— o sedlo sa nestaraj.

Ľahko sa ten modlí, komu sa dobre
vodí.

Ľahko tomu pískať, kto v rákosí sedí.
Lepší jeden » hurhaj* než desať »beda.« 6o
Mnoho dobrého sa prejie — prijie — .
Na lekára nemyslí, kto je veselej mysli. T.

Šťastie, šťastný.

Blázni majú mnoho šťastia.
Bláznom viáce ščastié nežli pravda

slúži. T.
Čím menej rozumu, tým viac šťa- 55

stia.
Čím väčší pes — oplan — šelma

— kujon ^) atd., tým väčšie šťastie ;

— tým sa mu lepšie vodí; — tým
sa lepšie má. Č. 153. Adalb. Szel-
ma 1.

Dokiaľ je človek šťastný, vždy má

dosť priateľov.'^)
Koho šťastie nadíde, všetko mu dobre

ide.
Komu šťastie slúži, tomu ide všetko

po vôli; — tomu i vo snách príde.
Kto má šťastie, tomu netreba roz- 60

umu.
Kto má šťastie, tomu sa pošťastí.
Lepší funt šťastia, ako cent rozumu •^)

(Též:) kvintlík — polcenta — (a

p. jiné). Sr. Č. 349. Více múze —

Adalb. Szcz^scie 36. Sr. Adalb.

Ztoto 12.
Má viac šťastia ako rozumu. ^) Č

615. Adalb. Szcz^šcie 52.
Môžeš mať rozumu koľko chceš, ak

nemáš šťastia, ničoho nevyvedieš.
Neraz šťastie býva hotovým nešťa- 6í

štím, a nešťastie šťastím.
Nezapchávaj šťastiu každú dierku.
Pán Boh dáva dary, mačka šťastie

vláči.
Pan Boh vládne šťastím a mačka

myšami. Sr. Č. 149. Búh št. —
Šťastie oči zaslepuje a nešťastie ot-
vára. Sr. Č. 151. Štéstí rozum —
Veľa šťastia, ale málo požehnania, to

V štéstí ludia zabývajú — zabúdajú
(zapomínajú). Adalb. Szcz^scie 95.

V štéstí nezhrdnúť.

Za kým šťastie, za tým i ľudia. C.
153.

*) » Kujon « z gréckeho vvov Šuj.
^) Donec eris felix, multos numerabis amicos atd.
^) Jobb egy marok szerencse, mint egy zsák csz.
*) Er hat mehr Gliick als Verstand.

Digitized by

Google

204

XII. Béh a ph'padnosti života vúbec.

Tomu je sveta žiť, kto sa nemusí na
nič trápiť.
75 Trebas i v pekle, nech si je len dobre.

Vďačné bremeno, čo pomáha.

Za planším dačo lepšieho aj sjesť pustí.

Z čoho sa najlepšie žije, o to sa naj-
viac pečuje.

Porekadla a úsloví o štéstí a pohodlí.

Ani u vlastných rodičov mu nebolo

lepšie ; — ani v materinskom živote

atd.
80 Ani v nebi mu nebude lepšie. Adalb.

Niebo 1. — Ani po smrti by si človek

lepšie nežiadal. — Blahoslavenstvo

ako v nebi.
Boh mu pomáha a čert tiská. (Praví

se také:) Pane Bože pomáhaj a ty

čerte tiskaj ! Sr. Č. 14. Pán Búh

napred —
Bude mu len nežiaľ (protiva železz:

radost); — ako na Hody (Vánoce).
Dobré, dobre.

Dobrej matere (a) sa radil. — Dobre
si poradil. — S dobrým sa poradil.

Dobre obstál — pochodil — pre-
šiel. — Dobre sa mu lipa derie. ^)

— Dobre sa mu vodí. — Dobrých
dní užil — zažil. — Má dobré
hniezdo.

86 Tak mu je dobre, ako v božom
koši ; — v svätom koši ; — v Pána
Bohovom lone. Č. 616; — mlyná-
rovej sliepce; — psovi na pazderí;

— slimákovi v chrene; — v nebi
na stoku.

Tak nám bolo dobre, že sme sa
pečenkou utierali a vínom umývali;

— červeným vínom umývali a
šunkou utierali. 2) (Také o silném
muži:) To je chlap, co se vinkem
umýva a šunkou se ucírá.

Dostal sa na zelenú ratolesť (letorast) ; •^)
Č. 616; — do teplého kúta.

Hlava. Hladká mu je hlava. — Ne-
zabolí ho hlava.

Ktožeby sa tomu rovnal ! — Lepšie

sa mvr povedlo, ako sám chcel.
Má, čo mu srdce zažiada; — čo si 9o

len du^a živo v ňom zažiada.
Mal ten časy! — Má teplé nohy. Č.

615. (Též.) V teplom sedí.
Musel sa v čepčeku narodiť. (Pové-

rečné o šťastném.) Sr. Č. 615. V ko-

šilce — Adalb. Urodzič si^ 19.

(Srovn.) V čepčeku še narodzil a na

snurčku (?) zemre. Šár.
Na krídla ho postavil. — Našiel vtáča

v hniezde.
Nechýba mu nič, iba lastovičie mlieko ;

— vtáčie mlieko. 4) Sr. Č. 615.
Všeho u neho — Adalb. Ptak 2.

Predkom k stolu, chrbtom k ohňu. Č. 95

615. Hŕbetem —
Prišiel na Kašnú horu, nechce viacej bôbu.
Svet. Bude mu len raj a dva svety.

— Sveta mu je žiť. — Svet mu
kvitne.

Svobodný ako ryba ve vode; — ako
ten vták. Č. 614. Má se jako —

Šcesce mu tak idze, jako do komina
dym. Šár.

Šťastie ho prenasleduje. — Tomu je hoj ! loo

Už mu narástly krídla (kriedla, kriela).

— V suchu sedí.
Žiť, život.

Má ľahký život.

»Tam bol život, keď boly štyri kne-
dle za groš a polievka darmo «
(chválil si vandrovník).

»To je život, to je svet!«

Žije si ako pán; — ako pavúk; — i05
ako ten vták v povetrí; — ako
v raji.

Život sa mu usmieva.

3. Neštéstí, obtížnosti, trápení.
(Víz odst. 8. Osud a príhoda; náhoda.)

Prísloví.

Bieda, beda, biedny.

Béda bédé ruku dáva. T. — Bieda
biedu naháňa. — Bieda psotu na-

*) Vzato z toho, že obuvníci kuru z lipy poti^ebujíce, takovou zdĺrají.

^) Borral mosdik, kolbászszal tôrúlkôzik.

^) Žold ágra jott.

'*) Az egy madártejcn kivíil mindene van.

Digitized by

Google

3. Neštéstí, obtížnosti, trápení.

205

háňa. Č. 619. Adalb. D. Bieda 94.
— Bieda biedu nájde, choc aj slnko
zájde. Č. 155. Bída človeka —
Bieda za biedou. — Jedna bieda
za druhou. Č. 181. Adalb. N^dza 6.
Biednej hlavy i rozum biedny.
Ideš pomaly, bieda ťa dohoní; po-
náhľaš sa, dohoniš biedu. Č. 260.
Adalb. D. Bieda 116.
110 Jedna bieda nič neurobí, ak nie de-
sať. Adalb. Bieda 47. Zíe 17. — Kde
jedna bieda, tam i druhá. T.
Chromému všade ďaleko.
Jedna nevôľa mnoho iných so sebou

prináša. ^) Č. 155.
Jednému je do plaču, druhému do
smiechu. — Komu do plaču, komu
do smiechu. Adalb. Placz 2. Smiech
2. 4. Č. 183.
Jedni ľudia skáču, druhí plačú.
115 Každému dačo chybí.

Každý má svojho červíka — svojho
moľa — , čo ho hryzie. Č. 186; —
svojho moriaka. -) Adalb. Mól 1 .
Robak 6.
Kde bolí, tam bolí. (Téz.) Kde bolí,
tam boli (=itam si byl, sám jsi si
vinen).
Kde je tvrdza, tam je trudza (trudný

stav).
Keď dub padne, i pes ho preskočí.
Sr. Č. 180. (Víz 124. 131. 135.)
120 Keď chybí jedno, chybí i druhé.

Keď je zloga, do Boga ; keď je non-
dza, tak do knonza; keď je bida,
do Žida, a po bide — caluj me
Žide. (Toto z Polského pŕejaté prí-
sloví užívají s Haličí sousedící Spišští
Slováci v okolí mestečka Lubovné.)
Sr. Adalb. Bieda 57. N^dza 9.
Keď kto padnúc hlavu si prebil, ho-
vorí: šťastie, že som sa na dobre
(cele) nezabil.
Keď sa červík do stromu zažere, do
tých čias ho žere, kým ho nesožerc.
Keď sokol zahuben, bije ho i vrana.
T. a Č. 180. Adalb. Sokóí 2.
J25 Koho bili, zas ho budú.

Kôň.

Kŕdeľ vrán pustí sa i do živého

koňa.
Moc múch aj koňa sjie. — Veľa

vrán aj koňa sošre. — Srovn. Adalb.

Chárt 9.
Kríž.

Každý človek má svoj kríž — aj

jeden snop (dokladá se žertem co

slovná hra, nebo >kríž« znamená

i »mandeU).
Každý človek svoj kríž niesť musí.
Kéďby sme si ráno svoje kríže po- i30

vešali na plot, každý by si večer

po svoj bežal.
Kto na zem padne, ledakto sa hô na-
bije.
Kto sa topí, britvy — slamy — sa
chytá; — oblakov — šípa — pien
- sa lapá. 3) Č. 178. Sr. Adalb.
Ton^č.
Ľahšie nesamému trpeť. ^)
Len keď ztratíš, poznáš, čo si mal.

Adalb. Utracač.
Na krivé drevo kozy skáču. Sr. Č. 180. 135

Na strom — Adalb. Drzewo 28.
Nešťastie.

Jedného nešťastie — druhého šťastie ;

jedného šťastie — druhého nešťa-
stie.
Jedno nešťastie druhé stihá ; — dru-
hému ruku podáva. Č. 155. a 174.

Adalb. Nieszcz^šcie 9.
Kde je nešťastie, tam je i posmech.

(Keď máš škodu atd. viz X. 130.)
Koho má nešťastie potkať, potká ho

i na posteli.
Koho neštastie prenasleduje, ten si uo

ešte aj v nosovej dierke prst zlomí.
Koho raz neštastie zastihne, tak ľahko

ho nepustí. Sr. Č. 158. Koho nešt.

umkne —
Kto je v nešťastí, toho sa ľudia

stráňa.
Nešťastie nechodí po stromoch, ale

po ľuďoch. Č. 156. Adalb. Bieda

10. (Viz 528.)
Nešťastie netreba hľadať, samo príde.

^) A nyavalya párosan jár.

2) Knížecí sluha mél sloužiti za duvod toho, že jsou i úplné Šťastní lidé na svčté ;
avšak nalezlo se, že mu jistý »moriak« (krocan) život náramné ztrpčoval.
5) Vizbehaló ember habokhoz is kapdos.
^) Srovn. Magnum solatium est miseris socios habuisse malorum.

Digitized by

Google

206

XII. Béh a pfípadnosti života vubec.

145 Nešťastie samo nechodí; — zriedka

samojedno chodieva. Adalb. Niesz-

cz^ácie 25. Zle 46.
Nešťastie ťa naučí modliť sa.
Nešťastie vždy hotové.^) Č. 155.
Nešťastie zrazu prichodí (:= neoče-

kávané).
Pri každom nešťastí šťastie ; — šťastie

sa nájde. 2) Č. 155. Kde štéstí —

Adalb. Nieszcz^ácie 34.
150 Šťastie sa trúsi ; — šťastie ledva po

jednom ide, nešťastie sa sype. Č.

153.
Všade nešťastie hrá okolo človeka.

Ocot bude vždy ocot. Pr.

Od surovej kapusty kováč ozdravel,

krajčír umrel.
Srdce, srdečné. Keď srdce bolí, to
veFmi bolí. — Srdečná bolesť je
najväčšia.
155 Súženie a pŕhľava všade rastú.
Telo.

Nech duša pomáha telu trápiť sa.
Trp telo, keď sa ti na svet chcelo!
Adalb. Cialo 4.
Tomu je dobre, koho niet.
Trápenie, trápiť sa.

Bez trápení v svete není. (Tímto
českým vyslovením se i na Slo-
vensku užíva.)
160 Človek sa musí do smrti trápiť.

Čo sa človek natrápi, kým umre.
Sr. VI. SI. 221. Co človčk vystoji,
ež svätým zostane. Adalb. Czío-
wiek 6.
Každý človek má svoje trápenie.
Adalb. Utrapienie 2.
Urež ucha, nastav brucha. Č. 178.
(Tamž : » Urež brucha, nastav ucha, «
víz výklad obojího.) (T. Urež rúcha,
nastav brucha. Chudobný a marný
človčk.)
Ustalej kobyle aj chvost je ťažký. 3)
Č. 131. Unavenému —
165 Všade za človekom ide pes; — tôňa
chodí.

Zlé, zle.

Kto nezkúsil, nevie (posúdiť), čo je
zlé na svete.

Na jednom zlom nikdy dosť nebýva.
Sr. Adalb. Zle 16.

Nenie každý zlý, komu sa zle vodí.

V obide na človeka všetko zlé ide,
Žiadna psota sama nenie; jedna rada i7o

druhú honí. Č. 174.
Zmoklý nebojí sa dažďa. Adalb. D.

Mokrý 2.

4. Nestálost štéstí.
(Víz též IX. odstavec 8.)

Prísloví.

» Akoby Boha za nohy trímal!< (Ká-

rání v štéstí se bezpečícího.)
Ani to nemôžeš povedať, že je tvoje,

čo do úst nesieš; — čo v hrsti

držíš. (Též:) Ani tomu never atd.

Adalb. Pysk 1.
Čert sa ihrá. T. Sr. Č. 624.
Človek nech sa ničoho neodrieka, iba i75

z nosa si odhryznúť.^) Sr. Č. 503.

Nemáš se — Adalb. Krašč 24. (Viz

221.)
Človek nech si nič nepredkladá. (Nechť

se nekochá prílišnou nadéjí.)
Čoho sa bojíš, to ti skôr príde ako to,

čomu sa úfaš.
Čo jednému, to druhému (totiž pfi-

hodit se muže).
Čomu sa človek najviac úfa, najskôr

ho pominie. Pr. Adalb. Spodziewač

si^ 1.
Čo na druhom vidíš, to na seba čakaj, lao

Sr. Č. 155. Co potkalo — Adalb.

Potkač 2. Przypašč 1.
Čo si nežiadaš, to sa ti najskôr pridá.
Dnes mne, zajtra tebe. (Syr. 38., 23.

Mné včera, a tobé dnes. O smrti.

Též:) Raz mne, raz tebe. Adalb.

Dziš 3. Č. 155. Co mné —
Dobré málo potrvá. Adalb. Rzecz 5.
Hody po hodoch nebývajú; — každý

deň nebývajú.

í) Mala ultro adsunt.

-) Nincs oly lángoló szerencsétlenség, melyben egy szikra jó szerencse ne voIna.

3) Fáradt lónak farka is nehéz.

*) Sr. v jiném smyslu: Mcg senki sem harapta el mága orrát.

Digitized by

Google

4. Nestálost štéstí. 5. Porovnaní neštéstí.

207

Chváliť.
iíiô Mesiac pri nastaní nechváľ. (Též:)
Nechvál masác na nove, ale na
schode. Z Boš. dol.
Nechváľ deň, pokiaľ slnce nezájde;
— pred západom.
Keď chceš najlepšie, vtedy ti vypadne

najhoršie.
Keď sa teläťu dobre vodí, idč na lad,

nohu zlomí T.
Koleso sa vždy krúti. (Též :) Ľahko sa
kolečko zvrtne. Č. 150. Sr. Adalb.
Fortuna 8. Szcz^šcie 67.
190 Len dotiaľ človek bez starosti žije,
počím si gombík zapäť (zapiať, za-
pnúť) nevie. Trenč.
Manna neletí s neba každý deň.
Môže ťa ešte mačka predbehnúť. (Po-

vérečné.)
Na konci kyjak býva.
Nebýva na každom vršku hostinec.
195 Nemajú myši každý deň tanec.

Nevysmievaj neboráka, nevieš, čo ťa

zajtra čaká.
Nevše ten je koláče, komu sa pečie.
NevŽdy slnce svieti.
Neznáš ešte, ako sa ti kocka obráti.
Č. 524., 616. Kdo vi - Adalb.
Kôstka 2.
200 Po fašiangu pôst býva.

Po jarmoku býva mrcha trh. C. 261.
Adalb. Jarmark 8. (Ale také:) Po
zlom jarmoku býva dobrý trh.
Prví bývajú poslední, a poslední prví.

(Mat. 20., 16.)
Radosť.

Dnes radosť, zajtra žalosť. T.
Krátka radosť, dlhá žalosť. Adalb.
Uciecha 2.
2<»5 Po radosti býva žiaľ. — Po radosti
býva naposledy žalosť. Adalb. Ra-
došč 2.
Ruža.

I ruža pícha.

Nenie tej rože, ktorá by nésvadla. T.
Žiadna ruža bez tŕňa ^) Č. 186.
Adalb. Róža 4.

Smiech.

Na veľký smiech obyčajne nasleduje
plač. C. 289. — Plač a smiech do
tretieho dňa sa premieňajú. — Po
smiechu býva plač. — Ranní smech,
večerní plač. T.
Štastie, štastlivý. (Srovn. X. B.
odstavec 22.)

*Cnost a štastie visí na tenkej niti. 210
Č. 150.

Nenie na svete nikoho, aby bol vždy
šťastlivý.

Šťastie je vrtkavé — nestále. —
Adalb. Szcz^šcie 70.

Šťastie nocľahy často mení ; — obra-
cia sa.

Šťastiu never ; — veľa never ! Adalb.
Fortuna 14.

V šťastí nedúfaj, v nešťastí nezúfaj. 215
Č. 157. Sr. Adalb. Szcz^ácie 3.

Ten sa smeje najliep, chto sa na-
posledy smeje. 2) Z Boš. dol. Sr.
Adalb. Šmiac si^ 7.
Večer.

Nejeden večerom plače, kto sa smial
ránom. Adalb. Zrána 2.

Neznáš, čo do večera byť môže ; —
čo večer so sebou donesie Č. 197.
a Sr. Č. 437.

Večer ukáže, aký bol deň. Č. 264.

Večer zvykli deň chváliť. 220

Zo zarečeného chlebíka sa najviac do-
stane.

5. Porovnaní neštésti.
Prísloví.

Ako dri, ako lúp.

Ako pešky, ako za vozom. Č. 634.

Ako za jedno rebro viseť, ako za oboje.

Ako za vlasy, ako za pasy. 225

Či kyjom, či palicou. (Též :) S kyjom
alebo s holú. Z Boš. dol.

Či sova o kameň, či do sovy kameň.^)
Srovn. Č. 634. Kamenem — Adalb.
Sowa 2. (Též:) To všicko jedno:
kamenem o hlavu, alebo hlavu o ka-
meň. Šár.

^) Rózsa nincs tôvis nclkúl.

-) Wer zuletzt lacht, lacht am besten.

■■') Sr. Akár a tojást a kôhoz, akár a kôvet a tojáshoz.

Digitized by

Google

208

XII. Béh a pŕípadnosti života vúbec.

Či tak či tak zhynúť, jedna nevôľa. —

Či tak, či tak kapať.
Dunaj prešiel a v Dunajci sa utopil.

Adalb. Wisía 6.
230 Chcel obísť jamu, prišiel na skalu;

jedna hlboká, druhá vysoká, preskoč

ak môžeš, i)
Keď čert vzal kravu, nech vezme i tela.

Adalb. Krowa 41,
Keď ho má parom vzjať, nech ho vezme

do čistá.
Keď je koleno deravé, môžu byť aj

nohavice.
Keď si otca zabil, môžeš aj mater.

(Obrazné jako 231., 233., 235.) .
235 Keď si vzal kone, vezmi si i uzdu;

— bič.
Peklo a Sitno — jedno debno. T. a

Č. 634.
Po tme ako v noci. Č. 634.

6. Porekadla a úsloví o neštčstí
a trápení.

a) O nešŕésŕi vňdec.
(jiné víz níž e. Hoŕekování.)

Akoby na ňom zapálil. (=: Zlé ho stíha.)

Ani hvezdy nemá. (zz: Je pŕenesčasten. T.)
240 Ani zo sta — z tisícich — jeden to
nevytrpí.

Bieda. (Viz Chudoba X. 291.) Bieda
ho prikvačila — priškrela. — Bieda
nad biedu !

Bôh ho prividel.

Božekal od rána do noci.

Čeho's sa bál, néubáľs sa. T.
245 Čert. Čert mu sedí na jazyku. — Čert
na ňom vápno hasí. — Čertovi do
kuchyne prišiel. — Dal svoju vec
čertovi na budzogáň. (Značí také:
Zlému človeku véc svou svéŕil.)

Dobre že sa po hlave nebil — netí-
kol.

Dobre že si vlasy netrhal od zúfania.

Dobre že z nôh nezpadnul od žiaľu.

Do hrubého stromu zaťal; do tvrdého
dreva — .

Do kyslého jabĺčka zahryzol; do tvr- 250
dého orieška. — 2) Č. 619., 623.
Adalb. Orzech 1.

Dolu. Dolu mu ide hodina. — Ide
dolu vodou — dolu vrškom. — Hore
ako hore, ale dolu!

Doskákal ako cap v jaseni.

Do tvrdého zavŕtal.

Holý jako myš; — perst. (Beze všej
pomoci. T.)

Hore ť, prihárať, dohárať. Na 255
nehty mu dohára. — Na prsty mu
prihára. — Č. 623. — Päty mu ho-
ria. — Pod nohami mu horí. —
Strecha mu horí. — Už mu dohára.

Chodí ako bez rozumu; — ako bez
seba; — akoby ho išli vešať —
stínať; — akoby bol na druhom
svete; — ako duša po smrti; —
ako obesenec ; — ako otrávený ; —
ako telo bez duše ; — ako umučený ;
— ako vo vytržení; — ako v tra-
piech. — Chodí od ničoho k ničomu
v trapiech — v omámení — .

Chodí zamyslený ako dubový peň.

Ide mu do živého; ide mu o kožu —
o život — o hrdlo — . Č. 624. Adalb.
Skóra 14.

Ide mu na úžitok, ako psovi tráva.

Išiel ako na stínanie. — Kačka sa mu parí. 260

Kôň. Ani kôň toľko nevystojí, ako
ten. — To je dosť na koňa.

Len tak prežieral. — Len tak sliny
prehltoval — pregígal.

Licho je s ním. — Má chrobáka. —
Má mrcha hostinu.

Má sa ako holý v tŕni. Č. 620; —
ako hrach pri ceste; — ako mucha
v mlieku — v kyseli; — ako sli-
mák v chrene; — ako tá lipa, keď
sa na jar k nej čižmár priplichtí.

Má s tým moc opevadla — zapletačky. 265

Má ťažký život. — Medzi dvermi za-
viazol.

Mrcha kaše si navaril. — Na nos mu
kvapká.

Na slabých nohách stojí. 3) — Na strach
pochodil.

*) Sr. Incidit in Scyllam, qui vult vitare Charybdim.
2) Kemény dióba harapott.
•') Gyônge lábon áll.

Digitized by

Google

6. Porekadla a úsloví o neštéstí.

209

Na špicu sa dostal. (V náramném ne-
bezpečenství. T. Č. 624.)
270 Na to treba dobrý žalúdok. — Na
vlase visí. Č. 624.

Nechcel by som byť v jeho koži; —
v jeho koži trčať. Č. 624. Adalb.
Skóra 10.

Nejednu horkú slzu prhltnul.

Nekvitnú mu tam ruže. (Též:) Nemá
na ružach postlato.

Nemá bĺch, len ony jeho.
2T5 Nemôže ani von ani dnu. (Též:) Ne-
vidí kade núter, kade von. Č. 622.

Nemôže sa z pasce vymotať. — Ne-
pochodí dobrým koncom.

Neštastie. Nešťastie ho prenasleduje ;

— všade za ním ide. — Nésčastié
predo dverma. T. — Nešťastná ho-
dina, tam tvoja rodina!

Neujde so zdravou kožou. Č. 624. Ten

neodejde —
Nevie, kam z konopí. Č. 622. — Nie

mu je do smiechu.
280 Nôta. Nevie na ktorú nôtu má tan-
covať. — Nôty tratí.
Núdza ho priprela. — Obida ho zašla.
Oheň. Bol v ohni. — Medzi dva ohne

sa dostal.
Oje sa mu zlámalo. — Opadly mu

brky.
Opáliť sa, popáliť sa. Opálila ho

tá kaša. — Popálil sa. — Popálil si

prsty. Č. 625.
285 Pes, psí. Na psy vyšiel; — na psí

deviatok. Č. 621. Adalb. Pies 290.

— Prišiel na psí drúčik; — na psí
tridsiatok. Sr. Č. 350. — Ťahá na
psiu ihlicu. (=: Sám leze do neštéstí.)

— Tak mu je dobre, ako psu v studni.
Adalb. Szcz^áliwy 8. — Vyšiel na
psiu smiechotu.

Pod závozom je. — Prišiel do záhatia.

(zz Zahatená cesta, prekážka.)
Prišiel na ztratenú vartu. (Vzato z vo-

jenství.)

Prišiel naň pohon. — Prišla naň po-

mora.
Psota ho so všetkých strán bije.
Somlelo sa naň (totiž vícenásobné ne- 29o

Štéstí současné).
S potrpením mu je.
Srdce. Má žiaľ — ťažko — ťažkosť —

ťažobu — ťarchu — na srdci. —

Srdce mu zatislo. — Srdcom stískal.

— Vzal — nabral — si na srdce.

— ŽiaF — nešťastie atd. mu srdce
sožiera.

Stojí nad prepasťou.

Ťažko sa ten z toho vykašle — vy-

chráka — vychráma. (Pŕeneseno

z výrazu o nemoci.) Č. 624. Ne-

hned —
Tak mu je, ako zimomravému pod 295

starou halenou.
Tak sa mu vedie, ako na mukách.
To je našej koze smrť.
Trafil na hrču; — z kyja na kameň.
Trpká to preň zelinka.
Tvrdá to kosť na jeho zuby. Č. 624. 300
Tvrdza naň došla; — ho nadišla.
Vedia susedia — na čom tí sedia.

Adalb. S^siad 27.
Velli (vedli) ho, jako na bitúnek (jatku,

bijáreň). Z Boš. dol.
Vystojí toFko, ako ten šindeľ na dachu.
Vyšiel mu prach, ako Idanským Cigá- 305

ňom. ^)
Vyšiel na svetskú hanbu ; — na svetský

posmech. (Nerozumí se jen zlé mravy,

ale neštéstí vúbec.)
Vyvrátil misku s kašou.

V klepci je. (Též:) Do klepca —
šlopca — sa chytil.

Vlk. Vlka ulial.2) - Vlka - čerta

— raka — zdrapil. — Vlka za uši
drží. Č. 623, 624. Adalb. Wilk 100.

Vo veľkej súre je. V planej — v mrcha 310

— koži je.

V pomykove — v pomykovci — je.
Všetko mu krížom — naopak — po-

prečky — ide.

1) Cikánum za spolubojování byly kdysi výhody nejaké pi'islíbeny. Po zahnaní ne-
ph'tele prezradil jeden z nich neopatrné: »Ješté bychom vás jinak byli honili, ale již
nemáme prachu.* To uslyšev nepi^ítel, obrátil se zpátky a [>ovTaždil Cikány. To prý
se stalo pH Velké Idč, v Abaujské stolici, r. 1557. Na památku této smutné udalosti
složili Cikáni peknou, velice žalostnou píseň cikánskou, maďarsky >Nagy-Idai nóta*
zvanou, kteroužto hudci cikánští, jsouce k tomu vyzvaní, neradi hudou.

2) >Vlka uliať,« vzato z hutnictví. Když se v peci ulijc takový kus železa, že ho
bez rozbourání peci nemožno vytáhnout, tedy se ŕíká že »vlka uliali.*

14

Digitized by

Google

210

XII. Béh a pŕipadnosti života vôbec.

Všetko sa pod ním — s ním trhá. —

— V škripci je. Č. 624.

Vtiahlo mu jazyk. (iziNemohl mluvit
od hrúzy.)
315 Vždy je ako na galijach. — Zaviazol
na udici.

Zlé, zle. Všetko zlé naň ide. — Za-
šiel na zlú záhybeľ. — Zlej matere
(a) sa poradil. — Zle mu idú káry

— kolesá. — Zle mu kocka padla.
Č. 621. — Zle prešiel — obišiel. —
Zle sa mu povodilo.

b) Zmena dobrého na zlé t viz c) 7. b) 9.
c) Jedno zlo j ako druhej ne-li horší.

Do jarku pred dažďom sa skrýva.

Dostal sa s pece pod lavicu.

Jedna mi je bieda, či tak či tak.(Též:)

S tým alebo bez toho — jedna

bieda ; — jeden parom ; — jeden pes.

320 Pomohol mu z blata do kaluže; —

z bariny do kaluže. Č. 626.

Prišiel z biedy do nevôle ; — z dažďa
pod odkap. Č. 626; — pod ryňu —
žleb. Adalb. Popravič si^ 8.; —
Przyjsc 12.; — Trafič 10. — Pri-
šiel z koryta do džbara ; — z periny
do slamy; — z prázdneho do pu-
stého; — z šaíTa do šechtára.

S koňa na osla presadnul. Č. 626.

Spadol s konia na somára, a zo šafle
do žochtára. T.

Trafil s kyja na palicu. Č. 626.

d) Pominutí neštésti (dobytí štéstí).

325 > Akoby ma znovu na svet dal! —
Akoby som sa znovu na svet na-
rodil!* Č. 616. Adalb. Urodzič
si^ 5.

Dostal ostrohy, Č. 541.; — zápinok.

Ko strese sa pritisknúl. (Ochranu ná-
leží. T.

Kto sa bál, najlepšie prešiel.

Len toFko, že obstál; — že z toho vy-
bŕdnul.
r!3(j Máš čas, žes ušiel. (Též :) Tvoje štastie
atd.

Má šťastie, že grgy ne vylámal (a j.).

Obstál ako pero nad ohňom. — Obstál

na vlase.
Odfahlo mu na srdci. — Podmäkčilo

sa mu.
Pomohol si — post . sa — na nohy.

Č. 617.
Pomohol si von z klietky ; — z pasce. 335
Posadil ho na koňa ; — do sedla. (Též :)

Akoby ho na koňa posadil. Sr. Adalb.

Szcz^áliwy 4. Koň 45.
Preplával — prebŕdol — ako pes cez

vodu.
Prešiel cez oheň. — S brehu na po-
topu sa divá. T.
Spadnul mu kameň so srdca — s hlavy.

— Spadla s neho ťarcha — hora — .
Č. 576.

Svitlo mu. — Svitlo mu šťastie. — 340

Svitnul mu deň.
To je voda na jeho mlyn ; — na jeho

kameň. Č. 522. Adalb. Woda 53.
To prejde ako bačovi súdny deň.^)
Trafili mu na liek ; — na notu ; —

na strunu; — na žilu.
Už je na brehu.
Už mu je srdce na mieste; — duša 346

na pokoji.
Už prelomil ľad. — Už ten všivavý

kožuch striasol so seba.
Vytiahnul sa z blata. Č. 617.
Vytrhli mu tŕň z päty. Č. 617, 622.
Zajac si labky líže. Sr. Č. 582. Užiti —

e) Hoi^ekovdní,

Ani sa mi oči neosúšajú od sľz! 350

Bodaj ten nebol stihnul mňa poznať!
Čože si počneš biedna — hriešna —

duša! biedna — hriešna — stvora!

(ženská !) úbohý — hriešny — človek !
Hrúza ma prejíma!
Iba čo si človek hriech nadobýva!
I tá ostatnia trpelivosť človeka ne- 355

cháva !
Ja úbohý — ne voľný (aj.) — človek !
Ja úbohá — vyvädená — znitruvaná

(a j.) stvora!
Ja utrápená — bolestná (a j.) stvora

— matka!

Kamže pôjdeš proti noci!

*) Bača — správce to ovčího salaše, aneb prední, zodpovedný ovčáŕský pastýi'*
pravií totiž, že soudný den jen tak prejde, jako >hrmavica po grúňoch.« (Grúňzzstriná
strana hory.)

Digitized by

Google

7. Porekadla o nezdaru, pochybnosti a nesnázích.

211

360 Kdeže mešká ten posol boží, že už
nejde po mňa!

Keď sa mi už nevie tá zem otvoriť!

Môhoľ by knihu napísať o mojom utr-
pení!

Moja biedna — boľavá — ubolená

— utrápená — hriešna (a j.) hlava!
Nemám pokojnej chvile ani vo dne ani

v noci!
365 Nemám sa už kam podieť — podiecť
od žalosti!
Pôjdem, kde (kam) ma dve oči zanesú I
Č. 577. Adalb. Oko 17. - Pôjdem,
kde ma nohy zanesú; — v šíry
svet; — kraj sveta!
Radšej bych bol hada sjedol !
Radšej by som sa bol do zeme za-
kopal !
Radšej by som sa v hrobe videl ; — pod
zemou! Č. 621.
370 Radšej by som si dal zdravý zub vy-
trhnúť; — jedno rebro vytiahnuť!
Radšej by som šiel na tie galije!
Radšej keby som nebol o tom ani

chyroval I
Radšej si mohol grgy — ruky — nohy

polámať !
Radšej si sa mohol slepým narodiť!
Smrť.
375 Hodina sa mi so smrťou mieša!

Kde je tá smrť, že už nejde po

mňa! (Viz 360, 361.)
Radšej bych svoju smrť videl!
Smrti sa mi rovná!
Srdce.

Akoby mi bol nôž do srdca vrazil!
Č. 576, 580.
380 Aspoň si srdcu poľahčím, keď sa vy-
žalujem.
Malo mi srdce puknúť od žiaFu. —
Srdce ma bolí. — Už som si to
srdce pro teba zhrýzol!
Trpím ako tá trpielka!
Už by aj ten kameň slzy zalialy nado

mnou!
Už mi je — už mi ide — do zamdletia ;

— do zúfania; — na zahynutie; —
na zkapanie!

Už sa mi ani sveta nechce. — Už sa 386

mi nechce ani chleba, ani neba!
Už som nie ani človek, ani peň!

7. Porekadla a úsloví o nezdaru,
pochybnosti a nesnázích.

a) Pochybovaní o zdaru aneb skuteč-

nosti néčeho.

(Jiná viz XV. 348. 351.)

Bude to kočka, čo to dočká! Z Boš.

dol. Č. 636. Zdráva — (Pr. Modra:

Stará bude kočka atd.)
Do velkého stromu zaťal sekeru. —

Do hrubého zaťal.
Do tuha nabil, ale nevedeť, ako mu

vystrelí.
Ešče je daleko velký oltár. (Ještés' 39o

nedošel té dôstojnosti. T.)
Ešte je to za horami, l) Č. 636.
Ešte tomu veľa otčenášov treba.
Inde, kvinde — nič nevynde.
Nebude mňa už potom hlava boleť,

keď sa to stane. Č. 629.
Nebude z tej reže 2) — raže — múka. 395

Č. 527. Adalb. Pszenica 18. Rež.

Zbože 6.
Nebude z toho oblaka dážď. 3) Č. 612.

Adalb. Chmura 2.
Nebudú z tej múky koláče. Adalb.

M^ka 4.
Neujde sa tebe z toho ani marný mak.
Rak zajaca chytá. T.
Skôr sa had na Tade sohreje, ako to *oo

bude.
Skôr z kameňa vodu vytisneš, ako to

spravíš.
To je: >hraj — vyhraj, hraj, prehraj!«
To je len: »až sa najem, dám tebe;

— ak nesjem, dám tebe; — až sa

najem, požičiam ti lyžice. < Č. 58.
To sú povetrné zámky.
To značí slepú mačku vo vrecu kúpiť. T. 406
VeFa vody ujde, kým sa to stane. Sr.

Č. 488. Mnoho ješté — 524, 629.

Adalb. Przywlec si^.
»V chrasti zajac leží.<
Visí to na tenkej nitke. Č. 636.

1) Srovn. Das ist noch im weiten Felde.

^) »Rež, raž< v Nitransku - žito. A opét v Prešp. stolici »žito« -pšenice.

3) Srovn. Nem minden felhôbôl leszen esô.

14*

Digitized by

Google

212

XII. Béh a pŕípadnosti života vubec.

Všetkého sa lapá, a nič nevyvedie.
410 Za to my nebudeme piť. (Nie se tím
nezíska.)
Z toho si ty prsty neoblížeš.
Živí to dožijú a mŕtvi doležia. Č. 262.

b) Po nezdaru.

Baba čarila, sňah na peci varila.
Capa zabil. — Dal tomu >vále« ! (lat.)
415 Dieru do neba vystrelil.

Domnieva sa, že kto vie čo dostal.
Dostal figu (z=. nie). — Dostal príučné.
Dovolili mu v zime tabak (dohán) sadiť.

Z Boš. dol.
Jeho snaha vyšla na poctivý smiech.
Sr. Č. 640. Bude z toho — (Viz 423.)
420 Chytil glesga (č. dlask); — kocúra.
Kopla ho Bočena — Brnoša — (J mena

kráv.)
Kto sa úfal, už sa vyúfal.
Má z toho číry čistý posmech; -- ho-
tový posmech.
Mrcha sprava! — Musíš len na chuti
pristať.
425 Odišiel s píšťalkou. — Od paty k hlave
sa navrátil. T.
Pece n k a.

Máš z pečenky papier a z papieru

dieru.
Padla mu pečenka do popola. Sr. T.
Pečeňa — Sr. Č. 626. Spadlo mu
maslo —
Vyhral z koláča dieru a z pečenky
papier.
Pobral horúcu kašu.
^30 Polovník strelil v pravo, zajac bežal
v lavo.
Prišiel na krátko; — na prázdne misky.
Prišiel o to ako pes o chvost.
Trafil do diery. Trafil prstom, ale kam !
> Turiční králi. — Turičné kráľov-
stvo. « l) — U diabla ryby!
435 Uletel mu vtáčik z klietky. — Umyl
kapra. — Už je po radosti.
>Už si prišiel na psí tridsiatok, že si

sa nepostil v piatok!*
Vykypelo mu z hrnca.
Vykrútil zo suchého dreva píšťalu.
(Aneb snad to značí »lhání« ?)

>V zadku noha!« (zn Zchybeno.)

Zaťal za šnôru. (Vzato z tesaŕství.) — 440

Zle mu vypálilo.
Zmoknul pod strechou
Zostal ako bobok (=z ovčí bobok, ovčí

výkal) na cedilku. Zostal na ľade.
Zostalo mu porisko (help, č. topôrko)

zo sekery; — z koňa chvost.
Zuby. Hrklo ho — heglo ho —

v zuby. — Na prázdno mu zuby

kleply.
Slovesní výrazy: Prerátal sa, pre- 445

sadlo mu, zlyhalo mu.

c) Nesnáze; nezménitelnost zlého; konec
doufáni.

Ak chceš sa o zem hoď, ak chceš sa

obes, už inakšie nebude.
Ani oheň ani voda to už nesmyje! —

Ani čihy, ani hota!
Ani hore, ani dolu! Sr. Adalb. Wprzód.
Ani sem, ani tam! Adalb. D. Tam 1.
A potom? Krížik po tom! (Viz 461.) 450
Čakaj trebas do súdneho dňa!
Čím ďalej do lesa, tým viac dreva. Č.

316. Adalb. Las 5.
Čím dial do hôr, tým vždycky hôr

(horšie). Z Boš. dol.
Čobys* mal sto duší, nevyvedieš to!

(Viz 463.)
Ďalej ani pohnúť; — ani mysleť! — 455

Daromná tebe hodina!
Hlava. Budeš si biť hlavu o múr?!

Sr. Adalb. Leb. 1. — Nelám si

darmo hlavu. — Už nebude inak,

čo si hlavu o zem otrepeš. Č. 192.

Tluc -
Hoď kameň do vody ! (Zapomni na to.

Viz 477.)
Je v tom hák; — akýsi háčik. Sr. Č.

622. — klička —
KoFko napred, tofko nazad.
Môžeš sa už len prežehnať od toho. *60
Na to už len kríž urob!
Nebolo pomoci proti tej nemoci.
Nemáš tej duše — tých duší — tej

pary — sily — vlády — abys' to

vyviedol !

1) Púnkôsdi király. Hra mládeže na >Turice« — Rusadla* (Sesl. Ducha Sv.) když
>staväjú kráfov, kráfky.* Odtud porekadlo — lichý, krátky zdar. Šuj.

Digitized by

Google

8. Osud; pŕihoda; náhoda.

213

Nemožno tomu konca kraja dôjsť.
465 O tom už nemôže byť ani reči.

Plač, neplač, už inakšie nebude!

Poručená Pánu Bohu — už inakšie ne-
bude!

S tým sa už len rozžehnaj.

>Tak, tak, ale z chyže jak?< ^)
470 Tam je ten tŕň! Sr. Č. 635. Ba
tak — . — Tam sme, kde sme boli !
(Nie se nepoŕídilo.) — Tam to trčí.

Tými zubami tej kože nedotiahneš. Č.
624.

To je ani ryba, ani vták.

To je koniec všetkých koncov.

To je pes v lese. Tu čí pes?!
475 To je velké klbko ; — tvrdý orieštek.

To je už >Pán Boh ťa požehnaj!*

To je už ztratené, ako čoby skalu do
vody hodil. 2) C. 582. Adalb. Ra-
mien 6.

Tomu ani sväcená voda nezpomôže;

— ani všetci svätí nezpomôžu. Č.
625. (Víz 495.)

To nesošije viac ani svätý.
480 To neurobí ani Herkopáter. (Snad

z >Herr Gott Vater« ? Šuj.)
To sú samé miškulancije. (Zmätky,

srovn. »miscellanea«. Šuj.)
To žiaden duch neuhádne.
Tu je blcha; — potvora; — uzol — !
Tu je oheň, tam je voda, aká tu tedy

porada > !
485 Už ho Pán Boh oráčil. — Už je Jano

vojak.
Už je po kázni, moji milí blázni! —

Už je po ňom veta!
Už je s tebou het! — Už je pozde,

milý drozde!
Už je tam, kde loj kopú! — Už je

tebe od toho!
Už je tebe darmo! — Už je tomu

amen! Č. 631.
490 Už sa mu do hrdla — za sáry —

leje; — Už sme dobrí!
Už sme my raz tu ; nech sa stane vôľa

božia !
Už sme my tam, kde straší!
Už sme v blate — v kaši — v omáčke !

— Už sme zle!

Už sme znikä! Gem. (znikadiaľ in od-
nikud.)

Už ti ani kňaz nezpomôže. 495

Už vybačoval — dobačoval — vy-
priahnul — .

Vec. Nemá tá vec klaníc. — Tá vec
má dlhé chvosty — konce — mo-
túze. — To je vec na psa!

Zarúbaná cesta!

8. Osud; príhoda; náhoda.
Prísloví.

Človek nevie, čo v hrnci vrie, keď je
pod pokrievkou.

Človek nevie, na čo Tahne, na čo soo
vstane.

Čo bolo, čo bude. Cigáň nezahude.

Čo koho má potkať, to ho potká; —
tomu sa neschová; — tomu neujde.
Č. 15. Co koho — Adalb. Potkač
1. Spotkač.

Čo koho mrzí, to sa ho drží. Č. 158.
Co nás —

Čo má byť, bude; čo má prísť, príde.

Čo má prísť, nech príde skoro. (Srovn. 505
slovo Kristovo k Jidáši: >Co činíš,
čiň spéšné!> Jána 13, 27.)

Čo vylúčiš, čertu poručiš. (Má jen do-
slovný význam : Co vyhodíš v hnévé
do nékoho, neznáš, či jej tím i ne-
zabiješ.)

Chto (kto) sa má obesiť, jakživ sa ne-
utopí. 3) Z Boš. dol. Adalb. Szubie-
nica 1. Wisieč 6. Č. 34.

Jednému obracia sa na blato, druhému
na zlato. Viz 516.

Kde máš hlavu zlomiť, ta ťa nohy do-
nesú.

Keby človek vedel o tom, čo bude 510
potom, všetkého zlého by mmul. Pr.

Keby človek vedel, že má nohu zlomiť,
nužby si sadnul. Sr. Adalb. Czlo-
wiek 148.

Keby kôň o sebe vedel, žiaden by na
ňom nesedel. Č. 291 . Adalb. Koň 4.

Malý psík. do smrti šteňa. Č. 173.
Adalb. Pies 106.

') Tak ŕekl otec mlynár synu svému, když v jizbČ veliké kolo vyhotovili.

2) Elveszett mint kô a vízben.

•^) Kinek akasztófa a helye, nem hal a Dunában.

Digitized by

Google

214

Xn. Béh a prípadnosti života vôbec. 9. Zlé časy.

Mne britva ne, druhému i motyka.
Šár.
515 Mne polna (plná) ne, druhému i prazna
pipka (dýmka) hori. Šár.
Nekomu sa aj železo v ruke na zlato

obráti.
Neorie, neseje, samo sa mu rodí. (Sr.

Luk. 19, 21.) Adalb. Siač 2.
Niesu všetci vtáci pávy alebo orlice.
Novina, novinka.
Čo dedina, to novina.
620 Čo hodina, to novina. Č. 262. Adalb.
Godzina 1.
Čo vykročíš z domu, počuješ novinu.
Pospi hodinku, počuješ ráno novinku.
Seď doma jednu hodinu, počuješ
(dobrú) novinu.
Padél (padnul) hore znak (horeznačky)

a uderil sa o nos. Z Boš. dol.
Pán Boh.
525 Ak Pán Boh dopustí, aj motyka spustí ;
— strelí. 1) (=: Stane se i pravde
nepodobné.)
Komu Pán Boh praje, tomu i vo
snách padne ; a komu Pán Boh ne-
praje, tomu i s lyžice spadne.
Pane Bože! pomodz tomu, čo ne-
môže; každý orie, ako môže.
Príhoda chodí po ľudoch. Adalb. Przy-

goda 5.
Súdené.

Čo komu súdené, to mu je súrené
(nutné). Adalb. Przeznaczyč 1.
630 Čo komu súdené — obecané —
bude mu aj dané. C. 159.
»Už mu to len muselo byť súdené*. 2)
» Zaspievalo vtáča na kosodrevine:
čo komu súdené, to ho ver ne-
minie*. (Píseň.) Adalb. Byč 24.

To bývalo i bude. ^)

To inakšie nebude, kým svet svetom
bude.
535 To je od bohsveta tak; — od nepa-
mäti sveta; — čo svet svetom stojí;
od prvosve!a; — od samoprvu.

Tomu neujdeš, čo ťa má zastihnúť.
V okamžení mnoho prihodiť sa môže.

Porekadla a úsloví o pnhodč
a náhode.

Čert mu ruku postrčil. (= Ublížil ne-
komu telesné víc, než sám chtél.)
Jak kosťka padne. (Náhoda. T.) Adalb.

Kôstka 2.
Prišiel k tomu, jako pes ku kosci 5*0

(kosti). Z Boš. dol.
Prišlo mu to ako vo snách.
Slepý.

Slepému sa pošťastilo.

To je už slepé šťastie! Adalb. For-

tuna 13. Szcz^ácie 83.
Traíilo sa mu, ako slepej kúre zrno A)
Sr.Č. 217. I slepá - a 616. Prišlo
— Adalb. Kokosz 11. Kura 40.
Traíič 8.
To sa mu len tak poťapilo (zz nevedomé, 545
nczasloužené podarilo.)

9. Zlé časy. (Svet a lidé.)
Prísloví.

»Bída bídu poráží, avšak nekaždý sobé
toho váži!* (Z písné náb. Ach ča-
sové pfežalostní.)
» Bieda je!« Odp. »Ešte len bude!<

(Ješté teprv nastáva to horší!)
Človek človeku najväčší nepriateľ.^)
Človek do smrti úfa (že bude lépe).
Dobré (zlé, lepšie, horšie).

Bude dobre — lepšie — ale kedy.^ 550
Človek nepočuje nič dobrého.
»Čo ďalej, to horšie !« dávno tak
žobrák riekol. Sr. Č. 181.
Čo nového, nič dobrého. Adalb.

Nowc 1.
Dobre bolo, nechválili; zle bolo, ne-

hanili.
Dobre bude, keď čert umre a peklo 555
shorí. Sr. Č. 631. Až čert — (Viz
níž Keď čert — )

^) Ha isten akarja, kapanyčl is elsúl. — Wenn Gottes Wille ist, geht auch cin
Harkenstiel los.

2) Nadužívané, jako i pfedešlá prísloví, tak že to na pŕ. i na samovraha vztahují.

^) Pŕísl. tato 533 535 mají formu poŕekadel, avšak pripojila se k pi^íslovím, po-
névadž vyslovují, že jsou mnohé veci nezménitelné.

*) Srovn. Vak tyúk is lei gyôngyôt.

5) Srovn. Homo homini lupus. Adalb. Czíowiek 23.

Digitized by

Google

10. Pŕirozenost a účelnost; nutnost a nemožnosť, minulost a konec.

215

Ešte bude raz zle, a potom nikdy

lepšie; — nikdy dobre.
Ešte nikdy nebolo tak zle, žeby

nemohlo byť horšie.
Keď čert zdochne, potom bude lepšie.

Novohr.
Keď najhoršie pretrpíme, potom už
nikdy dobre nebude,
r 60 Keď sa zlé pominie, všetko bude
dobre. Adalb. Dobrze 1.
Nebude dobre, kým nebude ešte

horšie.
Teraz je zle, ale ešte — vraj —
musí prísť horšie, a potom už nikdy
dobre nebude.
Horšie viz 550. Dobré.
Lepšie viz 550. Dobré.
565 Nastal mundus, koho môžeš len dus!
Svet.

» Prevrátený svetle Sr. Adalb.
Šwiat 35.
Sladký je svet tomu, kto ho nezná;

trpký tomu, kto ho zakúsil.
Svet komu je, komu nie po vôli.
Už je svet hore nohami obrátený.
570 Ver je ten svet zmotaný !
Teraz ani vlastnej košeli never.
Teraz je tak: hľadáš vodu, nájdeš

oheň.
Už budú ľudia skoro na hlavách chodiť.
Už každé psom smrdí.
576 Už sa dnes všetci popsuli.

Už sme horšie časy prebudil, bohdá

i tieto prebudneme.
Viera za more zaletela.
Zlé viz 550. Dobré.

Porekadla a úsloví o zlých časích.

Bolo bolo, ale sa minulo.
580 Časy. Boly časy, boly, ale sa minulý.
— Kdeže sú tie časy, keď lietaly
údené klobásy?! Trenč. Č. 498. Ach
kam se — Adalb. Czas 49. — Také
sú teraz časy (zlé)!

Kde tie snadné letá? Už je po nich
veta! (Z písné náb.)

Svet. Taký je svet (zlý) I — Tak
tento svet beží.

10. Pŕirozenost a účelnost; nutnost
a nemožnosť; minulost a konec.

Prísloví.

Aj panna Maria jedávala chlieb.

Ako včera, tak dnes

Ako prišlo, tak odišlo (dobré i zlé). 5a5

Adalb. Przyjsé 3. 4.
Cvik cviku uhýba. (Moc nad moc. T.)
Což tam hyba (chyba), kedz je bida.

Šár. (Srovn. 647. a násl.)
Čas.

Časy sa menia. í) Adalb. Czas 41, 75.

Časom sa všetko minie.

Čas všetko ukáže. 590

Čo nepanovalo, nikdy čas nena-
staví. T.

Čo rozum nedáva, čas prináša.

Iné časy, — iné spevy ; — iný svet.

Každá vec do času.

Každá vec má svoj čas. (Srovn. ^95
Kazat. 3. 1.) Adalb. Czas 73.

Každý čas má svoj čas.

S časom všetko príde aj prejde. Č.
262.
Častá krápej i kameň porazí. 2) T.
Čím budem, tým budem, sveta nepre-

budem. Sr. Adalb. Swiat 41.
Čo bolo dávno, to už nenie ani pravda. ^) 600
Čo bolo, to bolo, a čo bude, to bude.
Čo bolo, to bolo, už sa pominulo. Sr.

Adalb. Min^č 1.
Čo bolo vloni (vlani), to nik nedohoní.

Č. 191. Adalb. Byé 23.
Čo darmo, to darmo.
Čo nčlze predélať, darmo na to že- 6i5

hrať. T.
Čo sa nedá premeniť, najliep tak nechať ;

— tomu sa načim podvoliť. Sr. Č.

111.
Čo sa stalo, už sa neodstane. (Viz 654.)

Adalb. Stač si^ 2.
Čo tam, to tam, o to hlavy nelám.
Čo viac není, to nemá ceny.
I to najtvrdšie drevo shorí. 610

J ako mohol, tak vzpomohol. T.

í) Tempora mutantur, et nos mutamur in iis.
^) Gutta cavat lapidem, non vi, í
*) Régen volt, talán nem is igaz.

Digitized by

Google

216

XII. Béh a pŕípadnosti života vubec.

Každá vec má líce i opak (i= dobrou
i zlou stránku).

Každá vec má svoju príčinu.

Každá vec na svete je na dačo. Adalb.
Šwiat 27.
615 Každé » prečo* má svoje » preto*.

»Keby!« — ale »keď« I (Též:) To
»keby« všade zavadzia (pŕekáží).

Keby nebolo »keby«, boli by sme
v nebi; — nebolo by chyby. Sr.
Adalb. Gdyby 2. Kieby.

Keďby »keď« nebolo, vsecko by dobré
bolo. T.

Keď iskra hasne, vtedy najkrajšie za-
svieti.
620 Keď nieto poctivých, i s kurvou tan-
cujú.

Kočka ham, myška tam! (Viz 661.)

Koniec.

Čo malo začiatok, musí mať aj ko-
niec. Adalb. Pocz^tek 3.

Jaká je vec, dá znať konec. T.

Každá pesnička, i tá najdlhšia — svä-
tojánska — má koniec. (Též :) Nieto
tak dlhej pesničky, žeby nemala
konca. Č. 317. Žádná —
625 Každej piesni koniec býva.

Keď je dobrý koniec, dobrá je celá
vec. 1) Sr. Č. 317. Konec —

Na Jána dosť dlhý deň, a predsa
mu koniec príde.

Nieto tak dlhého dňa, žeby mu ko-
niec neprišiel. 2)

Všemu, všemu konec príde. (1. Petra

4. 7.)
630 Všetkým veciam koniec býva. Adalb.

Koniec 21.
Všetko má svoj koniec, a klobása

dva, (aneb :) len palica dva (dokladá

se žertem)íi). VI. SI. 228.
Všetko má svoj koniec, len jelito

(jaternica) a palica dva.

Krkavce, kde mrcinu čujú, tam sa

sletia. Č. 42. (Sr. Mat. 24, 28.)
More nevypiješ, hviezdy nepočítaš.
Museť, m u s, mu s aj, n e mu s.

Čo musí byť, to musí byť. 635

Filip nechcel, ale musel.

Hoc duši (dusí), ta muši (musí). Šár.

Musaj — Mus je veľký pán, a Ne-
mus — Nemôž ešte váčší.'*) Srovn.
Č. 281. VI. SI. 227. Mus je velky
kus. Adalb. Mus 4.

Nerada by koza do trhu, ale musí. ^)
Č. 281. Adalb. Baran 22. Koza 30.

Visí, keď myší (musí). 64í^

Na veky nič netrvá.
Nemôže byť aj koza, aj kapusta.
Neskoro, ale naozajst!^)
Nič nového pod slncom. 7) (Kazat. 3, 1.)

Adalb. Nowe 6. Šwiat 28.
Nieto pravidla bez výnimky.^) Adalb. 64s

Prawidlo.

Nikto nenie bez »ale«. Č. 283. Adalb.

Ale.
Potreba.

Potreba nemá zákona.

Potreba veliký pán.

Potreba zákon ruší. 9) Č, 340. Adalb.
Potrzeba 8.

Potreba železo láme. eso

Proti jedu nieto mädu.
Sila.

Sila horu lomí.

Veľkej sile i železo i skala popustí.
State je state.
Strom.

Strom dlho rastie a zrazu sa sotne. 655

Zo zrna vyrastá strom celý. T.
Svet.

Na svete je všetko. Č. 278.

Svet sa mení, a my s ním. (Viz
588.) C 278.

í) Ende gut, Alles gut.

2) Nincs oly hosszú nap, hogy estéje ne volná.

3) Alles hat ein Ende, die Wurst hat zwei.
•*) Muss ist eine harte Nuss.

^) Kecske sem menne vásárra, de csapják hátul.

^) »Naozajst« = na ozaist, na isté.

A Nincs uj a nap alatt.

**) Nulla regula sine exceptione.

*-*) Szúkscg torvényt ront.

Digitized by

Google

10. Pŕirozenost a účelnost atd. 217

Vo svete sa všeličo pletie ; — stáva. Všetko nerastie v každej záhrade. Rkp. 665

Adalb. Šwiat 24. 61. Zle 35. v Slov. Pohl.

Všelijako býva vo svete. ^ , ^ . j^ ^^^^ ^ ^^3^^^^j 9 21é časy.)
To je tam, čo vlčko ham! ^ ^

Z dobrého dobré a zo zlého len zlé
býva.

V prázdnom nič nebýva.
Všade dačo jest a všade dačo chybí.
Všetka sláva — polnia tráva. (1. Petra Zlé so zlým si ruky podávajú.

1, 24.) Sr. Adalb. Šwiat 60. Zlé zo zlého sa snuje.

Digitized by

Google

XIIL Jednotlivosti ze života.

1. Jídla, nápoje.

Pfísloví, porekadla aúsloví.

a) Chlieb (a koláč).

Chlebíček dar boží. Srovn. Č. 297.
Chlebíček náš tatíček. Č. 297.
Chlebové kôročky kto jedáva, ten čer-
vené líčka dostáva.
Komu sa chce jesť, nech sa najie

chleba. (=:Ať se nepfebírá.)
5 Kto chlieb nosí, i chlieb ho nosí. Adalb.

Chleb 97.
Kto sa rovná s chlebom, rovná sa

i s fudhii.
Kto si nevie chleba odkrojiť (t. j. kdo

ho nepoŕádné krájí), nevie si naň

ani zarobiť.
Lepší kus chleba na ceste, ako pero

za klobúkom. (Viz 5, 15.) Adalb.

Chleb 117.
Neklaď chlieb na stôl načatým krajom

proti dverám, aby neuchodil z domu.

(Povérečné.)
10 Pomoc dobrá, ale chlebu pomora.

[pz »Gazdiná« [hospodyné] pomoc-

nicím mnoho ho vykrájí.)
Prejesť sa, prijesťsa.

Domáci chlieb sa najskôr prijie. Sr.
Č. 147.

Chlieb sa nikdy neprejie. Adalb.
Chl^b 28.

Koláče sa prejedia, chlieb nie. Č.
297.

Z jednej pece chlieb sa prijie. (Tato

a ješté jiná podobná prísloví mají

i pfenesený — nemravný význam.)

S chlebom je dobre chodiť. (=:Ber 15

jej na cestu.)

Ani mastný, ani kvasný. (Nezdárný

koláč.)
Chlieb kyslý ako nácesta; — široký

ako lúka; — vysoký ako doska.

(Toto posl. iron.) Chlieb ako karta.
Koláč ako na slniečku upečený. (S bí-

1ým povrchem.)
Kus chleba ako konský — ovčí —

pysk ; — ako za ovcami (t. j. jakový

se valachovi, pastýrovi ovec dávaj.
Osla v kapse. (To co nasl.)
»Taký sa mi chlebík udal, že pod

kôrkou kocúr dudal; zo sriedky mi

voda tekla, a z pod korky myš

utekla«

20

Vo chlebe Pán Boh býva. (Totiž v dír-
kách chlebových, — fíkají deti.)

» Všetko jedno, či z bieleho, či z bie-
leho* (odpovédél Cikán).

b) Mäso, polievka, pečenka.

Čert je čertom, ešte mu musela ho-
vädzina vreť za tri hodiny. (Praví
se nedočkavému.)

Keď je hus, dobrý kus ; keď je prasa, 25
nadto zasa.

Digitized by

Google

1. Jídla, nápoje.

219

^ladá žena, hus pečená, holba vína —
najlepšia od suchotín medicína.

Pečenka a víno to je biglajz (č. že-
hlička) na tvár.

Z malých vtáčkov najlepšia je — hus.
(Iron.) Č. 498.

Zo všetkých múčnych jedál najlepšia
je — šunka. (Iron.)
^ Žobrácka polievka nemá očí. (1. Do-
slovné: není mastná. 2. Pieneseno:
Žebrák nemá očí, studu. Ostatné
» žobrácka polievka* znamená nékde
tu, v níž se jitrnice varily, j inak
»obarkami< zvanou.)

Mäso tvrdé ako cupina; — ako po-
došev.

Mäso uvrelo na modzgy. (Prílišné )

Polievka ako čoby gäty vyplakal.

Neni väčšej radosti, jako mogon (ba-
chor, sviňský žalúdok néčím napl-
nený) v peci; lebo keď sa upečie,
najeme sa všetci. Z Boš. dol.
^ Pečenka »zpod pierka*. (Z ptáka.)

c) Kapusta (zelia).

Bez zelia (kapusty) nieto veselia
(svatby).

Kapusta je dobrá, keď sviňa cez ňu
nepreskočí; — čo sa sviňa cez ňu
pováľa. (=: Sviňské mäso v kapuste.
Též:) Bez sviň/ (e) zlé hostiny.

Kapusta kole ústa.

Kapusta má veľké ústa. (i= Potrebuje
mnoho omasty.)
40 Kapusta sedem razí prihrievaná je naj-
lepšia.

Kto nerád kapustu, to je mrcha gazda.

Od kapusty vlasy bolia.

Tota hyža nepustá, kdze še vari ka-
pusta. Šár.

Kapusta kyslá ako štiak (moč); tvrdá
ako trnina. (Vzhledem na plodinu
samu viz XI. 413.)

Kapustnica (kapustniarka, kapustná po- 45
lievka) ako víno.

d) Kaša.

Chto (kto) nemá zubov , nech jedá

kašu. Z Boš. dol.
Kaša — mať naša. Č. 897. Adalb.

Kasza 12.
Kaše sa najedz a pozri na strechu, už

si lačný.
S horúcou kašou zájdeš do Prievidze.

(Méstys v Nitr. stolici.)

Kaša s mliekom to Slovákom. 1) so

Uhrom za uhlom, Nemcom za chlievcom
a Slovákom kaša s mliekom.

e) Šušovica (č. čočka, šocovice).

Od šušovice budeš pekný. (Srovn. Ne-
treba jej šušovice jesť (zz jest pekná.)
Č. 598.

Šušovica dobrá vára (varivo), tá ľudom
zadok otvára.

f) Raky.

Jedz raky, smŕkaj tabaky (=: šňupej
tabak), chyť sa za bruch (vlastné
brucho), vždy si jednaký. O. 60.
Adalb. Rak 3. (Též:) Tricec raky,
funt tabaky, šuhac po bruhu, jakys*
bul ta ši taký. Šár.

Raky sú najlepšie, keď sa ovos sype ss
(khtsí); — v mesiacoch, v ktorých
nieto R (Máj, Jún, Júl, August.)

Údený sleď a nadievaný rak robia
dobrý zrak. T.

g) Rozliční^.

Čo nenie pre oči, nenie ani pre ústa.

(Srovn. v jiném smyslu. Č. 237. Co

není hezké —
Huby jedz, ale meno jim vedz! Pr.

Modra.
Kto nerád robí, nech si kúpi droby.

(Veliká práce s jich čistením.)

^) Srovn. maď. >Kása nem étel, tót nem ember.« Co sc frase » Slovák není človek <
tyče, tím Hodža (viz jeho »Dobruo slovo « str. 12. 13.) neobviňuje Maďara ze zlomysl-
nosti, nebo že je Maďarovi »ember vagy< jen tolik, jako Slovákovi »chlap si, pochlapil,
vzmužil si sa,< kdežto u Slováka »človek€ značí néco humánneho, a »učlovečiť sa*
:=dokázati človéčenský skutek, jest slovo výhradné slovenské

Digitized by

Google

220

XIII. Jednotlivosti ze života.

60 Loházka (geršňa) sa každá na salo
(sadlo) obráti.
Od mlieka brucho narieka.
Psovi to dajte, nepohŕnajte! (Zbytky.)

Čos jedol? Rybaciu polievku, len že

bola neslaná a bez rýb. (:=: Čistá

voda)
Keď ste dali kúpeľ, dajte že i dieťa !

(Za polívkou mäso.)
6í Kýška (kyslé, sadlé mléko) ako repa

(hustá).
Nečo pod zuby.

Pätoraké jedlo a samá polievka.
Štvoro jedál, samý hrach.
To by aj Rusnák na Veľký piatok

mohol sjesť. ( » Hlúpe « zn zle omašténé

jedlo.)
7,1 Tomu jedlu nič iného nechýba, iba ústa.

(Praví se jedlo hanícímu.)
Uvre ako maslo (strukovina.)
Žinčica hustá, že môže v nej lyžica

stáť ; urda ; zbojnícka. Žinčica psiarka

(ŕídká, psúm valašským dávána).

Ii) Víno, pivo, pálenka atd. (Viz 26, 27.)

Dobre je, keď sa huba obleje, ale
lepšie, keď sa do nej naleje (vína).

Huba, ryba, dyňa, sviňa potrebuje po-
hár vína. Adalb. Ryba 53. Grzyb 6.
75 Na studni voda, na cepe víno (sú naj-
lepšie).

Od piva hlava krivá; — hlava sa kýva.
Adalb. Piwo 25.

Opilý od vína letí na bok, od piva na
chrbát, od pálenky na nos.

Pivo še peni, voda še nepeni. (Tak
se bránil krčmár proti námitce, že
je malá míra piva pro peny.) Šár.

Víno i starého rozihrá. Č. 140.
80 Víno skáč — hráč — , pivo s . . č.
pálenka spáč.

Víno za nos ťahá, pivo nazad sáca, l)
a sečka (pálenka) potáca.

Ocot tuhý ako jed.

Nápoj tuhý ako Moťovský ocot. (>Mo-
tová«, obec ve Zvol. stolici.) Tuhý,
až v hlave vŕta.
Nelej doň vody, už krčmár nalial.
Pálenka, len sisi rúrami smrdí. ss

Sedem chmelov, päť jačmeňov. (O špat-

ném pive.)
To je len taká vŕbová voda. (O slabé

pálence.)
Víno.

Dobré je to víno, ale sa vláči.
(Slovná hra: » vláči sa« zn vynáší se
často ze sklepu, a »vláčkovité,
vláknovitévíno« =: chybné, porušené,
nitkavé.)
To víno muselo ist cez mnohé vody ;
— je Židom pokrstené. (zzľNaUli
doň vody.)
To víno razí (páchne) sudom. Odp. ^

Veď vari nebude vrecom !
Víno ako voda; — ako olej (dobré).
Víno, čo ho môže žena desať holbí
vypiť a neopije sa.
Názvy vína: Drapák, drapliak, koč-
vardina. Krupinské víno, ločprdina
(to vše o kyslém); zabijak (silné)
Názvy pálenky: besnica, čečina, Čer-
tovica, gramatika, nešťastnica, sečka,
strcuľa, strcuľka.

/) Voda.

Kto pije vody, toho nevodzi (totiž zlý 95.
duch, > mátoha, s vetlonos< a jiné po-
vérečnosti, na které se pijan žaluje,
že jej po marastech vodily.) Šár.

Kto chce dlho žiť, má len vodu piť;
— nesmie mnoho piť.

Voda hlavu — rozum — nepomúti.

Voda mladým — víno starým. Č. 298.

Voda čistá ako kryštál; — studená
ako ľad ; — že zuby láme ; — teplá
ako lúh. Voda po jednej naoberaná.
(Iron. = čistá, čerstvá.)

(Jiná Pŕ. a Poŕ. o užívaní jídel a nápoju
viz VI. 210-439.)

^) Nedokonanč od »sotiť,c č. str kati.

Digitized by

Google

2. Odev.

221

2. Odev.
Prísloví.

100 Aký odev, taká česť. Č. 267. Adalb.
Odzienie 2.
Čo sa nosí, sa neprosí ; — to sa prosí ;

— to sa znosí.
Diera, dierka, drať, podrať.
Častá pierka, hotová dierka. Č.
434. — Čo pierka, to dierka.
Adalb. Pierka.
Čo sa bere, len sa dere.
Čo sa často perie, skoro sa poderie.
105 Co sa nosí, drať sa musí; — to sa
derie.
Diera neprežitá vec. (Iron.) Pr.
Lepšia záplata ako diera. Adalb.
Lata 1.
Elšte je nič, keď sa tkáč díva na sú-
kenníka, ale keď sa mäsiar ! (zz De-
ravý kabát, deravá košile, telo. 1)
Košeľa je najpotrebnejšia, lebo v tej

i líhame i vstávame.
Kraj, kroj.
HO Aký kraj, taký kroj; — tak sa
stroj. — Aký kroj, taký stroj ; —
tak sa stroj. Č. 227. Adalb. Kroj 1.
Čo vršok prejdeš, to iný kroj nájdeš.
Iný stav, iný kroj.
Nemôže sa každý hrdo nosiť, no čisto

chodiť áno.
Obuto me vidno, a boso me slidno.

(Snad »stydno«. Šuj;) Šár.
Pekné, pekne.
115 Aj omälo je pekné, keď ho pristroja.
Sr. Č. 549. Každé košté -
Keď došek nástroji, aj ten je pekný.

Z Boš. dol.
Keď sa na stĺp šaty povešajú, aj

ten je pekný. 2) Pr.
Obleč pekne starú vŕbu, a pekná
bude. Č. 214.

* Pekné perie pekného vtáka činí.
120 V pekných háboch aj šupka pekná.

Šat a, šaty.

* Blázni majú vo vážnosti viac šaty
ako cnosti.

Človeka poznáš podla šiat, podľa

peria vtáka. (Človeka po reči

atd. viz V. odst. 1.)
Človeka vítaj dľa šaty a vyprevaď

dľa (jeho) rozumu. Č. 205.
Keďby nie tie šaty, nebolo by väčšej

špaty.
Šata nerobí človeka. 3) Sr. Č. 269. 125

Adalb. Suknia 17.
Šata robí človeka. (Také pravé

v jistém smyslu.) Adalb. Suknia 16.
Šata ťa nezašanuje, ak ju ty nie.
V čom ťa vidím, v tom ťa ctím.

Porekadla a úsloví o odevu.

Čižmy.

Čižmy mu kašu pýtajú; — jesť —
— - piť pýtajú. (Deravé.)

Čižmy červené ako líška. — Čižmy 130
sa mu kľujú.

Čižmy veľké, žeby s pece mohol do
nich skočiť.
Dala si címer obnoviť. (Nový čepec)
Dlhší piatok že sobota. ^) (Když sukne

zpod šat vyzírá.) VI. SI. 238. Ma

sobotu deišu ež nédélu. Adalb. Pi^tek

3. Sobota 4.
Furmy z druhých vyberá. (:=Posuzuje

kroj, také držení tela.)
Hodinky mu visia. (Bílá šnúrka.) 135

Holý ako mladý vrabec.
Hor sa, chlapci, hor sa, kde sa ako

nosa!
Chodí pripravený ako zo škatulky.
Chodí vyfintená tá íiťla.
Kabát.

Kabát šedivý ako mačka (vyšedivelý) ; 140
— ako odratá mačka.

Ten kabát veľa pomätá. (Starý.)

To je taký kabát, ako čo Adam
v raji nosil. (Staromódni.)
Košeľa biela ako list.
Košeľa zo saku a gate (gäty) zo siete.

(Též :) Má koselu zo saku a gate zo

sita. Z Boš. dol.
Látka (slabá) ako pavučina; — riedka 145

ako sak. Adalb. Rzadki 3.

*) Srovn. Ihm guckt der Fleischer durch dcn Leinweber.

^ Tôrzsôk is szép, ha felôltôztetik. Tuskó is szóp, ha szcpen felruházzák.

3) Habitus non facit monachum.

"•) Hosszabb a pčntek mint a szombat.

Digitized by

Google

222

XIIL Jednotlivosti ze života. 3. Čistota, nečistotnost.

Len handry — knôty — zdrapy —

s neho visia.
Len tak horí na ňom, ako páper.

(zz: Mnoho sdere.)
Lepí na sebe ako opica. (Též :) Všetko

na seba lepí.
Maškara. Chodí ako dáka maškara.

(Divné se stroji.) — Maškaru zo

seba robí.
150 Menší chlievik ako svinka. 1) (Tesné

šaty.)
Nemá nitky dobrej na sebe.
Nohavičky mu v jarku merali. (Krátke)
Nové šaty so starými dierami. (Iron.

o starých šatech)
Oblečený ako cibuľa. (Mnohonásobné.)
155 Obutá noha — bosý šlak.

Odev nesúci už iba na vreteno roztriasť
Otrhaný — olípaný (olúpaný.^) -— holý

— nahý — ako lipa. Sr. Č. 543.

Odrel — 619. (Též :) Otrhaný, akoby

sa so psý trhal.
Pristrojila sa ako do kostola.
Salom (sadlom) prerastá. (Když holé

telo dírou proniká.)
160 Stojí na ňom (odev, akoby ulial. Č.

637.
Stroji sa ako Dodola. 2j Č. 495. Vy-

šperkoval —
Šaty ako deravá rozsievka; — ako

krave z pysku (zle vyhlazené); —

ako čoby ich z kochu vytiahol (za-
špinené).
Taká je pribratá ako páva.
Tak je sodraté, žeby nemal do čoho

štipku soli zaviazať.
165 Tej šate nieto ani úderku. (Nemožno

j i dodrát.)
To je už iba handárovi (handrárovi).
Trčí ako mucha v cmare. (Počerná

v bílých šatech.) Sr. Adalb. Wy-

gl^daé 39.

V Adamových šatoch. (Nahý.)
Vyobliekala sa pekne, krásne ako

lalija.
170 Vitaj h .... v kepeni ! (Hruboposméšné
privítaní vyfinténého.)

V poly draní — v najlepšom odho-
dení. (Iron. o sedraných šatech.)

Zaodetý ako v zime lipa. (Viz 157.)

Zvoní pani rechtorce; — Cigánce —
Židovce. (Viz 135.)

»Žena, daj tú tanistru, nech sa oble-
čiem ! «

N a z ý v k y. Fúroš, Honzík z Kocúrkova, i7s
kolomažník, neogabanec, obšivkár,
ošklbanec, ošva otrhaná (ž.), otrhátor,
randoš, randa (ž.), rašmák, rašma (ž.),
rozgajdanec, staré futro, šklban, trhan.

3. Čistota, nečistotnost.
Prísloví.

Čistota pol zdravia; — pol života. Č.
295.

Čistota von oblokom pozerá.

Nieto toho hájika, aby nebolo v ňom
zvierika. (O nečisté hlavé. Též:)
Špatná to hora, v kerej nenije zve-
rina. (Iron.) Z Boš. dol.

Voš je do tretieho dňa starou materou.
(Výstraha. Taktéž, když se mladá
ješte stane babičkou — slov. starou
matkou — tedy se fíká:) Skoro
zostala starou materou ako voš.

Porekadla a úsloví o neSistotnosti.

Čierny — zapískaný — ako kochniar iscv
(kominár).

Čistotný ako hrach pri ceste. — Hnevá
sa s mydlom.

Kapravý jakoby mu do očí pšena na-
hádzal. (Kapriny č. sliz v oku. Z Boš.
dol.)

Nečistotný ako prasa.

Nehty mu smúťa. (Nečistota za nehty.)

Nekúpal sa od tých čias, ako ho baba iss
okúpala.

Neumýva sa iba na výročité slávnosti.

Repa. Má blata na nohách, že mu
môžu na ne repu siať. — Repa by
mu narástla na nohách. Adalb. R^ka 36.

To bolo v smetnej skrini. Sr. Č. 542.
Pohledej —

Umyl sa ako mačka labkou (málo).

Upískaný ako čoby sa v blate poválal. 190 •

^) Kicsiny az ól, nagy a disznó.

2) V hor. Trenčansku na Kvetnou nedeli výstroji »puzalkami — bahniatkami —
maňuškami* (č. kočičky) a stužkami vyzdobené dčvčc. To je »Dodola,« s kterou chodí
od domu do domu vyzpčvujíce. Potom ji oblívají, koupou. .§uj.

Digitized by

Google

4. Cestovaní; povoz; shledání se.

223

•Všetko sa mi zbrydí — ; všetko sa

mi v žalúdku zodvihne, keďpozrem

naň; — na to.
Zamastený ako bača.
Zašípaný — zamazaný — ako sviňa

— prasa — . Adalb. Plugawy 2.
N a z ý v k y. Brydoš, brydoška (ž.), plu-

havec, prasa ošklivé, sviňa, vozgrivec.

4. Cestovaní, putovaní; povoz;
shledání se.

Prísloví.

195 Dobrá ovca svoje nino unesie. (Dobre
je vzíti si od pfíhody i téžší kabát
atd. do cesty. Viz 206.)
Dráha drahá. (V pŕeneseném smyslu

=: Pekné, dobré, ale drahé.)
Hore vrchom pomaly, dolu vrchom
nenáhli a po rovnej zajímaj (:=. po-
spéš).
Huba človeka všade dovede. Z Boš.

dol. (Viz 223.)

Keď ideš do sveta, si svetár, a

doma sedíš, si peciar.

200 Kto má v torbe, zji i

hore). Šár.

Kto nebol dklej od pece, nevie, čo je svet.

Míľa nenije široká, ale dluhoká (dlhá).

Z Boš. dol. O. 12.
Nepúštaj sa proti noci (do cesty).
»Pane Bože, postretajže ! « (Žehnaní pri
ubírání se na cestu.)
20f Po chodníčku bližej. (Tu doslovné avšak
v pŕeneseném smyslu: Neopúštaj
cestu pre chodník «, viz IX. 352.)
Rohy. (Viz 195.)

Baranovi rohy nezaťažia. Adalb. Ko-
zie! 8. Tur 2. — Jeleňovi rohy
niesu ťažké. Adalb. Jeleň. — Každý
baran svoje rohy unesie.
Sánky, sanica (a voz).

Keď je dobrá sanica, dobrá je i ko-

lesnica.
Sánka cigánka, vozík pán.
Sánka lahký voz, chytro pretrie nos.
21) Voz panna, kurva saňa.

Voz spravodlivosť, sánka cigánka.

keď
(Viz 201.)
na horbe (na

Shovôrčivý tovaryš na ceste stojí za
voz. Č. 287. Sr. Adalb. Towarysz 6.
Sísť sa.

Hory s horami sa nesídu, ale fudia

s ľudmi sa sídu. Adalb. Czlowiek

60. — Vrchy sa neschodia, ale

ludia sa schodia. Č. 265.

Sprav si dobre na mieste (doma), budeš

mať pokoj na ceste. (Vozáŕské.)
Veď ešte ani kone, ani voly nevydochly.< 215.

(Když vysoké povozné žádají.)
Voz, viezť. (Viz 207-211.)

Baba s voza, vozovi (vozu) ľahšie.

Č. 576. Adalb. Baba 13. (Též.)

Koza s voza, vozu lahčejši. — Šár.

Adalb. Koza 23.

Keďvoz namastíš, akobys tretieho koňa

pripriahol. Č. 291. Adalb. Wóz 8.

Lepšie je viezť sa, čo i na drglavom

voze, ako peši isť dlhou cestou. Sr.

Č. 290. Špatná —

Ťarcha nie na voze, ale pod vozom.

(Zlá cesta.)
Uväzuj stenúci (s namáhaním), po- 22a.

vezieš smejúci.

Živého je dobre vézci, dze nemôže,

musí slézci. Z Boš. dol.

V Ríme byť a pápeža nevideť!*) Č.

486. Adalb. Rzym 17. D. Jf^zyk 71.

Za jazykom sa i do Ríma dostaneš;

— i do pekla trafíš ; — všade trafíš.
Č. 74. Adalb. Rzym 9.

Porekadla a úsloví o cestovaní
a povozu.
Cesta.

Cesta ako železo. — Cesta hladká,

rovná ako sklo; — ako peniaz.
Cesta na zlomgrgy; — dobre že 225
dušu z človeka ne vy trasie. — Cest.i
strmá ako do dachu.
Vari sa čertovi reťaz roztrhla, keď
tú cestu meral. (O pŕedlouhé ceste.)
Dobrý chodák, i zajaca by vybehal;

— bolo by dosť vtákovi preleteť,
čo ten prešiel.

»Hijo stará, tu ťa nechám (nahám)!«

>Hijo, štyri hony za dva dni! c

»Hore Nemec, dolu Nemec! 2) 230.

^) Rómába menni, pápát nem látni.

*) Vozáf vezoucí Nemce pravil k nemu: »Dolu Nemec, hore Nemec !< podlé toho,
či byía cesta do vrchu aneb s vrchu. NČmec pri placení h'kal totéž, avšak pri každém
»dolu Nčmec« kladl peníz sám sobé na dlaň. Šuj.

Digitized by

Google

224

Xin. Jednotlivosti ze života. 5. Tanec.

»Hore nohavice, ideme cez mesto !«

(kde nejvétší blato.)
Nevie ani psovi cestu ukázať. (Málo

sveta videl.)
Obul nové krpce. (Dal se na dalekou

cestu.)
Prišiel na vlastnej príležitosti; — ako

pán pes. (Peší.)
235 Rád buď, že si doma.

Sišli sa spolu ako líšky u kušniera na

žrdi. 1) Adalb. Zobaczyé si^. Skú-
piac si^.
Sunko nízko, šábes blízko, do Brna

ďaleko, pohni ! (Po Rajeckém Židovi

pozostalé porekadlo. Šuj.)
Šiel do sveta na zkusy ; — sveta zkúsiť.
Ťahajú tie kone ako kravy.
.240 To je dobrý potisk — prípor — .

(Téžká cesta do vrchu. Šuj.)
Uplietol hodný mrváň (j douč okolkem

a ne pravou cestou.)
Viezť, vezky.

Koľko vezky, toFko pessky (izijako
pes, peší).

»Vari hnoj vezieš .?« (Nenáhle.) Adalb.
Jechač 11. Wlec si§ 10.

Vezie štyri míle za dva dni. (Viz
229.)
245 »Za nami je dobre!* (Prekážky zlé

cesty prekonaný.)

5. Tanec.

Prísloví.
K r ú.

Čo je z krvi, to sa mrví.
Krú nie voda, žily nie motúze. (V ji-
ném smyslu viz VII. 844. a pozn.)
I to je z tej krvi, čo sa rada mrví. T.
Kto je mŕtvy, tomu hrob ; kto je živý,
tomu hop!
260 Kto umrel, už je tam; moje nôžky
sem i tam : -)
Srdce.

Pokora je v srdci. (Tím se vymlouvá
ten, kdo v času » pokorovania* t.
j. smútku nosení tancuje.)

260

Smútok v srdci, nohy v tanci. (Srovn.
pfedešlé.)
V tanci ide ako v Otčenáši; príde

domov, ledvác nohy vláči. Sr. VI. SI.

234. Do roboty jakby svazal a do

tanca jakby hazal.
Vtedy sa Pán Boh raduje, keď muž so

ženou tancuje. (Ponékud prísloví.)

Porekadla a úsloví o tanci.

Fašiangy sa kráťa, viac sa nenavráťa, 255

a dievčatká plačú, že sa nevyskáču.

(Píseň.)
»Hopsa chlapci do radu!«
Išla z rúk do rúk, a stála ako drúk.

(Která se mnohými tanečníky lživé

chlubí.)
Lenby zahrali na hlasné drevce (housle).
Mak drví. (Též.) Tancuje ani čoby

mak drvil. (Téžce, špatné.)
Natriasa sa ako pýtel vo mlyne.
Panenka jak putenka; tancuje sa s nú

jak s mechem. Pr. Modra.
Petržlen predáva. 3) (Do tance ji ne-

berou.)
Stála, dobre (že) jamu nevystála.
>Šibaj bičom barana, ihráme sa do

rána!* (» Bičík, sláčik* č. smyčec;

» baran* značí struny z jeho stŕev

pocházející.)
> Šuhajko záhorský, drž sa po paholský ! «

(Podnet.)
Tancuje ako na zvrtalku; — ľahko

ako pierko; — ako pinka.
Tanečník ako za vozom opálka (riedčica

č. fíčice).
» Tancujte myši, kde ktorá slyší.*

(Špatná hudba.)
Tancoval, len tak opätkoval; — dobre

že sa povaly hlavou nedotýkal; —

len tak tliapkal dlaňou o sáru; —

mal sa potrhať ; — tancoval o dušu ;

— akoby ho najal.
>Už je dievča vyvedené!*
Vyskočil »na nebožiec* (Vyskočiv ve

vzduchu se otočil.)

265

270

1) Mladá liška po rozmluve so starou opýtala se tejto: »»Kedy že sa, pani kmotra,
zase sídeme?<< »»Najskôr u kušniera na žrdi!«« odpovedala stará. « Šuj.

^) Tak zpívali tancujíce na kare, když se »podnapili.* I není divno, že knéz jeden
hned po pohŕebním kázaní četl vdovci ohlášky svatební pred lidem k pohŕbu shro-
máždčným.

^) Petrezselymet árul.

Digitized by

Google

XIV. Občasnost a úkazy prírody.

A. Čtyŕi částky roku. Pŕedzvôsti
o počasí a jíné občasné poznámky.

Pŕísloví.i)
1. J a r 0.2)

a) Vňôec.

Na jar cent dažďa, funt blata; — za

džbar dažďa, za lyžicu blata ; za me-
ricu dažďa, za štvrtku blata ; za voz

daždk, za hrsť blata. (V jeseni opačné.)

Č. 446. Adalb. Maj 22. Wiosna 2.
Nenapadne tichá rosa, kým nezájde

večer »kosac. (Hvézdnatost.)
Sviňa je prvý oráč.
Zavčas jari jedon povie: rala! mačka

na streche (teplo); druhý povie: ne

to mačka, to je medveď (zima).

d) Jarni mésice.

Ide Marec, poberaj sa starec. — Marec

— nejeden v ňom umre starec; —

poberaj sa starec v tanec. — Príde

Marec, zomre starec. Č. 444. —

V Marci umierajú starci. Adalb.

Marzec 3.
*Keď Brezen ore, Duben^) odpočíva.
Marcový prach je zlatý. Sr. Č. 444.
Marec suchý, Apríl mokrý, Máj studený

dáva rok úrodný.

*) Vyjmouc nékolik úsloví príležitostné podaných.
^) Slovensky častéji >jar.«
3) Márcziusi por aranyat ér.

^) Slovenských názvu mésícu lid slovenský neužíva, vyjmouc » Veľký a malý Sečeň*
(Jan. a Febr.), i to jen v prísloví, a proto jsou takováto prísloví * poznačená.

Suchý Marec, mokrý Máj, bude žito
ako háj. Č. 448. Sr. Adalb. Kwiccieň
16. Marzec 26.

Suchý Marec, studený Apríl, mokrý lo
Máj, bude v stodole raj.

Ranní dážď, ženský plač, panská láska
a Aprílová chvila, to všetko na za-
jačom chvoste visí. (Z toho pore-
kadlo : Mení sa ako Aprílová ch vi ľa).
Sr. Č. 446. Ženská chuť —

Teplý Apríl, zimný Máj, bude žito ako
háj. (Srovn. výš: Suchý Marec, mokrý
Máj atd.)

V Apríli prší na raž (žito), v Máji na
pšenicu, v Júni na jačmeň.

* Chladný Máj s mokrým Červenom^)
plní stodoly zbožím a šopy senom. —
Chladný Máj naplňuje stodoly.

Máj — kravám daj ! (Ješté slabá páše.) i5

Májová zelinka každá býva dobrá.

Májový dážď viacej stojí ako Viedeň.

Máj, v poli háj; — všade háj; — ze-
lený je háj.

Studený Máj, v stodole raj ; — na poli
raj. (Vykladá se však tak, že Máj

Ad. P. Záturecký, Slovenská prísloví.

15

Digitized by

Google

226

XIV. Občasnost a úkazy prírody. A. 1. Jaro.

má byt ovšem chladný, ne ale stu-
dený.) Č. 448.
20 > Tŕňová zima.< (Když trn kvitne, býva
zima.)
V Máji aby palica pastierovi ani ne-
osychala. Č. 448.

c) Jarni dny,

12. Mar. Hrehor ešte bradu trasáva.

Z Boš. dol.
* Na Sv. Rehora idú Fady do mora. Č.

445. Sr. Adalb. Grzegorz šw. 2.
O Gregore leňoch sedliak, čo neore.

Č. 445.
25 19. Mar. Jozef mosty stavia, Ďuro ich

do poIa vyháňa. (?)
Keď Jozef deti vykyvká pod stenu,

Matka (25. Mar.) ich iste dnu za-

ženie.
Na Jozefa ide vdovicin pluh zo dvora.

(Nejposlednéjší.)

25. Mar. Pani Mária (Zvést. P. M.)
zo zásterky lastovičky vypúšťa (a tie
ju obletujú =: Lastovičná Pani Mária,
dobre slovensky vlastne M^ria. Šuj.)

24. A p r. Čo do Dzura narastie, to po
Dzure skape.

30 »Ďuro krivý čaptáň*. (Pozdní jaro.)

Ďuro všetkých z izby von do poľa vy-
ženie.

O Dzure — na Marka (25. Apr.) — má
sa už vrana do oziminy schovať.

O Dzure už tráva bude rásť, čoby si
ju hámrikom pral do zeme; po Mi-
chale atd. (Viz Jeseň.)

Za koTko týždňov žaby kŕkajú pred
Dzurom, za toľko po ňom budú
mlčať. VI. SI. 213. Kelko dni pred
Juŕim žaby vrču, telej dni po nim
mlču. Sr. Adalb. Marek áw. 3.
35 12. — 14. Máj. Pankrác, Servác, Bo-
nifác — traja ľadoví mužovia. (Mráz.)

15. Máj. Žofija víno vypíja. (Mráz.)

25. Máj. *Na Urbanov deň utekaj siať
len (ľan). Adalb. D. Urban šw. 9.

Po sv. Urbanu mráz neškodí džbánu
(hroznu.)

Urban ešte nekdy bradou pokýva. (Sr.

12. Mar.)
Dokál Urban s pece neslcze, nebude ^

teplo. Pr. Modra.

2. Leto.

a) Vúóec,

Lepšie jedno leto ako sto zím.
Nestrach v lete o hospodu, každý krík

ti ju dá ; ale v zime ! ^)
Netreba Boha o dážď prosiť; príde

hneď, keď začneme kosiť. Č. 449.

V lete ako v lete, ale v zime !

V lete dobre je i Bete; ale v zime, 45
charissime !

ój Letni mésice a dny.

Do Ducha nespúšťaj kožucha a po Duchu
zas v kožuchu; — pripáš si ho
k bruchu. Č. 449. VI. SI. 213.: Do
Sv. Ducha nésvlekaj kožucha a po
Sv. Duchu oplidaj se po kožuchu.
Adalb. Ducha šw. 1.

8. Jún. Keď na Medarda prší, bude
pršať za 40 dní.

Medardova kvapka 40 dní kvapká. Č.
450. Adalb. Medard šw. 5.

24. Jún. Do Jána do brucha jama.
(Nouze o chléb.)'^)

Do Jána Krstiteľa nechváľ kapustu, so

pšenicu, jačmeň. Sr. Č. 450.
Duch (Sv. Ducha) popráva oziminy a

Svätý Ján jariny.
O Jane čerešne i muchy zralé.
Pred Jánom nechváľ jarinu, až po ňom.
Za koľko dní pred Jánom kukučka

kuká, za toľko bude kukať po Jane.
29. Jún. Na Petra Pavla seje Pán Boh 55

prvé gribčeky.
Peter a Pavel rozsievajú huby.
Peter a Pavel pretrhne žitám korene.

(Nerostou dále, než zrají.) VI. SI.

213. — koŕenky natrhne — .

25. Júl. Jakub, chleba kúp! Adalb.
Jakób šw. 10. (Též:) Jakub, chleba
kúp; pálenky nalej, pôjdeme ďalej.

1) Tavaszszal minden bokor szállást ad.

-j Doba nouze o chléb, pred žatvou, slove po slovenskú »dônovie« — doba do no-
vého. Jiná prísloví vzhledem občasného užívaní zásoby potravní viz X. 788. — 793.

Digitized by

Google

A. 2. Leto. 3. Jeseň.

227

>Dnes máme Jakuba, zajtra Svätej

Anny, krúťte, že sa krúťte moje milé

hlavy!* 1)

60 26. Júl. Čím je po sv. Anne, hneď

si sedliak klobúk nahne.

Sv. Anna — chladno z rána. Č. 452.

V psie dni najviac muchy štípu.
August. Dážď, ktorý v Auguste

do obedu prší, skorej ako obed

minie, sa osuší.
1. A u g. Do Petra nit (není) cepla;

po Petre už je po ceple (teple) Šár.)
65 10. A u g. Čím príde Vavrinec, ber

oči na klinec. (Tkáčske. Též:) —

olovrant na klinec.
Na Sv. Lavrinca švábka (zemáky) do

hrnca. VI. SI. 214. Na Sv. Vavŕinca

s kobzolama do hrnca.
Na Sv. Lavrinca idú oriešky do venca.

Adalb. Vawrzyniec šw. 3.

3. Jeseň.

a) ľúóec.

> Babské leto! 2) Sr. Č. 453. Semin

den —
Lastovičky na odletu, koniec i babiemu

letu. Sr. Č. 454. Divoké —
70 Naháč (dríšteľ) kvitne, káže prásci.

Z Boš. dol.
Svieti slnko, ^le je zubaté.
> Tvrdá jaseň.* (Když již na tvrdo zem

zmrzla.)

V jaseni: >Čo varíte? Zcmiačiská.« Na
jar: >Čo varíte .> Zemiačky.*

V jaseni funt dažďa, cent blata atd.
(opačné z 1.) Adalb. Jcsieň 7.

76 V jeseni z každej dzierky strišča (str-
nišča) zima fučí. Z Boš. dol.
Zo strniska už chladný vietor fúkať
začína. Sr. Č. 452. Srpen —

ó) Jesenni mésíce a dny.

24. A u g. Už je po Bartolcmc, ^) pôjdu

hady do diery.
September — s poľa ber!
8. Sept. Mara — chleba dala. Štedrá

Mara atd. (Též:) Malá Mara (15.

Aug.) chleba dala a VeHcá (8. Sept.)

ho popratala. (A opét:) Malá Mara

(25. Mar.) chleba vzala, Veľká Mara

chleba dala.
21. Sept. Po Matúši čiapku na uši! 80

Č. 453.
29. S e p t. Do Jána maslo, po Michale

nitka (rastie).
Michal — dievky pichal; Gál (Havel,

16. Okt.) dievky bral. Adalb. D. Michal

šw. 9.

Michal — všetko s póla spíchal. Č. 453.
Po Michale tráva, čobys' ju kliešťami
ťahal, nepôjde von. '*)

15. Okt Na Teréziu každý švec obírá. 86
Pr. Modra. (Švec a spolu i majitel
vinice.)

16. Okt. Galovo žito nebude bito.
Adalb. Urban šw. 8.

Od Gala chviFa nestála.

26. Okt. Už je po Mitre, už valachom

svitne.
28. Okt. Na Šimona Júdy hájnici von

z búdy (domov.) Č. 454.
Na Šimona Júdy mrznú v poli hrudy. 9o

Č. 455. Adalb. Szymona i Judy

šw. 4.
Šimona Júdy vyháňa baču z búdy.
11. Nov. Marcin jak nebude na Šech

svätých moci, tak príde dozaista na

Marcina v noci. (To a 94. o prvním

snehu.)
Svätý Martin a Hromnice (2. Febr.)

pradú z tej istej praslice.
Svätý Martin prichodí na sivkovi; —

na bielom koni. Sr. Č. 455. Padá-li

— Adalb. Marcin šw. 25.

*) Tak »porekuje« hospodyné na »kapustnom ostredku* otáčejíc rukama. Šuj.
Z Lipt. Sv. Mikuláše došlo: » Dneska je Jakuba a zajtra Anny (v tom se dotkne ho-
spodyné kapusty [hlávkového zelí] a spraví kolo nad ní zvrtnouc se a podskočíc),
bodaj ste sa v tejto mojej kapustičke tofkč zavíjaly hlavy! A budú! (Toto značí pre-
svedčení, že se tak stane.)

*) »Babské leto* jsou taký dlouhé pavučinky, které v pčkný okt. den vzduchem
I>oletují.

3) V Liptove »Brtomil.*

*) Szent Mihály után ha harapófogóval húznák is a fúvet, még se nô.

15*

Digitized by

Google

228

XIV. Občasnost a úkazy prírody. A. 4. Zima.

96 19. Nov. Svätá Alžbeta za plný košík

sviatkov prináša.
25. Nov. Katrena hudcom husle berie.

(Poslední svatby.)
Keď na Katarínu stojí hus na lade,

na Vianoce bude stáť na blate.
Na Sv. Katarínu schovaj sa pod perinu.

Č. 455. Adalb. D. Katarzyna áw. 2.

4. Zima.

a) Vúbec.

Iba svitá a mrká. (O Dec.)
100 Ide slnko do hora, ide zima do dvora.

(Víz 106.)
Keď poliak (severní vítr) duje, zima

nasleduje.
Mnoho snehu, málo sena.
Mnoho snehu, málo vody. (Též :) Veľké

snehy, málo vody. ^) Č. 441. Adalb.

énieg 1.
Pec.

Kto popod pec sadá, ten len zimu
hladá.
105 Zakúrená pec, to je milá vec.
Rastie deň, rastie i zima.
V zime kážu nasušiť si snehu na leto.

(Iron., význam?)
Zima bez ľadu, kaša bez mädu, potok

bez ryby sú samé chyby.
Zima jako zima, ale veter kosci láme.

Z Boš. dol.
110 Zimnie slnce má zuby; — je zubaté.
»Zimu vlk sožral.* (O levné zime.) —

»Zimu vlk ncsožerie.« (Když po

dlouhé levnoté nasleduje konečné

dlouhá, ostrá zima.) 2)

b) Zimni mesice a dny.

4. Dec. Svätá Barbora ťahá sane do

dvora. Sr. Č. 456.
25. Dec. Biele Vianoce, zelená Velká

noc ; čierne Vianoce, biela Vefka noc.

Č. 456. Adalb. Bože Narodzenie 1.

(Též :) Zelené Vianoce, biela VeFká

noc; biele Vianoce, zelená Velká

noc. Sr. Adalb. Bože Narodzenie

16. 17.

Do Hôd (Vánoce) dlhá nitka, krátky

deň ; po Hodiech krátka nitka, dlhší

deň (praví pfádka). Sr. Č. 451.

Dlouhý den —
Do Vianoc haj ! od Vianoc jaj ! ii5

Jasné Vianoce, tmavé stodoly; tmavé

Vianoce jasné (m prázdne) stodoly.

Č. 456. Jitŕní jasné —
Keď je Vianočná noc tmavá, bude tma

v záčinku. (Zdá se odporovati pŕe-

dešlému, ale toto druhé vzťahuje se

na mčsíc, když nesvítí.) Adalb. Gody

(Bože narodzenie) 6.
Na Štedrý večer a na Vianoce každý

statočný človek doma sedí.
Na Vianoce blato, na Velkú noc sňah.
* 1. Jan. Na Nový rok o slepičí krok; 120

na tri krále o skok dále ; na Hromnice

o hodinu více. Č. 441. Sr. Adalb.

Nowy rok 6.
6. Jan. Trikrálovú zimu vlk nesožerie.

(Víz 111.)
21. Jan. Keď sa na Vincenta vták na

kolaji vody napije, ten rok mnoho

vína sľubuje.
25. Jan. Keď sa na Pavla vtáča z ko-

Taje napije, bude pozdnia jar.
Na Obrácenie Sv. Pavla sa medveď na

druhý bok obráti.
Na Pavla čiapky (odmek, č. otajek), i25

vyhadzuj gazda zedky. (Zachráň po-
zostatky píce dobytkem zavrhnute,

nebo bude pozdní jaro. Č. 442. Den

obrácení —
Na Pavla na poly peceň (chleba). Sr.

Č. 442. Hromnice — púl — Adalb.

Pawel šw. 4.
O Pavle je pol zimy. Adalb. Nawró-

cenic áw. Pawla 3.
Február. Čo velký zameškal, to malý

doháňa. Jan. a Febr. Viz nasl.)
Malý Sečen protiví sa Veľkému. (Ostfejší

zima ve Febr. než byla v Jan.)
2. Febr. Cigáň sa Hromníc bojí.
Hromnička čistá — konôpka istá.
Keď chytia Hromnice, odhadzuj onuce;

keď pustia Hromnice, len chytaj

onuce. Č. 443.
Keď sa vtáčik na Hromnice z kolaje

napije, tak v Marci zmrzne.

130

1) V pŕeneseném smyslu 3z Veliký hnev; veliké chystaní — malý účinek, výsledek.
^) Nem eszi meg a farkas a telet.

Digitized by

Google

B. 1. o déšti. 2. Rozličné predzvesti.

229

Na Hromnice o hodince. (Viz 1. Jan.)
135 Na Hromnice treba mať ešte polovicu

krmu.
Na Hromnice zadúva ulice (totiž sné-

hem).
Nech len držia (zimu) Hromnice.
Prešly Hromnice, koniec sanice. Č. 443.
Radšej vidí bača o Hromniciach vlka,

ako sedliaka v košeli. Sr. Č. 443.

Sr. Adalb. Gromnica 21.
140 5. Febr. Svätá Agáta býva na sneh

bohatá. Č. 443.
Svätá Hatá všetky kúty zahatá (sné-

hem).
6. Febr. Na Dorotu pôjdu si vtáčky

po pesničky; — na trh do Krupiny

píšterky kupovať.
Okolo Sv. Doroty bývajú metelice a

sloty.
Svätá Dorota — sneh alebo slota. Sr.

Adalb. Dorota áw. 1.
145 14. Febr. Valent žení vtáčence; Matej

j im rozdáva píšťalky.
24. Febr. Matej lady láme, jestli ich

nachodí ; jestli ich nenájde, tedy ich

narobí. Č. 444. Najde-li Matej —
Matej lady láme; — ak nemá čo

lámať, tak v Marci lad máme.
Matej šiel piť; šiel poň Gregor, za ním

Jozef, ale sa všetci tam zapili, ^) len

Matka božia (25. Mar.) ich potom

všetkých vyhnala. (=: Zvestovaní P.

Már. pŕináší jaro.)

B. Jiné predzvesti o počasí

(které nejsou na dny vázány. Viz i V.
235, 242, 243).

Prísloví.

1. O déšti.

Bociane sa tárajú, bude špatný čas.
150 Hory sa černejú.

Kočky hledzá do trúby a sýkorky piščá,

bude pršat. Pr. Modra.
Kohúty sa nadrapujú.
Lastovičky ponad samú zem lietajú.

Líšky pečú. (Když na horách mhly vy-
stupují.) Sr. Lišky kouŕí. (Slovn. Šu-
mavského.)
Malý dážď prináša väčší; — nadženie i65

väčší; — prišiel po väčší.
Mesiac.

Keď je mesiac horerožky, 2) bude čas

(pekný), keď dolurožky, bude dážď.

Mesiac sa umýva. (Když na novo-

mésíci prší, to brzo prestane.)
Mesiačik je ohradený ; — má dvorec.
Nebo sa mladí. — Parí, bude dážď

alebo búrka.
Pinka pýta piť. i60

Ranní dážď.

Ranní dážď, ako starej baby tanec;
— ako ženský plač. Č. 439. Sr.
Adalb. Deszcz 5.
Ranní dážď, ženský plač, panská láska
a Aprílová chvíľa, to všetko na zaja-
čom chvoste visí.
Ranní dážď, ženský plač a psie krí-
vänie nemá duhé (dlouhé) trvanie.
Z Boš. dol. Adalb. Deszcz 12.
Ryby z oblakov sú na nebi. — Sliepky

sa oberajú.
Slniečko sa odberá. (Když pri svém i66

západu »zpopod chmáry* vy bleskuje.)
Slnce vyblesklo ráno zpopod chmáry.

— Slnce pripeká.
Večerní hosť nerád ochodí.
Vrchy kúra, doliny budú zvárať.
Z » hnilého kúta« (od západu) najviac

dažďa.
Z ktorej strany (toho roku) najprv za- i70
hrmí, ztade bude v lete dážď pri-
chádzať.
Pozn. Nékde praví žertem: Keď začnú
farskí (farárovi) kosiť, hneď je tu dážď.

2. Rozličné predzvesti.

Keď sa hviezdy čistia, bude jasno.
Zámky z oblakov sa stavajú, bude búrka.
Večernie zore červené, zriedka jich

jasnosť pominie.
Zore sú zapálené, bude vietor.^)

^ >Zapiť sa«=pH pití diouho meškati.

*) Pŕíslovka, tak jako » štvornožky.* Suj. (Ačprávé muže se to považovati i za
zkrácený inštrumental, místo »hore rožkami «)

3) Jen takové pfedzvésti se zde uvedly, které jsou bežnejší a mají svúj pekný
pi4sIovní spúsob. Ostatné viz »Predznaky počasia* v Kalendári Turč. Sv. Martinském
na r. 1880, str. 54—58 co velice záslužnou a u nás nejbohatší sbírku toho druhu.

Digitized by

Google

230

XIV. Občasnost a úkazy prírody. C. Porekadla o úkazech prírody.

3. O pŕedzvčstích vubec.

175 Kalendár — tarandár. Sr. Č. 439. Sr.
Adalb. Kalendarz 2.

»Keď moji jarci (ječmeň) zmokli, nech
i kalendri zmokli! t (povédél Nemec
ze Spišské stolice chybnou sloven-
činou, pŕitisknuv kalendár skalou do
potúčka.)

Na dvoje baba hádala: alebo bude
dážď pršať, alebo bude pekne. Sr.
Č. 505. Sr. Adalb. Baba 72.

Povedal Milá, že bude chvíľa; povedal
Krška, že bude pŕška.

C. Porekadla a úsloví o občasních
úkazech prírody.

(Mimochodem nékterá prísloví.)
1. Jasný čas ; parne.

Ani obláčka nevídať.
180 Bol by banoval, kto by bol zomrel.
(Když se nenadále vyjasnilo.)
Horúce do zažnutia.
Slnce ako božie oko. (Též :) Nebo jasné

ako oko.
Ticho, že sa ani lístok na strome nehne.
Utešená chvila. — Velký úpek.
185 Vybralo sa na čas. — Vychvililo sa.

2. Déšť.

»Ale nám zasvätiIo!« (Déšť prekazil

polní práci.)
Azdaj sa dáko vytrhá! (Snad se ro-

zejdou chmoury.)
Cigán sa raduje, kedz prší, že bude

pekne, a kedz slnko svíci, bojí sa,

že bude pršat. Pr. Modra.
Dažd\i nohy visia. (Hned bude pršet.)
190 Ide dážď ako stena.

Keď prší, majú sliepky nedeľu.

Keď slnce svieti a dážď prší (současné),

vtedy čert babu bije. l)
Keď sunko svieci, dešč prší, bosorka

mlieko múci. Hor. Trenč. (Viz 202.)

Č. 496. Když prší — Adalb. Cza-

rownica.
Klobúčiky (bublinky) vstávajú. Pánu

Bohu chválu vzdávajú.
195 » Krajinský dážď.<

\) Ôrdôgveri a feleségét.

Leje sa ako z cievok, Adalb. Deszcz
3. ; — ako zo džbara ; — ako z kúpy :

— ako zo suda; — ako z vreca;

— ako z ryne. Adalb. D. Lač
si? 13.

Len tak visia oblaky. — Nebo je za-
nesené.

» Neboj sa dažďa, veď si nie z cukru.*
Adalb. Cukier 8.

»Nech Pán Boh zachová od pocestného
človeka* (t. j. od nutnosti cestovaní
v tom špatném počasí).

»Niti suchej na mne nebolo.* 200

Prší akoby osieval ; — ako zo sita ;

— akoby zo džbara vylieval.

Prší » slnečník*. (Déšť a slunce sou-
časné.)

So striech kvapká.

Taký dážď padol, čo ho bolo tažko
zemi držať.

> Tento malý dážď nech len padá, a 205
tomu veľkému nezabránime.*

Umočený ako máček (kocúr); — ako
myš ; — ako zmok — zmak. (O zmoku
vidz X. 280. Pozn. 1.)

Už má švagra. (=: Mokro v obuvi.)

Už sa teraz naprší — naduje — z pra-
vej viery.

Velké tmy idu. (Chmoury.)

Zaberá sa na dážď; zabraté je. 210

Zachmúrené je; zachmúrilo sa.

Zmoknul ako myš. (Viz 206.)

3. Blesk a hrom.

»Ach, pošli. Bože, pošli to hrmenie na

tie husté, pusté hory!*
Blýska sa krížom krážom.
Búrka je vraj vtedy, keď sa horúci 215

oblak so studeným síde (povídá si

lid. > Búrkou* jmenují nékde i le-

dovec (kamenec, krúpy).
Durklo ako z mažiara.
Hromy bijú — perú — rachotia.
Na holo zahrmelo (bez déšté), nebude

pršať.
Suchý hrom.
Udrelo. — Udrel hrom, ale len stu- 220

dený. (Lid neuvažuje, že se nehoŕ-

lavé predmety nemohou zapáliti.)

Digitized by

Google

D. O jiných dobách.

231

4. Vítr, víchor.

Cigán na vítr drží. Pr. Modra. — Ci-
gáň sa nebojí zimy, ale vetra.

Keď vietor hviždí, to Meluzína plače.

Musel sa nekto obesiť, keď tak duje.

Striga sa vrtí (když vítr prach na ceste
kroutí).
225 Stromy sa lámaly, ako čoby šarkan
ponad ne letel a chvostom šibal. —
Šarkan letí.

Vietor hviždí ako valach.

Vietor sa obšíva (když na čas pre-
stane).

Vietor sa zabil (když náhle prestane).

5. Povodeň.

Mohol tadial plte hnať (kde j ináč ani
voda neuteče). — Tiekol tadiaľ celý
Dunaj.

6. Zimní úkazy a zje vy.

a) Zima, mráz.

230 >Holomrazníky€. (nz Suchá zima, bez

snehu.)
»Chrochoť.« (zz Zmrzlé blato.) — Lad

ako sklo.
Treskúca — treskutá — zima.
Tuhá zima, že len tak treští — trieska—.
Uhly (na dome) trieskajú od zimy.
236 Už je o jeden kožuch teplejšie.
Voda zamrzla ako múr.
Zamrzlo na kameň; — ako roh; —

ako oceľ; — že len tak chrapští

pod nohami.
Zima, že hádam teľa v krave zamrzne.

b) Sneh.

Mlynárčíci sa bijú. Č. 642.
240 Sype sa sneh ako z vreca
padá ako vrabce.

— Sneh

c) Chumelice,

Nenie súce psa vyhnať predo dvere.

Č. 644. Ani bych — Adalb. Krzčkwa.

Pies 302.
Šibe, že až tak páli.
Tak chumelí — slota — kúrňava —

šmáravica — metelica — že ani

sveta nevidno.

d) Účinky zimy na človeka.

Dobre (že) som tam nezkrepenel od
zimy. <

Drkoce zimou jak osicha (osika). T 245

Drkoce zubami od zimy.

»Ej, ale ma lízal jeleň!* (Zima — lo-
vecký výraz.)

» Nemôžem štipku (prstami) spraviť od
zimy.<

» Palce (vlastné prsty) mi zkľavely od
zimy.«

Ruky ako rak červené. Sr. Č. 521.; 250
— ako žabča (žabka, neutr. žabča)
studené.

Sklenička pod nosom mu zamrzne.

Studený ako had; — ako žaba.

Zamrznutý (správne zamrzlý) ako ci-
buľa — kokrha — krkoška — kru-
sec — slivka.

>Za nehty mi zašlo. «

e) V príbytku.

Kúra (č. topiti) až vlasy vijú ; — až sa 255
zuby potia; — až sú obloky čer-
vené; — ako v hute.

Kúra len pre príslovie (iz: málo).

Tam budú do rána vlci vyť. Adalb.
Zimno 3.

Teplo ako v lázni; — ako v starej
izbe. Adalb. Ciepío 6.

Zima ako v ráštubni (Radstube, v mly-
nici) ; — ako vo vlčienci ; - ako vo
vlčej jame; — ako v ľadovni.

D. O jiných dobách.

Prísloví.
1. Doby denní.

Frišťukuj, kedz staneš; obeduj, kedz 260
sac* sce (keď sa ti chce) jesci ; večer
prídze, ani sa nenazdáš. Z Boš. dol.

Jeden deň nenie rok.

Lepšie za rána dačo, ako cez celý deň
nič. Adalb. Ráno 3.

Ráno do kostola, cez deň do roboty,
večer k priate fo vi a v noci spať.

Ráno učí sa sladko. T. a Č. 216.

Obed si spravíme kedy chceme, a večer 2(a
príde sám.

Digitized by

Google

232

XIV. Občasnost a úkazy prírody.

Poludnie hockedy (vlastné obed) a večer
keď príde. O. 108. Poledne délá pán,
a večer pŕijde sám.

2. Noc.

Hriech túla sa po nociech.

Chto chôdzi po noci, hladá palicovej

— kyjovej — nemoci. Z Boš. dol.

Č. 500. Sr. Adalb. Kij 18. Noc 1.
Noc má svoju moc; — svoje právo. ^)

Č. 342.
270 Vo dne ako vo dne, ale v noci!

V noci ako po tme. (Snad jen: Pó
tme ako v noci.)

V noci ďaleko počuť.

V noci jasný, vo dné mračný. T. (Snad
o pijanovi.)

3. Dny v týdni. (Nejvíc povérečné.)

•Nedeľa, nedeľa, bodajs' priletela, aby
som si čo skôr milého videla!* (Píseň.)
276 Streda — chlapcom beda!

Streda — to podjedá. (Že se ve stredu
nemá nie síti ani saditi.)

Streda — prázdny deň. (Viz pŕedešlé.)

V piatok zlý počiatok. Adalb. Pi^tek 21.

V pátek ide všetko nazpátek. Z Boš. dol.
280 Kdo jie šušovicu v piatok, bude v ne-
deľu pekný.

Kto sa smeje v piatok, bude v nedeľu

plakať. Č. 497. Adalb. Pi^tek 10.
Sobota dievkina robota. (Čistení domu,

prípravy ku strojení se nedelnímu.)
Sobota kňazova robota.
Sobota bialešová robota. (Bílé pečivo

vedie pečení chleba.)
285 Sobota virgasová robota. (Virgás maď.

=: prút. Pokazuje tedy na nejakou

pokutu.)
Sobôt je do roka iba deväť nepekných.

4. Svatky. (Jiná viz výš v 4. část. roku.)

Čokolvek robíš vo sviatok, to všetko
ide nazpiatok.

Najväčšie sviatky dla cigánskeho ka-
lendára sú: fašiangy, potom Hody
(Vianoce), potom jarmak.

5. Rok.

Deň za dňom, rok za rokom, a život

sa minie.
Do roka ďaleko. — Rok je dlhý. — 290

Rok má dlhý skok.
Roky sa miňájú. Roky utiekajú akoby

letély. T.
Rok má krok atd. (Viz VI. 617.)

6. Porekadla a úsloví o denních
dobách.

>Ale ide ten čas, akoby šibal!* Adalb.
Czas 78.

>Ani neviem, ako mi ten čas — ten
deň — prešiel !«

Keď sa už tma černela — 295

Mrak, zamrknuť (a osvitnúť). Ako
zamrkli, tak osvitli. (z= Celou noc
nespali.) — Mrak padá. — *Pán
Boh nás zamrkol i zosvitol.t —
Večerom zamrkli, ránom osvitli.

Noc, noční.

Do tmavej noci (pracovali).
Noc dlhá ako sto rokov.
>Nočnia mátoha.* (Človek navyklý
pozde v noci choditi.)
Pomaly sa už aj noc prikráda. 300

O vysokých fruštikoch. (Pozde ráno).

Ráno.

Do bieleho rána (sa zabávali).
»Ranostajček< (který včasné ráno
vstáva. Ostatné tak zvou i zvífátko
»hranostaj čili hermelín. «)

» Svitaj, Bože, svitaj, aby skorej deň
bol!* (Píseň.)

»Už je deň, pôjdeme ven!« (von). 305

> Vstávaj, už sa voz obrátil!* (>Voz«
na nebi, hvézdnatost. Vozáŕské po-
rekadlo. Podlé položení téze hvézd-
natosti védí totiž vozáfi, kolik je
hodin. Lichard.)

Zore.

Hore, už sú zore !
Kosy (hvézdnatost) zapadajú, zore
znamenajú, ^) (=: Noc prestáva, den
nastáva.)
Už žúre znamenajú, vstávajte!

1) Srovn. Nox inimica.

^) »Znamenajú,« tu subjektívne sloveso, =r znáti se dávají, co z násl. »Už zore zna-
menajú* tím lépe vysvitá.

Digitized by

Google

XV. Podobenstvi, výroky a úsloví o činnosti a povaze osôb
a veci; o počtu, času a misté.

(Mimo ta, která již v patričných oddílech položena jsou.)

1. O držení a pohybech tčla.

Behá (behal, beží, bežal, lieta, lietal,
letí, letel) akoby ho hnal; — akoby
mu hlava — akoby mu zem pod
nohami horela. Č. 636; — akoby
mu kačku — zadok — podpálil;

— ako besný; — ako besná —
jasná — ohnivá — strela; — ako
bez duše — bez rozumu — bez
hlavy ; — ako diablom posadlý ; —
ako divý; — ako hrmavica — ná-
voj — pudivietor; — ako pes bez
chvosta; — ako s nasoleným zad-
kom — chrbtom ; — ako sršeň ; —
ako šialený; — ako vietor. Č. 582;

— ako zdivelý — zdivočelý — zja-
šený — zpochabelý ~ zvetrelý ; —
ako živé sriebro; — dobre že po
hlave neletí. (Viz 60.) Adalb. Latač
13. Szalony.

Cvála ako kôň bez puta; — na
zlom grgy. Adalb. Latač 22.

Čupí ako sysel v diere.

Čuší ako čoby ho ani nebolo ; — ako
jazvec — myš — v diere; — ako
s teplým bálešom 1) — osúchom 2)
(posúchom, farbačkom). Sr. Č. 604.

Mlčí jak — ; ako voš pod krastou ^) ;

— ako zajac v chrást i učupený
(uťúpený).

Driape sa ako koza na šíp. s

Drží sa — čupí — ako h ... o

v perí — v tráve.
Drží sa ako regiňa. (Hodná, strojná

ženská.)
Drží sa ho ako kotučie; — ako re-

pičie (jistá rostlina, jejíž suchá se-

menka se na odev človeka lepí) ; —

ako pijavica.
Hádže sa ako had; — ako vretc-

nica.
Hniezdi sa (nepokojne) ako sliepka lo

— hus — na vajcach. Adalb. Sado-
wič si^.

Chodí — drží sa — akoby ražeň
sjel — shltol; — ako kačica (kníše
sa) ; — ako kura v klonke ; — ako
na drôtikoch. Č. 636; — ako na
strunách (hrdo) ; — ako taká maškara ;

— ako teľa po ľade; — ako vykŕ-
mená hus; — ako zmok; — ako
zmokla vrana — sliepka. Č. 575;

— len sa tak osieva — kýva. Adalb.
Osowieč 1. wrona. Siedzieč 85. kura.

^ .Báleš< = koláč, v Nitr.

A >Osúch, posúch, posúšek atd. -pečivo z >poškrobka.

•'*) Hallgat mint a teta a var alatt.

Digitized by

Google

234

XV. Podobenství; o počtu, času a místč.

Chodízaním ako cecok za materou ;

— ako pes; — ako teľa za kravou.
Č. 636; — ako tôňa za človekom.
Adalb. Chodzič 43. ciel^ 44. cien.

Ide ako Rusnák s drabinou (nemo-
torné); — ako Poliak s rebríkom;

— ako slepý; — ako voslep (ne-
pozorné). Adalb. Uč 14; — ako
z masla voz ; — len čo noha nohu
minie; — čo mu nohy stačia; —
z nohy na nohu.

Ide nazpak ako rak. (Také o zpáteč-

nictví vúbec.)
15 Kniše sa ako Žid, keď sa modlí.
* Kráčal, akoby bol novej sily doňho

nalial.
Krčí sa ako »babí pes.*^)
Kruci — verci (vrtí), jak furman s ba-

tohem. (Víz Slovníček.)
Krúti sa ako hoja; — ako kvoka

v zrebách; — ako motovidlo; —

ako straka na kole.
20 Lezie ako rak ;— ako slimák. Adalb.

Leič 1. 3.
Leží ako drob; — ako mŕtvy — za-
bitý; — ako snop. Adalb. Ležeč 8.

nie žywy.
Meče sa ako nasolená žaba ; — ako

pes na reťazi; — ako popálený

had; — ako ryba v saku.
Mechrí — hniezdi — sa ako Žid na

h . . . . Gem.
Myká sa ako syseľ na motúze.
25 Moce sa, motá sa ako motovidlo;

— ako prd v gacách (z Boš. dol ) ;

— ako zlý peniaz.
Natiahol sa ako struna.

Nemôže sa vymotať ako Matúš kan-

trov. Pr.
Neztratí sa ako deravý groš.
Obe hodí ako Hološka okolo pekla;

— ako kocúr okolo horúcej kaše. 2)
Adalb. Chodzič 15.

30 Obchodího ako Gondu s božím telom.

Obracia sa ako jelito v hrnku; —

ako motovidlo vo vreci. Sr. C. 541.

— jako sochor v pytli. —

Obskakoval ako kočka okolo myši.
Z Boš. dol. (Též o falši.)

O d čupol ako kameň so strechy; —
ako hruška.

Odišiel ako s teplým — s hrdým —
koláčom. Gem.

O myká sa ako holý v tŕni. 35

Oškĺba sa ako kura.

Otvoril ústa ako gáple; — ako
na záplach; — ako vráta. (Též:)
Otvoril celé vráta.

Pletie sa ako smeť v mlieku.

Ponáhľa sa ako rak s kvasnicami.
Č. 541. Leze — ; — ako švec na
jarmak. Č. 637; — ako Žid na šá-
bes. Adalb. Biec 15. szwiec.

Prášil, že ani dverí nehľadal. 40

Preletel akoby okom mihnul; —
ako páper; ako strela; — ako vie-
tor. Adalb. Latac 27. strzala.

Priletel — prihrmel — ako šarkan.

Premáva sa, prevláča sa ako
mačka s mačaty; — ako slepý ja-
šter po daždi; — ako zlô; — ako
zmok; — ako uvláčené — zmoklé

— kurča.

Preteká sa, prebehuje sa ako
katolík v evanjelií. (Katolíci počitují
nedele po Sv. Duchu ; evanjelici jen
po Sv. Trojici.)

Previeva sa po povetrí ako mátoha *r,
v noci.

Pripálil, prikúril ako zbesnelý.

Sedí ako čert na duši; — ako črap
(to o kvočke na vejcech sedící) ; —
ako drozd na haluzi ; — ako h ... o
v tráve ; — jak homolka (z tvarohu,
Pr. Modra); — ako kvoka na vaj-
cach; — ako kukučka; — ako
mladý dráčik; — ako päť peňazí;-^)

— ako pencel (pelcman, grib) ; —
ako stará baba; — ako šiška; —
ako totka (tetka) na Hody. Adalb.
Siedzieč — na gal^zi.

Schytil sa akoby strelil do neho.
Skáče ako kobylka.

*) »Babí pes« jest ona černá, chlupatá housenka, kterou kukačka rada požírá, a
která dala podnet k domnčnce, že kukačka má vlasy v žaloudku.

2) Forgolódik mint a macska a forró kasa kôrúl.

3) Pčt »peniažkov, peňazí* počitovalo se nékdy do groše, a tak se hromádky po
péti penčzích kladly. Na to pokazuje i píseň : >Osemdesiat peňazí, to je šestnásť groši,
(sprosták každý mládenec?) ktorý sa jej prosí.

Digitized by

Google

1. o držení a pohybech téla.

235

50 Stojí akoby bol k zemi primrzol; —
akoby ho do zeme vbil — zarazil;
~ akoby ho prikoval; — ako dre-
vená Mara — drevený Jano; —
ako drúk; — ako Hoja Ďundk; —
ako hriech nad dedinou ; — ako lipa
pri kostole; — ako odkopaný stĺp;

— ako o stĺp pri kovaný; — ako
palica pri dverách; — ako pribitý;

— ako socha; — ako stĺp — stl-
pica (o ženské); — ako svätý na
moste — pri ceste; — ako špalek
(klát); — ako vŕba; — ako zka-
menelé slovo ; — ako zkamenelý
(od strachu).

Tacká sa (č. potácí se) ako kačka;
-=- ako opilý.

Ťahá sa ako vlk po bruchu.

Tára sa (blúdi) ako had po Brtomile
(Bartolému), keď ho zem prijať
nechce; — od zeme do zeme, ako
had atd. ; — ako ztratená ovca.

Trasie sa ako libačka (jistá ozdoba
na čepci); — ako osika (její list);l)

— ako pes; — ako prút; — ako
slivka (strom slivoň); — akó stu-
deno (č. huspenina). Adalb. Chwiač
si^ 1. osika. Trz^č si^ 5.

56 Trasie sa mu ruka ako drozdovi

chvost.

Túla sa ako Marek po pekliech. Č.

493. Tluče se ~ Adalb. Marek 3.

(Víz k tomu výklad) ; — ako noční vták ;

— ako Urbanova duša; — ako sova
v noci.

U kŕča sa ako zajac v brázde.
Usadlý ako havran na topole.
U tajil sa ako žaba.
«) Utekal 2) ako Adam z raja; — akoby
ho boli čerti do povetria uchytili;

— akoby ho všetci čerti hnali; —
ako Cigáň s listom; — ako čert
s krivou dušou; — ako tetka na
Hody (Pr. Modra); — ako voz bez
oja; — až mu slnce za chrbtom

ostávalo; — až sa za ním kúrilo —
prášilo; — čo mu nohy daly; —
čo mu para (dych) stačila; — ka-
diaľ hladšie (od strachu); — len mu
tak päty cvendžaly; — len tak opät-
koval; — len sa tak za ním prá-
šilo; ■— len tak päty ukazoval; —
na psích nohách; — na zlomgrgy;

— žeby ho ani na sto koňoch —
ani na desiatich nemeckých pari-
pách nedohonil; — že mu ani nohy
nestačily; — že ho ani zazerať ne-
bolo. Adalb. Uciekaé 8. Kurzy.

Vyskočil akoby ho had ból uštipnul ;

— akoby ho slamou bol podpálil;

— ako jeleň.
Vyšmyknul sa ako ryba.
Vyvalil sa ani sud z pivnice.
Vlečie sa ako slimák s droždiami.
Vrtí sa — zizá — ako ciha 3) ; — 65

ako had; — ako morka v žíhlave;

— ako vretenica^); — ako vreteno.
(Víz Tanec XIII. 266.)

Zabehne chytro ako » jasietka. « ^)
(Slovo > jasietka « nachází se také
v tomto :) Skákala do mňa, ako taká
jasietka. Šuj.

Zamieľa akoby ho omälom dobil.

Z c e p e n e 1 ako kôň.

Zdýma ako hláč^) na suchu.

Zkapal ako keď guľka z bielka na- 7o
dutá prskne; — ako Múčkov pe-
niaz. 7)

Zmiznul zpopred očí, akoby sa bol
prepadnul. Č. 582; — akoby sa
bol do Sitna prepadnul; — ako
duch; — ako para; — ako tátoš
(=: báječný kúň). (»Duch,< co duší,
tuší, páchne. Zde snad rozumí se
zjev ducha z jiného sveta.)

Zrútil sa, len tak zem pod ním zdu-
nela — zdunčala.

Ztratil sa ako dym; — ako káfor;

— ako lanský sneh; — ako mak
v zemi; — ako smrad; — ako vietor;

1) Reszket mint a nyárfalevél.

*) Víz níž »ÚsIoví o úteku.*

3) » Ciha « —vreteno pri sesukování nití k šití určených.

'*) »Vretenica,« tenoučký, jedovatý had.

^) > Jasietka, « snad j meno nejakého zviŕátka, aneb die domnéní Šuj. jakási báječná
bytost, srovn. jaš, jašo, ďas.

6) »HIáč,« hlaváč, kakan, krapcň, č. vranka.

) Jistý človek, jménem Múček, mélprýpeníz, který, kolikkrátkoli jej vydal, vždycky
se mu do vačku navrátil. Podal Fejérpataky.

Digitized by

Google

236

XV. Podobenství. 2. O hlase a dechu. 3. O pohledu.

— len smrad po sebe nechal; —
že ani smradu — ani šlaku — po
ňom nezostalo. Ztracil sa jako živé
striehlo (rtuť, si. i ortuť). Z Boš.
dol. — Adalb. Stracič si^ 3. Zni-
knač 4.

Úsloví o úteku zvláštč.

Dal nohám vedeť. — Dal sa v nohy.
76 Fujas Matias. (Fugias Mathias.) — Ide

do Prštíc. (Uprchl.)
Päty mu horely. — Poď ten v nohy!
Sobral sa na nohy. — Ufujazdil. (Viz 75.)
Ukázal mu päty. — Vytrčil mu päty.
Vzal nohy na plece. — Vzal sa na

kriedla. — Zdúchol. Zulíbal.

Úsloví o upadnutí zvlášté,

80 Vykopal retkev, zeníe sa netkeu (ne-
dotekl).
Všetky štyri vytrčil. — Zaryl pyskom
do zeme.

2. O hlase a dechu.

Fučí ako jež; — ako kováčsky mech.
Adalb. D. Dmucháč 3.

Hlas ako čoby capa dral; — ako
čoby víchrica lipy lámala; — ako
zvon. Č. 602; — ako deravý hr-
niec; — patelátový (tenký). Adalb.
Gíos 7. gr^nk.

Hučí ako prázdny sud. — Je to dobrý
hlásnik.
86 Kričí — reve — akoby ho z kože
dral; — akoby bol na holi; — čo
mu hrdlo stačí; — dobre (že) si
prse nevyduje; — na všetky ústa.
Adalb. Krzyczeč 3. skór<^. Wrzesz-
czeč 6.

Má dobrý brech — dobrý pískor.

Ručí — ryčí — ako vôl. Adalb.
Ryczeč 6.

Skučí ako obarený pes.

Spieva akoby dvercami vŕzgal; —
akoby suché tácky vozil ; — akoby
tie liatoše (spiežvoce — lité zvonce)
spustil; — ako kukučka po Jane.

Stene ako stará baba. 9o

Škrečí — škrieka — ako sojka; —

ako žaba.
Škrípe, dobre že si zuby nevyláme.
Vzdychá ako sýty nad jelity.
Vzdychlo sa mu ako Cigáňovi na

bielo chleba, l)
Zahvizdnul tak, že nám v ušiach 95

zrzalo.
Zareval, že sa zem zatriasla.
Zatíchnul akoby ho pridojil. (Jako ko-

jeňátko zatíchne.)
Zavýja ako vlk.

3. O pohledu.

Díva sa ako morka; — ako omá-
mený; — ako tela na nové vráta.
Č. 564; — dobre (že) mu oči ne-
vytečú — nevypadnú — nevyskočia ;

— dobre že si oči ne vy hľadí — ne-
vyočí. Dzíva sa ako ras. Z Boš. dol.

— Adalb. Dziwáč si^ 3. wrota. Ga-
pic si§ 1.

Díval sa naň ako čoby ho nikdy loo
nebol videl; — ako čoby nikdy
nebol človeka videl; — div oči na
ňom nenechal ; — dobre že mu z očí
neprišlo; 2) — div že ho očima ne-
prebodnul.

Div že ho nesjel, také okále naň vy-
valoval (od zlosti).

Hľadí ako sova z húšťa. Pr. Hladzí
jako straka do kosci (kosti) ; — jako
žaba z prachu. Z Boš. dol. — VI.
SI. 235. — Adalb. Zapatrzyč si^ —
w gnat. (Viz IV. 390.)

Len oči na neho vypleštil.

Obzerá sa ako kto chce krásť.

Opátra, prepátra, dobre mu oči ne- 105
vyskočia.

Pozerá ako striež. (Hlavné o ne-
mluvňátku v kolébce, o kterém se
domnívali, že spí.)

Striehne ako žito na plachte (su-
šené).
Vie t i očima ako »velháň.<
Vyvalil naň oči ako plánky.

1) Viz pozn. ku IV. 346.

2) Viz XVIII. 21.

Digitized by

Google

4. 5. O rozličných činnostech lidských.

237

uo ZahFadel sa ako Eva do jablka; —
ako hvezdár do neba; — ako túzok
(drop; na koč. Zahfadel sa do neba,
akoby chcel za bieleho dňa hviezdy
číca£.
Žmurká ako žaba na studené.

4. O rozličných činnostech lidských.

Drží to ako červeň kyahničku. (Bez-
pochyby na starých hracích kartách.)
Drží to ako hluchý — mŕtvy —
dvere; — ako pes ježa. Adalb. D.
Chwytač si^ 5.

Háji sa toho ako Žid svetla na šábes.

Chlípe ako šefraník.
116 Išiel ako Zachar do Pešti. l)

Kývol rukou ako Pán Boh na Oravu. 2)

Lašuje — kutí — ako vlk.

Macia to ako slepý stenu.

Má to v prstoch ako slepý husle. Č.
644; — ako žobrák voš.
120 Naťahuje to ako švec kožu na kopyto.

Obelasel — osinel — ako šata.

Očernel ako hlaveň ; — ako šata (tmavo-
modrá zástera ženská),

Oddýchol si ako keďby bol s duba
spadol.

Odpočíva ako Rusnák, keď s duba
spadne.
125 Podar kúva sa — ponúka sa — ako
(s)hnilými rybami ; — ako (s)hnilými
— s planými — hruškami. (Též.)
Preberá ako v hnilých hruškách.
Adalb. Przebierač 4. 5. 6.

Potí sa ako kôňi ; — že mu cícerkom —
cíckom — cídlikom — voda s čela tečie.

Povodilo sa jej ako pani Veľkomožnej
na schodoch. (Význam?)

Poznáme še, jak v starým kožuchu vši.
Šár.

Pozná to v ňom ako v base trojník.
>30 Pristane mu to akoby sviňu osedlal.
Č. 549. Sluší mu to — VI. SI. 238.
Svedči mu to jak krave sedlo. Pri-
stane mu to ako Mare čižmy; —
ako päsť na oko. Č. 573. Adalb.
Pi^áč 2. Pristane mu to ako psu

piata noha. Adalb. Potrzebny 20.

Pristane mu to ako rukavica na nohu ;

— ako svini rohy; — ako voly do

koča ; — ako Židovi flinta. Sr. Adalb.

Zgrabny 9. Szykowny 4.
Rozlieva to ako pomyje.
Skryl sa ako myš do diery.
Smolí (allegor. m fajčí, čes. kouŕí) ako

Turek.
Stisnul ho, až mu kosti prašťaly.
Trieska dvermi ako na svatbe; — i35

akoby sa chcel ženiť.
Uchytil to ako čert dušu.
Váži si to ako vlastné dve oči.
Vie plávať (zle) ako motyka; — ako

olovená kačica ; — ako sekera ^) VI.

SI. 236; — (dobre) ako striga.
Však ti to sluší ako psu uši. T.
Zachádza s tým ako s Čákyho slamou. i40
Zmŕštil (č. svraštil) tvár ako keďby

sa bol starého octu napil.
Zná ho ako starý hriech — starý pe-
niaz — starý groš; — ako prvý

kachel odo dverí.
Zvŕtal kyjom, len tak povetrie dunelo.
Ženie ho ako psa z kostola.

5. O činnostech lidských v množném
čísle.

Behajú ako ryby po vode. h5

Bežia ako včely do úla.

Delia sa ako žobráci s bochnicou.

Hemžia sa ako včely v úle.

Chodia ako s Betlehemom; — ako

s medveďom.
Idú ako z pobitej vojny (po jednom; 150

značí ale i unavenost, zmorení).
Ležia ako plásty (plášte). (O lezení

vícerých v nemoci, jako > plášte*

v úle, aneb jako ty, nimiž se hroby

obkládají.)
Motajú sa — mocú sa — ako včely.

Č. 644.
Mrvia sa ako mravce.
Padali ako hmla ; — ako muchy (vojna,

nákazlivá nemoc); — ako kolky

(v kolkárni) ; — ako škorce (č. špaček).

1) Takováto porekadla povstávají podobné tomuto. Kotláf L. v S. povčdčl své
dcefi Julce, aby nešla do kostela, že se tam bez ní » zaobíde.* A porekadlo bylo ho-
tovo: >Tam sa zaobíde bez teba, ako bez Uly v kostole.*

^) Horní Oravská stolice jest jeden z nejneúrodnejších krajúv v Uhrách.

^) Úszik mint a fejsze.

Digitized by

Google

238

XV. Podobenství. 6. Činnost vecí. 7. Barva. 8. Svetlo, lesk.

156 Sbehli sa — shŕkli sa — ako kavky.

Slieďa ako lašovskí psi. (»Lašovať, slie-
di£,« čes. slíditi.)

Šli — uháňali — ani s mladou (totiž
nevestou na voze po sobáši, pfi čem
kone velice honiti zvykli ku zveli-
čení slávnosti).

Vyliezajú ako sysle z dier.

Ztíchli ako Nemci pri mase; — ako
zvony na Veľký piatok ; — jak sviňa
v raži. Pr. Modra.
160 Ženu sa ako na preteky.

6. O činnostech rozličných vecí.

Dymí sa ako v cigánskej kolibe; —

ako čoby mílu (uhlisko) zapálil.
Hodiny (tie) idú na vlas, ani voš. (^iron.

slovná hra.)
Horí ako v pekle.
Chytá sa (to) ako svrab. (Zvyk, nemoc

atd.)
165 Krú z neho cechtila — revala — ryn-

džala — cedila sa — ako z brava

— z vola — .
Pijavica chytila ako had.
Pribudlo ho ako chleba v hrsti — pri

ústoch. (d Ubudlo.) Sr. Adalb. Ros-

n^c 1.
Prilieha (to) ako hrbatý k stene. Č.

644. Adalb. Pasowač 3. Przystač 4.
Shorel ako Putnok (obec v Gem. sto-
lici).
170 Visí (to) ako psovi uši; — ako vajce

na žrdi.
Vo vojne fŕkaly hlavy ako makovice.

Červené ako cvikľa — karmažín —

krú — oheň — plameň— ruža — žia-

retok (Dobš. význam.?)
Menistej farby (látka), že len tak oči

vyberá.
Rysavé ako ploštica.
Zelené ako kručina — krušpán (Griin-

span?) — ruta — tráva — zimozel

— žaba.

Žlté ako hlinka ; — ako žítok z vajca ; iso

— vosk.

8. Svetlo, lesk, tma.

Jasia sa ako najjasnejšie slnce.

Jasné ako kryštál — nebo — slnce.
Adalb. Jasný 2.

Lesklé ako zlato.

Liskne sa, len tak slnce od neho od-
ráža.

Môže si i oči vytiahnuť (a predsa nič i8*
nevidno).

Svetlo — vidno — žeby mohol ihlu
nájsť, (na pŕ. pri požáru, pri svetle
mésíce).

Svieci (svieti) jako komárov nos (:=
špatné, nie). Z Boš. dol.

»Tma, iba čo som po rozume domov
trafil.* — Tma ako vo vreci —
v pekle na dne — v rohu — v Sitne

— v sude. Tma, že mohol zauchá
(pohlavky) sádzať. Č. 644 — jako
v pytli. Adalb. Ciemno 10. w rogu.
Čma — v miechu. D. Ciemno 3.

— w pysk daj. — *Tma Egyptská.

— Tma hustá, že ju mohol krájať.
(V povéstech.) — Tmavé ako hrob

— noc — .

7. Barva.

Belasé — modré — ako farba —
íiertuch — (zásterka) — nebo —
šata.

Biele ako mlieko — sneh — padlý
sneh.

Černie sa zďaleka len ako dáka bo-
buľka.
175 Čierne ako atrament — čad (o bé-
lizné) — havran — smola — tma
— tmavá noc — uhoF — zem —
žúžol (o slívách, ptácích). Adalb.
Czarny 1. atrament.

9. Zvuk; tichost.

Ako čoby zuby trhal. (Nepríjemný do-
jem od zlozvuku (Víz 203.)

Hlasný ako zvonček — zvon. ^^

Hlas zvonov ako starých hrncov.

Hora hore odpovedá. — Hora má
veFké uši. (Ozvena.)

Hurt ako vo mlyne o 24 kameňoch.

Krik ako v krčme; — až uši bolia; —
ako v židovskej škole. Č. 612. Adalb.
Krzyk 7.

Len sa tak ozýva ! Len tak dunie, hrmí, i95
zuní.

Digitized by

Google

9. Zvuk, tichost. 10. Chuť. 11. Zápach. 12. Cit, hmat.

239

• Mám už plné uši toho kriku!*
Môže si ucho nadrapiť (predsa nič ne-
počuť).
Muzika, žeby človek pri nej zaspal

(vefmi milá, Dobš.); — že sa celý

dom triasol.
Pekelný hrmot — lomoz. — Rachot

akoby z dela vystrelil.
200 Rúbu (kácejí dŕíví) len sa tak ozýva.
»Sejú mak< (praví se, když celá spo-

lečnost náhle zamlkne). Sr. Č. 599.

Spali —
Ticho ako v kostole; — ako v hrobe;

— žeby počul muchu preleteť. Adalb.

Cicho 3. v košciele.
»To je dobre na zuby!< (Iron. o skrí-

pení, vrzání aj.)
Tresk — vresk — krik — lárma —

trma — vrma ako čoby sa hnal súdny

deň; — ako súdny deň; — ako

v pekle.
20í Zvučný ako trúba — zvon.

10. Chuť.

Dobré akoby mater cical ; — ako ma-
terinské mlieko.

»Jaj duša, mäd!« (praví pri požití
zvláštni lahúdky, hladkajíce sobé
dlaní po žalúdku. Viz 213.)

Horké ako blen — belian; ako žič.
Adalb. Gorzki 4.

Kyslé ako Beckovské — Krupinské —
víno ; — ako ocot l) — šťava —
štiak (moč) ; — jak oharek (úgorka,
uhorka) ; — až sa srdca chytá. Adalb.
D. Kwaány 5. ocet.
210 Luté ako ocot; — chren. Pr

Preslané ako rôsol (rozpustená sôl);
ako živica.

Sladké ako cukor 2) — mäd — sen.

> Sladko dobro mojej materi!*

Slané ako moč.

11. Zápach.

215 Pekne vonia.

Smrad, žeby palica v ňom stáť mohla,
Č. 641.; — na zdochnutie.

Smrdí — smrďaté — ako cap, Adalb.
Smierdzieč 3. — bzdôch, bzdocha —
čertovienec — čertovo lajno (assa
foetida) —; — čertovsky; — ako
črvavý — zdochlý pes — dudok,
Adalb. Smierdzieč 2., — lajno — ako
starý žobrák cesnakom; — ako
tchor 3) — ako čoby tchora roz-
trhnul. Č. 566. Adalb. Cuchn^č. Smier-
dzieč 10. — ako zdochlina; -— ako
Žid.

> Vonia to ako koni zadok !« (Protimluva,
když nékdo za to má, že néco vôní.)

12. Dojmy citu a hmatu.

Klzké ako ryba. — Hladké ako sklo

— zrkadlo.

Horúce ako oheň — peklo — plameň. 220

Adalb. Gor^co.
Horúce ako v peci — v pekle.
Mäkkušské ako hodbáb — papier —

maslo. Adalb. Mi^kki 1. maslo.
Studené ako ľad — žaba — had. Adalb.

Zimný 3.
Teplo ako Cigáňovi v saku.
Teplé ako lúh. 225

Tvrdé ako hlôžka (holôžka, lohyňa,

ovoce z lôhu, č. hloh) ; — ako kosť **)

— oceľ — roh — skala — železo

— kameň — kremeň. Adalb. Twardy
3, 4, 7, 8.

Vyparený akoby ho vrelou vodou oblial.
Zohreje sa ako had na ľade. (Iron.)

13. Jiné vlastnosti vecí a osôb.

Bujný ako kôň.

Čisté ako gate. (Iron. Již počnouc od 23a
Zvolenské a Gemerské župy pospo-
lití chlapi nosí jen široké gate místo
nohavíc, které ovšem pf i hospodárske
práci skoro sa zašpiní.) Čisto, akoby
vymietol Adalb. D. Czysto.

Čisté ako zlato.

Drobné ako mak — ako makové zrnko.
Adalb. Drobný.

Džubavý ako stariga. (Význam .?*)

Hybké ako trsť.

1) Savanyú mint az eczet.

*) Édes iTiint a czukor.
^) Búdôs mint a gôrény.
*) Kcmény mint a csont

Digitized by

Google

240

XV. Podobenství a výroky. 14. Povaha vecí. 15. Bezcennost.

235 Holý ako malý vrabec (holiča) ; — ako
myš. T.

Hrubé ako rajtel.

Husté ako kožušina — štetina.

Krásne, že až radosť na to páčiť.

Krohké (krehké) ako sklo.
240 Ľahučké ako páperček — pavučinka —
pierko — pleva; — žeby ho straka
na chvost vzala. Adalb. Lekki 1.

Mokré ako snop — hnoj. Č. 644.

Nahý ako ho Bôh stvoril; — ako prst.
Adalb. Nagi 3.

Nestále ako v koši voda. Č. 570.

Okrúhle ako vajce; — (iron.) ako vŕ-
bový list.
246 Pevné ako múr ; — (iron.) ako z hnilého
dreva čakan.

Pichľavé ako jež.

Plesnivé ako kúdeľ; — ako myš (na
pr. chléb).

Plné ako peniaz.

Podobné ako vajce vajcu. Adalb. Po-
dobný 5.
260 Potrebné ako každodenní chlieb — ako
kus chleba.

Prudké ako strela.

Rovné ako svieca (na pr. strom, drevo).

Rovno akoby ho odstrihnul; — ako
na dlani; — ako po šnúre. Č. 637.

Stále ako letní sňah. (Iron.)
266 Suché ako chmeľ. — Sucho ako v peci.

Ťažké ako centy; — ako olovo.

Tenké ako vlas. 1)

Tuhé ako Jánošíkov pás. 2)

Veľké ako kôň; — ako svet.
260 Zriedkavé ako biely havran.

14. Povaha jednotlivých vecí.

Bič, čo sa hrach mláci. (Cepy.) Pr.

Modra.
Britva tupá ako sekera.
Dva ľudia — dve veci rovné, akoby

ich na rezacej truhle odrezal.
Ihla veľká — hrubá — ako kôl.
266 Izba ako káplonka (obrazami okrášlená).
Kosa ako zvon. (Její znení.)

Mesiac jasný ako rybie oko. Č. 643.
Adalb. Ksi^žyc 6.

Niti hrubé ako dratvy.

Nôž ostrý ako britva. — Nôž tupý
ako pílka (vlastné »štrbavý« ) ; — ako
lipové drevo; — ten má na Píle
brata. (Slovná hra. »Píla« obec v Gem.
stôl.) — Nož ten je pyšný. (Vyhe-
blaný, vyknošený.) Adalb. D. Ostrý 4.

Potok malý, žeby ho koza vypila.

Pútec krivý ako cesta do Mošoviec.

Retiazka od hodinák ako hamovka.

Sekera tupá ako motyka.

Trafený (na podobizni), len prevraveť.

Vec pekná, len tak hľadí.

Zem suchá ako pecisko.

15. Bezcennost, neplatnost.

Nedal bych za to ani jedného bôbu ; 3)

— deravého groša ; — jednej babky,
Č. 566.; — horkej cibule.

Pleva je len pleva.

Taký osoh z neho ako z lanského

snehu.
To besná portieka!
To bude na ohnivý riad. (Též prísloví :)

Planému riadu najlepší osoh vezmeš,

keď ho spáliš.
To nenie hodno ani babky; — fajku

dohánu 4); ~ fajku močky; polgraj-

ciar; — smrk tabaku, Č. 566.

(šnupec); — starý hrniec; — zadok

vody ; — za faíku ; — za chlp sena ;

— za rýf cmaru. Adalb. Wart 1.
szczypty tabaki, 3. babki, 19. sze-
l^ga.

To nestojí ani za ostudu — oštaru —
prácu — reč — slovo — dobré
slovo. Č. 566.

To neváži ani za funt kúdele.

To toľko drží ako mŕtveho ruka.

Z toho ľahká radosť ; — slabá potecha.

16. Porovnaní hodnoty vzácnosti.

Jeden za dukát, druhý za turák.
Kára nenie voz. ^) (Též :) Saňa nenie voz.

275

280

285

1) Vékony mint a hajszál.

-*) Dle povesti: Když Jánošíka zbojníka v jizbé popadli, nemohli jej ovládati, svá-
zati. Tu jim jedna >stará baba« poradila, aby mu nejprv »opasok« odpásali. To uči-
nivše hned jej ovládali. Ale Jánošík stihl ješté odraziti roh stolu a zabil jim starou babu.

3) Es ist keine Bohne werth.

^) Nem ér egy pipa dohányt.

S) Taliga nem szekér.

Digitized by

Google

16. Porovnaní hodnoty. 17. Ruznost. 18. Počet

241

Niet mu páru pod slncom.
290 Prišiel pán, vytisknul sedliaka.

Takého nenájdeš ani na nebi, ani na
zemi; — čo ho budeš s lampášom
hľadať; — čo kraj sveta prejdeš ;
— čo tri stolice prejdeš. Sr. Adalb.
D. Szukač 15.

To je ani sen — stien — oproti to-
muto.

To je ako nebo od zeme. Sr. Adalb.
Ďaleko 3.

To je len ako paholok oproti gazdovi.
295 To nerastie na každej vŕbe.

To stojí drahý peniaz.

17. Ruznost.

Každý pes z inej dediny. — Zo všet-
kého krámu korenie.

18. Počet (kolik, kolikkrát, nakolik).

Ani mak — ani ako mak — mačíček

— máčny mak ; ani za makové zrnko ;
ani jednej rýdzi, T. ; ani babky (o pe-
nézích); ani byle — byľky; ani čoby
do oka padlo — čoby len medzi
prsty; ani čoby muška na krielci
unesla; ani háka — haliera (o pe-
nézích) — omelinky — omrvinky

— oštipinky — parutky — prach —
špetky ; ani toľko ako za nehet blata

— čoby sa pod nehet vmestilo ; ani
vindry; ani za zmeň; ani zbla —
zbly. Sr. vše Č. 632. Adalb. Sroka 17.

Ani mnoho, ani málo, len tak najlepšie.
300 Bolo toho do úrihu. (Mnoho jedla.)

Detí mnoho, ani čoby ich búrka nase-
kala. Novohr.

Do byle, do cviku (o platné), do čistá,
do grajciara, do knôtu, do špeti, do
znaku, do zniku (všetko sa minulo,
zpotrebovalo).

Do »krália«. (= Do tretice, tŕí králi.) T.
*Do tretice všetkého dobrého 1) (Též :)

Všetko dobré do tretieho rázu.
Chybeno o sedliacky vlas — o tesár- 305

sky vlas. (Valné chybeno. Viz 311.

Též :) Nechybel ani hornácky 2) vlas.

Pr. Modra.

Jeden, jedno. Ako jedno, radšej nič.
— Jeden toľko ako žiaden; — ako
nik. — Jedno i to biedno.

Jest ich pod pavúz.

Ješté raz za peniaz. T.

Je toho hromada — kopa -- vyše
hlavy — vyše pravá — (chybné
vyše pr^Va) — neslýchaná sila. (Viz
329.)

Lady sa pohly. (Ŕíká se, když se véc 310
nejaká zmnohonásobňuje, na pr.
mnoho svateb, povýšení mnohých
současné. Šuj. — Ale snad i když
se začne díti néco dlouho vyčkáva-
ného.)

Len o jedno očko zchybil.

Len raz, prvý a posledný, a medzitým
bez počtu.

Málo nás, ale všetko dobrí. Adalb.
Malo 6.

Má oblokov na dome ako do roka dní.

» Muselo sa volakde vrece roztrhnúť 315
s nimi.< (Též:) >Vari sa vrece roz-
trhlo* atd 3) >Sypú sa ako z vreca. «

Na každý prst desať. (Mrtoho.)

Na prstoch ich počíta. (Málo.) Adalb.
Liczyc 5.

Nechybí ani vlas — mak — byle.

Nenie to ani prvý ani posledný raz.

Ničohož nič; ničovéhož nič. 320

Od hlavy do päty. Adalb. Gíowa 138.

Pár za párom, naposledy dvaja.

Plná izba ľudí, akoby nabil.

»Rozožeň ich, až ich prečítam!*^)

^) Aller guten Dinge sind drei. Omne trinum pcrfectum.

2) V Pre^purské stolici nazývají Trenčany Horňáky.

^) Ŕíkají pri mnohonásobném potkávání lidí. Báj hovorí: >Keď Bôh svet stvoril,
načrel z prepasti dobrej úrodnej zeme a sypal ju. Stvoriterovi sa porúhajúc čert načrel
tiež z prepasti štrku a skáľa a trú.sil to za Bohom. Kde tam sa mu vrece roztrhlo a
vysypalo sa množstvo štrku a skáFa. Rataji, kde na také miesto s pluhom prídu, ho-
voria: »»Vari sa tu čertovi vrece roztrhlo s tým skálim.*« Šuj. Jiný prostoduchý vý-
klad: Když vežou obilí v dčravém pytli, tedy se trousí zrno na zem na velmi dlouhé čáŕe.

*) Posmčšnč o malém počtu. ^Boli raz dvaja bratia, ktorí mali tri ovce. Jednu
z nich jim vlk sožrel. Čítaval ich mladší brat: jedna, dve, a tretej nič. Starší na to:
>Rozožeň ich« atd.

Ad. P. Záturecký, Slovensk.-i prísloví.

16

Digitized by

Google

242

XV. Podobenství. O počtu, času a místČ.

325 » Sedem ich je, ako hromov.* l)
Taký kus ako hus. (Žert.)
Tam už všetko jesto, iba kňaz chýba.
To by medzi prsty mohol pobrať.
ToFko je toho ako čečiny — čiernej
hory — čmýru — dreva — hydu

— hmýru (=z hmyzu) — hviezd na
nebi 2) — kydu — krúp v hrnci --
Hs£a, Č. 632. — okypu — piesku

— škorcov (č. špaček) — za groš
maku — že je to až huj ! Č. 615.
Adalb. Mak 2. Wiele 6. maku.

330 Toľko ich bolo (na pr. lidí spolu shro-
máždéných), žeby nebolo malo ja-
blko kde spadnúť, 3) Č. 632.; — že
nebolo kde hrachom hodiť. Sr. Adalb.
Jablko 3.
Tolko ich je (lidí) ako červených myší

— kôličia;^) — ako na Vinianskom
(Vyhnianskom?) zámku diablov; —
ako Sásovänov (Zvol. stôl.) — Šô-
šovänov (Lipt. stôl.) ; ^) — ako vrán ;

— ako vrabcov na holohumnici.
Tomu nieto ani počtu.

Všetci do nohy.

19. Čas, (kdy, od kterého času, jak
dlouho.)

Aha! zajtra, včera, do nedele, večer,

ráno! (Zmatečné udávajícímu čas se

toto všecko spolu ŕíká.)
335 Ako čoby dlaňou — bičom — plesk-

nul.
Bolo, bolo, ale neviem kedy.
Čo Bôh dňa dá. — Každý bohovitý

deň. — Kedy neskedy. (Zŕídka.)
Len tak na hrán, čoby sa človek ani

neponazdal.
Neskoro ale sporo.
340 Noc po noc. Deň po deň. Rok po rok.
Od dávnych dáven. — Od malička.
Pod okamžením, ako čoby strela za-

fundžala.
Sám Pán Boh vie odkedy — dokedy.

» Stará Ťapa o tom znala; ale keď som
sa jej zpytovala, riekla, že zabudla,
až od mlčania aj na tŕň vychudla,
aj umrela, a o tom mi predsa po-
vedať nechcela.*

Svet. Čo svet svetom stojí (toho ne- 345
bolo.) — Kým svet svetom bude
(tak bude). Adalb. Swiat. 38. —
Nikdy to na svete nebolo. — Od
Boh-sveta ; od prvosveta (je tak.) —
V poslednej metelici sveta (tak bude).

— Za prvosveta (tak bývalo).

To ani detné deti (vnuci, pravnuci) ne-
prežijú.
To bolo keď krčah s krpkou bojoval;

— keď telce lietaly; — keď zajace
na psov trúbily, žaby v čepcoch
chodily, svine črieviky nosily, somáre
po ulici ostrôžkami štrngaly — čer-
kaly ; — volakedy, keď boly na peci
jahody; — za Kuruca krála; — za
Kuruca sveta; — za starého Kakoň
kráľa; — za starého Vida; — za
stará (starodávna), keď bol groš ako
lopata; — za života sveta.

To bude, keď ancikrist príde; — keď
bude koza kraľovať; — keď kukučka
na Vianoce zakuká; — keď koryt-
načka zajaca prebehne; ^) — keď
myši s mačkami na trh poženú; —
keď peklo vyhorí; — keď sa krava
ožrebí a kobyla otelí;") — keď sa
suchá haluz zazelenie; — keď suchá
jabloň zarodí; — na psie letničky;^)

— na staré Turice v ten pondelok ;

— na súdny deň; — na Sv. Vida
až nebude nikdá;^) — na Sv. Dindy,
až nebude nikdy ; ^^) — na sviatok
Sv. Nikdala; — po smrti v ten
utorok.ll) Adalb. Wit šw. 14.

To bude trvať do súdu. — To je už
predo dvermi. — Tomu niet ani pa-
mätníka. — To nemá konca, kraja.
Č. 632.

1) Sedm je bájeslovný počet. Tak odpovédela matka otázana byvší, kolik má
dítek. Ostatné >7 hromu* srovn. Zjev. Sv. Jána 10, 3, 4. Maď. Heten vannak, mint a
gersei — markotai — ordôgôk.

^) Annyi mint a csillag az egen.

^) Kein Apfel kann ziir Erde.

^) Plot záležející z kolu v do zeme zabitých.

'•) Robotníci odtud valné se hrnoucí.

C) 7) >) 5.) 10^ č. 631. J í) Č. 630. Sr. Ad calendas gra^cas.

Digitized by

Google

19. Čas (kdy atd.). 20. Místo (kde, odkud atd.)

243

350 To sa pod hodinou stalo; — v oka-
mihu; — v minúte atd.

To za tohoto Pána Boha nebude.

Trvá dlho ako Vianočná pesnička.

Veď je to už hen, nie len! Novohr.

Za horúca. (V nejvhodnéjší čas, bez
otálení.)
3ô5 Za ako mak; za amen; — za chviľku;
— za minútku; — za okamih; —
za otčenáš.

20. Místo, (kde, odkud, jak daleko.
Víceré z povestí.)

Ani chýru, ani slychu o ňom. Ani slychu
ani vidu. Adalb. Slych. Wid.

»Ani na piaď!< (Nesmíš se vzdáliti.)

Áno v Ritkarovcach ; — do Ritkaro-
viec. (Nikde — nikam.)

Býva na Vyhnale — na Vyhnalove —
na Vyhnanci — na Vystrkove —
na Výstrku; — Pánu Bohu za chrb-
tom. (Odlehlý kout.)
360 >Keď som išiel, išiel som, sám neviem,
kde a kade — hlbokými dolinami,
vysokými horami, rudnými cestami:
stretnul som atd.

í -en tu za humny — za vrškom — za
plotom.

»Pod palicu* prislúcham do (Korytárok)
a »pod kostoU do (Detvy), l)

Tam ani slnko nedosvieti, ani vietor
nedofúkne.

Tam už nechyrovať ani vtáčika ani
vrábika; — ani vtáčka, ani letáčka.

To je ešte chlp. (Též:) Prejdeš ešte 365
chlp cesty, kým sa ta dostaneš.

To je už tam, kde je doskami zabito,
Adalb. Šwiat 43. — kde je svet
doskami zabitý, aby sa zem neroz-
sypala ; — kde už Pán Boh dobrú noc
povedal ; ~ kde čert dobrú noc dáva.

To je už v tej Trantárii; — v pekle;
— v Sitne na dne; — v kompit-
kráľovej krajine.

Toho ani Pán Boh v matrike nemá.
(Nevédét o ném, kde je.)

U Tutuľov. (Vzato z »tuto ľa!* po-
smešné :=: nikde.)

Veď je to blízko, hruškou — klobúkom 37o
by ta dohodil. (O blízke obci.)

V sedemdesiatej siedmej — v deväť-
desiatej deviatej — krajine.

Za horami, za dolami, až hen za Čer-
veným morom.

Za skleným vrchom a za drevenou
skalou. — Za skleným morom a za
dubovou skalou.

') Pod rychtáfe a do círk\i.

16*

Digitized by

Google

XVI. Rozličná rčeni a úsloví.

1. Když nemohou nžco — nčkoho —
najít.

Či ho čert vie, kde ho psi jedia! (O

osobe.)
Dva Cigáni ti ho nešli na kole, a ten

prední išiel po zadku.
Dobre že ho už po tých myších dierach

nehľadali.
Hľadal ho ako ihlu ; — ako had zabitie ;

žeby už tú špendlíkovú hlávku bol

mohol nájs£. Sr. Č. 644.
Choďte ho hľadať s hrabľami hore vodou.

(Kdo nepŕichází domú ani pozde

v noci.)
Kdeže ste ho už zase odpásli?
Len hľadaj vedľa toho pobúraného

v tom poválanom.
Muselo sa volakde prepadnúť ! Sr. Adalb.

Przepasč.
Na zemi na kline ti je.
Nech ho tam porance, kde sa šmance !

(O osobe.)
Nepotkneš sa o to I (—Nenájdeš to.)
Spravedlivý tovar nezkape. (Když se

ztracená véc našla.) Srovn. Č. 61.
Štyria ti ho nešli na drúčkoch, piaty

poháňal a šiesty trúbil za nimi.
To už azdaj sám Parom uchytil!
To už tašlo svetom. — To je už vo-
lakde zahrabané — zapotrošené. —

Uchytilo ho. — Vetry ho rozniesly. —

Vlci ho roznosili.
Vzal ho Žid, a Žida čert, vzal ich

oboch. — Zmok ho vzal.

2. Když nčkdo nenadále prijde.

Akoby s neba spadnul. Adalb. Niebo 8.

Hneď sa tam stavil ako blýskavica.

Keby tak 100 zlatých prišlo ako tento! 20
(kterého pravé zpomínali.)

* My o viku a vlk za humnami. 1) Č.
606. Adalb. Wilk 28. 71.

Nezrady prikvitnul.

Nový kráľ z strán sveta! (Když prijde
známy, ale dávno nevídaný.)

Prišiel akoby ho bol zavolal. Tak vo-
šiel ako dáky duch.

Zpomínali ho, a on tuliby!^) — Zpoza 25
buka prikvitnul.

3. Když se o totožnosť nékoho hádají.

Meno na meno — človek na človeka

sa udá.
Nejeden pes je tarkavý. T.
Nenie jen jeden pes Belko. T. Adalb.

Grywko.

1) Lupus in fabula.

2) >Tuliby< jest citoslovo, užívané k označení neočekávaného zjavení se.

Digitized by

Google

4. Podivení, ustrnutí. 5. Podivení pri jednotlivostech.

245

4. Podivení, ustrnutí.

Akoby z čistá jasná hrom uderil (udrel) !
Č. 607. —
30 Ale je to záhybe!! — Ani som vlast-
ným očiam nechcel veriť!

B y s t. Bystu bohu ! — Bystu bohu, ka-
mennému Bohu ! — Bystu bohu, pra-
bohu! — Bystu Dade! — Bystu že
ti Výdade ! i)

Čert, čertovský. Bol by to čert,
nie robota! (kdyby tomu tak mélo
být). — Čert sa z býla zabil. (Když
se dobré, neočekávané stalo.) — Do
čerta ! — Kyeho čerta ! — Ký je to
čert za robota ? ! — Nech čert vezme
takú robotu! — Toto je čertovská
robota! — V tom je čert, ani nie
dobré !

Čože je to v pekle ? ! (Ustrnutí a dútka
pri tropení hluku, nesprávností.)

Divno, až človeku rozum nad tým za-
stane!
36 Dobre že som nezkamenel od živého
divu ! — Dobre že som z divu ne-
zkapal !

Do smrti by som sa toho nebol nazdal !

Ká žo je to jazorná strela — paro-
movská mater — vržená nemoc —
zrakovská mater — zr. strela — ?!

Ký že je to beťah^) — čert — hrom

— parom (= Perún) — staboh —
zrak?! —

Kto by si to len bol pomyslel ! — Kto

že toto kedy slýchal!
40 Len som oči na to vypleštil — vy-

treštil — vyvalil!
Ľudia, dívajte sa, čo ten stvára! —

Medveď v ovsi! T.
Nech Kristova ruka chráni!
Nech si toto človek posúdi — pováži !

— No na môj pravdu!

Nuž či toto videl dakedy daktorý člo-
vek?!
45 *ôsmy div sveta! Adalb. Cud 3.

»Óvi,3) či to ozaj Pán Boh vie o týchto
nesnádkach?!* (ŕekl starý hospodár,
když pokosený ječmen snéhem pŕi-
padl.)

Pre pána Jána! Pre päť krvavých rán
Kristových !

Robota. Aj to je robota!« — Čože
je to za robota?! — Toto je pekná
robota !

Skorej by som sa bol vlastnej smrti
ponazdal !

To by- sa mi nebolo ani prisnilo! — 50
To je div divúci !

To nenie s dobrým. (Též :) To už ne-
môže byť po dobrom!

To ti je celý flgel! — Toto ani starí
ludia nepamätajú!

Toto by už svätého pohlo! — Toto
je naopak sveta!

Toto je nie s kostolním riadom !4)

Toto je už na čertvzjaťa (vzjatie) — 55
na porazenie — na pošinutie — na
rozdrapenie — na zapluvanie!

Toto je už to, koho rozdrapiť — po-
raziť — pošinuť — chce.

5. Podivení pri jednotlivostech.

Bolo by dalo groš za ňu! (totiž ne-
mluvné za vodu, když se ji dychtivé
• napilo.)

Vari (snad) je žaba v tej vode, keď
nechce zovreť!

Vari korene, pustil ten kôl, keď sa nedá
vyňať! ô)

Vari mi dakto počaril, keď sa mi tak 60

nedarí !
Vari si čert, či panské dieťa — ; vari

si pangart — ; vari si veštec — keď

si uhádnul !
Vari ťa dač vodilo (mátoha, zlé, zlý

duch), keď si do toho zabŕdol!

^) Mythologičné. Srovn. ďaď, ďaďo, deďo = č. déd. Šuj. — Slovenské »deďo jest
vlastné čes. »pradčd.«

*) »Beťah* = soukrvice umrlému z úst tekoucí. Je faktum, že jej dávají píti(!) ná-
ruživom pijan um, aby se jim prý pijanství zhnusilo.

3) »Ovi,« srovn. č. ouve; avšak v slovenčine značí podivení, výčitku.

^) Jako posvícky, exorcismy tíčjí se s kostelním náradím, s posvätnými obí^dy,
tak i čary dčjí se s jistým bezbožným obŕadem. V pŕeneseném smyslu užíva se toho
výroku pri každém neŕádu. Šuj.

*) Áll, mintha gyôkeret vert volná.

Digitized by

Google

246

XVI. Rozličná rčení a úsloví. 6. Potvrzování slova, predvídaní atd.

6. Potvrzování svého slova; pred-
vídaní, pripovídaní, zaríkání, zaklí-
naní seJ)

Aj dušu na to oddýcham!
Akobych sa kňazovi zpovedal. Č. 523.
6^ Bodaj som bol cigáňom — ; bodaj som
sa pocigánil — ; bodaj som zcigánil

— ale to bude tak; ale z toho ne-
bude nič atd.

Bodaj som bol Handelčanom ! 2)
B ô h, boží. Bôh ma vidí. — Boh mi
je svedok! — Bohom sa ti dokla-
dám! — Dušu svoju pred Bohom
na to položím ! (=: prísahou to po-
tvrdím). — Nech ma Pán Boh po-
žehná; — prividí. — Nech nikdy
Boha — božieho svetla — nevidím!
Nech som boží! — Vidí Pán Boh. 3)

— Vidí P. B. moje svedomie !
Čoby mi hneď tu prišlo zkapaí! —

Čoby som hneď tu zkamenel! —
Čoby voda horela (musí sa tak stať).

Do očí mi napFuj ! — Ej ! veď som
ja to z prsta nevycical!^) Č. 607.
Adalb. Palec 10.
^0 Ešte som dnes nič v ústach nemal, iba
svätú modlitbu, smelo môžem po-
vedať! (Srovn. 72.)

Grg si dám vykrútiť! — Jednu hlavu
mám, i tú stavím!

>Na lačnô« sa ti zaprisahám ! Sr. Adalb.
Przysi^gač 1.

Na môj (moju) dušu, ^) na moju hriešnu

— spasenú — kresťanskú — kato-
lícku — luteránsku dušu; na du-
šičku; na moju kresťanskú vieru;

na môj (moju) pravdu; na moju sta-
točnosť; na svedomie!
Nech do rána nedožijem ! — Nech ma

čert vezme ! ^)
Nech ma hneď porazí ! — Nech ma tu 75

hrom zabije! — Nech ma zem pre-
hltne !
Nech nikdy slnko božie na mňa ne-

zasvieti! (Též.) Aby ma slnce ne-

osvietilo !
Nech oslepnem — otemniem ! — Nech

sa na mieste prepadnem!
Nech sa z tohoto miesta nepohnem!
Nech som dobrý! — Nech som nie

dobrým !
Nech som huncút a nie statočný člo- so

vek! — Nech som nie človek!
Nech som ja flek! Č. 613. — Nech

som Kubo!
Nech som pes ! — Nech psom budem !
Nech som toľký zhlbej ako som z vý-

šej ! (Narážka na hrob.) — Nech tu

zdochnem !
Nikdy ma statočným človekom nepozov !

— Nos si dám odrezať!

Okrem žartu! ~ Pokiaľ nitka bude 85

na mne!
Pravda. Pravdučičká pravda! — To

je božia — svätá — živá pravda !

— To je pravda nad slnce jasnejšia !

— To je taká pravda ako dva kráť
dva štyri ; — ako Písmo sväté ; —
ako že je Pán Boh na nebi ; — ako
že ma tu vidíš! Adalb. Pewne 5. 9.

Prisám ") (prisahám) Bohu! Bohu prisám!
Živiem' (živému) Bohu prisám!

^) Ku mnohým z tuchto pridáva se; »ak nevravím pravdu; ak je nie tak* aneb:
»že pravdu vravím* atd.

2) Brezňanský výrok, značící, jak vysoce cení sám sebe mČŠťan, rolník brezňanský
nad Handelčana, t. j. obyvatele »handlu,« vsí to živících se z expraktikace lesního
dreva.

^) Sr. Das weiss der Himmel.

*) Nem szoptam az ujjomból.

^) Dušovati se je slovensky i »božiť sa.« Patrí k neslušnostcm.

*^) Toto dokladaní se čertem, čertování se má i lid za velice neslušné a kára je
s ustrnutím, kdežto dusení se a pŕisahání se je mu ménč ší)atným.

^) Snad by se tímto mohlo ponékud osvČtlit české »pnsámbúh,« že totiž pŕecc
neznamená »i)ŕi (tu suď) sám Búh.« Srovnej zamenení pádúv, jako »bielo chleba*
(nominativ. Viz IV. 346. Pozn.) Taktcž píseň : >Načo sa to mladuo dievča za muž drie.*

Žertující obrací vetu prísahy na nejaká nevinná, ancb ani smyslu nemající slova,
na pi^. : »Bou pri samej zemi!* »Bohu prlskackám!* místo »Bohu prisám, - prisahám.*
Taktéž: *Prisám vačku.* >Pri samej vode mlyn,* a na místo » na môj dušu* fíkají >na
môj kušu.* Tak o tom soudí i Šujanský: »Mné se tato formule (>Bou pri samej zemi*)
zdá býti jen »narlečaním* či >ponášaním« na pravou formuli >prisám Boh* — vlastné
>í>risám Bohu, [)risahám Bohu.*

Digitized by

Google

7. Povzbuzování, 8. K poslovi. 9. Čekání. 10. Konec práce. 11. Odepŕení. 247

Prú sa tie hory s*rú£a, ako — . — Skôr

sa nebo na zem srútí, ako —
To ti hovorím s dobrým svedomím;

— pod svedomím!
90 Život na to položím!

7. Povzbuzování, potéšování se.

Ani sa ti vlas na hlave nepohne!
»Baba sa bojí, nie my hámrníci!«

(Pofek. Gemerských hamrníkúv.)
Len smelo do toho ! — Mačka sa bojí,

ja sa nebojím! — Malé — žiadne

strachy! — Nehryz si preto srdce!
Nemusíš preto také divy robiť!
95 No už len nehorekuj — nevykladaj —

toľko !
Preto kohút kykyríkať nebude! T.
Preto si nedám vlasom ošediveť ! (Lépe :)

Z toho ja neošediviem! — Preto

shice vynde!
Veď ma tam nesjedia! — Veď mi nik

konope v močile (močidle) nezapáli !

Adalb. Konopie 4.
Veď mi nik vrabce s plota nezajme!

— Veď mi nik z nosa neodhryzne!
100 Veď mňa (to) nestvorilo; — na svet

nedalo! (Posmél. k obetovaní, k od-

vaze.) — Veď to ani nepohryzie ani

nepokúše! Č. 606.
Veď tu nejde o hlavu! Č. 581. — Vy-

páliš mi rybníky. (Iron.) T.
Zapaprat, zagiglat, na lopatu lapit a do

pece sadzit: tu máš, Mišo, osúch !

Pr. Modra.

8. K poslovi.

Ponáhľaj sa a dlho buď; — a neskoro príď!
Ponáhľaj sa ! — čoby si už tu bol, už

je neskoro.
105 Tu máš, aby ťa muchy neštípaly. (Když

se poslovi néco dá, aby vdéčnéji po-

sloužil.)
Utekaj na psích nohách; — ako ti

para stačí. — Vezmi nohy na plece !

9. Dlouhé čekání; dlouhá, nudná
chvíle; omrzela práce; smutno, pusto.

Clivo (snad z > citlivo*. Šuj.) mu je.

— Čnie sa mu.

Dlhá chvíľa ho morí; — omína. —

Jamu tu vystojím.
Mal som sa tam zmichaleť — zmyšiť;

mal som ošediveť od dlhej chvile.
Mole ho tam sjedia. — Dobre (že) ma no

mole nesjedly. — Perie pára.
Radšej budem na bruchu ležať ako to

robiť.
Rožky mi malý narásť od dlhej chvile.
Samotný ako palček — polpalček —

prst — kôl. Č. 619. Adalb. Sa-
motný 1. 3.
Skoro huby na mne narástly; — mach.
Skoro sa zprdkavel od dlhej chvile. ns

(Sr. >záprdok« čes. záprtek.)
Tak je u nich ako po vymretí; —

ako po vyhorení.
Už by človek hostinu bol zunoval.
Všetky kúty na mňa vrčia. (O samote.)

10. Konec práce.

Chvála Bohu, už je kôš hotový ! (Chv^íla,
zde krátke a, zastupujíc citoslovo.)
— Už je po histórii.

>Už nám Pán Boh pomohol, inším ľu- 120
ďom nemohol* ; i vy recte: »jaj Bože!<
i vam Pán Boh pomôže. (Píseň ža-
tevná.)

Už sú cepy na kline. — Už zavesil
cepy na kvačku.

11. Odepŕení zadaného; posmešné
sliby.

Cic kozy kozina! — Coky psovi od

oltára ; svini od kuchyn/ (ej ; — tebe

od toho. 1)
Čakáme ťa s jednou rukou (pH jídle).
Či chceš po predku, či po zadku?

(Slovná hra: dáti a vybíti.)
Čuč ti psíčko, číčko ! 125

Dadia ti taký kus zlata ako hlava.

(>Dadia*, zastaralá forma =: »dajú«.)
Dal som mu čerta a tebe dám dvoch.

Sr. Č. 640. Starého —
Dám ti, keď na deravom moste nájdem.
Dočkaj, až kočka vejce sncsie. Z Boš.

Dol. Adalb. Kot 60.
Dočkaj, až sa budú na holiach svine 130

pásť.

*) »Czoki!< ríkají Maďari vyhánčjíce dobytek.

Digitized by

Google

248

XVI. Rozličná rčení a úsloví. 12. Často navštevuj ícím.

Dostaneš šušku borovú.

Ej bude tebe dobre a Tahko bez toho.

Figa. Dostaneš figu.1) Adalb. Figa 3.
— Figu tebe! — Kúpim ti figu
bez chuti. — Toto tebe, figu, na!

Hej, hotové tuto! — Hneď, hneď, ani
kohút vajce nesnesie. Č. 631.; —
ani slepá kura — krava — oko
neotvorí. (Viz 129.)
135 Kúpim ti na šaty netakovej farby; —
z prázdneho sklepu. Kúpim ti ničíkov
(=nič).

Len čakaj ako Šulej na mlieko.

Musel by si sa krajšie umývať.

Odkážem ti od straky.

Oduješ sa od toho, čo dostaneš. —
Opuchne ti ruka.
140 Naješ sa károvej polievky. 2)

Nedostaneš z toho, čoby ti oko vy-
skočilo.

Nech sa ti o tom ani nesníva.

To bude tvoje, čo kohút snesie.

To je primastná kapusta pre tvoje
ústa.
145 Tomu si ty nie gazdom. — To ťa ne-
volá pánom.

Trci, frci, kňaz Ondrej ! (z= Nie z toho ;
»daj ti mi Bože!«)

Utri si od toho búzy — ústa — !

Veď si poznačím uhFom do kochu! —
Veď si urobím kríž do potoka; —
kríž kriedou na stenu!

Veď som bláznivé — šialené — huby
nepojedol (aby som ti to mal dať.)
150 Veď som sa chvála Bohu nezbláznil —
nezošalel — !

Veď som vari nie blázon — somár — I

Vystýkaj si z toho zuby! Vytri si
vlčko zuby !

Vytri si fúzy žitnou hlinkou (1= lejnem).

V Kristu bratčok, nebudeš ty tie me-
ričky odoberať.
155 »Však mi to urobíš?* Odp. »Ba len
by som nie!< »Ba len by som nebe-
žal hlavu si prebiť !«

Zubami o stôl budeš obedovať.

12. Tomu, kde vícekrát denné tentýž

dum navštevuje.

Či jsi už sjedol postruhné? (Už jsi tu > T.)
Choď s Pánom Bohom v čerty!
Nechoď domov, načo si tu?
Počkaj, kým pôjdeš ! — Vitaj, nič ne- i6<>

pýtaj! — Vitaj, Prišiel, — skoro

pôjdeš >

13. O výprasku. (Srovn. níž odstavec

18., d. Pohrúžky.)

Akoby bilom bil. (Úder na úder, jako

tkadlec.)
Ale ho má ! Ale ho užil ! Ak mu dáva ľ
B i ť. Bije ho, dobre (že) mu kosti —

ladvie nepoláme; — len tak lupká

— dupká — praští — na ňom. Bili
ho, len si ho tak z ruky do ruky
podávali; — že sa len tak skrúcal

— skrútal; — že sa svíjal ako had.

— Do chuti sa ho nabil.
Čapnul ho po pysku.

Dal mu brezovej polievky; — kyjovej i6^
masti; — kvaky;^) — lopatkovej
kávy; — piatku celou dlaňou; —
po papuli; — po pysku. (»Piatka« =r
5 zl. slovohra.)

Dal mu zadok ohňa. — Dlaňou mu
pošuškal. — Dobre ho hosťili.

Dostal brezoviny — buchty; dvanásť
ramárov na sedenie — na gäty; —
lieskoviny; — na chrám páné svä-
tého Búchala ; — na papier ; — re-
zančeky na obed; — ryby — šeby

— šklbance.

Dostalo sa mu na kabát. Č. 585. —
Dostal sa do horúcej kúpele. —
Dostal sa mu do živého. Č. 610.
Dosahl —

Drmal ho akoby chcel dušu z neho
vytriasť.

Drví ho ako kyslú plánku. — Fuk sem, ^^
fuk tam i

Hrá mu o život. — Chytil ho za pa-
česy.

1) Fúgét adni; — kaprii.

3) Vztahuje se snad na to, že na kare polévky nedávají. Dobš.

2) »Kvaka« ^Kohlrúbe. Slovná hra = kvákal ho za vlasy, šticoval, káčkoval ho.

Digitized by

Google

13, o výprasku. 14. Obrazné poznámky.

249

Chrbát, chrbtovina. Narovnal —
namastil mu chrbát — chrbtovinu. —
Rezal mu remene z chrbta.

Jak daj, tak daj palicou; — poza uši.

Kde ho vrhnú — tam ho drhnú. (Má
ješté i jiný význam, kterým patrí
do Vil. 3, b.)
175 Mastiť, namastiť, vymastiť. Na-
mastil mu boky — kluby — re-
brá — hnáty. — Tak ho namastili,
že sa hnúť nemohol. — Vymastil
ho lieskovicou.

Mlátiť, zmlátiť. Mlátil naň ako na
koňa. — Zmlátil ho ako žito.

Nabral plný batoh. Nabral si za rebrá.

Nahnal mu rozumu od zadku. — Na-
kládli mu na zadok.

Nanosil sa mu do hrivy — do kačky
— štice — vlasov. (Též.) Pozval
ho za vlasy.
180 Nastaval mu baniek. (Vzato z lékai'ství.)

Nečakal po peňažnej. (Správne >za pe-
ňažnou «.)

Nechcel bych mu koni požičať.

Ovalil ho drúkom — kyjom — ky-
jakom — oštrnkom — papekom —
paratom — popi vakom.

Pes. Bol tam, kde psom chvosty obá-
rajú — odtínajú. — Dostal, čo mal
pes dostať; — čo pes nechce; —
čo sa psovi neľúbi. — Privítali ho
ako psa na oberačkách (=i pri vino-
braní.)
185 Posťahoval mu gágor prstami. — Po-
šepnul mu bičom.

Prečítal mu rebrá. — Skákal cez metlu.

Šticu mu vytriasli. — Trel mu vožky
obuchom.

Túkli (tlkli) ho jako starú halenku.
Z Boš dol.

Ubili ho ako hlinu na holohumnici. —
Udrvil ho ako hnidu.
190 Utŕžil si na zadok — za vlasy atd.

Vyhonil mu blchy. — Vyhonil psovi
blchy.

Vyhasil — vylúznil — ho nepáleným
popolom (holí). Sr. Č. 584.

Vyplatili ho drobnými — hotovými —
nečítanými. Č. 585, 602.

Vypral čerta. — Vyrobili mu živú kožu.
(Víz 200.)

Vysolili — vyťali — vyčítali mu dva- 195.
násť — štyry a dvadsať. (Též :) Vy-
platili mu na starú paňú — na za-
dok. — Vyprášili — vyklopali —
mu nohavice. (To vše vztahujc se
na nékdejší soudební, trestní pálky.)

Vyťahal ho za uši — za kačku — za
šticu.

Vytrel mu kocúra. (Též :) Kocúra drhli.

Zahúdol mu na tenkú strunu (tak že
plakal od výprasku).

Zaplatil mu obuškom.

Zaplatil kožou — chrbtom. 20a

Zasadil mu buchnát — obuchnát.

Zmyl mu hlavu bez lúhu. Adalb.
Zmyč 4.

Slovesa. Vyčistili ho — vydusili —
vydrali — vyfarbili — vyfliaskali —
vyhasili — vyhlušili — vykäčkovali

— vykasali — vyklbčili — vykn»-
šili — vykrakovali (též : bol v Kra«
kove) — vylátali — vylomozili —
vymanglovali — vyobšívali — vy-
opálali — vyožehali — vypliaskali

— vypalicovali — vyšticovali — vy-
ťali — vytrepali — vyvirgasovali —
vyzauškovali — vyzvŕtali ho.

(Víz II. odst. 15 c. Pri postižení na
zlém skutku, a níž odst. 18. d. Po-
hrúžky.)

14. Príležitostní obrazné pŕímluvy
a poznámky.

Baran sa zabil. (Ŕíká škodolíbé závist-
livý, když boháč zemŕel.)

Bol by si za kostolníka. (Kto svíci 205
utírajc shasí.)

>Či je tvoj otec nie klampiarom? Pre^o.?
Nuž keď mi tak svietiš (jako lam-
páš, t. j. »zacloniaš«. č. zasláníš. Viz
221.)

Hrnčiar — sklenár — sklár 1) sa mu
zasmial. (Když nékdo nádobu, sklo
roztluče. Viz 242.) Adalb. Szklarz 2.

Husto ťa tkali! (Kdo »zavadzia«, t. j.
v ceste stojí j inému, pŕekáží.)

1) »Sklenár« prodává sklené nádobí, >sklený riad.« > Sklár* sází sklo do oken. Tak
to rozeznávají na pŕ. v Liptovč, a cele správne, kdežto jinde pro obojí užívají jen
>sklenár.«

Digitized by

Google

250

XVI. Rozličná rčení a úsloví. 15. Príležitostní poznámky.

Išiel žobrák žobrať, nemal do čoho
brať. (Když zapomnou sebou vzít ná-
dobu, mech a j.) Adalb. Dziad 24.
Žebrač 4.
210 Jie Adamovými vidličkami; — pätor-
kou (pétinásobnou vidličkou z=z béŕe
jídlo prsty.)

Má anjelske papuče. (Bosý.)

Má kosti v bruchu. (Lení se mu se-
hnout se.) Č. 215.

Má vrabce pod klobúkom ^) (Nesmeká.)
Adalb. Czapka 12.

Musíme radostník rozkrájať. (Rozejít se
ze společné hostiny.) 2)
215 >Naonďiať (též hrubým výrazem nasr . .)
na takého kňaza, ktorého nechcú
počúvať!* (Ŕíká hnévající se, že jej
neposlouchají, o jiném rozmlouvajíce.)

Na páterskom — kňazovskom —
chrbte tlčený cukor — mak — soí
a j. (Na tučném, mékkém, tedy špatné.)

>Na zadku dvere !« (Praví se tomu,
kdo klopaním na dvéŕe klame.)

Nechal tam pre Žida kožku. (O rané,
kterou se kožka svlekla.)

Nemý ide! (Když vítr dvéŕe otevŕe.)
220 >Neodmetaj odo mňa tie peniaze!*
(Když nékdo jinému koštétem o nohu
zavadí.)

> Nepotrebujem lampáš!* (Když nékdo
zaslaní.)

>Neprekrivuj sa tu s tvojimi štepenými
kvakami (t. j. nohami).

Palicu prehltnul. (To co 212.)

>Pij zo zadku, keď si si zabil. (Odpo-
povídají výsmešné na výstrel, neve-

douce, kdo a kde vystrelil, tedy jako

kdyby si byl nejakou nádobu roz-

ztloukl.)
Položil si Cigáň za rebrinu (t. j. močky 225

za zuby.)
Po nos v hostine. (Deti, kterým pri

stolovaní sotvy hlavy ční nad sto-

lem.)
Prišiel kňaza vyzvliekať — sobliekať.

(Kdo pozde do chrámu prichodí.)
Prišiel na prázdne misky. (Pozde k obedu.)
>Rež Kubo nos!< (O silném chrenu.) ^)
Starej babe — žobrákovi oči vyklal. 230

(Do lejna stupil.)
Stupil si na lyžičku. (To co 228.)
»Utriže tej svieci nos!« (t. j. ohoŕelý

knôt.)
Vybodal čomusi oči. (To co 230.)
Vypil se suchú hubu. (Vyvrátil sklenici

s nápojem.) Pr. Modra.
»Vypruj hrkel!* (Kdo silné kašlá, ja- 235

koby jej chtélo zadusit.)^)
Zabil to Pán Boh na mäso.^)

15. Jiné príležitostní prímluvy a po-
známky.

Čihy k sebe, hrom do tebe (teba) ; —

všetci v tebe! (Též:) Hot od seba,

hrom do teba I ^)
Dobrého nepáli. Č. 355. (Viz výklad Č.)
Chcel si cigániť. (Když nékdo začne

hovoŕit, a hned se vymlouvá, že za-

pomnul, CO chtél ŕíci.)
Choď na vlastných nohách! (Kdo jinému 240

na nohy stoupá.)

1) Er hat Vôgel unter der Miitze. Veréb von a suvege alatt.

2) Vzato z toho, že se svatební hostina skoncuje rozkrájením a rozdáním koláče
>radostníkem« zvaného. Jinde rozuméjí tím slovem pred kŕtinami do domuv pfátelských
posýlaný koláč.

3) Puvodné: »Sklár (obločiar) vidiac, že páni v krčme jedia klobásky s chrenom
a pri tom kýchajú, rozkázal si porciu chrenu, do ktorého sa s celou chuťou oddal.
Keď ho ale už chcelo zadusiť, kričal na kamaráta: »>Rež Kubo nos!«« To viac ráz
tak súril, až mu ho ten konečné aj odrezal. »»No veď to!«« rečie, »»lebo keby si mi
ho nebol odrezal, azdaj by mi ho bolo odorvalo!««

^) Puvodné: Dva sprostáci našli flintu a nazdali sa, že je to fujara. A. povie ku
B. : ty fúkaj a ja budem prepletať (prsty pŕebírat). Sotvy že A. okolo kohútika začal
preberať, spustil sa tento a strela vpálila B. do úst. A. domnievajúc sa, že mu to »hrkeN
(dŕívko z nadústí) do hrdla vbehnul, zvolal: »Vypruj hrkeľ, vypruj hrkeflc

^) Starokántorské porekadlo pri zprávé o úmrtí nékoho užívané Slovná hra, kte-
roužto se naráží na výdelek, jímžto se kántoru umožní koupiti sobé masa.

6) >K sebe«=zv levo; »od seba* - v pravo, jako se na voly volá. Vzato od smeru
pohybu pravé ruky, >k sebe« = k tČlu, »od sebä« = od tela, tedy v pravo. >Čihy« a
»hot, het, heta* volá se na kone. Porekadlo pŕeneseno jest na človeka, aby se vy-
stoupil.

Digitized by

Google

16. Povedení skrytého významu. 17. Žertovná povedení.

251

Iď rovno za nosom !

Keď si si zabil, máš dvoje. (Roztlučení

nádoby aj.)
Máš tam h .... nie vtáčatá. (Když tam

ničeho není, kde kdo udával.)
Prečo sa neobuješ? (Ŕíkají, ovšem dost

necitlivé, když pes, kočka, jimž na

nohu šlapnuto, bolestný hlas výdaji.

Též:) Stup aj ty mne!
245 Psí a velkí páni nezatvárajú dvere.

(Ješté vtipnéji česky: Pán nemúže

pro kord a pes pro ocas.)
Raky s jedol ! (Asi tolik jako : Necháš

to tak?!)
Skoro by som bol padnul ! (Hovorí

žertovné již skutečné padší.)
Sme jednej mysli! (Když chce jeden

druhému vystoupit a nedarí se jim to.)
U pekára! (Praví se tomu, jenž ne-

uhodl, aneb opačné hovorí. Též:)

Áno, máš u pekára v krošni ! (=: Nie.)

Pr. Modra.
260 Volaco sme si dlžni! (Když se dva

vícekrát jedno za druhým postfetnou.)
Zostaň s nami, seď doma! (Když se

nékdo na cestu vybírá a pak nejde.)

16. Povedení skrytého, prekvapuj íciho
významu.

Či ste počuli? už sa obesil! (Zvonár
počínající zvonit.)

Či to nenie bez cigánstva (č. beze lži) ?
(Komu není známa tato podchytáva-
jící otázka, odpoví hned: Ej veru
nie!< >Nuž tedy< prý »keď je nie
bez cigánstva, tedy je s ním« z=
priznal si se sám, že Ižeš. To pôsobí
ve společnosti smích.)

Človek z dediny a pes z mesta —
jedna duša. (Pravda, nebo pes nemá
duše v smyslu kfesťanském.)
255 Čo len peniaze, to je u mňa najmenej.
(On vyznáva vlastné, že j ich nemá,
pfítomní však rozumej í, že jsou mu
peníze na snadé.)

Ja pamätám tento starý strom, keď
nebol na bičisko (č. bičišté) súci.
(Rozumej: » když y/i nebyl a ne když
j'elŕé nebyl. «)

Ja som tam (v nékteré obci) ešte ne-
videl statočného človeka. (To jest:
nebyl sem tam ješté nikdy.)

Ja som už videl kostol z konopí. (Stoje
uprostred konopí.)

Ja som už videl v krpcoch farára. (Máje
sám krpce na nohou.)

Kto je v dedine najstarší parobok ? Farár. 260
(Totiž neženatý, katolícky. >Parobky«
zvou nékde vubec mládenec.)

Na všetkých zvonia. (Kde maj í jen
jeden zvonek.)

Nehľadaj v tej diere raka, lebo vy-
tiahneš človečiu ruku. (Ovšem, ale
svou vlastní.)

Počkaj ! poviem — nažalujem na teba
— že si chlieb kolkami drvil (=r zu-
bami), a metličkou zametal, (i= ja-
zykem) a do studne hádzal (=: do
žaloudka).

Ty, čo máš vo dva rady zuby, ako
pes. (Každý má tak.)

Ty, čo si si ženu zabil! (Totiž do 265
rakve, na kteréžto víko klinci pŕibí-
j ej í =: zabili truhlu umrlčiu. «)

Ty, veď sú tebe päty na zadok obrá-
tené! (Tento se počne na své paty
ohlížet, CO pôsobí smích.)

To je velký sviniar. (Kdo svine (čes.
prasatá) výborné dochová vá. > Svi-
niar c jest jinak nadávkou.)

Všetky svine mu vydochly. (Když jen
jednu mél.)

17. Žertovná a výsmešná povedení.

Ani by ch £a za pečenú repu nedal.
Budeš konského syra ? (a s tím jej po- 27o

strkne kolenem do zadku.)
Čože ty vieš? ty si sa malý na svet

narodil ; — ver si aj ty ešte malý

bol, keď ťa krstili.
Dala ťa stará baba pozdraviť. (S týmž

dodatkem jako 270.)
Duša moja, mäkký chlieb, boskal bych

ťa, mal bych hriech.
Hopsa Janko s motykou, čo ztratil ča-
picu!
I ty si tu, Zeubys? 275

Keby som vedel, že motyka vystrelí,

hned by som ťa zastrelil. Pr.
Kolko bosých za turák? (K bosému.)
Lebo ťa čert vezme, lebo budeš dobrý

chlap !
Mlč, mlč, môj jazýčku, budeš papkať

kasičku !

Digitized by

Google

252

XVI. Rozličná rčení a úsloví. 18. a) Nepŕfležitost.

280 Moja duša z kalerábu (č. brukev, kel-
rub) a srdce z kelul (Viz 290.)

Neboj sa nič, kým mňa vidíš, ne-
oslepneš.

Neboj sa nič, oterhaný; povedú ťa
ošklubaní. T.

Nebožiatko, čo v peci zdochlo.

Nech ťa Pán Boh živí, dokiaľ budú
slivy, a keď budú čerešne, nech ťa
čert vezme?
285 Oni, čo sapúň (mydlo sjedli ! l) Adalb.
Mydlo 1.

Prečo vôl ide na pravo, keď mu po-
vedia >šahó!« (čahó, ča hejs!) Ne-
vieš? no vidíš, a vôl to vie.

Poď sem, zodvihnem ťa!

Pôjdeš po samom predku, a za tebou
nik.

Pôjdeš ty štyri míle za pec ; — za bo-
dajvršky. Adalb. Pojechač 3. Pójáé
15. Šwiat 34.
í^9o Rád ťa ako mačka vtáčka, (Č. 553.)
a strelec zajačka, ty moje potešenie,
srdce z kalerábu a duša z lopúcha.

Šero post festa cantare: kto sodral
opätky, nech chodí na sáre.

Ty cifra plachta zástava!

Ty Frólo (Florián), čo si blche (y)
stvoriu !

Ty Margita, čo si muchy zplodila.
295 Ty si ruža a ja puk, moje srdce do
tvojeho fuk!

Urob päť štvrtí do roka, potom budeš
múdry.

Už si mne ty len za chlapa!

Zažmúr oči, oklamem ťa!

Z nás dvoch jeden je somár, ale ja nie.

18. Káravá a zlostná slova.

a) Kár dni nepŕiležitosti

(když kdo svým pŕikročením a chopením

se veci této poškodí.)

300 Azdaj ho tu pes vysr . . !

Čert. Čerti ho doniesli, ani nič nie
dobrého. — Čerti ho tam (na pr.
na strom, na strechu) driapali. —
Kde ťa to tam čerti — paromy —
berú — nesú — do pekla kapú! —

Poslal čerta v dariech! — Vari mu
to sám čert posvietil — pošepnul

— pošuškal. — Vari ťa čerti —
všetci jazorní čerti — sem doniesli

— tu metali — nadhodili — nad-
vrhli!

Treba ťa tam ako piate koleso na
voze.

Vari ťa tí zlí doniesli! (Též:) Zlô ťa
sem doneslo — dovedlo — ani nič
nie dobrého!

Vari ťa všetko široké nešťastie ta me-
talo !

Vari ťa zlá nemoc ta nadišla ! (Ta = na aos
to místo.)

b) Opovržlivá slova (z časti obranné
odvety.) 2)

Ak ho Pán Boh tak rád má, ako ja,
nuž je zle s ním.

Ani sa nik o teba neotre.

Ani tys* rozum lyžicou nevychlípal.

Blázon. Ak si ty blázon, nemysli, že
je i druhý! — Nazdáš sa, že som
ja taký blázon ako ty? — Rob si
zo seba blázna. (Jiná viz VIII. 622.
až 627.)

Ciho, bliho! (Ticho, blecho!) Šár. 310

Čert. Bodaj bys' čerta sjedoll — Či
ma tam čert po ňom — po tebe!

— Čert — bes — ďas — hrom —
parom — ma tam po ňom ! — Čert
po ňom i s koňom! — Čert sa ťa
bojí, ja sa ťa nebojím! — Ej, sješ
ty čerta ! (Nebude to po tvé vúli ku
mé škode.) — Sješ ty čerta rohatého!

— Hybaj — choď v čerty ! — Keby
ich čert pobral, len aspoň po dvoch
z každého páru!

Či by si bol hoden, aby som sa s tebou

babril — papril!
Čo sa to len drápe s papučami na

hody — na hon! (O pŕedsevzetí

sily pŕevyšujícím.) Pr. Modra.
Čo som, to som, a ty mne pod nos.

— Čo ťa do mňa? — Čo teba do
toho ?

Čo teba zarazí! (není tak á j.) — Daj 315
sa vypchať — zasoliť!

*) Megette a szapant.

2j Srovn. IV. 387. 406. 414. (Baveru) 418. 434.

Digitized by

Google

18. b) Opovržlivá slova.

253

Ej, bol bys' ty múdry! — Ej, čoby
teba vlci sjedli! (Viz 315.)

Hnevu sa nebojím, o lásku nestojím.
Č. 327. Pohrúžek - 559. O lásku

— Adalb. Grožba 3. Przyjažň 11.
Hniva še kura, a už kohút še jej hnivu

neleka. Šár.
Choď a vylom grgy I — Choď do Sitna

— v paromy — v peklo — v čerty !

— Choď, kde svine podkúvajú; —
kde zlé vody stávajú.

320 Iď mi s očí; — odkiaľs prišiel; —

trebas na visalku — na šibeň! Č.

613.
Idú krkavce pásť, obes sa!
Ja som ja a ty si ty! Odp. Taký ja,

ako ty, oba kašu a chlieb jedávame !
Ja som nie tvoja roveň. — Ty si nie moja

roveň! — Ja som s tebou svine nepásol !

Adalb. Šwinia 4. D. Tykač 2.
Jedna cesta ti je hore, druhá dolu ! —

Kadiaľ si prišiel, tadiaľ choď!
325 Keďby koza dlhší chvost mala, všetkým

by ním oči vybila! Č. 101.
Keď sa hus uprdne, potom sa ohlás,

a povedz: vitaj totka (tetka). Sr. Č.

603. Až hus —
Krik veľký a chlapa nevideť!
Lateže (hľaďte že) ho, ako sa rozpa-

prčil (rozhneval).
Móres bryndza, v zadku ^) syr ! ( > Bryndza <

bylo jméno toho, co se ve společ-

nosti zle zachoval, pri čem obdržal

kolenem do zadku s ŕečenými slovy.

Šuj. > Móres «, gen. »móresu«, z la t.

»mos«.)
330 Môžeš isť, nie si mi o golier prišitý. 2)
Muška lieta, nič nepohne! — Načo

hrozíš, keď nemáš pary?! — Načo

sa to len prtošíš?!
Nebudem sa ti modlikať (prosiť) !
Nebudem sa tu s tebou ani babriť —

galibiť (nesnadniti) 3) — nadievať

(siliti) — oštarovať (nepŕíjemnost si
činiti) — zapodievať (obírati se) —
oškliviť — paprať!

Nedbám, čo si hneď hlavu o múr otre-
pešl

Nedbám oň, nech ho tam porance
(porantá).

Nedojedaj toľko do mňa!

Nehnevaj sa, aby ti nezaškodilo! (Po-
smešné.)

Nehoden si ani s celou svojou pere-
púťou ! (rodinou v opovržlivém smyslu).

— Nehoden si mu ani do šlaku
stupiť; — po vodu isť. Adalb. Wart
2. 15.

Nechcem ťa ani na svoje oči videť!
Nech sa ti basy s gajdami (s dudami) 34i

odslúža !
Nejdem sa so žabou — s čertom —

ani babriť atd. (Viz 333.)
Nepapuľuj mi tolko ! (č. nehubuj, maulen.)
Nepozov ma viacej bratom — otcom

— ujcom atd.

Neprosil sa čert babe, ani ja takej
žabe ! Adalb. Klaniač si^ 9. Sr. Matka
32. Prosič 13.

Netrhám na tebe kabát. T. (Srovn. 345
330.) — * Nevídali velkých vecí!

Nevideli ste židovského Boha v čer-
venej čapici, bez jedného rohá?

Nevôľa ma po ňom! Nevôľa mi je po
tebe!

Nevrešť mi tu poza uši! — Nie tak
zhurta, pomalšie!

No len nie tak z vysoká! — No len
trochu tichšie!

Odkiaľ pravda vyšla! (Též:) Z kúta 350
pravda vyšla! (Když se nékdo ne-
povolaný, slabý, hloupý aneb z úzadí
ohlási.)

Osol hýka, bude dážď — vietor — .

Otrava sa mi klčie o zuby, ale sa ne-
otrávim !

Ozval sa kachel zpoza pece.

*) Místo »v zadku« užíva se tu i vsudy jinde hrubého slova »riť«, co však žádný
ponékud slušnejší Slovák nevysloví. Pro Slováky je politování hodna ta okolnost, že
toto slovo u Cechu jest mnohem slabšího významu, a tak bez tušení urážky do knih,
na pŕ. >Domácí<h lékaŕu« zhusta kladeno býva, tak že taková místa nahlas čisti ne-
možno. A proto použil jsem ve spisu tomto všudy náhradného, slušnejšího slova. —
PH této príležitosti vystríhame Čecha, pripomínajíce, že v Kapesn. Slovn. Šum. vyd. 2.
str. 203. slovo české poslední a pŕedposl. značí v slovenč. membrum virile.

^) Nincs galléromhoz varrva.

^) Slova česká v tomto 333. č. v závorce uvedená neodpovídají úplné slovenským,
jen približné význam jejich udávají.

Digitized by

Google

254

XVI. Rozličná rčení a úsloví. 18. c) 2^nkání se; nástojení.

Pán. Daj ti mi, Bože, za pána ! —
* Nevídali veľkého pána ! — Od ma-
lého pána malý hnev — malý strach !

— Pán nad pána! — Takého pána,
ako si ty, sa ja nebojím!

355 Pes šteká, chvost sa mu trasie ! — Pes
ti brat!

Piate koleso a trinásty apoštol ! ^) Adalb.
Koío 3.

Piate slovo zpoza pece ! — Piaty kachel
odo dverí čuš! (Viz 553.)

Protiviť sa. Komár sa protiví slo-
novi! — Protiví sa ryba ostnu!

Rad ce vidzim, kedz ce nevidzim ! Sár.
360 Rohy. Baranovi nenarastá štyri rohy!

— Dobre, že Pán Boh svini rohy
nedal ! Adalb. Šv^^inia 20. — Keďby
sviňa rohy mala, každého by nimi
klala! — Načo svini rohy, oslovi
ostrohy ? ! — Nedaj, Bože, svini rohy !

— Nedaj, Bože, svini rohy, ani so-
márovi ostrohy Č. 101. — Tak je
to, keď svini rohy narastú!

Rozhadzuje sa ako grajciarové prasa

na grošovom motúzku! Gem.
Rozpuč sa bárs ako žaba od zlosti !

(Též:) Pukni ako žaba od jedu!

Nech ťa rozpučí!
Sober si svoje krámy a choď!
So mnou sa na kocku ne hraj !
365 S prasaťom len do chlieva!

S tebou musím iné struny natiahnuť!
Takých kviatkov (kvietkov) dosť! Gem.
Ty mamlas s pekárskou papuľou!
Ty si mne nie ani na malý prst!
370 Ty žobrák Máriátálsky !

To je tak do teba ako husi do neba!

(Správne: Do toho ťa je toľko, ako

hus do neba.)
Toľko sa ťa bojím ako lanského snehu !

— Toľkoto sa ťa bojím! (Pri tom
učiní proti nemu nejaký posunek
prsty.)

To som dávno v krpcoch sodral, čomu
sa ty ešte len učiť musíš!

Urob si na protiveň k vôli !
375 Veď vám ja nebudem dvere čelom
vybíjať, ani som vám nevybíjal ! • Ne-
budú k vám choditi.)

Vinšujem ti čertovu nádeju!

Voš. Darmo voš kašle! — Voš kašle,

hnida dýcha a pľúc nemá. ^j
Zahrmelo, ale neudrelo! (Hrozba bez

výsledku.) Adalb. Grzmieč 1.
Zatvor si tú kapsu, kde zuby nosia!
Zdochni — zduj sa — zgegni — zhyň 380

— zbesnej sa — zkap !

Žaba. Nenadúvaj sa žaba, bo sa roz-
pučíš ! — Žaba chce byť volom !

c) ZJobivé zafikáni se ;^^ nástojeni.

Ani otcovi — ani svätému — ani
smrti (to nejdem viac robiť)!

Čert. A čoby priam čerti lietaH! —
Čoby si bol čertom! — Čo sa čert
na čerte bude nosiť! Adalb. D.
Djabel 99.

Čoby krvavý dážď s neba padal!

Čoby sám ten rohatý prišiel! 385

Čobys popod holé nebo — popod
oblaky — lietal!

Čo budeš čo robiť; čo sa bude čo
robiť!

Čo budeš mreť — zdochýnať ! (Neukon-
čené od > zdochnúť*.)

Čo budeš sväté pašie na holých ko-
lenách spievať!

Čo hned dušu na dlaň vyložíš; — vy- 39o
chráčeš !

Čo sa na hlavu postavíš! (Také spo-
jeno s > nevyvedieš to!«)

Čo sa na kolomaž rozlejeŠ od zlosti!

Čo sa na kusy potrháš! — Čo sa na
žabu spravíš!

Čo sa predo mnou vystreš — vyvalíš

— vyvrátiš!

Čo si nohy po kolená soderiešl 395

Čo toľkýto (ukáže posuňkem) lemeš

(jazyk opovržl.) vyplazíš.
Na to ma nenakriatneš — nenaVedieš,

čoby si mi hory doly sľuboval!
Radšej psa česať, ako s tým človekom

mať činenie.
Radšej si dolu bruchom ľahnem, akoby

som tebe mal pomôcť.
Z toho sa mi nevymodlíš! *oo

') Otudik kerék a szekérben. Tizenharmadik apoštol.

-) Miért kohôg a tetíi, ha nincsen túdeje.

3) Rozumí se témeŕ všudy: ^Neurobím, nedám (ti to),* a jiné.

Digitized by

Google

18. d) Pohrúžky.

255

ä) Po h nízky.

Ak sú ti zdravé údy milé, nehnevaj ma !
Ak £a chytím, dušu z teba vytrasiem;

— dušu ti z tela vytrasiem; —

kosti — ; — tak ťa zmrvím, že dušu

atd. ; — že iba kutle (droby) z teba

zostanú; — tak ťa šmarím, že sa

hneď na stenu prilepíš.
Ak ťa koža svrbí, ja ťa hneď vyškro-

bem! (Též:) Svrbí ťa kožka — chr-

bát.í* Č. 585. Adalb. Grzbiet 8.

Skóra 15.
Ak (ač) ti je duša milá, viac mi ani

necekni !
♦05 Ale ťa popakujem! — Ale ťa preže-

niem cez deveť skladov!
A veru ťa vymydlím, ak si ešte nie

dosť krásny!
Beda tebe, aj tvojej koži ! l) Bitkou

smrdíš ! «
Budeš ty pamätať, kedy si bol chlapovi

v hrsti. (Také žertovné.)
Bude tvoja koža biedna, ak — !
410 Čakaj, horko ťažko ti to padne; —

draho ti to padne; — draho to za-
platíš.
Daj mi, čo netvoje, lebo hneď zdochneš !
Dám ja tomu cigánsky foršpont (Vor-

spann) !
Dám ti, že ma budeš i na Abrhámovej

lúke spomínať; — že ma budeš do

smrti spomínať; — že sa ti odnechce;

— že tak Tahko na mňa nezabudneš !
Div s tebou porobím!
415 Dolož mu, a po kotrbe, aby nekríväl!
Dostaneš palicou! Odp. Palica má dva

konce, udre koho chce! Sr. Č. 269.

Kyj má dva — Adalb. Kij 33.
Druhý raz ti dvere otvorím!
Grg ti vykrútim! — Hlaď sa predo

mnou!
Hneď sa rozbliakneš, ako smola! —

Hneď si boží !
420 Hneď si ponesieš pred sebou droby na

filpase !
Hneď ťa prestrelím! — Hneď ťa so

sveta odprevadím!
Hneď ti bude fokoš po hlave tancovať !
Hncíf ti kosti — hnáty — polámem;

íver z chrbta vytncm; — obličku

odrazím; — oči vykolem; — uši
obtnem, ako psovi; — uši vyšklbem

— vytrhám.
Hodím ti to do kotrby!

Chceš dostať pomedzi plecia?! 425

Ideš! bo te tak plesknem, že ani Pán

Boh Polskú tak neplesknul! Gem.
Ja tomu spravím pamiatku, čo ma

hneď obesia; — čo mu ju nik ne-

smaže!
Ja tomu vyprostím hlavu !
Keby ch ja toho do hrsti dostal, vzal

bych mu osoh ! (=: úžitek zz: vybil

by ch jemu.)
Len ca podsypat! Pr. Modra. — Len 430

ho probuj, ale dostaneš!
Maj sa ho na pozore!
Mäkší ti bude chrbát ako brucho ! (Tak

ťa zbijem.)
Merkuj sa ma, lebo nestojím za seba;

— aby som ti na prsty nepoklopal !
Mlč! bo ti hneď papuľu oplechujem!

Trenč.
Na drobné prášky ťa somelem! (Viz 439.) 435
Nájdeš ma v dobrej vôli !
Na kabáč (pagáč) ťa zmlátim!
Nakladiem ti na chrbát, koFko sa ti

vmestí; — že neuvládzeš!
Na márny prach ťa podrvím ! (O ná-
dobe a jiném roztlučeném se ŕíká

>na krúpy podrviť«.)
Naučím ťa po kostole hvízdať; — čo 440

je to päť. Č. 611. Adalb. Gwizdač 1.
Nebij mi toľko ten jed do srdca!
Nehnevaj ma, kým som dobrý!
Nemala palica roboty ! (Též :) bude mať

palica robotu! (Viz 416.)
Neukazuj sa mi viacej na oči!
Nezačínaj si so mnou! — No len poď, 445

veď ti ja dám!
No len sa mi ho nepakuj!
Otrepem ťa ako bočku! — Otrepem

ti to o kotrbu!
Pôjdeš ho, kadiaľ hladšie ; — nemetenou

cestou ; — so psím kurom !
Radím ti, nevynes ma z dobrej vôle;

— z trpelivosti!

Rováš. Už máš u mňa veľký rováš ! 450

— Zaznačím ti to na rováš ! — Zre-
žem ti tvoj rováš! (porub.)

*) V Novohradské stolici býval kdesi nápis na klade:
kto sa dostaneš do mojej lož/ (ť.!<

»Beda tebe, aj tvojej ko/i,

Digitized by

Google

256

XVI. Rozličná rčení a úsloví.

Spláknem ťa ako sysla!

Stisnem ťa ako gajdy (dudy), čo hneď
budeš gäjdovať!

Stnem ťa ako hada!

Šak ci putec predelím! Pr. Modra.
-♦55 Také ti dám zaucho, že sa ti v očiach
ziskrí! — Také ti dám, že ho ne-
kúpiš ani v Pešti na placi!

Tak ca hodím, ač ci paty nadlecá ! Pr.
Modra.

Tak ťa buchnem — capím — capnem

— flasnem — fuknem — hodím —
chrupnem — myknem — nabijem

— opálim — ošiniem — plasnem

— plesknem — prasknem — trep-
nem — tresknem — udrem — vy-
fliaskam — zarazím — zbijem —
zmlátim — zperiem — ztlčiem (zkl-
čiem) — ztnem, že akživ viac ne-
staneš; — že hneď dušu vypustíš;

— že hneď jazyk vyplazíš; — že
hneď zuby vypFuješ; — že ti hneď
všetkých 32 zubov vyfrkne, a budeš
si ich po ceste sbierať; — že len
tak zprplíš; — že naraz usneš; —
že nikdy Boha — svetla božieho —
nevidíš — neuzreš; — že nikdy
kosti neposbieraš ; — že sa prestraš,
aký si dlhý; — že sa roztlapíš ako
žaba; — že ťa ani kňaz — ani
vlastná mať nepozná ; — že ťa hneď
krvavá polievka zaleje; — že ťa
v plachte ponesú; — že ti hneď
červené iskry z nosa vyfrknú; —
že ti hneď hoďajší (vianoční) ope-
kance z hrdla vyfrkne; — že ti
hneď oči vyskočia; — že viac ani
nemrkneš; — že zem zahrmí; — že
zdochneš — zgegneš — zgrgneš —
zkapeš.

Trh, utŕžiť si. Blízko si trhu! (Do-
kladá se i :) kúpim ti čiapku ! — Čo
si utŕžiš, to bude tvoje ! — Odo
mňa si ľahko utŕžiš — kúpiš ! —
Už si utŕžiš!

Tu ťa zabijem — zahluším — zalo-
mádzgam — zarumádzgam — zatan-
tuším — zkántrim !

Ukážem ti, kde murár dieru nechal! 4óo

Ukážem ti, po čom tu merajú; — po
čom rozumy merajú!

Uvidíme, ktorý budeme skôr sysle vy-
lievať ; 1) — ktorý skôr líšku — ja-
zveca — vykúrime ! 2j (Hlavné ti,
kteŕí se chtí jeden druhého z domu
vypuditi )

Už neobídeš suchý ; — so zdravou ko-
žou ! — Už neujdeš šustu !

Veď by som sa ja tebe nazrel do očí,
len sa ho opováž ! (Viz 468.)

Veď ja teba precedím ! 465

Veď ja tebe dám, aj že ja tebe dám !

Veď mne ty neujdeš! — Veď mne ty
prídeš pod ruku! — Veď sa mne
ho ty dostaneš do rúk !

Veď sa ja nahľadím!

Veď sa ty dostaneš podo mňa ! — Veď
sa ty nebudeš smiať!

Veď ťa ja naučím, kam fučí vietor, keď 47o
bosorky lietajú! — Veď ťa ja na-
učím móresu^) — rozumu!

Veď ťa ja opatrím - jpoženiem —
vylúznim — vyzváram !

Veď ti ja dám, že budeš na otca —
na mater — na všetkých svätých
volať!

Veď ti ja nadženiem rozumu z päty do
hlavy !

Veď ti ja nájdem pána; — napravím
krivé kosti; — obujem krpčoky na
nohy (_^ pohnú té k úteku) ; — pre-
beriem tvoje mušky — vošky; —
pretrem — preženiem — rozoženiem
— čemer 4) ; — pretrem oči, ak ne-
vidíš; — ukážem psov slepých: —
vyparím kačku; — zahudiem — za-
pražím !

Veď ty zmriavkneš; — zvieš, koľko 475
grajciarov ide do groša!

Veď vás ja premclem !

^) Nalívání vody do dér syslú deje se k jejich zAhube.
-) To poukazuje k tomu, že se lisky a jezevci z díry -

skutečnč vy-

doupete
kufovali.

•^) \'zato z lat. mos pi. mores.

*; Nejakási nemoc, která se roztĺráním žil na ruce zapuziije. Maď. csomor — der
Ekel; Unluist, un^arischc Krankheit (Slovník Blochuv). >Čemer zapáliť* značí vnitŕní
ten neduh takto léčiti : Nemocnému i)ŕiloží se na bíicho hoŕící svíčka, ta se zakryje
hrnkem a horí, až se hrnce hŕicha pevné chopí a naň tlačí.

Digitized by

Google

18. e) Krotčejší pohružky. f) Žertovné kletby.

257

Vyhodím ťa na psom drúčku!
Vyženiem ja toho čerta z teba!
Zabijem ho, hiba (jen) Boh z neho

chason vezme !
480 Zapíšem ti na kožu ! — Zaplatíš to

kožou! — Zmočím doň sekeru!
Ztrasiem ťa ako planú hrušku ! — Zuby

ti vybijem!

e) y iné y krotčejší pohružky, dilem
výstrahy.

Bude tak robiť, kým mu čierna krava
na nohu nestupí! Sr. Č. 621. Adalb.
Domyálič si^.

Bude ťa ten požehnávať! (Opačné.)

Bude tebe štica prašťať!
485 Budeš sa ty mať pred tým človekom!

Budeš ty potom na Boha volať!

Budú tomu dávať ! — Čo veľa, to vela !

Ešte ani ten nepreskočil. — Ešte je
nie všetkému koniec. — Ešte nebol
tam, kde psom chvosty odtínajú ; —
kde psom zadky holia. — * Ešte
všetkým dňom večer neprišiel. ^)

Huli beli Nemec, príde tebe koniec! 2)
490 I na Matiska pridze kriska. Šár.

Na konci bič zapleskne. — Na konci
kyjak býva!

Nebudú ti tie vrabce nádobné !

No len no! veď sa ty opáliš!

No len sa vysmievaj, dôjde i na teba!
495 No veď sa vy všetci dostanete do po-
mykova — do pekla — ako muchy
koňovi pod chvost!

Počkaj, budeš ty ešte psie dni treť;
— psotu treť!

Počkaj, dá Boh, že i naša dedina vy-
horí, ale vám ani mi nedáme klince
sbierať. (Cizí Cikáni k domácim.)
(Též:) Až nám dom vyhorí, nedám
ti klincov vzbierať. T.

Počkaj, dostanem ťa v repe! T. —
Počkaj len, lapneš dolu! — Počkaj,
veď ty prídeš na rohačku; — na

svojho; — na škripec! — Počkaj
vtáčik, veď ty sadneš na lep!

Príde i na tých pomora! — Príde na
amen! — Príde na psa mráz, čo sa
bude triasť! — Príde raz na psa
mráz! Adalb. Mrož 1. Pies 224.

Rastú pre neho konope (=z šibenice). 5oo

Skáč len, skáč, doskáčeš!

To si dobre zapíšem! — To všetko
pôjde na tvoj rováš!

Už ste si u mňa všetky hrnce pobili.
(Nedúvéŕuji vám více.)

Veď ja tebe na um prídem, potom sa
ti ešte zídem ! — Veď mňa ty budeš
ešte volakedy spomínať! — Veď sa
mu ono somele! — Veď sa ty na
mňa ešte utisneš! — Veď ty zmú-
drieš, keď sa udreš!

Zlé pivo varíš, ale si ho aj vypiješ ! — sos
Zle robíš, synku, čo robíš!

Z toho bude nešťastie — smrad —
svada — zlé !

f) Položertovné a žertovné kletby
a pohružky.

Aby ťa Boh videl!

Aštadrina (haštadrina, citoslovo), krátka
perina, dosť sa krčím, ešte trčím!
(Ŕíká rozhnevaný odpolu hncvcm,
odpolu žertem.) Pr. Modra.

Basordija motyka! — Basorka morka,
suchá homôlka!

Bodaj 3) ce čort durknul ! Šár. — Bodaj sio
sa ti krpec zbesnel! — Bodaj si tam
šiel, kde tvojho švagra včely! —
Bodaj ťa hus pečená kopla. ~ Bo-
daj ta hus kopla pečenú nohú. Pr.
Modra. Sr. Č. 613. Sr. Adalb. G^s
1. — Bodaj ťa lanský sneh spálil !

— Bodaj ťa porantalo — porazilo

— zarazilo! — Bodaj ťa straky
sjcdly! — Bodaj ťa zmok — zrak

— vzal — uchytil ! (Též :) ZraK mu
do pečene ! «.

') Es ist noch nicht aller Ta<íe Abend.

2) Nčkteré rozprávky, na kterc se {)oŕekadla vztahují, jsou dost nechutné, jako
tato: »U chudobnej vdovy bol vojak »na hospode* (ubytovaný). Tá ho musela chovať
r.ko pavúka, ba i koh'sať v plachte. Žalovala sa u kapráľa, ktorému bolo meno Koniec.
Tento jej prisľúbil, že zakročí proti tomu vojakovi. Žena majúc sľub spievala medzitým
pri kolísaní vojaka Nemca: »Huli beli Nemec, príde tebe koniec* Nitr. Šuj.

3) =Boh daj.

17

Ad. P. Záturecký, Slovenská prísloví.

Digitized by

Google

258

XVI. Rozličné výroky a rčení. 18. g) Hrubé kletby.

Ebatta zaňát, ^) kapusta šalát !
Kameň mu do očí ! — Kujem ti

zuby! T.
Naraz mu päty na zadok obrátim !
Parom mu do košele — do pečene —

do rebár!
515 Pomora na vás!

Sto oviec jeden valach. (Žert, aby se

na začátku zdalo, že mini >stobo-

hovať«)
Strela. Sto striel do jeho — sto striel

sa mu do pečene — do rebár! —

Strela jasná okuvaná ! — Strela jasná,

kopasná! — Strela vás pobrala!
Šuga, mága £a vzala. (Výklad viz U.

296.)
Zavzalo ťa!

g) Hrubéy zlostné kletby a zlorečení.

520 Beťahy ťa 2) trhaly! (= Bodaj ťa beťahy
atd. Toto > bodaj* se často i vyne-
cháva.)

Bodaj bol do tých čias na doske!
(mrtev.)

Bodaj ho Bôh zabil!

Bodaj ho čert vzal — bral — uchytil ;

— čerti vzali atd.

Bodaj ho horúci šliak (Schlag) pometal
na jeho pysky! — (Též:) Bodaj ho
divný šliak porazil ! — Šliak ťa
zavial !
525 Bodaj ho hrom — parom — zabil —
zahlušil !

Bodaj ho kat lámal — spálil — zchytil !

Bodaj ho nevôľa a to tá zlá metala!

Bodaj ho Pán Boh pobil — potrestal

— potreskal — - skáral — zahrúžil!
(dokladá se :) i s človekom, — i s ta-
kým človekom!

Bodaj ho pokrčilo!
530 Bodaj ho psia mať vzala — sjedla!
Bodaj ho psi sjedly! Adalb. Pies 10.
Bodaj ho > spiaco* vychytilo, žeby hĺba

(iba =z jen) diera za ním zostala!

Gem.

Bodaj ho sto rokov vred (zde tolik co
»zrádnik< viz Slovníček) naťahoval!

Bodaj ho udusilo! — Bodaj ho víchor
vychytil !

Bodaj ho vržená nemoc metala! 530

Bodaj ho zem vyvrhla! — Bodaj ho
zlá hodina zabila!

Bodaj ho zlá nemoc od zeme do neba
metala !

Bodaj ho zrádnik vychytil! — Bodaj
ho sto zrádnikov metalo!

Bodaj mu apatéka bola kuchyňou a vi-
zitou doktor!

Bodaj mu Cigáni zuby kuvali — trhali ! 540

Bodaj mu Cigáni zvonili. (=: Bodaj sa
obesil !)

Bodaj mu čerti dušu na pavnici pra-
žili!

Bodaj mu oči vytekly!

Bodaj mu psi húdli na jeho pohrabe.
Sr. Č. 613.

Bodaj mu psi — čerti na kare 3) trú- 545
bili — vytrubovali!

Bodaj mu rozum vyschnul! — Bodaj
mu tam chýr zahynul!

Bodaj naraz duša z neho vyletela!

Bodaj na zkazu večitú vyšiel ! (Dokladá
se tu i jinde: »i s celou svojou pere-
puťou* zn rodinou v opovržlivém
smyslu).

Bodaj nemal ani v hrobe — ani po

smrti — pokoja!
Bodaj nemohol zkapať! 550

Bodaj sa mu ruky na barannie rohy

pokrútily !
Bodaj sa na kameň obrátil!
Bodaj sa prepadnul do pekla — do

Sitna !
Bodaj sa zbesnel — zošialil — zvetrel,

žeby mu rozum ani pozajtre domov

neprišiel !
Bodajs' psom bol! — Bodaj stlel na 555

prach !
Bodaj svetla božieho nikdy nevidel!
Bodaj ten nestihnul ta prísť!
Bodaj umieral a zase ožíval!

1) Maď. Eb adtairpes (je) dal. Az anyát = matku.

2) Pády osobních zájmen rozličné: ťa, ho, ju, vás, ich, aneb i samé jméno preklí-
naného. Taktéž: ti mu, jej, vám, jim.

3) Když se 545. s 544. srovná, patrno, že se nemá rozumét »na kť/re (der Karren),
jako sme to i obrázkem illustrováno videli, ale má se rozumét »kar< (das Leichenmahl),
tedy na kťjtre.

Digitized by

Google

18. h) Jiné hrubé kletby. 19. a) U vchodu, b) Včty pozdravné

259

Bodaj vykapal — vyništel (vyničel) —

zdivel — zdochnul — shorel — zka-

menel — zkapal!
£60 Bodaj všetka ťažká pomsta od Boha

na neho prišla!
Bodaj zcepenel tam, kde je! — Bodaj

zkazu vzal! (Viz 548.)
Bodaj z pekla nikdy nevyzrel! Adalb.

Pieklo 1.
Diuk ti dušu jedol! (Též:) Nech ho

diuk vezme. Gem.
Horoba (choroba) ce tropila! Šár. —

Kŕč teba natáhel! Z Boš. dôl.
565 Nech padá s neho telo ako list so

stromu !
Shor tu ešte dnes!
Vred teba metal! (Viz 533.)

h) Jiné hrubé kletby.

Bodaj sa tisíc hrmených do teba páralo!

Dušu ti kolem! — Krížom ti dušu páralo !
570 Meďanbôh ťa zabil! — Medená jasná
strela ťa zabila!

Medenbohov v tvojej materi!

Nech ho sto bohov zabije !

Nech sa sto hromov treskne doň!

Parom. Bodaj ťa parom vzal — me-
tal — trestal — zabil — zahlušil
(i s tým, čo ťa mal — čo ťa obliekal.) !
— Daže teba perún trestal. — Pa-
rom do teba ! — Paromovská strela do
teba ! — Parom v tvojej duši — materi !
575 Sedem — sto — tisíc (atd.) bohov
v tvojej materi! (Dokladá se: » hr-
mených, tureckých* aneb i jen »hr-
menbohov< v tv. mat.)

Sedem — sto (atd.) hromov — tisíc-
nych hromov v tvojej duši — materi !

Sto (atd.) strieľ v tvojej duši — ma-
teri (sa páralo)!

Tatárbohov v tvojej materi! (Zkráceno
místo » tatárskych*, tak jako i me-
denbohov místo » medených*. Také
počet boha se tu vynecháva.)

Zrak ^) v tvojej materi !

19. Obcovací rčení a úsloví. 2)
a) Kdyi se do ciziho príbytku vcházi.

Ni tu komu do maceri nalac. (=: Není 58o

nikoho doma.)
Pustá fara bez farára.
Vôlakoho nám Pán Boh nesie. (Když

domáci slyší na síni dvéfe otvírati.)

^) Pfivéty a odvety pozdravovaci.

H os t. (Také ven z domu.) Dobre (ô)
ráno — dobré odpoludnie — dobrý
deň — dobrý večer — (pri odchodu :)
dobrú noc vinšujem ! ^) — Šťastlivé
dobré ráno atd. — Pane Bože vám
daj dobrý deň atd. Domáci. Ďa-
kujem pekne, pekne vítam — vitaj-
teže u nás; dkkujem ponížene, po-
nížene vítam ! H o s t. Ďakujem pekne,
(k vyšším:) — ponížene!

H os t (pri loučení). S Bohom zostaňte

— zostávajte! — S Bohom že tu
atd. — S Pánom Bohom tu atd. —
Pánu Bohu vás porúčam ! ^) — Dobre
sa tu mávajte! — Dobrého zdravia
vám vinšujem ! — Zdraví bucfte —
zostaňte — zostávajte — tu zostaňte !
atd. — Zdraví sa tu mávajte! Do-
máci. Zdraví že chodte s Pánom
Bohom ! — S Pánom Bohom že cho-
díte! Novohr. — Zdraví s P. B.^)
(aneb i jen:) Zdraví! — Ďakujeme
za navštívenie; — že ste nás ne-
obišli — neohrdli! - Nech vás Pán
Boh sprevádza! — Šťastlivú cestu
vám vinšujem!

c) Jiné pfivéty a odvety návštevní.

Ho s t. Hotový fruštik.^ Dobré ráno! 585

— A si dobre kúrite? (č. topíte.)
Dobrý deň! — Čože porábate? Dobrý
deň ! (Zvláštnost jest v tom, že otázka
nejaká pŕedchazí sám obligátni po-

*) >Zrak,« tu bájeslovnč. Na to poukazuje také výraz podivení: »Káže je to zra-
kovská mater !« XVI. 37. aneb »Bodaj ťa zrak vzali* XVI. 510.

^) Pod b. c. nejdou abeccdním pofádkem, sic by se byl pi^irozený poŕádek na
velikou ujmu veci porušil.

^) »ŽeIám, prajem« není z lidu. Tento ovšem má slovo »prajem,« ale jen v smyslu
» žičím.*

^) »Porúčam sa* a »slúžebník* není z lidu.

») V Prešp. stôl. ŕíkají obč stránky: S P. Bohém!

17*

Digitized by

Google

260

XVI. Rozličné výroky a rčcní. 19. c) Jiné včty návštev.

zdrav.) — Ako sa máte? Akože
sa tu mávate, či ste mocne zdraví?

— Ako vám zdravie slúži? Do-
máci. Ďakujem za opýtanie, dr-
žíme sa pomaly; držíme sa ešte
hore koncom; žijeme — trváme —
do vôle božej ! Máme sa len tak,
ako hrach pri ceste. Adalb. Groch
10.; — len tak v oba časy (mrzký
i pekný); — len tak po chudopa-
holský; — len tak s prácou —
s trápením ; — neponosno (nežalujíc)
Bohu, ta ešte, dosť dobre; — ako
chudobný v bohatom meste; — aj
dobre aj nebars ; — aj lepšie by sa
sneslo. — Zdraví sme, dkkovať Bohu,
vy či ste zdraví? — vy sa chváľte

— pochvárte. Host. Zdraví sme aj
my, len aby Pán Boh dal na ďalej.
Domáci. To je najlepšie!

Host. Ako sa máte? Domáci. Ako
o nás dbáte. (Výčitka.) Adalb. Mieč
si^ 17.

Kzfídkavému hosti. Museli ste
zablúdiť! — Kde ste sa tu vzali?

— Kdeže kríž napíšeme? — Ani
chýru, ani slychu o vás! — Len čo
vás dobrého k nám doneslo! —
Azdaj vás búrka k nám dohnala ? —
hromy dohnaly? — Kde že ste sa
sem prikonali? — Musíme ti vajce
dať (po prvé pŕišlému).

Ako si mi milý, tak si mi nemilý!
(Návšteva v nepríhodný čas pro ne-
odkladnou práci.)

Domáci. Čože si nám doniesol ? H o s t.
Ba skorej by som chcel odniesť. Ako
sa ja naučím k vám chodiť! (Častej i
pŕicházející.)
590 Sadni si, lebo nemôžeme spávať. —
Host neb domáci. Sadnem si
k tebe, aby som omladnul (pochle-
buje starší mladšimu). — Sannem si
k vám, babičko, aby ste omlally.
Z Boš. dol.

Postavte si na hlavu, chladno je. —
Podajže stoličku! — Vari ste neza-
slúžili? (Když se starší zdráha ruku
si dáti polibiti.)

Akože sa vy tam mávate, či ste zdraví?
Host. Pojedni sme už aj pozdraveli !
Domáci. Nuž vari Pán Boh dakoho
povolal ?

Domáci. Čože nového u vás? Host.
Nič takého, len sa staré pletie. —
Nič takého, skorej tu dačo, ako pri
meste (hovorí skromné »dedinec«,
vesničan).

Domáci. S duba spadol, ešte si od-
dýchol, a ty už chceš odisť! Adalb.
Chlop 48. D^b 11. — Či si pre
uhlie — oheň — prišiel, že už chceš
odísť?! Č. 637.

Pri loučeni. A príď častejšie! Host. 595
Hoj prídem, aj zunujem sa vám. —
Keby ste len o piaď boli bližšie
k nám! — Tak je k nám, ako
k vám. 1) (zzTak vy môžete pŕijít
k nám, jako my k vám.) Adalb. Ďa-
leko 4. — Zabijte dom klincom a
príďte. (Když se vymlouvají, že ne-
mají na koho dôm svéŕiti.) — Prí-
dem (v určitý den), čo budú hromy
biť ; — čoby sekery s neba padaly ;

— čoby čerti lietali. Sr. C. 579.
Jáť musím — Až nás zase Pán Boh
dovedna svedie, potom — Keď ťa
Pán Boh domov prinesie, tedy si
pozdrav svojich (aneb jiné naručení).

— A nezabúdaj na nás!
Žertovná slova pri loučeni.

A neukradni nám dačo! (Když kdo
v noci pfes tmavou síň, » pitvor*,
domô odchází.) — Idem ťa odpre-
vadiť, aby si sa nevrátil. — Šťast-
livú cestu a po kolená blata! —
Šťastlivú cestu po suchu až ku vode !
Pozn. Když nékdo z návštévníkú na
krátce odejde a zas se vráti, tedy
vkročiv do domu ŕeknc: >Budbie
s Pánom Bohom !« na to pak do-
máci odpovedí: >I s Duchom Svä-
tým ! «

d) Když cizi nájde domácich pri jidle.

Dajte mi raz vzjati ! Ej, raz vám ne-
dáme, ale viac ráz si vezmite! (Raz
zi: jedenkrát, myslí však misu se

1) Sr. Annyira van innen oda, mint onnan ide.

Digitized by

Google

19. d) Cizí u jídla domácich, e) Pfímluvy mimo dum; k pracujícím.

261

vším jídlem) Novohr. — Nech sa
vám páči s nami! H os t. Zdraví
užívajte! — H os t. Ráč Pán Boh
žehnať !^) Domáci. Nech sa páči
s nami chovať! — Host. Pán Boh
vám požehnaj! Domáci. Všetko
zdraví, poďte s nami! VI. SI. 252.
Rač Pambô žehnať! Dom. Nédamy
se odehnať.

ť) Pozdravy a pŕimluvy mimo dúm
a k pracujícím zvlášté,

Deľako (ďaleko) .> Delako zajdete.? (Otáz-
kový pfízvuk na první slabice de^
Kdeže (kamže) ste sa rozohnali? —
Kdeže ustávate .í> — (Détem beroucím
se pryč z domu, posmešné:) Kdeže
zase Pán Boh pomôže?

Dobro štestia vinšujem! — Daj Bôh
šťastia ! (Odveta.) Pane Bože daj i vám !
— Pomáhaj Pán Boh! (Odv.) Pán
Boh uslyš! (Brezno.) Pomáhaj aj
vám (Novohr.)
600 Pri jednotlivých zaméstnáních.
Mlatcovi: A dobre podsýpa? —
V é j e č i : A dobre duje (vetrík, prú-
van) ? — Pŕádce: A sa dobre toní
(točí)? --Tkadlici: A sa netrhá?
(aneb:) Spešno vám! (Odv.) Spešno
vám zdravie! Spešno vám dobrú
ženu -- milenku atd. (Novohr.) —
Dojičce: A dobre búri? — Pri
sbérání smotany: A dobre pod-
chodí? Pradie né: Bielo vám, bielo?
(Odv.) Bodaj bolo, bodaj bolo!

f) Reči pri hostináchy i vubcc pri
stolovaní.

aa) Rozličné.

Aká vôľa, taká chuť. (Když si noukaný

ncbéŕe.)
Ak ja to vypijem, potom poviem tejto

peci: » Dobrý večer!*
Ani mi chleba krájať nedali. (Ztéžuje

si chladno prijatý.)
Bylo všeho až huj buj ! T.

Bude krstenie ! (Praví se tomu, kdo na 605
hostine néco rozleje aneb rozbije.)

Budeme s veľkou lyžicou jest. 2) (Ho-
stina.)

Budem ti myšlienky vedeť! (Pijící, co
jiný nedopil.)

»Budbie chlapci veselí ako mucha v ky-
seli ! «

»Čas prísť, čas odísť!* (Heslo k roz-
chodu.)

» Ďakujem, nechcem, nebudem, alebo 610
len dajte !« (O zdráhajících se ale
toužících.)

Dostane sa mu stará (za ženu, tomu,

který si poslední z láhve vylil).
Ešte do páru; — do tretice! (Ponu-

kování.)
Hej, veselo hosti, pečenek a vína

dosti! T.
Jedzte len, jednako 3) to psom bude;

— jednako to psom dáme. (Žert.)
Jedz že, doma sa nenaješ (totiž na 615

tento čas).
Keď sme sa sem sišli, buďme dobrej

mysli; — buďme jednej mysli; —

dajme si po grešli.
Mali nás utopiť vo víne.
Mohlo veselie (svatba) nebyť! (Povzbu-

zování k veselosti, tanci, zpévu,

pití.)

Musíme ncčo nechať (nahať; na »mó-
res«. (Ne vše pojíst.)

» Nechcem, nechcem*, a len by bolo. 620
(Viz 610.)

Ncchže sa vám páči, nedajte že sa
núkať!

Nechže sa vám páči ! (Odpoveď:) V do-
brej ruke je (~vy sám dŕíve).

Nechže sa vám páči z tohoto trápenia
(koláče); — súženia (>hriata« pá-
lenka); z tohoto »bohuprisám< (pá-
lenka vôbec).

Nechže sa vám páči z tohoto všah-
dajšieho! (chleba). Odp. Veď sa za
taký modlíme.

Nelcj mi zpak ruky, (opačným smérem ^-^
ruky), lebo sa opijem.

Ncnechajžc si sirôtku ! (Dopij !)

*) Toto jest ryzí slovenské místo » dobré chutnanic,« alebo pravé » dobrý apctít.«

2) Nagy kanállal eszik.

^) Partikule ^jednako* má v slovenčine tento význam: když i ne; pi^i tom všcm.

Digitized by

Google

262

XVI. Rozličné výroky a rčení. 19. f) Reči pri hostinách.

Neodhŕnajte sa od božieho daru, krá-
jajte si, akého nám Bôh požehnal
(chleba).

» Nepôjdem odtiaľto, kým nepríde hriato,
kým sa nenapijem, odtiaľto potiaľto.
(Píseň.)

Nieto tak plnej stodoly, žeby sa do
nej ešte nečo nevmestilo. (Vymlou-
vajícímu se, že už nemuže jíst.)
630 Niet väčšieho blázna, ako flaša prázdna.

Nože mi naccngaj (nalej)!

Nože nech sa vám páči, — k úžitku
vinšujem !

Núkať, ponúkať, nukaný. Dá sa
ponúkať, ako mladá nevesta ; - ako
na krstení; — do desiateho rázu.
— Ej, akýže si núkaný! — Len
deväť razí ho ponúkli. (Zostal lačný,
hanbil se jísti. V Turci prý deset-
krát noukají.) — Nože sa nedajte
núkať! Odp. Veď ja jem ako doma.

Odišiel, ani nepovedal : zdrav buď svete !
635 Odobral sa od kľučky.

Pán Benický s pani Benickou. (Když
manželé na hostine spolu sedí.)

Pán Boh čistotu miluje. (= 1. Pojez do
čistá. 2. O tom, kdo nemá nie,
iron.)

Piť (napiť, dopiť, vypiť, zapiť). Dajte
jesť, dajte piť, mohli ste nás na ve-
selie neprosiť. (Viz 618 ) — Huncút,
kto si nevypije! — Napij sa z pl-
ného aby si bol plný. — Na prst
nedolej, na prst nedopij ! (Pravidlo
slušnosti.) — Salus Peťko, vypij
všetko! — Vypij po nehet (t. j.
do spodku, nebo >štrngajúci si« drží
» poháre* za samé dno.) Zapijže si
tú pečenku ; veď sa bude nazdať, že
ju to pes sožral.

Poctivosť nám ohradili.
640 Pojedzme všetko do čistá, aby zajtra
bolo pekne.

PosedVne si, aby sa nám salo (sadlo)
zaviazalo. Adalb. D. Jesč 106.

Prijmite, čo Bôh požehnal!

Takto rečme, ta sa vlečme ! (Viz 609.)

To Bohu na česť! (Když » pohár* pŕe-
lejou, pŕeplní.) A ľuďom na posmech !
(dokladá jiný.)
645 To si necháme na potláčku — na po-
spas. (Néco výborného z jedení a
pití.)

To sú veľké kusy (porcije). Odp. Vezmi

si dva!
Ulej totka (tetka), nech svák strebe!
Už čoby si mi žabu ponúkal, vzal by

som si, na toľké núkanie!
Už dosť bolo dobrého! (Viz 609. 643.)
Vše po páre, ako bôty. (Viz 636.) 650
* Všetkého bolo dosť, len ponukačov

málo. Adalb. Jesč 4.
Z dobrej ruky nezaškodí! (Noukání.)
Z mojej ruky cukor sladký; — aj mäd

sladký! (Noukání.)

bb) Prípitky.

Aby že nám dobre bolo! (Dvojsmysl:
»že nám* a » ženám*, na který se
odpovídá:) A mužom nezaškodilo!
Gem.

Budz zdrav, rozume ! Šár. (Též :) S Bo- 655
hom rozume, zajtra ráno sa vidíme !

Na tvoje zdraví a môj užitek! Pr.
Modra.

Nech nás Pán Boh živí ! Odv. Pán Boh
uslyš nebeský! (Aneb:) Na dobrý
úžitok a na dobrú krú! (č. krev).

Nech Pán Boh živí mojej ženinho muža !

No bodajže vám len všetko ztade von
vyšlo, kadiaľ dnu prišlo, (zn Do > po-
hára* nalito, z » pohára* vypito.)

Pán Boh nám daj takých štrnást, ale 66o
tento (pohár) nerátam. Pr. Modra.

Poteš nás Bôh vespolite, a každého
osobité !

Za dobré a úprimné zdravie! (> Úprimné
zdravie* nemá smyslu. Nevhodné
pŕeneseno snad ze »Za dobré a
úprimné priateľstvo!*)

Za nás dvoch, živ nás Bôh, za štyri
očká, za dve srdcčká, za literu M,
čo je v srdci mém!

cc)Y^\ loučení se po hostine.

Nech chudobe pripíše hosť, čoho ne-
bolo dosť! (Hostitel. Viz 669.)

Nech vám to Pán Boh vynahradí! eós
(Host.)

Odpytujeme zo všetkého nedostatku;
— ak sme v čom nedostatoční boli !
(Hostitel).

Digitized by

Google

19. g) Riizná praní, h) Rčcní zdvorilosti a j.

263

Odpytujem z grobianstva! (t. j. jestli

by sem pri zábave byl (koho) urazil;

jestli by sem se byl neslušné choval).

(Host.)
Pán Boh zaplať a požehnaj. Pán Boh

požehnaj aj na druhý raz! (Host.)
Psote pripíšte, čo chýbalo jedlu! (Ho-

stitel.) Č. 643.

g) Rúzná prdni. (Viz výš Prípitky.)

aa) Obecná.
^"'^ Boh nech tomu dopomáha, kto na
naše dobré ťahá!

Nech Pán Boh pomáha tomu, kto
dobre chce! (Tímto zakrýva lid
často svou nesoudnost.)

Nech vám smútok vždy voda umýva !

A. Pán Boh od nás — B. buď po-
chválen !

Pán Boh s nami a zlé preč! Č. 14.
^^5 Pane Bože, daj nám lacné kože!
(=z Dobré časy)

Pane Bože, pomáhajže, a daj sily do
každej žily i ^) (V Gemer, stolici :)
Pane Bože, pomáhajteže! (Tedy dvo-
jení — vykání Bohu.)

V lete robia kolieska a v zime sánky,
nech žijú obidve stránky!
ód) Žertovná.

Nech Pán Boh pomáha každému,
i tomu, čo uteká, i tomu, čo za
ním beží!

Pane Bože pomáhaj, a ty čerte ti-
skaj I
680 Vinšujem vám všetky vinše; na môj
pravdu neviem inšie!
cc) Kftinná.

Bodajby ti Pán Boh takého stchlíka
požehnal, čoby nado všetky vtáky
lietal ! (Preje bába na kŕtinach né-
které mladé žcné.)

Nech ho Pán Boh lepším darom ob-
darí, ako ja! (Hovofí skromné
kŕestný rodič, dávaje kŕténci^^ dar
»do plienok.*)

Odnesli sme vám pohanča, donesli
sme vám kresťanča, nech vám ho
len Pán Boh živí atd. (Pŕímluva

kŕestní matky k rodičúm nemluv-

néte, když od kfestu s ním pŕi-

jdou.)
(i(i) Kupecká.

Kúpil dobrý od dobrého, nech Pán

Boh požehná jedného i druhého!
Nech nás Pán Boh oboch požehná, 685

aby sme si vždy mohli smelo do

očí pozreť!
Nech vám dá Pán Boh pri zdraví

užiť, čo sle kúpili! Odv. A vám

nech Pán Boh dá, aby ste vždy

mali čo predávať!
Nech vás Pán Boh požehná na statku

(č. dobytku) a mňa na peniazoch.
ee) K détem.

Dievčaťu boháč, plctáčke koláč!

(Praví pletáčka, když dévčeti vr-
koč zapletla.)
Hen toľký narastieš ! (Praví tkadlice

dítéti, padlý člunek ji podávajícímu,

pľi čem jak jen muže vysoko člu-
nek vzhôru vyzdvihne.)
Za koľko vlasov, za toľko časov! 69o

(Když díté dostane nové šaty, tedy

ho potáhnou za vlasy, ŕíkajíce. aby

za tolik roku šaty trvalý, kolik

vlasu v ruce drží.)
Zdrav, zdrav zodrau, a oderky do

špitála! (pri čem ho opét za uši

potahují).
ff) Jiná.

Aby ste ich zdravý zedral a na

druhé sa sebral. — (Pŕání majiteli

nového odevu.) Pr. Modra.
Bodajby dom tento radšej shorel,

akoby mal na inú zkazu vynsť!

(Dŕíví ze starého dreveného domu

se spáli.)
Na poli úrod, na dvore príplod!

(Novoroční vinš.)
Svätojánske požehnaní nech zostáva 695

medzi nami! (Na dcn Sv. Jána ev.

žehná se víno.)

h) Rčcni zdvorilosti, s/ušnosti, poniže-
nosti a jlntf.

Od|)ytujem pekne pes — kôň sviňa —
— ■ hnoj. (Krava a ovce se neodpytují.)

*) Jinde: >a chuti do každej tckuti.* »Tckuť, pi. tekutý «= nohy, ruce. »Koľké má
to dieťa tie tekutý!* Zvol. jmenovitc Staré Hory. Šuj.
^) Slov. »krstňa, krstniatko.*

Digitized by

Google

264

XVI. Rozličné výroky a rčení. 20. Ruznč zápisky a j.

Odpytujem vašu poctivú hlavičku i tento

stôl, čo dar boží na ňom býva

(a teď již nasleduje nejaké neslušné
slovo, často s náležitou prudkostí
vyslovené, zvlašté tehdy, když nékdo
svou pri líčí).

Ponížene pekne vás odpytujem, nech
vás Pán Boh lepšie uctí ako ja —
- (Víz pŕedešlé.)

Jaj, čím že sa my odslúžime!
700 Veď ste sa to mohli neustávať.

Veď to nemuselo byť! (Když se po-
vinný dar prinese.)

Nech vám Pán Boh vynahradí sto tolkô
na to mesto! — Zaplať Pán Boh!

Veď som ja nadišiel ponížene prosiť —
Ruky, nohy boskávam ! (Pri prosbe.)
'05 Už nikoho nemám iba vás a Pána Boha
nad sebou !

To je okrem krstu a duše ako človek.
(Když se zvíŕe k človeku prirov-
náva, tedy se kŕestem a duší ohra-
zuje jeho pŕednost.)

To je — neprirovnávajúc — ako člo-
vek. (Podobné ohrazení, že vlastné
nechce pŕirovnávat človeka ku zví-
ŕeti, aby nikdo nemyslel, že jej za
jedno s tímto považuje. Velmi cha-
rakterističné !)

20. Ruzné zápisky a rSení.

a) Zawirka. listu (psaní).

Pero psalo, srdce hralo, a na vás,
rodičovia moji, vzpomínalo !

ó) Do knihy na pfedek zapisuj í:
Kto tú knižku ukradne, tomu ruka
odpadne; dáme mu kyjovej masti,
čo nebude viacej krásti !

rjNa konec spisu školského:
Finiš — koniec, koruna (corona) —
veniec, opus — dílo, aby to všetko
dobre naučeno bylo!

rt')Hlásníkzpívá (bibličtinou, vlastné
češtinou, ovšem slovensky vyslovo-
vanou, tak jako se vôbec čeština
na Slovensku vyslovuje, v chráme
u evanjeliku i doma) :
Chvál každý duch Hospodina, i Ježišc
jeho Syna; už uderila (desiata) ho-
dina! Opatrujte svetlo oheň, aby
nébyl lidem škoden, (aneb:) aby
. neuškodil lidem ; spočívajte s Pánem
Bohém ! 1)

^^Žebrácké prosby a j.

Tiež pekne prosím pre meno božie,
keby ste (ma) neopúšťali chudob-
ného žobráka (jestli se znwzačenými
udy, tedy > lazára*), čo si ja (= který
si) nemôžem zapracovať. Budem sa
Pánu Bohu modliť za vaše zdravia,
štéstia, hojnô božskô požehnania.
Neopustí vás sám otec nebeský
v nebeskom kráFovstvi ! (e). 2)
Kelo dáš, teľo dáš, len daj z úprim-
nosti; príde duša tvoja do večnej
radosti! (Zobr. píseň.)^)

710

1) Nápev :eahchgisae;agegfedc;efisgiseagfe. Týmž nápevom
pri tretí hodine po pulnoci, v zime a vúbcc, když je jeŠté tma: »Povstaň, povstaá duše
verná, chváliž svého Hospodina, už uderila tretí hodina. Jednou však, — stalo se to
v Králové Lehote, v Liptove — dovolil si hlásnik na místo této pobožné zazpívat takto :
» Vstaňte hore staré ženy, napraďte si po vreteni ; a vy mladé ešte spite, dosť sa s deťmi
natrápite!* Na to prý jedna stará žena, která již svítila, ven vybehla a náležité mu
vynadala.

2; To tak bývalo, dokud ješté častéji chodívali stai'í žebráci v prastaré »kabanici«
(halene) z nesčíslných záplat pozústávající, s kloboukem na zádech pŕipnutým (pro po-
hodlnosť, aby nemuseli všudy smckat); takže s >vrecom« na zemáky, s >vreckom« na
mouku a s »vrecúškom« na sul.

3) Kdesi v maďarské obci zazpíval slovenský žebrák následovné: »Zapár, Bože, tú
dedinu, nech vyhorí z dom' do domu; azda budú lepšie dávať, keď sa budú znovu
stavať.* Následkem prenikavého nápevu, ač nerozumeného textu, že jej potom pŕehojné
obdarovali. Nevi sc již, který to byl nápev. Nápev však k oné »Kero dáš, teFo dáš«
jest :gggŕ/cdcisbabag (opétuje se). Jináče vyzpévovali pi^edtím žebráci také
nábožné písné, často s pruvodem houslí, o kríži a doufání v Boha, aneb dobé církevního
roku pi^imcŕcné, a to vždycky ncjpronikavéjších nápevu písnČ, jako: Doufám v Boha

Digitized by

Google

21. Prívety a odvČty žcrtovnč.

265

720

Amen dixi, fuk do kapsy! (Když
žáci po »patrisovaní« t. j. po » pý-
taní,* žcbrání chodívali.
/J P f i báječném videní.
715 Ak si dobré, poď sem; ak si zlé
prepadni sa! (V povéstech).
Čo nechceš, čo nežiadaš? (Kdo ducha
vidí — hovorí lid — má se ho
vždycky jen takto [zápornou for-
mou] zeptávati.)
^^ Zbojnícke.

Daj Bohu dušu a mne peniaze!
Hneď si syn smrti!

21. Prívet J' a odvety.
(Nejvíc žertovné, detinské, aneb détem
ŕíkané odvety na vážne mínčné prívety.
Nékdy jsou hned i prívety žertovné.)

Aha, mucha! (v jedle). Ved je už zrelá,
už je po Jane.

Aha, uhlík! (v polívce). Nebudeš mať
žrenie (v stŕevách).

Aké hviezdy! Čo ťa hniezdi?

Aký si mrchavý (zlostný)! Keby som
bol dobrý, psi — svine — by ma
sjedly; — už by ma boli v kapuste
sjcdli. Adalb. D. Dobrý 89.

Aký si ty! (výčitka). Aký včera, taký
dnes, iba že som o jeden deň starší.

Ako delako (ďaleko) je to (ta)? Ho-
dina aj falatek. — Naj tiaž tatam
príti, potom je blízo. Novohr. —
Ako odtiaľ sem. — Keď ta prídeš,
aj kameňom dohodíš. — Čoby ska
lou dohodil — doláčil — a ostat-
nie dobehoF

Ako je jasno! Čo ťa plasklo?

Akô je meno tomu psovi? Ako tebe.

Amen! Zabil starú babu kameň!

A potom? Za plotom.

Bolí! Boli, boli, ale už odišli.

Bolí ma! Boí ho i ty!

Bolí ma brucho! Chyť sa za ucho!

Bolí ma hlava! Priviaž si ju o koleno!

Bože môj ! A môj je š vec ! Veď je aj
môj nie Pauko (Palko).

725

7J*)

Bude! Bude, ak sa nepohubí.
Či dlho bude pršať? Kým neprestane. 735
Či je to dobré? Veď nikoho neubilo.
Či je to dobré dieťa? Dobré, keď spí

ani jesť nepýta. Adalb. Dobrý 39.

D. Dobrý (39).
Či počuješ, čo ti vravím? Počujem ale

nedbám.
Či prídu? Prídu, keď obídu.
Či to dieťa (novorodzeniatko) nemá 74 »

dákej chyby? Nemá veľkého prsta.

(Toho vubec není, nebo je to palec,

a ostatní jsou prsty.)
Či to vieš ? Potom zviem, keď to sjem.
Či vieš, čo nového? Uhádncm, kecFmi

povieš.
Či vynde? Vynsť vynde, ale či dôjde

(či dosť bude) ! (I ten první toto roz-

umí, ale druhý podkladá slovu > vynde*

ten smysl, že vyjde z mechu.)
Čo budeme jesť? Čo budeme do úst

klásť. — Obzerance. — (» Obzerať

sa« místo jedení =: nie). — Ničíky

(1= nie). — Polievku s vidličkou. —

Najprú dačo, potom nič.
Čo budete variť? Kyslé na sladké. — 745

Malý hrniec vo veľkom. — Vodu

na mäkko. — Z raka klepeto.
Čo mi dáš? Štyri kone na sobáš.
Co nového? Zabil krivý čaptavého.
Čo odkážete? Pozdravenie na strelenie

a lásku na retiazku.
Čo si nám doniesol? Čo tam nového?

Nič ! To je dobré do oka, ale mrcha

(č. špatné) do brucha. (Jinak i slovná

hra: nič«i=č. nickamínek, album

nihili.) Adalb. Nie 2.
Čo si robil? Cmar som drobil. Dýchal 750

som, aby som sa nezadusil.
Čo tak pozeráš na mňa? Laľa, mačka

na kráľa pozre, a ja by som na

teba nemohol 1 1) Sr. Č. 289.
Čo tam slýchať? Nechcú staré baby

zdychať a mladé za muž brať. Adalb.

Baba 36.
Čo ti tam dali ? Najprú málo a potom nič.

v mém neŠtéstí. Jezu pŕispéj k zpomožení. Kde jsi múj pfemilý Ježíši Kriste. Kde jsi
muj JežíŠi, ó lásko má. Moc Boží divná fadv.). Podckujmcž Kristu Pánu (o umučení)
a jinč. Avšak jest i anekdota o slepé m žebráku: »ChlapČe, idú ľudia?* Když spruvodčí
ŕekl, že jdou, zpíval slepec néktcrou nábožnou píseň. Pakli ŕckl, že nikdo nejde, tcdy
zpíval svetskou oplzlou píseň: »Kačcnko, Dorotko* atd.
*) Királynak is szcmcbc néz a macska.

Digitized by

Google

266

XVI. Rozličné výroky a rčení.

Čože mi stúpaš — rúcaš? a j. Veď ja
nemám oči na zadku. (Odpoveď více
zlobivá než žertovná.)
^^ Daj mi veľa! Veľa ani kôň neunesie;
— ani na voze neuvezú. 1) Sr. Č.
83. (To jisté odvetí se i na prívetu :
»To je veľa!*)

Dajte mi chleba! Vzal ho Glemba, a
povedal že netreba.

Dajte mi koláča! Nech sa mi roztláča.

Dajte mi mlieka! Pomaly strieka.

Dajte mi vody! Prežehnaj sa keď ťa
vodí (totiž mátoha, Gespenst, stra-
šidlo).
'^ Ďakujem ti, že si ma nesjcl! (Kdo zí-
vaje veliké ústa otvírá.) A ja tebe
že si mi do úst nevbehnul!

Dal ti už dakto? Dal. No tak máš.
Dal ti už dakto? Nedal. No tak ti
ani ja nedám.

Dám ti palicou! Palica má dva konce,
údre koho chce. (Není ze žertu.)

Dobrá noc! Všetky blchy na pomoc!

Dosť už, dosť! Dosť je, keď bijú. Č.
526.
"65 Ebatta! Vopchaj nos do blata! (Viz
511.)

Ešte raz! Za peniaz!

Hádaj ! Hádaj zomrel a ja žijem.

Chlapci ! Chlapci husi pasú ! (Od vč tuji
urazení mladíci.)

Iba o vlas som zchybil! Ale pozdlžky.
'70 Idem domov! Škoda by ťa bolo do-
mov (mzemŕít).

Jaj, padnem! Radšej si sadni! Veď ne-
poletíš ďalej od zeme.

Jeden, dva, tri! Pán Boh nás opatri!

KašeT ma dusí! Od kašľa sú dobré
z kyjanice modzgy.

Kašlem! To pred smrťou. (Ovšem ne
po smrti.)
'75 Kde (kam) ideš? Kde kráľ pešky cho-
dieva. Kde pán sluhu nepotrebuje.
(Do záchodu.)

Kde (kam) ideš? Z práce do roboty.

Kde si bol? Kde sa ľudia nestarejú.

Kde si to vzal? Kdeže páni zámky

berú? (zakúpil sem.)
Kdeže je N.? V gätách — v košeli

— v nohaviciach. 2)
Kelo (kolik) rokov máš? Meru (40) vso

aj s obročnicou. (Slovná hra. >Mera«

izimíra. »Obročnica,€ v nížto se

koňúm obrok dáva.) Gem.
Koľko je hodín? O jednu viac ako

predtým.
Koľko máš hodín ? Jedny.
Koľko takých chlapov ide do polmece ?

Chlapov na meče nemerajú (bráni

se malý).
Lačný som ! Zakrešem ti, keď si lačný

(totiž na kíesací kámen).
Luterán: » Dobrý deň vinšujem.* Ka- 785

tolík : »Sjedz ho, keď ti je dobrý !« 3)
Málo chýbalo ! A moc škodilo !
Musím nosiť! (totiž nejaké bremeno).

Netreba ti konopí, keď máš čo no-
siť (šaty).
Nech Pán Boh chráni! Pán Boh nemá

ticska (ohrabla), žeby chránil.
Nech sa páči z tej kapusty! Aj mäsko

je dobré!
Nejed/, brada sa ti kníše! Nech sa 790

kýva, keď užíva.
Nemám čo robiť ! Tancuj !
Nemám peňazí! Chyť sa za väzy! (č.

vaz).
Nemám si kde sadnúť! Napľuj si na

zem! Sadni si na zem a nohami

opáľaj !
Nemôžem to dostať! (dosiahnuť, je vy-
soko). Podlož si kartičku!
Nemôžem to vystáť! Sadni si, keď ne- 795
. môžeš vystáť.
Neplač ! Veď ja neplačem, iba mi slzy

padajú. (Slovná hra. Šaty, prádlo ve

vodč » plákať. «)
Nesmieš ! Veď sa ja nesmejem.
Nevieš ani čo je ^' bé cé ! Ba viem

aj čo je e em^ keď sa ich dobre

najem.
No len no! Sjcl pes koleno.

1) Sokat szekér sem bér.

ií) \Vo steckt N.? Im Hemde - in sciner Haut.

3) Katoh'k se pončkud hnevá na luterána, že i^íká »Dobrý dcn« místo ^Pochválen
Pán Ježíš Kristus!* ačprávc mu tento na toto poslední vdččnč odpoví »Na vdky,
amen !<

Digitized by

Google

21. Prívety a odvety žertovnč.

267

800 Oddýchni si! Veď dýcham.

Odkázali službu. A na koni družbu.

Pán Boh daj zdravia ! Ako ľudia vra-
via. Tak u nás vravia.

Pán Boh s nami! A vlk s kozami.

Pán Boh zaplať! A viac naklaď!
805 Počo si prišiel? Aby som sa s tebou
sišiel.

PodVne jesť! To je dobrá zvesť! To
je pekná reč! Adalb. Ješč 16.

Porezal som sa! No už ti tadiaT drobce
vyndu. Veď ti to zacelie, kým sa
oženíš. 1) Č. 577. To se ti do svat by— ;
— kým sa budeš vydávať. Adalb.
Wesele 1.

Povedz >krakorija!€ Krakorija! Kúp
si tak ako i ja! Adalb. Kraków 19.

Povedz >kuk!€ Kuk! Keď nemáš, nuž
si kúp!
810 Povedz >rosa« ! Rosa! Fuk moja nátcha
do tvojho nosa!

Povedz >tík€ ! TÍ k! Tvoj otec je vlk.

Pozdravte sa vašim! Aby dali grajciar
našim.

Prší dážď! Veď mu je na dol. To len
ten, čo sa nemôže udržať.

Prečo? Preto druhé od kraja.
8í5 Rozprávaj dačo! Ktože by teraz roz-
prával (totiž ploty, které se po sc-
brání úrody zvyklý » rozprávať*).

Ruky boskávam! Prosím, nie sú umyté.

Sjedz! A nikomu nepovedz!

S Pánom Bohom! I s batohom!

Starý ! Nadúchaj mi pary I
820 Stav sal Sjedz ty. h ... o a ja bravcal

Sverte že mi! Zver má nohy, ujde do
hory.

Tie hodiny nebijú! Ja nerád, kde bijú.
(Výprask.)

To je novina! Zapíšme ju do komína!

To je škoda! Škoda je, čo pes nesjie
(t. j. CO již ani pes nechce).
825 To je už kríž! A to bez Krista Pána.
(Č. A na ném žádný Pán Búh.) 1 pä-
tina.

To nenie čisté! Jaj, nevieme, od čoho
tučnieme. (Nuž, veď — vraj — každý
človek musí dakoTko funtov nečistoty
sjesť, kým žije«.)

To sú pletkyl Pletky robí pernikár.
Pletky sú sak.

Udrel som sa! Neplač, tam ti sadlo
narastie !

Uprší ma! Väčší narastieš!

Už idú! Idú, ak nestoja. 83o

Veď ťa ja naučím! (Hrozba.) Budem
múdrejším, keď ma naučíš.

Vinšujem vám všetko dobré! A Cigá-
ňom otrhané.

Vivat! Kde budeme bývať?

Vo škole. Voš nekole, ale hryzie.

V piatok budú krivých páliť (Krivý:) 835
A rovnými podpaľovať.

Všetci sú tam ? Všetci sú v pekle (totiž
čerti).

Zima! Každé ju chváli. Veďjej je teraz
mena.

Zima! Vopchaj sa do Ríma!

Zle mi je ! Zle je tam, kde bijú a jesť
nedávajú.

Znáš čakať? Znám! Teda čakaj! 84o

Želuď (v kartách mak, tref). Chlapcov
nelúď (zn neváb).

Pozn. Oddíl tento XVItý zakončíme
nékterými pŕevráceninami vét
a slov.

Bou u nás neprékor (Bonum mane pre-
cor.) Hasa čert erdegbaba. (Maď.
ôrdôg adta.) Hóres móres. (Honores
mutant mores.) Kváre (quare) muchy
do strechy? Malé parta — šli do
čerta! Miško u Tily dunčí. (Miscuit
utile dulci.) Motúz v repe. Motúz
zo zrebí. (Est modus in rébus) Č.
514. Niet kolov. (Nikoli.) Porúčam
sa. (Porúčam sa.) Poruvano svetu.
(Zanáška na » Poručená Bohu.«) Prask-
nem ťa pekne (místo » prosím*). Pro-
sím tvoju dušu! (Jakoby chtél zlo-
fečit ) Sekera ti za pásom. (Narážka
na »sakrament«.) Similis simili gaj-
doš (gandet). Tarde venientibus
hopsa, (ossa). Zabijem ti pavúka.
(Sapienti panca.)
Zábavné a charaktcrističné jest, jako
si Slovák cizoŕeční slova výmluvé
své pŕiméŕenč mční:
Rechnungsfúhrer — heksumfírum; Vor-
spann — foršpont; Verwalter —
frboltiar; Bergrath — pergruot;

') Meggyógyul, mig megházasodik.

Digitized by

Google

268

XVI. Rozličné výroky a rČcní.

Oberarzt — obrác; Unterarzt —
untrác ; Holzhacker — hulcokár
(v Modre); gummielastika — guli-
mastika; diurnum — durnuo; —
Arschleder (banícke) — oršliador ; —
comfortable — kontrfal; Herbathee

— hrbaté; trifolia — tromfálija;
Hafenwurzel — habrbóc ; Rittersporn

— vytrčpán (kvetina); — Krause-
munze — kružment (dobre slovensky

» krútia mäť, Brezno); Feldscherer
— felčiar ; Zimmermann — crmomáň ;
Gottiieb — kotlík ; Einnehmer — ani-
mier; Kaiserbirn — kazipierňa; Ro-
diny : Časkóci — Ťažkovský; Fejérpa-
taky — Firpataký; Francisci —
Francistý; Liechtenstein — Litytaj.
(A j ešte pro coronide :) Mi doprajem
rechsum! = mit doppelten Reihen
rechts um!

Digitized by

Google

XVIL Prísloví, poí^ekadla a povedení, vztahující se na

vlastni jména.

1. Národopisná. Prišla bieda na Slováka.

, ^, ,, Slovák ako repa. 2) (Čirý.) Č. 460.
a) Slovák.

v , . ^, ,; . v , XT i\ Slovák od koreňa; — od národu,

čo je nie Slovák to je všetko Nemec. 1) glovák prebudnc všetkých cudzozem- ,o

Co Slovák, to chlap (muž). ^^^

Kde Slovenka, tam spev ; kde Maďarka, .^, * ., ^, ,•,*,«

tam hnev; kde Nemkyňa, tam faleš, Slovák vôl, Nemec kôl Madkr tráva

kde Cigánka, tam krádež. (Píseň.) ^^^,^"^; ^''.f f^f ^^^ f^**^^"^ ^f'"^}

Sr. Č. 470. Kde Némkyné - Adalb. "^""^ ^^^'"'^ ^^^' ^^^^^^ trávu zelenú,

Piešň 2. D. Madziar 1. «^^ • v* ružu červenú. C. 459. Slo-

♦Na Slováka sa už každý čertnahnal: ^^" (^^^^) ^"^ ""

Nemec, Tatár, Maďar, Cigáň (?), Žid. Tatry, Fatry, Matŕy - Slovákove vatry.

Neboráci Slováci, plodzá sa jak chrobáci. To je bieda, čo Slováka sjedá.

Pr. Modra. (V Modre Slováka sedlák.) Za Slováka nik nezastane, len Bôh.

*Niet horšieho vtáka nad odrodilého Zo Slováka všetko vystane. (Též:) Slo- is

Slováka. vák je na všetko súci. 3) (Viz 21.)

1) Hoc nomine omnes peregrini, sed vel maxime Germani apud Slavos veniebant.
Bernolák. Šuj.

-) O tom, co jest púvodní, ŕíkají, že jest »od koreňa*. »Repa,« koreň u Slovakii
oblíbený, stojí tu ledy význačnč v tomže smyslu. Oravci jmenují i zemáky repou. Šuj.

^) Zajimavá jsou maďarská prísloví a povedení o Slovácích dle knihy v Pŕedmluve
pripomenuté: 1. Tót nem ember (Viz zmĺrňující výklad Hodžúv, pozn. k XIII. 50.)
2. Adj szállást a tótnak, kiver a házadbul. 3. Tótnak kôkény a bora, vadalma fúgóje.
4. Tót adta, tót elvette: ebnek adománya. 5. Soha se láttam rongyos tótot jó ruhában.
6. Egyetek tótok, meghalt apátok. 7. Megeszi a tótot a mága fenčje. 8. Tóttal lótul
kell szólani. 9. Tótnak csak délig van esze. 10. Semmi sem lett belôle mint a tót fiábul.
11. Járja az országot mint a csipkés tót. 12. Lakozik mint tót a pohánkával. 13. Se
kinn se benn, mint Tót Jano a lakodalomban. 14. Kevesét, de jót a magyarnak; sokat
a tótnak, ne gondolj jóságával. 15. Vakulj magyar, busulj tót. 16. Szégyenlik nevoket
varga, tót és hohér.

To jest: 1. Slovák není človčk. 2. Dej bydla Slováku, vyžene tČ z domu. 3. Slo-
vákovi jest trnka hroznem (vínem) a plánka fíkem. 4. Slovák dal, SI. odjal, psí nadé-
lení. 5. Nikdy jsem nevidel otrhaného SI. v dobrém šatu. 6. Jezte Slováci, zemine! vám
otec. 7. Slováka sežere jeho vlastní rak. 8. Se SI. treba slovensky hovoriť. 9. SI. jen
pŕedpolednem má rozum. 10. Nie nebylo z neho jako ze slovenského kluka. 11. Chodí
po krajine jako slovenský krajkáŕ (si. čipkár) 12. Hostí se jako Slovák pohankou. 13.
Ani ven ani do vnitŕ, jako SI. Jano na svatbé. 14. Málo, ale dobrého MadUrovi; Slo-
vákovi mnoho, o dobrotu nedbej 15. Oslepniž, Madcir, rmoutiž se, Slovák. 16. Stydí sc
za jméno své: švec, Slovák a kat.

Digitized by

Google

270

XVII. Prísloví vztahující se na vlastní jména. 1. Národopisná.

b) Poliak.

*Kde sa dva Poliaci sídu, hneď sa tri
stránky vadia. Sr. Č. 462. Adalb.
Polak ÍO. (Víz 19. Také X. 1097.)

c) Maďar (Úhor). 1)

Psa za chvost a Madkra za bajúz ne-
chytaj; oba ťa uhryznú.

Úhor (Maďar) brat, Nemec švagor, Ci-
gáň kmotor, Žid sused.

* Uhorský most, nemecký pôst a poľ-

ská modlitba — to málo stojí. Sr.
Č. 460. Polský most — Sr. Adalb.
Czech 4. Polski 7. (Viz 3, 4, 10,
21, 22.)

ď) Nemec.

20 Čo Nemec, to »nevedz«.

Čo Nemec vymyslí, to Slovák spraví
a Úhor (Maďar) kúpi — zaplatí — .
Sr. Č. 460. Co Vlach vymyslí —
Sr. Adalb. Francúz 1. Wíoch 2.

* Angličan ho vyhúta (vymyslí), Nemec

ho spraví a Maďar hlúpy všetko kúpi.

Never Nemcovi, kým je teplý. Sr. Č.
470. Je Nemec —

Nemec otrhanec — handrbulec — cu-
dzozemec. (Viz 1, 3, 4, 10, 18, 19.)

e) Žid.

25 Dnes sce (jste) Lajošem, jutre Ludvi-
kem a predca zostanece vše lem (jen)
Lajzerem. Sár.
Ej Židze, Židze, čort po tebe idze ; dam
(dej) mi. Bože, znac (znát), kedz ce
budze brac; ja budzem tam stac,
i budzem ce phac (pchát, tlačit).
Šár.

Hutor ty mi sto razy » Židze!* lem
(jen) daj mi to, co mne pridze. Šár.

Medzi Židov a Cigáňov sa nemiešaj.

Načo je Žid.? Aby šálil (klamal) lid.
Načo je kresťan .> Aby na tom pre-
stal. Z Boš. dol.

Tydydy, tydydy, netrímaj (nedrž) so 3o
Židy, lebo £a ti Židi privedú do bídy.
(Píseň Handelcô u Brezna.)

Žid krstený — vlk zkrotený. Sr. Č.
236, 474. Se kŕténým —

Židák machrnák — chamraus — par-
chavec — .

Židovča (žid. dévče) má hneď vážky
v rukách, a žídik (žid. chlapec) pero
za uchom.

Židovská úžera krestanov sožérá. T.

Žid všetko predá, aj dušu. 35

Žid Žida zastane.

Žid Židovi brat. (Viz 4, 18.)

f) Cigáň.

Cigáň i na šibenici privykne. 2) Sr. Č.

473. Pŕivykl —
Cigánska viera drží sa dediny (t. j. ve

vsi panuj ícího náboženství). 3)
Cigánka lastovička. (Vlaštovka. Obč 4o

černe.)
»Nepredarmo si ty Cigáň, cigánišc

(Ižeš).
»Oklamals ma. Cigáň !« Odp. »Veď

šom na to Cigáň !« (Viz 3, 4, 18, 28.)

2. Místo-, kraje- a rodopisná. 4)

Banská Bystrica. Za živa v Bys-
trici a po smrti v nebi. (Viz 63,
74, 98.)

Bardiov. (Viz 48, 112.)

Bytča. (Trenč. Viz 107.) 45

1) Nelze tajiti, že > Maďar* jest novéjší, politickou potFebou do slovenčiny prijatý
název, značící týž kmeň národní na rozdíl od krajinského pojmu »Uhor,« kterým jest
každý obyvatel krajiny uherské, bez rozdílu národnosti; ano i na rozdíl od všech ji-
ných nemaďarských národností. Pŕedtím i'eč lidu užívala slova »Uhor« v dvojím smyslu:
v užším - Maďar, v širším = občan uherský; neztotožňovalo se tedy nikdy, co rozdíl-
ného jest. Tak »Uhrinka« neznačilo již ani občanku uherskou, ale vždycky rozenú
Maďarku, ano »isť na Uhry* značilo odebrání se mezi Maďary, na »Dolniu zem.*

2) »Keď Cigáňa vešali, kričali Cigáni na kata: »»Daj mu pokoj, veď vidíš ako sa
hádže, nie je na to privyknutý!** »»Veď on privykne,** riekol kat. Keď utíchnul, po-
vedali Cigáni: »»Privyknul chudák!** Šuj.

3) » Akého si ty, Cigáň, náboženstva?* Odp. No, pán Veľkomožný, veď viete, že
všecia katolíci sú Cigáni.* (Chtél ŕíci: všetci Cigáni sú katolíci.)

-*) Prosíme nebráti to vážne, co jest jen žert aneb prehnané.

Digitized by

Google

Místo-, krajo- a rodopisná.

271

Bobrovec (Lipt.) To je svedok z Bo-
brovca (falešný).

Boca. (Lipt. Víz 113.)

Bohaté Košice, pyšný Prešov, otr-
haný Sabinov, poplatany B ar d i o v.
Šár.

Brezová. (Nitra. Víz III.)
50 Brezno. >Či si Hugáň, či si Brezňan,
či si človek.?* (Brezňanum pŕezdívají
>HugánÍ€.l) Kdosi cizí byl jednou
oslovil mešťana brezňanského : > Do-
brý človek, či neviete « atd. Brezňan
ve své méšťácké pýše urazen jsa na
to dí: »Čo by som ja bol za človek? !
ja som Brezňan!*

Bruzník. Pôjdeme na Bruzník, dajú
nam kapustník. (Detinské.)

Častá. (Víz 73.)

Debrecín. (Viz 63.)

Dlhá. (Viz 73.)
55 Dotkla sa Žíhlava Potra, povedala
že je kmotra. (Narážka na » Dotkla
sa žíhlava plota — viz VII. 885.)

Kakus, Motúz, Sentiváni —
všetci traja rovní páni. (Zemanské
rodiny v Liptove. Szentiványi, t. j.
Svatoivanský, jakož i skutečné Svätý
Jan jest jejich sídlem, jedna z nej-
slovutnéjších ; ty dvé první z chudob-
nejších. Avšak ta svá jména mévše
za pŕezdívky, nosiči jejich píší se
die bydlišté svého — Ráztoky —
Rásztokai, ovšem madlarským pravo-
pisem i znením.)

Kiripolec, kde svine kujú (podkú-
vajú).

Klačany (Lipt.) Pôjdeš na Klačany
(t. j. klečet. Detinskej.

Košice. (Viz 48.)
60 Košolná. (Viz 73.)

Kremnica (Viz 74, 98.)

Krupina. »Dáme ti krupinského vína I «
(Tím se deti straší, neb jest velmi
kyslé. Viz níž 1. Pozn.)

Kto chce koňa kupovať, nech ide do
Debrecína; kto sa chce ženiť, do
Bystrice.

Kurim. (Viz 112.)
65 L e Š ť a n i a. Poschodia sa ako Lešťania
na štedrý večer.

Lipták — zlý pták. (Tím splácí

» Spišiak* sousednímu Liptáku, když

jej tento dráždi. Viz 93.)
Liptov, Orava, Trenčín sú rodina.
L opáš o v, kde vlka sjedli.
Lúčky (teplo-Iazební místo v Lipt.)

ta pôjdeme po ľahučký. (Detinské.)
Lupča Nemecká. (Lipt. Viz 113.) vo
Lupočania. »No všetci naraz (rázem)

ako Lupočania pesničku!*
Mikuláš S v. (Lipt. Viz 103.)
O m p i t á 1. On pýtal čistú, dlhú košelu.

(Obce O m p i t á 1 [Ottenthal], Častá,

Dlhá Košolná, vše v Prešp. st.)

(Pr. Modra.)
Opila Štiavnica, ospalá Kremnica

hrdá Bystrica.
Orava. (Viz 67. III.) 75

Peter S v. (Lipt. Viz níž 1. Pozn.)
Pán Boh šiel na Horniaky bývať. (Ŕí-

kají v dolnéjším kraji, když je v hor-

néjším lepší úroda.)
P o d 1 a v i c e. (Zvol. u B. Bystrice.) Šuhaj

z Podlavíc. (Snad slovná hra, vzhle-

dem na povaleče.)
Po t o r. (Viz 55.)
I* r a v i c a. Na Pravici Boží sedí. (Slovná 8o

hra zz v obci » Pravica* obyvatel jmé-

nem >Boží«.)
Predmier. (Viz 107.)
Prešov. (Viz 48.)
Priechod. Z Priechoda, zkäde čerti

vychodia. (Detinské.)
Pukanec. (Hont. st.) Pukančania staré

ženy na mladé premieľajú — pre-

málajú — . Sr. Č. 480. Kolodéje —
Rajčania. (Rajec, Trenč. Viz níž 1. 85

Pozn.)
R a š o v. Poslať ho do Rašova, kde rozum

predávajú.
Ratková. (Gem. Viz III.)
Ružomberok. (Lipt. Viz 113.)
Sabinov. (Šár. Viz 48.)
Sennô. Pôjdeme na Sennô, dajú nám 90

kvasenô. (Detinské.)
Sielnica. (Lipt. Viz níž 1. Pozn.)
Sokol če (Lipt.), kde bryndzu sejú

a rozsevača sediaceho na rebríku

štyria nosia, aby nepošlápal.

^) >M. h. B. (Mit hoher Bewilligung),« vysvčtloval kdosi z Brezňanu, že to značí:
»My Hugáni breznianski.*

Digitized by

Google

272

XVII. Prísloví vztahující se na vlastní jména.

Spiš- (Spišská stolice, kde jsou znač-
néjší nemecká mesta.) Spišiaci sa
slepí rodia. »Ty slepý Spišiak!*

Stošice. (Lipt.) Kišasonka zo Stošíc.
95 Stryhová. (Novohr.) Biely ako Dolnia
Stryhová.

Strop kov. (Zempl. Viz 112.)

Šelpice, kde rozum merajú.

Štiavnica má múry zlaté, Krem-
nica srieborné a Bystrica medené.
(i= Zkvétly z dobývaní téchto kovu.
Viz 74.)

Teplá. (Lipt.) Do Teplej pôjdeme
kroz peknej.
looTrebieň (z 3— 4 domkô záležející
samota.) Mal by isť na Trebieň, kde
rozum merajú.

Trenčín. (Viz 67.)

T r n o v e c. (Lipt.) »Trnovecká pravda «
(v »krčiažku« od krále donesená;
pak se dokázalo, že tu néco hrozné
smrdí, na co radní páni, podávaj íce
si to z ruky do ruky a s ustrnutím
šepmo domnénku svou si sdélujíce,
jeden po druhém ih'kali: »Veru je
pravda ! «

Trnovecké hodiny, Ružomber-
ské noviny. Mikulášske panny
zriedka sú bez hany. (Viz 1. I ozn.)

Tunežice. (Viz 107.)
105 Tura Lúka — dobrá ruka.

Tur e c. (Viz III. a níž 1. Pozn.)

Uchovaj nás, Bože, od Tunežickej
kaluže, odPredmierskeho práva,
od Bytčanských zvonov a od
Žilinských panien až na veky, amen !

Var in. (Trenč. Viz níž 1. Pozn.)

V r biča. Čo je z mlynára .^^ INIedveď.
A zo Židovky ? Sviňa s prascí (s pra-
saty). A z Vrbičana? Korheľ. —
Akých remeslníkov jest najviac vo
Vrbici ? Pltníkov a korheFov. ^J —
Keďby si bol z Vrbice, už by ťa
boli pochovali. (Aneb:) Vo Vrbici
krajších pochovávajú.
110 Vŕbové (Nitr.) Z Vŕbového ništ do-
brého

Vtedy bude súdny deň, keď v Gemeri
všetci Ratkovťi, v Nitre všetci

Brezováci, v Turci všetci še-
fruníci, v Orave plátenníci, vo
Zvolene čipkári na Vianoce budú
doma.

Zachovaj nas, Pane, od Kurimskej
hodiny, od Stropkovskej noviny,
od Bardiovskej spravedli vosci,
od kacírskej pobožnosci. Šár.

Z Bo c e krava, zLupče žena, farárska,
rechtorská dievka — to nikdy dobré
nebýva. (O krávé má to vážny zá-
klad, ponévadž mestečko toto [doly
na zlato nékdy proslulé] má pŕe-
výbornou paši, takže krava na ni
zvyklá a na špatnéjší pfivedena jsouc
zhubne.)

Zvolenská stolice. (Viz III.)

Ž í hl a v a. (Viz 55.)

Žilina. (Trenč. viz 107. a níž 1. a 2.
Pozn.)

1. Pozn Pŕezdívky: Kru pi ne i —
»štepené zajace* t. j. osli, jichž tu
mnoho. Ž i U ne i — kapustniari.
Rajčané — kožkári. Turčané

— repkári. Varínci — pintlikári.
Murári (zedníci) ze S v. Petra —
pluckári (že si radi plíce kupují).

Sielničané — Židia. Trnovčané

— kapsiari. (To z toho, že prý Sielni-
čané Žida zabili a Trnovčané mu
» kapsu* odjali.)

2. Pozn. Žilinci nadávají si na vzájem
takto; »Ty psóhlavec! A ty škero!
(Také v násl. všudy rozumí se »Ty

— a ty) jašo — kat; šerha — ko-
nidráč; zviselec — katova oprata;
trodrevník — srdco do dreveného
zvona (šibenice); ledačo — lecikvid;
čuridlo — fifidlo; ohava — špata;
somár — kôň Krista Pána; trup —
hlúb ; cigáň — vajda ; — skľago —
rosajda; papuča — krpec; sviniar

— bravčiar — hajčiar; handra —
onuca; bachor — čerevo (črevo);
korheF — ožran; svetár — pecár;
povalač — leňoch ; chmuTo — truFo ;
píuhák — lajdák; trhan -- škuban;
psia noha — psia krv; cepár —

115

^) Témi slovy zavdCčili se Vrbičanum zajisté jejich nejbližší sousedé, páni méšťáci
Sv. Mikulášští.

Digitized by

Google

3. Horopisná a vodopisná.

273

metlár; zárak (zázrak?) — čudák;
lopaj — chumaj; vreco — mech;
potvora — odmena; hebedo — ne-
melo. Šuj.

3. Horopisná (místní predzvesti počasí)
a vodopisná. ^)

Bradlo (Nitr.) kúri, bude prať. (Déšť.)
Chotč varí, Salatín mu radí a Jóbova
lúka k tomu ho ponúka. (Když se
ty tri vrchy v Liptove mhlou zaha-
lují, bude déšť. Pod » Jóbovou lúkou*
rozumí se vlastné vrch >Prosečná«

zvaný, ležící v majetku Prosecké ze-

manské rodiny Jóbovské.
Keď čiapku dvihá Kriváň, utekajte, ide

príval.
Poludnica (Lipt.) dobrá veštica.
Váh (Orava, Turec).
Kto nemá starosci, nech si kúpi mlyn

na Váze. (Na Váhu. Tyto mlyny

hubí totiž často rozpovodnéný Váh.)

Nitra, Trenčín.
Oženil sa Lupták Váh, pojal sebe Oravu,

a Turec prijali za syna. (Korabin-

ského Lexicon str. 802.)
Váh — vrah. (Rozpovodnéní jeho.)

1) Zaznamenávame zde takč jedno zvláštni krajopisnč: »V Jozafatskej doline bude
súdny deň.« To jisté u Adalb. Józafat 1. až 4. Údolí Jozafat leží východné mezi Jcru-
salémcm a horou Olivetskou. Jozafat — Jehova soudí. A proto prorok Joel (kap. 3. v. 2.
a 12.) slova toho použil symbolicky, i to jen ohledem národu okolních, Izraeli nepŕá-
telských. To zavdalo príčinu k nedorozumení, jakohy prorok údolí Jozafat doslovné,
a to za místo konečného soudního dne považoval. Viz Postel, Palästina 1866 str. 16.
a Gerlach, Dic Heili^^e Schrift IV. str. :oo.

Ad. P. Záturecký, Slovenská prísloví.

18

Digitized by

Google

DODATEK.

XVIII. Povéreôná prísloví.')

Aká si uliata! dostaneš opilého muža.

Biedu volá (kdo prsty na stole bub-
nuje).

Bude ťa volakto naháňať, keď ti sukňa
zpopod šiat trčí.

Čierna mačka — hotová omáčka. (Když
predbehne v ceste.)

Dieťa na srdečku prijedené. (Srovn. 12,
20, 21, 33.)

Dudok ťa meruje. 2j

Kmotor zavčas rána -— k šťastiu
brána.

Kohút zaspieval, a čert sa hnccľ na
kolomaž rozlial. (Když nastala kata-
strofa — v povčstcch.)

Kto ma spomnul, bodaj zgromnul
(zdochnul). (Ponevadž prý škytavka
značí, že tehdy škytajícího nčkdo
pripomína, snad pomlouvá, tedy se
takový touto výpovedí má zastavili.
Sr. 28.)

Mátohy po polnoci nemajú moci. lo

Má Pikulíka. (Štčstí.)

Má úrečivé oči. (Též :) Zlé oči ho uriekly.

(Víz 21.)
Mal pokusu — pokúšku. (Též :) Volaco

ich pokúša v dome — máta —

straší.

Musel hore zadkom vstať. (Mrzutý.)

Musel ľavou nohou prah domu prekro- i5
čiť (totiž na cestu se ubíraje. Ne-
štčstí).

Na dobrú — zlú — ciachu trafil. (Zna-
mení zvífetníka.)

Na nebi znamenie, — na zemi trápenie.
(Severní záŕe, kométa.)

Narodil sa na šťastnej •^) — nešťastnej
planéte. (Viz 16.) (Odtud: »Ty ne-
šťastná planieta!< Pfezývka.)

Pes breše (v noci), videl stín (ducha).

»Pfi na teba, aby som ťa neuriekol!* 20
(To ŕíkají plivnouce na obdivované
hovado aneb i díté, chtéjíce tím za-

1) Není cílcm záhlaví tohoto zahrnutí pover vubec, než podávají sc tu jen nékterc,
zvláštč výrazne povčrcčnč vety, na kolik jich poznačit bylo možno. Sbírka povčr
vyžaduje osobitnou knihu.

^) Slovesu tomu v jeho ncdokonané forme nesnadno rozumčt. Ba nezná se ani
význam slova toho vubec. Ostatne viz Dobš. *Sborník Matice slov.< L str. lOJ. kde sc
i^mcrovanie« vysvetluje, že je to snad to, co ^napačmanie — napašmanie sa« (č. na-
bažili se, liistern vvcrdcn). Dudek prý za hladovým pocestným volá: »du du!« a v tom
prý veží to zlo.

•^) Szcrencsés csillag alatt szulctett.

Digitized by

Google

XVIII. Povčrečná prísloví.

mezit, »aby mu s očí neprišlo.* Viz
21. Taktéž:) »Sor ti v očiach !c
Prišlo mu s očí. (Oncmocnél od škod-
livého, »úrečivého« pohledu. Kdyby
toto lid ncvztahoval i na hovada,
mohla by se snad pŕedpokládati mož-
nost pŕirozeného výkladu té veci. Viz
5, 12, 20, 33. Srovn. »Čo bolo tomu
dieťatku (keď zomrelo)?* Odp. »Len
s očiu kleslo. « — (>Na srdečku bolo
prijedené.*)
Striga (sotona, bosorka), stridží.
Nočnou dobou strigy do rákoša (do

rady) chodia.
Stridžie huby. (Jedovaté, strigami ro-

stené.)
Striga sa nosí na čertovom chvoste —
na ohrable (tiesku) — na lopate —
na trlici.

>To mi voláka striga — sotona po-
robila. (Nemoc, neštéstí. > Sotona*,
ženské ze »satan« (?). Tak jest
i »stngôň«, mužské ze » striga*.
»Strídžiť€ č. kouzliti.)
Svetlonos ho vodil. (Bludička).
Svrbí ma ľavá dlaň m dostanem peniaze ;
— pravá :^ budem platiŕ ; — nos =
budem mať proti veň (protivnost) ; --
brucho ľ^ budem mať kmotru; -

zadok =: spomínajú ma páni ; — oko
=: budem plakať.

»Ty ma picháš jazykom a ja teba
špendlíkom!* (Když se vyhodí »pu-
peň« na jazyku, to značí prý že ta-
kového nékdo pomlouvá — > oho-
vára*. Proti tomu ŕíká se to ŕečené,
pichaj íc špendlíkem do uzlíka ze
šatku učineného.)

»Toť je pravda!* (Když se nčco tvrdí
a v tom se nékomu kýchne, aneb
hodiny bijí, aneb začnou zvonit, tedy
se to má za potvrzení, že jest to
pravda, co se mluví.)

» Trinásť, pán Boh pri nás!* (Jako pri
nešťastném počtu.)

Ucho.

Ucho ma páli, ktosi ma chváli.
V ušiach mi piští — zvoní — , po-
čujem novinu.

Uriekol ho. (Chválou a pohledem mu
uškodil.^

» Volaco obadáme!* (Totiž že pŕijde
neštéstí, když se velmi sméjí a šašky
tropí.)

»Zkäde strela von, ztade dnu!* (>Zá-
Čitování* výstfclu, aby neuškodil.*)

Zlé duchy moc svoju z tratia, keď kohút
zaspieva.

30

18*

Digitized by

Google

XIX. z detinského sveta.

1. Jíní k détem. (Dospelí i deti.)

Dáme ťa Židom na hrebene! (Strašení
detí.)

Deravé sú, deravé ! (Díté na zádech ne-
soucí ženská ŕíká: >Máme hrnce na
predaj. « Jiný ohmatá vaje díté ŕíká:
» Deravé* atd.)

Ide Bobo ! 1) (Touto báječnou osobností
strašívají deti.)

I ja, i ja, i Žofija, zavlečiem £a do mo-
čila (močidla lenu a konopí), do ta-
kého hlbokého, čo nevyndeš nikdy
z neho. (Ŕíkají détem pri ískaní (č.
vískání), aby se pokojné držely, tak
jakoby to ŕíkala veš.)

Ide pavúk po papuči, kým sa (Hanka)
nerozpučí. (Dráždení rozhnevaného
dítéte.)

Ide svrček (cvrček) — pavúk — po
stene, kým sa (Marka) zasmeje.
(K plačícímu.)

Hijó, hijó na koni, máme Turka v po-
honi; za ním za ním do skoku, ko-
pijou mu do boku ; za ním idú zá-
stavy, ostré sable do hlavy! (Ŕíkají
pozdvihujíce dle taktu díté na kolene
jako na koni sedící.)

Kdeže si stračkám delil — rozdával — }
(Na tvári jcdlem zašpinenému.)

KoTko smrčkov za grajciar — za pe-
niaz — } (Smrkajícímu. Viz 14.)

Kto ťa to tak po ruke udrel? (K dí- ^o
téti, majícímu v ruce kus chleba.)

Neplač, kúpime ti pleskáč.

Nolen si poplač, budeš krajší.

Osievame múku v deravom — širokom
— klobúku; čo naosievame, to žo-
brákom dáme. (Ŕíkají držíce díté za
hlavu a knísajíce j í v obé strany
dle taktu.)

Smrk Dorka ! dobrá polievka } (Viz 9.)

Tisíc rakov, jedna sliepka! (Žcrtovná ^^
pochvala.)

To Pán Boh koláčiky vozí. (Ŕíkají dé-
tem v čas hfímání, aby se nebáli.)

Uč sa, pôjdeš az hudca!

Varila mamička kasičku, varila, varila;
tomuto dala na lyžičku, tomuto na
pavničku, tomuto na tánerček, tomuto
na mištičku, a tomuto hlávku odre-
zala a párala rybočku, párala, párala.
(Pri » Varila mam. kaš.« míchá se
prstem malému dítéti po dlani, jakoby
pri varení ; pak se dotyká jeho prstuv,
- ŕíkajíc : tomuto atd. až pfijdouc k ma-
líku ŕíká se o odrezaní hlavy a pá-
rání, které se znázorňuje lezením
celou rukou dítéte až pod pazuchu,
kde díte poštékleným jsouc rozesméjc
se, čekavši již na ten smích netrpé-
livé.)

^) Také Nemci mnjí totcž : >Dcr Baubau kommt!« zur Beschwichtigung weincn-
der Kinder. Untcr dcm *Baubnu« wird ein Gespenst verstanden. Frischbicr »Preus-
sische Sprichwôrter.*

Digitized by

Google

1. Jiní k détem. 2. Cvičení ve výslovnosti. 3. Rúznč detinské vety.

277

Vyšiel vrabec na latu, videl (Marku)
strapatú : a ty (Marka) učeš sa, prídu
k tebe vohfačia (č. námluvčí.)
20 V tejto štici štyria vlci, von, von hun-
cúti ! (Pri tom se »pokvakuje« [po-
tahuje] chlapček za kštici.)

P o z n. Častá otázka, od dčtí pronesena
býva: »Kde som sa ja vzal.>< Lidé,
rodiče namísto toho, aby jednoduše
a poučné odpovédéli: »Pán Boh ťa
nám dal«, chápají se v takové nc-
snázi zoufale — Žertovných a k tomu
hloupých povedení, jako: »Voda ťa
donesla,* aneb » Cigánka ťa tu ne-
chala, c

2. Cvičení vc výslovnosti.

(Qkráte jedno za druhým.)

A tie vrabec s toho tŕňa štrnk brnk
do tŕňa. (Zvláštč návod k vyslo-
vení r.)

Hore potokom dolu potokom podpiera
sa pán s konským kopytom.

Horí, horí Svätý Ján (ves), vyletelo
devät vrán ; jedna vraví : dobre horí,
druhá vraví: dobre horí atd.

Naša okenička je najvypupcnčekuva-
tedlnejšia. (Jinak bez smyslu. Snad
se rozuméjí barvité bodky vukol
okna.)
25 Naše húsatá sa všetky cez priekopu
poprekoprcovaly.

Okolo Dobronivej deväť žiačkov chodí ;
jeden vraví Dobronivá, druhý vraví
Dobronivá atd.

V mojej materinej peci myši pištia.

Železo, železo, ožclezilo si sa. (Tcž:)
Koleso, koleso, okolcsilo si sa.

(Jiná viz »Sborník Matice slovenskej*,
1. str. 160.)

3. Rúzné dčtinské vety.

Čit! vstane pán hore, bude biť!
30 Čertu vyzváňaš, keď nohami opáľaš.

Sr. Adalb. Noga 16.
Čo zvýši, to bude Mariši, a čo zostane,

to Zuzane.
Daj do páru, vezme ťa Pán Boh do

chmáru (y^; — aby ťa nechytil pes

— vlk — za sáru a do tretice, aby

ťa nechytil za nohavice.

Dúchaj, keď si bruchaj.

Hopsasa, rasasa, čert Žida natriasa.

Huli beli čiči, prasa v peci kvičí. 35

Hutter, futter, šmik do kapsy!

Iste, vy ste, psi ste, sjedli byste po

kabáči (pagáči).
Izu, izu, vši ma hryzú, átom, bátom,

za kabátom. Adalb. Wesz 5.
Keď neveríš, choď na keveríš.
Kto je bosý, toho Pán Boh nosí; kto 40

je obutý, ten je nadutý.
Kto neverí, do zadku nosom uderí.
Kto popod pec sadá, ženu si hľadá.
Nebij, budeš v nebi; ak budeš biti,

dostaneš po — —
Nekašli, aby ťa nenašli. — Nestar sa,

budeš starý.
Ondrej, neondej ; príde mať (matka\ -«'>

bude kliať
Otvor ústa, dám ti chrústa.
Pri peci sú dobré veci, a za stolom

bijú kolom.
Prišiel Peťko, sjedol všetko; prišiel

Gusto, našiel pusto; prišiel Šimáš

(Šimon), už nič nemáš.
Psovi mucha a Človeku jahoda.
Tovaryš ako myš, majster ako flajster, ^

a učeň je pán.

4. Pri zábavách, hrách ; se z víra ty ;
pri úkazech prírody a jiná.

(Srovnej > Záhrada Budečská< 1855. VII.
str. 107. a násl.)

Abeceda skáče, jedla by koláče; ko-
láčov nemáme, a chleba nedáme.

A be ct^ de mačka pradie, kocúr motá
a vlk zametá okolo plota.

Á bc ce cit' é e/, prišiel k nám Jozef,
g h í k, doviedol nám psíka, I m n
o p q^ chytil ho za labku, r s t ú
v x, chytil ho za chvostik, ypsilon
z€c, už je koniec.

Á é í ó ú, na peci orú. Á bé cé dé
í ká, sjedla mačka psíka.

Adam, Eva Abrhám, všetky zuby vy- 5i
trhám, ani jeden nenehám. (Nehať,
nahať =:: nechať.)

Anduš, kdes'? Ty si starý pes, a ja
mladá veverička, a ty za mnou
bež!

Digitized by

Google

278

XIX. Z detinského sveta.

Bola jedna zelená sviňa, už sa roz-
právka začína; a tá zelená sviňa
mala tetku, už je rozprávka v pro-
sriedku; a tá tetka bola rozpasená
(= rozpustila), už je rozprávka do-
končená. (Tímto se rozprávek žádo-
stivc deti dráždi. Jako se povesti
končí, víz 1)

A. Cincipára. B. Hrach sa zvára. A.
Na kamenci. B. Štyria mládenci. (Roz-
uméjí se hrachy v zeleném struku.
Jestli uhodl počet, vyhral je.)

Cip, cip, cipušky, pošly panie — - mačky
— na hrušky, podriapaly kožúšky,
povešaly na vráta, príde kušnier,
popláta. Vš ! VŠ ! (/ se táhá. Jinak
viz »Sborník Matice slov.« I. str. 213.)
50 Daniel — štyri kočky zadrhel, a tú
piatu nemohol; prišiel kocúr — po-
mohol.

Domine, domine! sedí rechtor v ko-
míne, a rechtorka za pecou, bije deti
palicou.

Duj Kubo, duj, odpadni mi hruška do
mojeho brušká ! (Když dčti pod stro-
mem čekají, až jim vítr hrušku
srazí.)

Dúha, dúha, na čo piješ, či na mokruo,
či na suchuo? (Dčti si posliní dlanč
a tleskají rukami nekolikkrátc. Jestli
dlane zústanou suché, tedy bude
pekné počasí. To činí ovšem jen pri
zjevení se dúhy.)

Ešte nie, ešte kaša v hrnci vrie! (Pri
hre o »krytky« dávají tím na ve-
domí ti, kteŕí se ješté neukryli.)
65 Hajda, hajda, umrel starý Vajda; umrela
Vajdová, ktože ich pochová.^ (Dve
silnejší dítky chopí se za ruce, mladší
prevesí se jim pŕes né a tak je ko-
lisají zpívajíce.)

Havrany, havrany, počkajte ma málo,
kým si bundu oblečiem, za vami sa
povlečiem. (Za letícími vranami.)

Hu, hu, hu babička na galvaneje jabĺčka
hu! (Pri stŕílcní z moždírú (z vma-
žiarov*) z blata učinených.)

Hurdu, hurdu, masla hrudu, maslo k sebe,
cmar (čcs. podmáslí) o sebe; ide
žobrák po ulici, pýta masla kúpiti ;

Pane Bože, pomáhajže tú smotánku
zmútiti. (Pri »mútení« (čes. stloukání)
masla.)

Chrúst, chrúst, okolo úst, ham do úst !
(Když si deti néco do úst podávají,
vôkol úst tím sem tam hrajíce.)

Išla blcha do kožucha, postretla tam 7o
voš : » Nechoďte ta, pani kmotra, veď
nás je tam dosť!«

Jastrab (v Brezne »kršo«) letí, nemá
delí, a my máme, nepredáme, Pán-
božkovi darmo dáme, (aneb:) nepre-
dáme za sto zlatých. (Čes. Luňák
letí atd. Místo »a my máme* také:)
A ja mám, a ja mám, do komôrky
zatváram. (Toto ŕikají deti, když
jedno mladší » popod pazuchy* chy-
tivše a zdvihnuvše, s ním beží.)

Jašterička mladá varuj ma od hada, a
ja teba budem od mrcha človeka!
(Též:) Jašterička panička, chráň ma
od hada !

Jedenci, dvenci, trinci, štyrinci, péga,
léga, šichma, lichma, divula, diksa,
táner, misa. (i=:l — 12.)

Kavky, kavky, kde letíte? Do Nového
mesta, vyrúbaná cesta kľúčom, po-
vrazom, sedí baba za rohom, kŕmi
deti tvarohom, a seba sa mliečičkom ;
len jej spadla lyžička do sladkého
mliečička, nemohla ju vytrhnúť, mu-
sela sa u . . . (Též :) Vrana, vrana,
kde letíš? Do Nového mesta, muro-
vaná cesta kľúčom, povrazom, stará
baba za vozom atd.

Kyn, kan, mistykan, voten vôc, poza 75
tóc, cibala, babala! (Pfi šteklení.)

Kynkaraka, kynka, dajže Bože slnka;
veď ti mi ho dáme, keď sa poihráme.
(Toto ŕikají dčti máchajíce dle taktu
tlcjící hlavní, ktcrá v rychlém po-
hybu poskytuje zábavný pohled ohni-
vých čar a pásck.)

Krúť sa baba, dám ti mlieka ! (Z oves-
ného zrna čncjící vlas se posliní, to
pak se samo skroucí.)

Kto sa najskorej oblečie, toho žaba do
močidla zavlečie; králik, mihálik, lik,
lik, lik! (Zpívají deti oblékajíce se
po koupáni.)

^) Obyčejnč končí se povesti: »Na vŕbe zvonec, rozprávke koniec* »Dali jim pe-
ňazí, zbožia aj kravu; a tá krava mala zvonec, už je tej rozprávke koniec. «

Digitized by

Google

4. Pri zábavách; se zvíŕaty; pri úkazech prírody a j.

279

Kto tu bol ? Dráb. Čo nám vzal ? Dieťa.
Keré? To malé. Plačme ho! (Sbor:)
Umrel Ján, plačme zaň, i ty i ja,
i Žofija, nu ty milá, nunu, nuty nu!
(Trenč.)
80 Kvá, kvá, kvačica, čierna biela slepica ;
pod stolom sú drobce, kura vodu
slopce. (Ŕíkají tak pohybuj íce vzhúru
a dolu rukami, > štipkou za kožku <
vzájemné zachycenými.)

Káj, máj, kolimbaj, čo ti dám, to
schovaj !

Malé pána, kostrbáňa v hustom háji
kozy sháňa.

» Maňušky, buzúčky«, kde ste boly?
U susedov. Čo ste tam robily ? Maslo
sme mútily. Prečo ste nám nedo-
nesly? Veď sme vám ponesly {po
značí začátek činnosti); stretnul nás
víček, rozbil nám hrnček, kšic, kšic
na myši! (Ŕíkají dčti, hladíce sc
kočičkami po tvári. Konec »kšic na
myši€ vysvetlí se tím, že se podobné
ŕíká i kočkám (viz 100.). »Maňa,
púza«, útle pojmenování kočky; » ma-
ňušky, púzalky* = kočičky z jivy,
slov. » maňušková vŕba*.)

Melem, melem na organe (ancb:) po
marmane, všetky prsty dolámané, iba
jeden ostal, aby dačo dostal ; čučoraj,
tuto daj; kto doloží, bude boží; kto
ncdoloží, bude v čertovej koži. (Dčti
ústroji sobé prsty na mlýnek, a me-
líce i ŕíkajíce ono — vyprošují si
néco.)
85 Moji milí poslucháči, sjedli bystc po
kabáči, a pan farár najväčší. (Ŕíká
ten na stolici stojící a kazatcle pŕed-
stavující.)

Na ražeň tú ostatniu, na ražeň! (Za
>kŕdlem« vrán.)

Nepredám si ho nepredám, radšej si
ho slanou vodou vychovám. (Pri hre
»o diťatká«. Podobné výkriky slyšany
byly od slovenských matek, kdyžjim
dítky násilné na Dolní zem odvázeli.)

Neprš, neprš dešť, poveziemc rež, na
pagáčky, na koláčky, tebe dáme tiež.
(V spisovné slovenčine : dážď, pagá-
čiky, koláčiky.)

Obstrihaná ovca beží do Jalovca, a
z Jalovca na väzu, tam jej hlavu od-
režú. (K ostŕiženému.)

Obstrihaná ovca išla do Krakovca; 9o
v Krakovci ju znali, vyšibať ju dali.
(Též:) Obstrihaná ovca nechoď do
Miškovca; v Miškovci ťa znajú, vy-
šibať ťa dajú.

Odkroj si tohto chlebíka, to kukučka
piekla a zajac miesil. (Pri noukání
chlebem. Hont.)

Okolo ohník, okolo; kto sa nemodlí,
do toho! (Též:) Dym, dym okolo,
kto je mrcha (zlý) do toho! (Ŕíkají
deti pochytavše se za ruce krou-
tíce se.)

Oprasila sa nám prvopráska (prvôstka
:= svine s prvními prasátky), mala
kanát dvančekov a svi trinky; pri-
vlk ováli dva behovia, uchyceli nám
polodne pred samým prasiatkom;
vysekeroval mrščicu, plot za skok!
podvihnul chodníček, poď hore ocás-
kom. Trenč. (To jest : mala dvanásť
kančekov (bravčekov) a tri svinky;
pribehli dva vlci, uchytili nám pra-
siatko pred samým poludním; vy-
mrštil sekeru, skok za plot! pozdvihnul
ocások, poď hore chodníčkom!

Pánbožkova kravička (lienka č. sluníčko),
kde je tvoja mamička .í^ Za horami,
za dolami ! Čo tam robí? Pivo varí.
Po čom ho predáva } Po toliari. Bŕŕŕk
do neba ! (Když se takto poodŕíkalo
» lienke* na dlaň vyložené, vyhodí
se vzhúru, aby vyletela. Jinak viz
»Sborník Matice slov.* I. str. 160
až 161, a opét jinak tamže str.
201.)

Píšem, píšem pisáričku, napíšem ti vs
šestnásť; kto neverí, nech prečíta,
či jich nieto šestnásť. (Dle taktu
16 čárek.)

Pod koleny ncmrlený ! (Ŕíkají štčklíce.)
Priniesol vtáčik slamku, slamku dám

kravičke, kravička dá mliečka, mliečko

dám mačičke. (Dále?)
Prší, prší, prší dážď, idú kury na sobáš,

a kohútí za nimi, pýtajú si slaniny.
Prší, prší, prší dážď, ktože bude kozy

pásť.^ Príde Janko z Oravy, nakosí

jim púpavy (č. smctanka, pampelík)

— otavy (jinak >mládza, kosicnka*).
Púza moja, púza, kde si bola.^ U sú- loo

sedov. Čo si tam robila? Koláčky

Digitized by

Google

2S0

XIX. z dčtinského svčta. 5. Pohružky. 6. Pokŕikování.

som piekla. A či si aj mne nechala?
Ej, veď som všetky spapala. (Ŕíkají
kočku hladkajíce. Viz 83.)

Slimák, slimák vy trč rožky, dám ti dievča
na parožky (v Brezne »pararožky«);
ak nevytrčíš von, spálime ti dom, a
ty shoríš v ňom.

Straka rapoce v Bielom Potoce (ves);
syn sa jej žení v Uhorskej zemi.
Koho si berie } Sýkorku Dorku. Kde
ju povedie.?^ Do Ružomberku. Aké
má šaty? Po samé päty? (Dále?)

Šujo, bujo, vypusť mi ho! Za koľko?
Za (päť). (Jestli uhádne, kolik j iný
v zavŕené hrsti drží, vyhrá; jestli
ne, prohrá.)

Umrely nám stará mati, kto ich bude
nariekati? I ty i ja, i Žofija.
105 Umrel nám neboráčik, prišli sme ho
opáčiť; ak ho neopáčime, zlým kon-
com pochodíme.

Umrel nám Žid pod lavičku, pojedel
nám šušovičku; nedáme mu zvoniť,
až nás bude honiť. Hoň, Žide, hoň !
až si grgy zlom! Prešp.

Zkäde si ? Z Novej si (vsi). Čo predávaš ?

Filpasy.
Zkäde si? Z Novejsi. Čo tu robíš?

Žobrem si. Kde ti kapsa? Ušijem

si. Kde ti palica? Odtnem si.
(J iná viz ve »Sborníku Matice slov.«

I. str. 143-161. a str. 212, 213.)

5. Pohružky, dráždení detinská.

Cigoligo, (rigo) kapsa, kúpil — predal
— koňa za psa ; kým ho domov do-
niesol, všetku kožu mu sjedol. (Ŕí-
kají tomu, který oklamal, »scigánil«
m selhal.)
110 Čakaj, veď ty prídeš pred náš pahorok!
(máličko zvýšené místo pod stenou
domovou.)

Dáva, bere, pod kameňom žaby dcre;
a tie žaby kŕkajú, do pekla ho vo-
lajú. (Též:) Najprú dal, potom vzal,
pod kameňom žaby klal, a tie žaby
atd. (Kdo darované zpátky žádá aneb
béŕe.)

Do školy ~ psi holí! — Ja sa tak
nebavím !

Luterán baran, do pekla za rám; ka-
tolík batolík, do neba za stolík!
(Též.) Luterán baran, shodil vahan,
zabil i misku, dostal po pysku. Ka-
tolík psík, chod do pekla pod stolík ;
luterán pán, choď do neba po ma-
jerán !

6. Pokŕikování za lidmi.

Báťa (maď. pojménovaní staršího), ko-
lesá sa vám krúťa! (Za povozem.)

Cinci, binci, bili sa Nemci okolo kríža ns
pre kúsok makového kríža. (Za
Nemci.)

Dajte hrínci drótóvác! 1) (Volá zpéva-
vým hlasem » drotár « — č. dráteník.
Deti na to :) Choďte si len gazdovať
(aneb:) chodíte domov gazdovať!

Hop, tatko, cez blatko, upadnete, všetky
si galôtky (kalhoty?) zababrete; ne-
poslúchnul som si syna, zababral som
sa ako sviňa. (Za kulhavým, snad
také za opilým, potácejícím se.)

Na zadku, na zadku ! (Ŕíkají deti, kla-
majíce pohoniče, že se nékdo na zadek
saní » oblepil* ; a když potom po-
honič bičem šibe do zadu ani se ne-
ohlížeje, mají deti z toho náramný
smích.)

Pán Boh pomáhaj ! aby ste sa nezasta-
vili iba v Bystrici pri plnej sklenici!«
(Tento vinš povídají v nadéji, že jim
» pltník* (č. voraŕ) vyhodí na most
nejaký odpadek z dreva. Jestli nie
nedá, nasleduje za ním kletba :) Kde
skala, tam skala, bodaj sa vám všetka
plť o ňu roztrieskala i

Tronta, tronta, trontatáše, berte flinty 120
patrontáše (aneb : — i, berte hrušky
patrontáši) ; ak nebudete brati, dám
vás k rychtárovi žalovati ! (Za bube-
níkem.)

Žaba kŕka od chodníka, dajteže nám
mädovníka, veď sme nie delako od
chodníka! (K jarmarečníkum.)

Žide, čert za tebou ide ! Adalb. Žyd 83.

1) Dráteníci z Kamienky, ve Spišské stolici, jsou poslovenčení Rusíni, vyznaní
Ŕecko-katolického, sjednoceného.

Digitized by

Google

7. Rčení pŕede hrou.

281

7. Rčení pŕede hrou

(kterými se úrady pfi hre vylosují.) ^)

An tan, tataran, cimbul škarvaran, škar-
vareky bumbašteky, a ty veFký pán !
(Též:) An tan, tataran, cim, bom,
kalvaran, cimbolinky, kalvarinky, aba-
štiky princ!

An ta tý nus, rauraka tý nus, rauraka
tyky taká, an tan tus! (Srovn. 135).
125 Eď ketú három níď (maď. egy, kettô,
három, négy=il, 2, 3, 4,) kušta
pišta hova míď, debrecínbe pipasára,
at kalendár tit!'-^)

Eden beden, šuška (aneb :) štetka hre-
beň, čin čan, borovčan, kdeže je
tá jalovička (aneb:) kde je moja
lastovička, úbohýho kostolníčka? ko-
stol sa mu búri, holuby mu dúri;
ide páter so zvonci, vystúp so mu
von z cesty, (aneb:) vystúp sa mi
von s cesty!

Eden beden tititán, hajdu smokor mit
kiván, etky metky škeremetky, a ty
veľký pán!

Edene bedene, trojce lojce, pinda linda,
čachma lachma, divala diksa, čuč !

Eduča papuča, eč, peč, hybaj preč!

130 Egeden begeden, cinca rebca, can čupy,

vezmi krúpy, žaba, ryba, rak ven!

Egen begen tarkuten, itunate ituten,
cinci vinei egreši, Janko Janko dla-
boši, án pán gefater a na maslo
(aneb :) aňám asoň (maď zz má pani
matka) frajmuter!

Enci menci, (aneb:) cinci minci na ka-
menci, hrach sa varí v sklenom
(aneb:) čiernom hrnci, traja bratia
popisujú, veľkú vojnu zakazujú, a
náš pán kapitán bere ovce za fián !
(Též :) Náš pán kapitán strojnú vojnu
zafijál. Ere bere Jožko, a za dvere
friško, kilenc! (Srovn. 140).

Engede mengede čukoda ma, ábore
fábore, domine ma, eg, meg, stok,
dr ! (Nékde dodávají :) vija, vej a, ven !

Engety, pengety cukety mč, ábri fábri
domine, ec knec, hybaj preč!

En ten tý nus, sára raka tý nus, ity 135
taká bum bus, čierna hus, biela hus,
a ty pani gevendús ! (Též :) In ten
tý nus, rá raka tý nus, rá raka, tyky
taká, ene bene bumbus!

Hádala by, hádala, u koho by vedela
(aneb » hľadala*), u Marasa, u Ka-
rasa, daj ty pani zlato prasa! (Do-
nesiem vám zlaté prasa. — Také
jistá hra.)

Hú hú (aneb:) dú dú, pod vodu, pod
zelenú jahodu; krava ryčí pod bu-
kem, shovára sa s holubem, a ty
sivá (aneb:) milá holubička vyndiže
ty z kostolíčka ven! (Aneb:) a ty
sivá holubička požičaj mi tri vajíčka;
keď ja pôjdem na raje, kúpim ti
tam korale; keď ja pôjdem na há-
jiček, kúpim ti tam bubeníček, na
ten bubeniček bum, bum, štyri oká
ven, piaty na kameň!

Ide baran po moste, nesie dudy na
chvoste. Kdeže ideš, barane.í^ Do
kostola, môj pane. Čo tam robia?
Klince kujú, zlatým krížom pošibujú.
Andúr, papandúr, aja mája dika múka
ven! (Též:)

Ide baran po moste, nesie dudy na
chvoste, za ním byco (bujak, č. býk)
červený, do špitála kŕmený; okolo
mesta červená cesta, byco byco mú,
červená krú! (Takto volaj í i za bý-
kem). (Též:)

Ide baran po moste, nesie dudy na
chvoste. Kdeže ideš barane? Do ko-
stola Páné. Čo tam robia v kostole?
Organujú na chóre. Incklo indrli, aja
vija gombálija ven!

Inci minci, na kaminci, hrach sa varí uo
v sklenom hrnci, traja bratia zapi-
sujú, trojnu vojnu zakazujú, čierna
hus (atd. jako 135. Srovn. i 132.)

Išiel zajac popod horu, zlomil si on
pravú nohu; líška mu ju povíjala,
veverka sa posmievala. Čo sa ty
máš posmievati, keď ty nemáš kúska
gatí; čierna hus (atd. jako 135.)

*) Česká >Počítání pŕede hrou* vyšla v Praze r. 1855. v knize >Détské hry a zá-
bavy,* VII. svazku > Záhrady Budečské.*

Pre srovnání s našimi stújž zde jedno nemecké: >Óze dóze, méze lane, hánde
fUsse, jägerspane, on pon ce nu se le, wochu lumpa le je pas!

2) Téméŕ celé záleží ze slov madkrských.

Digitized by

Google

282

XIX. Z détinskčho sveta. 8. Praní detinská z lidu.

Sedí ryba na potoce (aneb:) pri po-
toku, a hovorí nič (aneb:) dyč! na
koho to slovo padne (aneb:) príde,
nech odíde pryč!

Vo mlyne na kline črvavý pes; kto
slovo prerečie, musí ho sjesť, ja som
pán kráľ, kapitán, ja ho nesmiem
sjesť. (Též:) Já som pán, ja som
kráľ, a vy psi mlčte, pod kameň si
zuby vstrčte. (Ŕíká jeden pri hfe
>o nemých.*)

8. Pŕání detinská z lidu.

(Jako dodatky ku včtší sbírce v >Sbor-

níku Matice slovenskej* I. str. 165

až 212.)

1. Vánoční.

Radostná novina, prišla k vám rodina
pekne zavinšovať, s dačím obdaro-
vať, s grošom lebo s dvoma; a ak
ich nemáte, ani sa netrápte. (V Bre-
zne.)
H5 A ja malý žiačik spievam ako vtáčik,
spievam veselé, ako anjele; graj-
ciarik mi dajte, s Bohom ostávajte!
Dobrý deň vám! Ak' sa mátc.^^ či ste
zdraví? čo deláte? Ja som zdravá,
polazujem, ^) toto vám ja oznamujem,
že je dnešnieho dňa (piatok), narodze-
nia Krista sviatok, jenž sa narodil
v Betléme, o tom aj my dietky
vieme. Čo chodím po tomto snahu,
a tvrdo si robím dráhu; viete že je
veľká zima, len ma tak kašeľ na-
dýma. Až ma na prázdno pustíte,
čo sa stane uvidíte, lebo hneď k vám

pošlem draka, medzi ovce vlkolaka ;
nepriazni ka medzi husi^ tak vám ich
všetky vydusí. 2) (Novohrad.)

Novoroční.

Vinšujem vám v tomto novém roce,
aby ste mali plné ruce, sena, slamy
aj peňazí, za hodinu aj sto razí;
kone, voly, bodaj boly! kury, husi,
mastné kusy, aj moriaky; sem čí-
tajte na dlaň turáky. (V Brezne.)

Vinšujem šťaslivý nový rok, aby vám
dal veci (více?) ročký dočekať, hoj-
nejší, pokojnejší ; trávy, zelia, u chyži
veselia, na húné (humne?) úrodu, na
dvore príplodu, od Boha lásku, od
suseda priazeň, abyste chodili po-
medzi stozočky (stohy?) ako jasný
mesiačik pomedzi hviezdičky. Do
vašej ďalšej priazni a lásky sa od-
porúčajúc. (Zemplín, Kladzany.)

Na „fašiangy.** (Masopustní.)

Fašange (y) fašange, fašangové časy ;
jedni pijú, druhí jedia za stolom kl-
básy. A my chlapci neboráci nemáme
čo jesti ; musíme sa z dom* do domu
po dedine pliesti.

Pri Velikonočním ,, šibaní.** ^)

Šiby, ryby, mastné ryby, dávaj vajcia iso
do korbáča (snad do >korbelca,«
nebo » korbáč* z= č. karabáč), a keď
nie, daj kus koláča. (Nove Mesto
nad Váhom.)

') *Polazovať< značí v Novohrade »po vinšování* choditi. V Liptove »časitovať,*
CO nčkter^í odvozují od xľásť, účasť* darúv; jiní od *sťastitovať^ - štčstí pŕáti.

^) Jako zde, tak i pri mnohých jiných lidových skladbách tohoto druhu jest f>atrno,
že jadra dnu náležejícího sotva se dotknou a zabočí do triviálností.

3) Mládenci ve Velikonoční pondélek »kúpu« panenky, a tyto v úterek »šibú«
mládenec.

Digitized by

Google

^^Mff^ ^^^O/uJín^ -

XX. Význam hlasum zvíŕat (aneb i neživotných vôci)

pridávaný.

Kohút kykyríka : Gazda korheľ ! (Jiný
kohout na to:) A gazdiná väčší!

Kura: Kod — kod — kod — kod-
kodák, snesiem vajce ako klát (aneb :)
štvoro vajec za turák, jedno predám,
jedno sjem, kohútovi nepoviem. (Též:)
Kodko — kodko — kodkodák, tri
vajíčka za turák atd.

H ú s a t a : Malé sme, pekné sme ! (aneb :)
aké sme my pekné, čačané, pekné
čačané! Staré husi: I my sme
také boly :, : H u s á r (gunár) : Dávno
to bolo ! :, :

Hus: Ta, ta, ta, do kňazovho žita!
Hú sa t á: Keby sme si boly vrece
vzaly ! :, : (Když je vyhánčjí ze žita:)
Jaj beda, prebeda, už nám vrece
netreba! (Aneb když se mlatec ce-
pami na né zaženc:) Už nám viac
netreba !

Moriak: Udri, udri, udri! Morka:
A keby to teba tak tak tak tak
tak!

Morka (za rána): Drevo pílim, pílim,
pílim, a vy ešte spíte, spíte, spíte;
kakafuj, kakafuj, kakafuj !

Holub: Var mukú, var mukú ! (Vlastné :
var múku. »Múka« slove v Liptove
a jinde každodenní jídlo pracovné

tŕídy, to jest mouka ve vrelé vode
na ŕídko zavarená a mlékem, mastí
aneb i bryndzou omasténá. Hustá
mouční kaše slove »kuraša, fučka.«)
(Když domáci pryč odešli, tedy je zví-
ŕata takto vyvolávala:) Kohút:
Kedy prídu ? : , : H u s á r : O týždeň ! :, :
Teliatko: (prenikavé, z hluboka) : l)
Ach beda mne!

Lastovička (zbouzí lidí) : Tri bily,
štyri bily, ja som vstala, postieľku
si postlala, a ty ešte spíš ! či sa ne-
hanbíš .> — Štyri bily, daj tú kašu
na misu! — Menšiemu menšie, väč-
šiemu väčšie, a kto nechceš, vytri,
vytri a vyhoď na mráz! — Čo ro-
bíte?:,: Vŕtame, vŕtame. Nevŕtaj,
rozštiepiš ! — Už som nanosila, na-
vozila, a tu není nikde ništ ! odišla
som, plné komory, plné stodoly, a
keď som sa navrátila, nenašla som
ništ. (To na pŕ. v krajomluvé preš-
purské; bežnejší a v spis. sloven-
čine >niČ.<)

Vrabec (po sebrání úrody) : Gazda
som, gazda som ! (aneb :) Gazda sto,
gazda sto (totiž zrn. V zime již
v nedostatku tíše :) tšš — tšš ! (Tak-
též bera ze stodoly zrno kričí:) Ništ,
ništ! (Žencúm privoláva:) Žan, žan.

*) Vlastné všudy pri téchto napodobnéních šetň* se zvláštního pi'ízvuku a zpéva-
vých ohybu, které nemožno naznačiti.

Digitized by

Google

284

XX. Význam hlasum zvíŕat (a j.) pridávaný.

žal! (Když sedlák mláti, tehdy jej

vychvaluje:) Gazda, gazda! (Avšak

v Času pŕednoví posmívá se mu.)

Všivák, všivák, nemá nič!
Slávik: Stoj stoj stoj stoj, volaco ti

poviem : stoj :,::,: čapica ti horí !
Prepelica: Podspodok, podspodok !

— Pod^e žať, pod\e žať! — Pod

polom, pod polom!
Straka: Či (čí) to koň, či to koň.^

(kôň. Straka vydáva rozličné hlasy;

tu se rozumí ten tenší.) Vrana:

Náš! náš!
Strnádka: Zle zle zle zle bez detí,

keď narastie, uletí!
15 S ý k o r k a (z jará) : Pohonič, hotuj bič !

Či či trn, či či trn, činčarara!
Škovránok (z jará): Idiete, idiete

(idete) von! (Opétuje se. V lété,

když slunce páli :) Pečiete, pečiete !
Zajac (ve smrtelné úzkosti volá na

knéze:) kňaz! kňaz! (Viz II. 84.)

S vr čo k (cvrček): trp! trp! (Viz VIII.
185.)

Žaba (první) : Čo ste varily > (druhá :)
hrach ! (tretí :) hrach ! (čtvrtá :) hrach !
(Sbor:) To ja rada rada rada, i ja
rada rada rada!

Komár: Môj môj môj psí — í !

Zvon (veliký): Pán Boh! Pán Boh!
(Bohatému:) Pán bou (bol), pán bou!
(Druhý zvon :) Mau, mau ! (mal ! Tretí
zvon :) Mau pole, role, kone mau !
(Vesnické zvony bohatému:) Šarláty,
kmenty! (Chudobnému:) Trhan, škl-
tan!«

Mlyn (když mele pro pŕátele): Po-
maly, pomaly! (Když má mnoho
mletí:) Každému, každému!

Šlajfiarov brús: Bŕŕ, bŕŕ, čača je,
aký že bol, taký je ! (nuž).

Hrach (když se v hrnci varí a jest
ho málo :) Nemôžem ťa dohoniť ! (Je-li
hustý :) Ta sa ďalej ! ta sa ďalej !

Digitized by

Google

XXL Neznámeho významu prísloví, porekadla a úsloví.

Prísloví.

Čo mrť, to tr£. T.

Oči na koláči, ruky na čutorcc, škoda,

že sú Vanoce. T.
Skorej lek, než jed. T.
Taký chlap, jakový tovaryš. T.

Porekadla a úsloví.

5 Ani chuti ani šmahy. T. (Snad o jídle.)
Besného ihrá. T.
Cudzú roliu žneš. T. (Snad tolik, co :

cizí vec si privlastňuješ.)
Kalendár robiť. T.

Kde sa vlci obúvajú.

Ono vitaj tebe! lo

Osla na most dohnať. T. (Snad pfe-

Istíti koho.)
Pčsok z kamenca krásť. T.
S lopárom ^) idé. T.
Už buják do hája odisol. T. (Snad

konec svády.)

Už détiä zomrelo. T. lo

Už sú naložený káry. T.
Ven z hniezda vystreť krídla. T.
Zomre ve svej koži. T. (Snad tolik co :

nie nevezme sebou.)
Zvonec i kuklu nosiť. T.

') »Lopár« dic T. ^ kos, vál. V Lijjtovc značí »lopár« okrouhié prkence s ruko-
jctí, na nčmž sc v kuchyni slanina, zelenina aj. krájí. Slovníček k Trnkové shírce
pripojený obsahuje asi 190 >Slov Moravanom i Cechom ncubyčejných.*

Digitized by

Google

ZKRACENINY.

Adalb. =z Adalberg (viz Pfedmluva).
Adalb. D. zz Adalbergovy Doplnky,
č. zr česky.
Dobš. zz Dobšinský.
Gem. =: gemerská stolice, krátce Gemer.

m. zz mužské.
Mor. zz moravsko-slovenská krajomluva.
maď. =z maďarsky.

Nitr. =: nitranská stolice, krátce Nitra.
Novohr. iz: novohradská stolice, krátce Novohrad.
O. :z= Obzor (časopis moravský) ročník XII.
odst. =: odstavec,
pi. HZ plurál.

Pr. iz: prešporská stolice.
Pŕ. = Prísloví.
Pof . zz Porekadla.
Rkp. SI. Polil, iz: Rukopis z XVI. století, z časop. ^Slovenské Pohľady* r. 1894.
slov. zz slovensky,
sr. srovn. zz srovnej.

Šár. TU šarišská krajomluva ; stolice, krátce Šariš.
Šuj. zz: Šujanský (viz Pŕedmluva).
T. =: Trnka (viz Pŕedmluva).
Trcnč. m trenčanská stolice, krátce Trenčín.

Úsl. == Úsloví.
VI. SI. — Vlastiveda Slczská I.
z Boš. dol. zz z Bošácké doliny,
ž. :z: ženské.

(Jiná zkrácení viz na prvních stranách Ukazatelc.)

Digitized by

Google

Slovníček

obsahující výhradné slovenská, ancb formou a významem od českých lišící se slova,

v knize této uvedená. ,

Arenda — najem, pacht.

Baba z kozuba — srovn. babka, Ofcnloch-

stôpscl. *)
babí pes — viz XV. 17. pozn.
babriť sa — špiniti se.
bača — správce salašc (viz salaš).
bágny — zažívací ústroje pfcžívavcu.
bahor — loukoť.
bajúzy — kníry.
baleš, bialeš (Nitr.) — koláč,
bandurky (Šár.) — zemáky.
banovať za kým, — litovati; žcleti, že se

stalo,
bárby! — óby! (maď. bár),
barnavý — brunátný.
barz — velmi.

bárs — ačprávč, tŕebas (maď. bár),
batoh (Šár.) — bič; (obyčejne znamená

Bundel).
belasý — modrý,
belčov — kolčbka, kolíska, (maď. bolcsô,

CO ale nezdá se býti púvodnč maď., nebo

bôlcs - moudrý).
beťah — viz XVI. 38. pozn.
býk, byko, býčik — tele bulík (ježto čcs.

býk slovensky slove bujak).
bilo, žrď — bidlo, žerď.
bitúnok, bijáreň — Schlachtbank.
blazneť sa — viz šaleť sa.
blen, belian — blín.
bocian, bohdal — čáp.
bočka — béčka,
bodaj! — Buh dej!
bodajvršky — Icdavrsky.
bodor — žertovný název vola.

bohovať — bohy zlofečiti.
bohovitý — náruživé místo boží.
bochnička — malý chlebíček,
bojko — bázlivec.
bôrg — úvčr.

borgovať — na úver dáti, bráti.
bosorka — bozkorka, čarodejnice,
bosrman — viz ogrman.
božekať — v bolesti na Boha volati.
brav — vyrezaný kanec,
breza — bŕíza.
bryndza — mazavý sýr.
budár — záchod.

budzogáň, bodzigán — kyj bodáky opa-
tf^ený.

bujak — býk.

buľo — viz IX. 568; jablko (v detinské

reči),
bunda — objemný, po paty sáhající, ko-

žešinou podšitý, aneb i cele z kožešiny

zhotovený odev.
búzy — viz bajúzy.

Cehla, tehla — cihla.

ccngať — cinkati.

césar (Mor. slov.) — císaf.

cežký (Šár.), ťažký — težký.

ciacha — znamení zvíŕetníka ; známka bar-

víŕská a j.
cifra — ozdoba,
cigo-ligo — nadávka Iháŕi.
ciha — viz XV. 65.
címer — štít vývesní,
cintýr, cintorín — viz cmiter.
clivo — smutno, pusto,
cmar, cmer — podmáslí.

♦) Kdeby nedorozumení povstati mohlo, tam pŕidán jest nemecký pfeklad.

Digitized by

Google

288

cmiter, cimitcr — hfbitov.

čnieť sa, čnie sa mi — nuditi se.

cnota — ctnost

coky! — citoslovo odpíravé.

cudzí — cizí.

cundry — hadry ; nečisté ženské šaty, od-
kud >ucundrať sa.«

cvik — kázeň, ježto slovenské kázeň zna-
mená chrámovní feč.

Čap, čapy — stežeje.

capnúť — udeiHti.

čary — kouzlo ; smenná smlouva, zámena.

čečinatý — jehlovitý.

Čečinie, črčenie — jehliČí.

čemer — viz XVI. 474. pozn.

čihy! — čehy!

čipícár — krajkáŕ.

čipky — krajky.

Čižma — bota, (bota značí v slov. nej-

hrubší druh boty).
čižmár — švec.

čkor, ucholak — škvor, ucholez.
črep — stŕep; lebka.
Črviak — červík,
čudovať sa na néco, komu — dívati se;

obdivovati.
čupeť — v úkrytu nehybné se držeti.
čušať — ticho býti.
čuť — slyšeti; Čouti.

Dačo — néco.

ďaď — viz deďo.

dach — šindelový krov.

darebák, daromník — lenivec, viz X. 603.

daromnica — bczzáslužnošt ; lenivá ženská.

daska, doska — prkno.

dkteľ, getef — datel.

dážď, gen. dažďa — dcšť.

deďo — pradéd, ježto čes. ded slov. starý

otec.
dereš — drholec.
dever, švagor — dever, švakr.
dgať — pcháti, cinstopfen.
diuk — jistá svinská nemoc,
diviak — divoký vepŕ; divý ovcs.
dlh — dluh.
dĺžiť sa — dlužiti se.
dnu — do vnitŕ.
dobrôtky — po dobrcm.
dohúdatf — neústupné housti, totiž žádati,

vytýkati.
dojedať do koho — zlostnými slovy kou-

sati.
dolípať na koho — dorážcti.
dolomáň — dolaman.
dopriať — dopŕáti.

dorcjdiť sa (Gem.) — spoi'ádati .se (iron.).
doska viz daska.
dreť — dŕíti.

drgnúť — prudce postrčiti.
drychna (žertovné) — spánok,
drmať — náruživé kým tŕásti.
drobcc, droby — stŕeva.
drúčik — droužck.

drúk — drouh, Klotz; týč; nosidlo na

džber a j.
dudrať — reptati.
dupČiť (posmešné) — tančiti.
duť — váti, douti.
dziňa, dyňa — dýné.
dzobať — zobati.
Dzuro, Juro — Jifí.

Ebatta — viz XVI. 512. pozn.

Fajčiť — kouHti z dýmky.

fajka — dýmka.

farba — barva.

farbiť — barviti.

fašiangy — masopust.

fifľa — fiflena.

figa — fík.

fígef — figl, čtveráctví.

figliar — Čtverák.

filpas — opálka, totiž loubková aneb prou-
téná pletenina, v jakové se prsť, mrva
a j. nosí.

flaky — viz drobce, droby.

flaša — láhev, ježto »lagvica« — soudečku
podobná, ale ploská nádoba drevená.

fokoš (maď.) — Handbeil, aneb i hul s na-
podobnenou kovovou sekerkou.

forgó (maď) — perovka na klobouku.

frajer — milenec, viz VII. 222.

frajerka — milenka, viz VII. 222.

frištikovať, fruštikovať — snídati.

frištik, fruštik, raňajky — snídaní.

fúzy — viz bajúzy.

fúziská — veliké kníry.

Gäjdovať — dudati.
gamba — ret (srovn. huba),
gäty — gate, Unterziehhosen.
gävdžať — o tenkém husím hlasu,
gazda — hospodár; domáci pán; dobrý

spoŕitel.
gazdiná — hospodyné.
gazdovať — hospodáfiti; spoi'iti.
glgať — polykati.
golier — límec.
gombík, gombička — knoflík.
graca — krace.
grg — krk.
grgať — krkati.
Grgolica — viz VI. 664. pozn.
grib — hfib, boletus cdulius.
grman, grmal — viz ogrman.
grobianstvo — hrubiánství.
gróf — hrabe,
grúň — grun.

Hába — šat; nábytek.

habarka, trepárka, vrtievka — vrtička,

(srovn. Gabare.)
hádzať — házeti.
hajdúch — úradní sluha,
háky baky — špatné písmo,
halaškovať — hýŕiti.
halcjec (Sár.) viz X. 822.
halušky — knedlíky sázcné i rezance.

Digitized by

Google

289

hamovať — zadržeti, hemmen.

handár — had mi k.

handra — hadr.

haraburda — zmatečník.

haraburdiť — zmatečné mluviti, konatl

harmáles (posmešné) — dôkazy zemanství.

harnek (Šár.) — hrneček.

hasnovať — požitkovati.

haštra — jedle.

háväď — havéď, Gesindel.

help, porisko — topúrko, Hackenstiel.

herský — smelý, udatný.

hiba, himä, iba — jen.

hijó! — citoslovo pohánéjící kone.

hláč — vranka, viz XV. 69.

hľadať — hledati.

hľadať — hledéti.

hlib (Šár.) — chléb.

hliva — druh hub.

hlúpy, hlúpe jedlo — neomastené, aneb

skoupé omastené jídlo.
hnieždiť sa — nepokojné sedéti, ležeti.
hnivač še (Šár.) — hnévati se.
hnoj — hnúj.

hoc, hoci, hocaj — viz choc atd.
hodonka — zimnice,
hoja! — citoslovo povzbuzující, rozvese-

lující.
holoplusk — holobrádek.
homôlka tvarohová — srovn. mohyla,
homrať — viz Šemrať.
hora, pôjd — púda, podkroví,
horiej — huŕ.
horký — horký.
Horniaky — horní kraje,
horúčka — hlavnička.
hoslo — heslo,
hota! — hot!

hôžka, holôžka, lohyňa — lohyné.
hrable — hrábé.
hrad, (kamenec) — ledovec.
hŕba — hromada,
hrdza, ardza — rez, ježto slovenské rez

zzŕez; piliny,
hriato — varená korálka,
hriebať — živoŕiti.
hrinta — kotrba.
hrkeľ — dh'vko v nadústí pístaly.
hrle — viz X. 918.
hrmavica — hŕímavice.
hrmený — hh'mavý (v kletbé).
hrmcť — hh'mati.

hromžať — hroziti jako hrom, reptati.
huba — houba; huba.
huj! buj! — citoslovo o rozpustilosti.
hurhaj — hýrivý hluk.
hurt — šramot.

Chasoň (maď. haszon) — úžitok.

chýr — povesť, Geriicht.

chyrovať — zprávu, známost míti o čem.

chystačka — chystaní.

chlap — viz XI. 20. pozn.

choc, choci, chocaj, choť, choťas — ačkoli.

chotár — hranice, Grcnze; polní obvod.

chrbát — hŕbet, záda.

Ad. P. Záturecký, Slovenská prísloví.

chriapa — chfípé.

chudopaholský — chudoslužebnický.

chvast — chvastavost.

Iba — jen.

ihla — jehla.

ihra (detinské) — hra.

ihrať sa — zahrá vati s kým, s Čím.

iskra — jiskra.

isť — jíti.

išpán — pi'ední sluha panského statku;

župan stoliční,
íver, ivero — tŕíska.

Jarmak, jarmok, jarmarok — výroční trh.
jarok, jarček — potúček; pŕíkop.
jasať sa, jagať sa — skvíti se.
jaseň — jeseň; jeseň, Eschbaum.
jasle — jesle (ovčí).
jazomý — jezemí.
jesť — jísti.

Kabáč — tenké, Čeméjší pečivo.

kačka — viz Štica.

kadečo — ledaco ; néco špatného ; všeličo.

kalatovať — viz halaškovať.

kaleráb — kelrub.

kapor — kapr.

kapoš (maď. kapus), — vratný.

kapriny — sliz v oku.

kapsa — torba; tlumok (kapsa šatní slo-
vensky > vrecko «).

kapusta — hlávkové zelí.

kapustnica — kyslá polévka (viz kapusta).

kapustník — koláč plnčný kapustou (viz
kapusta).

kárať sa — kati se.

kazár — správce káznice; prísny človek.

kázeň — reč chrámovní.

keby — kdyby.

keď — když.

kedy — kdy.

kepeň — plášť.

kyseľ — název jídla.

kýška — kysele mléko.

kišasonka (maď.) — slečna.

kľag — syŕidlo.

klampiar — klempíi^.

kliať — láti, zloŕcčiti.

kliatba — kletba.

kliesniť — klestiti.

klky, zrebe — kluky.

klonka — z proutkú ŕídce upletený po-
kryv na kuŕata s kvočkou.

kľúč — klíč.

kľučka — klika.

kocka — kôstka.

kochniar — kominár.

koj (Gem.) — když.

kôl — kul.

kôľa, kôličie — rad kolu.

koľaj — kolej, Geleise.

kolíska — kolébka.

kolomuta, galamuta — matcnice.

konár — haluz.

19

Digitized by

Google

290

kopov — lovecký pes.

korba — sáné lepšího druhu.

korbáč — karabáč.

korheľ — pijak.

koryto — necky, Backtrog.

kostoš — stravník.

kotál — kotel.

kotkodákať — kdákatl

kotný — nosný (tráchtig), o ovčích, kozách,
psech, kočkách, zajících, avšak svine
jest »prasná«, krava » teľná* kobyla
»žrebná.«

koža — kňže.

krasta — chrasta.

kŕč — kfeč; krč, Wurzelgrund.

kŕdeľ — hejno domácich ptáku, také kŕdeľ

ovec, sviň, koz, avšak >črieda< kráv,

volu, koni.
krhla — konev.
krm — píce.

krochmál (Kraftmehl) — škrob,
kroz — víz VIL 373. pozn.
kršliaČina — druh bodláku.
krstenie — kŕtiny.
krú — krev.
kucapaca — rvačka.
kukľa — okno ve stfeŠe.
kuky — viz klky.
kúpa — viz krhla.
kúriť — topiti, heizen.
kúrňava — metelice,
kuvik — sýček.

kviatok (Gem.) kvietok — kvítek.
kvieťa — kvítí.

Laba — psí, vlčí, medvédí atd. dravci

noha.
ľad — led.

ladička, lada — truhlička.
ľadník — ledník, vika.
ľahký — lehký.

ľahtikár, — lehkomyslník ; nepevné povahy,
ľak — lek.
lakošný — mlsný,
lalija — lilie.
ľan — len.

ľapnúť — nedbalé sednouti.
ľavý — levy.

ľavica — levice (ježto lavica — lavice).

lebo — nebo.

ledabol — ledabyl.

len — jen.

len sisi — jen když.

leš — než.

liať — líti.

liek — lék.

lienka — linka, sluníčko.

liepať sa — neopatrné lézti.

lievč, lôvč — zákolník, jehož vrchní konec

rebrinu vozu podpírá; krátky zákolník

= »lônik.«
lievik — trychtýi'.
lyhať — Iháti.
lyžica, lyžka — Ižicc.
loházka — krupovka.

lôn — delnický plat; den platu.

lono — luno.

lož — lež.

ľúbiť — milovati; kochati.

ľúbosť — láska pohlavní; líbost.

luhár — Ihái^.

luhať — viz lyhať.

ľuľok — lilek.

ľúty — lítý, zui^ivý.

Macať — hmatati.

máček — kocour; divoká kočka.

mačka — kočka.

mäd — med.

mach — mech.

maňušky, púzalky — koČiČky.

Mara — Márie.

mašuro (žertovné) — krmník.

mať — míti.

mátať — mátožiti, strašiti.

mátoha — príšera.

meča — merice.

meriť sa — míŕiti se.

merná — smír.

metla — košté.

miadzga, môdzga — míza.

mincier — pŕezmen.

mladucha — nevesta (ježto nevesta zz

mladá žena; snacha, Schwiegertochter).
mledzivo — první žluté mléko od kravy,

ovce atd.
modhkaťsa komu — plazivé, neustále prositi.
modzog — mozek.
móres (z lat. mos) — zdvoi'ilost.
morka — krocan.
motylica — motolice.
motúz — motovouz, Sackband.
mrcha (nesklonitelné) — špatný,
mrchavý — zlostný,
mrena — vousatá parma.
mrváň — název pečiva,
mučeň — mučedlník.
múr — zeď.
mura — múra.
murár — zedník.
múrať, murovať — zdĺti.

Nácesta — nákvasa, Gährteig.

načim — potŕebí.

nadraguľa — rulík.

naglgať sa (posmešné) — hojné se napíti

(srovn. glgať).
najmä — zvlášté.
nakriatnuť koho k Čemu — úsilné na-

mluviti.
ňaňo — viz tato.
naozajst (na ozaist, na isté) — vážne,

skutečné, mit Ernst.
napľuvat — naplivati.
narárošiť sa — rozzlobiti se.
nebohý — zemi^clý.
neborák, neboráčik — ubožák.
neborka — ubožka.
neogabaný — neokrouchaný.
nepárny — ungepaart.
neskorý — zpozdilý.

Digitized by

Google

291

neskoro — pozde; zpozdile.
netrebný — viz nezbačný.
nezbačný — neobratný,
nik, nikto — nikdo.
nosa — nuše, batoh,
nôž — nuž

Obadať — čenichati, tušiti.

obecunka (Šár.) — slib.

obežerný večer — v ten den pred vánoČ-

ním postem.
oblička — ledvina, oblička,
oblok — okno (vubec a ne bogenfôrmiges

Fenster, j ako v néktcrých Slovnících).
obnôžka — včelní kalhotky, Wachsmehl.
odcupnúť (žertovné) — odpadnouti.
odedza (v dčt. reči »tatáČ«) — plátenný

obvoj, v kterém se nemluvné nosí; srovn.

»odiecť* — odíti.
ofrfrať — nevdéčné dávati.
ogrman, grman, grmal — puchry, Pflau-

mentasche, bachor, bachora, lupák, Šedák,

kŕupák. (Tyto názvy české vzatý jsou

z časop. »Vyšehrad« 1896 č. 35.)
ohnivo — článek od ŕetézu.
ohundrať — viz ofrfrať.
ochoreť — onemocnéti.
oknich, okrušok chleba — Brotschnitte.
oldomáš (maď. áldomás) — litkup, Kauf-

tnink.
olišeť (Šár.) — olyseti.
olovrant — svačina.
omelo — pometlo.
on diať — sloveso, jímž si vypomáha ten,

komu nenapadá to pravé,
opáčiť — ohmatati; navštíviti.
opätok — podpatek.
opátrať — viz opáčiť,
opevadlo — zaneprázdnení,
opýtať sa — optati, zeptati se.
opleť — opleti; v obchodu oklamati.
organ — varhany,
organista — varhaník,
ortuť — rtuť.

osoh — úžitek: (zelinky na osoh -^ léčební).
ošaľ — závrať (nemoc),
ošinúť — udeŕiti.
ošiveť (Šár.) — ošedivéti.
oštara — nepŕíjemnost.
oštrnok — viz drúk, papek,
óvi! viz XVI. 46. pozn.

Páčiť — popatŕiti.

páčiť sa — líbiti se.

pagáč — viz kabáč.

pahorok — od zemč zvýšené místo pod

okny, také »múrik« zvané,
pajovať — rudy dobývati.
palica — húl.

papek — tenký, kyji podobný kul.
parato — zlomek haluzi,
parypa — krásny kúň.
parobšit (Gem.) — parobčiti, mládenčiti.

parom — perun.

parsúm, parsún — podoba, výzor tvári.

parta — jistá ozdoba hlavy u dívek.

pasca — pásť.

pästiť sa — pčstovati se, mit Jemanden

zärtlich thun.
patora — viz VIL 775. pozn. (ostatné viz

i Slovníky české),
patrontáš — Patronentasche , kulovnice,

prašnice.
pavúz, žrď — žerď.
peČeňa — játra.
pehavý — píhavý.
perepúť — nadávka špatné rodine,
perst (Šár.) — prst.
pešky — jako pes.
piatit — zadržovati, mírniti.
pierka — pírka, das Waschen.
pípať — pipec, viz VI. 270.
pipasár (maď.) — trubka od dýmky.
pysk — Schnauze.

plagať,*) plekať — odchovati, pflegen.
planý — Špatný, zlý, zadní,
plášť — plást medu; dmovka, Rasenziegel.
pľúca — plíce.
pľuvať — plívati.

pluzgier, pleskúr — pryskýŕ, puchýf.
píž — rybka cyprinus gobio.
počuť — slyšeti.

počúvať — poslouchati; gehorchen.
podarkúvať sa — lacino nabízeti ; nevdéč-

níku darovati.
podatý na koho — podoben komu.
podiet, podiecť sa — díti se kam.
poddymník — viz podplameník.
podjedať — na koreňu pod zemí hlodati.
podplamenník — tenouČké pečivo pod pla-

menem z peci šlehajícím pečené,
podplamenúch — viz podplamenník.
pohár — sklenice, Trinkglas, kdežto Slov.

>sklenica« — č. láhvička.
poharkať sa — sváŕiti se.
pohladok — pohladení, Streicheln.
pohliadok — pohledéní.
pokoruvať — smuteční šat nositi, smutek

držeti.
pokusa, pokúška — viz mátoha,
poľahlina — polehlé obiľí.
polazovať — viz XIX. 146. pozn.
poľuvať — zvéŕ loviti.
poludnie — poledne.
pomora — zhouba.
popivák — viz drúk, papek,
popsuť sa — zkaziti se.
porantať — dle Šumavského pcruntati

— perunovým bleskem poraziti.
porazený — mrtvicí ranený,
poraziť — mrtvicí raniti.
porisko — viz help.
portieka — zboží,
posotiť — postrčiti.
pôst — púst.
postav — súkno.

*)

•Teľa pľagať<=: odchovati je mlékem bez pripustení k matcc.

19*

Digitized by

Google

292

postniheň, postruhník, posúch, posúšik,
osúch — postružeň.

pošinuť — víz poraziť.

pošpintať sa — pošpiniti se.

poťapiť sa (posmešné) — poštéstiti se.

potláčka — pospas.

povoli — znenáhla.

povraz — provaz.

požičať, pojčať — pujčiti.

pôžička — pujčka.

pramier — pranéŕ.

prasa — mladé prase pred kŕmením.

prašina — prašivina.

pravotiť sa — právovati se.

prehajdákať — promrhati.

prejsť — projíti.

premarhat — promrhati.

prepajovať (srovn. pajovať) — promrhati.

presmriadzať sa — smrad t. j nepŕíjemnost
pŕemáváním činiti.

preštvalý — vychytralý.

pretekať sa — pŕedstíhati koho.

preteky, pretiečky — predstihy.

preučit sa (iron.) — mnohým učením
v spúsobnosti klesati (o starých femesl-
nícíchl

prevážať sa — pŕestéhovati se s nákladem
vozovým; na čluné pŕes reku.

prevláčať sa — místo daremné méniti.

previevať sa — provétrovati se.

pŕhľava — žahavka, urtica minor.

priadka — pŕádka.

priať — pŕáti.

pridojiť dieťa — dítéti prs k požívaní dáti.

priečny — sporný.

prieloh — príloh, úhor.

prijesť sa — o jídle, které se častým po-
žívaním znechutí.

prikmotriť sa — potutelné se p?ibh'žiti.

prikonať sa — o tom, co se Častým ko-
naním znechutí, na pŕ. »tá práca sa mi
už prikonala;* s namáhaním se kam
dostaviti, na pi'. pH uvítaní hosté: »kde
že si sa sem prikonaI?»

prikvitnúť — nenadále se dostaviti.

príma, prijma — príjmy.

prisadit — k chovu ponechati.

prisniť sa, snívať sa, prisnilo, snívalo sa
mi to — snil sem o tom.

prístupky — viz Vil. 317.

priš — prišlec (v opovržlivém smyslu).

prpať (detinské) — píti.

prú — prv, di'íve.

prvnôstíca, prvôstka — na pŕ. krava s prv-
ním plodem.

puclík — štipce, tratiknot.

puza, maňa — útla ph'mluva ke kočce.

Radostník — Freudenkuchen.

radovka — viz VIL 315.

rahynka (Šár.) rajnica — rendlík.

rajka — kurva.

rákoš, vlastné Rákoš — pole u PeŠťbu-
dína, na kterém se nékdy krajinská rada
držela, odkud >rákoš« znamená v prí-
sloví radu, jinak i hluk.

ramár, lamiar — nabiják, kančík.

randy — had ry.

ranostaj Ček — hranostaj. Hermelín.

rarášok — báječná osobnost.

raz — krát; jedenkrát

raž, rež — žito; víz II. 395. pozn.

ražeň — rožeň.

repiČie — repík, rostlina, jejížto suché se-

mení na šaty lipne,
revať — ŕváti.
riad — náradí; nástroje,
riadiť — ŕíditi; poŕádati; Čistiti.
ryČať — ryčeti.
rýf — loket (míra).
riňa — ryha, žlab.
rysavý — o vícbarevných zvíratech.
rozdrapovať sa — proti sile aneb slušnosti

se namáhati.
rozopra — rozepŕe.
rozpajedený — silné rozhnevaný.
rozpaprČiť sa — viz pŕedešlé.
rozprávať — vypravovati; ohrád rušiti.
roztlapiť sa — na zem se prostfítí.
runo — rouno.
ruvaČka — rvačka.

Sálaš — bouda, obyčejné v hore valachum

(viz valach) obydlím sloužící.
sapúň — mydlo,
sára — holínka, Stiefelrôhre.
sasa! — citoslovo pH pohánéní volu.
sardzečko (Šár.) — srdéčko.
sečeň velký — leden.
seČeň malý — únor.
semä — símé.
semenec — viz XI. 377.
siať — síti.
sieť — síté.

skácať, skákať — skákati.
skerky pi. — výstupek, pŕestupek.
sklár a sklenár — rozdíl viz XVI. 207.

pozn.
sklenica — láhev.
skorý — včasný,
slepäčky — slepmo.
slnečnica — oparky, Sonnenstich.
smäd — žízeň,
smädný — žíznivý.
smere (Šár) — smrť.

smeť — néco nečistého na pŕ. v nápoji,
smeti — smetí, výmetky.
smida, smidka — boční odkrojek chleba,
smrčina, svrčina — smrk, (slov. smrek —

čes. modnn).

sňah, sneh — sníh.

somár — osel.

somleť sa — semlítí se.

sotona — zlá ženská (srovn. satan, Šuj.)

spica — špice u kola.

srok — v smyslu srokovati se s kým.

sťa — jako.

staboh — stonásobne božství.

statý — stalý, geschehen.

statočný — poctivý.

statok — dobytek, Vieh.

stien, tieň, tôňa — stín.

Digitized by

Google

293

stisk — tlačenice.

stlaČka — slama dávaná v zime do obuvi.

stleť — znenáhla shoŕeti.

stĺp — sloup.

stonci pi. — kteŕí stonají.

strapec — cár; strapec hroznu.

strcať — strkati.

strecha — doskový krov, viz XI. 418.
pozn.

strepať — neladné smíchati.

striga — čarodejnice.

stridží — čarodejný.

striehnuť — sth'ci.

stryná — strýcova žena.

studeno — huspenina.

stulipyŠťok — název rostliny.

stvora — ženská (užíva se jen pri podi-
vení, politování a j.).

súkať — notné píti; soukati.

súra — tíseň.

svák, sváko — tetin manžel.

svetlonos — bludička.

svíb — (nejaký pták.^ Šuj.).

sviňa — prase, Schwein.

svojský — k rodine, spolku patŕící.

svokra — svekruše.

Šafeľ — škopek.

šaleť sa — smyslem se pominouti.

Šarapata — Verwirrung.

šarkan, drak (maď. sárkány) — drak.

sediac (Šár.) — sedlati.

šefraník — pôvodné prodavač šafránu,

teďpodomovní obchodník s rozličnostmi,

Kastenträger.
Šechtár — dojačka, Melkkiibel.
šemrať — reptati.

Šialený — na rozumu pomätený; silený.
Šianať, Šanovať — šetriti, schonen.
Šibeň — šibenice (šibeň mase. — šibenec).
šivačka — šiječka, šicí polštáŕ.
škára — skuíina, puklina.
Škrečať — skŕekati, schreien.
Škriatok — skŕítek.
škriepiť sa — hádati se.
Škuľavý — šilhavý.
škúliť — šilhati.
škutina, Štekutina — štČtina.
škvárnik — skupec.
šmárava, Šmáravica — metelice,
šmikeň — kováreň.
špatný — mrzký.
Štica — kštice.
Štipka — štipec,
stok, súsek — sousek.
štrbavý — štérbavý.
šuga mága — viz II. 396.
šupka, snopok — došek.
šuška, šúlok — šiška, Baumzapfen.
Švábka — zemák.

Táner, tanier — tahT.

tanistra — torba.

ťapša — plotna na pečení koláču.

tárať sa — toulati se, herumschweifen.

ťarbák — neobratný.

tatko, tato — tata.

tátoš — báječný kuň v báchorkách.

ťažoba — mdloba telesná (sr. čes. úsloví

»je mu nanič*),
temian — kostelní kadidlo,
tielce — tílko.
tiesk — ohŕeblo.
toTko — tolik.
tôňa, tieň — stín.

toniť sa (žertovné k pi'ástce) — točiti se.
topor — široČina, Breitbeil.
totka — tetka,
tovar — zboží, Waare (slov. zbožie —

čes. obilí),
trapy pi. — útrapa,
trestať — tŕeštéti (o zvuku),
triezvy — stŕízvý.
tŕňa, tmie — tŕní.
tŕpka — stŕemcha.
tuliby! — viz XVI. 25. pozn.
turák — 1% krejc. (srovn. poltura).
turičný — svätodušní,
tvárka — výzor tvái'i.
tvrdošín — zatvrzelec.
tvrdza — tíseň.

Učlovečiť sa — človécký skutek učiniti,

slitovati se, obdarovati, (viz XIII. 50.

pozn.).
udoleť koho, čo — premoci, srovn. odo-

lati.
úgorka, uhorka — okurka.
uháňať — páditi; uháňať sa — hádati se.
újesť — nástraha, Lockspeise.
ujsť — ujíti.

ukŕčať sa — krčiti se (o držení tela),
upýskaný — ušpinéný, srovn. čes. pýskati,

besudeln.
uporajiť — promrhati.
úradník — správce statku (v reči lidu).
úrečivý (povérečné) — viz XVIII. 12.
uriecť — viz XVIU. 20.
úryh — dávení.

útok — útek, Eintrag im Gewebe.
uzeradlo (Mor. Slov.) — zrcadlo.
úžera — lichva; skrblosť.

Vada r=. vada, sváda.

vajda — cikánský rychtáf.

valach — pastýf ovec.

valaška — valašská lehká sekerka; vala-
chova žena.

válov — žlab, koryto pro dobytek.

var — várka piva.

vardať — živoHti.

vari — snad; zdaliž.

varovkyňa, varovka — chuva.

väzy — vaz.

včilejší — nynéjší.

vekovať — na veky trvati.

veľa — mnoho.

vev (Šár.) — ve.

vezky — vezmo, na voze.

vybačovať — povinnou váhu syra vydati
(viz bača); obrazné: povinnosti své do-
statí.

Digitized by

Google

294

vycibriť sa — vycvičiti se.

vyctiť sa — na vzájem se vyplísniti.

vydaj — vdaj.

výdanok, výdavok — výdej.

vydať sa — vdáti se.

viecha — vích, véník.

vietiť — očima kroutiti; uvažovati.

vietor — vítr.

výhovorka — výmluva.

vyhrmeť — nevinné trpéti.

vychrákať — vychrkati.

vychrámať sa — konečné se pozdraviti.

vychviliť sa — vyjasniti se (o počasí).

vykapať — vyhynouti.

vykapsovať — vyplísniti.

výFah — mlaď spolu vylíhnutá.

vylogať — nepoŕádné vypiti.

vynáčiť — vystrašiti.

vyništeť — vyniČeti, v nie obrácenu býti.

vinovatý — vinný.

vyobracať — vyplísniti, ph'sné s kým za-

kročiti.
vypercholiť sa — nesnadné cíle dosáh-

nouti.
vypsiť sa (žertovné) — vycvičiti se.
vyradovať — viz vybačovať.
visalka, viselnice pi. — šibenice,
vystanoviť — podlažným (povinným) pŕed-

métem se vykázati ; jej vystaviti.
vystrábiť sa — vyléčiti se.
vyškierať sa — s vyčerením zubu smáti se.
vyškudený, vyškudlý — hrubé slovo místo

vychudlý.
vytrhať sa — po mnohém mračnu vyjas-
niti se.
vytrieliť — hloupý kousek provésti ; hloupé

slovo pronésti.
vyvŕšiť sa — vymstíti se.
vyz bíjať — oloupiti, berauben.
vyzrubiť — vyplísniti.
vládať čo — dostatečné silným býti k čemu ;

času míti.
vmestit sa — vméstnati se.
vohľač — Brautbeschauer.
vohľady — Brautbeschau.
volaco — néco.
voš — veš.

vošky — svrblivka noh.
votchý — vetchý.
vrava — mluva, reč.
vraveť — mluviti.
vrece — mech, Sack.
vrecko — kapsa od šatu; zmenšené od

» vrece. €
vŕŠiť sa — viz vyvŕšiť sa.
vrška — z proutku shotovený prístroj na

lovení ryb.
vrtký — rezký, šibký, hbitý.
vržená nemoc, vrženina — nemoc, jejíž

následkem po smrti život zčcrná.
vŠahdajší — vezdejší, (všahdy, vždy, vše

— vždycky).
vták — pták.

Zabŕdnuť — zabrednouti.
zabudnúť — zapomenouti.

zábudok — zabudka.
začierať — nádobu k Čerpaní pohŕížiti.
zadrapovať sa — príčinu k svádé hledati.
zádrenie, záhrednie, záňadrie — místo za

ňádry upotrebené jako kapsa,
zadrhnúť sa — zadusiti se; obrazné —

nešťastným se učiniti.
záhatie — prekážka, (hať Damm).
zajačienec — zaječí výkal, (tak i »kravie-

nec, psienec, kuracienec, Človečienec«).
zajesť — nepŕátelství.
zájsť (zaisť) sa — bez dcchu a povedomí

zustati.
zakosíliť sa — zardousiti se (kosílka —

oko, lečka); obrazné viz »zadrhnúť sa.<
zaliečať sa komu — zamilované mluviti.
zaľúbený — zamilovaný,
zamrknúť — soumrakem postiženu býti.
zanášať sa — podobati se.
zaperený (obrazné) — majetný,
záprek — prekážka,
zarevať — zaŕváti.
zarobiť — vydélati, erwerben.
zárobok — výdélek.
zástava — prápor, (čes. zástava — slov.

záloh),
zašanovať — pŕišetfiti.
zašemotiť — zmateČné, nesrozumitelné

mluviti.
zať — zeť.
zaucho — políček.
zavádzať — prítomností svou pŕekážeti,

vaditi.
zavýjať — výti.
zažmúriť — zamhouŕiti.
zbožie — obilí,
zbrydiť sa — zhnusiti se.
zcigániť — selhati.
zdnuky — vnitŕné.
zdrap — cár.
zdrúzgať — rozth'skati.
zdury pi. — vzdory,
zdužneť — zmocnéti.
zelie, kapusta — hlávkové zelí.
zez (Šár.) — z, ze.

zgromnúť — hrubé slovo místo zemfíti.

zhíbej — zhloubí.

zimomravý — zimomŕivý.

zimomriavky — zimomrazky.

zisť sa na néco — býti k čemu dobré.

zkapať, zmiznúť — ztratití se, zmiznouti ;

zahynouti.
zkľaveť — na ruce ochrnouti.
na zlomgrgy — na zlomkrk,
zmok — zmek, zmok, báječný tvor.
zmraščený, zmraštený, zmŕštený — zvra-

sklý.
zmriavknuť — srovn. mravcati.
zmŕštiť sa — zvraštiti se.
znakovitý — znamenaný, signatus.
znosiť koho — vyplísniti, vynadáti.
zogoľ, hrvoľ — vole; srovn. hrbol.
zolvica, zolva (Trenč.) žolvica (Orava) —

bratrova manželka, čes. zastaralé zelva.
zopsúť sa — zepsití se.

Digitized by

Google

295

zpak ruky — opačným smérem ruky.

zprdkavet sa — zaprtiti se.

zprpliť — rýchle svíieti se.

zrádnik, zradca, zrádkyňa, chytlian, chytli-
anka, nedobrá, vred — padoucí ne-
moc.

zrak — báječná osobnost; zrak.

zrakovský — viz zrak.

zunovať nečo — pŕesycenu býti, nuditi
se.

zúverený — zúviŕelý.

zvonka, zvonky, zvonku — zevnitŕné.

Žať — žíti, ernten.

želiar — podruh.

želuď — žalud.

žíbatko — housátko.

žíhFava — kopŕiva, urtica major*

živý oheň, švábeľ, šváb — síra.

žič, žiť — žluč.

žmurkať — mhourati.

žrď — žerď.

žrebec — hŕebec, Hengstfiillen.

žrebný — shŕebný.

žriebä, hača, kobyšťa — hŕíbé.

Digitized by

Google

ukazatel;)

Abrhámova lúka, XVI 413

Abrhámovi morl^ pásť, VI 680

od Adama začiať, V 262

Adamove deti smeti, XII 1

v Adamových šatoch, XIII 168

Adamovo rebro, VI 72

Adam zostal, najl. dostal, VII 459

Agáta na sneh bohatá, XIV 140

ach jaj, len ty daj ! X 1025

ak bude, dobre, ak nie, nie, IX 42

akého chceš, t máš, IV 608

aký išiel, takú našiel, VII 275

aký je, t. je, nebije, VII 463

akí sme, t. sme, naši sme, VIII 88

aký že si tlelý, X 547

akosi bolo, bude, IX 68

ako tam, tak i tu, X 135

bez >ale« nikto nenie, XII 646

Alžbeta — plno sviatkov, XIV 95

amen je už tomu, XII 489

amíku spraviť, VIII 1274

ancikrist keď príde, XV 348

Angličan vyhúta, XVII 22

ani mak, a j. XV 298

ani na piaď, XV 357

ani nevytrezvieva, VI 345

ani otcovi to nie, XVI 382

ani po smrti s ním, II 325

ani sadlo, ani padlo, V 687

anjelikov spievať čul, VI 513

anjeli nie sme, XII 36

anjel s rožky, VIII 685

anjel v parte, VII 498

anjel z doln. neba, II 300

Anna, chladno z rána, XIV 61

od Annáša do Kaifáša, VIII 948

po Anne klobúk sa nahne, XIV 60

apatéka bodaj kuchyňou, XVI 539

apatéka drahá kuchyňa, XI 73

apoštolia horší a. pán B. VIII 880

apríl, máj (jaký), XIV 12

v apr. máji, júni prší (na co), XIV

aprílová chvila, XIV 11

arak more! XI 36

arak Šándor! IV 629

arendy sú randy, XI 539

aštadrina, krátka perina, XVI 508

Baba čarila, XII 413

baba hádala, XIV 177

baba ho kúpala, XIII 185

baba kde, tam lada, VII 155

baba klebiet nenechá, V 412

baba kvítek — angel — čort, VII 497

baba meča bezodná, VII 510

baba od čerta horšia, VII 152

baba rada sa vydá (kdy), VII 278

baba rondzi, Čort blondzi, VII 526

baba sa bojí, nie hámrníci, XVI 92

baba narobila klopoty, XI 476

bába skáče, IV 213

baba stará bosku rada, VII 279

baba st. ťa pozdravuje, XVI 272

baba s voza, XIII 216

ku babce narodzený, X 47

babe, čert u never, VII 157

babe rec, už je všade, V 413

babe starej i hrable, VII 280

babe st. oči vyklať, XVI 230

z baby dzivka nebudze, VII 156

babie leto, XIV 68—9

baby robia vojnu, VII 159

13

♦) a. mako, aký, a j.=za jiná, BzzBôh, bod. zz bodaj, bož.zzboží, či. =i Človek,
dob.zz dobrý, chud. zz chudobný, kaž.zz každý, lep. zz lepší, naj v. zz najväčší, nešť.zz: ne-
šťastie, radš. — radšej, sedí. =z sedliak, tzztak, taký, všet. zz všetko a jiná snadno po-
chopitelná zkrácení.

Digitized by

Google

297

od baby sa odžehnať, VII 158

babka a groš, X 610

babka k babce, X 609, 611

báb mnoho dieťa zmámi, VIII 857

babriť sa s m'm nehodno, XVI 312

babského srdca, IV 241

babské reči, V 47

bača od Rym. Soboty, X 56'*

bača zrelý na šibeň, XI 157

za bačkorom čižma, IX 141

bačovi súdny deň (jak). XII 342

bachratý a. sud, (a j.) VI 48

bachr. a. za šesták odkorek, VI 48

bajúzom mrdnúť, IV 155

bál sa, najl. prešiel, XII 328

bál sa. neubál sa, XII 244

baňa mu nepostačí, X 794

i baňa sa preberie, X 612

baniek nastavať, XVI 180

baník blázon, XI 111

bankovkami dach kryť, X 276

banoval by bol zomrelý, XIV 180

banovať a panovať, VIII 161

banovať a. krava za zvoncom, IV 367

barana biČom šibať, XIII 264

barana strižú (kdy), VIII 1194

baranovi nie 4 rohy, XVI 360

baranovi rohy neťažké, XIII 206

baran, rohy mu chybia, III 243

baran sa zabil, XVI 204

Barbora, sane do dvora, XIV 112

barón Hnida, X 347

po Bartoléme hady, XIV 77

barva, X V odst. 7

basy s gajdami, XVI 340

basorka morka, XVI 509

báťa, škoda kráťa, XI 267

báťa, tažké pohnul, X 551

batoh plný pabrať, XVI 177

báť sa a. chytaný, IV 214

báť sa a. lansk. snehu, XVI 372

báť sa len mátohy, IV 201

báť sa, že prevraví v ňom, VIII 1111

bázlivý a. zajac, IV 214

bázlivost, I V odst. 9

baží, až oko vyskočí, IV 78

Beckovský zámok, VIII 666

beda, koho Futujú, VIII 571

beda toho bic, s kym žic, VII 553

beda tvojej koži, XVI 407 409

bedlivému právo, VIII 1209

behajú a. ryby (a j.), XV 145—6

u behúňa mrcha huňa, XI 576

belasé a. nebo, XV 172

beľmo s očí strhnúť, III 194

Beňovo oko, VIII 756

bere, čo vidí, X 1221

bere, kde nepoložil, X 1221

bere sa, dere sa, XIII 103

bere veselo, smutne vracia, X 1082

ber svoje, daj moje, VIII 1058

berú len, kde jest, VIII 1110

besného ihrá, XXI 6

beseduje Še, jak Še spravuje, V 501

Beta Bete, po svete, V 414

na beťaha vynsť, IV 225

beťahy ťa trhaly, XVI, 520

Beta smeti smetá, V 415

bezdetnosti VII odst. 7 b

bezstarostnosti IV odst. ó

bežal, akoby ho hnal, XV 1

bežal a. pes bez chvosta, XV 1

bežal a. s nasol. zadkom, XV 1

beží, nenaháňaj ho, X 441

Bibliu nie hneď celú, V 312

bez biča pohoniča nič, VIII 913

bič, čo sa hrach mláti, XV 261

bič nie na dobr. koňa, X 439

bičom pošepnúť, XVI 185

bič z h .. na neupletieš, IX 563

bydlo, čo na ňom vidno, X 290

bieda b. ruku podáva, XII 107

bieda b. nájde, XII 107

bieda b. poráža, XII 546

bieda človeka sjedá, X 137

bieda dohoní, ty ju, XII 109

bieda hlúposti suseda, X 93

bieda ho morí, X 291

bieda ho prikvačila, X 241

bieda ho priškrela X 291

bieda ide, otvor vráta, X 291

bieda jedna, tak či tak, XII 319

bieda je; ešte len bude, XII 547

bieda 1 kde, tam 2., XII 110

bieda majster, IX 591

1 bieda nič, ak nie 10, XII 110

bieda oblokom a dvermi, X 136

bieda psotu naháňa, XII 107

bieda rozum láme, IX 592

bieda s ním spáva, X 291

bieda s psotou sa sišla, VII 442

bieda učí koly kresať, X 402

bieda veľ. pomoc blízka, IX 103

bieda všet. naučí, IX 593

bieda za biedou, XII 107

z biedy do nevôle, XII 321

biedy — jedy, X 95

od biedy koža visí na ňom, X 291

biedy nepozbudeš, X 140

z biedy pohoršenia, X 96

biedna hlava, i rozum, X 138, XII 108

biedneho nik nezná, VII 856

biedny a. tôňa, VI 512

biedu kúpiš, i ostane X 139

biedu, psotu treť, X 291

biedu s pleca na plece, X 291

biela a. kvet, VI 112

biela húska dobre sedí, VII 624

biele a. mlieko (a j.) XV 173

biele? b. čierne? č. V 684

biele dieťa a. húsatko, VI 112

na biele pazderie psi, VII 201

biele pľúca — vdovec, VI 162

biele z čiern. robiť, V 213

v bielom čier. hľadať, IV 435

z biezy nie húžev, VIII 1101

bije ho, až kosti láme, XVI 163

bijú, aby bolelo, II 168

bijú sa 2. 3.— mu osoh, VIII 1220

býka kúpiť, VI 381

bili koho, zas ho budú, XII 12.")

bylina kaž. od Hosp. I 17

Digitized by

Google

298

bylina sa nedarmo trasie, V 508

akoby bilom bil, XVI 161

bystrý a. jašter (a j.) VI 32

Bystu bohu! (a j.) XVI 31

Bystu Dade! XVI 31

biť či jesť skôr? VIII 1250

bitého nebij, VIII 122

bitý viac a. chlebom sýty, VII 823

bitica na dvoje stojí, XI 187

bitkou smrdeť, XVI 407

biť nie, ale brániť sa, VIII 6

bytom a sýtom u neho, X 1032

biť sa v čelo, III 195

bývalo to, i bude, XII 533

býva na vyhnanci (a j.) XV 359

blahoslav, a. v nebi, XII 80

z blata do kaluže (a j.) XII 320

do blata nôh repu siať, XIII 187

z blata sa vytiahnuť, XII 347

v blate byť (a j.) XII 493

a. v blate pováľaný, XIII 190

blato a zlato, XII 508

blatom hádzať (po kom), V 466

s blatom sa paprať, VIII 444

na blato nie moc daždk, IX 214

od blázna blázn. reč, III 74, V 9

z blázna len blázon, III 75—6

za blázna mať (koho), VIII 622 686

blázna mlčaním odbav, III 56

od blázna nemúdra reč, V 10

blázna nie na vajcia, III 68

blázna niet a. flaša prázdna, XVI 630

na blázna reč odpoveď, V 41

blázna znať po smiechu, IV 326

blázni dva, III 62

blázni sa za ňou, VII 244

blázniť ľahko bez rozumu, III 64

blázniť sa chce, musí mať rozum, IX 266

blázniť sa nekázal B. IX 267

bláznivý a. vietor, III 221

bláznivý košút, III 221

s bláznom ani B. III 70

s bláznom nevykonáš, III 72

s bláznom pokoj, III 71

bláznovi drevený groš, III 57

bláznovi po rozume čo? III 116—19

bláznov nechaj, III 69

bláznov nesejú, III 58

bláznov všade, III 59 60

blázon dáva, múdry bere, VIII 594

blázon ja, či ty? III 221

blázon 1 urobí sto, III 63

blázon kaž. má za bi. III 61

blázon sa rehoce, IV 329

blázon sa vždy smeje, IV 328

blázon ty, nie ja, XVI 309

blázon tomu verí, V 48

blázon z bi. sa smeje, IV 327

blázon 1 z nás, ja nie, III 221

Blažkovi za čapicu dlž. IV 221

blčí a. suchá haštra, IV 448

bledý a. smrť, stena (a j.) VI 511

blesk, XIV C odst 3

blcha je tu, (a j.) XII 483

blcha nacecaná, X 901

blchy doň naskáču. XII 3

blchy honiť, XVI 191

blchy kŕmiť, X 614

blchy má kaž. pes, XII 3

bĺch nemá, len ony jeho, XII 274

blýska sa kríž. krážom, XIV 214

blysk mám, za mnou sa! VII 257

bližn. uctiť, sebe krivdiť, VIII 305

blška neztratí sa, Vil 559

bobok na cedilku, XII 442

bobo po boba, VIII 974

bociane a žaby, X 493

bociane — dážď, XIV 149

Bočena ho kopla (a j.) XII 421

bočí a. čert od kríža (a j.) IV 246

bodaj ho B. pobil (a j.), XVI 528

bodaj ho pokrčilo! XVI 529

bodaj ho porantalo! XVI 510

bod. ma nebol poznal! XII 351

bod. mu vzal B. najmilšie! VIII 1248

bod. nemal viac a. ukradnul! X 1196

bod. sme sa nemerili! VIII 89

bod. som bol cigáňom ! (a j.) XVI 65 — 6

bod. ste sa chovaly! XI 514

bez B. ani prez prah noha, II 32

Boha nech nevidím! XVI 67

boháč a svinka, VII 826

boháč boh. zastane, X 113

boháči lakomci, X 850

Boha či má pri sebe! VIII 1252

B. či sa nebojí! VIII 1251

i boháč má 2 dier. do nosa, X 53

z Boha čo nenie, II 39

boháč skupáň, X 851

boháč vyhrá, X 117

i boháč zchudobnie, X 54

bez B. darmo chrániť sa, 1 15

pre B. dá, u B. má, X 995

od B. dôstojnosť, I 28

Boha chváli a. zná, III 9

B. ak ho rád, a. ja, XVI 306

z B. kto si, ratuj, VIII 123

B. a. dá, tak bude. I 2

B. a. prikázal, II 78, VIII 1251

od B. máme, Čo máme, I 13

u B. máš, čo v mene b. dáš, X 991

u B. milosť, VIII 1187

u B. milosti nad vedom. Člov. I 71

Boha milujúci súžený, 11 47

na B nemyslí, II 305

B. neobchádzaj, II 59

B. neoklameš, I 79

B. nepremôžeš. I 21

bez B. nič, I 3

bez B. nič dobrého, II 33

bez B. niet zmoha, II 44

od B. počiatok — poriadok, II 69 73

u B. pomoc, I 24

B. sa báť, ľudí stydiť, II 54

B. sa boj, II 35, V 318

B. sa bojíci pevný, II 52

B. sa nebojí, II 305

B. sa nespustí — neopustený, II 53

B. sa spustiť, II 305

na B. s kyjom, I 16

na B. spolieha — nezahanbený, 11 50

od B. súdeno, I 18

Digitized by

Google

299

od B. šťastie, I 29

bohatému dobre v teple, X 3

bohat. ľahko ide, X 1

bohat. netreba rozum, X 2

bohat. nikdy dosť, X 38

bohatý chudob. žere, X 852

bohatý chud. jie (kdy), X 675

bohatý je Pán Boh, X 51

bohatý keď skupuje, X 39

bohatým byť nekaždému, X 40

bohatým dary, X 1006

s bohatým sa nesúď, VIII 1182

bohatý — pes rohatý, VIII 1026

bohatý — pyšný, IV 478

za B. tohoto to nebude, XV 351

bohatstvo cudzie, X 71

bohat. do času, X 227

boh. závisť, chud. nenávisť, VIII 573

bohatší — mocnejší. VIII 1106

od B. vdkčne prijmi, II 57

na B. volať, II 45, XVI 486

od B. všetko, I 40

B. vzývaj a rob, II 36

B. za nohy, čerta za rohy, VIII 500 537,

XII 172
bez B. žiť, II 46
B. blízky v núdzi, I 57
B. borguje, nedaruje, I 95
B. čo činí, dobré, I 52
B. čo dňa dá, X 337
B. čo chce, čert nevie, I 50
B. čo požehná, dobré, XI 329
B. dá chleba, I 42
B. jednému dal 2.-mu sľúbil, X 37
B. dal — vzal, I 30
B. dal zuby, dá chleba, I 62
B. dáva, akí sme, I 75
B. dobrých tresce (k čemu), II 346
B. dobrý, ľudia zlí, I 96
B. dohoní, I 81

B. dopustí, motyka spustí, XII 525
B. ho prividel, XII 242
B. ho v matrike nemá, XV 368
B. chce, musí byť, I 22
B. i čert zná svojich, II 62
B. jak mne, tak ja, II 79
B. kára za figliara, I 99
B. keď nechce, darmo, I 19
B. koho chráni, I 60
B. koho miluje, I 61
B. komu, tomu svätí, VIII 1125
B. kravičku i trávičku, I 66
B. lekár, I 67
B. lepší a. proroci, I 64
B. má viac a. rozdal, I 69
B. mi svedok, XVI 67
B. mu otec, ľahko do neba, VIII 1124
B. mu pomáha, čert tiská, XII 81
B. mu tak, a. on mne, VIII 73
B. nad nami, I 5
B. na dobré obráti, I 41
B. najstar. hospodár, XI 324
B. naloží, odloží, I 46
B. nám volakoho nesie, XVI 582
B. na pomoci zbožnému, II 30
B. na srdce, či. na tvár, I 92

B. na veky, I 39

B. nedal, svet nedočiní, I 14

B. nech ma požehná, XVI 67

B. nech mu platí, VIII 1257

ak B. neochráni, I 33

B. neopustí, I 43 48, II 61

B. neplatí kaž. sobotu, I 101

B. neťahá za vlasy, IX 316

B. nezná dedk, vnuka, I 90

B. nie dlžen, I 82

B. nie náhlivý, I 97

s B. kto začína, II 72

s B. kupčiť dobre, XI 327

s B. práca sa odpláca, II 76

pred B. rovní, I 105

Bohom sa dokladám, XVI 67

Bohom súdeno neminie, I 27

s B. veci dobre idú, II 71

pod B. všetci. I 37

s B. všetko, II 68

s B. začínať, dokonať, II 70 74 75

s B. dobre, s čertom nie zle, VIII 202

s B. žartovať, I 93

bohoval až strach, V 679

bohovi Čo, nie volovi, VIII 1112

a. Bohovi Kuba, t. B. K-vi, I 76

bohov (kolik) v tvojej materi! XVI 575

B. pečie oplatky, I 83

B. platí (jak), II 163

B. pomáha dobrým, II 40

B. pomáha, kde či. nemáha, I 56

B. pomôže, iný nie, I 1 49

B. požehnal to pre každ. X 1257

B. pred či. mocou, vekom, I 6

B. raní i hojí, I 47

B. rozdáva i nehodným, X 34 — 5

B. sa nedá posmievať, I 84

B. sa nemýli, I 102

B. s nami, kto proti? I 59

B. spojil, ČI. nerozlúč, VII 465 499

od bphsveta to tak (a j.) XII 535, XV

345
B. starý žije, I 55
B. s tým, kto s ním, II 60
B. súdi ako nájde, I 94
B. súdi bez žaloby, I 85
B. súdi dľa ducha, I 100
B. súdi tajné, I 89
B. šelmy tresce (k čemu), I 346
B. ťa vyslyší, nie svet, II 77
B. tebe a. ty bližn. I 78
B. ten, čo bol, I 68
B. tresce dom pre dvor, I 106
B. tresce i žehná, I 44
B. tresce pozde, tým tažšie, I 91
Bohu čo, to B., svetu, čo sv. VIII 1064
Bohu darmo neslúžime, VIII 65
Bohu do remesla miešať sa, I 65
Bohu do ruky dať, XI 431
Bohu dušu, mne peniaze! XVI 717
Bohu i ľudu milé, II 110
Bohu kto slúži, II 48
Bohu ku cti, ľudom na posmech, III 160,

XVI 644
o Bohu lehkomyslné vety I odst. 4
Bohu my, B. nám, I 77

Digitized by

Google

300

Bohu mluviť — Činiť, I 7

B. umočil, osuší, I 63

Bohu neujdeš, I 88

Bohu neverný i ľuďom, II 49

proti B. nie nemohu, I 32

Bohu nič nemožného, I 35

Bohu nie, ani ľudu, svetu II 305, X S<

Bohu sa neskryješ, I 103 — 4

Bohu sa protiviť, I 8

o Bohu sprostý, II 134

Bohu sviecu, čertu hlaveň, VIII 207

B. utiahne (komu), X 844

Bohu živému prisahať, XVI 87

B. vie, čo robí, I 54 74

B. vie, čo treba, I 45

B. vidí, kto šidí, I 87

B. vidí moje svedomie, XVI 67

B. vidí pravdu, krivdu, I 86

B. vysoko, I 80 98, VIII 1157 1164

B. vládne (čím), I 9 25

B. volky, čert spolky, VIII 355

B. všetkým nevyhovie, VIII 476

B. zasvieti (čím) IX 96

B. zlé netrpí, I 107

B. z neho chason vezme, XVI 479

B. žehná zrno, čert tŕňa, XI 325

bez boja niet víťazstva, IX 66—7

bojí sa, Fahko ho strašiť, IV 206

bojí sa, nič nestojí (a j.) IX 44

bojí sa o prach pod prahom, X 935

bojí sa toho (jako čeho), IV 214

bojí sa vlastnej tône, IV 214

bojí sa, zle obstojí, IV 199

bojí sa, že ho zajac sjie, IV 214

bojíš sa Čoho, to príde, XII 177

bojkovi prdom zvonia, IV 200

»boj sa« lep. a. »neboj sa,« IX 188

s boka na bok od bolesti, VI 513

boky namastiť, XVI 175

boky podopreť, VII 596 VIII 625

na 1 bok ľahnúť, 2hým sa prikryť, VI 462

bolesť bolesťou zaháňať, IX 479

bolesť dob. čo dá pojesť, X 460

bolesť kde, tam ruka, VIII 48

i bolesť má radosť, IX 130

bolesť mlčať nedá, V 174

a. bolesť taká masť, IX 478

bolí kde, tam bolí, XII 117

bolí, o tom hovorí, V 175

v boli v dobrej vôli, IX 140

bolo, ale neviem kedy, XV 336

bolo všeho, až huj buj! XVI 604

bolo, už sa minulo, XII 601—2

bôrg zomrel, X 1040

bosých za turák koľko? XVI 277

bosí sú tu, ticho! V 330

bosorky keď lietajú, XVI 470

bosrmany, tam i slivky, IX 105

po božej vôli bude, I 26

božekal od rána do več. XII 243

božekanie ohňa nezaleje, IX 33

Bože postraš, nezatrať, I 70

Bože, sme všetci tvoji? VIII 1107

božia bázeň múdrost, II 31

božia milosť, ľud. zlosť, I 72

boží dar sa pováľal, X 553

brech dobrý má, XV 8o

bremeno, ktoré pomáha, -

breše a. pes, V 199

breše, kto luže, V 190

brezen ore, duben odpočív.

bryndze dali, choď inde, VI

britva nie, inému i motyka,

britva tupá a. sekera, XV 2(>.

britva zlatá, XI 129

brká mu vypršaly, X 334

brky mu opadly, XII 283

brnkať popod nos, VIII 623

z brucha ide sila, VI 219

do brucha nik nevidí, X 615

z brucha vytlelo, VI 259

brucho a. výsvpok, VI 49

brucho a rúcho, X 616—618 620

na brucho daj pozor! VI 217

brucho — hlucho, VI 210

brucho k patr. kosti, VI 80

brucho lačné nezbačné, VI 215

na brucho lahnuť radšej (než — )

399
bruchom cítiť, VI 408
bruchom krčiť, X 293
brucho myslí: zuby u čerta! VI 259

Digitized by

Google

301

s bruchom plným postiť, X 21

s bruchom sa pomeriť, VI 259

bruchom stískať, VI 269

brucho nahnať, VI 408

brucho na chrbát vylezlo, VI 259

brucho najlepšie hodiny, VI 211 218

brucho na rozum, hlava na vši, X 569

brucho plné, hlava prázdna, VI 214

brucho plné uČí sa hlucho, VI 215

brucho prázdne i kapsa, X 293

brucho prázdne tažká noša, VI 212

o brucho sa len stará, VI 408

Bruchovský a Zubovský, VI 265

bruško a. kotného vrabca, VI 49

Bubenka: dobrá pálenka, VI 334

na buben odratý sľubuje, 11 203

s bubnom na vrabce (a j.) V 298, IX

572
bubnuj, vzals sa na to, VIII 936
na bubon uderiť, V 332
poza bučky chodiť, X 1224
budár zámkom robiť, V 689
bude, čo má byť, XII 504
budúce veci v bož. moci, I 10
Búh I

Buh požehná, kelo sce, XI 328
búcha 2 na 3, V 690
búcha od duba k dubu, V 690
búcha z neho a. z dela, VI 567
buch kam, tam tresk, V 694
buchnúť sa do človeka, IV 528
buch sem, buch tam, III 285
bujaka za rohy nie, VIII 197
bujakovi na chrbát padá, II 147
bujak už do hája, XXI 14
bujný a. kôň, XV 229
od buka do buka robiť, III 316
búrka ich nasekala, XV 301
búrka (kdy býva), XIV 215
búzy a. u mreny, VI 150
bzdi tomu bez nosa, VI 568

Capa odreť, Hl 286, IX 213

capa zabiť, XII 414

cap sa zabil, X 896

cap záhradník, VIII 957 972

cedulami fajku zapaľoval, X 816

celú noc na nohách, VI 457

cena aká, šatka t. XI 203

cena do vrecka nejde, XI 204—5

ceny nemá, čo není, XII 609

cengajú, budú zvoniť, IX 104

cepy do ruky! III 130

cepy už na kline, XVI 121

céry — rodinu, synov — cudzinu, VII

857
césar
cesta
cesta
cesta
cestu
cesta
cesta
cesta
cesta

aký, písar t. VIII 887
a chodník, IX 350—52
(jaká), XIII 224
— dušu vytriasť, XIII 225
nájdeš, pýtaj sa, V 381
na konci jazyka, V 380
na zlomgrgy, XIII 225
prosrednia najlep. IX 481
sa nájde všetkému, IX 480

cesta 1. ti hore, 2. dolu, XVI 324

cesta zarúbaná, XII 498

po ceste akej kto, IX 246

v ceste čo je, nech ide, IX 69

na ceste dolu gágorom, VI 353

cestovaní, XJII odst. 4

cestou svojou choď, IX 70

cestu meria, VI 370

cestu psovi ukázať nevie, XIII 232

cestu zarúbať, VIII 845

cic kozy kozina! XVI 122

cifra, plachta, zástava, XVI 292

cigáňa bieleho boj sa, V 184

od Cigáňa horší, X 944

z Cigáňa ikry (?) by sjel, VI 262

Cigáň a kováč, III 101

Cigáňa pod pec, ten na p. VIII 468

cigáň a zlodej, V 178

Cigáň Cigáňa nájde, II 228

Cigáň cigáni, XVII 41

Cigánča sa nebojí iskier, IV 18

cigáni, za ním sa práši, V 200

Cigáni ho nešli na kole, XVI 2

ak cigáni, pomáham mu, V 525

Cigáni klince kujú, VI 260

Cigánik sa utrhnul, VI 569

cigáni, hory sa zelenaly, V 200

Cigáni mu zuby kuvali! XVI 540—1

Cigáň i na šibeň zvykne, XVII 38

cigániť chcel (jak znáti?) XVI 239

Cigáni v bruchu hrajú, VI 260

Cigánka a lastovička, XVII 40

Cigáň kráľ otca obesil, VIII 1184

Cigáň na čo je, XVII 42

Cigáň na zuby odkazuje, VI 260

Cig. nezahude, čo bude, XII 501

cigáň od kosti, V 200

cigáňom nebuď, V 94

Cigáňovi dieťa kolísať, X 941

cigáňovi pravdu neveria, V 181

cigáň, pamäť dobrá, V 183

cigáň pravdu povie (kdy), V 179

Cigáň sa mu zavesil, V 200

Cigáň sa nebojí zimy, XIV 221

Cigáň sa teší dažd\i. XIV 188

Cigáň si halušky necení, X 829

cigánska košeľa, VIII 497

cigánska viera, XVII 39

cigánske dieťa, VII 672

cigánsky foršpont, XVI 412

cigánsky plač a smiech, IV 335 349

bez cigánstva to nenie? XVI 253

Cigáň svoj. koňa chváli, VIII 26

Cigáň: >už nie bez dreva!* IX 269

ciho, bliho! XVI 310

címer obnoviť, XIII 132

cíti sa, nech sa vtĺpi, V 142

citu dojmy, X V odst. 12

clivo mu je; čnie sa mu, XVI 107

cmar na rýfy, X 938

cnosť a protivník, VIII 136

cnosť a závisť, II 89

cnosť bez pobožnosti, II 42

cnosť milá společnosť, II 87

cnostný štastlivý, II 85

cnosť platí vo večnosti (co), II 86

Digitized by

Google

302

cnosť sama sa chváli, II 88

cnosť s chudobou, X 72

cnota kde, nebude psota, X 74

bez cti a. pes b. chvosta, IV 275

ctia ťa, v čom ťa vidia, XIII 128

cti sám nemá, iného nectí, VIII 323

ctíš druhého, chvála ti, VIII 322

cudnost a necudnosty VII, odst. 3. b

do cudzej kapusty, VII 608

z cudzej kože krájať, X 858

na cudz. koži bubnovať, X 859

v cudz. nádeji hrach, IX 392

na cudz. Škode sa učiť, IX 619

z cudz. škody sa neraduj, IX 620

cudz. brázdy vyžínať, X 1222

z cudz. dávať ľahko, X 857

do cudz. hrnca nos, VIII 411

z cudz. koňa i do bariny, VIII 1230

do cudz. maku, VII 308

z cudz. nešťastia neteš sa, VIII 125

z cudz. nezbohatneš, X 860

cudzieho poslúchať, VII 796

do cudz. sa nemiešaj, VIII 391

z cudz. štedrý, X 861

cudzie misky vylizuje, VI 415

cudzie nežiadaj, VIII 1059

cudzie pod horou vidí, VIII 382

cudzie prahy otíkať, X 321

cudzie pšeno obháňať, VIII 381

cudzie ruky — múky, VIII 949

cudzie rúry, V 541

cudzie za pánom kričí, VIII 1193

cudz. žiada, svoje tratí, X 855—6

za cudzí chrbát sa kryť, VIII 742

cudzí je cudzí, VII 831

cudz. rukami hady brať, VIII 461

cudz. obrúskom ústa, VIII 1000

cudzím sa chlúbiť, IV 564

za cudzím sa sháňať, X 625

v cudzine 10 ráz zomreť, VI 646

na cudz. brázdu vyháňať, X 1222

cudz. robotu nechytaj, VIII 379

pri cudzom stole, VIII 1001

cukor s lopatou jesť, VIII 1006

cukor tlčený (na čem), XVI 216

cváľa a. kôň bez puta, XV 2

cvik cviku uhýba, XII 586

Čaká a. B. dobrú dušu, IV 118

čaká a. Dóra na jelito, IV 80

čaká a. kaňa na dážď, IV 80

čaká a. pavúk na muchu, IV 80

čaká a. sokol na poddymník, IV 80

čaká ho a. Boha, IV 80

čaká ho a. božie smilovanie, IV 80

čaká ho a. Židia mesiáša, IV 80

čakaj a. Šulej na mlieko, XVI 136

čakaj dla druhého na seba, XII 180

čakanka, mlčanka, IX 147

čaká ťa čo, nevieš, XII 196

čané, ale požičané, X 1078

čapy mu spadly, V 351

capnúť po pysku, XVI 164

čas {kdyyj od ktcrého času, jak d/ouho, X F",

odst 19
na čas dať, za 2 pomôcť, VIII 98

Časy boly, minúly sa XII 580

čas ide, akoby šibal, XIV 293

Časy horšie sa prebudly, XII 576

Časy iné i spevy, XII 593

časy sa menia, XII 588

čas i tvoja hodina príde, IX 83

časy zlé, XII, odst Q

čas jasný, XIV, odst C. 1

čas je drahý, uteká, IX 422

čas jej je s poľa bežať, VII 393

Čas každý má svoj čas, XII 596

Čas kým je, rob, IX 428

čas konám, IX, odst. 9

Čas mámiť, X 561

čas má, že ušiel, XII 330

Čas minul, nevedeť ako, XIV 294

čas nenastaví, čo nepanovalo, XII 591

časom sa všetko minie, XII 589

za časom všetko príde, IX 85, XII 597

čas platí, č. tratí, XI 208

čas príde, keď nás nebude, VI 600

Čas príhodný kto má, IX 425

Čas prináša, čo nie rozum, XII 592

čas prísť, č. odísť, XVI 609

čas sa ti mine (Čím), X 432

čas sa vyčkať musí, IX 76

na čas sa vybralo, XIV 185

Čas svoj má kaž. vec, IX 423

čas ťa naučí, IX 422

časti tela, j ej ich zertovné názvy, VI, odst. 9

čas tratí (kdo), IX 424

čas, trpel, ruže nesie, IX 74 — 5

bez času nič, IX 73

dFa Času sa spravuj, IX 427

času užij a. hus klasu, IX 429

čas všetko ukáže, XII 590

čas všetko zahojí, IX 77

čas zpomôže, keď iné nie, IX 80

čas ztratený sa nevráti, IX 431

Čekáni dlouhé, X VI 9

čeľadi nedá postávať (kdo), XI 550

čeľad priťahuj, VIII 929

čeliadka živá, VII 787

čelom múr neprebiješ, IX 482

čelom nebo dosahovať, IV 527

čelom smŕštiť, IV 422

čemer pretreť, XVI 474

pod čepcom mať, VI 371

od čepčeka začiať, V 262

v Čepčeku sa narodiť, XII 92

pod čepiec bez svatby, VII 650

čepiec jej je na bok, VI 371

černie sa zďaleka, XV 174

čerstvý a. krava na ľade, VI 516

Čerstvý a. ryba, VI 34

čert //, odst 6

z čerta apoštol, II 182

i čerta by sožral, VI 434

od čerta čo, ide do č. X 866

čerta darmo umývať, II 185

čert a diabol, II 286 297

čerta do kostola vodiť, II 188

od čerta dušu, X 871—2

od čerta horší, II 307

čerta (jedného) vyhnať, II 187, XVI 478

čerta jemu, tebe dvoch, XVI 127

Digitized by

Google

303

čerta keď B. tresce, II 149

čerta maľovať, IX 189

čerta má, nie peniaze, X 356

čerta má v nose, III 234

čerta na grg zavesiť, VIII 789

čerta neobrátiš, II 183

čerta nepopudzuj, VIII 198

do čerta nepovedal (ani), VII 572

u Čerta niet sv. vody, II 189

na čerta podatý, VI 113

čerta poslať v dariech, XV 301

čerta sa nebojí, IV 190

čerta sjesť, XVI 311

čerta vykutrať, III 337

z čerta vrchovec, II 307

čerta zchytiť, VII 592

čert by sa obesil (kdy), X 862

čert čerta nájde, II 229

čert dal jesť a nie piť, VI 237

čert dal, diabol držal, II 230

čert diablu po vôli, II 228, V 108

čert ho bol dlžen, II 307

čert ho durknul, XVI 510

čert ho najal, III 287

Čert ho neprevedie, VIII 722

čert ho preletel, II 307

čert ho rád, II 307

čert ho v pazúroch má, II 307

čert ho vzal. Čo si neprial, VIII 43

čert ho ztratil s koča, II 307

čert hriech sladí, II 115

čerti čoby lietali, XVI 383 595

čerti ho spýskali, III 287

čerti ho ta donesli, XVI 301

čerti ho vyhnali, II 307

čert ich ber, z páru dvoch, XVI 311

v čerty isť, XVI 311

čerti jazorní, XVI 301

čerti mu dušu pražili! XVI 542

čerti mu podstlali, X 1180

čerti mu pomáhajú, II 307

čerti nosia neproseného, VIII 313

čert jeden a. druhý, II 286

čert je chudob. duše nemá, X 68

čert kde dobrú noc dáva, VIII 850, XV

366
čert, keď nie iné, zasmradí, V 432
čert keď ochorel a ozdravel, II 184
čert keď umre, bude dobre, XII 555
čert komu kmotor, VIII 435
Čert krivý s reťazou, II 307
čert má káplonku (kde), II 121
čert matku zabil (proč), V 109
čert mu kázal, III 287
čert mu nabil do hlavy, IV 151
čert mu nechytí, VIII 722
čert mu ruku postrčil, XII 538
čert mu sadol na nos, IV 412
čert mu sedí na jazyku, XII 245
čert mu šepce, VIII 722, XVI 301
čert mu z oka kuká, II 307
čert na čerte čo bude, XVI 383
čert na 1 hŕbu se . . X 42
čert nájde výhovorku, V 109
čert na milosť sa nedá, II 186
Čert na ňom vápno hasí, XII 245

čert nebude dobrým, II 190

čert nemôže, pošle babu, VII 154

čert nespí, anjel hľadí, VII 198

čert nespí, povzbudí, II 116

čert nevie (co), VII 172

Čert nevymyslí, čo Žena, VII 170

čert nie tak čierny, VIII 135

s čertom buď dobrý, VIII 201

s čertom čo zgazdovano, X 865

s čertom kaž. za dobré, IV 361

s Čertom orechy nehryz, VIII 436

čertom páchne, II 307

čertom podšitý, VIII 722

s čertom pokoj, VIII 204

Čertom posadlý, II 307

s čertom sa nepasuj, VIII 205

s čertom sa snesie, IV 369

s čertom v porozumení, VIII 722

čertom vzatého nekľaj, II 150

Čertom za hlavu byť, II 307

čertom z pekla ušiel, II 307

čertova baba, VII 153

čertova nádeja, XVI 376

v čertových pazúroch, X 939

v čertových rukách, VIII 789

na čert kolese krútený, II 307

čertovo semä, II 307

čertovská robota, XVI 32

z čert. záhrady kvietok, II 307

čertovský človek, VIII 722

čertov smýšľa, II 307

čertov vystrája, III 287, IV 361

čertov 7 vošlo doň, IV 446

čert pánom, VIII 1146

Čert pečený, diab. varený, II 181

čert pjator, 11 117

čert po ňom i s koňom, XVI 311

čert požehnal i vzal, X 863

čert sa bojí zlého či. II 270

čert sa ihrá, II 118, XU 174

čert sa na zlom smeje, II 119

čert sa neprosil babe, XVI 344

čert sa otiera, V 471

čert sa ručil za diabla, II 233

čert sa ťa bojí, ja nie, XVI 311

čert sa udrel, II 348, X 874

čert sa začesáva, VIII 499

čert sa z býla zabil, XVI 32

čert stvor, kozu, dáb. zemana, XI 37

čert svojich neopustí, II 231

čertu cestu dlžen, III 287

čertu dobrý, II 307

čertu do kuchyne, XII 245

čertu do očí sa postaviť, II 283

čertu dušou dlžen, II 307

čertu i vo dne posvieť, VIII 199

čertu kto slúžil, II 148

čertu na budzogáň, XII 245

čertu nedaj do dediny, VIII 203

čertu peknú tvár ukáž, VIII 206

čertu poručíš, čo vylúčiš, XII 506

čertu prst, chytí ruku, VIII 465

čertu sa oddať, II 307

čertu sa podpísať, II 307

čertu sa reťaz roztrhla, XIII 226

čertu sviečočku, VIII 200

Digitized by

Google

304

čertu zadarmo ho dať, VIII 789

čertu za lampáš, II 307

Čertu z hrdla nevydriapeš, X 864

Čert vezmi ma, ak — XVI 74

čert vezmi tú robotu, III 287

Čert vie, kde ho psi jedia, XVI 1

čert vymyslí (co), II 232

Čert v núdzi muchy žre, X 192

čert v tom, nie dobré, XII 498, XVI 32

čert vzal kravu, nech i tefa, XII 231

čert vzal, nevráti, X 864

na čert vzjaťa vec tá, XVI 55

čert zabil babu (proč), V 109

čert za dobré peklom, VIII 489

čert za dobrým čihá, II 120

čert zlého neberc, II 268—9

1 čert zo ženy, 12 do nej, VII 556

červená a. cvikla, VI 114

Červená a. koža farbená, VI 114

červená sa a. pivonija, IV 255

červené a. krú, a j. XV 176

červený a. kalina, a j. VI 114

červený a. vyfliaskaný, VI 114

do červených šiat obliecť, VI 663

červíka do hlavy dostať, VI 375

červíka má každý, XII 116

červík do stromu zažratý, XII 123

i červík sa skrúca (kdy), VIII 1

červ rád koreň (který)^ VII 914

česať sa o plot, VI 148

česť, dobré meno nekúpiš, V 504

česť komu, tomu česť, VIII 321

česť za česť, VIII 60

i čierna kvočka biele vajce, III 150

Čierna úroda, darmo voda, VI 101

čierne a. atrament a j. XV 175

v čiernej zemi chlieb, VI 109

čierne na bielom, V 750

Čierne za nehtom, VIII 754

čierny a. Cigáň a j. VI 115

čierny a. kochniar, XIII 180

čihá a. čert na krivú dušu, IV 81

1. čihy 2. hota — robota, VIII 930

čihy k sebe, hrom do teba, XVI 237

čihy nie, ani hota, XII 447

čihy — živý, zdochneš, bude druhý, VIII

984
čímkoFvek, len dokonalým, IX 67
činiť dobre, kým čas, IX 430
Činnosti lidské rozličné, XV, odst. 4 S
činnosti veci rozličné, X V odst. 6
čisté a. gate, XV 230
čisté a. zlato, XV 231
čisté ruky — šlebodne slovo, V 131
čistý a. hrach pri ceste, XIII 181
čisto kde, tam pusto, X 175
čistota najl. kuchárka, XI 132
čistota, nečistotnost, Xlíl, odst. 3
čistota pol zdravia, XIII 176
čistota von oblokom hradí, XIII 177
čistotu P. B. miluje, XVI 637
do čižiem s pece skočiť, XIII 131
čižma jedna, 2. bota, III 305
čižmár čo natiahne v pysku, XI 115
čižmár na kameni vyžije, XI 113
čižmár nosí der. čižmy, XI 114

čižmy cudzie nosí, IV 588

čižmy červené a. líška, XIII 130

čižmy mu pýtajú piť, XIII 129

čižmy sa mu kfujú, XIII 130

čkor značí nový chlieb, XI 348

človectvo vymeniť, V 59

človek aky, beseda t. V 5

človek aký, obyčaj t. II 114

človek aký, reč t. V 6

človek aký, zvyk t. II 113

človek ako človek, VIII 1063

človek a. mrchavý pes, VIII 762

z človeka majster, III 183

človeka za slovo, V 56—7

človeka znať dľa šiat, XIII 122

človeka znať po reči, V 20

človeka znať pri pití, VI 279

člov. človekom (pokud), V 58 60

Člov. človeku nepriateľ, XII 548

človek dobrý (jako co), IV 370

človek duša, IV 372

človek chlebový, IV 372

člov. je a. tráva, VI 591

člov. krehká nádoba, XII 4

člov. len pol tak zlý, VIII 138

člov. má, čo užije, X 987

člov. mieni, B. mení, I 12

člov. na sjedenie, IV 371

člov. nenie zo železa, X 381

člov. nevoFný, hriešny a j. XII 356

člov. nie som, ani peň, XII 386

Člov. nie anjel, XII 6

člov. nikdy dosť múdry, IX 190

člov. okolo nemoci a smrti, VI 592

človekom nech som nie, XVI 80

člov-m statočným ma nezov, XVI 84

člov. srdca (jakového), IV 371

člov. to a. hotový groš, X 1095

člov. to Fahtikár, IV 615

člov. v tom sebe bohom, IX 17

črep čím páchne, II 191

črevá mu vyschly, VI 261

črevá mu žmýcha, VI 261

črevá na chrbt. kosť, VI 261

črevá potrhať, VI 577

črevá snuvať, IV 449

črevo jedno zaviazať, VI 429

črviak v chrene, IV 24 37

čtveráctvi, IV, odst. 16

čuč ti psíčko, číčko! XVI 125

čudáka robí zo seba, IV 632

čupí a. sysel v diere, XV 3

čuší a. voš pod krastou a j. XV 4

čuší a. zajac v chrasti a j. XV 4

čuš len a hluš, VIII 1049

Dačo za dačo, VIII 63

daj, čo netvoje, XVI 411

daj nám dnes, X 773

dá, kto chce, nie k. má, X 880

dá, kto má, X 999

dal by mu krve a j. VIII 631

ďalej ani pohnúť, XII 455

ďalej — to horšie, XII 552

dhlej zájde plaziaci sa, VIII 595

z ďaleká čo, — vyvyšujú, IV 20

Digitized by

Google

305

z dkleka, riekol a. dkka, VII 318

dkleko nepôjde, VI 662

dali by, keby sami mali, X 356

dal mu zavoňať, V 638

dal sa do toho (jak), IV 83

daľs mi čo do vreca? VIII 383

dal ten tomu! III 310

dám, komu chcem, X 998

dám ti, ak nesjem, XII 403

dar Ducha sv. a rozumu, III 47

darebák zmokne, (kde), IX 275

dary B. i ludí tešia, X 1142

dary božie užij mierne, X 628

darí sa, prestaň hrať, X 1169

dar každý vdkčne ber, X 1146

darmo čo, to darmo, XII 604

darmodaj umrel, X 922

darmodaj zakapal, X 1143

darmo iba smrť, VIII 69

darmo je už tebe, XII 489

ani darmo, kto ho zná, XI 212

za darmo nie, ani za peniaze, XI 297

darmos' krpce nedral, IX 138

darmo spievať bolí hrdlo, VIII 68

äarmozroutsívi, A', fí, odst. 5, 6, b

dar nedodar, X 1157

dar nikdy pozde, X 1154

dar oslepuje oči, VIII 609

na daromnici žiť, X 964

daromninami sa baviť III 319

darovať a nazad brať, X 1144

od daru bož. sa neodhŕnaj XVI 627

daru veľkého nehoden (kdo), X 1150

dar za dar, darmo nič, VIII 70

■dať brezov. polievky (a j. o výprasku), XVI

165
■dateľ ďube, sebe trúsi, V 670
»dátchu bá« (nátchu má), VI 530
dať kto chce, nepýta sa, X 879
dať lepšie a. pýtatf, X 1000
dať nechce, nezná ho, X 878
dať sladšie a. brať, X 1001
dávajú, ber; bijú, uteč, VIII 603, 608
dávať i ešte prosiť, X 1007
dáva, učí dávať, VIII 77
dáva, viac žiada, X 1149
Dávida chváliť, VI 570
dávil, dušu mal vydať, VI 570
od dávnych dáven, XV 341
dávno, už nie pravda, XII 600
dažďa cent, blata funt, XIV 1
dážď ako stena, XIV 190
dažďa, hrmavice (kolik), V 243
z dažďa pod odkap a j. XII 321
dažďa sa neboj, XIV 198
dážď, blato, nedbal na to, VII 236
po daždi býva blato, VI 314
dážď krajinský. XIV 195
dážď krvavý, XVI 384
dážď malý a veľ. XIV 205
dážď malý, väčší, XIV 155
dážď po šuchote, II 174
na dážď sa zaberá a j., XIV 210
dážď tam, odkiaľs prišiel, VI 369
dážď — ťažko zemi, XIV 204
dažďu minulému kepeň, IX 121

Ad. P. Záttirecký, Slovenská prísloví.

dažďu nohy visia, XIV 189

dážď v Aug. do obedu, XIV 63

dážď v čas kosby, XIV 43

dbá — má, X 395

dbať a. o lanský sneh, IV 136

dbať a. pes o 5. nohu, IV 136

1 dcerú dvoch zetóv, VII 896

dédictviy VI/, odst. S

dedičov plač, VII ^38

dedina celá jeho, IV 303

dedina iná i milá, VII 261

dedina iná i reč, IV 44

3 dedinám rozkazovať, IV 556

dedina naša keď vyhorí, XVI 497

dedina — rodina, VII 854—5

dedina spolu a. klbko. VII 828

čo dedina, to je iná, IV 43

dedina — už novina, XII 519

z dediny či. pes z mesta, XVI 254

dediny iné i nevesty, VII 267

deďo v krpcoch, on pán, IV 549

dechy XV, odst. 2

delá — vydelá, X 416

z dela vystreľ, nezbudíš, VI 459

delené lep. a. naraz, X 680

delia sa a. žobr. s bochnicou, XV 147

delník hoden mzdy, X 388

deň bude aj zajtra, X 431

deň dlhý, v kapse nič, X 208

deň druhý múdrejší, IX 598

deň chyť za rohy, X 430

deň jeden nenie rok, IX 159

deň každý bohovitý, XV 337

1 deň nenie rok, XIV 261

den P. Bohu kradne, X 554

deň po deň, XV 340

deň pred západom nechváľ, XII 186

deň rastie, r. i zima, XIV 106

deň roznosiť, X 554

deň za dňom, rok za r. XIV 289

pod deravou strechou, VII 302

na dereš stiahnuť, VIII 1288

derie ako pastier, X 940

de š ť, XIV fí, odst. 1; C\ odst. 2

k détem jint\ XIX odst. 1

détem Patrici výstrahy, zaslibetii a soud

VII odst. 7, g
detí a. dierok na riedčici, VII 641
detí a. na hnoji smetí, VII 642
deti a kúpny chlieb, X 295
deti a veci kto má, VII 708
deti bez rodiča — voz b. oja, VII 806
deti — dar boží, VII 696
deti dobré — radosť, VII 704
deti dvojené, VII 807
detí, fliaš nenazbyt, VII 691
deti gazdom nespravia, VII 693
deti chudobným, boh. telce, VII 724
deti kameň ubijú (kdy), VIII 1113
detí kto sa nebojí, VII 709
deti k zviŕatiítn, XIX, odst. 4
detí lačných a. vrán, X 295
deti majú kravu (kdy), VII 705
deti malé, malá starosť, VII 714
bez detí manž. smutné, VII 716
detí mnoho, chleba málo, VII 717

20

Digitized by

Google

306

deti na kriedlach, VII 782

deti nechoval slamou, VII 757

deti nemať lepš. a. zlé, VII 711—13

medzi deti nie prsty, VII 722

detinská dráždenia X/X, odst. 5

detinská pokf-ikováni za lidmi, XIX, odst ó

detinská pŕáni z lidu, XIX, odst. 8

detinská rČeni pr-ede hrou, XIX, odst, 7

z detinského sveta, XIX

detinské pohrúzky, XIX, odst. 5

detinské vety rúzné, XIX, odst, 3

deti, otčenáš a chlieb, VII 689

detí plač lepší a. rodičov, XII 712

detí plno, chleba niet, X 295

deti — prvé do gazdovstva, VII 697

deti pH úkazech pŕirody, XIX, odst. 4

deti pri zábavách, X /X, odst, 4

deti rastú a. konope, VII 694

deti rastú s chorobou, VII 695

deti sú len deti, VII 692

detí tancov (kolik), VII 639

deti tešia chudob. VII 687

deti už o tom vravia, V 524

bez detí zle, VII 727

deti zlé — žalosť, VII 726

deti zvláštnych nezdary, VII 686

deti — žiaľ; statok — škoda, VII 407

detné deti to neprežijú, XV 346

deťom grgy podrezať, VII 783

deťom kraď, mužovi klaď, VII 531

deťom nie britvu, VII 723

deťom prútom rozumu, VII 698

detsko najhoršie, VII 750

deveru never, VII 832

diabla vyhútal, II 309

diablu oddaný, II 309

diely sú diery, XI 542

diera bodaj za ním! XVI 538

dierami poplátaný, X 296

diera nad záplatu, X 296

diera neprežitá vec, XIII 106

diera podľa ucha, IX 318

do diery myšacej skryť sa, IV 216

dierky do nosa, VIII 840

dieru do neba vystreliť, XII 415

dieru nehtom zapchať, X 296

dieru rukávom, X 780

dieru zapchať, 2 odopchať, X 174

dieťa a. rosa, VI 551

dieťa bez kazára, VII 699

dieťa by ho posotilo, VI 526

dieťa cicalo, dobre spí, VI 285

dieťa Cigánke milé, VII 688

dieťa čo 1, to milšie, VII 690

dieťa dnes pokrstené, IX 436

dieťa donosia v truhle, VII 649

dieťa malé, velké hryzie (co\ VII 701

dieťa múdre sa neodchová, VII 718

dieťa najkrajšie, VII 719

dieťa nemá rozumu, VII 700

dieťa neplače, mať nečuje, V 365

dieťa nevie, kedy dosť, VII 702

1 dieťa 1 prasa, VII 732

dieťa prvé dobre vychovať, VII 710

dieťaťu bôty obúvať, VII 784

dieťaťu nie po vôli, VII 720

dieťaťu nôž do ruky nie, VII 715

dieťa umrelo, kmotr. preč, X 1156

dieťa za matkou, VII 741

dieťa za ruku, matku za srdce, VII 703

dietky komu, tomu i na d. VII 706

dievča, ak mráz neopáli, VII 210

dievča a. hrudka, VI 75

dievča a. makovická, VI 116

dievča a. na šípe zrastie, VI 116

dievča a. zo zlata, VI 116

dievča ber, aké ti dávajú, VII 313

dievča do 10. 20. roku, VII 283 - 4

dievča keď hvízda, VII 176

dievča krásne a. anjel, VI 116

dievča krásne a. kvet, VII 187

dievča malé, hybké (a j. jako co)» VI 75

dievča nahovárať. Vil 225

dievča na miesto, VII 365

dievča nezaháľaj, VII 188

o dievč. málo hovoriť, VII 189

dievča z neho pohubil P. B. VI 124

dievčina a. malina a j. VI 116

dievčina a. maľovaná, VI 116

dievka a. svieca, VI 50

dievku nezapletú do plota, VII 288

dievka odplatí matke (kdy), VII 740

dievka zlodej v dome, VII 286

dievky, hory — v jaseň, na jar (jakové),

VII 429
dievky — vývleky, VII 287
dych ledvác popadal, IV 226
čo dýchne, to zlyhne, V 205
dych sa mu stavil, IV 226
dy chtivo st, J V odst, 4
dym a oheň, IX 124
v dyme zrodené, VII 673
dymí sa a. v cig. kolibe, XV 161
dym kde, tam oheň, V 494
dymu veľa, ohňa málo, IV 565
do dymu všetko púšťa, X 811
dym väčší a. oheň, V 496
dym väčší a. pečenka, IV 566
dýnom, danom, teraz B. môj! X 777
ditek počet, VII, odst, 7, b
dttek podobnost rodičum, VII, odst. 7, /
ditek rozeni, VII, odst, 7, a
ditek výživa a vychovávam, VII, odst, 7, e
diuk ti dušu jedol ! XVI 563
díval sa naň (jako), XV 100
díva sa a. morka a j. XV 99
díva sa s brehu na potopu, XII 338
div divúci! XVI 50
divý a. z plesa, IV 632
divy preto nerob, XVI 94
divy už prestaly, X 1145
divný svätý, VIII 712
div s nekým porobiť, XVI 414
div sveta ôsmy, XVI 45
z dlane nevyžiješ, X 150
z dlane vlas nevytrhneš, X 213
dlaňou akoby plesknul, XV 335
dlaňou čo sa dá zakryť, X 779
dlaňou dieru zapcháva, IX 566
dlaňou komu pošuškať, XVI 166
dlaňou nie, čo prstom, X 781
na dlaň slovo vyložiť, V 164

Digitized by

Google

307

dlhá choroba — smrť, VI 483

dlhá kúra — smrť, VI 488

s dlhami vstať horšie (jako), X 1056

dlhá nemoc — motyka, VI 500

dlh čím dial, t. mladší, X 1042

dlh dlhom, X 1043

dlhé motúze zle sa vlečú, X 1060

dlhé zuby, V 597

na dlhý motúz uviazať, X 570

pre dlhy sa bojí zomreť, X 1087

dlh je zlý druh, X 1045

dlh Fahko, vracať ťažko, X 1053

v dlhoch, len kačka pláva, X 1087

dlho kašle, dlho žije, VI 1491

dlho leží, psota beží, X 467

dlhov viac a. vlasov, X 1087

dlh rastie, X 1046

dlh, smrad ťažko tajiť, X 1054

dlh vodí do Chudobíc, X 1044

dluhy. X, B, odst 18

dlžen, beda hriešnemu! X 1087

dlžen i dušu čertu, X 1087

dlžen kto nenie, ostatní či. X 1058

dlžen nič, len B. dušu, X 1087

dlžen po uši, X 1087

dĺži sa, slova nedrží, X 1052

od dlžníka nemôcť vychodiť, X 1098

dlžník lep. a. hnevník, X 1055

dlžník nepriatef, X 1077—80

za dlžníkom čižmy sodrať, X 1098

dlžni sme si volaco, XVI 250

dlžoba horšia a. chudoba, X 1048

dlžoba kde, t. chudoba, X 1049

dlžoba má nohy, rohy, X 1047

z dlžôb sa vykýchať, X 1087

dna nemá, a. kňaz. vrece, VI 409

do dňa súdn. čakať, XII 451

vo dne a. vo dne, ale v noci! XIV 270

na dne (a j.) je už s ním, X 332

vo dne nevidí, IV 178

dnes čo jesť, nechaj na zajtra X 677

dnes čo robiť, neodlož, IX 435

dnes mne, zajtra tebe, VI 597, XII 182

dnes rob, zajtra hop! X 450

dnes zajtra žijem, VII 120

dnes za peniaze, XI 293

dnešok múdrejší, IX 597

vo dne vidí, v noci chmatne, X 1223

dní viac a. klobás, X 774

dni všetky nezapadly, IX 97

dny v týdni, XIV, D odst. 3

dňom sa leto nezapozdí, IX 158

dňom všetkým večer, XVI 488

doba dobu nájde, VIII 363, IX 437

doby denní, XIV, D odst. 7, 6

dobrá krava d. mlieko, II 91

dobrá lekcija, V 630

dobrá mysef nad zlato, IX 115

dobrá mysef v tŕni, IX 116

dobrá paša; žatva, X 275

dobrá reč nájde miesto, V 23

dobrá sviňa stroví, VI 220

dobrá škola, IX 633

dobrá vôľa jie koláče, X 55

dobrá vôľa robí smiech, IX 139

dobrá voFa zdolá, IX 36~7

dobré a. mater, miieko a j. XV 206

dobre baČom, X 5

dobre bude, ale kedy, XII 550

dobre bude, keď zlé minie, IX 150

dobré človeka zmrzí, IX 276

dobré, hoc menej, IX 9, 10

z dobr. dobré, zo zl. zlé, XII 666

do dobr. mecha všetko, VI 222

dobrého moc nebýva, X 631

dobrého moc škodí, X 633

dobrého mnoho sa prijie, XII 51

dobrého nehoden (kdo), IX 94

dobrého nepáli, XVI 238

dobrého nie nazbyt, IX 193

dobr. nič nepočuješ, XII 551

dobrého radi vidia, II 92

od dobr. slova nebolí, V 30

dobrého svine sjedia, XVI 722

dobrého už dosť bolo, XVI 649

dobrého vzácnost a stupne, IX, odst. 1

dobrého za nič nemajú, VIII 1115

dobrého zmena, X/I, odst. ó, b

dobré je d., lepšie je 1. IX 3

dobre je zamočený, X 1088

•dobrej mysli « sa napij, IX 117

na dobrej vôli záleží, IX 38

dobré má hniezdo, XII 84

dobré málo trvá, XII 183

dobré mäso sa predá, IX 4

dobre mne, — nedbám, VIII 39

dobrému Čas neujde, IX 78

dobre mu, a. v bož. koši a j. XII 85

dobre mu, lepšie chce, XII 46

dobre mu — nepríde ; zle — nepustia ho,

VI 694
dobré mu nevyzerá, II 303
dobr. vínu načo viecha .> IX 6, 7
dobrému všade dobre, II 93
dobre nebude, kým nie horšie, XII 561
za dobré nečakaj, VIII 494
dobre — nechválili, XII 554
dobré nenie drahé, XI 211
dobré — niet kedy jesť, X 632
dobre odťať, V 137
dobre podkovaný, III 185
dobré samo sa chváli, IX 5
dobre sa mu lipa derie, XII 84
dobre sa mu vodí, XII 84
dobré sa so zlým mieša, IX 148
dobre sa vodí, rado sa chodí, XII 44
dobré s dobrým, II 94
dobre — sebe dobre, IX 330
dobré slovo a peniaze, V 26
dobré slovo má miesto, V 27
dobré slovo po sto r. V 28
dobré slovo za to dať, V 25
dobre spať, nie žrať, VI 231
dobré srdce nad zlato, II 95
dobre táhne, škoda zabit, VI 350
dobre tebe bez toho, XVI 132
dobre ti, nehľadaj lepšie, IX 371
dobre tomu koho niet, XII 158
dobré zabývajú, zlé nie, V 507
dobre zaperený, X 272
za dobré čakaj zlé, VIII 491—2
dobré, zlé sa ho nechytí, IV 168

20*

Digitized by

Google

308

dobré zrno zostane, II 96

dobrý buď ešte lepší, II 101

dobrý deň si urobiť, VIII 856

dobrý dobre robí, II 97

dobrí dobre žijú, VII 466

dobrý dúšek, VI 356

dobrých sa moc smestí, VIII 335

dobrý, kým dáva, VIII 462

dobrý majster, VIII 731

dobrý máš seď, seď, IX 368

dobr. rečmi všade vyndeš, V 24

s dobrým pomaly, X 634

dobrí mrú, zlí ostanú, VI 695

s dobr. snadno dobrým byť, VIII 167

dobrým škodí, zlým hoví, VIII 1116

dobrým nebude (pokud), II 322

1 dobrý, oba dobrí, VII 467

dobrý pes sa vylíže, VI 482

dobrý sa neztratí, II 98

dobrí sa snesú, VIII 95

dobrý sa všade vmestí, VIII 334

dobrý s kaž. dobre, VIII 139

dobrý strom d. ovocie, II 99

dobrí vtáci, II 292

dobrí z d^leka, VIII 244

dobrý žalúdok i klince, VI 221

dobročinnosti X, B odst. 14, 17

k dobročinnosti výstrahy, X, B, odst. 15

dobrodenie diáky zaslúži, VIII 480

za dobrodenie nečakaj vďaku, VIII 493

po dobrom radšej a. po zl. VIII 179

po dobrom to nenie, XVI 51

za dobro sú spolu, VIII 645

dobrota moja milá! a j. VIII 684

dobrota tvoja učinila, IX 278

dobrotivosti IV odst. IS

dobrôtky ani zlotky, IV 149, 423, VITÍ

262
dobrotu ČI. zunuje, IX 277
pre dobrotu na psotu, X 1008
dre dobr. na žobrotu, X 1009
dobrú hrušku triasť, VIII 453—4
dobrule, nie mnohule, XI 442
dobrú nedajú, ledačo na Čo? VII 276
dočkaj času a. hus klasu, IX 79
dohán aj statočný ukradne, X 1231
doháňať sa s kým, V 588
dohára mu na prsty, XII 255
dohúdať neprestáva, IV 104
dochne tomu, kto má, X 236, 239
dôchodky, východky malé, X 183
dojedať (a j.) do každého, V 587
dojmy vuhec, J V odst. 1
dokladá, kto sa zakladá, X 1014
dolapiť na skutku, II 342
dolinami hlbokými atd. XV 360
dolípať a. muchy, V 588
dolípavý (jako co), IV 84
na dolniu zem s doskami, VI 680
dolož na lepšie, XI 252
dolu, len slanina hore, X 326
doma a. chceš, inde a. smieš, VII 899
doma bandurka nad cudz. pečenku, VII

901
domáce — trváce, XI 539
doma deti plačú, VI 327

doma hodinu — novinu, XII 523

doma chlieb nad cudz. kravu, VII 902

doma kdáče, inde nesie, VII 576

doma mrú, pod posteľ hádžu, X 143

doma najlepšie, VII 903—4

doma navarené d. sjesť, V 268

doma nemá všetkých, III 244

doma pod pecou sedí, IV 298

doma sedz, svoj chl. jedz, VIII 392

v dome, kde straší, VII 209

v dome svojom pánom, VII 900

domiela sa, hrkluje, X 262

domy opaFuje a. pes a j. IV 259

cez dom ho prehoď, nič mu, VI 42

dom klincom zabiť, XVI 595

dom mu oči zažmúri, X 330

dom, nič v ňom, X 636

na dom nie ty, dom na teba, XI 534

domorodý, XI. odst, 1

domové rozličnosti, XI, odst. S, d

domovina, V I í, odst. S

domov nie, tuto nie, IV 278

domov viac a. kostolov, XI 578

1 dom 2 pánov netrpí, VIII 858

dom rozdelený padne, VIII 337

dom s bubnom kúpiť, XI 284

dom shorí, dlh na komín, X 1050

dom to, čo Fudia doň, VIII 309

z domu krok — novina, XII 521

domu niet bez dymu, XII 8

domu niet bez lomu, XII 7

z domu nohy nevyloží, IV 296

z domu vyhodiť, VIII 1279—80

dom vysoký, zlé v ňom, VIII 1037

donesla 10,000 v prstoch, VII 600

dopadnú na čom, tak súďa, VIII 1217

dopraj aj druhému, VIII 128

dopraje od kury, len vajcia nie, VIII 757

dopustí sa, čoho sa odrieka, XII 5

Dóra zo Sampora, IV 633

Dorota — sneh alebo slota, XIV 144

Dorota — vtáčky pesničky, XIV 142

Doroty — metelice sloty, XIV 143

dorejdiu si se, VI 404

dosci, kedz lámu kosci, IX 348

doskáče a. cap v jaseni, XII 252

doskami kde zabito, XV 366

doska zúverená, II 226

na doske bodaj bol! XVI 521

dostal, čo mal i>cs dostať, XVI 184

dostal sa mu do živého, XVI 168

dostals, — to si do vrecka, IX 273

dostane, kto zaslúži, X 398

dostať brezoviny (a j. o výprasku), XVI

167
dostať frčku po nose, V 638
dostať ^roš, pohlavok a j. V 632
dostať na kabát, XVI 168
dostať sa do horúcej kúpele, XVI 168
dôstojnosť — i)ýcha, IV 501
dostiha aká, hostina t. X 605
do>tiha na kom, na t vina, VIII 1224
dosť ich na misku kaše, X 489
dotrúbiť komu, a j. VIII 831
dcufáni konec, XI í, odst. 7, c
d 011 f dni ve zdar, IX, odst. •/

Digitized by

Google

309

doufáni v utrpení, IX, odst. 4

dovtipeni se, III, odst. (V, b

dozrel prú a. vyrástol. VII 118

doženieš na druhom, X 826

z dráča na marháča, X 909

dráha drahá, XIII 196

z Dráhoviec, XI. 304

draho zaplatiť, VIII 504, XVI 410

dreva ani za psom vyhodiť, XI 597

bez dreva horšie a. bez chleba, XI 540

dreva kde, tam triesok, X 15

z dreva nekažd. poleno, III 108

z dreva vykresaný krajší, VII 395

drevená sícala, V 716

drevo do hory voziť, X 1010

na drevo krivé kozy skáču, XII 135

drevo i najtvrd. shorí, XII 610

drevo na ňom rúbu, VIII 765

drevo na oheň neklaď, V 566

1 drevo nenie hora, VIII 345

drevo zúverené, II 225

drgá sa, nech sa žujá, VIII 660

drhnú ho, kde ho vrhnú, XVI 174

dri ako lúp, jedno to, XII 222

driape sa a. koza na šíp, XV 5

driemoty (a j.) prebrať, V 641

drychnu zabiť, VI 453

droby kúp, kto nerád robí, XIII 59

droby si niesť na filpase, XVI 420

drobné a. mak, a j. XV 232

drobných nemá ani odmeniť Čo, X 356

drobnými (a j.) koho vyplatiť, XVI 193

drúzgať a. šarkan, IV 450

drviť a. kyslú plánku, XVI 170

držať sa po herský, IV 192

drží a. mŕtva ruka, XV 285

držia sa spolu (jako co), VIII 633

drží sa a. h .. o v perí, a j. XV 6

drží sa a. ovca na fúriku, IV 634

drží sa a. regiňa, XV 7

drží sa ho a. repičie a j. XV 8

drží sa ho, čo ho mrzí, XII 503

drží sa toho (čím), IV 85

drží s pánom i furmanom, VIII 505

drží to a. hluchý dvere, a j. XV 112

drž sa jedného, IX 356

drž sa toho, Čo más, IX 357

drž sa toho, z čoho žiješ, X 429

drž si, čo si si kúpil, IX 305

drž si takú, a. si dostal, VII 464

z duba (a j.) sova, III 147—8

s duba spadol, oidýchol si, XVI 594

z duba triesky sbierať, VII 839

i dub bol žaluďom, IX 100

z dubca dub, VII 115

dub padlý pes preskočí, XII 119

dub svalený preskočí, IV 587

dučí a. dudok, IV 297

dudy hrajú (plač), IV 358

dudíca nymas, n. krove, X 1126

dudrať a. staré pivo, IV 388

dudroš nedudri, a j. IV 406

dúfaj a nezúfaj, IX 95

duch a brucho, II lv30

do Ducha nespusť kožucha, XIV 46

duchna rychtárom, VII 469

duchny rozhadzovať, X 745

pod duchnou jednou, II 294

Duch popráva oziminy, Ján jariny, XIV 51

v duchu šupeť, IV 247

duje sa, nech sa guje, VIII 660

dukáty hľadať, VI 76

dukát malý veľa platí, XI 213

z dukátov 6 hneď 3, X 800

1. za dukát, 2. za turák, XV 287

Dunaj a Dunajec, XII 229

dupčil, predupčil, X 637

dupči, otec kupčí, X 638

dupkom vyskoč, nepotoč sa, IX 197

dupne, — prach do povaly, VI 37

duriť sa na daromnicu, IV 204

durklo a. z mažiara, XIV 216

Ďuro do poľa vyháňa, XIV 31

Ďuro krivý čaptáň, XIV 30

duša ak mu je milá, XVI 404

duša biedna, čo počneš! XII 352

duša bodaj z neho — , XVI 547

duša moja, mäkký chlieb XVI 273

duša moja z kalerábu atd. XVI 280

duša na jazyku, VI 507

duša na mieste, IV 117

duša nezhynie, VI 598

duša, paca poddaná nemoci, VI 504

duša piští za tým, IV 86

duša poklad, II 104

duša pomodz telu, XII 156

duša už na pokoji, XII 345

duša v ňom nocúva, VI 666

duša vzdychaj, telo pokradne, X 1202

duša zapredajná, II 299

do duše povedať, V 640

duše tej nemáš vyviesť to, XII 454, 463

duševní dojmy, /F

duševní projevy vúbec, I V, odst. 1

ani duše v ňom nebolo, IV 212

duši, ale muši, XII 637

dušičku polieva, VI 351

duši Fahko nech mu bude! VI 712—3

na duši nech mu bude! VIII 1263

dušu by dal za to, IV 83

dušu či má? VIII 1253

dušu má, iné nie, a j., X 315

na dušu moju (jakovou, potvrz. slova),

XVI 73
dušu na dlaň vyložiť, XVI 390
dušu oddýchať na to, XVI 63
dušu pred B. na to položiť, XVI 67
i dušu si zapredá, X 932
dušu ti kolem! XVI 569
dušu ti krížom páralo! XVI 569
dušu vychráč, neuverí, IV 167
dušu vvpustiť, XVI 457
dušu v'ytriasť, XVI 169, 402
dva blázni kde líhajú, VII 197
dvaja -- rada; traja — zrada, VIII 340
dva kohúty spolu, V 596
dva v neshodu, 3. kškode, VIII 151
pri dverách - udrú ho, IX 301
dvere čelom vybíjať, XVI 375
dvere otvortné u neho, X 1038
dvere otvoriť komu, XVI 417
dvere ukázať, Vlll 829

Digitized by

Google

310

dvermi 1 dnu, 2. von, IV 156
predo dvermi je to už, XV 349
za dveimi počúvať, V 537
s dvermi vpadnúť, V 169
dvojá voda človek, VIII 688
dvoch dvorov pes, II 153, VIII 538
medzi dvoma — ostala doma, VII 303
medzi dvoma tretí výska, VIII 122
dvom lepšie cesty ubýva, VII 292
dvom veselšie, VII 291
do Dzura narastené zkape, XIV 2>
o Dzure nezaperieš trávu, XIV 33
o Dzure vrana v ozimine, XIV 32
pred Dzurom a po Dz. žaby, XIV 34
džbánky podvihovať, VI 363
džbán mu udrel do hlavy, VI 375
džubavý a. stariga, XV 233

z Fabuliek nevyžiješ, V 46

fabulu na nos zavesiť, V 212

facku dať, V 629

nad fajkára a teba niet, IV 601

fales Vín, A odst. 1^; 23, g

faloš, klam zradí sa, VIII 510

falošný a. líška, VIII 698

fara, potom Mara, VII 306

fara pustá bez farára, XVI 581 '

farára v krpcoch videť, XVI 259

farár, farárka komu, IV 53

farár keby bol za chrbtom, VII 349

farár na máry, f-ka z fary, XI 52

farárove škračky, VI 518

farárovi bom, f-ke von, XI 53

farár 2 razy nekáže, III 169

farár, rychtár strašia (čím), XI 85

farár sám zvoní, X 304

farár za dukát, XI 54

farba po čom? IV 264

farbí bez indichu, V 203

farby meniť, IV 222

s farbou von! V 164, 207

farská slama, X 819

fašiangy a dievčatá, XIII 255

pred fašiangy a po nich, VII 315

za fašiangy pôst, X 793, XII 200

na fašiangy výskal, X 791

na fatku sa živiť, IV 620

fígeľ mu vyťal, VIII 723

fíger to celý, XVI 52

čo fíger, to groš, V 651

na fígle ho dosť, IV 362

fígle sbierať, IV 362, VIII 688

figliar od kosti, IV 362

figu bez chuti, XVI 133

figu dostať, XII 417

figu mu ukázal, VIII 713

figu tebe! XVI 133

fifi mať (na co,) III 241

fifTa vyfintená, XIII 139

fíkv na tŕni nie, II 123

Filipa mať, III 186

Filip nechcel, musel, XII 636

Filip z konopí, IV 652

fizulu sadiť (kdy), XI 333

flaky kto rád jic, II 252

flek nech som! XVI 81

do flinty nerozumeť, III 292, IV 589

s flintou nežartuj, IX 252

fokoš po hlave, XVI 422

pod forgóvom, VI 402, X 361

frajer čarovaný, VII 222

frajerov 100, 1 muž, VII 481

frajer sedmor. krásy, VII 438

Frajšták išiel, F. prišiel. III 294

frašky a fígle, V 55

frčky hádzať, VIII 623

frčky pod kepeňom, III 313

frfre a. kaša, IV 389

frištuk, obed, večer (kdy), XIV 260

Frólo blchy stvoril, XVI 293

o fruštikoch vysokých, XIV 301

fučí a. kováč, mech, a j. XV 82

fučí a. sa naučí, III 6

fučí dotknutý, IV 398

fúkať a preberať, IV 557

fuk sem, f tam, XVI 170

fúria v dome, IV 453

furma aká, cehla t. VII 661

furma aká, oblátka t. VII 661

furmaniť, cestu nahaniť, IX 71

furman ťažký, III 325

furman zlý nezná (co), V 123

furmy vyberať, XIII 134

futro zo srdca, VII 253

fúzy kde, tam rozum, VI 137

fúzy na motúzy, VI 139

fúzy preriediť, VIII 816

fúzy si vytri (čím) XVI 153

fúzy vykrútiť komu, V 647

Gága a. hus, V 247

gágor posťahovať komu, XVI 185

gajdy aké, huk taký, V 1

na gajdy jedny húsť, VIII 670

gajdy na krivo, IV 350

od Gala chviľa nestála, XIV 87

galije, XII 315, 371

galilejský, VI 402

Galovo žito, XIV 86

gamba bližšia a. tetka, VIII 5

na gamby merkuj, V 287

do gamby niet čo vzjať, X 315

gamby úzke, VI 186

gáple dobré, V 253

gate si podviazať, IX 194

gäty mu neopieraj, V 444

v gätkách s' ešte bol, VII 138

gazda aký, čeľaď t. VIII 874

gazda dobrý (iron.), XI 588—9

gazda dobrý — otec, XI 541

gazda dobrý pracuje, VII 487

gazda chorý — sluhu morí, VIII 875

gazda kde dozerá, XI 545

gazda keď dobre hľadí, XI 540

gazda mladý; veľký; hrubý, XI 589

gazda na voloch, gazdiná v zástere, VII

520
gazda sa dokáže (kdy), X 643
gazda v posteli, sluha veselý, XI 546
gazdinú po pitovre znať, XI 543
gazdiná vie a. vrie, VIII 396
gazdiná z púst. mlyna. X 585

Digitized by

Google

311

gazdom tomu nebyť, XVI 14"

1 gazdom v dome, VIII 859
gazdovať, keď jest v čom, X 6
gazdovať sa naučí (kdy), X 642
gazdove oči, XI 549
gazdovstvo dolu vodou, X 798
gazduje čertovi na budzogáň, a j. X 795
gazdu malé, véfké hryzie, XI 334
gazdu mladého šanui, XI 552

gazdu po dvore znatí, XI 543
Gelo sebechlebský, IV 363
glesga (a j.) chytiť, XII 420
golier Či košeľa — jedno, VIII 674
za golier nevyleje, VI 328
o golier nie prišitý, XVI 330
grajciar a toliar, X 645
grajciara si nevážiť, X 644
grajciar častý, X 646
za grajc. dieru do kolena, X 941
za grajc. kozu cez Tatry, X 941

2 grajc. do groša i mne, X 1026
grajciar nechrániť, X 647

za grajciarom sa triasť, X 941
grajciar posledný, X 796
za grajc. sa dá obesiť, X 941
grajciar sa mu nezplesnie, X 796
grajciar za morom, X 648
grajciar z neho nevyfrkne, X 352
gramatika — politika, III 54
grécky to pro teba, III 259

Gregore sedliak ore, XIV 24
grg a. katov, a j. VI 54

na grgy chodiť, IV 90

grgy mohol lámať, II 319

na grgy stupiť, II 345

na grg mu stup, neslúchne, IV 167

Grgolica ho zadávila, VI 664

na grgu mu sedí, IV 100

na grg veci stupiť, III 302

grg vykrútiť, XVI 71, 418

grgy vylomiť, XVI 319

grobianstvo surového, VIII 229

groš, X 942

z groša na grajciar, X 796

groš a zlatýs X 277, 653

za groš čertu i B. slúži, X 873

za groš, čo chcel, (jindy) X 1164

groš dať za to, IV 79, XVI 57

groš deravý, II 277

groš dnes lepší a. zajtra 2, X 654

za groš drevený (a j.) ho nedá, VIII 640

groš drž, X 649

groš hore, 2 dolu, X 651

grošliak keď obrodí, XI 347

groš nerád vo vrecku, X 797

groš nespravodlivý, X 881

grošom smrdí, X 348

groŠové prasa, X 722

groš sa uňho neobstojí, X 797

groš u seba nerúbi, X 797

groš usporený, X 635

groš vyhrať, ztratiť, X 652

groš vylopotený, X 528

groš za grošom, X 650

1 za groš, druhý za 2 turáky, II 290
groš za živa lepší (neži, IX 300

grúne vysoké a hromy, VIII 1036
v gube — v šube nechceť, VII 424
gufku do čela. VI 717

Hába je to! II 310

habemus je už, VI 402

hada do rukáva, VIII 469

hada sjesť radšej XII 367

had cez zbožie, XI 432

had koho uštipne, IX 588

had na Tade, XII 400

had na prsiach, VIII 680

hadov by pohltal, VI 262

hadovi na hlavu, VIII 260

hádzať na strechu, II 167

hádže sa a. had, a j. XV 9

hádže sa a. vládze, IX 29

hajdúcha sa bojí, XI 48

háj, sečeň, bečeň máj, VI 451

hájika niet bez zvierika, XIII 178

pod hájik sa dostať, VI 373

po háji, odťal na kraji, VII 297

háji sa toho (jako), XV 113

háky, báky — vojáky, V 749

hák sa zavčasu krívi, VIII 5

hák v tom akýsi, XII 458

haluz si sám podťal, IX 336

hamovať radšej a. banovať, IX 180

hasnuje še, haluje še, X 822

hance — strapce, V 420, 543

hancov má každé dobré, V 422

handárovi súce, XIII 166

handra z neho ostala, V 474

handry na vandry, X 320

handry (a j.) z neho visia, XIII 146

haní, rád by kúpil, XI 235

haníš čo, nechváľ pri sebe, VIII 62

haniť i truFo vie, V 421

haniť lahšie a. spraviť, V 423

hapne, kde lapne, IV 636

harmálesy má, XI 3

harnky, rahynky trepú, X 799

Hatá kúty zahatá, XIV 141

háväďou obsypaný, X 317

o Havlovi já, on o Pavl. V 692

Havol — Pavol — jedno, VIII 1080

Havol robí, H. jie, XI 557

Havol aký, Pavol t. VIII 668

havrana, nekvákaj! V 443

hanba bolí, V 492

hanba mrcha pohostinnosť, VIII 596

hanba utekať, ale zdravo, VIII 59"

bez hanby a. i)es, IV 275

od hanby mal shorcť, IV 262

hanbí sa, má prázdne gamby, VIII 599

hanbiť sa a. kobula (kdy\ IV 270

hanbiť sa a. koza soli, ÍV 270

hanbiť sa a. mačka loja, IV 270

hanbiť sa a. pes, IV 258-9

hanblivý a. panna, IV 260

hanb. žobrák — prázna kapsa, VIII 598

s hanbou holou chodí, V 480

hanbu kúpiť na koho, V 487

na hanbu svetskú vynsť, XII 306

hanbu zakryť nemá čím, X 315

helpom dieru zapchať, IV 6<)2

Digitized by

Google

312

hemžia sa a. včely, XV 148

Herkopáter to neurobí, XII 480

heš nie, ani keš, XI 517

hyba což, kedz je bida, XII 587

hýbe sa, never mu, IX 192

hybké a. trsť, XV 234

hyc naraz, potom nie, X 725

hijó stará, nechám ťa, XIII 228

hypotéka — cintír, X 1065

po histórii je už, XVI 119

hláče sa tak lapajú, VIII 745

hlad, VI, odst 12

hfadaj, kde jest, IX 489

hfadaj, kde si ztratil, IX 495

hFadaj, komu si dal, VIII 1199

hfadá — nachodí, a j. IX 31

hľadá, pod nosom má, IV 355

hfadá posmech, má doma, VIII 393

čo hfadáš, to nájdeš, IX 282

hľadať a. ihlu, a j. XVI 4

hľadá teľa pod bulom, a j. IX 568

hľadať s hrablami, XVI 5

hľadať vedľa pobúraného, XVI 7

hlad — čertu brat, X 97

hľaď ďalej od nosa, a j. IX 198—9

hľadel hore, padnul, IX 283

v hlade i pes psa jie, X 102

hľadeť na krivú brezu, VIII 703

hľadeť pekne nevie, IV 390

hladeť sa pred kým, XVI 418

hladí, akoby mu bol otca zabil, VIII 791

hľadí a. hrom do potoka, IV 390

hľadí a. podpál. 3 dediny, IV 390

hľadí a. sova z húšťa, a j. XV 102

hľadí a. upečená ryba, VI 374

hľadí do seba, VI 452

hľadí farárovi do mešca, VI 665

hľadí inde, inde mieri, VIII 509

hlady mreť, X 297

hľadí mu do brucha, VIII 724, X 1181

hľadí na druhú stranu, IV 179

hľadí naň a. na psa, a j. VIII 791

hlad ho opásal, VI 262

hlad je veľký pán, X 98

hladká i škrabe, VIII 515

hladké a. sklo, a j. XV 219

hlad klopká v žalúdku, VI 262

hlad najlepší kuchár, VI 223

hlaď na seba, VIII 387, 394

hlad nemá očí, hanby, X 100

hladnému vždy poludnie, VI 225

hladný nechce spievať, X 144

hladný o čertoch sníva, VI 224

hladný sa kyja nebojí, X 101

hladno a chladno, X 147

hladom zdýma, VI 262

hlad sa nebojí šibenice, X 99

hlad sa smrti rovná, VI 228

hlad slovy neutíšiš, VI 227

hlad ťa doženic, X 146

hľaď ta, z čoho žiješ, X 426

hlad učí robiť, X 39.)

od hladu mreť sa mu chýli, X 297

od hladu nevidí, VI 262

od hladu nohami zapletá, VI 262

od hladu odpľúva, a j. VI 262

hladu za turák vpustiť, VI 229

hlad, žeby čerta sjel, VI 262

hlas, X F, odst. 2

hlas anjel, pieseň čert. VIII 498

hlas a. zvon, a j. XV 83

hlas ľudu — h. boží, VIII 1070

hlasné drevcia (housle), XIII 258

hlasný a. zvonček, XV 190

hlásnik to dobrý, XV 84

hlas zvonov a. star. hrncov, XV 191

hlava aká, vrava t., V 12

hlava a. dziňa, VI 140

hlava a. merica od starosti, IV 126

hlava a. sova, a j., III 220

hlava a. tekvica, VI 77

hlava a. zo železa, III 220

hlava biedna, boľavá, a j., XII 363

hlava blčí, IV 126

hlava bolí od starosti, IV 144

hlava buková, a j., III 226

hlava deravá (krov), XI 590

hlava hladká, nezabolí, XII 88

hlava holá a. koleno, VI 140

hlava ho z toho nebolí, III 207, IV 137

hlava hrešila, koža trp, a j. X 1062

hlava kde, nevie, IV 126, 309

na hlavách chodiť, XII 573

hlava krutá býva boľavá, IX 298

hlava ide do kolesa, IV 126

hlava je hlava, VIII 876

hlava ma potom už nezabolí, XII 394

hlava múdra, III 184

hlava mu horí, VI 140

hlava na mieste, III 184

hlava nebolí nevinného, II 26

hlava nie kalendár, III 4

hlava pán, VI 4, VII 729

hlava papierová, III 240

1 hlava potrebná, VIII 864

hlava prázdna, III 82—3, 226

hlava prebitá — nezabitý, XII 122

hlava prevrátená, IV 126

hlava puká, IV 126

hlava sa mu krúti, VI 519

hlava, spice, bahry najlep. (kdy), XI IIS

hlava sprostá, i slovo, V 21

hlava strapatá a. bôr, a j., VI 140

hlava šedivá a. mlieko, VI 140

hlava šed. srdce pochabé. Vil 104

hlava šiveje, rozum šaleje, VII 105

hlava, rozum, III 1, 3, 5, 79

hlavatý človek, IV 151

hlava tvrdá, III 226

hlava veľká, i klobúk, X 622

hlava za hlavu, VIII 1071

hlava z hlúba zlomená, VII 654

v hlave akoby sedel, V 738

v hlave ho trhá, a j. VI 519

na hlave mnoho mať, IV 126

v hlave mu vŕta, a j. IV 126, VI 375

v hlave nie, tedy v pätách, III 162

v hlave nie, ani v sklepe, III 81

v hlave nosiť to kto? IV 137

v hlave motylice, ošaľ, a j. III 226

v hlave otrúb v, III 184

po hlave sa tĺcť, III 196

Digitized by

Google

313

v hlave suchej modzgy, III 80

v hlave svitnúť, III 196, VIII 851

v hlave ti nesedím, V 352

na hlave žeravý uhoľ, IV 126

hlavy ani nôh, a j. III 308

hlavička a. makovická, VI 140

hlavička pekná — prázdna, VII 406

v hlavičke pusto, VII 405

od hlavy do päty, XV 321

hlavy dovedna a. hady, VIII 689

hlavy dve, III 2

hlavy fŕkaly a. makovice, XV 171

hlavy jedné jest potŕebi, V Hl, R odst. 1

do hlavy mu vošlo, VI 375

do hlavy nabiť, a j. IV 619

do hlavy natrúbiť, IV 151

hlavy nelám, to tam! XII 608

hlavy nie, ani správy, VIII 878

2 hlavy pod 1 kapclúch, VIII 862

od hlavy ryba smrdí, VIII 879

do hlavy sa to neprace, IV 126

do hlavy si nabil, IV 151

do hlavy si nevzjať, IV 1^7

hlavy škoda, že plecia nosia, a j. III 226

vyše hlavy toho mať, IV 126

z hlavy vyhodiť nemožno, IV 126

z hlavy vylietať, III 207

hlavy vypínavé prázdne, IV 518

z hlavy vyšumet, III 207

z hlavy vytĺcť, IV 151

hlávka pekne, robota v pekle, VII 577

hláv kofko, i klobúkov, III 4

hlavou do neba, IV 558

hlavou krúti, IV 391

hlavou sa povaly týkať, XIII 269

hlavu bez lúhu zmyť, XVI 202

hlavu biť o múr, XII 456, XVI 334

hlavu boľavú šanovať, IV 115

hlavu do fátcFa zašiť, III 336

hlavu dubovú mal otec, III 226

hlavu má prevrátenú, VI 375

1 hlavu mať, i tú staviť, XVI 71

hlavu mu smyl, V 636

hlavu mu tá už nemyje, VII 274

hlavu mu to netrápi, IV 137

hlavu na kom vidí, chce ho, VII 268

hlavu na mieste nemá, III 207

na hlavu obročnicu, III 226

hlavu ohúriť, a j., V 261

na hlavu padlý, III 184, 226

hlavu píliť, IV 88

hlavu prebiť, VIII 529, 815, XVI 155

o hlavu prísť od starosti, IV 126

hlavu roztrhnúť, VI 519

za hlavu sa chytať, IV 126

na hlavu sa postaviť, XVI 391

na hlavu sa vyžalovať, VIII 1291

hlavu si lámat, a j. IV 126, XII 456

hlavu si prebrať, VI 375

hlavu svoju mať, IV 151

hlavu to mcle, IV 126

o hlavu tu nejde, XVI 101

hlavu vyprostiť komu, XVI 428

v hlavu zachádzať, III 226

o hlavu zkrátený, VI 717

hlavu zlomiť — nohy nesú, XII 5()9

hlavu ztratiť, III 226

hlce (a j.) a. vlk, VI 431

hleddníy kde je kdo, co, X V L odst. 1

hliba ležaneho nikto nejid, X 392

na hlib sjedzeny robic, X 1041

hlib zohabic, VIII 72

hlop jaký, snop t. IX 292

hlouýosi, J II, odst. 4; S. d

o hlouposti (slovesa), III, 266

hlúby má, kdo vytrúbi, V 309

hluchému kázať, IV 152

hluchý a. stena, tetrov, a j. VI 197

s hluchým sa shovárať, IV 152

hluchým sa spraviť, IV 152

hluchým ušiam hovoriť, IV 152

hluchý nepočul, vymyslí, VI 192

na hlucho pustiť, IV 152

hlupák Čo zkazí, III 86

hlúpy chytro kúpi, IX 205

hlúpy nekúpi (kde), III 88

hlúpy neustúpi, VIII 191

hlúpy sa smeje, III 87

hlúpy to kúpi, VII 316, XI 234

hmatu dojmy, XV, odst. 12

hneď si boží! XVI 419

hneď si syn smrti! XVI 718

hnev, Vili, A. odst. ô

hnev a hrom, VIII 141

hnevajú sa, aby sa merili, VII 868

o hnev a. u Cig. o tanec, IV 393

hnevá sa — na pazderí kubása, VIII 658

hnevá sa — nos mu odrežú, VIII 662

hneváš sa — o zem sa hoď, VIII 662

hneváš sa — zajtra sa vŕš, VIII 145

hnevať, koho odprosovať, VIII 1041

hnevať sa, nepochváľa ho, VIII 661

hnev bez vlády nevadí, VIII 1040

hnev dusí, IV 393

hncvko — na pazderí črevko, VIII 659

hnev I iv os t, I ľ, odst. 19

hnev minie, nenávisť nie, VIII 209

hnev na týdeň a na rok, VIII 148

za hnevom ľútosť, VIII 150

hnevom prejmutý, IV 452

hnev potlač, kým je malý, VIII 149

hnev priateľstvo ruší, VIII 142

hnev prvší a druhý, V 162

hnevu nedať sa uchytiť, VIII 147

hnevu nevšímaní, VI H, A. odst. 23, d

hnevu sa nebojím, o lásku — XVI 317

hnev vybúšil, IV 452

hnev zlý f)oradník, VIII 143

hnida dýcha bez pľúc, XVI 377

hnida hnidu berie, VII 436

hnidy mu odmoklv, IV 547

v 1 hniezde len 2 holuby, VII 484

hniezdo a vtáčky, VIII 1140

hniezdo svoje mať, XI 600

hniezdi sa a. kura na vajcach, XV 10

z hnilého kúta dážíľ, XIV 169

hnilé, keď len srdcu milé, VII 224

od hniloby smrdí, X 556

pre hnilobu nemôže, X 556

hniva šc, nemá pravdy, VIII 144

hnoja kus, k. chleba, X 660

hnoj hore komínom, XI 337

Digitized by

Google

314

hnoj robiť, III 320

hnoj viezť, XIII 243

hnoj z 1 dediny do 2., VII 307

hoden húb zpod živého pňa, III 295

hody — hlady, X 658

a. na Hody mu bude, XII 82

hodina mu ide dolu, XII 251

hodina ran. nad večemiu, X 448

hodina rannia zlatá, X 446 — 9

hodina sa mi so smrťou mieša, XII 375

hodina tebe daromná, XII 455

hodina — už novina, XII 520

hodina zlá bod. ho zabila! XVI 536

hodiny naťahuje, VI 469

hodiny na túrni vidíš? XI 1

hodiny na vlas idú, XV 162

hodinky mu visia, XIII 135

hodinky vačkovč — daň, XI 562

hody po hodoch nie, XII 184

hody — škody, X 657

hodný, ale len na oko, VIII 533

do Hôd nitka a deň, XIV 114

hodnosť a mravy, VIII 1013

hodnoty pot ovnáni, X F, odst 16

hodonku nevyspať, VIII 809

hoď sa o zem (a j.) inak nebude, XII

446
hoja! potom psota moja! X 723
hojná Dóra, VII 601
hoj no naraz, potom h . . o, X 726
na holej dlani ostať, aj. X 341
holému Fahko hlavu smyť, X 148
holeno nie, ani koseno, XI 415
holý a. myš, prst, XII 254
holý a. mladý vrabec, XIII 136, XV 235
i holí i strižie, X 943
pod holým nebom noc, VI 457
holým telom blýska, X 298
a. holý v tŕni sa má, XII 264
hoľo cmarovie, IV 648
holomrazníky, XIV 230
holoplusk a bradáči, VII 8
na holo zahrmelo, XIV 218
holôžky na stole, X 299
holub a šuhaj, VII 223
holubica a jastrab, \ll 208
a. holúbkov pár žijú, VII 573
i holub má žič, VIII 11
za holubov iných držať, IV 532
holubov mnoho kto má, X 46
holub za holubom, VIII 366
od Homrov, IV 431
4 hony za 2 dni, XIII 229
po honore, nič v komore, X 253
honosí sa, v hlave nenosí, IV 573
hop! nič nerob, bosý choď! X 583
hopsa chlapci! a ja nič, X 557
hopsa chlapci do radu! XIII 256
1 hopsa! 2. neboj sa! VIII 795
hopsa! prázdna kapsa, X 629
hora a porisko, IX 333
hora — bohatá komora, XI 556
hora bola i bude, XI 553
hora čečinatá, XI 551
hora hore odpovedá, XV 192
hora má veľké uši, XV 192

za horami, dolami a j. XV 372

za horami je to ešte, XII 391

hora porodila myš, IV 585

do hôr dial, tým hôr, XII 453

hore a. h. ale dolu! XII 251

v hore a. vo vojne, XI 170

hore čím, tým dolu, III 333

hoŕekovdní, XJI^ odst. 6, e

hore Nemec, dolu N., XIII 230

hore nie, ani dolu, XII 448

hore nohavice cez mesto, XIII 231

horeť z obidv. koncov, VII 606

hore! už sú zore, XIV 307

v hore vyrastlý a j. IV 647, 654

horí a. v pekle, XV 163

hory čierne — dážď, XIV 150

horí — hasne, III 300

horí na ňom a. páper, XIII 147

horím, nech aj druhý, VIII 1075

horí mu pod nohami, a j. XII 255

hory prú sa srúťa (než), XVI 88

hory sa nesídu, Fudia áno, XIII 213

z hory — uteká do h. IV 21

horká jeho bryndza, X 349

horké a. blen, a j. XV 208

horoba ce trápila! XVI 564

horopisnd pŕisl. a poŕek. X VII, odst. 3

hor sa, kde sa a. nosa, XIII 137

horší a lepší od koho, II 293

i horšie býva, nechvála, IX 101

horu bere múdry, XI 555

horúce a. oheň, a j. XV 220

horúce a. v pekle, a j. XV 221

horúce do zažnutia, XIV 181

horúcej kaše zapražiť, VIII 845

horúce k teplému nie, V 560

horúce kto jie, IX 241

horúčka ho obliala, IV 223

horu nevidí pre stromy, III 212

horu má na dachu, XI 554

hosla nie, ani posla, VIII 973

hospodárske rozličností, X/ odst. <S', d

hospoddŕsiv/j XI odst. (V

hospodu daj, vyženie ťa, VIII 477

hosťa nezvaného (kam), VIII 314—16

hosť aký, obrus t. VIII 318

hosť a ryba na 3. deň. VIII 290

hosťa si uctiť, VIII 291

hosť častý nevzácny, VIII 288

v ho.sti chodíš, čakaj h. VIII 295

hostí moc, málo kostí, VIII 300

hostina raz v roku, VIII 303

hostinec nie všade, XII 194

do hostiny neprvý, neposl. VIII 289

bez hostiny niet dediny, VIII 301

i hostinu by zunoval, XVI 117

hostinu mrcha mať, XII 263

na hostinu tanistrinu, VIII 298

hostiť dobre (výprask), XVI 166

hostiť v poste, X 895

hostí vodiť, žobr. choď. VIII 299

hosť na holú kosť, VIII 302

hosťov, psa nakŕm, VIII 296

hosťovi daj a odp>'taj. VIII 293

hosťovi najl. kus, VIII 292

hosťovi prvé miesto, VIII 294

Digitized by

Google

315

hosť príde, niet čo jesť, VIII 852

hosť prišiel: 3 starosti, VIII 297

hosť večerní neodchodí, XIV 167

hota nie, ani čihy, IV 149

za hotový peniaz brať, V 53

od hoväda mäsa, V 544 — 5

pol hoväda, p. koňa, III 251

s hovädom dobre zachoď, XI 473

hovädo riadiť a. či. — a, XI 523

hovädzina vrie (jak dlouho), XIII 24

hoviadko božie, III 222

hoviadko kľaká, II 29

z ho . . a tvaroh, IV 483

ho . . o na cedilku, IV 428

ho . . o na plote, IV 481

ho . . o tam, nie vtáčky, XVI 243

ho . . o v kepeni, XIII 170

hovor a rob (jak), V 277

hovoriť cez zuby, VIII 690

hovoriť popod nos, V 742

hovoriť od srdca k s. V 729

hovor menej, viac rob, V 222

hrabem, nemám nič, XI 556

hrabe, vyhrabe, X 397

hrabkať na seba, X 952

hrable hrabú (jak, k čemu), VIII 12—14

hrable husté, II 345

hračka — placka, V 655

hráč najl. — lotor naj v. X 1172

hrachy 3, on tam. IV 283

hrach mlátil čert na ňom, VI 129

hrach na stenu, IV 148

hrachovina horí! IV 635

hrach siať (jak), XI 379

hrachu Českom, V 270

hrachu mnoho sješ (pokud), III 237

a. hrajú t. tancuje, IV 609

hraj — vyhraj, XII 402

hraj — vyhráš, IX 59

na hranke malej o veľa prísť, IX 181, XI

202
na hrán ochoreť, VI 523
hra o zisk, X fí odst. 22
hrať, prepletať, IV 581
hrať sa na smútka, a j. IV 394
hŕba malá pýta viac, X 713
hrbatá, keď len bohatá, VII 404
do hŕbky letí, VI 546
hŕbku svoju má každý, XII 23
na hrču kyjanicu, IX 519

1 hrdý, 2. tvrdý, VIII 795

z hrdla by vydral či.- u, X 981

do hrdla dierka malá, VI 280, X 712

do hrdla mu pchá, VIII 646

s hrdla sa ho striasť, IV 103

z hrdla vytrhnúť, VIII 846

hrdlo si podrezať VIII 590

hrdlo zlatom zacpať, VIII 618

hrdlo ztratiť pre oči, IV 107

hrdlu nedaj po vôli, VI 281

hrdo nie, čisto každý, XIII 113

hrebeň mu narástol, IV 542

Hrehor bradou trasie, XIV 22

pri hre svada rada, , X 1175

hreší a. by hromy tĺkly, V 680

hreŠ, pekla neujdcš, \\ 169

hriech a. v pekle, V 591

hriech diabla smiech, II 124

hriech do neba volajúci, VIII 1260

hriechy mladosti, VII 21

hriechy za chrbtom, V 417

hriech každý deň, V 591

hriech kaž. má svoj trest, II 158

hriech na Uhriech, VIII 1117

hriech nedá do neba, II 160

hriechom sa chváliť, II 127

hriech plodí hriech, II 126

hriech plodí žalosť, II 157

hriech pokuty neujde, II 155

hriech sa sám tresce, II 156

hriech sa začína (jak). II 125

hriech si nadobývať, XII 354

hriech starý, nová hanba, II 161

hriech túla sa po nociech, XIV 267

hriechu nebyť, niet pekla, V 550

hriech z ničoho, V 591

hriešny ČI. si smiešny, IV 643

kŕich, II odst. ó

hHchu následky, II odst 7

hrintu okyepiť, VI 141

do hrivy (a j.) sa komu nanosiť, XVI 179

hrivou potriasať, IV 553

hryzie a. pes, V 592

hrýzol by sa, nemá s kým, V 592

hrýzť na 1 koštiali, VII 266

hrmenie, Bože, na hory! XIV 213

hrmených 1000 do teba! XVI 568

hrmot (a j.) pekelný, XV 199

z hrnca mu vykypelo, XII 437

hrnce a bláznov znať (z čeho), V 218

hrnce ste si u mňa pobili, XVI 503

hrnce voziť, VI 469

v hrnci čo vrie, nevcdcť, XII 499

s hmcom po dedine, VII 589

hrnčekov mnoho, zle, XI 585

hrnčiar hr. závidí, VIII 575

hrnčiar (a j.) sa mu zasmial, XVI 207

hrniec čierny umývať, II 192

hrniec čím páchne, II 191

1 hrniec na veky netrvá, X 824

hrniec, pokrievka, VII 314, IX 490, X

606
hrniec znať po zvuku, V 4
hrobár sa mu teší, VI 665
v hrobe pokoja nemať, XVI 549
v hrobe sa obrátiť, VII 786
v hrobe sa videť, XII 369
v hrobe skôr 2 a. v dome, VII 877
hrob hriehsť, VII 779
hrob inému zaľahnúť, VI 702
hrobom smrdí, nekára sa. Vil 9, 10
nad hrobom stojí, VII 142
do hrobu s ním (tajné), V 361
a. z hrobu vstal ý, VI 553
hrom, Xir C odst. .•?
hrom aby zabil ! XVI 75, 525
hromami hádže, V 681
hromy bijú, perú, a j. XIV 217
hromy čo budú biť, XVI 595
Hromnice a Marec, XIV 133
na Hromnice ešte pol krmu, XIV 135
Hromnice chytia, odhoď onuce, XIV 132

Digitized by

Google

316

Hromnice nech len držia, XIV 137

na Hromnice o hodince, XIV 134

Hromnice, sanice koniec, XIV 138

Hromnice, zadúva ulice, XIV 136

o Hromniciach vlk, XIV 139

Hromníc sa Cigáň bojí, XIV 130

Hromnička čistó, konopa istá, XIV 131

hrom prvý z ktorej strany, XIV 170

hrom studený, XIV 220

hrom v tvoj. materi! XVÍ 576

hrom z čistá jasná, XVI 29

hromží na každého, V 602

hrozí mnoho, neboj sa, V 339

hrsťou on, čert vrecom, X 868

hrubé a. rajtel, XV 236

na hrubé drevo h. sekera, IX 520

hrubého hrubým, VIII 261

do hrubého zaťal a j. XII 388

i hrubé prehorí, X 604

hrubý a. pec, VI 51

hrubým koncom obrátiť, V 593

hrubú obruč ťažko sohneš, VII 759

hruda — žitu chyža, XI 406

hrudka — ozimine búdka, XI 406

hruška, ktorú osy kušu, V 448

hruškou by ta dohodil, a j. XV 370

hrušku netras, keď padajú, IX 532

hrúza ho prejíma, XII 353

hrúzu naň pustil, IV 223

huba darmo nepapá, V 255

huba ide a. mlyn, V 254

huba malá dierka, X 706 — 7

huba nevyžmýchaná, V 727

huba, ryba, dyňa, sviňa — XIII 74

huba všade dovede, XIII 198

do huby alebo po nej, V 286

huby by na mne narástly, XVI 114

hubičku nad mamičku, VII 240

hubičky, spaly by očičky, VI 460

huby jedz, meno vedz, XIII 58

huby šialené pojesť, III 250, XVI 149

z huby zadok, VI 583

hubu obliať, XIII 73

hubu otváraj (pros), V 368

hubu si popáliť, V 633

hubu vyše nosa, IV 560

hubu zapchať, V 649

hučí a. prázny sud, XV 84

hudci v prsiach, VI 520

hudcom ťa čert spravil, hraj! VIII 935

huh baba do pece! IV 88

huj buj robiť, IX 222

huli beli Nemec! XVI 489

huncút lepšie robí a. vie, III 143

huncút nedrží slovo, V 68

huncíit nech som a nie statočný! XVI 80

huncútstvo si vystáť, XI 109

huncút vybíjaný, II 337

pod huňou čo je, hlad', VIII 1082

hurhaj a beda, XII 50

hurt a. vo mlyne, XV 193

hus a prasa, XIll 25

a. hus do neba, XVI 371

husiam seno, psom otruby, VIII 652

husy ^a^r; ženy jak, VII 175

husí hlas v nebi, V 52

hus jednému, 2-mu páva, X 36

hus kadiaf ští, nevie, III 247

hus keď sa uprdne, V 95, XVI 326

hus, kým vrabca sješ, X 768

husle aké, zvuk t. V 1

hus pečená aby ho kopla! XVI 510

hus peč. mladá žena atd. XIII 26

hus pečená, samé kosti, VIII 849

húspeninu dúchať, IX 603

1 hus pije, pijú všetky, VIII 440
hus prasa komu (se líbí), IV 52
husté a. kožušina, a j. XV 237
húsť jednu nôtu, IV 154

husto kde, nie pusto, X 16

husto šiť, riedko piť, X 659

husto ťa tkali, XVI 208

húsť poza uši, IV 116

hus trafená, V 161

húsť sám sebe, IX 284

husť vo mlyne, IV 154

hus tvrdá na šklbanie, X 974

husť vždy tú starú, IV 154

huš tefa, vlk! V 468

hutu hasiť, VI 352

húžev znaj, čo trpí lievč, VIII 1083

ani hvezdy nemá, XII 239

hviezdy číta, X 558

hviezdy sa čistia — jasno, XIV 171

2 hviezdy vlasov zz vdovec, VI 165
hvízdaj, keď preskočíš, IX 407

Chce i nechce, IV 617

chcel, nemohol, V 111

chceš mať, musíš dbať, X 396

a. chceš, taká ti budem, IV 610

1 chyba kladie lavicu druhej, IX 247

s chybami sa učíme, XII 12

s chybami začíname, IX 99

chybám poddanost, XII, odst. 1

chyba neplatí, IX 98

chyba prvá odpustená, VIII 178

chybí dač každému, XII 21, 115

chybí 1, chybí i 2. X 176, XII 120

bez chyby kto na svete .> XII 9

chybí mu 19 gr. do rímskeho, X 300

chybí mu 99 do 100, X 301

chyby svoje nik nevidí, XII 13

bez chyby žiaden či. XII 14

chybní sme ľudia, XII 11

chýr bodaj mu zahynul ! XVI 546

chýr dobrý daleko, zlý dial, V 499

chýr ide vo vetre, V 500

chýru nie, ani slychu, XV 356

chýr zlý letí, V 498

chystačka veF. hostina malá, IV 582

chytá sa a. svrab, XV 164

chytia koho, držia ho, VIII 1198

chytil ho na háčik, a j. VIII 792

chytili ho na udicu, VII 371

chytili ho — vtáčka, II 341

čo chytil, nech má, IX 270

chytil sa a. myš, 11 341

chytiť do pasce, VIII 692

chytrá hlava, VIII 725

chytrá robota nedobrá, IX 164

chytrý a. olovený vták, a j., X 560

Digitized by

Google

317

chytrý a. vietor, VI 35

chytrý chytro dostane, IX 290

chytrý na plané hrušky, VIII 725

chytrý v jedle, ch. v práci, X 435, 437

chytro jedz i rob, X 433

chytro zrie, ch. dozrie, VII 116

chyža omazaná, X 89

chyžka iná, i. lyžka, IV 45

do chládku posadiť, VIII 1286

chlap a dievka (za co) VII 296

chlapa do korca nemeraj, VI 27

chlap, ak ho mráz neopáli, VI 36

chlap a. jeľa, VI 52

chlap a. vecheť slamy, VI 78

chlap bez fúzov, VI 135

chlapci ho strcajú, VI 376

chlapci husi pasú, XVI 768

chlap do sveta, žena doma, VII 488

chlapec a. palec, VII 165

chlapec či diev. je, nevedel, IV 234

chlapec ukázaný a j. VI 52

chlapík o své vedzený, VII 139

chlap aký, snop t. XI 392

chlap aký, tovaryš t. XXI 4

chlap kde, tam smrad, VII 164

chlap kytľu, žena gate, VII 525

chlap klebetný a. baba, a j., V 473

chlap krajší od čerta, VII 295

chlap, ktorý nefajčí, VII 163

chlap nadflikovaný, VI 52

chlap nie, žena dôjde, VII 174

chlap oberučný, VI 52

chlapovi dobrému pristane. V 654

chlapovi v hrsti byť, XVI 408

chlap pri chuti, a j. VI 36

chlap slamený zlatú ženu, Vil 433

chlap ten, kto drží. Vili 184

čo chlap, to chlap, VII 162

chlap územčistý, VI 52

1 chlap žiaden chlap, VIII 341

chleba čiern. a teba nebyť, IV 586

chleba čo nedá, X 666

chleba .> daj! robiť. > jaj! X 559

chleba gambe otvorenej, X 223

chleba chceš, pracuj, X 407

chleba krájať nedali, XVI 603

chleba kus (jako co), XIII 19

chleba kus na ceste, XIII 8

chleba, neba sa mi nechce, XII 385

chleba nemá a vozí ho, XI 584

chleba nevie odkrojiť, VII 126, XIII 7

chleba, robiť treba, X 420

chleba sem, síc utečiem, IV 616

chleba suchého nepodal, X 9v33

chleba v ruke nepribyva, X 662

chleba žiadostivý, X 302

vo chlebe P. B. býva, XIII 22

chlebe, sjem ťa! iV 645

chlebe, som v tebe! IV 645

chlebíček tatíček, XIII 2

chlebík sa udal (jakový), XIII 21

chlebík zarečený, XII 221

s chlebom chodiť dobre, XIII 15

s chlebom sa rovnať i s ľudmi, XIII 6

chlebu pomora pomáhači, XIII 10

chlcburád, IV 624

chlieb (jakový), XIII 17

chlieb bez kvasu, X 588

chlieb biely nechce, XI 338, 340

chlieb čí, toho pieseň, VIII 1042

chlieb čí, toho slúchať, VIII 1044

chlieb dar boží, XIII 1

chlieb dobrý (kdy), X 661

chlieb domáci, XIII 11, 14

chlieb jedz, keď si lačný, XIII 4

chlieb jesť mohla s ním, VII 389

chlieb kde, nôž sa nájde, X 17

chlieb kolkami drviť atd., XVI 263

chlieb mäkký krájať, IV 380

chlieb načiat, X 663

chlieb nad koláč (kdy), V 572

chlieb najtužej váze, VIII 1043

chlieb na stôl klásť (jak), VIII 9

chlieb na svobode, VIII 1054

chlieb nosíš, i on teba, XIII 5

chlieb, nôž na stole, VIII 286

chlieb rohy, núdza nohy, VIII 1009, X 94

chlieb sa nei)rijie, XIII 1213

chlieb so soľou, II 100

chlieb starý najlepší, X 703

chlieb svoj mat, X 275

chlieb to nie Fahký, X 302

chlieb to nie požičaný, X 1096

chlieb to tvrdý, X 302

chlieb vezdejší hneď! X 224

chlieb vyslúžený horký, VIII 987

chlieb voda, nebude Škoda, X 664

chlieb vo 2 kôry jedla, VII 437

chlievik menší a. svinka, XIII 150

chlípe a. šefraník, XV 114

chlípu, a papy nič, X 256

chlp ce.sty, XV 365

chlubnost, /F odst. 22

7 chmelov, 5 jačmeňov, XIII 86

chockedy zomreť, len milosť! VI 599

chodák a. olovený vták, VI 79

chodia a. s Betlehemom, a j., XV 149

chodí akoby ražeň sjcl, a j. XV 11

chodí a. horosvet, IV 531

chodí a. kačica, a j. XV 11

chodí a. kura v klonke, a j. XV 11

chodí a. na drôtikoch, a j. XV 11

chodí a. ovca, tridzie a. baran, VIII 506

chodí a. tela po ľade, VI 401

chodí a. zmokla vrana, a j. XV 11

chodí hálom balom, IV 281

chodí három fárom, X 583

chodí od ničoho k ničomu, XII 256

chodí pomedzi dobr. Tudí, X 303

chodiť často a nikdy (kam), Vlll 285

chodí za ním a. pes, a j., XV 12

chodníčky zarástly, IV 300

po chodníčku bližcj, XIII 205

chodníky zlé, staré, II 311

chodník, po ňomž mnoho ľudí, VII 660

chorému darmo smiechy, IV 330

chorému všetko horké, VI 484

chorý, jie a. barsktorý, X 459

chorý — na bachory. X 438

chorý na úmor, VI 681

chorý zdravého nesie, X 1011

choroba nepopraví, VI 485

Digitized by

Google

318

choroba zlá nemoc, VI 486

chotáre aké, koláče t. XI 533

chov aký, robota t. VIII 990

chová ho a. pavúka, a j. VIII 635

chovanie a skonanie, II 162

na chrám P. do papárne, VI 417

chráni ho (jak), VHI 636

chráň sa dokad môžeš, IX 195

chráni si (a j.} — má, X 695

chráň sa, B. ta ochráni, IX 18

chrápe akoby dosky pílil, VI 469

chrápe a. sotatý, VI 469

chrbát komu narovnať, XVI 172

na chrbát len čo unesieš, IX 526

chrbát mäkší a. brucho, XVI 432

na chrbát naklásť, XVI 438

chrbátom sa prikryť, VI 462

chrbát šípom lízať, VIII 682

chrbát ukázať, IV 176

za chrbty haní, V 419, 438

2 chrbty viac unesú a. 1, VIII 338

chrbtom sa mu obrátil, VIII 793

chren kopať šiel, VI 680

chren treť komu, V 634

chrestu sa báť, IV 198

chriapa sa zaplatí, VIII 664

chrobáčka si otrávil, VI 376

chrobáka (a j.) mať, XII 263

chromému všade ďaleko, XII 111

chrtov honiť za zajacmi, IX 571

chudá: ako sa udá, V 36

chudý a. chrúst, kosť, aj. VI 81

chudý kôň dobre ťahá, VI 20-1

chudý má chytré údy, VI 22

chudý piatok, VI 81

chudoba, X A

chudoba cnostná, X 70

chudoba cti netratí, X 62

chudoba d^lej a. bohat. X 65

chudoba de Badín, X 350

chudoba hotová psota, X 154

chud. hriešna 2 razy prekliata, X 103

chudoba — chlieb na stole, X 60

chudoba i koláče pojie, X 228

chud. matka ctnost. detí, X 63

chudoba najďalej trvá, X 64

chudoba nezná hanby, X 104

chudoba — paráda, X 257

chudoba poctivá, X A odst. 3

chudoba sa všade zle má, X 155, 159

chudoba s lenivosťou, X 476

chudoba — smiech, X 128

chudoba vychloubavä, X A, odst. 8; 9, c

o chudobe porekadla^ X A^ odst. 9

na chudobe svet stojí, X 73

o chudobe zerty trpké, X A, odst. 7

z Chudobíc on, ona z Núdzovej, VII 603

chudoby mravné nebezpečí, X Ay odst. 4

chudoby nesnáze, X A, odst. 6

chudoby opovrhováni, X A^ odst, 5

chudoby trape ni, X A, odst. ó

chudoby útisky X A, odst. 5

chudobná myš s 1 dierou, VIII 507

chudobného drevo 2 kráť hreje, X 230

chud. i šťastie chudobné, X 156

o chud. každý sa otrc, X 121

chudobného kto ukráti, X 843

o chud. nik nestojí, X 122

chud. nik za nič nemá X 115

chud. čo dáš, B. nahradí, X 990

chud. dať, B požičať, X 993

chud. kto uťahuje, X 845

chud. 1 oko dosť, X 158

chud. skôr žaba do saku, X 160

chudobnému vykypí, X 152, 157

chudobnému udeliť, X 994—6

chud. vrecko bere všetko, X 66

chudobný a. voš, X 304

chud. aspoň dobre spí, X 229

chud. ale nežiada cudzie, X 67

chud. ale priatef dobrý, X 59

chud. ale statočný, X 61

chud. ani v nebi pravdy, X 114

chudobný gróf, IV 554

chudob. hotová opica, X 162

chud. hotový cigáň, X 105

chud. hotový posmech, X 129

chud. i od hladu spáva, X 161

chud. na koni, IV 525

chud. nemajú, bohatí nedajú, X 853

chudobni nespokojenci, X A odst. 9, d

chud. nikdy sa dobre nemal, X 163

chud. 1 oko háji, 2. vybodne, X 166

chud. sa nedožije pravdy, X 116

chud. sa živí snadne, X 52

chud. s bohat za prsty, X 118

chud. s bohat. zle sa borí, X 123

chud. sjie i bez lyžice, X 231

chud skôr udelí a. boh. X 1004—5

chud s vodou varí, X 165

chud. tak člov. a boh. X 69

chud. v boh. meste, X 304

chud. vybil si oko žehnajúc sa, X 164

chud. všade vytrpí, X 119

na chud. každý sa voľká, X 120

pre chud. strechu do posmechu, X 132

chudobu a kašel nezatajíš, X 153, 167

na chudobu je zle, X 168

na chudobu nezabývaj, X 1003

chudobu nik nepremôže, X 232

po chudopaholský, X 312

chudost, VI odst. 5

chumelica — sveta nevidno, XIV 243

chutne lice, XIV C, odst. ó, c

chut, X V odst. 10

chuť a dobrá vôFa premáha, IX 37

chuť ho nadišla, a j. IV 87

čo chutí, to živí, VI 232

bez chuti h . . o sjeŠ, VI 191

chutí najlep. — prestaň, VI 233

chuti nemá, nemá stihy, X 470

chuti nemá, vykrúti, V 122

chuti nie, ani šmahy, XXI 5

na chuti pristať, XII 424

chutný, ale kúpny, X 1161

chuť si nechce pokaziť, XI 502

chváfa ho, kde ho niet, V 472, VIII 760

chvála skúpa — hana V 341

chvála vlastná, IV 569, 571

chvála — v stadle nič, X 258

chvál do povál, X 259, 261

chválenia, trestania čas, VII 737

Digitized by

Google

319

chvály hoden a. pes kyja, III 295

chváli sa — daj mu, stene — dri ho, X

1013
chváli sa s podšitím, IV 592
chváliť nechcú, haniť nedáme, VIII 17
chváliť nevieš, nehaň, V 418
chváliť radšej a. haniť, V 425
chvasty, účinku nič, IV 580
chvíľa a ludia — nestále, XII 31
chvíľa dlhá ho morí, XVI 108
chvíľa utešená, XIV 184
chvíľa — žnime; dážď — spime, XI 404
chvile díouhá, nudná, X VI odst. Q
ani chvosta na maštali niet, XI 520
za chvost a za rohy, IX 529
chvosty tri, XI 515
za chvost lapať, III 335
chvost musí za koňom, a i., VIII 882
chvost na líšku svedčí, VIÍI 517
chvostom krčiť, IV 224
chvost psí sa trasie, V 452
chvost riadi, hlava blúdi, VIII 877
chvost spustiť a. páv, IV 551
chvostu nie, hlave sa pros, VIII 899

Ide a. Rusnák s drabinou, a j. XV 13

ide do zamdletia, a j., XII 384

ide nazpak a. rak, XV 14

ide to a. po masle, III 274

idú a. z pobitej vojny, XV 150

idú doňho a. do repy, V 594

ívere skáču v oba boky, X 830

íverko, trieŠtička, X 670

íver z chrbta vytiať, XVI 423

izba a. káplonka, XV 265

izby prdience, XI 591

ihla velká a. kôl, XV 264

ihla za niťou sa nájde, IX 561

ihlicu z jarma vylomiť, VIII 983

z ihličky na kravičku, a j., X 1192

v ihre čert nevydre, V 653, X 1176

inde hľadí, inde mieri, VI 199

inde, kvinde, nič nevynde, XII 393

inde sa lepšie majú, VIII 576

iskra hasnúc najkrajšia, XII 619

iskra malá, veľký oheň, IX 200

iskre nedaj ohňom byť, IX 443

iskry Červené z nosa, XVI 457

iskru včas udusiť, IX 200

isť a. bujak na jatku, IV 395

isť a. za vlasy, IV 395

isté a. na písme, V 752

isté je isté, IX 366

isté pre neisté neopusť, IX 366

isť kadiaľ hladšie, XVI 448

s istotou ihrať lepšie, IX 381

išiel a. Zachar do Pešti, XV 115

a. išiel tak odišiel, III 282

Jablká pod jabloňou, X 7
jablká vŕbovky, XI 429
jablko Červené a zel. VI 100
jablko kyslé, žeby — XI 411
jablko neďaleko stromu, Víl 678
jablko nemá kam padnúť, a j. XV 330
jablko zdravé pri hnilom, VIÍI 438

jabloň aká, jablko t. VII 677

jačmeň a. broky, múr, a j. XI 412

jačmeň siať (kdy), XI 380

jágrov, ryb. muzik. 100, XI 139

na jahody s košom nie, X 728

jaj duša, mäd! XV 207

Jakuba, Anny (o kapuste), XIV 59

Jakub — chleba kúp, XIV 58

od jalovej mlieka nadojí, X 973

od jalovej teľa, IV 91, 121, V 359

jalové vajcia, V 49

jalovičku dobrú najdú, VII 290

jamu kopať druhému, II 164

jamu obísť — na skalu, XII 230

jamu vystáť, XIII 263, XVI 108

do Jána do brucha jama, XIV 49

Jano dorobí, J. sjie, a j. XI 557

do Jána maslo, po Mich. nitka, XIV 81

do Jána nechváľ kapustu, a j., XIV 50, 53

o Jane čerešne, muchy zralé, XIV 52

Janík zameškal, Jano nedohoní, VII 2, 6

Janko čo ztratil čapicu, XVI 274

pred Janom a po J. kukučka, XIV 54

jar — do blata, jas. — do prachu, XI 384

jarec zmoknul, i kalendár, XIV 176

jarinu v kožuchu, ozim. v košeli, XI 388

jar je gazda, XI 341

za jarkom vyskoč: hop! IX 408

do jarku pred dažďom, XII 317

jarmok bez 1 Žida bude, VIII 330

z jarmoku keď P. B. príde, XI 272

od jarmoku kľúče donesie, XI 271

po jarmoku zlý trh, XII 201

jarmok zavrel, XI 273

jarmo — larmo, VII 538

jarmo si na grg zavesiť, VII 579

jaro^ XIV A, odst. 1

na jar zamaž, v jas. zapráš, XI 342

jaseň tvrdá, XIV 72

jasia sa a. slnce, XV 181

jasle podvýšiť, VI 429

jasle vysoko, X 334

jasle za statkom — zle, VIII 886

jasle za volom nechodia, VIII 886

jasné a. kryštál, a j., XV 182

jasnosť mračnom téniť, V 204

jazyk a. britva, a j., V 595

jazyk a. mlyn, a j., V 248, 253

jazyk a. trlica, V 248

od jazyka hlava bolí, V 234

jazyk a hnev na uzde, V 279

z jazyka na j. šuch, V 469

jazyka nemá, V 354

jazyka odrezať, V 321

jazyk brúsiť, V 248

jazyk drž, nebude hnev, V 28i;

jazyk ho svrbel, V 321

jazyk chlpatý, V 726

jazyky kde rozdávali, V 248

jazyk kosti láme, V 426

jazyk malý úd, ale — V 280

jazyk merať s kým, V 595

jazyk mu neustane, V 248

jazyk mu onemel, V 354

jazyk mu vtiahlo, XII 314

jazyk mu zabŕda, V 735

Digitized by

Google

320

jazyk mu zaseknul, V 735

jazyk mu zatiahlo, V 354

jazyk najl, najhorší, V 135

jazyk na to, by vravel, V 136

jazyk nechová darmo, V 248

jazyk odhryz. radšej, V 321

pre jazyk o hrdlo, V 283

na jazykoch roznášať, V 469

jazykom či., vul rohem, V 548

za jazykom i do Ríma, a j. XIII 223

jazykom sa vysekať, V 595

jazykom spraví všetko, V 44

jazyková polievka, V 628

jazykový vecheť, V 248

jazyk pásť, V 469

jazyk pokoj ruší, V 281

jazyk prať rada chodí, V 248

pod jazyk prísť, V 595

jazyk sa mu potknul, V 321, 735

jazyk sa mu zapletá, VI 377

jazyk sa rozviazal, V 248

v jazyk sa uhryznúť, V 321

jazyk si brúsiť na kom, V 628

jazyk si namydli! V 726

jazyk si sjedol, V 354

jazyk si šanuj, V 248

jazyk sladký, VIII 701

jazyk svrbí Betu, V 436

jazyk svrbí, zle robí, V 284

jazyk ťažký, V 735

jazyk tylom ťahať, V 321

jazyk trhaj — nepovie, V 359

jazyku dá papať za to, V 248

na jazyku diabol, V 428

v jazyku kosti nemá, V 248

na jazyku kŕč, V 354

na jazyku kríva, V 735

na jazyku nezdržať, V 321

na jazyku pupenec, V 321

na jazyku sa pliesť, III 209

jazyk uteká; neťahá (komu), V 734

jazyk viac a. meč, V 549

jazyk za zubami, V 278

jazyk zlý -- jedov, had, V 430

jazyk zlý — najhoršie, V 427

jazyk zlý všet. zprzní, V 431

jazyk zlý zle narobí, V 429

jazvec (a j.) z diery, VIII 715

4 jedál — samý hrach, XIII 68

jed do srdca biť, XVI 441

jede c slabý, VI odst. 15

jeden, ale by jedel, X 172

jedení, VI odst. 12

jeden všetkým nevyhovie, VIII 479

jeden — žiaden, XV 306

jedináček — šil)enáček, VII 730

jedlo drevené, XI 409

jedlu tomu len ústa, XIII 70

a. jedna duša sú, VIII 645

jednaj sa a. Ci^^áň, plať a. pán, XI 215

jednať sa židovský, plať. kresť. XI 216

z jedného batoha, a j. VII 898

jednému čo, to druhému, VIII 1066, XII

178
jedno druhé, kadečo atd. V 693
jedno, i to bicdno, XV 306

na jednom nie, tedy na 2., IX 91

jedno v— radšej niČ, XV 306

proti jedu nieto mädu, XII 651

jedz, čo máš, X 676, 678

jedz, čo ti chutí, VI 238

jedz, doma sa nenaješ, XVI 615

jedz h. pij vodu, nemáš chudobu X 169

jeleň ho lízal, XIV 247

jelennie volky mu vozia, X 273

jeseii, XIV A, odst 3

akô jesto takô sjesť to, X 673

jest, minie sa ; niet, obíde sa, X 687

Ježiškove husličky, VIII 693

jidla, XIII odst 1

pri jidle kdyz cizi nájde domácich, X Vi

odst 19, d
jie akoby ho najal, VI 411
jie akoby pálil, VI 411
jie a. mlatec, a j., VI 411
jediac sa roztopí, robiac mrzne, X 463
jedlo by sa, len kto dá, X 461
jedol by, nenie veselý, X 171
jie hodinu pod hodinou, VI 411
jel, pil, až mu oči vysedaly, VI 422
jie, pije, sf)í sa dobre (kdy), VI 308
jesť a robiť (kdy), IX 467
jesť bude zpod seba, X 937
jesť chceš, musíš liezť, X 391
jesť chceš, pracuj, X 391
jesť — j.; robiť — skryť sa, X 462
jesť nepýta, keď spí, XVI 737
jie, tedy nezdochne, VI 489
jie vždy a. jež, VI 411
j iste' — nejisté, IX odst. S
i meno dobré a zlé, V odst 17
Jób po J., tam oba, VIII 974
Josef a Ďuro, XIV 25
Josef a Matka božia, XIV 26
na Josefa vdovin pluh, XIV 27
Judášov bosk, VIII 706
Judáš z oka kuká, VIII 706
junce skáču od miešaného, VI 248
junec s grošom líha, s 2 vstáva, XI 445
jurista — mal šaty za trista, XI 47
jurista — neverí v Krista, XI 47
Jurko nepochopil, Juro sa nenaučí, VII 3

na kabáč zmlátiť, XVI 437

kabát, aký Adam nosil, XIII 142

z kabáta vyzvliecť, X 977

kabát, čo veľa pamätá, XIII 141

kabát na tebe netrhám, XVI 345

kabát šedivý a. mačka, XIII 140

kabát veľký, chlap malý, IX 525

kačka sa mu parí, XII 260, XVI 474

kade idem, tade tmiem, II 278

kadiaí prísť, tadiaľ isť, XVI 324

5. kacheľ odo dverí, XVI 357

kachef zi)oza pece, XVI 353

kalendáre potratila, VII 635

kalendár robiť, XXI 8

kalendár — tarandár, XIV 175

kalendár to starý, III 189

v kalnom loviť, VIII 711

kameň a srdce, VIII 767

z kameňa vodu vytlačiť, VIII 767, XII 401

Digitized by

Google

321

kameň by hnul slovy, V 731

kameň by slzy zalialy, XII 383

na kameň bodaj sa obrátil! XVI 552

kameň, Čo sa obracia, XI 558

kameň do vody hodiť, XII 457

kameň mu do očí! XVI 512

kameň duť, VIII 689

kameň mu spadnul so srdca, a j. XII 339

kameň na mieste, XI 558

kameňom a chlebom, VIII 157

kams' podel mladosť? VII 76

s kančia shodiť, VII 388

kántora a žobráka spev, XI 84

kapitolu vy6'tať, V 646

kapravý a. pšeno, XIII 182

kapra umyť, XII 435

kapsa, kde zuby nosia, XVI 379

kapsa núša úbohá, X 80

kapsa sa mu zbesnela, X 307

kapsa sýta, žobrák nie, X 930

kapsa veľká, III 156

v kapse mať koho, X 1091

kapsovej viery či. VIII 726

kapsu deravú nosí, X 803

kapsu dostať, a j. V 635

kára, by čert nezazlil, VIII 1294

kára nenie voz, IX 12, XV 288

kárdni, V odst 20

z karát nezbohatneš, X 1168

i kára tomu dobrá, X 362

káry (a j.) mu zle idú, XII 316

káry sú už naložené, XXI 16

karta mu ide (jak), X 1182

karta sa mu obrátila, X 1182

karty — Biblia, X 1178

karty — čertove obrázky, X 1167

karty zamiešať, VIII 844

kapusta (jaková), XI 413, XIII 44

kapusta, hlúby komu, IV 56

kapusta kde, hyža nepustá, XIII 43

kapusta kole ústa, XIII 38

kapusta má veľké ústa, XIII 39

kapusta nie pre tvoje ústa, XVI 144

kapusta 7 ráz prihriata, XIII 40

kapusta s mäsom — Časom, X 700

v kapuste sviňa, XIII 37

od kapusty ozdravel a umrel (kdo), XII

153
od kapusty vlasy bolia, XÍII 42
s kapustn. hlúba padnúť, VII 220
kapustnica a. víno, XIII 45
kapustu mastia na hrade, XI 344
kapustu nerád — zlý gazda, XIII 41
kapustu požrali súkenníci, V 691
kapustu si tým neomastím, VIÍÍ 656
kasne na čo, keď prázdne? X 721
kaša koho popáli, IX 604, XII 284
kaša — mať naša, XIII 47
kaša s mliekom Slovákom, XIII 50—1
od kaše hneď lačný, XIII 48
kaše kto, ak nie baby? V 411
kašeľ od Jura do Mich. VI 522
kaše mnoho sješ, kým — III 225
kaše mrcha navariť, XII 267
kaše sa navarí, len pšena! X 4
kaše vrelej na jazyk, VII 781

Ad. P. Záturecký, Slovenská pfíbloví.

kašle a. stará baba, VI 522

kašle, až dušu vydá, VI 522

kašle, to pred smrťou, XVI 774

na kašnej hore, XII 96

s kašou horúcou do Prievidze, XIII 49

kašu dúchať pod nosom, VIII 623

kašu horúcu pobrať, XII 429

kašu mu pohubil, VIII 797

kašu oba jedávame, XVI 322

Katarína a Vianoce, XIV 97

na Katarínu pod perinu, XIV 98

od kata ukrutnejší, VIII 774

kat bod. ho lámal! a j., XVI 526

katovi ušiel, II 313

Katrena husle berie, XIV 96

bez kazára — bez kantára, VIII 873

kázeň a bázeň, VIII 872

po kázni — milí blázni, XII 486

každá nemoc má liek, VI 493

kaž. sviňa má svoj chliev, VIII 397

každého svoj pípať bolí, VIII 23

do kaž. kaše dúchať, VIII 407

každej veci spôsob, IX 546

kaž. vŕbe sa klaňal, VI 379

každému je raz zomreť, VI 639

každému svoje, VIII 1072

každému zavadzia, VIII 768

kaž. deň môž byť posledný, VI 603

každý hrabe (jak, co), VIII 15, 16

každý chce byť pánom, VIII 1005

každý inú nôtu, VIII 947

každý má svoju vôľu, VIII 29

každý orie a. môže, X 32

každý sa bráni a. vie, VIII 10

každý sa oň otiera, VIII 769

každý sebe najbližší, VIII 27

každý sebe verí, VIII 24

každý svoj. šťastia kováč, IX 30

každý svoj hrniec — VIII 16, 399

každý star sa do seba, VIII 420

každý vie, kde ho tlačí. VIII 31

každý v inú stranu, VIII 947

o každú vec sa biť, VIII 812

kde bývd kdo, kde jest co, X F, 35^, 361,

367
kde bolí, tam boli, IX 293
kde jest čo, tam ber, VIII 600
kde jesto, t. ľahko nájsť, X 20
kde nieto, tam nieto, VIII 1109
kde sa lesní, t. sa klesni, VIII 601
kde som, tu som, X 565
kde zomreš, nevieš, VI 595
kdy se to stane? XV, 34iS
kdy to by /o? XV, 347
»kcby« ! ale »keď« ! XII 616, 618
keby — boli by sme v nebi, XII 617
kebycha honiť, IX 320
kedy neskedy, XV 337
kedy tedy, keď nie vtedy, IX 107
keď nám dáš, tak si náš, VIIÍ 610
s kyja na palicu, XII 324
či kyjom. Či palicou, XII 226
kyjom ho nedobijcš, VI 45
s kyjom na pravdu, V 145
kýkol nekýkol, V 697
kým mňa vidíš, neoslepneš, XVI 281

21

Digitized by

Google

322

s kým si, taký si, VIII 446

kyser variť, keď jest z čoho, X 9

kyslá tvár, a j., IV 432

kyslé, až sa srdca chytá, a j., XV 209

kyslé jabĺčko, XII 250

kyslé, tedy nech s octom! IX 1

kišasonka z mačkaházu, IV 534

kýška a. repa, XIII 65

70 kytál — nevydala sa, VII 443

kýva sa (a j.) a. medveď, X 567

kýva sa moc, vykýva sa, VI 481

kývol rukou a. B. na Oravu, XII 116

kýže je to beťah — staboh — zrak! XVI

38
kladivom radšej a. nákovou, VIII 49
do klady zaseknúť, VIII 1293
kfaje, až zemi ťažko, V 682
klame, bude sám oklamaný, VIII 512
klam — k nám, VIII 511
klampiar mu je otec, XVI 206
klamstvo do času, VIII 1077
klasy a. cepíky, XI 414
klásky pri kope sbierať, X 8
klas malý — málo zrna, XI 245
k/atba, V, odst. 22
klbko sa nájde po niti, IX 500
klbko sa vyvinie, IX 499
klbko to velké! XII 475
klebeta ako uhoľ (činí co), V 433
klebetnica — daromnica, VII 186
v klepci je, XII 308
kletby, XVI, odst. 18 f, g, k
klevety, V odst. 16
klial, až sa hory triasly, V 683
kliať — smiať; biť - kryť, VIII 153
kliesniť — lesniť, VII 735
klieštami slovo, V 359
kliešte kováčovi (k čemu), IX 522
klietka, potom vták, VII 310
klince by požuval, VI 262
klinec kaž. sa pred ním trasie, X 1225
klinec trafiť, III 196
klinec vo vreci, VIII 564
klin do hlavy, VIII 839
klin klinom, IX 502
klin v hlave, IV 126
klobása a slanina, X 1158
klobása dlhá, krát. kázeň, MI 40
klobásy keď lietaly, XII 580
klobúčiky vstávajú, XIV 194
klobučkovať sa, VIII 751
klobúk a hlava, III 3, 151
klobúk dolu pred ním! VIII 319
klobúk na krivo, IV 535, VI 361
klobúk nový na klin, VIII 993
klope, otvoria mu, V 367
kľúče odobrať, VIlI 811
kľúčik od sardzcčka, VII 253
kľučky meče, VIII 694
od kľučky sa odobrať, XVI 635
kľúčom drevo káľať, IX 573
klzké a. ryba, XV 219
kmíni velkí, dobré pasy, VIII 1141
pred kmíňom niet zámky, X 1195, 1212
kmíňov niet bez komorášov, X 1194
kmotor — lotor, VII 842

kmotor pojčal. Židovi vrátil, X 1100
kmotor sem, km. tam, VTII 1078
kmotor. Švagor — pes, VII 843
kmotor, Švagor zlý priateT, VII 840
kmotor z lásky, priat. z krve, VII 841
kmotrovstviy VII odst. 8
kňaz aký, osada t. VIII 871
na kňaza nas . ., ktorého nepočúvajú, XVI

215
kňaza vyzvliekať, XVI 227
kňaz bez detí, nešcmuj, XI 63
kňaz by bol z neho, V 729
kňaz čo dá, sjesť, XI 51
kňaz dobrý sa učí, III 35
kňaz ho nedokrstil, IV 244
kňaz, kňazovka komu, IV 54
i kňaz na kancli sa zmyli, XII 16
kňazom mohol byť, XI 500
kňazovi akoby sa zpovedal, XVI 64
kňazovi je najlepšie, XI 57
kňazovský majetok, XI 58
kňazské odmrte, XI 59
kňazské vrece nenásytné, XI 60
kňazský stav pekný, ťažký, XI 64
kňaz tomu už nepomôže, XII 495
kňaz vina, oneskoril sa. Vil 652
4 knedle za groš atd., XII 103
kniha a hlava, III 41, 42
kniha a zbroj, III 43
kniha čierna, II 312
knihy má krava, III 38
do kníh napľuvať, III 39
knihu spísať o utrpení, XII 362
kniry, VI, odst. 7
kníše sa a. Žid modl., XV 15
kobiety — klebety, V 434
kobyla nech sa stará, IV 144
kobyla o 4 nohách sa potkne, XII 24
kobyla ustala, XII 164
kobyla žrebná i nie, XI 259
kobyle obroku — do skoku, XI 459
kocka ako sa obráti, XII 199
kocka mu zle padla, XII 316
na kocku sa hrať, XVI 364
kocúra drhnúť, VI 573
na kocúra slaninu sveriť, VIII 967
kocúra vytreť komu, XVI 197
kocúr málo lapá (který), V 221
kocúr nad myškou nesmil. sa, VI 415
kocúr rád ryby, do vody nie, X 500
kocúr s myšou nahráva, VII 196
kocúr, šic na myši! VII 218
koČiš — bič, po krČmáru nič, XI 126
kočiš chybuje, III 235
kočka, čo to dočká, XII 387
kočka ham, myŠ tam, XII 621
až kočka vajce snesie, XVI 129
kočky hledzá do trúby — dážd, XIV 151
kočky rád, i ženské, VII 166
koč máš, len sa voz, X 688
Koháry má viac a. Bôh, IV 599
od koho? čo ťa do toho? V 540, VIII 416
kohút červený na dome, XI 590
kohút červ. z tvári, IV 256
kohút Čo snesie, to tvoje, XVI 143
kohút mlčí, kura spieva, VII 528

Digitized by

Google

323

kohút na svoj. smetisku, VII 908, 910

kohút preto pokykyríka, XVI 96

2 kohúty na dvore, VIII 861

kohúty sa nadrapujú — dážď, XIV 152

z koláča dieru vyhrať, XII 428

koláča veTa na ráno, VI 410

koláče, keď chleba niet, X 225

koláče nejie, komu sa pečie, XII 197

koláč má, družbu nájde, X 26

koláč na slnci pečený, XIII 18

koláč všechsvätský, Vni 1002

z koľaje vynsť. Hl 262

po kolená sám sebe, VI 91

kolená sa mu podlamujú, IV 224

koleno deravé, nech i nohavice, XVI 233

kolesá láme, II 314

kolesá pod vozom utekajú, X 807

kolesá zadnie za predními, VIII 923

na kolese obsedeť, IV 360

5. koleso a 13. apoštol, XVI 302, 356

koleso aké, koľaj t. IX 259

koleso sa vždy krúti, XII 189

koleso vŕzga (které), V 232

koliesko mu brnčí, III 229

kolíska a motyka, VII 4

koľko bilo, III 202

koľko napred, t. nazad, VI 380, XII 459

kolok kolkom, IX 506

kolok z oja by sjel, VI 262

kolom akoby dvíhal, III 279

na kolomaž sa rozliať. XVI 392

na 1 kolovrátku ihrajú, VIII 670

kolo vŕzga, sadlo prepil, X 817

1 kôl plot neudrží, VIII 342

kôl pustil korene, XVI 59

kôl tiež z toho plota, VIII 672

komára cedí, ťavu hltá, VIII 513

komára honiť, X 778

z komára velblúda, V 530

komárovi ak nohu, i črevá, X 212

komárovo sadlo, VI 82

komár sa protiví slonu, XVI 358

komár slánku nesie, IV 594

pod 1 komínom 2 starosti, VII 382

komora prázdna, X 125

v komore čo, do kuchyne, V 3

komu to, čo po mne ostane? X 988, 991

na koňa by to bolo dosť, XII 261

koňa červeno zafarbiť, XI 490

koňa dob. a zlého chovať, XI 453, 455

koňa dobrého bijú, VIII 985

koňa dobr. nie biť, X 439

kôň a gazda, XI 449

koňa hľadal, na ňom sedel, III 208

na koňa ho posadil, XII 336

kôň a komár, IX 483

koňa láskajú, keď lapajú, VIII 514

koňa má, sedlo nájde, IX 108

s koňa na osla, XII 322-3

koňa (a j.) nie požičať, XI 457

konár pod sebou píliť, IX 221

kôň a uzda, XI 236, XII 235

koňa zlého chváľa (i>roč\ VIII 950

z koňa zostal chvost, XII 443

kôň bystrý skoro ustane, IX 477

kôň bol beztak slepý, IX 135

konca kraja niet, V 712, XII 464, XV

349
na konci bič zapleskne, XVI 491
na konci kyjak, XII 193, XVI 491
koncom dobrým nepochodí, XII 276
končitý rypáčik, V 597
kôň darom, nehľaď na zuby, XI 220, 223
kôň dobrý kupca nájde, III 177, IX 8
kôň dobrý zaslúži chleba, XI 454
kone a ovos, VIII 1129—30
konec, XII odst. lo
kone dobré, pohonič zlý, VIII 911
kone ešte nevydochly, XIII 215
kone ho pohádzaly, XI 507
kone hrdé grgy lámu, IV 484
kone hrdé psi jedia, IV 484
kone chudé (kde), X 81
kone mení, ztratí, XI 465
kone moje, tvoj bič, XI 501
kone moje — zlámaly oje, XI 493
kone mu kúpil, VIII 799
kone nepárne zle ťahajú, VII 312
4 kone nevtiahnu slovo, V 267
kone po veselí, a j., XI 458
kone v ceste, XI 456
2 kone viac utiahnu a. 1, VIII 339
kone vidlami nesedlajú, IX 507
kone vyparené (jak), XI 494
kone za vozom priahať, IX 574
kone zle ťahajú, a. kravy, XI 514, XIII

239
kôň hladký a. sklo, XI 495
kôň hryzie zub. i noh. XI 459
kôň chce jarmo, vôl sedlo, VIII 577
koni by mu nechcel požičať, XVI 182
koniec dá znať vec, XII 623
koniec dielo chváli, III 182
koniec dobrý, celá vec d. XII 626
koniec i dňu dlhému, XII 627—8
koniec kaž. piesni, XII 624—5
koniec má, čo začiatok, XII 622
koniec príde všetkému, XII 629—30
koniec všetkých koncov, XII 473
koniec všetko má, klobása 2, XII 631
na koni krivom neujdeš, II 152
koni nemáš, choď pešo, X 689
kôň keby o sebe vedel, XII 512
kôň kope najviac (kdy), II 193
kôň kopnul, k rychtárovi? V 554
kôň lačný nehádže zadkom, X 145
kôň má len 1 nohu, XI 460
kôň má veľké zuby, XI 461
kôň môj, tvoje peniaze, XI 294
kôň, nazrcť sa doň, XI 503
kôň neťahá, len čo môže, VIII 1128
kôň obutý, šlak bosý, X 354
1 koňom chleba nedorobí, XI 467
koňom sena, farárovi slamy, XI 68
konope rastú pre neho, XVI 500
konope v močidle nezapáli, XVI 98
z konopí kam? IV 262. XII 279
konopou sa zadrhnúť, VI 717
koňovi »hopsa« (ovsa), XI 462
koňovi len toho dlhého, XI 462
koňovi ovsa, - žeň a. psa, XI 451
koňovi pod chvost, - kopne, IX 299

21*

Digitized by

Google

324

koňovi sa iskrí pod noh., XI 502

koňovi strmému uzdy, X 440

koňovi zadok dal ohňa, XI 489

kôň pohádzal, vôl vyťahal, XI 446

kôň pred ocasom ide, VIII 883

kôň sa hodne potkne, III 152

koň sedlaný a Čakaný (komu), VII 294

konský sýr, XVI 270

kôň smrdí (kdy), XI 463

kôň spoločný, VIH 472

a. kôň starý do štverní, III 203

kôň tučný a. perina, XI 497

kôň vlkom na újesť, XI 496

kôň zdochýnajúci, XI 464

kôň zomreli, gazdiná zdochol, V 685

kopa nedá, ak snop nie, XI 393

kopať nie, zverbujem sa, XI 198

na 1 kopyto všetko, VIII 673

kopyto sa ukázalo, VIII 713

kopova naháňať, X 494

korbáč (a j.) sám na seba, IX 334

koreň aký, fúz t. VI 160

koreňa po nich niet, VII 644

korenie zo všet. krámov, VIII 730, XV

297
koreň prakoreň, XI 2
koreň pustil, IV 38
korhefa nezabije cholera, VI 287
korhelec lepší a. nedbalec, X 496
horhel (kdo je), VI 289—90
korhefu rumplík, mne hoFbu, VI 349
korheľ vše má za čo piť, VI 288

koHsténU VIII A, odst. 2i

korytá vyškrabovať, VI 469

z korýtka si vyhodiť, VII 147

korýtko ohňa a ovsa, XI 452

korky chleba nevidí, X 302

od korok červené líčko, XIII 3

korúhvička po vetru, IV 621

kosa a. zvon (znení), XV 266

kosa (hvézdnatost), XIV 2

kosa trafila na kameň, VIII 828

kosec nekaždý (kdo), III 102

kosec zostal na koze, a j., XI 416

kosenica lepšia a. trhanica, XI 352

kosy zapadajú, — zore, XIV 308

v kosťach sa držať, IX 63

kosť a koža, VI 85

kosti krivé napraviť, XVI 474

kosti — sila, VI 29

kosti složiť, VI 593

kosti v bruchu, XVI 212

kôstka jak padne, XII 539

do kostola chodí snáď? X 1246

do kostola málo, m. vie, VIII 442

do dostola pozde (kdo), X 469

do kostola pred zvonením, IX 173

po kostole hvízdať, XVI 440

za kostolníka by bol, XVI 205

s kostolním riadom to nenie, XVI 54

kostol odrať, faru plátať, X 178

s kostolom okolo kríža, IX 570

kostol otvorený — dnu! IX 439

kostol shorel, krčma ostala, VI 346

kostol trhať, krčmu kryť, X 179

kostol zdret, väzu pobiť, X 180

kostol z konopí videť, XVI 258

kostoši boží všeliakí, IV 66

kosť starú neurobí, VI 675

kosť to tvrdá na zuby, XII 300

kosu ani osiu nevrátiť, X 1099

košela biela a. list, XIII 143

košela bližšia a. kabát, VIII 4

košela dlhá, III 291

košela je najprvšia (proč) XIII 109

košeľa nemecká a reči, V 258

košeľa zo saku, XIII 144

košeli vlastnej never, XII 571

košeľu vyplať, založ sukňu, X 211

košom udretý, a j., III 231

koštiaľmi orechy ráňať, VII 122

koštoval, zle gazdoval, X 641

kôš už hotový! XVI 119

kotál a hrniec; panva, II 262 — 264

kotkodákanie počúvať, V 250

po kotrbe ho, by nekríväl! XVI 415

v kotrbe mu trČí, IV 165

do kotrby hodiť, XVI 424

z kotrby mu nechce vynsť, IV 165

z kotrby mu vyfučalo, III 218

o kotrbu otrepať, XVI 447

od kováča uhlie, X 735

kováč k kováčovi, VIII 365. 367

kováč nekaždý (kdo), III 103

kováč neukuje (komu), III 91

kováč oberučný, III 180

kováč zo starého nové, XI 119

kov každý má trosky, XII 22

koza, čo sa do mlieka vys . ., X 877

koza keďby dlhý chvost mala, XVI 325

koza mladá a stará, VII 304

koza musí do trhu, XII 639

koza neláme nohy (kdy), IX 294

koze na rovnom sa krúti, IV 26

koze našej to smrť, XII 297

kozy mi neorú, X 1030

kozy mu nahnal na most, VIII 806

kozina vydochla, VIII 975

kozu s kapustou — nemožno, XII 642

koža ak ho svrbí, XVI 403

koža ešte na baranu, už — IX 372

koža hrubá a. krpec, a j., IV 271—2

koža pila, koža drž, X 1062

do kože sa neprace, IV 545

do 9. kože sodrať, X 948

z kože vyskočiť, IV 306

v koži jeho byť nechce, XÍI 271

v koži plan^ byť, XII 310

v koži svojej zomre, XXI 18

kožky mladé na bidle, VI 652

zpod kožky ti vezme, X 1247

kožku pre Žida nechať, XVI 218

kožou zaplatiť, a j., X 1063—4, XVI 200

s kožou zdravou neujde, XII 278

kožu by s ČI. strhnul, 948

kožu husaciu dostať, IV 220

kožuch daj, kožu stiahne, VIII 452

kožuch všivavý striasol, XII 346

o kožu (a j.) mu ide, XII 258

na kožu mu piť, X 948

kožu s nahého stiahnuť, X 948

na kožu vlkovu piť, IX 375

Digitized by

Google

325

na kožu zapísať, XVI 480

kožu s medvede predávať, a j., IX 374,

376
kožu živú vyrobiť, XVI 194
kráča a. páv, a j., IV 551, XV 16
krádež — faleš, X 1198
»kradli i budú,« X 1250
kradne a. straka, X 1228
kradne, kto cigáni, V 182
kradne, zle mu zaplatia, X 1200
od kraja, a. čert Židov, IX 463
kraj aký, kroj t. XIII 116
od kraja kašu jedia, a j., IX 464
krajč. mlynár, baČa berú, XI 131
za krajcom veŠ, za mäs. pes, XI 142
krajic nad peceň (kdy), V 573
v 77. krajine, a j., XV 371
kraj opisná prisl. a ýoŕ. X VII, odst. 2
kraj sveta prejsť, a j., XV 291
krár aký, kraj t. IV 41, VIII 888
do krália, XV 303
s krály nie fačkovať, VIII 1202
králi turiční, XII 434
1 krár na zemi, VIII 863
krár nezná žartu, VIII 1201
krár nový z strán sveta, XVI 23
v kráme len B. neveria, XI 263
krámy svoje sobrať, XVI 363
krám včas otvoril, v. zavre, XI 313
krápej kameň porazí, XII 598
krása a. tráva vädne, VII 409
krása a. zora, cnosť trvá, VII 410
krása časne, cnosť večne, VII 411
krása — makový kvet, VI 105
krása nekrája sa, VII 412
krása netrvá dlho, VII 413
krása nevekuje, VII 422
krása nežije, ale poctivosť, VII 419
krása — rannia rosa, VII 414
krása — vlasy do pása, VI 138
krásy bez rozumu škoda, VII 421
krásy sa nenaješ, VII 415
krásna, ale kapsa prázdna, VII 417
krásna beseda nesýti, V 62
krásna, niet jej stínu, VI 119
krásna panna — pol vena, VII 416
na krásne radosť páčiť, XV 238
krásne — vzácne, XI 210
krastu s nosa sdrapiť, VIII 667
na krásu poctivú pýtať, VII 372
krátky Tan, dlhá nit, VI 23
na krátko prísť, XII 431
lOkráť meraj, raz strihaj, IX 160 — 1
z kratšej cesty sa vrátiť, IX 248
krava čierna na nohu stupí, XVI 482
krava, čo mlieko rozleje, VII 514, X 875
krava. Čo najviac bučí, V 219
krava dobrá a. matka, XI 436
krava dojí pyskom, XI 438
po kravách ovce, XI 471
krava ide s ohlavkom, XI 224
krava jalová, III 135
krava kaž. Čierna po tme, II 257
krava kopne, nemaj za zle, V 555
krava nektorá hovädo, III 93
krava neliahne žriebä, III 92

krava pije, bude i vôl, VII 549

krava predajná kaž. tefná, XI 259

krava prehorela, XI 482

krava rozkazuje volovi, VII 524

krava tela líže, VII 736

krave by to nenapadlo, III 259

krave rozum pri sene nač? IX 451

krave sena, aby — VIII 87

kravička mamička, XI 439

kravička správička, XI 441

kravy sa na suchu telia, XI 484

kravu postaviť, vyhr. teía, IX 402

kravu tretí dojí, VIII 1222

kravu, ženu po známosti, VII 335, XI 440

krčah do studne (dokud), IX 196

krčah keď s krpkou bojoval, XV 347

krčíme sa, ale trčíme, X 58

krčí sa a. babí pes, XV 17

krčma bez Žida, XI 122

krčma je dobrá, pocta zlá, XI 123

krčma je pre poriadnych, XI 124

krčmár radšej a. doktor, VI 14

krčmárska krieda, XI 128

v krčme každý pánom, XI 127

z krčmy do kostola, VI 368

krčmu čert ku kostolu, XI 121

kŕč teba natáhel! XVI 564

krehké a. sklo, XV 239

krehkí všetci, XII 25, 26

kremeň s ocielkou iskrí, V 546

kresťan blíž. Ríma horší, II 122

kričať áno, do vojny nie, V 233

kríček, dosť ukryje, VII 609

kričí a. z kože draný, XV 85

kričí, až uši bolia, V 249

kričí mnoho »daj< — utekaj, VIII 464

bez krídel lietať, IX 549

krídla narástly; nenarástly, VII 50, XII

101
na krídla postaviť, XII 93
krídla vyvyšovať, IV 536
kridla von z hniezda, XXI 17
krik a. v krčme, a j., XV 194
krikiounstvi, V odst. Q
kriku vefa, účinku málo, V 228
kriku viac a. chlapa, IV 583
krik veľký, chlapa nevideť, XVI 327
Kristova ruka chráň! XVI 42
i Kristov plášť predá, X 808
Kristus komu bratranec, VIII 1126
Kristus svätý, a trpel, VIII 186
kryť sa a. pred hromom, IV 243
krivda, Vín />, odst. 2
krivda a súdy, VIII 1204
krivda do času, VIII 1132
krivda má dlhú pamäť, VIII 1133
krivda mu, B. nech ho bije, VIII 1131
krivda svätá, VIII 154
krivda veľká, malá, VIII 1203
krivda za stolom, VIII 1134
kŕivdéni, VIII A, odst. 23 I
krivdu B. vidí, VIII 1249
krivdu snes, nečiň ju, VIII 155 — 6
krivej diere k. klin, IX 503
krivý a. kľuka, VI 83
krivý a kulhavý, II 295

Digitized by

Google

326

krivý čert, VI 163—4
krivým okom pozerať, VIII 756
krivka, až sa dokyvká, VI 667
krivko, vyrovnaj sa, VIII 1205
krivo naň hladí, VIII 799
krivoprís, B. zabije, VIE 1238
krivoprís. zomre do roka, VIII 1237
s krivou rukou prísť, VIII 710
bez kríža — bez B. II 34
a. z kríža sňatý, VI 555
kríž do potoka, a j., XVI 148
kríže na chrbte, Vn 1
krížik po tom, XII 450, 461
kríž je s tým či. IV 157
kríž kde napísať? XVI 588
krížom mu všetko ide, XII 312
krížom slamy nepreloží, X 548
na Kríž sv. len 1 slíž, X 790
po kríž svoj bežať, XII 130
kríž svoj každý má, XII 128—9
kríž uhlom do kochu, III 166
kríž veľký, nebo blízko, I 51, IX 86
krkavce a holuby, VIII 1138
krkavce idú pásť, XVI 321
krkavce za mrcinou, XII 633
krmu málo, mnoho mäsa, XI 563
kroj aký, t. sa stroj, XIII 110
kroj iný za vrškom, Xni 111
krokom lepšie a. skokom, IX 154
krosna nechcú behúňa, XI 182
krosna zavadzajú (jako co), XI 183
krotký a. mucha, a j., IV 375

krotkosU IV, odst. i8

krpcami zmetať, VI 693

krpce nové obuť, XIII 233

krpce z čoho ztriasť, X 309

v krpcoch a čižmách (kdy), X 769

v krpcoch sodrať, XVI 373

krpčoky obuť, XVI 474

krpec bod. sa mu zbesnel! XVI 510

z krpky kašu jesť, X 342

kršliačinový kvet, XI 381

krstenie bude (proč), XVI 605

krstenie pred veselím, VII 656

krú by lial zaň, VIH 637

kruci jak furman batohem, XV 18

krú jeho pije, VIII 776

krú nie voda, VII 844, XIII 247

krú sa cedila a. z brava, a j., XV 165

krú sa mu sekla, IV 224

krútikom chvostikom, VIII 694

krúti sa a. hoja, a j., XV 19

krú za nehtami, IV 457

z krve a mäsa sme, XII 39

krve by sa mu nedorezal, IV 248, VI 511

krve dobrej kvapky nemá, II 326

z krvi čo je, sa mrví, Xm 246, 248

kto čo nemá, to hľadá, IX 282

kto chce, nech nerepce, IX 287

kto chodí kade chce, — IX 288

kto leží, ten leží, a j., VI 640

kto ma rád, je mi brat, VIII 75

kto sa chce biť, — IX 289

kto skôr príde, s. mele, a j., IX 449

Kubo, do fojta! II 344

Kubo, dolu gate! X 1183

Kubo nech som! XVI 81

i Kubo nekdy dobre povie, III 158

Kubo robí, K. jie, XI 557

Kubovi dobre za mlady, VII 16

v kucapaci byť, V 627

kučeravý a. baran, VI 142

kudy? XV, 360

kuchárka sa pary najie, XI 133

kuchárka z Ošklivíc, XI 135

2 kuchárky pri 1 ohnisku, VIII 866

kuchárok mnoho — presolia, VIII 867

kuchyňa a láska, VII 426

kuchyňa latinská, XI 74

kuch. mastná, pes tučný, VIII 1029

kuch. veľká, malý testament, X 697

z kuchyne, čo do kuch. X 1096

na kuchyni planej byť, VI 74

kujon viac dá a. má, X 1015

pod kuklou šalba, VIII 552

kúkoľ medzi pšenicou, II 132

kúkoľ — múkoľ, XI 351

kúkoľ na roli, II 131

kukučka ho chváli, III 306

kukučka sa vykuká, VIII 516

kukučka s cudz. perím, IV 588

kulhať na 1 lepšie a. na 2, IX 114

od kuma uč še rozuma, IX 611

kundrlova koža, VI 93

kúpa na dvoch stojí, XI 251

kupca a sviňu, kea sa minú, XI 228

kupca prvého neopusť, XI 232

kupec i kabát predá, XI 230

kupec keď nohy vytrčí, XI 227

kupec nech má oči, XI 231

kupec pravdomluvný, XI 229

kupec svoj tovar chváli, VIII 28

kupec trafil na kramára, XI 283

kupec Trnavský, X 1244

kupecivi, XI, odst. 7

kupectvo seklo, XI 282

kúpeľ dať, i dieťa, XIII 64

v kúpeli prvom utopiť, VII 785

kúpi i slona, X 801

kúpil by čaČ, nemá zač, X 355

kúpil by ves, nemá penz, X 263

kúpil za 5 prstov 6. dlaň, X 1235

kúpi si to — za vši, X 355

kúpy suché, dievky hluché, VIII 976

kúpiš si, budeš mať, XI 275

kúpiť (latku) netakovej farby, a j., XVI

135
kúpiť odpoly darmo, XI 278
kúpiť pobožné, a j., XI 279
kúpiť pod rukou, XI 277
kúpiť za utekač, X 1225
kupné veci y X B, odst. 21
kúpno — skúpno, X 1162
kupoval akoby kradnul, XI 280
kupovaní, XI odst. 7
kupuje, odprosuje, XI 237
kura by to nepodzobala, V 698
kura darmo nehrabe, VIII 64
kura do zrebí zapletená, V 698
kura inde ješ, i doma rež, VIII 287
s kúrami chodí spať, VI 454
kura slepá našla zrro, XII 544

Digitized by

Google

327

kura še hniva, kohút neleka, XVI 318

kuráž platí, kocka hrá, IX 60, X 1171

kurážu nemá, IV 233

kurča múdr. a. sliepka, VII 64

kurča učí sliepku, VII 63

kurča zo záprdku nebude, III 98

kúria, až vlasy vijú, a j., XIV 255

kury akoby pohrabaly, III 281

kuna len pre príslovie, XIV 256

kuriatka rozviazať, VIII 546

kury mu chlieb pojedly, IV 426

kurka po zmku sa najie, X 77

v kurucovom kúpeli, V 627

kurve do očí keď napľuje, II 202

kus a. hus, XV 326

na kusy čo sa potrháš, XVI 393

kusy veľké; vezmi 2, XVI 646

do kúta teplého, XII 87

kúty na mňa vrčia, XVI 118

kúty ním vymetajú, VIII 770

kúty sošívať, X 565

čo kutíš, to kúpiš, IX 304

z kutla strieľať, III 280

kutle ostanú z neho, XVI 402

kuvičí hlas, VIII 755

kuvik volá (jak), VI 651

kvaky štepené, XVI 222

z kvapiek príval, X 784

kvapká so striech, XIV. 203

kvapku lepší, kv. horší, II 315

kvestári pletkári, XI 61

v kvete sa neúfaj, XI 358

kvet odpadne, bude 5, VII 270

kvetu a. okyp, XI 419

kvieťa pod nohami, VI 717

kvietkov takých dosť, XVI 367

kvočka s kuraty nechaná, VI 708

Labu lízať, a j., X 704—5

Lacko doniesol hniličky, X 555

z lacného kraja, XI 305

lacnej kúpe sa neteš, XI 241

lacné mäso, ried. polievka, XI 242

lacné nenie vzácne, XI 239

lacno a. na Radvan. jarmoku, XI 276

lačná pýcha, X 265

lačné črevo, VI 261

lačnému aj halušky, X 234

lačný a. mlyn. sliepka, VI 263

lačný nedovára atd., IX 165

lačný nepreberá, X 623

lačný, ovsenák šmačný, X 665

ľad a. sklo, XIV 231

na ľade sa vyspať, VII 33

ladičku, nie paničku, VII 440

ľady sa pohly, XV 310

na ľad nechoď, nepadneš, IX 218

ľadník, najie sa čeľadník, XI 345

ľad sa na tenšom láme, VIII 1143

ľad už prelomil, XII 346

ľahké nohy, VI 38

ľahký a. pierko, VI 84

ľahký tovar, VII 194

ľahký vietor ho odnesie, VI 84

na ľahko brať, IV 146

ľahko je povedať, V 405, 409

ľahko piť na cudz. kožu, VIII 461

ľahko prišlo, ľ. šlo, X 885

ľahko ti podkovy strhnú, VI 693

ľahko uveriť, VIII 248—9

ľahnem, svet neozrem, VIII 400

ľahnúť ľahko, ale hore — X 372

ľahnúť, vstať na čo, nevieš, XII 500

lahodí mu a. vredu, VIII 681

ľahostaj si robiť, X 583

ľahučké a. páper a j., XV 240

s lajnom sa babriť, VIII 212—16

ľaká sa, kdé né stracha, IV 209

ľak ho napadol, IV 225

lakomcu vozami nie dosť, X 889

lakomcu všetko chybí, X 886

lakomec svini rovný, X 888

lakomec zlý na seba, X 887

lakomý a. čert na dušu, X 949

lakomý nemá dosť, X 891

lakomý o všetko príde, X 892

lakomý tratí, neulakotí, X 893

lakomý vše viac žiada, X 890

lakomost, X B, odst. I2

lakomosť nemá studu, X 894

lakošný a. mačka, VI 412

lakoty do nudzoty, X 699

pri lampáši sedávať, VI 363

lampáš nekaždému, III 107

lampáš nepotrebujem, XVI 221

s lampášom hľadať, aj., XV 291

s lampášom vo dne, III 218

lampáš v hlave, VI 375

lámu sa mu kolesá, VI 575

ľan lesklý a. sklo, XI 420

lanské orechy — dobrý gazda, VI 571

ľan svrčkom na gate, aj., XI 420

lapaj jeden i druhý, II 291

lapať sa všetkého, IX 379, 531, XII 409

lapil si sa, drž sa, IX 296

ľapoce a. stará baba, V 251

láry fary, V 699

lárma a. v súdny deň, XV 204

la.sica ho ofúkla, IV 384

láska a. prsteň bez konca, VIII 103

láska bola, kým švábka, VII 511

láska ho morí, VII 227

láska kde, tam Bôh, VIII 101

láska kde, tam požehn., VII 836

láska lásku budí, VIII 78

láska nekdy praská, VIII 264

láska nemá zákazu, VII 228

láska nenie bez tŕňov, VII 229

láska potajomná, VII 230—1

láskavé teľa, VIII 160

láska všetk. naučí, VIII 232

láska — za peniaze, VII 427

láske nepotr. zákon, VIII 104

lásky nie, ani pásky VIII 102

idsky nevérnosty nestálost, VII, odst. J, d

lásku si sjedli, VII 233

za lásku takú dhkujem, VIII 657

lásku takú i u Žida, VIII 655

s lastovičkami vstáva, VI 454

lastovičky ponad zem, dážď, XIV 153

lašovať po kútoch, IV 108

lašuje, kutí a. vlk, XV 117

Digitized by

Google

32$

od latin. kuchyne chráň B. XI 75

látka a. povučina. XIII 145

látka a. sak, XIII 145

Lauro ho opálil, X 566

pod lavicu strčiť VIII 814

lavičku keď preskočíš, IX 406

cez lavičku previesť, VIII 741

lavičku vyložiť komu, VIII 1281

Lavrinca — oriešky do venca, XIV 67

Lavrinca — švábka do hrnca, XIV 66

lazára kto opatruje, X 1002

ledabol a ledabolka, VII 594

do ledabrucha 1. strova, X 387

s ledaČinou pokoj, VIII 217

ledačo nie pol, celé, IV 592

leda že sa deň minie, X 554

ledvác vyšlabikoval, V 736

ledvaj sa vypelchal, a už — VII 15

lehkomyslnost^ IV odst, 6

leje do seba a. do suda, VI 354

leje sa a. z cievok, a j., XIV 196

lekár ho zabil, VI 668

lekár lieči, B. uzdravuje, XI 71

lekár neumelý — kat, XI 72

lekár telesne, čas duševne, IX 81

Uky, VJ odst. i8

lekka porta do čorta, X 870

lek skorej než jed, XXI 3

lelky chytať, III 306

lemeš čo vyplazíš, XVI 396

lemeš hodný; mele, V 253—4

lenina, VI 85

lení sa mu, nič neuhoní, X 478

lenivá ruka — múka, X 510

lenivá ruka — psota, a j., X 510

lenivé dve pod hrušoňom, X 562

lenivému na chrbte, X 480

lenivému nie na spech, X 481

lenivé žije, seba bije, X 479

lenivý doleží to, X 475, 482

lenivý 2kráť chodí, X 486—7

lenivý myslí, chytrý spraví, X 477

lenivost, K By odst. $; 6^ b

lenivosť, bieda ruka v r., X 483

lenivosť matka núdze, X 484

lenivosť, tam nemúdrosť, X 485

len. zlá, náhlivosť horšia, IX 168

len toľko, že obstál, a j., XII 329

lepí na seba a. opica, XIII 148

lep na krídla sám sebe, IX 335

lep. 1 h. do polnoci a. 2 po, VI 447

lepšia hrubá niť a. holá r . . X 78

lepšia pomoc a. nemoc, VI 501

lepší bol leš nebol, IX 382, X 701

lepšie dačo a. nič, X 702

lepší 1 dnes, ako — IX 385

lepšie dnes zkús, ako — IX 384

lep. chudé nebo a. mast. peklo, X 79

lep. pozde a. nikdy, a j., IX 447

lep. teraz dačo, ako — IX 387

lep. včašie a pozde, IX 448

lepších povešali, II 317

lepší pánb. daj a. zdravbuď, X 141

na lep viac nesadne, IX 632

do lesa čím diaf, t viac dreva, XII 452

z lesa čo, len do lesa, IV 630

lesk, X V odst. 8

lesklé a. zlato, XV 183, 184

leták je už, VII 143

letá snadné kde? veta! XII 581

v lete a. v lete, ale v zime, XIV 44

v lete dobre i Bete, XIV 45

v lete i krík dá hospodu, XIV 42

letel anjel, spadol čert, VIII 502

a. v lete na saňach, III 326

v lete nerobí, v zime nedrobí, X 418

v lete sane, v zime vozy, IX 471

leto, XIV A, odst. 2

leto bez 1 lastovičky bude, VIII 331

1 leto nad sto zím, XIV 41

lezie a. rak; — slimák, XV 20

lezne — vezme, IX 32

ležia a. plásty, XV 151

ležiaci — žobráci, X 492

leží a. drob, a j., XV 21

čo leží, to beží, X 1166

Iháŕstvi, V odst. 8

Ihať snadno cudzincovi, V 185

líca mu tresknú, VI 66

líca plameňom, IV 257

liči še, kaliči še, VI 495

líčka a. ružičky, VI 117

líčka jej opŕchly, VII 456

líčko maľované, VI 106

liečiť pozde, smrť nad hlavou, VI 494

lienky má popred oČi, VI 198

lieskovec bezzubému, VIII 651

lieskovicou vymastiť, XVI 175

lieta, kriedla nemôžu, IX 584

líhať na holom zle (komu), IV 27

lichváŕstvi, X B, odst. J2

na Lykavsk. zámku viac zkapalo, X 840

liky — na viky, VI 496

lipne a. pes, IV 94

lipnúť za kým, VII 259

Liptov za Jánošíka dlžen, X 1100

lysému hrebeň, VIII 653

líška driemajúca, VIII 518, 698

líška srsť mení, nie kožu, Vili 519

líška stará šibalka, VIII 698

líška svoj chv. chváli, VIII 22

líška v klepci, II 349

líšky driapať, VI 576

líšky pečú — dážď, XIV 154

líšky u kušniera, XIII 236

pred líškou zavri kurník, VIII 521

líšku poznať po chvoste, VIII 520

líšku (a j.) vykúriť, XVI 462

litera ostatnia, lU 327

lizu — vši hryzú, X 271

lyžíc dosť, jesť čo? X 235

k lyžici sa dostať, X 274

v lyžici vody utopiť, VIII 783

s lyžicou on, čert s vrecom, X 869

lyžicou veľkou jesť, XVI 606

lyžicu od úst vzjať, VIII 841

na lyžičku si stupiť, XVI 231

z loházky sadlo, XIII 60

lojda ona, on ľaľo, VII 595

lôn keď bol, maľs prísť, X 1061

s lopárom isť, XXI 13

lopata jej shorela, X 311

Digitized by

Google

329

na lopate podať, III 242

lopatou akoby nahádzano, VI 66

lopatou sa hrnie na vinného, IX 313

lotor, čo ocot vylogal, II 318

lotor z kalvárie, II 318

lotri sa dajú znať (kdy), II 245

lož číra čistá, V 205

lož má plytké dno, V 192

lož prichodí o vieru, V 191

Istivost, VIII A, odst. JQ: 2?, g

lubic potajomne šumné, VII 235

rúbi čo, to ho hubí, IX 191

rúbi ho, kto ho vidí, IV 376

fúbilo sa, uletelo, VIÍ 246

rúbiš ho, trpíš od neho, VIII 481

lúbiť, hoc skaly hrýzť, VII 249

lúbiť, hoc slanú vodu piť, VII 249

za lubom má nečo, VIII 732

pri ľúbosti — jesti, VII 431

od lúbosti sjesť sa, VII 246

z ľúbosti velkej ničt, VII 237

lucifer z pekla, II 332

lúčenie ťažké, VII 907

ludia aj ženy, VII 171

Tudia a. Cigáni, II 306

Tudia a. pena na vode, a j., VI 602

Tudia darmo nevravia, V 521, 522

Tudia sa všade najdú, VIII 120

ludia s fudmi, psi so psy, VIII 307

ľudia s ľ. sa naprávajú, VIII 162

ľudí kolko, t. myslí, III 11

medzi ľudmi po ľudsky, VIII 308

ľuďom ty ako, t. oni tebe VIII 58

po ľudských trúbach piť, V 442

luhá, až sám uverí, V 196

luhára B. škára, V 193

luhára nohy krátke, V 194

luhár nedvihá kolom, V 195

luhár, pozor na reČi, V 189

luhať pekne hriech, V 188

ľuľok požral, III 233

ľuté ako chren, a j., XV 210

ľutovať a závideť, VIII 586

ľutovníkov odvráť B., VIII 585

ľutujúcemu odpustiť, VIII 159

luže a. vajda, V 205

do Maceri nalac ni tu komu XVI 588
macia to a. slepý stenu, XV 118
1 macocha bola dobrá. VII 809
macocha — čertova socha, a j., VII 811
macocha daktorá dobrá, VII 808
macocha delí koláče (jak), VIÍ 812
macocha kde, tam otčim, VII 810
macochy povešať na sochy, Víl 813
mačka kde sa myši bojí, VIII 921
mačka keď predbehne, XII 192
mačka — medveď na streche, XIV 4
s mačkami na rákoš, VII 168
mačka myší nenechá. Ií 195
mačka pozre na kráľa» XVI 751
mačka sa bojí, ja nie, XVI 93
a. mačka sa podlizovať, VIII 753
a. mačka sa vkradol, VIII 716
mačka sjedla sviecu, X 681
a. mačka s myšou hrá, VIII 691

mačka s opáleným chvostom, IV 591

mačka to nevylíže, II 302, V 744

mačka učí gazdinú (čemu), IX 616

2 mačky a 1 myš v dome, VII 834

mačky no objedia, VI 86

z mačky — myši lapá, VII 674

s mačkou sa nedrážď, VIII 220

mačku pohladkať, IV 516

mačku vo vreci nekupuj, XI 238

mäd a had. VIII 842

mäd a jed, VIII 523

Maďara nie za bajúz, XVII 17

maďarsky = vetry, V 753

Maďar z Práge, V 758

mäd cez sklo lízať, VIII 699

mäd kto samý, neoblizuj, VIII 524

Madlena ho zaťala, VI 525

má do Boha dosť, X 275

mädové motúzky, V 99, VIII 699

za mädový motúz hada, VIII 748

o mädovníku poľskom, V 270

i mäd sa prekysne, XÍI 28

i mäd sa prijie, IV 28

machom pripadlý, VI 514

Máj a Červeň, XIV 14

maj čo, zle je; nemaj, horšie, X 182

majetok, X

majetku dobývaní, X, B

majetku podil nerovný, X A, odst. 2

majetku uživ dni, X B

majetnost, X A, odst. p, a

maj etnosti pohodlná st, X A, odst. t

majetok črevom prehnal, a j., X 810

majetok ide so závisťou, VIII 579

majetok nie na 3. dediča (jaký), X 905

majetok prehajdákať, X 809

Máj chladný plní stodoly, XIV 14

v Máji pastier, palica — XIV 21

Máj — kravám daj, XIV 15

Majoléna krásna, VIII 684

Májová zcl. kaž. dobrá, XIV 16

Májový dážď nad Viedeň, XIV 17

majster. Čo dokoná, IX 145

majster na hniličky, VIII 731

majster nie, tedy kat, XI 99

majster 1000 kumštov, llí 273

majster mladý III 268

s majstrom sa jednaj, VIII 898

Máj studený, XIV 18, 19

mak drviť, XIII 259

mäkkušké a. hodbáv, XV 222

mak márny z toho nebude, XII 398

z makového kvetu, VI 548

malá hrudka, samý syr, VI 24

od mala je, čo má byť, VII 114

mala kto si neváži, X 710—11

z mala málo, z moca moc, X 186

mala niet, aby nestačilo, X 717

malá voda, m. ryby, X 31, 187

z mal. hrnca chytro kypí, vyvre, VI 171

až 176
malej misy sa neboj. X 188
na mále kto nepristáva, X 1151
malé šteňa väčmi breše, VI 172
malý a; za groš prasa, VI 73

Digitized by

Google

330

malý — huncút zralý, VII 117

malý, ale hustý, a j., VI 25

malý koník dobre ťahá, VI 26

malý — srditý, IV 399, V 170

malý vtáčik — krik. zobáčik, VI 173

malý vták — m. hniezdo, X 184

málo, ale múdre, V 273

málo, ale všetko dobrí, XV 313

pre málo ani kat neobesí, VIII 177

pre málo ani kóaz nič, a j., VIII 177

málo chybät, moc škodiť, XVI 786

malo i velkô sa čuduje, VII 362

málo jesť, piť, dlho žiť, VI 241

málo máme, m. dbáme, X 107, XI 580

malomluvnost V, odst J2

s malom nespokojný, X 709

s malom sa hnev nerozíde, VI 174

málo nestačí, ani moc, X 708

málo peňazí, m. muziky, X 185

málo, potom nič, XVI 753

málo (slov), i to nič nestojí, V 167

málo som reknul, môžem menej, V 167

málo spať, dlho žiť, VI 441

matované vajce, VIII 647

malovanými ústy, VIII 702

málo vidí, závidí, VIII 580

málo — vyžiť; mnoho — stroviť, X 714

mal som, premarhal som, X 802

malta majster, XI 155

čo máme, dáme, VIII 283

mamlas — lekvárový osúch, I íl 236

manna nie každý deň, XII 191

manielé oba nechvaini, Vil odst. f, c

manielé staŕiy mladi ; veL mali, VII odst

luanž. stav ťažký, VII 509

v manž. nerob hriech, VII 472

v manželstve tretí, VII 474

manželstviy VII odst. 4

manielstvi jednota VI í odst. 4^ a

manielstvi nedúvéra VII odst. 4, e

manzelstvi neiťastné VII odst. 4 b ; 5 b

manielstvi pomery majetkové^ VII odst. 5^ e

manzelstvi ŕddy VII odst. 4, a

manzelstvi šťastné, Vily odst. §, a

manzelstvi vérnost, VII odst. 4, a

má pod cepom ; — klobúkom, a j., VI 382

Mara chleba dala, XIV 79

Mara malá a velká, XIV 79

Mara táraj, Kubo píš, V 699

Marcový prach zlatý, XIV 7

Marec, Apríl, Máj (jaký), XIV 8, 10

Marec suchý, mokí^ ^áj, XIV 9

Marec — umre starec, XIV 5

Margita muchy zplodila, XVI 294

Mária panna chlieb jedla, XII 583

Mária (zvest.) lastovičky púšťa, XIV 28

márnotratnému ani bane, X 613

márnotratný syn, X 802

marnotratnosty X B, odst. 7, 9

o marnotratnosti slovesa, X Hzi

Martin a Hromnice spolu pradú, XIV 93

Martin na sivkovi, XIV 92, 94

z mäsa neváženého jesť, X 1225

mäsiar jazykom vyseká, XI 141

a. na masle vypražený, VI 111

mäso od koštiala shrýzť, X 976

na mäso P. B. zabil, XVI 232

mäso, tedy i kosti, VIII 460

mäso tvrdé Qako co), XIII 31

mäso uvrelo na modzgy, XIII 32

masť ho, a neňarastie, XI 522

mastí dobre, d. jachá, VIII 612

mastný mastného nájde, X 23

mastný nie, ani kvasný, XIII 16

máš čo, od svojho máš, VII 863

a. maškara chodí, XIII 149

maškaru zo seba robí, XIII 149

máš, mám i ja; dáš, d. i ja, VIII 79

maštal skôr, tak kravu, IX 452

mať, čo oči vidia, IX 420

od Mateja okotený, IV 631

Matej dáva vtáčkom píšťalky, XIV 145

Matej, Gregor, Jozef, Matka božia, XIV

148
Matej lad láme, alebo narobí, XIV 146—7
do matera (e) nastrielať, V 604
matere dobrej sa radil, XII 83
matere zlej sa radil, XII 316
materi detsko milé i slepé, VII 749
materina modlitba. Víl 743
materinská bitka, VII 744
mater paromovská; zrakovská, XVI 37
matiek dvoch synia — rodina, VII 887
mať chceš, musíš dať, VIII 74
1 mať ich mala pod srdcom, VII 803
i na Matiska kriska, XVI 490
matka aká, Katka t., VII 664
matka bije, telo tyje, VII 745
matka bolestná a j., XII 358
matka je matka, VII 746
matka keď dobrá, i nevesta, VII 872
matka rada deti (kolik), VII 752
matka sladká, kto ju má, VII 747
matka sladká, otec drak, VII 748
matka vychová 7 detí, tie nie matku, VII

753
matke jej dieťa najkr. VII 742
matky ich 2 vlastné ženy, VII 888
od matky kapsu, od céry kôš, VII 368
matkina céra, VII 680
mať n e voľná čo vy stoj í, VII 751
mať sa pred kým, XVI 485
»mať« slova sú plné ústa, VII 754
mať toho po grg, a j., IV 400
mať umrela — celé siroty, Vlí 816
po Matúši Čiapku na uŠi, XIV 80
mať vlastná ho nepozná, XVI 457
maznáš, rozmaznáŠ, VIII 451
meče sa a. ryba v saku, a j., XV 22
meďanboh ťa zabil! XVI 570
Medardov dážď za 40 dní, XIV 47—8
medenbohov v t v. materi! XVI 571
medliť rukou po čele, IV 130
meďou prejsť, IV 238
medveď v ovsi, XVI 41
mech aký, fiek t. VIII 889
do 1 mecha dúchať, a j., VIII 669
do mecha nahnať, IV 233
z 1 mecha vypadli, VIII 675
mechy ťahať, III 144, X 1220
mechrí sa a. Žid na h . . XV 23

Digitized by

Google

331

mechúr deravý, III 127

mechúr do vody, IV 479, IX 558

mechúrom vystrašiť, IV 229

na mechu vác než v mechu, X 269

mele bez konca, a j., V 254

mele hubou Qako co), V 254

mele še nemoje, čo me doň! VIII 380

mele, v ušiach znie, V 254

na mená sa pobrať, VII 381

meno dobré nad bohatstvo, V 506

meno dobré nad všetko, V 505

meno moje draho! VI 709

meno na meno sa udá, a j., XVI 26

meraj dobre, zjednaj a. vieš, XI 214

meraj 2 razy, raz strihaj, XI 130

meričky odberať nebude, XVI 154

merkuj, popáliš sa, a j., IX 213

na mernú sa sišli, VIII 1265

mesiac a. rybie oko, XV 267

mesiac dolurožky — dážď, XIV 156

mesiac horerožl^ — pekne, XIV 156

mesiac nedbám, slnce svieti, VIII 896
mesiac nový nechváľ, XII 185
mesiac ohradený — dážď, XIV 158
mesiac sa umýva, minie dážď, XIV 157
mestečko iné, i devečka, VII 262
mesto veľké, v. pesstvo, IV 67

z mešca tvojho to nejde, VIII 425
mešec plný pavučín, X 357
mešec priatelia najdú, VII 824
mešec tratí, chrbtom platí, X 1123
mešťan, XI, odst J
mešťan a dedinčan, XI 35
meštek a. tela, máš priatela, VII 853
v metelici sveta poslednej, XV 345
metla nová dobre mctie, VIII 959
metla vyháňa z pekla, VII 755
na metle ho vyhodili. VIII 770

1 metlou 2 izby, V 484
cez metlu skákať, XVI 186
na mhle žiť, X 181

o mydle benátskom, V 270

s mydlom sa hnevá, XIII 181

mydlo sjesť, III 324

mieňa za chvost držať, IX 575

mieril na nepriat., praštil priat. VIII 483

mierne užívaj, n 108

mierne žitie dlhé, VI 246

mierou akou ty, t. tebe, VIII 1057

mieru vo všetkom, IX 551

mieru ztratil P. B. od neho, VI 56

z miesta nech sa nehnem, XVI 78

miesta nemá a. nácesta, IV 285

miesta neohriať, IV 280

miesta nevedeť nájsť, VIII 628

na mieste nič nenechá, IV 286

na 1 mieste zplesnivieš, VIII 994

miesto na sadnutie dúchať, VIII 678

miesť ním všetky domy, V 486

mieša koše s baniami, V 700

čo mihne, to zlyhne, V 205

Michal a Gál, XIV 82—3

po Michale tráva ani kliešťami, XIV 84

michdni se do jiných, VIII, A odst. 14

myká sa a. sysel na motúze, XV 24

mykol to akoby spálil, VI 414

MUa — bude chvifa; Krška — pŕška, XIV

178
míla je dluhoká, XIII 202
pre milého nič ťažkého, VII 241
milé, trebas hnilé, IV 46
4 míle za dva dni, XIII 244
milé za lube, VIII 80
4 míle za pec pôjde, a j., XVI 289
milosrdenstvi, V H I, A odsi. 4
milosti ani do hrsti, VIII 803
milosť robí bláznov, VII 238
miluj bližn., skalou udri, VIII 528
miluje, ja víc; nemil. ja nie, VIII 76
miluje, svojho neľutuje, VIII 99
mincier cigáni, XI 253
minulost. Kíl, odst, 10
mir, VIII D, odst 5, c
mira — vira, XI 248
misa prázdna, II 81
mise grg vykrútil, VI 415
pre myse! nik nevisel, V 290
myse! veselá pol zdravia, IX 119
myse! v mise, VI 415
k mise mnoho, k práci málo, X 490
misky nerada umývala, VII 378
z misky strielať, IV 607
misku s kašou vyvrátiť, XII 307
mysleť áno, reči pozor! V 288
mysleť od zubov bolenia. Vili 804
myslí len na jedenie, VI 411
myslí mnoho, málo hovorí, V 272
myslí, nevymyslí, IV 127
na mysli, pokiaľ na očiach. VII 846
mysli sme jednej, XVI 248
mysli, tak hovor, V 274
i my sme volaco boli, VIII 18
misto (kde^ odkud^ kam, f ak dalcko) XV

odst. 20
mistopisnd ýŕisL a ýoŕek. X VII odst, 2
na misu daj, v hrnci nechaj, VI 415
myši a mačka, kocúr, VIII 951—7
myšiam nie vždy tanec, XII 195
po myších dierach hľadať, XVI 3
myši nechová, nezvýši, XI 349
myši sýtej horká múka, X 14
miškovské kvapky, VI 357
miškulancije, XII 481
myšlienky ho zaujaly, IV 127
myšlienky len B. súdi, VIII 1216
myši. mýto neplatia, V 289
myši. ti budem vedeť, XVI 607
od myši. hlava bolí, IX 118
myš nehraj s mačkou, VIII 218
myš pod velký štrych, IV 183
myš tekvicu nesla, IV 575
mýto a tridsiatok, X 626
mýto najväčšie berie (kdo), XI 152
po Mitre valachom svitne, XIV 88
mizerija človek VI 548
mizerija s octom, X 313
mladá psota lepšia (jako co), VII 70
mladá za starého, VII 561
mladé časy sa mu vracajú, VII 28
mladé časy sa dely kam? VII 580
mladej hlavy rozum, Vlí 53
i mladej hlavy súd pravý, VII 24

Digitized by

Google

332

mladému sa svet usmieva, VII 29

mladému všetko ujde, VII 30

mládenec, VII, odst. 3

mladé sú tam, VI 585

mladý a. Michalská jahoda, VII 129

i mladí dajú dobrej rady, VII 22

mladý hrdo, starý tvrdo, VII 44

mladých (snoub.) chudoba, VII, ôdst 3, f

mladých krása, VII, odst 3, f

z mladi leda, potom beda, VII 25

mladý môže, starý musí umreť, VI 644 — 8

mlad. nabývaj, star. užívaj, VII 31

za mladi pýcha, pak zvyk, VII 45

mladý pracuje, st. má, VII 49

mladý sa naučil piť, VI 313

mladý sa učil, st. nájde, VII 19

z mladi siať, potom viať, VII 26

z mladi starec, na starosť mladý, VII 17

mladí starých predchodia, VI 638

mladý uč sa od star., VII 42

za mladi užij sveta, VII 47

za mladi voz, starý peší, VII 46

mladý vrabec učí sa od star., Vil 678

za mladi zachránené trvá, VII 48

mladý zať bez nevesty, VI 710

mladý — zdravý, VII 34

mladý zo všet. vyrastie, VII 35

z mladi zvyk — neodvyk, VII 18

mladý žobrák, starý zlodej, X 1209

mladost, VII, odst. J

mladosť nech vybúri, VII 41

mladosť obanovaná, VII 102

mladosť odkladaj na star., VII 40

mladosť — pochabosť, VII 38—9

mladosť — radosť, VII 36, 37

mladosť si sjesť, VH 298, 396

mladucha nikdy pripekná, VII 428

mlat aký, plat taký, X 399

mláťa, potom platia, X 400

mlatca z neho pohubil P. B., XI 45

mláti — neobráti, V 701

mlátiť a. na koňa, XVI 176

mlátiť dá na sebe, IV 373

mlátiť hrach na chrbte, VIII 623

mlčané kam chceš dáš, V 293—4

pre mlčané netrescú V 296

mlčať — zlato, V 291, 295

mlčeni^ rozváznost a nerozváinost. V, odst. 10

mlčeni významy zv/áitní. F, odst. u

mlčí akoby ho holili, a j., V 355

mlčí ale vrčí, V 338

mlčí — priznáva sa, VIII 1231

mlčí — svedčí, VIII 1232

mlč, môj jazýčku! XVI 279

mleť, leda rumplovalo, III 323

mliečko materinské, VII 123

od mlieka brucho narieka, XIII 61

mlieko krave pojavilo, XI 483

mlieko vtáčie mu chybí, XII 94

do mlyna chodí, zamúči sa, VIII 445

mlynára sa múka lapá, XI 146

mlynárčíci sa bijú, XIV 239

mlynár hodný chlap (kdy), XI 147

mlynár na svoje kolo naráža, VIII 30

mlynár nekaždý (kdo), III 105

mlynár nemele, melú jeho, XI 145

mlynárom začína byť, VI 151

mlynárova sliepka, X 275 1016

mlynárovi voda doženie, XI 149, 151

mlynár sa prebudí (kdy), XI 150

mlynár víno, vodu (kdy), XI 148

mlyn a šenk — čert. Škola, XI 125

a. vo mlyne hrot (reči), V 254

mlynici to ťažko držať, XI 154

na mlyn napustil, V 254

mlyn slúcha, kde mláťa, XI 144

mlsnost, VI, odst. 14

m luveni pohnútky. V, odst. 7

mluveni rozváénost a nerozv áznost. V, odst. I O

mluveni významy zvláštni. V, odst. 11

mluví mnoho, mn. hreší, V 227

mluv, keď som zdruv, VIII 663

mních mlúvi, almužnu loví, XI 55

mních nekaždý (kdo), III 104

mních nevedel z kníh, IIÍ 37

mníchom kláštor bydlo, XI 62

mních sa oženil (proČ), VIII 306

mních skáče, čert neplače, XI 50

mnoho ani sviňa nechce, IX 514

mnoho hláv pod 1 širák, IX 576

mnoho hovorí, mn. cigáni, V 224, 225

mnoho chce, nemáva nič, X 884

mnoho jedál, mn. nemocí, VI 247

mnoho jie, málo vie, VI 240

mnoho každé sa stroví, X 716, 718

mnoho mluví, mn. vie; blázon V 226

mnohomluvnost, V, odst. 9

nmohomúdry nedobrý, III 96

mnoho nie, ani málo, XV 299

mnoho pýta, málo dostáva, IX 377

mnoho rúk, málo práce, X 511

nmoho sFúbi, málo splní, V 77

mnoho spať, málo žiť, VI 446

mnoho — škodno, IX 515

čo mnoho, to mnoho, V 223, IX 513

mnoho vyberá, preberie, IX 50

mnoho začína, málo dokoná, IX 378

moce sa a. motovidlo, a j., XV 25

moc ich je, zavadzajú si, VTII 932

moc kde, tam sláva, VIII 1045

moc — minúť; málo — vyžiť, X 715

moc nedá, málo sa hanbí, X 849

mocnému nepomáhaj, VIII 402 404

mocný a. buk; dub, a j. VI 40

s mocným sa nebor, VIII 1182

po močiaroch žaby, V 459

modlila sa dobre, VII 367

modli sa a plávaj, II 56

modli sa a pracuj, X 409, 776

modlí sa: dhka ti. Bože! X 283

modlí sa: chléb hneď! IV 114

modlí sa, na čerta hfadí, VIII 501

modl. krátka, dlhá klobása, X 466

modl. silená, IX 543

krém modlitby nič v ústach, XVI 70

od modlitby stŕpnu zuby, II 82

modliť sa ľahko (komu), XII 48

modliť sa s kobylou, III 125

modliť sa s tefatom, III 136

modré (viz belasé)

modzgy pomútené, III 238

modzgom zavrteť, III 204, IV 440

Digitized by

Google

333

mogon svinský, XIII 34

moje je moje, tvoje tv., VIII 1081

Mojžiš prú, tak Tobiáš, VIII 40

mokré a. hnoj.; a. snop, XV 241

mokro keď, nech tečie, IX 14

moTa robí, moTa jie, XI 561

mole ho jedia, XVI 110

mole mu svet jedia, IV 368

mol v kožuchu, VIII 957

Mora ho cicia; dávi, VI 455

na more bez vesla, IX 253

more nevypiješ, XII 634

i more sa prebere, X 719

móres bryndza! XVI 329

na móres nechať, XVI 619

móresu naučiť, XVI 470

p. moriak, nesiem prepošta V 706

s mosta do prostá, IX 174

na moste deravom nájsť X 1100, XVI 128

motajú sa a. včely, XV 152

len motyka ich rozdelí, VII 392

motyka preč, ide sekera, VIII 926

z motyky vystreliť, UI 338, XVI 276

motovidlo do kapsy, III 321

motúze pojel, VI 578

motúz sa nájde k mechu, IX 512

motúz zo slaniny padnul, X 813

mozole to moje, X 542

môže, komu sa chce, IX 25

a. môžeme, nie ako chceme, IX 516 — 7

môžeš si ho sjesť, a j. X 1106

mrákoty ho zašlý, VI 529

mrak padá, XIV 296

mravce po chrbte, IV 230

mravy dobrej IL^ odst. s

mravy jednotlivé, IV

mravy vúbec, II

mravy zlé, //, odst. 6

mravy zlé, dobré práva, VIII 1015

mravu zvldUnosti, IV odst, 3

mrdzy XIV C, odst. ó, a

mráz a vinohrad, IX 43

mráz ho prejal, IV 231

mráz najlep. oráč, XI 365

mráz na koži, a j. IV 231

mráz žíhlavu nespáli, II 272

mrcha peniaz, II 273

mrcha platec, X 1092

mrcha sprava, XII 424

mrcha vietor ho zašiel, VI 529

mrie za šuhajom, VII 239

mrie ho jedia, IV 403

mrie na kožke, IV 232

mrmle a. medveď, IV 412

mrmle popod nos, IV 412

mrnky pojesť, IV 403

mršina nepohne, IX 308

mršina ohnivá, IV 196

mršina tučná a chudá, VI 490

s mršinou a bez nej, VIII 971

mrť — trť, XXI 1

mŕtveho nehaň, V 424

mŕtvemu hrob, živ. hop! XIII 249

mŕtvy by sa hnul, V 667

o mŕtvych dobre alebo nič, VI 699

mŕtvych nedvíhaj, a j. VI 698

mŕtvych z chrámov nevracajú, X 1152

mŕtvym daj pokoj, VI 696

mrváň upliesť, XIII 241

mrvia sa a. mravce, XV 153

mrzoutstviy IV odst. iQ

mrzutý a. nesrazené maslo, a j. IV 425

mučiť sa -5- učiť sa, III 45

múčne jedlá a šunka, XIII 29

múdre bez rozumu, III 165

múdrejší ustúpi, VIII 192

na múdreho mihnúť, III 20, 90

múdremu napovedz, III 89

múdremu neraď, VIII 402—4

i múdremu voly ujdú, XII 17

múdre žije, sto r. dožije, VII 103

múdry a. hus v nebi, III 240

múdry a. Praznovický rychtár, III 240

múdry a. Šalam. plundre, III 240

múdry a. za groš pes, III 256

múdry ešte nie, kto neblázni, III 95

múdrych rady nepočúva, IX 326

na múdrych svet stojí, III 21

múdry i piva navarí, III 179

múdry, keď sa kaše najel, IX 596

múdry, kto vie, čo treba, III 97

múdry 1 lep. a 1000 bláznov, III 66

múdry medzi blázny, III. 73, IV 572

s múdrym plakať lepšie (než — ) III 65

múdry mudroval, sprostý vykonal, IX 48

múdry nebýva (kdo), III 48

múdry nedbá na reči, V 439

i múdry pochybí, III 149

múdry sa hodne pošpatí, III 153

múdry sa nik nenarodil, III 49

múdry sa osudí nie o málo, III 157

múdry užije príležitosti, IX 450

múdry vykoná, III 19

s múdrou materou sa radil, VIII 743

múdrosti a. komár sadla, III 240

múdrosť slepá (kdy), IX 234

múdrosť vychlípať, IV 596

múdrosť vínom zatienená, VI 319

múdrosť v kožuchu, IV 521

mudroval, kým nepremudr. IX 279

mucha Čo unesie, X 572, 954

mucha do Iva, straka atd. V 599

mucha štípe (kdy j, II 196

mucha na nose, IV 412

a. mucha v cmare, XIII 167

mucha zrelá po Jane, XVI 719

muchy aby ťa neštípaly, XVI 105

z muchy 2 kožuchy, X 945

a. muchy koňovi pod chvost, XVI 495

muchy lapať, voly púšťať, X 720

muchy má, hoc hluchý, Vm 734

muchy na lopúchy — plask! V 711

muchy oháňať, X 569

muchy poza uchý, VIII 700, 734

muchy sa desí, IV 232

muchy vyhnať komu, V 647

muchy v nose, VIII 700

na muchu nie s kyjanou, IX 521

múch veľa koňa sjie, XII 127

z múky tej nie koláče, XII 397

mundus, koho môžeš dus, XII 565

Mura Cviz Mora)

Digitized by

Google

334

murár kde dieru nechal, XVI 460

pod múrikom som nesbieral, X 1031

Murína umývať, II 197—8, 200

Murín nebude bielym, II 199

muruje, ten buduje, XI 568

musaj pán, nemus väčší, XII 638

čo musí byť, to m. b. XII 635

musí, čoby voda horela, IV 99

musíme si ustúpiť (smrť), VI 604

musím to mať, čo hneď — IV 96

musí odšteknúť, V 618

muška ho mýli, IV 429

muška lieta, nič nepohne, XVI 331

mušky mu ožívajú, a j. VIII 734

mušky rozihraly, IV 195

na mušku vzjat koho, VIII 834

mutná voda podmýva, VIII 563

muzika na zaspanie, a j. XV 198

muža kraď, pred m. klaď, VII 531

muž a žena — 2 oči. Víl 475

muž a žena — 1 duša, VII 477

muž bez cti, žena b. hanby, VII 504

muž, čo nefajčí, netančí, VII 282

muž dlube, žena štibre, VII 602

muž hlava, žena koruna, VII 478

muž koreň, žena rod, VII 479

muž menší od ženy — bubon, VII 560

mužné slovo váži, V 29

medzi mužom a ženou niť, VII 476

s mužom planým a bez, VII 615

muž praslicu, žena palicu, VII 525

muž so ženou a. deti, VII 480

muž so ženou keď tancuje, XIII 254

muzHi, VIL, odst. 2

muž vozom, žena zásterou, VII 520—2

Nabili a., tak strieťa, VIII 434, IX 260

nabyté zle, i pozbyté, X 900

nábytky Tahké, X 898—9

náboženstvo a žart, II 58

nabral (a j.) na seba, VT 55

nabrať a. baran na rohy, X 1073

nácestu sjesť, VIII 687

nacical sa (a j.) a. prasa, a j. VI 385

bez náčinu (nástroje) nič, IX 474

načnime druhý chlieb, V 323

nadať do zaňátov, V 600

nadávky hloupým, III 26s

nadávky chudobným, X 346

nadávky; nazývky mnohomiuvných, V 264

nadávky podlým, II 339

nadávky ; nazývky svadlivých^ V 62$

nadávky svéhlavým, í V 181

nadávky ; nazývky zlostných, IV 445

nadávky; nazývky zroutu, VI 433

nádeja na piesku, IX 391

nádeju netrať, IX 149

nadragule sa napil, III 228

nadrštený a. diviak, IV 459

nadutý a. mechúr, a j. IV 405

naduziváni jiných, VIII A, odst, 17

nafúkaný a. bujak, IV. 459

naglgal sa a. býk, VI 383

naháč kvitne, káže priasť, XIV 70

nahafril sa a. pes, VI 416

nahatý, aby zomrel bohatý, X 848

z nahej husi peria, X 215

nahý a. ho B. stvoril, a j. XV 242

nahý a. lipa, XIII 157

nahý na svet, n. s neho, VI 605

nahý prišiel do domu, VII 637

náhla robota zlá, IX 169

náhla robota z rúk padá, IX 170

nahla smrť, VT 677

náhli a. kat, IV 101

náhly kňaz ho krstil, IV 101

náhly pes — slepé štence, IX 171

náhli sa, popáli sa, IX 167

náhli sa, prenáhli sa, IX 166

náhlivý a. smrť, IV 101

náhlivost, IX odst. 5

nahnevaný a. jež, IV 460

nahnevaný nedobrý, VIII 146

náhoda, XIí odst. 8

nahor líže, nadol bije, VIII 530

nájdeme, koho potrebujeme, VTII 473

najedia sa Štyria, tam i 5., X 828

najhoršie vypadne (kdy), XII 187

najhorší nie, ani najl. II 285

najesť sa a. na štedrý večer, a j., VI 411

najlacn. keď sú peniaze, XI 244

najprv tvoje, tak kaž. svoje, X 911

na 1 nákovu tlučú, VIII 670

na nákove mať koho, VIII 830

nakriatnuť sa nedá, IV 160

namáha sa, ustane, IX 510

nameral mu ovŕšenú, V 637

za nami je dobre, XIII 245

namleť sa i mne, čakaj, V 254

na opak sveta, XII 53

napasrdený sršeň, IV 430

napil sa a. čkor, VI 384

napíšte, akého ma vidíte, IV 627

nápoj a. Moťovský ocot, XIII 83

nápoje, XIII, odst. i

napral sa ani maŠuro, VI 419

napriahol — dotiahol, IX 309

napukal sa do vôle, VI 420

národ aký, taký zvyk, IV 42

narieka a. v súdny deň, IV 353

narodil sa, musí zomreť, VI 641

narodil si sa malý — XVT 271

narodiť sa raz, r. umreť, VI 647

národopisná pŕisl. a poŕek. XVII, odst. I

narodzený v čom, tým živý, X 428

násilí, VIII D odst. 5 c

a. nasypal, tak namlel, IX 262

naskočil a. jašter, a j. V 603

a. nasnuje, tak tká, IX 263

»našiels', nedaj* (zlodej), X 1249

našla strcuľa mikulu, V 605

naťahuje to a. švec kožu, XV 120

nátcha 9 nemocí odháňa, VI 497

nátcha nie mrcha človeku, VI 499

nátcha 12 razí do roka, VI 530

nátchy sedliakovi škoda, VI 498

natiahol sa ako struna, XV 26

natrápi sa, kým o všet. príde, X 222

natriasať sa a. pýteľ, XIII 260

naučené voda nevezme, III 25

náuka má všade miesto, V 22

náuka — múka, III 32

Digitized by

Google

335

naválal mu a. svini, V 606

navaril horkej polievky, VIII 807

navaril si si, pojedz, IX 310 — 11

návyky J Vy odst 2

návštevy, VIII A odst J o ; 2J, n

návštevy ýŕečasté, X VI, odst, I2

návštevné ýŕivéty a odvety rozličné, X F/,

odst. IQ, c
nazad a. rak, III 297
nazbíjať popíjať, X 1256
nazbíjať, užívať, X 1259
nazývky bázlivýchy IV 252
nazývky čtveráku, IV 3ÓÓ
nazývky f alešnýcky VIII J 20
nazývky lakomých, X 986
nazývky lenivých, X 6o3
nazývky mladých, starých, VII 131
nazývky nečistôt ných, XIII 1Q4
nazývky nehezkých, VI 134
nazývky pijaku, VI 403
nazývky pyšných, IV 363
nazývky príliš štedrých, X 1039
nazývky pŕistČhovalcú, XI 39
nvzývky slabých, neduživých, VI 366
nazývky sprostého zevnéjšku lidi, IV 636
nazývky zpustlý odev nosičiek XIII 173
nazývky štérbavých, VI 138
nazývky telesné chybných, VI gg
nazývky telesné chuaých VI 99
nazývky telesné nizkých, VI gg
nazývky tučných, vysokých, VI 7/
názvy vzhledem na vlasy, kniry, VI 133
nazrel hlboko do pohára, VI 386
názvy dobráka, IV 382
názvy penéz a úsloví o nich, X 11 41
názvy samotái^'e, IV, 301
nebabri, nekúpiš, XI 281
s neba čo prší, neškodí, I 53
do 7. neba hladí, VI 387
neba i chleba, II 111
do neba kameňom, V 673
s neba padnúť, XVI 18
do neba vyvyšovať, VIII 750
s neba všetko, I 36
nebere len to, Čo nevidí, X 1221
neber, kdes' nepoložil, X 1193
s neba netrús na hlavy, VIII 1010
v 7. nebi hviezdy číta, VI 387
v nebi nie lepšie, a. jemu XII 80
popod nebo čoby s' lietal, XVI 386
nebohý je už, VI 465
nebo je zanesené, XIV 197
neboj sa, sám som v strachu, IV 598
pri Nebojsi Galanta shorela, IX 185
aj Nebojsu psi kušu, IX 186
nebolí ho, povolí, VIII 1123, X 883
nebom sa prikryť, VI 462
a. nebo od zeme, XV 293
nebo sa mladí — dážď, XIV 159
nebo sa skôr srúti, ako — XVI 88
nebo spadne (kdy), IV 593
neboža, čo v peci zdochlo, XVI 283
nebožiec má za dláto, VI 196
ncbožiecom prez múr, IX 586
na nebožiec vyskočiť, XIII 271
bebude dlho kašu dúchať, a j. VI 670

nebude mu ani diuk, VI 659

nebude už jesť kapusty, a j. VI 670

nebuj še, lem Še tres, IV 214

k nebu, k zemi siahať. V 366, VIII 508

necíti sa dobre, VI 531

po nečase čas býva, IX 82

po nečase nemáš vôle, IX 426

po nečase veľa rozumu. IX 610

nečistotný a. prasa, XIII 183

nedá, čobys' dušu pustil a j., X 954

nedá, čobys' krvou zaplakal, X 957

nedá, čobys* pre B. prosil. X 958

1 nedajsa« 2. »nebojsa«, VIII 795

nedal by sa predať, V 759

nedarmo (chybné) zrodzený, VI 178

nedá sa a. mucha chytiť, VIII 737

nedá si od huby utrhnúť, V 609

nedbá a. na psí brech, IV 163

nedbajný a. somár, IV 163

nedbalec od opilca horší, X 495

nedbáme o to, čo máme, IV 22

nedela bodaj priletela! XIV 274

nedeľa kedby nebola — X 583

nedie sa, nezvie sa, V 493

nedlžiť sa — život predĺžiť, X 1051

nedočká už nov. chleba, a j. VI 671

nedočkavost, IV odst. 4

nedočuje — domyslí, III 161

nedojeme, dopijeme, VI 360

nedokončiť, radš. nezačiať, IX 146

nedorozumení, V odst. 23

nedostatok — zmätok, X 189,

nedoučenec od kata horší, XI 43 — 4

ncdovtípení se, III, odst. 8, c

nech nedožijem do rána! XVI 74

nedúvéra, IV, odst. 7

nehanbiš sa seba? VIII 1264

na nehet odmerovať, X 953

po nehet vypiť, XVI 638

nehladaj, kdes nepoložil, IX 369

nehladáš, nemáš. X 403

nehnevaj ma, kým som dobrý! XVI 442

nehnevaj sa, zaškodí ti, XVI 337

nehoden iba obesiť ho, a j. II 324

nehoden meču chmelu, VI 532

nehodno ani babky, a j. XV 277, 282

nehodno s ním halušky jesť, X 955

nehodno s ním ploty pliesť, a j., IV 407

nehorí, nezalievaj, VIII 384

nehorí, niet dymu, V 495

nehovor všetko, V 276

nehraj, neprehráš, IX 216, X 1170

nehrmí ešte! IV 120

nehty ho bolia, X 570

nehty mu smúťa XIII 184

za nehty mu zašlo, XIV 254

nehty si hrýzol, IV 127

na nehtoch sa nosiť, IV 540

nechajme to na ráno, V 324

nechať to mohol sebe, V 54

nechcem, alebo dajte, XVI 610

nechcem, a len aby bolo, XVI 620

nechce — nemôže, V 112

nechce — nestihne, X 470

nechceš čo, nečin iným, VIII 61

nech ho to ctí, VIII 1258

Digitized by

Google

336

nechybí ani vlas, a j. XV 318
nechyrovať o tom radšej, XII 372
nechyrovať tam vtáčika, a j., XV 364
nechoď domov, na čo si tu? XVI 159
nech sa prepadnem! XVI 77
nechutný a. oparený IV 408
nechváľ kým nezkúsiŠ, IX 393
nechváľ sa, ani nehaň, IV 568
nejedz, aby brucho puklo. VI 242
nejie málo, radšej si zapije. VI 411
nekopnul by ho, XII 301
nekradni, len domov vláč, X 1226
nekradni, nehmatni, X 1226
nekrásť, keď má dosť, X 22
nekúpiš to, neskúp, X 825
nekupuj, čo netreba, X 731
nekupuje — nešanuje, X 1163
nelení sa — zelení sa, X 394
neliepaj sa, padneš, IX 219
nelúbené na iných — nečiň, II 90
nemá ani a. za nehet blata a j. X 314
nemá ani noci ani dňa, a j. X 530
nemá iba to, čo je na ňom, X 315
nemáme, mať môžme, IX 88
nemá, netrápi sa schovať, X 238
nemá — neztratí, X 240
nemá — nič ho netlačí, X 242
nemá ničoho, nedá, X 241
nemá, nik od neho nepýta, X 243
za nemanou sa má, VII 439
nemá sa kedy poškrabať, X 531
nemáš — nedáš, X 190
nemá voIi, všet. ho bolí, X 472
Nemci ho naháňajú, VI 580
Nemcu never, kým je teplý, XVII 23
Nemce, čo nevravíš .> V 363
Nemec čo vymyslí — XVII 21
nemecky — chmúmo, V 753
Nemec — nevedz, XVII 20
Nemec — otrhanec, XVII 24
Nemec sa nebojí o gate, X 244
nemému ani matka, V 370 — 1
nemý a. ryba, V 356
nemý hluchému, III 85
nemý ide, XVI 219
nemilosrdenstvi, VIII A odst. 23, I
nemoCt VI odst. 18
nemoci príchod, odchod, VI 503
nemocný dúfa, VI 502
nemoc vržená, XVI 535, 537
nemoc zlá ho nadišla, XVI 305
nemôže prísť k sebe, VI 531
nemožno a. s Nemcom, V 702
nemoznost, XII odst. j o
nem tudom madkrom, V 760
nemudruj, nepechor sa, IV 595
nenáhli, ale potiahni, IX 172
nenajel, nenapajal si sa? IV 387
nenaýravitelnost, II odst. 8
nenarodí sa takého, VI 716
nenasypeš — nenapečieš, IX 496
nenásytné črevo, a j., X 956
nenasnuj viac, a. utkáš, IX 555
nenávisť, VIII A odst. 2J, m
o nenávisti s lov esa y V a I 848
nenávisť zlý kamarát, VIII 166

nenie dnes, môže zajtra, IX 89, 90
neoblízal, kto ho mal, IV 637
neobstojí pred ním nič, IV 256
neobstojíš sa pred ním, IV 103
neobšije, neoperie, VII 574
neodriekaj sa ničoho, XII 175
neogabaný (a j.) a. slon, IV 641
neokresaný Jano, IV 642
neopatŕnosty IX, odst. 7
neopustí do posl. graiciara, VIII 463
neopúšťaj sa, B. neopustí, IX 20
neore sa ti, ncseje, VIII 378
neorie, neseje, rodí sa mu, XII 517
neosmelíš sa, nevykonáš IX 54 — 5
neostane dlžen (slovo), V 165
neotrávi sa tým čo fúbí, IV 47
neotvor na každý buch, V 539
neoženený ofutuje, VII 344
neožíva, neumiera, VI 681
nepáli ťa, nehas, V 139, VIII 386
nepichaj, urob, čo máš, V 552
nepijem, ale kec ma ponúknu, VI 329
nepiluje svego, kyjom tego, X 473
nepýtajte sa, len bijte, VIII 1246
nepýta sa, kedy poludnie, VI 226
neýlatnost, X V odst, j 5
nepočuje už kukučku, VI 672
nepočúvaš, daj sa poďubať, IX 286
nepočúva, tak sa mu vodí, IX 300
nepohne sa a. skala, IV 166
nepohryzie to, nepokúše, XVI 100
nepokakáš, nepopapáš, XI 323
neposednosti I V odst. 12
nepostavíš, nevyhráš, IX 59
nepotkneŠ sa o to, XVI 11
nepovedal bé ani cé, a j., V 357
nepovedz, povedia tebe, V 445
nepovie, ale sa cíti, V 340
nepozornosti III odst. 6
nepozov ma viac bratom, a j., XVI 343
nepracuje, bude žobrať, X 471
nepracuje, nech nejie, X 391
nepracuješ, nemáš, X 408
nepraj druhému, čo sebe nie, VIII 128
nepredkladaj si nič, XII 176
neprejie si, má, X 679
nepŕejnost, VIII A, odst. 20; 23, k
neprepije si, tedy má, VI 311
neprežuté nepúšťaj, V 316
nepriateľ najmenší, VTII 226—7
nepriateľov si nerob, VIII 169
nepriateľ smierený, VIII 256
nepriateľ tajný, VIII 545
nepriat. uteká, nestihaj, VIII 168
nepHlezitnosti kárdni^ X F/ odst. 18, a
čo nepristane, to sa nesvedčí, V 652
nepros, sama príde, VII 269
nepustí mu už viac (jídlo), VI 430
nerád by trávu nad sebou. VI 673
nerád vstáva, utre si ústa, X 522
nerdznost, IV, odst. 23
nerobme nič, nemáme n. X 82
nerob na zlomgrgy. IX 175
nerovní — neshodní, VII 322
nerovno dávaš. Bože, X 33
neroztrubuj všetko, a j. V 301, 333

Digitized by

Google

337

nerozumieš, nehaň, III 77

nerozumnému výčitky, III, odst. 6.

neseje, neveje, X 422—24

nesie sa a. holba maku IV 546

neskoro ale naozajst, XII 643

neskoro ale sporo, IX 176, XV 339

neskoro chodí, sebe škodí. IX 455

neskoro na konci začiať, IX 456

neskoro už, čo bys zpät bol, XVI 104

neskorý kňaz ho krstil. III 309

nešli ho 4 na drúčkoch, XVI 13

neslubuj, čo nezistíš, V 80

nesluhiý zevnéjšek, IV, odst. 24

neslúžil, nezná hospodáriť, VIII 891

nesmrdí, nevonia, IV 611

nesnáienlivost. Vili A, odst. 23, m

nesndze, XII, odst. 7, c

nespokojný s malom, X 88

nesýravedlivost. V I D odst. 2

nesýúsobnosty III, odst. 8 f

nestačí — nadstav, IX 493

nestále a. v koši voda, XV 243

nestydatost, í V, odst. u

nestojí ani za ostudu, a j. XV 283

nestojím za seba (hrozba), XVI 433

nestojí o seba, IV 138

nestrannost VÍII, D odst, I

nestvorilo ma to, XVI 100

nesúď za dary — máry! VIII 1218

nesver sa, nezradia ťa, V 300

neškrab sa, kde nesvrbí, VIII 412

nesiahaj ho! — veď má mäso. XI 503

nešťastie prenasleduje, XII 277

nešť. ho ta metalo, XVI 304

nešť. hrá okolo či. XII 151

nesť. i na posteli potká, XII 139

nešť. jedného je druh. šť. XII 136

nešť. jedno druhé stihá, XII 137

nešť. kde, tam posmech, XII 138

nešť. naučí modliť sa, XII 146

nešť. netreba hladať, XII 144

nešť. nie po stromoch, XII 143

nešť. postihlo, nepustí, XII 141

nešť. predo dvermi, XI • 277

nešť. samo nechodí, XII 145

nešť. vždy hotové, XII 147

nešť. zrazu prichodí, XII 148

nešť. žiadne večne, IX 153

pri nešťastí Šťastie, Xll 149

nešťastná hodina, XII 277

nešťastného sa stráňa, XII 142

neiíisti, XII odst. .?; ô a

neitésH pominutí, XII odst. 6 d

neUésii porovnaní XII odst. f

netancuj pred veselím, IX 395

netečie, ani nekvapká, X 287

netečie, aspoň kvapká, X 75

netýkaj sa ma! IV 410

netýka sa ťa, daj pokoj, VIII 385

netiskaj sa, kde ťa nechcú, VIII 362, 364

netráp ho, dosť ho psota, VIII 126

netreba mu 2kráť hovoriť, VIII 738

netrhaj, čos' nesadil, VIII 414

neučil si sa, nechaj, III 98

neučí sa — nevie, III 46

neučlovečí sa s ničím, X 966

Ad. P. Záturecký, Slovenská prísloví.

neuhádne to žiaden duch, XII 482
neuchne, keď mu dohovára, IV 149
•neukradneš, nemáš* (zlodejské), X 1251
neukradnul som ho (kupecké), XI 269
neumelému nesver, VIII 228
neumélost, III odst. 4; 8 d
neumytých úst človek, V 728
po neúrode nesiať? X 1248
neusedíš — nenabeháš, XI 164
neuznalost, VIII A, odst 18 ; 23 f
neužíva, na čo má? X 902
neváži za funt kúdele, XV 284
nevdkčnosť odplatou, VIII 486
nevdkčnosť svetom vládne, VIII 487
nevdék, VIII A odst. jS ; 23 f
nevedel a. domov prišiel, VI 388
nevedeť, akého dostane, VII 311
nevedomosť hriech neČiní, VIII 173
never brehu podmytému, IX 223
neverí v B. ani v koňa, X 846
never koži, IX 223
never všetko, V 276
neveselý v čier. košeli, VII 377
nevesta po svatbe, po krste dieťa, VII

626
nevesta s obnožkou, VII 441
neveste radas' mamičko, VII 387
nevidím, nečujem, nohy nenosia, VI 195,

533
nevie ani o svete, VI 397
nevie, čo ráno jel, IV 131
nevieš, kto sa ti zíde, VIII 174
nevychváliš, nepredáš, X 1251
nevykladaj toľko! XVI 95
nevykrúcaj, prekrútiŠ, IX 534
nevymodlíš sa z toho, XVI 400
na nevinnom sa somlelo, VIII 1241
nevinnosť premilá! VIII 705
nevyrobíš, nemáš, X 403
nevyvedie nič (kdo), IX 47
nevládze na nohách stáť, VI 389
nevládze sám sebou, IV 461
nevôľa ho trápi, a j., IV 411
nevôľa ma po ňom! XVI 347
1 nevôľa mnoho iných, XII 112
nevôľa uČí rúbať koľa, X 402
nevôľa zlá ho metala! XVI 527
nevraví, ani nehľadí, IV 390
nevŕtaj, rozštiepiš, V 302
nezačne, nedokončí, IX 51
nezasiaty zíde, IV 282
nezaslúži druhého (kdo), X 1153
nezbláznil som sa (odepfení), a j., XVI

150—1
nezbohatnem tým, X 841
po nezdar u, XII odst. 7, b
o nezdaril slovesa, XIi 44s
nezdržal sa, teraz má! V 303
nt'zkúsil, nevie čo zlé, IX 622
nezkúsil, nevie nič, IX 623
nezkúsil, nevie pretrpeť, IX 624
nezkúsil, neuverí, IX 625
nezmúdrie z toho nik, V 725
nezruky dať, XI 268
nezrady prikvitnul, XVI 22
neztratí sa a. deravý groš, XV 28

22

Digitized by

Google

338

nežartuj, s kýms' nerástol, VIII 377

nežiadané najskôr príde, XII 181

»nič« je dobré do oka, XVI 749

nič kde, smrť nebere, a j., VIII 1108

nič nemať chockady (jedno), X 237

z ničoho nič, a j., X 191

do ničoho soli netreba, X 245

na ničom stál. VI 717

nič preto, keď si zdravý, VI 11

nikde mu nevonia, a j., IV 411

s nikým nevynde, V 616

niks dajč! V 761

niti dobrej na sebe nemá, XIII 151

niti brubé a. dratvy, XV 268

niti suchej na ňom niet, XIV 200

nitka pokiaf bude na mne, XVI 85

niť kde najtenšia, IX 201

na nitke tenkej to visí, XII 408

niť sa na tenkom trhá, VIII 1143

niť tiež z toho brda, VIII 672

niva naša tak rodí, IV 39

nízka chalupa nie potupa, X 83

nízko si vedie, IV 379

pod nízkou povalou, IX 538

nižšia vrchnosť (žena), VIII 483

noc, XIV Z>, odst. 2

noc dlhá a. sto rokov, XIV 298

noc dlhá — božská moc, atd., VII 648

v noci a. po tme, XIV 271

v noci dkleko počuť, XIV 272

v noci jasný, vo dne mračný, XIV 273

po noci — kyjovej (a j.) nemoci, XIV 268

proti noci sa nepúštaj, XIII 203

noc kušať, VI 457

noc liubosf a víno, VI 320

noc má svoju moc, a j., XIV 269

noc sa prikráda, XIV 300

nočnia mátoha, XIV 299

noha a. noha, ale nohavica, X 247

na nohách slabých stáť, XII 268

na nohách vlastných choď. XVI 240

noha kam, tam ruka, a j., III 301

noha malá, veľká obuv, V 490

nohami dotlačiť, X 526

nohami zapletá, VI 89

noha obutá, bosý šlak. XIII 155

noha sa Tahko pošmykne, XII 27

nohavice jedny, vie ktoré, X 226

nohavice vyprášiť, XVI 195

nohavice v jarku merané, XIII 152

z nohavíc ho vy triasť, VI 98

nohavičky na vidličky, VI 88

nohy a. pedále; triá a j , VI 89

nohy čo soderieš, XVI 395

nohy dostala vec, X 1242

nohy ho lámu, VI 533

nohy ho nechávajú, VI 533

nohy kam zanesú, isť, XII 366

nohy, kto ich má! VI 28

nohy ledva vláči, VI 533

nohy mu nestačia, VI 533

nohy na plece vzjať. XVI 107

nohy na X (iks). VI 89

za nohy nie, ale za hlavu, VIII 897

nohy podjedá, VIII 798

nohy podraziť, VÍIl 814

nohy sa mu podlamujú, VI 533

nohy sa mu zapletajú, VI 377

na nohy spraviť koho, VI 458

nohy svíbové; telacie, VI 89

nohy vychodia (zásluhu), X 419

nohy tenším zavŕtané, VI 89

nohy teplé má (štéstí), XII 91

nohy zapuchlé a. gajdy, VI 533

s nôh spadnúť, IV 219, XII 248

nohu oň neotrem, VII 361

nohu zlomiť — radš. sadnúť, XII 511

od nosa ďalej nevideť, III 246

nos a. čakan, VI 120

nos ako moriakov sopeľ, IV 412

nos a. úgorka, VI 120

flo nosa nové dierky nie, VIII 42

z nosa odhryznúť, XVI 99

do nosa pídiť, IV 412

z nosa sa mu kadí, V 215

z nosa som nevyfrkol, VIII 3

od nosa utrhnúť, VIII 1270

nos červený, VI 355

nos dobrý, III 197

nos doma držať, VIII 310

na nose hýl, IV 412

na nose možno čítať, IV 17

v nose zasvrbeť, IV 412

nos hore držať, IV 530

nos horúci či má, VI 581

nosí sa — derie sa, XIII 105

nosí sa — neprosí sa, XIII 101

nos končitý - zlostný, VI 186

nos kríviť, IV 412

nos medený, VI 355

na nos mu kvapká, XII 267

nos mu má mladé VI 120

hore nosom dierky, IV 530

za nosom ho vodí, VIII 719

za nosom isť, IX 218

s nosom pekný, VI 104

za nosom rovno, XVI 241

pod nosom si nevidí, III 216

nos ovislý, IV 412

nos pchať, IV 258 IX 268

za nos sa chytiť, V 133

na nos si brať, IV 412

nos si dám odrezať, ak — XVI 84

pod nos si mi, XVI 314

nos si nevie utreť, VII 127

nos tenký má, VIII 729

na nos uviazať. III 174

po nos v hostine, XVI 226

nos vyše hlavy, IV 489

nôta na starú padá, VIII 1185

nôty tratiť, III 259, XII 280

na nôtu ktorú tancovať, XII 280

Houze učí, IX, odst. I2

nového čo, niČ dobrého, XII 553

nového nič pod slncom, XII 644

nového nič, staré sa pletie, XVI 593

na nove mesiaca narodzený, VI 41

nové — vzácne, IV 32

novina zlá skôr sa ztvrdí, V 523

v novine chotčo pochytí, XI 400

o noviny nedbá pracovitý, V 536

novinka do mňa, beťahy zo mňa, V 446

Digitized by

Google

339

Nový rok, deň o slep. krok, XIV 120

noža dosť, chleba nie, X 302

nôž do chleba si vzal, VII 605

nôž do srdca, XII 379

na nože brať, VI 513

čo nôžku, to k inej, VII 263

nôž nie, ale chlieb, VIII 312

nôž ostrý a. britva, XV 269

nôž pyšný (vyheblaný), X^ 273

nôž tupý a. pílka, a j., XV 269

na nôž — za groš, X 1160

nôž za ostrie nechytaj, IX 217

núdza ho priprela, XIl 281

núdza zobúdza, IX 609, X 193

núkaný a. mladá nevesta, XVI 631

nutnosi, XII, od si. J ľ

Oba vedno dujú, VIII 671

obcovaci rčcni a tislovi^ X VI, odst J Q

občasnost, XIV

obecal dvom, V 97

obecal zelené z neba, V 105

obecunka radosc blazn. V 63

obec veľký kopec, VIII 347

obed kedy chceš, XIV 265—6

obed — milá; večera — iná, VII 265

obelasel a. šata, XV 121

obesil sa ktosi — duje, XIV 224

obesil sa (N. N.), XI 290

obesil sa, počuli ste? XVI 352

obesiť a nie utopiť, II 271, XII 507

obežerný večer, VI 418

obchodí a. hološka okolo pekla, a j., XV 29

obchodí ho a. Gondu s b. telom, XV 30

obchodiť koho a. dieťa, IV 414

obida ho zašla, XII 281

4 obíde, piatemu nedá. X 969

v obide zlé ide, XII, 169

v obyčaj chodí (co), IV 59

obyčaj iná, čo dom, IV 57—8

obyčaj iná u každ., IV 60 — 5

obyčajov, kolko krajov, IV 61

obyčajov, kolko ludí, IV 62

obyčajov sto, IV 63 — 4

obláčka nevídať, XIV 179

z oblaka toho nie dážď, XII 396

oblaky len tak visia, XI V 197

oblaky šetrí, nebude žať, XI 383

oblakov sa chytá, VI 513

oblečený a. cibuľa, XIII 154

obliby zvláštnosti, IV odst, S

oblokom chodí, dvermi nebere, VII 214

oblokov a. do roka dní, XV 314

s obnôžkou prišiel, VI 395

obočie srastlé - vie čariť, VI 168

obohatil ho (iron), X 975

obracia sa a. jelito v hrnci, a j., XV 31

obrok bičom, XI 491

obrok cigánsky, X í 489

obrok mu v zadku skáče, XI 504

obskakoval a. kočka okolo myši, XV 32

obstál a. pero nad ohňom, XII 332

obstrihali mu perie, X 1185

obťal ho, V 483

obtiznosti, XII, odst. 3

obuchnát zasadiť, XVI 201

obuškom a okruškom, VII 772

obuškom zaplatiť, XVI 199

obuto vidno, boso slidno, XIII 114

obuv a noha, IX 528

obvinuť okolo prsta, IV 377

obzerá sa a. kto kradne, XV 104

obzerať sa po strakách, III 167

ocot bude vždy ocot, XII 152

ocot darovaný sladký, X 1155

ocot K r. P. by vypil, VI 360

ocot máme, ale veľmi kyslý, XI 286

ocot predávať, MI 452

ocot tuhý a. jed, XIII 82

očernel a. hlaveň, a j., XV 122

oči, VI, odst. ó

v očiaah mu mrklo, IV 235

v očiach sa mu mení, III 228, V 207

v očiach sa presvietiť, VIII 851

v očiach sa ziskriť, XVI 455

oči a. 2 hviezdičky, VI 121

oči a. opekance (s čím), VI 121

do očí a krém očí (jal^), VIE 532, 536

očiam vlastným neveriť, XVI 30

očiam ver, nie rečiam, V 515

očiam viac ver a. ušiam, IX 400

oči a ruky aby mala, VII 301

oči by jedlý, ale — VI 422

oči bystré a. jezvec, VI 121

oči bodaj mu vytekly! XVI 543

oči červené, IV 351, VI 355

oči čierne a sivé, VI 102

bez očí človek, IV 274

oči do dlane chytiť, IV 261

oči do zásterky, IV 359

oči ho nechávajú, VI 204

oči hrajú; smejú sa, W 310

oči hrajú, sklamajú, VII 273

do očí chváli, klame, VIII 534

oči jasné a. zora, VI 121

2 oči kam zanesú, isť, XII 366

oči keď ja zavrem, VII 146

oči, kto ich má! VI 193

medzi 4 očima, V 322

očima hádzať po kom, VII 245

oči má, nevidí, III 213

očima pobrať, IV 107

očima prepáliť, IV 462

oči máš, vidz; uši, čuj, IX 229

mimo očí, m. mysle, VII 845

oči mu idú na kríž, VI 390

z očí mu oheň blčí, IV 462

oči mu otvoril, VIII 738

z očí mu prišlo, VI 562

z očí mu to hladí, IV 17

oči mu vykole a nevidí, III 205

oči mu vylezú od závisti, VIII 756

oči mu vysedajú, X 529

oči na klinček zavesiť, VI 460

oči na koláči, XXI 2

do očí napľuvať, II 202, XVI 69

oči na zadku nemám, XVI 754

oči nechať na Čom, IV 107

oči neplačú (kdy), IV 8

oči nesýtc, VI 422

pre oči nevidí, III 213

oči nie, ale jamky, IV 274

22*

Digitized by

Google

340

pre oči nie, ani pre ústa, XIII 57

oči nie, tak meštek, XI 247

oči pásť, IV 107

oči pichlavé, IV 401

oči podel kam? III 230, IV 274

oči prechádzajú, IV 339

oči sa mu iskria, a j., IV 462

na oči sa mu nechytí, IV 274

oči sa mu neosúšajú, XII 350

oči sa mu otvorily, III 198

do očí sa mu trúsi, VI 460

na oči sa mi neukáž, XVI 444

oči si nevidí od hanby, IV' 254

oči si vyplakať, IV 335

oči si vytiahnuť, XV 185

oči sklopiť od hanby, IV 265

oči pavučinou zatiahnuté, VI 204

oči s predku i so zadku, IX 228

oči stlpkom stály, IV 235

na oči svoje nechceť, XVI 339

oči ťažké, VI 460

oči tesné a. u krta, VI 121

oči ti vykolem! XVI 423

s očí — umu, pamäti, a j., VII 848 — 851

oči velké a. jablká, a j., VI 121

oči vyberá (barva), XV 177

oči vybodať čomusi, XVI 234

na oči vyhodiť, V 639

oči vypleštiť, XV 103

oči vysmiate, VI 121

oči vytreštiť, IV 235

oči vo vrecku, III 213

oči zapchaj, brucho napchaj, X 619

oči zaslepit, a j., VIII 706

oči zatlačiť, VII 804

oči ztratiť, IV 274

oči zažmúriť, VIII 604, 1297

oči žlté a. u mačky, VI 121

o 1 očko zchybil, XV 311

do očú sa nazreť, XVI 464

odcupol a. hruška, a j., XV 33

oddech nie, tak zdech, VI 572

oddýchol si s duba padlý, XV 123—4

odev, XIII, odsL 2

odev aký, taká česť, XIII 100

odev na vreteno roztriasť, XIII 156

odepŕeni zadaného, X VI, odst. u

odchodnejším byť, XII 2

odísť s teplým koláčom, XV 34

odkladá a. hriešnik s pokáním, a j., X 574

odkladá do der. vreca, X 805

odkladá — dokladá. ÍX 458

odkladaná robota zlá, IX 461

odkladá, nedôjde, čo hladá, IX 460

odkladané — nedokonané, IX 462

odkladať len hnev dobré, IX 459

odklady — poklady, X 734

odklajduša, V 201

odlahlo mu na srdci, XII 333

odložte mu metlu, VI 391

odoráva druhému, X 1223

odpásť nečo, XVI 6

odpočíva (jak), XV 124

odprevadím ťa bys' neukradol, XVI 596

odprisahať na svm. koži, Vili 1236

odpust a rozpust, II 129, X 671

odpúšťam — nezabudnem, VIII 1259

odriecť sa ho nemožno, VII 789

odri školu, pobij špitál, X 194, X 1090

odtrhnul si, to voňaj, IX 274

oduješ sa od toho, XVI 139

odvázlivost, IV, odst 8

odvykať ťažko, IV 31

odvislost, VIII, C

a. na oferu idú k nemu, XI 270

oferuje na hrdelní chrám, VI 347

oheň dúcha, dym dostane, V 564

oheň hodiť medzi nich, V 590

oheň chytá skoro, IV 415

oheň kde, tu vietor, zlodej, XI 567

oheň keď horí, — IX 440

oheň k úžitku, škode, XI 570

oheň mečom kutá, IX 578

oheň na streche, a j., IV 415

oheň ohňom nedus, V 565

cez oheň prejsť, XV 338

oheň si vietor robí, XI 571

oheň slamený, IV 600

oheň uhasený kriesiť, VIII 811

oheň, voda, aká porada? XII 484

oheň, voda to nesmyje, XII 447

oheň vodou, povodeň ničím, XI 579

ohlas z hory, VIII 57

ohňa bližše, zahreje še, XII 45

ohňa kto sa chráni, IX 240

ohňa nie, ani miesta, X 288

do ohňa prísť, IV 415,

z ohňa uchytiť, X 1243

medzi 2 ohne sa dostať, XII 282

na ohni by neprasknul, VI 31

v ohni hrabal, spálil sa, IX 280

ohnisko obzerať, VII 373

na ohnivý riad to, XV 281

i ohnivo by sjel, VI 262

pred ohňom a vodou ochrana, XI 580

s ohňom nahrávať, IX 242

s ohňom a vodou (jak), XI 572

s ohňom sa nehraj, VIII 222

s ohňom voda — neshoda, VIII 375

oholená brada, trada, V 704

oholil ho bez britvy, X 943

oholím bradu, vezmem mladú, VII 614

i ohrablo udre, VIII 19

bez ochoty zlé roboty, X 501

oje a kolesá, X 308

oje a voz, VIII 922

oje sa mu zlámalo, XII 283

z oka akoby mu vypadol, VII 793

do oka čoby padlo (-nie, a jiná podobná

úsloví), XV 298
okále vyvaloval (jako co), XV 101
v okamžení prihodí sa (co), XII 537
oka nesohnuť (nespáti), VI 460
z oka si vylúpi a dá, VIII 649
oklamať blázna a múdreho, X 1255
na oko dobrý, v srdci — VIII 535
oko duše okno, IV 10
oko istejšie a. ucho, IX 398
na okolie dať koho, VIII 1266
oko mať na nečo, IV 107
okom nečuje, uchom nevidí, VI 202
okom nemihnul, IV 274

Digitized by

Google

341

okom zagániť, VIII 812

oko nevidí, srdce neverí, a j., IV 11, 12

oko sa bojí, ruka urobí, IX 46

na 1 oko slepý, na 2. nevidí, VI 203

oko vidí ruka vezme, X 1238

ač oko vyskočí, nedostaneš, XVI 141

okrúhle a. vajce, XV 244

okuliare na čo, keď vidíš, IX 511

okuliare na nos! III 168

bez oldomášu kúpiť, ani predať, XI 233

olej na oheň nelej, V 567

olejom ešte razí, XI 69

olova do nôh, IV 102

olovo preliať, IV 237

i s oltára by vzal, X 947

pred oltárom priasť, VII 774

oltár tu, ofera u čerta, VII 518

oltár veľký ďaleko, XII 390

do omáčky vovliecť, VIII 832

omyká sa a. holý v tmi, XV 35

omýliť sa aspoň, X 289

omoč pyšťok, daj peniažťok, XI 292

omrdený a. kyslé pivo, IV 416

omrzelo st^ /F, odst, 2

ona od mňa, ja k nej, VII 250

Ondrej z druhej izby, IV 169

ono vitaj tebe! XXI 10

za onucku mať koho, VIII 771

opä kostol, opä krčma, VI 358

opaladlo koryto, III 311

opálil sa od ľadu, IV 416

opantal sa s ňou, VII 251

na opasok červ. vyžaloval, VIII 1292

opasok si pritiahni, IX 194

opätky kto sodral — XVI 291

opátra (jako), XV 105

opatrného i B. opatruje, IX 235

opatmosty JXj odst. ó

opatrnosti nezbýva, IX 236

opatrnosť matka bezpečnosti, IX 237

opatmost s e zlými ^ s nerozumnými, VIII

A, odst 7
opatrnosť všade dobrá, IX 238
opekanec hodkjší von, XVI 457
opevadlo, XII 265
opica Čierna, II 316
opica na zlat. reťazi, II 206
opica so zvoncom, III 264
opicháčov moc, málo sena, VIII 933
opilca hrdlo bod. zatvrdlo, VI 295
opilý (a j.) a. bočka a j., VI 392
opilý choď sa vyspať, VI 293
opilý i vŕbe sa klania, VI 299
opilý (čím; jak se kláti), XIII 77
opilý pravdu povie, VI 298
opilý raz denne, VI 359
opilý všet hriechy zpácha, VI 302
opilý žiaden múdry, VI 300
opilého B. chráni, VI 296
opilému Kr. P. vystúpil, VI 297
opilosti stav VI, odst. 13, d
z opilstva nič dobrého, VI 301
opýtať sa lep. a. nevedeť, V 382
oplei ho o všetko, X 959
opovážlivý ale nerozváž., IX 177
opovržlivá slova, X VI, odst. J 8, b

opúšťa sa, B. ho opustí, IX 21

bez oráča niet boháča, XI 362

oráčil ho už P. B., XII 485

1 oračka, 1 chlieb, XI 361

oračka ľahká, i sbcračka, XI 364

oračky koľko, t chleba, XI 363

oráč nekaždý (kdo), III 106

oraj hlboko, XI 359

tu orajte, tu kopajte! X 425

oranie jasennie, XI 360

oranie nenechaj pre lyko, IX 454

orať brániť môže ním, IV 377

orať na nebožiec, XI 421

orať na pipíške, XI 597

ora za bodora, XI 488

orech, jadro, škrupina, IX 126

organ spustiť, V 617

orie každý, a. môže, XII 527

orieš raz, raz odkroj, X 672

orieštek to tvrdý, XII 475

oriicu lietať učiť, VIII 415

or 3 razy, 3 r. chleba, XI 366

do osieho hniezda pchať, VIII 410

osy na zlé neidú, ^ 447

osinel (víz obelasel) osla do Viedne, III

111
osla na most dohnať, XXI 11
osla v kapse (o chlebe), XIII 20
osly hýkajú, V 235, 242, XVI 351
oslovi červené sedlo, III 110
osoh mu len B. vezme, XVI 429
osoh sebe, iným nie škodu, VIII 1098
osoh so škodou chodí, X 834, 837
osoh z neho a. z lan. snehu, XV 279
osol, len uši chybia, III 249
osol oslovi sa páči, III 112
osol P. Krista, III 249
osopiť sa a. Židia na Kr., VIII 775
osnova sa mu trhá, III 226, V 737
osnovy dosť, útku málo, IV 576
ostatnia kravička, X 318
z ostatnieho mláti, X 332
ostatnie sa hvízda, V 325
ostrým perom písať, V 751
ostrohy dostať, IV 191, XII 326
ostuda je s ním hovoriť, V 608
osud, XII, odst. 8
ošaľ v hlave, VI 519
ošediveť od dlh. chvile, XVI 109
ošediveť od starosti, IV 125
ošiň Kubo, tu je hrubo, VIII 266
oškľba sa a. kura, XV 36
ošmek to dobrý, X 949
otázka aká, odp. t, VIII 50
na otca a svätých volať, XVI 472
otca kto vliekol, VII 800
otca, mať nie drať, VII 802
otca mu kozub zabil, VII 653
otca zabil, nech i mater, XII 234
otcovia akí, synovia t., VII 668
ani otcovi lacnejšie, XI 266
na otcovi rod stojí, VII 482
a. otcovi ty, t. syn tebe, VII 795
otcovo videnie nad syn. urobenie, VIII 892
otcov syn, VII 680
otcov viac má, VII 657

Digitized by

Google

342

otcu materi toľko hodno, XI 307
otcu, matke kto kfaje, VII 801
»Otče náš jenž jsi« — sjem si, X 576
a. »Otčenáš« odriekať, III 192
•otčenášová dierka*, VI 559
•Otčenášov* ešte veľa treba, XII 392
otčim na ozim, VII 814
otec aký, syn t., atd., VII 663
otec, mať — hotový cigáň, VI ( 766
otec 1 mech zemáku, ja 2, X 568
otec motykou, syn lopatou, X 736
otec stíska, syn výska, X 737
otec Škvárnik, syn márnik, X 903
otec zdiera, syn sa vyškiera, X 906
otrasie sa a. pes, IV 275
otrava sa tlčie o zuby, XVI 352
otrepať a. bočku, XVI 447
otreť sa o koho, XVI 307
otrhaný a ošklbaný, X 358, X\'I 282
do otrúb kto sa mieša, VIII 211
otrúb viac a. múky, V 244
otupy ho preŠly, W 236
ovalil ho drúkom, a j., XVI 183
ovca blúdna; prašivá; ztratená, II 334
ovca, čo od čriedy uteká, VIII 432
ovca dobrá nebäčí, ale — V 217
ovca prašivá stádo kazí, VIII 439
ovca sa všade naíska, XI 471
ovca si runo unesie, XIII 195
ovce, komu sa vedú, XI 472
ovce — zlaté zvonce, XI 472
ovcou sa robiť, VI 11 254
1 ovcu, a sálaš mal, X 356
ovcu strihá, a nemá jej, IX 401
ovcu s vlkom meriť, VIII 376
ovesil hlavu, a j., IV 417
oviec sto, 1 valach, XVI 517
ovocia akoby nakydal, a j., XI 422
ovocie črvavé odpadá, VIII 430
ovocie visí a. pancier, XI 422
ovocie, že ťa chuť objíme, XI 422
ovos a. klince, XI 423
ovos a j. siať (jak), XI 386
ovos sa ohlásil, XI 505
ovos videť, XI 491
ovos vozí voz, atd., XI 367
ovrabčiť sa, a j.. VII 380
ovsa menej, by neskákal, VII 756
oženil sa, aby sa vadil, VII 583
oženil sa náš Adam, atd., VII 454
ožení sa, brká vypadnú, VII 505
oženiť, obesiť sa — jedno, VII 508
ožeň sa, doskáčeš, VII 507
ožiť na tom i umreť, X 344

do Pacu (a j.) vzjať koho, V 648

za pačesy ho majú, II 349, XVI 171

páčky si oblízať, X 363

padali (lidé) a. hmla, a j., XV 154

padlého ledakto nabije, XII 131

kde padlo tam sadlo, III 303

padnul na dobrého, VIII 739

padnúť horeznačky, raniť nos - XII 524

a. paholok oproti gazdovi, XV 294

pahreby nasypať, VIII 813

pajovat na železo, meď a j., XI 110

na palce vstupovať, V 467

v palec sa dať uhryznúť, IX 421

pod palec si nabiť, X 281

pálené otvára hubu, VI 303

pálenka rúrami smrdí, XIII 85

pálenky názvy, XIIJ, 94

za pálenku (co učiní), VI 343—4

palica a vareška (komu), XI 544

palica kaprálska, VIII 928

palica má dva konce, XVI 416

palica nemala roboty, XVI 443

palica trafila na kyj, a j., VIII 828

palica zez hury bije, VIII 1144

palicou jak daj, tak daj, XVI 173

palicou medzi osy, V 172

pod palicu a pod kostol, XV 362

palicu prehltnúť, IV 548, XVI 223

palička sa ohladila, VIII 1011. X 590

pamätá dážď, čo prestal, V 51

pamätaj na smrť, VI 614

pamätaj na svoje reči, V 65

pamätaj na staré dni, VII 77

na pamäť a. babe parta, III 200

na pamäť a. Cigáňovi nôta, III 200

pamét dobrák III, odst. S, a

pamäť kuracia, III 210

pamätníka tomu niet, XV 349

pamiatku komu spraviť, XVI 427

pamodaj aký, bodajzdrav t, VIII 53

pán aký, krám t., VIII 900

pán, ale nie rychtár, VIII 1212—13

pána hrá, X 815

pána, kedy môžeš, oklam, on vždy, VIII

1151
pána nájsť komu, XVI 474
pána pokazil z neho B., X 578
pána takého nebojím sa a, j., XVI 354
pána učí klučiar, VIII 906
pán Benický s pani B., XVI 636
»Pán B. ťa požehnaj!* XII 476
P. B. vie odkedy — dokedy, XV 343
P. B. zaplať! X 992
pánbožko vedzá, čo robá, XI 326
pán brat jeden ako 2., II 293
pán čo platí daňou, VIII 1033
Pane B. postretaj že! XIII 204
pán hrdý, chlieb tvrdý, VIII 988
páni akí, poddaní t., VIII 901
s pány čerešne jesť, VIII 1156
páni jedia, psi hladia, VIII 1152
páni majú dlhé ruky, VIII 1019
páni mnoho a málo nedajú (proč), VIII

1020
s pány nemaj a. so psy, VIII 1028
pány nie všetci, i fudmi, VIII 1007
páni sa bijú, sedí. praštia, XI 13
páni sa hnevajú, sedí. bijú, XI 14
páni sa nebijú Čiapkami, VIII 1021
s pány sa nezakladaj, VIII 1030
s pány sa pravotiť beda, VIII 1149
páni sa svadia, sedí. trp., XI 9, 10
pani še hoscu, kone poscu, VIII 1152
páni velkí ďaleko siahajú, VIII 1034
páni velkí, vel. cigáni, VIII 1008
pán i v pekle pánom, VIII 1153
s pány za prsty sa ťahať, VIII 1155

Digitized by

Google

343

páni z chudob. zbohatli, X 41

pán ja, ty, kto svine pásť? VIII 1004

pán je pán, VIII 1147

pán je sluhom v dome, VIII 908

pán komu, tému pani, VIII 1127

Pankrác, Serv., Bonif., XIV 35

pán malý, m. hnev, XVI 354

pán malý vo vef. dome, X 635

panna^ Wly odst .?

panna a parta, VII 202

panna bez pokory, VII 190

panna bez studu, VII 207

pán nahliada do kútov, VIII 904

panna krásna nepreberaj, VII 418

panna Mária mu totka, VIII 1126

panna na 5 P, VII 191

panna požila, VÍI 455

panny ctnosti a ncctnosti, Víly odst, 3, a

s Pánom B. v čerty! XVI 158

pánom čože je? h . . o, VIII 1148

pánom dvom slúžiť, IX 364

pánom i v pekle dobre, VIII 1153

pánom ja tebe a. ty mne, VIII 2

pánom malým radš. (jako čím), VIII 1050

I)ánom mäso, sluh. kosti, VIII 1150

pánom nikdy nie dosť, VIII 1022

pánom pravdu riecť ťažko, VIII 1052

pánom ťa to nevolá, VIII 1276, XVI 145

pánom v dome kaž. chce byť, VIII 860

pánom v stolici byť, IV 556

pánom všetko svobodno, VIII 1145

pán Ordódy sa vezie, XI 36

Pánova je zem, I 31

pánov nechaj pány byť, VIII 1016

pán pána nepohubí, VIII 1023

pán — pánik, IV 497

pán po sedí. sa vmestí, VI 250

pán prosí, sluha mosí, VIII 902

pán psu, pes chvostu, VIII 978. 981

pán rozkáže, sluha dokáže, "VIII 903

pán rozkáže, sluha musí, VIII 909

pán sa sluhy nebojí, VIII 907

pán sa smeje, dom veselý, VIII 905

panská láska, VIII 1012

panská nemoc, VI 534, VIII 1017

pansk. života, konsk. jelita, X 455

panské kľučky nie darmo, VIII 1024

panské mravy, VIII C, odst. 2

panské nedojedky, VIII 1154

panské oko kone tučí, XI 468

fianské rúcho, žobr. brucho, X 264

panské sľuby — hlúby, VIII 1025

pán sluhovi, si. psovi, VIII 979

panstviy tuiba po ném, VIII C, odst, 1

panstvo Lykavské mu nepostačí, X 794

panstvo ztratiť, IV 562

panština sa ho lapá, IV 550

pod pantofľou byť, VII 598

na pántoch dvere! V 328

Pánu B. za chrbtom, XV 359

pán — urobil sám, VIII 980

pán vytisnul sedliaka, XV 290

pán — zaplať džbán; — sám, X 1068

pán z Ivana, IV 498

pán zlý, nebol poddaným, VIII 910

pán z Nemaníc, X 359

pán z starej tehelne, IV 538

pápež krstný — rovno do neba, VIII 1124

na papier dať (výprask), V 629

papril, kým nepohubil, IX 281

s papučami na hody, XVI 313

papuče anjelske, XVI 211

papuľa a. senný voz, V 611

papuľa a. soľnica, IV 413

papuľa pekárska, XVI 368

papuľou neplieskaj, V 611

papuľou sa vyrúbe, V 611

papuľu má na iné, V 358

papuľu oplechovať, XVI 434

papuľu otvor, V 358

paráda a robota v pekle, X 507

parádu reže, IV 550

para mu nestačí, VI 535

po páre a. bôty, XVI 650

parí — dážď, búrka, XIV 159

pary nemáš a hrozíš, XVI 331

i parypa sa potkne, XII 20

parypy sa blyšiia, XI 516

parno, XIV C odst. r

parobok nejstarší (kdo), XVI 260

parom (kletba), XVI 514

paroma vyviesť, III 337

parom ber ho do čistá! XII 232

parom ho oslepil, III 230

parom nech ťa zabije! XVI 572, 574

parom po tom! IV 140

parom to uchytil, XVI 14

parom v tvojej duši! a j., XVI 574

parta ešte nevrastá, VII 397

partu čert vzal, VII 212

páru mu niet pod slncom, XV 289

pár za párom, na posl. 2, XV 322

z pasce sa vymotať, XII 276

na paseku obrátiť, III 334

pásy drať, IV 465

čo pasie, to i zaháňa, IX 272

paškálu robiť, IX 222

paskuda slepá, II 140

päste zatínať, IV 474

pastier, čo ovce strižie, XI 67

pastierova kliatba, V 672

pästiť sa, keď vmestiť, VIII 346

paša, keď kone podochnú, VIII 131—2

pašije čo bys* spieval, XVI 389

pašku, zavri knižku, V 245

päta k uchu nedochodí, X 319

pätami na otca podatý, VII 791

v päte viac a. iný v hlave, III 184

od päty k hlave sa vrátiť, XII 425

päty lízať komu, VIII 753

päty nadletia, XVI 456

päty na zadok, XVI 266, 513

do päty si nepustiť, IV 137

na päty stúpať, IV 102

patore veľkej veľa, VII 775

bez patróna ani do neba, VIII 1104

päť všetkých spolu má, III 186

páv, husár. Cigáň (co jsou), XI 191

pávy tie zažeň, IV 551

Pavla čiapky, vyhoď zedky, XIV 125

Pavla — medveď sa obracia, XIV 124

Pavla — na poly peceň, XIV 126

Digitized by

Google

344

Pavla — pol zimy, XIV 127

Pavla voda, pozdnia jar, XIV 123

pavničky poškrabovaía, VII 386

Pavol na Havla, H. na P., VIII 1298

i pavučina k slncu, IX 28

pod pavúz ich jest, XV 307

pazúrik — celý vtáčik, IX 245

pažravý a. vlk, a j., VI 431

od pece ďalej nebol, IV 640

s pece pod lavicu, XII 318

v peci, a čujú všetci, V 305

na peci B. nepožehná, X 385

v peci 3 dni sedzec, V 532

peci dobrý večer riecť, XVI 602

v peci jednej, II 298

k peci kto sadá, U 255, XIV 104

v peci líha, nazdá sa (co), II 254, 256

pec sa j im pováľala, VII 634

pec zakúrená milá vec, XIV 105

pečať platí, V 747

pečenka a víno, XIII 27

pečenka by sa nazdala (co), XVI 638

pečenka dobrá vonia, V 497

pečenka z pod pierka, XIII 35

z pečenky papier vyhrať, XII 426

pečenkou sa utierať, XII 86

pečenku do popoľa, XII 427

peČenku zavoňal, VIII 749

pečuje najviac (o co), XII 78

pehavý a. morčacie vajce, VI 122

pechorí se a. žaba, IV 600

do pekla — aspoň na pekn. koni, VII 408

z pekla bodaj nevyzrel! XVI 562

do pekla (a j.) bod. sa prepadol! XVI 553

pekla brána otvorená, II 135

pekla cesta Široká, II 136

z pekla mu uši trčia, II 332

pekla sa nebojí (kdo), II 51

do pekla sa ťahá, postrč, IX 302

z pekla vyšibaný a j., II 332

v pekle priateľa mat, VIII 208

v pekle trebas, len dobre, Xn 75

peklo, Sitno — jedno debno, XII 236

peklo ustavičné, V 612

pekná ale prázdna misa, VII 435

pekná, straky ju uchytia, VI 116

pekné čo nerád, šuták, IX 2

pekne, dôverne (s kým), VIII 245

pekné i omälo pristrojené, a j., XIII 115—8

pekne každý ľúbi. VII 430

pekné, len tak hľadí, XV 275

pekné perie, p. vták, XIII 119

pekné slovo — nič, V 70

pekné slovo moc môže, V 31

pekný a. cez noc zrastlý, VI 123

pekný — čertu milý, VI 103

peknými slov. psa utíši, V 32

pekný to párik, VII 363

pele mele! V 707

peňazí a. čert pliev, a j., X 280

peňazí a. žaba srsti, a j., X 356

peňazí cenu nezná, X 806

bez peňazí darmo sa pletieš, X 1110

bez peňazí do jarmoku, X 1108—9

peňazí, hnoja niet dosť, X 1114

peňazí není, šuhaj nemý X, 1113

bez peňazí nič nezvedieš, X 1110

bez peňazí ničoho nekúpiš, X 1134

od peňazí studený, X 280

bez peňazí ťa psi obštia, X 1117

po peňažnej nečakal, XVI 181

bez penez k muzike nelež, X 690

peniaz drahý to stojí, XV 296

pen. a. prišly t. odišly, X 1107

za pen. Čerta modl. naučí, X 1135

pen. čítané, žena bitá, VII 555, X 1130

pen. daj, hrle maj, X 1018

pen. diabol; nemať ich — dva, X 1119

peniaze do času, X 84

pen. do vody hodiť, XI 296

za pen, flinta strieľa, X 1135

pen. ho páľa, X 806

pen. hriešne do čerta, X 867

za pen. husle hrajú, X 1135

za pen. i do pekla; peklo, X 980, 1137

za pen. kaluž mlátiť, X 1135

za pen. i skaly lámu, X 1135

pen. kde, načo rozum? X 1122

pen. keby kto robil, X 1127

za pen. kráľ. božie nie, X 1136

pen., kto má, to pán, X 1121

pen. kto utratí, X 832

pen. má, ľahko mu, X 1124

pen. mi neodmetaj, XVI 220

pen. moje tak dobré a. tv., XI 254

pen. mu rastú a. viku (co), X 280

pen. mu zmok (a j.) vláči, X 280

pen. nie jazykom, X 413

pen. po ceste nesbierajú, X 1029

peniaze — poctivosť, X 1120

pen. pod červenú bradu, X 1118

pen. po úbočí, X 738

pen. sa derú pre neveru, X 1129

pen. sa mu kotia, X 280

pen. sa mu neohrejú, X 806

pen. sa neliahnu a. smeti X 1116

pen. slúža; jim slúžiť, X 1115

peniaze — starosť, X 1111

pen. sú lakomé, X 1131

pen. sú okrúhle, X 1132

pen. sú smrť, X 1133

za pen. svoje si kázať, X 1140

pen., to u mňa najmenej, XVI 255

pen. u hlúpeho, X 1112

za pen. všetko, X 1138

pen. z nosa nepadajú, X 1027—8

za pen. žiadna láska, X 1139

peniazmi sa obsýpa, X 280

na peniazoch čert, X 1125

peniaz planý, IV 290

penize, X B, odst. /í^

pera mu ešte nedorástly, VII 124

bez peria lietať, IX 475

perie akoby driapal, páral, III 280, V 353,

XVI 110
perím cudzím sa píšiť, IV 588
perím nadúchaný, VI 62
z periska — sješ čertiska, VI 258
»pero kura chvost*, V 698
perún (viz parom)
pes a sadlo, II 282
pes bázHvý šteká, V 342

Digitized by

Google

345

pes breše, hory sa trasú, V 451

pes breše, vietor nesie, V 453

pes či, teho notu vyje, VIII 1039

T!es, čo najviac breše, V 348

pes, čo šteká, nekúše, V 346

pes, čo schváti, nevráti, X 907

pes darmo nesteká, \1II 66

pes dobrý nad zlého človeka, VIII 235

pes dvojdvorný, IX 360

ani pes ho neobští, II 333

pes horší, čo nesteká, V 343

pes ho tu vysr . . XVI 300

pes chleba nevezme od neho, II 333, V

650
pes i na svätého breŠe, V 454
pes kaž. ináč šteká, V 197, 450
pes kaž. z inej dediny, XV 297
pes kaž. naň breše, V 478
pes pláva (kdy), IX 307
pes sa zbesnie (kdy), IX 317
a. pes k kosti prísť, XII 540
pes koho pohryzie, IX 589
pes kosti líže (kdy), VIII 539
pes, kto zruší, V 64
pes má babku, ten druhú, X 356
pes má hanbu, ten druhú, IV 275
pes najhorší mlčí, V 344
I)es na mesiac breŠe, V 449
pes na psa breše, II 265
pes na svojom smetisku, VII 909
pes náš a váš — sme rodina, VII 889
pes nehovorí, šteká, V 455 — 6
pes nech mu verí, V 207
pes nejeden Belko, a j., XVI 27, 28
pes nemý, VIII 925
pes nezabreše na to, V 49
pes obarený, II 343, IV 267, IX 590
pes psa by jedol (kdy), II 234
pes psa bráni, II 235

pes psa, keď barana nie, VIII 1162, X 108
pes psu blchy vyberá, II 247, 248
pes psu brat, II 236
pes rujný — potrhané uŠi, VIII 180
pes sa bez kapsy vyživí, X 252
pes sa bojí kyja, II 280 — 1
pes s mačkou, VII 593, VIII 822
pes starý ščeká (kdy), V 458
í)esstvá shánať, VIII 707
I)esstvo ho kazí, a j., IV 364, X 807
za pesstvom chodí, IV 364
pes suku netrhá, II 237
pes ti brat, XVI 355
pes šteká, čakaj zajaca, IX 441
pes Šteká, hora hučí, V 457
pes šteká, chvost sa trasie, XVI 355
i pes vie, kto ho živí, VIII 475
pes v kostole, a j., II 207, 211
pes v lese, XII 474
pes za človekom, XII 165
pes za ním nezabreše, II 333
pes za pesstvom, II 212
pes z každého dvora, VIII 540
pes zlý dvora sa nedrží, VIII 429
pes zlý mlčky kuše, V 347
pes zlý vrčí, horší mlčí, V 349
pes z reťaze pustený, II 333

ani pes z teba! III 263

pes, žena (odkud), VII 339

Pet. Fav. trhnú žitu koreň, XIV 57

Peter sv. mu ujček, VIII 1126

Petor laje, čo si nepraje, VIII 46

Petra bili, P. sa bil, VIII 153

do Petra nit (není) tepla, XIV 64

na Pet. Pav. prvé griby, XIV 55-6

petržlen predáva, XIII 262

a. pešky a. za vozom, XII 223

i v Pešti ľud vreští, X 44

v Pešti nekúpiš také, XVI 455

pevné a. múr, a j., XV 245

pchá na veky do seba, a j., VI 421

pchať sa do predku, IV 490

pchať sa, kde ho nechcú, IV 274

na piaď chlap atd., VI 145

ani piaď vlastnej zeme, XI 599

piate preš deviate, V 722

z piatku na sobotu, IX 466

v piatok čo, to v sviatok, X 294

piatok dlhší že sobota, XIII 133

piatok smiech, ned. plač, XIV 281

piatok, sviatok jedno mu, IV 145

piatok sušovicu, ned. pekný, XIV 280

piatok všet. nazpiatok, XIV 279

piatok zlý počiatok, XIV 278

pierka — dierka, a j., XIII 102, 104

pierka pustiť, X 1185

pieseň svoju každý, VIII 35

z piesku bič krútiť, IX 579

piesku do očí, V 639

na piesku rozsievať, IX 579

na piesku stavať, IX 579

v piesni — nech sa kliesni, IX 156

piesok ani my nemeleme, XI 153

piesok orať, a j., IX 579

piesok z kamenca krásť, XXI 12

pýcha, IVy odst. 2/

pichačka cieli (kam), V 613

pýcha hladom dýcha, IV 502

pýcha na posmech, IV 503

pýcha na ulici, X 266

pýcha pícha, IV 507

pýcha pred pádom, IV 505 — 6

pýcha sa ho chytá, IV 552

pýcha — zlý koniec, IV 504

pýcha žobrácka, X 267

od pýchy chodí (jak), IV 552

pýchy nabiť, IV 552

pýchy na 3 štichy, IV 552

pichlavé a. jež, XV 246

pichlavé oči, jazyk, V 613

za pýchou hanba, IV 509

pijaci mrcha jedáci, VI 305

pifdka výmluvy. F/, odst. 13, b

pijdk slabý, F/, odst. J 5

pij alebo bij, VII 552

pijany pijaneho nevidzi, VI 306

pijany šalenému brat, VI 307

pijanstviy VI, odst. J 3

pijanstvi oddanost, IV, odst. /?, c

o pijanstvi slovesa, VI, 4OC)

pijavica chytila a. had, XV 166

pij — blázon ; nepij — trup, VI 326

pije akoby prijímal, VI 438

Digitized by

Google

346

pije ako dúha, VI 360
pije a. panička, VI 438
pije Kuba od Jakuba, VI 360
pije na zdravie, príde o zd., VI 309
pije pod spôsobom, VI 438
pije — spí, spí — nehreší, VI 330
pije, tedy nech nejie, VI 310
pij, len sa neopij, VI 312
pijme, len raz žijeme, VI 331
od Piláta k Heródesovi, VIII 948
pil, až mu za uchom prasklo, VI 384
pili — z jednej dediny, VI 324
pilne pracuje, p. i jie, X 434
pilný a. včela, a j., X 532
pilno akoby horelo, IV 113, X 533
pilnosť, bož. požehnanie, X 404
pilnost, X B, odst. 4; ô, a
pilno ti, sadni si, X 465
pil si, plať, nevaď sa, X 1069
pil, zemrel; nepil, zemrel, VI 332
pinka pýta piť, — dážď, XIV 160
pípať dostatí, VI 270
pipka plná a prázdna, XII 515
pisár dobrý s planým perom, III 178
pyskom do zeme, IV 655
pískať v rákosí lahko, XII 49
pyskom nie, tak meškom, XI 246
pískor dobrý má, XV 86
písmo nepustí, V 748
písmo o tom mlčí, V 327
písmo sprav, umreš, V 745
písmo SV. a knihy, V 34
písmo SV. a reči Tudské, V 34
z pišma orac, XI 357
píš, nech vraví i hladí, V 746
pyšný a. páv, IV 551
pyšní sa a. žobr. voš, X 360
pyšný, skúpy nenávidí (koho), IV 514
pyšno na hanbu, na zlé vyšlo, IV 511, 512
píšťala zo suchého dreva, XII 438
s píšťalkou a bubnom hlásať, V 481
s píšťalkou odísť, XII 425
s píšťalkou sa vrátiť, X 337
píšťalky, keď je miadzga, IX 472
pýta mnoho, mn. spustí, XI 225
pýta sa, nerád dáva, X 879
piť daj, bo zamlákne, VI 270
pýter priateľ, kapsa strýc. VII 852
piti, VI, odst. 12

pri pití začaté tam i skonč. VI 278
pitky — bitky, VI 276
piť ľahko, ale platiť! X 1071
piť za to nebudeme, XII 410
od piva hlava krivá, XIII 76
piva navarils', pij! IX 312
pivo sem, pivo tam, hrajte! VI 361
pivo še peni. voda nepeni, XIII 78
pivo zlé varíš, XVI 505
pláca aká, práca t., VIII 995
pldč, /F, odst, J 5
plač a smiech do 3. dňa sa menia, XII

209
l)lače a. keď mať umre, IV 355
plače a. na surmách, IV 355
plač, neplač, inak nebude, IV 333, XII

466

plač nezpomôže, IV 334, VI 615

plač od pľúc, VIII 708

plač pod zubami, IV 352

plač smiech v 1 vrecku, IV 354

plač suchý, VIII 708

do plaču, do smiechu (komu\ XII 113

od plaču srdce usedá, IV 355

plachý a. nahé dievča, IV 263

v plachte ho ponesú, XVI 457

plakal? ledvác čakal, VII 401

plakal (jako kdo), IV 355

plakať na smrt. posteli, VIII 1247

plakať slinami, VIII 708

do plánčaťa zahryznúť, IV 432

planý Človek, pi. reč, V 11

na planiete (které) narodzený, VIII 721

planietnikov odchod, II 172

planý boží dar, II 334

planý neminie káry, II 171

planý pes sa nevybreše, V 114

planý pravotár nesohne, V 115

planý vták, pi. spev, V 18

za planším lepšie pustí, XII 77

s plameňom sa nehraj, IX 252

plášti aké, mlaď t, VII 662

od platcu zlého i plevy, X 1074

platia po predku, bijú po z., XI 258

platí hneď, 2 razy pi. X 1070

plať, kdekoľvek vezmeš, X 1067

plátno bez 1 niti bude, VIII 332

plátno — hotový peniaz, XI 184

plátno husté a. dub, XI 185

plátno krásne a. kvet, XI 185

plávanie v studni, IX 536

plávať kto nevie, IX 202

plávať sa nenaučí (kdo), III 44

plávať si sa dal, plávaj, IX 111

plávať vie a. motyka, a j., XV 138

plecami mrdnúť, IV 159

plecom uhol (uhnul), a j., IV 174

plesknem ťa, ani B. Poľsku, XVI 426

plesnivé a. myš, a j., XV 247

pletie a. kura harabura, V 698

pletie daromné reči, V 708

pletie sa a. smeť v mlieku, XV 38

za pletkami sa sháňa, IV 365

pleva je len pleva, XV 278

pliesť sa do všetkého, IV 279

plná izba ho je, V 257

plná škola žiakov, VI 424

plné a. peniaz, XV 248

plné brucho učí sa hlucho, VI 215

z plného pij, budeš plný, XVI 638

plné ústa ťažko fúkajú, VIII 616

plné uši nahovoril, V 257

plno, akoby nabil, XV 323

plod nemanželský, pŕekvapujicí, Vil, odst.

7, c
plot a chumelina, VII 884
plot a pupenec, VII 886
plot a žihľava, VII 885
plot bez 1 kola bude, VIII 327
ploty páli, popol predáva, X 746
cez ploty preskakovať, VII 211
plot Matuzalemský, III 307
plot neplatný, nímž lezú, VIII 1208

Digitized by

Google

347

cez plot nízky i pes, X 126

pod plotom ho našli, VII 655

cez plot videl, VIII 727

plte mohol hnať, XIV 229

pltnica dobrý voz, XI 161

pľuští mu, VI 393

pfúvať do pohára, VIII 485

P mnoho, poctivosť nie, VII 215

pobiť sa, len nie svadiť, V 576

pobrali jim, nič nemali, X 356

pobúchal, pomlátil, III 312, V 707

poctivá a. vŕba u potoka, VII 215

poctivý a. kohút, VII 215

poctivý bezpečne chodí, II 106

poctivých niet, tancujú (s kým), XII 620

do poctivosti vstupovať VIII 624

poctivosť je biel. lalija, Vil 204

poctivosť každému. Vili 320

poctivosť najďalei dôjde, II 107

poctivosť ohradiť, XVI 639

poctivosť tým slovám, V 165

poctivosť ztratiť, II 165, V 502

počarili, nedarí sa mu, XVI 60

počastoval sa dobre, VI 372

na počepkách je, X 305

počet častý — priateľ, X 739

počet veci (kolik, kolikkrát, nakolik), X V,

odst. j8
počiatok dobrý pol práce, IX 484
počkaj, kým pôjdeš, XVI 160
počty prekrižlovať, VIII 815
počtuje, ten gazduje, X 740
počtu tomu niet, XV 332
počuješ, čo nechceš (kdy), V 271
počuje trávu rásť, VI 205
počul vietor, nevie odkiaľ, III 214
počul zvoniť, nevie kde, III 215
podarkúva sa (jako s čím), XV 125
podchvostnia mucha, IV 295
podiecť sa mal za ňou, VII 246
ýodivcni, XVI, odst. 4
podivení pri Jednotlivostech, X VI, odst. S
podkovu má, kôň chybí, X 356
podkupnosty VIII A, odst. 22
podlizačný nie priateľ, VIII 542
podlizavost, VIII A, odst. 23, i
podlost, II odst. rS, b
podlužné platíme, II 340
podmäkčilo sa mu, XII 333
bez podnetu niet ohňa, V 563
podnikaní mar7ie\ IXy odst. u
podobenství, XV

podobizeň — len prevraveť, XV 274
podobné a. vajce vajcu, XV 249
podobní a. jednej matky, VI 110
z pôdoja celého, VI 65
podpálili, nech si hasia, XI 568
pod päty s naliť, X 950
podratým na spodok, XII 34
podHzenost, VIII, B
poď sem, zodvihnem ťa, XVI 287
podsypať koho, XVI 430
za podšitie neslúžim, VII 379
podšklbať koho, X 1187
podušku mu podkladá, VIII 643
do pohára kukať, VI 363

poháre obracať, VI 363

poharkať sa, V 614

pohárom na dno pozerať, VI 363

v poháru ma, samara dviha, VI 286

pohladok a pohlavok, VII 769

pohlaví, VII

pohliadok a pohlavok, VII 805

pohled, X V, odst. 3

pohli sme sa, pod^e, IX 112

pohnevajú i meria sa, VII 866

pohodlí, XII, odst. 2

pohonič, čo hneď zavadí, VIII 912

pohonič zlý pustí biČ, VIII 914

pohon naň prišiel, XII 288

pohostinnost, VIII A, odst. í o ; 23, n

pohrab, aby nebola hanba, VI 700

pohrab a svatba, VII 328

pohrab chudobného, X 124

pohrab planého, II 166

pohreb, VI, odst. 2f

pohrební náŕky, VI odst. 21

pohruzky, XVI, odst iS, d

pohrúžky krotčejH, XVI, odst 18, e

pochybovaní o skutečnosti nečeho, XII, odst.

7, a
pochybovaní o zdaru, XII, odst. 7, a
pochlebnictví, IV, odst. 23
pochovávať ho na 2 razy, VI 63
•pochválen* aký, »na veky am.« t., VIII 54
pojedzme do čistá (k čemu), XVI 640
pojel a. s mädom, X 365
pojie a. Poliak, VI 411
pokánie po smrti, II 133
pokánie pozdnie, II 175
pokapala slanina, X 1233
pokazený pán, IV 549
poklad musel vykopať, X 282
na pokladoch oči pasie, X 282
pokoja ani vo dne a. v n., XII 364
pokoj daj, máš pokoj, Vili 81
pokoj duši; prachu! VI 715
pokoj ja tebe i ty mne, VIII 82
pokoj každému milý, VIII 85
pokoj, keď ho vynesú, VII 142
pokoj mne, ja dám dva, VIII 83
pokoj mne, ja jemu svet, VIII 84
pokoj s každým, VIII 175
pokoj svätý, IV 399, VII 532
pokonanie a proces, VIII 1207
pokora je v srdci, Xlll 251
pokora — zlatá komora, IV 502
pokrevnost, VII, odst. S
pokry tstvi, vití A, odst. T(^ ; 23, g
pokrývky tej dosť, V 125
pod pokrývkou, V 322, VIII 696
pokrovec nenaťahuj, X 743
pokrovec pokiaľ stačí, X 742
pokuď chodíš, — sa hodíš, X 443
pokušení, výstraha v ném, II, odst. ó
pokuta za hriech, II 159, IX 319
poľahlina lep. a. sbieran., XI 353
s poľa keď príde P. B., a j., XI 592
polámať hnáty, kosti, XVI 423
pol človeka a celý, VI 697
pole má oči, les uši, IX 231
polenami oheň neuhasíŠ, V 568

Digitized by

Google

348

polená pod nohy, VIII 813

polepším Še — kedz me nestane, II 213

polgrajciar, X 961

Poliaci 2, stránky 3, XVII 16

polia hnojí, dobre stojí, XI 336

poliak duje, zima, XIV 101

polička k hrncu, IX 491

v poli čo, nech sa tmoH, IX 22

v poly draní — v odhodení, XIII 171

polievka horúca opáli, IX 163

polievka krvavá, XVT 457

polievka pripražená, IX 13

polievka z vyplakaných giat, XIII 33

polievka žobrácka, XIII 30

polievky károvej dostať, XVI 140

polievku si vyliať, IV 463, V 621

politika — panské huncútstvo, VIII 1031

pol Ivana, VI 94

pod ledačoho, celé, III 310

polna a prazna torba, X 196

polož, kdes' vzal, VIII 1073

polpáni najhorší, VIII 1032

pol sveta mať, IV 556

po poludní býva večer, VII 52

po poludní mi je už, VII 140

po poludní nenasbieraš, VII 51

o poludní nevidí, III 214

na pol zuba, VI 427

pomáha iným, sebe nemôže, VIII 395

•pomáhaj bôh« aký, >boh daj* t., VIII 55

pomáhajte dobrí ludia! VIII 127

pomáhaj v dedine bývať, X 534

pomáha si ako vie, III 8

pomaly d^ej ujdeš, IX 178

pomaly jie i robí, X 436

pomaly kto ide, dobre i., IX 178

pomaly, nenáhli! IX 178

pomaly, pán vojak! IV 418

pomaly, plat malý, VIII 996

pomaly s mojou paňou! IV 418

pomedzi plecia dostať, XVI 425

v pomykove byť, XII 311

pominúť sa mal za ňou, VII 248

pomluvy, Vy odst. i6

pomoc do misy, X 491

na pomoci dobrej byť, VIII 163

pomoci niet proti tej nemoci, XII 462

pomoc, keď čertu mať zdochne, VIII 129

pomoc marná, pozdní^ VIII A, odst -> ; 2j, c

pomoc v potrebe blízka, II 58

pomoc všade dobrá, VIII 348

pomodz na koňa, ty pešo, VIII 466

pomohol mu z vrecka, X 962

pomohol si na nohy, a j., XII 334

pomohol si von z pasce, a j., XII 335

pomohol už P. B., XVI 120

pomora naň prišla, XII 288, XVI 516

pomsta VIII A, odst. 2J, m

pomsta bod. naň prišla! XVI 560

pomsta na chromom, II 173

pomsta na mnoho nese, VIII 176

ponáhľaj sa a dlho buď, XVI 103

ponáhla sa a. švec na jarmak, a j., XV 39

poníženosti rčeni, X VI, odst. i^ h

ponukačov málo, XVI 651

ponúka sa (viz podarkúva)

popálený na Tade dúcha, IX 606

popečatiť veci, VIII 1271

poplanúcha čakať, IV 291

poplatky, X B, odst. iS

popolom nepáleným lúzniť, XVI 192

popotíkať sa — koniec, VI 594

pop, popaňa komu, IV 55

poprava, VI, odst. 22

popsuli sa všetci, XII 575

popsulo sa, čo bolo, XII 579

popudlivost, IV, odst, JQ

pop zlý, radš. dobrý chlap, XI 49

porady komu niet, IX 325

poraďŕne sa, povadhie sa, V 620

porance ho, kde sa šmance, XVI 10

porekadlo to jen také, V 45

bez poriadku do úpadku, VIII 934, IX

541
bez poriadku nič, IX 539
poriadny sa má dobre, XI 537
poriadok dobrý priatef, IX 540
porisko zo sekery zostalo, XII 443
poŕizeni zlé, VIII B, odst. 5
portieka to besná, XV 280
poručená Bohu! IX 65, XII 467
poručil mu do týždňa 7 dní, VII 882
poručil mu chodník do kostola, a j., VII

882
posedenia nemá, IV 285
posielal ho do pekla, V 612
poskladajme sa, ja nič, X 963
poslané do sveta vráti sa, IX 87

posled. kabanicu pripraviť, X 946
k poslovi, XVI odst, 8

posluha zld, VIII B, odst. S

poslúchaj dobrých fudí, VIII 961

poslúchať a rozkazovať, VIII 917

posmech číry, čistý, XIl 423

na posmech obrátiť, V 475

posméind povédéni, XVI, odst. i7

posmešný národ, V 668

posol boží, kde meškáš? XII 360

posol, prišiel osol, VIII 974

postať svoju drž, VIII 941

postaviť sa komu do očí, a j., VIII 626

postav (súkno) krásny a. šiba, XI 186

na posteli všetci neumrú, VI 645, XI 190

pod poste! padlo dieťa, VII 646

pôst — chyť ho za chvost, X 792

1 sa postí, 2. sa hostí, X 45
postižen kto, ostrižen, VIII 1206
postlať a ležať, IX 183

pôst neumorí, VI 252
pôst posledný hosť, X 109
postruhne si už sjel? XVI 157
poŠkrobok k smrti doriadi, VII 767
poťahovať, VI 363
poťapilo sa mu, XII 545
potéšovdni se, XVI, odst. 7
potí sa a. kôň, a j., XV 126
potkať ho má, potká ho, XII 502
na potláčku si nechať, XVI 645
potĺkať sa po svete, X 321
potok a rieka, V 236
potok, čoby ^oza vypila, XV 270
potreba nemá zákona, XII 647

Digitized by

Google

349

potreba veliký pán, XII 648
potreba zákon ruší, XII 649
potreba železo láme, XII 650
potrebné a. kus chleba, a j., XV 250
potrebuje sa, spotrebuje sa, X 823
s potrpením mu je, XII 291
pot studený naň vyšiel, VI 544
potŕžku mať, V 598
potupa horšia a. potopa, V 509
potupovaní, Vy odst, i6
poturčenec od Turka horší, VIII 433
potutme sa kam dostať, VIII 709
potvora malá, veľ. škrek, VI 169
potvora sa zadrapuje, V 470
povaďte sa, mňa ubijte, VIII 1244
povaha pŕirozend, IV
povala horí, nezbudí sa, VI 459
pováža sa, tam sa rodí, XI 370
•povedala, povedala «, V 50
povedals' a, povedz b, V 141
povedz slovo, budú dve, V 304
povérečtiá pHslovi, XVIII
poves t. F, odst. 1 7
1 povesť druhú plodí, V 510
povesť je gufa zo snehu, V 512
povesť sa rozmn. a. oheň, V 511
ani povetria (a j.) mu nežičí, VIII 754
v povetrí sa utopil, VI 717
povinnen viac, kto má v. VIII 1079
povyšujúci sa ponížený, IV 487
povodeň, XIV čľ, odst. S
povodilo sa jej (jak), XV 127
povóli, hlava nebolí, X 468
povoz, XIII odst. 4
povraz a reťaz, VII 320
povraz silný vo 3 huby, VIII 349
povzbuzovdni, XVI odst. 7
pozbývanie a. nabývanie, X 897
pozde chliev zatvárať, a j., IX 323
pozde klietku zatvárať, IX 322
pozde, milý drozde, XII 487
pozde on i na súdny deň, III 309
pozde platí, lásku tratí, X 1072
pozde zajaca chytať, IX 321
pozdraveli sme už, XVI 592
pozdravenie kde? IV 628
pozdravy a pHmluvy mimo dúm, XVI odst,

19 f ^
pozdrav ovad pHvéiy a odvety, X VI, odst,

JQ, b
pozerá a. striež, XV 106
pozerá, odkiaľ sa kúri, VI 425
pozerať cez plece, IV 553
pozerať zpod obočia, VIII 847
poznáme še, j. v kožuchu vši, XV 128
pozná to a. v base trojník, XV 129
na pozore sa mať, XVI 431
pozor len na seba, VIII 388
pozor na čo, nie na kto, VIII 1068 — 9
pozor na veci, ukradnú Poliaci. X 1197
pozri do svojho zádrenia, VIII 417
pozri, kým máš po kom, VII 847
pozvať na veľké meno, VII 571
poiadavky neslušné, X B, odst. U^
požehnávať koho, (iron.) XVI 483
poženili sa, čo zvýšili? VII 500

požičaj — obyčaj, X 1081

pôžička aká, návratka t. VIII 51

pôžičky nezašanujú, X 1079

pozitkáŕské zásady, X B, odst. l3

práca aká, pláca t, X 405

práca ako modlitba, II 80, X 369

práca dobrá sa chváli, III 176

práca chváli majstra, III 181

práca ide od ruky, a j.. X 535

práca ľahká netrváca, X 373

práca polovičná — žiadna, IX 127

práca, potom pláca, X 410

práca učí človeka, IX 617

práce a výdélek X B, odst. 3

práce konec, XVI, odst. lO

práce lehkáy X B. odst. 2

práce namáhavá, X B, odst. 2; ó, a

práce nemáš, sváľaj pec, X 445

bez práce nič, X 411

bez práce nie koláče, X 412

bez práce niet pláce, X 406

práce omrzela, X VI odst. 9

bez práce sa tmoliť, X 579

práce tézká, úsloví o ni, X JSj

práce vúbec, X B, odst. I

po práci chutí jedlo, VI 234

po práci chutí spočinok, X 374

v práci sa potrhať, XI 8

pracovať nehanba, X 368

pracovník a zárobok, VIII 942

prácu cez koleno neprelomíš, X 375

pracuje, až sa jazyk potí, X 579

pracuje do úmoru, X 535

pracuje, má, čo potrebuje, X 408

prácu má, čas mu nedlhý, X 444

prácu za tenší koniec, X 579

práčka sobotnia zlá, XI 169

práčky suché na peci, XI 168

do prádla vzjať koho, a j., V 488

pradza aká, plátno t. IX 259

prahy otíka, IV 292

prahy prekračovať, IV 277

na prach bod. stlel! XVI 535

prach Idanských Cigáňov, XII 305

práchno zapáliť na líci, IV 464

na prach podrviť, XVI 439

prajem tebe, lepšie sebe, VIII 45

prallica svoje kuky žuj, VIII 409

na pramier vystaviť, V 485, VIII 1290

pŕáni rúzná, XVI, odst. /9, s

prasa grajciarové, XVI 361

prasa na groši vykrútené, XI 511

prasa sjel, nebude mäsa, X 674

s prasaťom do chlieva, XVI 365

prášil, dverí nehľadal, XV 40

na prášky somleť, XVI 435

pŕátelsivi, VIII A, odst. ^?; 2S, h

prať veľa, málo vešať, X 356

bez práva dať obesiť a j., VIII 1283

pravá to ruka, III 276

pravda a. 2 kr. 2 = 4, a j., XVI 86

pravda a svetlo, V 155

pravda a. z motyky strela, V 210

pravda, akú páni spravia, VIII 1169—71

pravda 1 bola, i to krivá, VIII 1165

pravda čo, to pravda, VIII 1087

Digitized by

Google

350

pravda je moc, II 10

pravda, kde moc a vláda, VIII 1167—68,

1172
pravda nad slnce jasn. XVI 86
pravda nahá chodí, II 11
pravda nasilu z úst, VIII 704
pravda na veky trvá, II 12
pravda nenie hriech, V 144
pravda neztratí cenu, II 13
pravda oči kole, V 152
pravda odkiaf vyšla! XVI 350
pravda od uhla do u. VIII 1076
pravda pravá, krivda krivá, VIII 1092
pravda pravdučičká, XVI 86
pravda prebíja hlavu, V 150, 153
pravda pred B. i luďhii, V 159
pravda rovná, lež krivá, V 154
pravda sa na každ smestí. Vili 1093
pravda sa neprepadne, II 4
pravda sa neutopí, II 16
pravda sa zpravdí, II 15
pravda s krivdou chodí, VIII 1094
pravda svätá, a j. XVI 86
pravda trpká — zdravá, V 151
pravda u Boha, VlII 1173
pravda vynde na vrch, II 17
pravda z kúta, III 159
pravda zvíťazí, II 14
na pravde božej je už, VI 705
po pravde každému, VlII 1090
na pravde on, my na krivde, VI 705
pravde se protiviť darmo, II 2
pravde už odzvonili, VlII 1175
pravdy na svete niet, VIll 1164—76
od pravdy nemôžeš, VIII 1088—9, 1091
ýravdy neutajite/nost, II, odst. /
do pravdy podhie, XI 257
do pravdy povedano, V 166
pravdy vitézstvU Hi odst, i
pravdomluvnost. F, odst. 6
s pravdou naj ďalej, VIII 1095
s pravdou najlepšie, V 146
za pravdou pomsta kulhá, II 9
pravdu kam hľadať! VIII 1166
pravdu naopak obrátil, V 208
pravdu na otca, mater, V 149
za pravdu oči dať, V 163
pravdu páni naťahujú, VIII 1174
pravdu povedz a nechaj, V 148
pravdu rec, priateľ buď, V 156
pre pravdu sa hnevajú, V 157
pre pravdu sa neboj, V 147
pravdu ševci roztrhali, VIII 1170
pravdu v panskom dvore, VIII 1051
po práve múdrejší, IX 599
pravidla bez výnimky niet, XII 645

pravidla moudrosti a opatrnosti všeobecná,

IX
právo (zvlášté), VIII Dy {vubec) odst. s, c
právo, i nám zdravo, VIIl 1065
právo krátke spraviť, VIII 1269, 1275
právo má svoje miesto, VIIl 1210
s právom rob, VIII 1085
právo na grg zavesiť, VIII 1272
pravotí sa pre piaď zeme, X 936
práv toľko, koľko hláv, VIII 1211

prázdna bočka, kotál, a j., V 237—39

prázdne brucho, hluché ucho, VI 216

prázdne brucho nerobí, X 197

na prázdne misky, XII 431, XVI 228

prázdne reči to len, V 55

prázdne vrece nestojí, X 198

prázdny klas trčí, IV 517

prázdny mech, IV 539

prázdny mešec, X 199

prázdno a. pred stvor, sveta, X 338

v prázdnom nič nebýva, XII 662

prázdnou chválou kapsy plniť, X 260

prázdnu slamu mlátit, IX 580

/r^, VIII D, odst. 3

preberať, keď jest v čom, X 11

za preboha nemám nič, X 315

precediť koho, XVI 465

prečo — preto, XII 615

prečo sa neobuješ? XVI 244

predac — ztracic; kupic — nabyc, X 749

predal voly, kúpil soli, X 747

pred. zápraž, kúp. kolomaž, X 748

predám, za čo som kúpil, V 531

predať pod rukou, XI 277

predávajú, keď je trh, IX 442

predáva — luže, XI 209

predelať nelze, nežehrať, XII 605

predkom k stolu atd., XII 95

po predku, a za ním nik, XVI 288

po predku chceš, či po zadku .> XVI 124

pŕedvidáni, X VI odst. 6

o pr-edzvéstich vubec^ XIV B^ odst. 3

predzvesti o počasí, XIV B\ pŕedzv. rozL^

odst. 2
prehral by plášť Kr. R, X 1188
prehadzovať s pleca na p. IV 141
na prechádzku chleba pýtať, X 351
prejde to a. Bálových prasaťu, VI 550
pŕejnost, Vili A. odsi. 23, b
prekysnuť sa (o lásce), VII 234
preleješ — pretečie, IX 497
preletel a. strela, a j., XV 41
premáva sa a. mačka s mačaty, a j., XV

43
premenený v tvári, VI 515
premeniť sa nedá, nechaj, XII 606
premerať od hlavy do päty, VIII 627
premysli, neprejdeš zle, IX 182
premýšľa a. zlatn. učeň, IV 129
na prepačky isť, VII 373
prepadlo sa kdesi, XVI 8
prepaduje sa doň všetko, VI 432
nad prepasťou stáť, XII 293
prepeklo sa mu, VIII 1295
prepil by aj plášť Kr. P., VI 360
prepil rozum i vrecko, VI 360
preplával a. pes cez vodu, XII 337
presedlo mu, VI 537
až preskočíš, povedz hop! IX 405
preskočiť nie, podlez, IX 518
preslané a. živica, a j., XV 211
presmriadzať sa, IV 638
prestupovať z nohy na n., IV 109
presvedčení, III odst. S, b
presvedč sa očité, IX 399
preťahuje sa a. slimák, X 580

Digitized by

Google

351

preteká sa a. katol. v evanjelií, XV 44

preučil sa už, III 330, XI 109

prevážať sa — vyhoreť, XI 574—5

orevieva sa a. mátoha, X 581, XV 45

prevláča sa (viz premáva sa)

pŕevráceftiny vét a slov, X VI S 42

prevrhnúť sa na mlad. koňoch, VII 216

prevrhnúť sa na slamke, IV 421

prezreť prez prsty, VIII 1296

prežehnaj sa od toho, XII 460, 468

prezuj. Čo povedať, V 313

prezuj, potom vypľuj, V 314

priadka tenká a hrubá, XI 165—6

priadka velkonočnia zlá, XI 169

priatefa potrebovať, beda, VIII 91

priateľa si urob z neho, VIII 170

priateľa si váž a. poklad, VIII 92

priateľa v núdzi znať, VIII 90

priateľ falošný, VIII 543

priatelia budíne, dlhy plať., X 1057

priatelia jahodu delia, VIII 94

priatelia, kde sa pije, VIII 456

priatelia sa meria, VIII 110

priateľ, kto napomína, VIII 100

priateľ nad zlato, a j., VIII 93, 105, 108

priateľ na život a smrť, VIII 643

priateľ nový a starý, VIII 113—117

priateľovi i o polnoci, VIII 111

priat. mať lep. a. nepr., VIII 107

od priat. osloboď Bože, VIII 544

priat. sto nad 1 nepr., VIII 106

priat. P. B. rodina mešec, VII 860

priat. pravdu povie, V 158

z priateľstva vypovedať, V 622

priateľstvu blízko nepr., VIII 112

priateľ v nešťastí, VIII 109

priateľ v potrebe, VIII 119

priateľ z mädu, VIII 450

priberá sa a. kňaz orať, X 582

pribiediť hoviadko, XI 525

pribratá a. páva, XIII 163

pribudlo ho a. chleba v hrsti, XV 167

pŕičinéni vlastni, IX^ odst. 2

pridá sa to každému, XII 33

l>rídem ti na um, XVI 504

a. príde, tak odíde, IX 62

priznal sa, na čo svedok .> VIII 1234

priznám, VIL O, odst. 4

priženil se na polkolesa, VII 385

priečny a. krivé drevo, VIII 816

po prielohoch psota, XI 368

priesada drahá, moc kapusty, XI 343

príhoda, XII odst. ď

príhoda chodí po ľuďoch, XII 528

prihrmel a. šarkan, XV 42

príchod nenadälý, X VI, odst 2

príjem kde, i výdavok, X 684

prijie sa všetko, IV 33

prijmite, čo B. požehnal, XVI 642

prikladáš — horí, V 542, VIII 137

príklad nad výklad, VII 739

prikmotriť sa, a j., VIII 695

prikúril (viz pripálil)

prikvitnul zpoza buka, XVI 25

priletel (viz prihrmel)

na príležitosti vlastnej, XIII 234

priHeha a. hrbatý k stene, XV 168
priméŕenost a nepŕim, konáni, J X, odst

10
pHmluvy a poznámky obrazné, X VI, cdst.

14
pŕímluvy a poznámky rozličné, X VI, odst.

^5
pHmluvy k jednotlivým pracujícím, X F/,

odst, J 9, e
pripálil a. besný, XV 46
pŕipovídáni, XVI, odst, ó
pripravený a. zo škatuľky, XIII 138
prírody úkazy, XIV
pŕirozenost, XII, odst, 10
prisadiť ho nebolo hodno, II 308, VII 780
prísaha Uhkomyslná, VIII D, odst. 5, /
prisahať vrabcu, dubcu, VIII 1299
prísahe častej neveria, V 187
prischlo to na ňom, VIII 1243
prisilil sa — vyšili sa, IX 509
prismudlo volaco, VII 399
prísny kazár, VIII 928
prisnilo by sa nebolo, XVI 50
pristaň. Čo môže byť, IX 409
pristane mu to a. Žid. fiinta, a j., XV 130
pristaň i na chuti, X 686
pristaň na svojom, VIII 1096
pristanú k sebe dobre, VII 366
pHstéhovalec, XI, odst. /
prísť o to a. pes o chvost, XII 432
pristrojený a. do kostola, XIII 158
prísť ta bod. nestihol ! XVI 537
prístupky — výstupky, VII 317
prišiel a. zavolaný, XVI 24
prišiel na káre, už v kočiare, X 48
príškvary ľúbila, VII 375
a. prišlo, tak odišlo, XII 585
priš rerozkáže, XI 4
príučné dostať, XII 417
príveta aká, odveta t, VIII 52
pr-ivéty a odvety žertovné, detinské, X VI,

odst. 21
privyknul a. klin, IV 37
privítať a. psa v kostole, a j., XVI 184
próba nikam nedá, IX 52
z 12. próby vyprobovaný, VIII 749
probuje, neobanuje, IX 52
probuj svoje šťastie, IX 52
probuj, za to nič nedáš, IX 52
prodávdní, XI, odst. 7
proroci včilejší, V 39
proroci, že tma v noci, V 38
proroka do potoka, V 40
prorok či jie švábku, a j., V 37
do prosa (a j.) nahnať, VIII 805
do prosa sa dať, IV 218
prosba. V, odst, 13
prosba, hrozba, IV 170
prosba krátka, vec veľ., V 372
prosba lepšia a. hrozba, V 375
prosba prebíja nebo, zem, V 376—7
prosbou viac a. hrozbou, V 379
prosím, a musí tak byť, VIII 915
prosí mnoho, málo nosí, V 373
í)rosí — nehreší, V 374
prosiť a. na veselie, IV 170

Digitized by

Google

352

prosiť, nie kradnúť, V 378

pros — nepros, jedno, IV 170

v prosreď ceste nie stáť, IX 72

prosriedku sa drž, IX 486

prostoŕekost, V, odsŕ. ó

na protiveň k vôli, IX 343, XVI 374

bez protivníka niet bitky, VIII 1196

a. prst, ale nie cudzie, X 85

z prsta vycicať, V 212, XVI 69

prsty dlhé, lipkavé, X 1236

prsty do kaše (a j.) pchať. IX 243—4

prsty medzi dvere, IX 220

medzi prsty možno pobrať, XV 328

prsty kosom rz. vdova, VI 166

na prsty poklopať, XVI 433

na prsty sa prilepilo, X 1240

za prsty sa ťahatf, VIII 826

prsty si páliť, VIII 455, XII 284

na prsty stúpať, aj., VIII 824

medzi prsty zmiznúť, a j., X 1237

prsty z toho neoblížeš, XII 411

na prst každý 10, VII 376, XV 316

na prst malý nie si mi, XVI 369

prst na ústa, V 331

na prst nedolej, nedopij, XVI 638

na prstoch ich počíta, XV 317

na 5 prstoch mať, III 186

v prstoch to má a. slepý husle, XV 119

prstom by ho posotil, VI 526

prstom nepohne, X 549

prstom omáčaj, vyomáčaš, X 754

prstom z hrobu hriebsť, VI 701

prst zlomiť v nos. dierke, XII 140

prudké a. strela, XV 251

prudké skoky nezdarné, IX 179

proti prúdu plávať, IX 537

prút a strom ohýbať, VII 758, 760—4

prúťa rastie i zdola vody, VIII 884

prší akoby osieval, a j., XIV 201

prší, majú sliepky nedeľu, XIV 191

prší z pravej viery, XIV 208

prv a. kohút vajce snesie, XVI 134

prv a. slepý oko otvorí, a j., XVI 134

prv dvojil, už tyká, VIII 326

prvé božie, XI 478

po prvé nie, tedy po dr. IX 109

prvý medzi sprostými, III 254

prvý od zadku, III 251

prví poslední, posl. prví, XII 202

prvý prišiel, s darom vyšiel, VII 319

prvý zvedel, na ňom sedel, VI 574

od prvnôstky byť, III 261

od prvosveta to tak, a j., XII 535, XV

345
prvší kto, ten lepší, IX 445
psa česať radšej, XVI 398
psa dobré bydlo kazí, VIII 1027
psa dosť, sadla málo, VI 1
od psa hanby požičať, IV 275
psa chce biť, nájde kyj, VIII 1160
psa chváliť, daromné, II 209
psa keď chcú zabiť: besný, VIII 1159
psa mrchavého nehlaď, VIII 267
psa na dršky uviazať, IX 580
psa na pomyje hľadať, IV 70
zo psa na [)sa, X 798

psa na zajace honiť, IX 533

psa nebuď, keď spí, VIII 238

na psa nehľaď, ale čí je, VIII 325

psa pod stôl, vynde na st., VIII 470

na psa príde mráz, XVI 499

psa proti srsti nehlaď, VIII 240

psa sa boj, čo mlčí, V 345

na psa sadol, II 333

a. psa sa ho nechytí, IV 275

psa sebou idúc k vlkovi, VIII 255

zo psa slanina nebude, II 210

psa ten má, X 356

psa uctí, tým i pána, VIII 324

psa vyhnat nesúce, XIV 241

a. psa v kostole ho ctia, VIII 761

psa za chvost lapiť, III 260

ani psa z toho nevyživí, X 343

po psej vôli keďby bolo, V 675

psia mať bod. ho vzala! XVI 530

psia obyčaj to jeho, IV 40

psi a páni nezatvárajú, XVI 245

psia vôľa, IX 342

psi bod. ho sjedli ! XVI 531

psi bod. mu húdli; trúbili! XVI 544—5

psíček vepra svalí, IV 182

psi dva na jednom koštiali, II 246

psie bolo, na psa príde, X 908

v psie dni muchy štípu, XIV 62

psie dni trie, a j., X 322, XVI 496

psie jazyky, V 478

psie pokolenie, aj., II 333

psí hlas do neba nejde, V 676

so psy ho dal vyhnať, VIII 763

psi hryzú a lížu sa, VII 833, VIII llO

na psích nohách utekať, XVÍ 106

psíka pre psa bijú, VIII 1177

psík do smrti Šteňa, XII 513

psím kurom vykúriť, VIII 817

so psy spí, s blchami vstane, VIII 437

psí tridsiatok, VIII 1161, XII 285

na psiu ihlicu ťahá, XII 285

psiu kožu naťahuje, VIII 1268

na psiu smiechotu vyšiel, XII 285

psí zub, IV 475

na psoch nenaorieš, VIII 966

psom bodajs' bol! XVI 535

na psom drúčku vyhodiť, XVÍ 477

psom hostina prestala, II 343

psom kde chvosty odtínajú, XVI 184, 488

psom nech budem! XVI 82

so psom pokoj! VIII 236

so psom sa hraj, palicu maj, VIII 242

psom smrdí, II 333, XII 574

psota a pýcha, IV 508

psota bez roboty, VII 442

psota hlavu sjedá, X 201

psota ho bije, XII 289

psota hotové peklo, X 111

psota jedna druhú honí, X 322

psota je ponosná, X 203

psota je s ním, X 322

psota je zas kotná, X 322

psota kde, tam hriech, X 110

psota majster, IX 618, X 204

psota mrcha strechu má, X 206

psota najdlhšie, X 250

Digitized by

Google

353

psota nemala gazdu, VII 442
psota neopustí, X 249
psota preč, chud. sa žení, VII 442
psota sa krčí a. môže, X 205
psota sama nenie, XII 170
psota s biedou, X 322
psota ťa naučí robiť, X 384
psota z kaž. kúta kuká, X 322
po psote, po biede sa mať, X 322
psote pripíšte, Čo chýbalo, XVI 664, 669
psote sa obháňať, X 322
psotu i bohats. zbojovať, X 202
psovi coky od oltára, a j., XVI 122
psovi dajte, nepohŕnajte, XIII 62
psovi, koň. Žene never, VII 534
psovi kosť, čertu hlaveň, VIII 233—4
psovi mrchavému chleba, VIII 232—37
psovi mucha, VI 428
psovi na chvost, V 478
a. psovi na vidličke, X 876
ani psovi nedá pokoja, VIII 760
psovi niet čo veriť, V 198, VIII 239
psovi nohy klásť na stôl, II 208
a. na psovi shorí, II 333
psovi to neškodí, II 343
Čo psovi to psovi, II 151
psovi zavdali, II 343
psovi zlú cestu ukázať, X 685
psov moc, málo otrúb, X 497—8
psov slepých dať, V 585
psov slepých ukázať, XVI 474
psov srditých vlci žerú, VIII 181
psov tak paria, II 343
psov tu drali, X 1189
pstruh nie, aspoň plž, X 76
psu besnému sa vyhni, VIÍI 230
psu cudziemu never, VIII 231
psu dobrá mucha, X 630
psu plevy, volu kosti, VIII 654
psu sadlo (a j.) sveriť, VIII 968—70
a. psu v studni, XII 285
pšenica 9 ráz rmúti, 9 teší, XI 371
z Púchova do Kyjova, VIII 788
ýújčk\\ X B, odst. /íV
ýusto, XVI odst 9
pútec krivý (jako co), XV 271
pútce predeliť, XVI 454
ýutováni, XIII, odsi, 4

Raday V odst 14-

rád, a. komu chyža horí, IV 321

rada dobrá i od ďaďa, V 385

rada dobrá nikdy pozde, V 386

rada dobrá stojí groš, V 388

rada dobrá vzácna, V 390

rada — hotová pomoc, a j., V 384

rada i sluhova dobrá, V 391

rada komu málo, IX 324

rada lep. a. zrada, V 394

rada ma máš, odrež sáru, V 696

rada múdreho neminie, V 400

rada múdrym, bláz. palica, III 67

rada nev časná, V odst. i5

rada po účinku zlá, V 404, 406

rada v núdzi drahá, V 389

rád buď, že máš strechu, X 364

Ad. P. Zátiirecký, Slovenská prísloví.

rád Čo má, o tom vraví, V 176
v rade, nech pradie, VIII 939
rád ho a. koza nôž, a j., VIII 818
rád ho má (jako co), VIII 638
do rady, do vady nie, III 284
radi sa majú a. holúbky, VII 247
radí sa, nezavadí, V 392
rady si so sebou nevie, IV 461
radiť sa dvakráť, V 395
radiť sa od kozuba, a j„ IV 618
radiť sa triezvi .> VI 325
rád je, že žije, IV 379
rád mu je a. 2 očiam, VIII 644
rád — nedajú, nerád — núkajú, VIÍI 304
radost, í F, odst. 14
radosť dnes, zajtra žalosť, XII 203
radosť ho je počúvať, V 730
radosť chodí po žalosti, IX 131
po radosti je už, XII 435
od radosti na vyletenie, IV 312
od radosti nevidí, aj., IV 302
od radosti sa uškŕňať, a j., IV 304—5
od radosti sjesť koho, VIII 639
radosti zmena, /F, odst. 15
po radosti žiaf, XII 205
radosť krátka, dl. žalosť, XII 204
radosť fahká z toho, a j., XV 286
radostník rozkrájať, XVI 214
radosť večná, VI 714
radovka — zradovka, VI 315
rad príde i na teba, IX 128
raď sa a rozumu sa drž, V 396
raď sa, jedného sa drž, V 397
raď sa, sebou sa riaď, V 401
rad* sa, ujdeš úpadu, V 399
raď sa zkúšených, V 402
radšej čerta a. jeho, VIII 819
radšej dačo a. nič, IX 410
radšej chrbát a. tvár, VIII 820
rád škvarky jedáva, VI 539
rád ťa a. mačka vtáčka atd. XVI 290
rád ťa, keď ťa nevidím, XVI 359
rád teba, radšej seba, VIII 21
rád tomu, a. Cigáň (čemu), IV 320, 322
rád tomu a. zlatej koze, IV 320
radu dá sto, pomoc nik, V 403
radu dobrú vďačne ber, V 387
radu múdrych počúvaj, V 398
radu takú za chliev, V 410
radzi še, nezradzi še, V 393
rád, že je doma, XIII 235
rachot a. z dela, XV 199
raj a dva svety, XII 97
rak vo vode, II 215
raka učiť, II 216
raky najlepšie (kdy), XIII 55
rakys' jedol! XVI 246
raky, tabaky, jednaký! XIII 54
po rákoši páni múdri, IX 600
rak starý a. — tak mladý, VII 681
rak zajaca chytá, XII 399
z ramena do kameňa, IV 89
za rám si ho daj, X 1105
do rána bieleho, XIV 302
za rána dačo, cez deň nič, X 246, XIV
262

23

Digitized by

Google

354

rana sa hojí, slovo nie, V 570

z rany malej býva veľká, IX 258

pre 5 rán krvavých! XVI 47

ranní dážď a. ženský plač, XIV 161—3

ráno, cez deň, večer (kam), XIV 263

ráno ho postav, večer tam, X 564

ráno rob, večer hop! X 452

ráno sa smial, večer plače, XII 217

ranostajček, XIV 303

ráno učí sa sladko, XIV 264

na rapavej zemi chlieb, VI 107

rapavý a. trelce, VI 125

rapkáč, V 253

rapoce a. mlyn, V 254

rastie a. chlieb pri ústach, VI 95

rastie akoby ho ťahal, VI 57

rastie a. z vody, VI 57

rastie na vidomoči, VI 57

rastie rovno a. smrčina, VI 57

z rataja išpán, IV 488

ratajov rozum za pluhom, XI 372

k ratolesti prísť, IX 339, XII 87

raz ešte za peniaz, XV 308

raz na svet, 2. raz neho, VI 607

raz prvý ani posl. to nenie, XV 319

10 ráz rozmysli, raz rob, IX 162

raz v roku, i to v oku, VIII 587

ražeň ja, druhý pečenku, VIII 1118

ražeň hotový, zajac v lese, IX 411

ražeň v zadku, IV 537

za rebrá nabrať, XVI 177

rebrá prečítať, XI 492, XVI 186

bez rebríka ani na horu, IX 476

za rebrinu si položiť, XVI 225

za rebro 1 ako za 2, XII 224

rebro si dá za to vybrať, IV 83

reči a chlieb, V 43

rečí a. koza bobkov, V 258

rečiam konca nedochoď, V 297, VIII 165

reči bez konca kraja, V 258

po reči čo, keď jej svedčí, VII 281

reči daremné, V odst, 23

reči dobré dkleko, zlé dial, V 513

reči dojemnost, V, odst. 2$

z reči do r. — do vlasov, V 620

od rečí hlava bolí, V 240

na reči ho dlho drží, V 258

reči jalové, neslané, a j., V 708

reč, keď niet veci, V 42

reči — kroči niet, III 284

reči ľudské pridávajú, V 514

rečí mnoho, málo vecí, V 229

reči národu^ V, odst. 30

reči neohebnostt F, odst, 26

reči nestydaté, F, odst. 24

ani reči o tom, XII 465

reči ýich/ave', í", odst. r Q

r-eČi pri stolovali i, X F7, odst. IQ, f

reči sa berú kde? V 258

reči sypať a. z rukáva, V 258

v reči si stoj, V 65

do reči skákať, V 258

r-eČi sprosté, l\ odst. 23

rečí veľa — zkaza, V 241

od rečí v hlave hučí, V 258

rečí viacej znať, V 754

reči vlastné a cudzie, V 180

reči zmätené, F, odst. 23

3 reči zná: šept., hlasn., krik, V 763

rečmi peknými uchlácholiť, VIII 707

reč mostom keďby bola, V 98

ŕečnictvi, F, odst. 23

reč s maslom, VIII 693

reč takáy jakový človek, F, odst, i

rehoce sa a. žrebec, IV 342

na Rehora ľady do mora, XIV 23

rechtor a šlabikár, XI 80

p. rechtor majú rozum, XI 82

rechtor neborák, XI 83

rechtor nechá po sebe (co), XI 76

rechtorovi bom, r — ke von! XI 78

rechtor sám zvoní, X 323

rechtorské vrece, XI 77

rechtor starý, starý pes, XI 79

Čo reknp, to brechne, V 584

remence z chrbta rezať, XVI 172

remeň kradnúť, chud. šiť, VIII 1179

remeň tuhšie stiahnuť, VI 429

remeň v ohni, II 320

remeselník — zlatá babka, XI 100

remeselník — zlatá ruka, XI 101

remesiel mnoho — žobrák, XI 98

9 remesiel 10. psota, XI 94

remesiel veľa — nešťastie, XI 108

remesla jednotlivá, XI, odst. 5

bez remesla — povriesla, XI 97

remesla sa drž, XI 102

remesla vúbec, XI, odst. 4

remeslo aké, cech t. X 1203

remeslo aké, címer t. XI 92

remeslo a psota, XI 93

remeslo má zlaté dno, XI 104

remeslo mu smrdí, XI 109

remeslo sa nezačiera, XI 105

remeslo — zlatá baňa, XI 103

remeslo živí, XI 106

remeslu nerozumeť, III 325

v repe dostať koho, XVI 498

za repu pečenú koho nedať, XVI 269

na repu jest motyka, IX 492

z reťaze pustiť, IV 476

i reťaz sa pretrhne, X 376

retiazka a. hamovka, XV 272

reve (viz kričí)

Revúcky kôň, VIII 773

rezký chlapík, VI 36

rez mať; rezkým byť, IV 193

z reže tej nie múka, XII 395

rež, Kubo, nos! XVI 229

v riadku — poriadku, VIII 938, 940, 943

riad planý spáliť, XV 281

rybacia polievka, XIII 63

ryba — chyba, XI 137, 140

ryba na žranicu ide, IX 327

ryba nevždy, aj žaba, IX 123

rybár, vody sa bojí, IV 574

rybár, vtáčn. hudec — žobr. XI 138

ryba sa protiví ostnu, XVI 358

ryba vo vode vyklsne, IX 249

ryba, že chyba, rak, že tak, V 35

ryby na lep chytať, IX 587

ryby po strome lapať, a j., IX 581

Digitized by

Google

355

ryby u diabla, XII 434

ryby veľké žerú malé, VIII 1189

ryby v povetrí chytať, IX 404

ryby z oblakov — dážď, XIV 164

rybku na suchu mať, IV 105

rybku sjedla, VII 217

rybník vypáliť, XVI 101

rybu chceš, musíš do vody, IX 49

rybu za hlavu, IX 542

riedke fúzy okopať, VI 143

riedkou placht. kryť, X 324

rýf toho zač, V 640

ryhot a. konský, IV 345

rychtár a cisár, XI 87

rychtár dľa seba súdi, VIII 32

rychtár kde býva ukázať, VIII 1277

rychtarovať, radš. do zeme, XI 89

rychtár rodina, XI 86

rychtár starý, st. h . . o, XI 88

v Ríme pápeža nevideť, XIII 222

ryšavý a. ploštica, XV 178

ryšavý máloktorý dobrý, VI 161

v Ritkárovcach, XV 358

rob dobre a neboj sa, II 102

robí a. hovädo, nemá nič, X 207

robí a. kôií, X 527

robí a. kováč z ohňa, a j., X 536

robí a. z panštiny, X 583

a. robíme, tak sa máme, IX 328

čo robíš, sebe r., IX 329

a. robí, tak sa mu vodí, IX 328

robiť na druhého, XI 573

robiť na svoju päsť, IX 331

robiť na šuch buch, III 307

robiť nie, halaškovať zná, X 812

robiť o dušu spasenú, a j., IV 110

robiť vo dne v noci, X 536

robota kde, tam mäd, X 415

robota mati života, X 371

robota mu smrdí, X 583

robota nelakota, X 379

robota neutečie, X 508

robota nútená nedobrá, VIII 960

robota veľ. chova tenká, VIII 991, X 208

robota v rukaviciach, III 317

robota v sviatok, XIV 287

do roboty a. osa, a j., X 536

do roboty a. šíp, X 502

roboty do soboty, X 209, 451

do roboty jaj! jesť daj, X 504

bez roboty — klebety, V 435

od roboty kone dochnú, X 378

od roboty neztlstneš, X 377

do roboty za vlasy, X 503

na robotu nasr . . X 583

rob sám, nečakaj, IX 468

rod, XI

rodičč a ditky, VII, odst. 7

rodiče jaci, takové ditky, VII, odst. 7, d

rodička 1 nohou v hrobe, VII 629

rodiče nevlastní, VII, odst. 7, h

rodičov kto miluje, VII 799

rodičov kto nectí, VII 798

rodičov kto neposlúcha, VII 797

u rodičov (a j.) nie lepšie, XII 79

rodičovská láska, VII, odst. 7, e

rodič, láska slepá, VII 770

rodina, VII, odst, S

rodina a. hrada roli, VII 890

rodina a. plotu čmelina, VII 891

rodina a. sused, VIII 274

rodina najvekŠa, najv. hniv, VII 859

rodina po Adamovi, VII 893

rodina po kolená, VII 892

rodiny a. tminy, VII 858

rodiny do psej hodiny, VII 861

do rodiny sa pchať (kdy), VII 856, 895

rod kráľ. plemä valašské, XI 7

rod nič, len dobre rob, XI 5

rodopisná pŕisl. a poŕek. X VII, odst. 2

rohatá, keď len bohatá, VII 403

rohatý čoby prišiel, XVI 385

za rohy jeden, 2. za cecky, VIII 1119

rohy pyšných, IV 515

rohy rastú; — podstrčené, IV 555

rohy sraziť, VIII 268, 823

na 1 roh trúbia, VIII 670

roh velký hlasný, V 216

roj Jakubský, XI 526

roj v Máji, XI 528

rok, XIV D, odst. 5

do roka ďaleko, XIV 290

do roka proroka, VII 728

do roka 5 štvrtí sprav, XVI 296

rok blatnivý zle živí, XI 374

rok dlhší a. klobása, X 750

rok dobrý, všetko zdarné, XI 375

roky a rozum, VII 32, 54, 55

roky: 20, 30, 40, 50, VI 7, 13

roky sa míňajú, utekajú, XIV 291

rok je dlhý, XIV 290

rok k hrobu krok, VI 608

rok má dlhý skok, XIV 290

rok má krok, VI 617

rok po rok, XV 340

rok rodí, nie zem, XI 373

20 rokov na 1. a 2. strane, VII 453

o rokov 100 čo z teba? III 289

rok slnečný r. hojnosti, XI 374

roku částky, XIV A

roľa aká, úroda t., III 55

roľa, po ktorej pán chodí, XI 547

rolnictvi, XI, odst. 8, a

roľu cudziu žneš, XXI 7

rofu neoklameŠ, XI 376

rofu ncpovezieš — neodvezieŠ, XI 369

roľu vtáčky povážajú, XI 430

po rorátoch, VII 140

a. rosa na tráve, sa má, VI 527

za rosy sa kosí, XI 402

na rôštach byť, IV 91

na rováš iného, VIII 1240

rováš mať u koho, a j., XVI 450

rováš na vodu, VIII 1295

roveň moja nie si, XVI 323

roveň, neroven komu, VIII A, odst, 13;

2^ č

roveň sebe ber, VII 321
roveň si hľadaj, VIII 368
rovnal by sa mu kto? XII 89
rovné s krivým, VIII 1180
rovne svojej sa drž, VIII 374

23*

Digitized by

Google

356

rovní a. na rezacej truhle, XV 263

rovný a. svieca, VI 58, XV 252

rovný s rovným, VIII 370—3

rovno a. po Šnúre, a j., XV 253

rozbliaknuť sa a. smola, XVI 419

rozbroj — zlato v hnoji, V 571

rozdáva od buka do b. X 814

rozdrapiť (a j.) koho chce, XVÍ 56

rozdráždiš, neudobríš, V 574

rozeni diUk^ úsloví o ném, VII ójo — ój?

bez rozepre niet sporu, VIII 1197

rozhádže a. vôl rohatý, III 283

rozhodnost IX, odst. 3

rozchytali, akoby darmo, XI 302

rozchytali na ruvaČky mačky, XI 302

rozkaz aký, účinok t., VIII 916

rozkazovať chceť, IV 529

rozkazuj doma; so svojím, VIII 418

rozlieva to a. pomyje, XV 131

rozlúčiť sa musíme, VI 601

rozmachnatený a. sviňa, VI 61

rozmysel lep. a zámysel, IX 212

rozmýšfa a. na psotu vynsť, IX 332

rozmýšľať a banovať, IX 208

rozožeň, nech prečítam, XV 324

rozožraný a. sviňa, VI 426

rozpajedený akoby — IV 466

rozpálilo ho a. oheň, IV 264

rozpaprčiť sa, XVI 328

rozpapreš, nenapravíš, V 575

rozprávať od A do Z, V 260

rozpučiť (a j.) sa a. žab , XVI 362

rozsršený a. kohút, IV 467

rozštvrť ho, nepovie, V 359

roztrzitost, III, odst. ó ; <S', c

rozum III

rozum aký, reč t., V 7

rozum a. polievka, IV 433

rozum a. u dieťaťa, III 253

rozum a skutek, III, odst. 5

rozum a účinok, III 115

rozum a vnéj ši podoba, III, odst. 5

rozum bod. mu domov neprišiel, XVI 534

rozum bod, mu vyschnul! XVI 546

rozum, človeče ! III 253

rozum, čoby vrabec vypil, m 253

rozum do arendy dať, III 253

rozum do »pánbocha€, IIÍ 155

rozum drahý, III 22

na rozume B. tresce (koho), VIII 547

na rozume chybcný, a j., III 253

po rozume nie, ani po pravde, III 253

po rozume robiť, III 7

na rozume si sedeť, III 253

rozume, zdrav buď! XVI 655

rozum ho prepomáha, III 253

rozumie a. hus do i)iva, III 253

rozumie a. koza petržlenu, III 253

rozumie a. krava muškátu, III 253

rozumie a. osel harfe, III 253

rozumie a. žaba orechu, III 253

rozumy po čom merajú, XVI 461

rozumy tratí, III 253

rozum jadrný, III 154

rozum kde nie, tam klin, III 121

rozum lievikom nie, III 122

rozum maj, starý! VII 56

rozum mať — všetko, III 15

rozum mu kypí, III 253

cez rozum mu prešiel, VIII 740

rozumu mu nahnal, VIII 736

rozum nad rozum! III 191

rozum nad tým zastane, XVI 34

rozum nad zlato, III 28, 29

rozum na retiazke, III 253

rozum, nie čary, III 24

lozumný v poctivosti, III 23

rozum, oči otvor, IX 230

rozumom a. krava chvostom, III 253

rozumom hnul, III 199

rozumom, kolenom, III 164

rozumom lep. a. kolom, III 16, IX 554

s rozumom sa pominúť, III 253

rozum po škode, IX 608

rozum prepiť, III 253

rozum príde časom, IX 607

rozum pri sprostom a múdr., VIII 243

rozum sa brúsi cvičením, III 50

rozum sa mu čistí, III 253

rozum slabý jazdí (jak), III 124

rozum s vekom rastie, VII 57

rozum šialený, III 253

rozumu a. u vrabca svedomia, III 253

rozumu cena, III, odsť. 2

rozumu dobrého nemá, III 253

rozum učený a rodzený III 26

rozumu dieťaťu nedáš, VII 778

rozumu kúska (a j.) nemá, III 253

rozumu kus lepší (jako co), III 18

rozumu mu daj, keď — II i 120

rozumu nadohnať, XVI 473

rozumu od zadku nahnať, XVI 178

rozum — pálenka, VI 304

z rozumu postúpiť, III 253

rozumu rozličnost, III, odst. r

rozumu sa chytiť, III 199, VIII 724

rozumu sa pozbaviť, III 253

rozum ušiel do zadku, III 253

rozumu výkon III

rozum užiť, III 123

rozum užitočný, IX 250

rozum viac a. šťastie, III 27

rozum vychlípať, XVI 308

rozum v sáre, III 253

rozum zabitý, III 253

rozum z plná nemá, III 253

rozváž, abys neobanoval, IX 251

rozváž, pak hovor, V 275

rožky ešte na barane, už — IX 365

rožky od dlhej chvile, XVI 112

rožky vytrčil, VIII 716

rúbať nad sebou, V 671

rúbať sa za to, IV 111

rúbu, len sa tak ozýva, XV 200

ručí a. vôl, XV 87

ručí sa, mučí sa, X 1019

ručiť sa — veľká vec, X 1020

z rúčky do rúčky, XI 320

ruda ctnostná, XI 112

bez ruchu šuchu nič, V 491

rujú sa a. psi na kosti. VIII 1273

ruka bez roboty do psoty, X 512

Digitized by

Google

357

na rukách nosiť koho, VIII 639

2 rukách sa živiť, X 325
rukama oboma rozdáva, X 804, 1036
ruka otvorená, X 1036

1 ruka prázdna, 2. holá, X 325
ruka pre ruku nestačila, XI 309
ruka ruku umýva, VIII 86
ruka sa mu trasie (jak), XV 55
ruka ti opuchne od toho, XVI 139
ruka už v rukáve, VII 394
rukávy vysúkať, X 544

z rúk do rúk, stála a. drúk, XIII 257

v 1. ruke chlieb, v 2. kameň, VIII 548

v 1. ruke nič, v 2. čič, X 325

v 1. ruke oheň, v 2. voda, VIII 210

v 1. ruke prút, v 2. chlieb, VII 777

ruky a. lopaty; a. války, VI 59

do ruky čo prú chytiť, IV 128

z ruky dobrej nezaškodí, XVI 652

z ruky do hlavy udrelo, VI 375

z ruky mojej cukor sladký, XVI 653

ruky mu držia, by nerozdal, X 1036

ruky mu pozlátiť, III 269

z ruky mu všetko letí, III 288

ruky na baran, rohy skrútené, XVI 551

ruky, nohy polámať radš., XII 373

ruky obrastlé = boháč, VI 167, X 275

ruky plné práce, X 535

ruky po lakte sodrať, IV 97, VIII 677

ruky sa k sebe krčia, VIII 47

ruky sa mu trasú od skúposti, X 965

ruky smolné, X 1239

ruky silné, nohy tylné, VI 59

ruky si podať, II 291

4 ruky viac urobia a. 2., VIII 351—2

ruky vyrobia, nohy vychodia, X 419

ruky vo vreckách, IX 34, X 584

ruky založené, X 584

ruky zlej sa boj, nie ceny, XI 206

z rúk holých nezbohatneš, X 151

z rúk holých žiť ťažko, X 149

rúk mnoho mn. spraví, VIII 350

rukou jednou buduje, 2. kazí, IX 271

s rukou jednou čakať, XVI 123

rukou jednou hladí, 2. bije, VIII 548

rukou jednou začiať, III 335

rukou plnou dávať, X 1036

s rukou zavretou narodzený, X 965

ruku človečiu vytiahneš, XVI 262

ruku dal na to, V 96

ruku držať komu, aby — IV 454

ruku krátku, skrčenú má, X 965

ruku na srdce! VIII 1260

ruku pomasť, bude písať, VIII 613—18

ruku prajnú má, X 1036

pod ruku prísť komu, XVI 467

ruku vyše lakťa ukázať, Vil 203

rúk viac do misy a. do práce, X 509

i na Rusi robiť musí, X 414

Rusnák na Veľ. piatok, XIII 69

nivať sa a. psi, VII 883

rúznosty XVt odst. 17

ruža nie bez tŕňa, XII 208

i ruža pícha, XII 206

ruža puk, srdce fuk! XVI 295

ruža svädne, XII 207

ruža u h . . a smrdzí, VII 432
ruže jej zakvitly, VII 456
ruže mu nekvitnú, a j., XII 273
ruže rastú medzi tŕním, IX 132
ružičky = suchotinár, VI 108
ružu kvitnúcu trhajú, VII 324

Sadlo doplácať, X 639

sadlo ho dusí, VI 60

sadlo kde, tam snadno X 18

sadlo komárovo. VI 705

sadlom prerastá, XlII 159

sadlo mu nedá dýchať, VI 60

sadlo sa zaviaže (kdy), XVI 641

sadni si, nemôžme spávať, XVI 590

sadnul na lep, VIII 806

sálaš bez 1 ovce bude, VIII 333

sálaš nedržia pre 1 ovcu, VIII 333

salus Peťko, vypij všetko, XVI 638

samému jesť nuchutí, VI 235

sám kde, naj lep.' chlap, IV 579

sám kde, nebojí sa, IV 577

sám kde, nemá páru, IV 578

sám nie všetko, i druhým, VIII 1086

samolibost, VIII A, odst, J

samopaŠ horí, II 170

samostatnosti VIII C; X A, odst. 9, a

samotdŕstvi, IV, odst. j3

samotný a. polpalček, XVI 113

samovražda^ VI, odst. 22

sáms* kde, nik nad teba, VIII 1046

sám svoj nenie, VI 389, 532

saňa nenie voz, XV 288

sanica dobrá, i kolesnica, XIII 207

sánka cigánka, XIII 208, 211

sánka fahký voz, XIII 209

sapúň sjel, XVI 285

sapúň predávať, V 479

na sárach chodiť, X 340

sardzečko by, ale pyščok? VII 242

za sáru by padnul, VI 91

za sáru sa mu leje, XII 490

sasa do lesa, III 318, VIII 945

sbehli sa a. kavky, XV 155

sbieraj, kto si rozsypal, X 571

na seba nepovie, V 113, VIII 1235

sebecit, VIII A, odst. J.; 23, a

na sebe čo má, nie jeho, X 1084

sebe čo, to tebe, VIII 1067

sebe každý praje, VIII 44

sebe každý strebe, VIII 33

sebe najprv, potom tebe, VIII 41

sebeobrana, VIII A, odst. /./ 23, a

sebe zlý, komu dobrý > X 910

Sečeň malý protiví sa veľkému, XIV 128 — 9

sečka je len sračka, XI 367

sečku pod klobúkom, a j., III 188

sedem drahých časov, IV 437

sedem ich je a. hromov, XV 325

seď doma, nenabijú ťa, VI 277

sedí a. čert na duši a j.. XV 47

sedí a. črap, a j., XV 47

sedí a. drozd na haluzi, a j., XV 47

sedí a. dudok, a j., IV 420

sedí a. h . o v tráve, a j., XV 47

sedí a. mladý dráčik, a j., XV 47

Digitized by

Google

358

sedí a. pani ruža, X 587

sedí a. päť peňazí, a j., XV 47

sedí a. totka na Hody, a j., XV 47

sedlák XI^ odst. i

zo sedla koňa nepoznávaj, VIII 1192

zo sedla vyhodiť, VIII 835

sedliaci všetko pánom, XI 32

sedliacke vrece, XI 31

sedliaka živí (co), XI 34

sedliaka neoklameŠ, XI 30

sedliaka nepremudruješ, XI 15

zo sedliaka úradník, VIII 972

sedliak božie stvorenie, XI 16

sedliak deťmi zbohatne, VII 725, XI17

sedliak dieru vŕta (kde, kdy), VII 611

sedliak grobian, XI 18

sedliak i čerta oklame, XI 25

sedliak i Čerta prevedie, XI 19

sedliak je a. vŕba (proč), XI 20

sedliak má tvrdú hlavu, XI 21

sedliak na bok! XI 12

sedliak na všetkých robí, XI 22

sedliak neborák, XI 23

sedliakovi cepy, nie pero, XI 24

sedliakov lapajú, XI 11

sedliak pánom, IV 482—99

sedliak pánovi vyhne, VI 251

sedí. pred B. vzdychá atd., XI 26

sedí. sa za ušima škrabe, XI 27

sedí. s čertom do školy, XI 28

sedí. šelma veliká, XI 26

sedí. v hore, vlk vo dvore, XI 29

sedliak vystúp! XI 33

sedliak žene ťúka. X 579

sedlo na každ. koňa, IV 623

sedlo na psa vložiť, IX 582

sedlo pred koňom, IX 418

seď na peci, dá B. vo vreci, X 386

seď v kúte, dobrás', najdú té, VII 192

sedz doma, nevis nie, IX 612

sejba skorá a pozdná, XI 387

seje husto, kabát dere, XI 382

seje riedko, r. žne, X 423

a. seje, tak žne, IX 338

čo seje, to i veje, IX 338

sejú mak, XV 201

sekera odskakuje od hrče, II 205

sekere porisko vrátiť, X 838

sekery čoby s neba padaly, XVI 595

sekol (a j.) sa do nej, VII 252

semä aké, plemä t., VII 665

semä a pleva v náboji, VIII 1181

semä drahé, lacná kúpa, XI 356

semä mrcha všade, II 142

semenec i za bránou zíde, XI 377

semä zišlo akoby vylial, XI 425

semä zlé, II 276

sem nie, ani tam, IV 171

sena ani pod kvočku, XI 598

sen, bzdina — rodina, VI 475

sen je sen, B. riadi noc, deň, VI 476

sen na dobré vynde, VI 478

seno - pre meno (Ivoní), XI 367

ani sen, tieň to nie proti nemu, XV 292

September — s poľa ber, XIV 78

sestra prvá vydáva druhé, VII 332

shynúť nedaj kresť. duši! VIII 124

shledáni se, XIII, odst 4

shorel a. Putnok, XV 169

shor tu ešte dnes! XVI 566

shováraj sa s Nemcom! V 709

schytia ju a. jahodu, VII 390

schytil sa akoby strelil doň, XV 48

schlo mu na radoch, IV 239

schovaj, čo jesť nepýta, X 752

schovaj si, keď máš, IV 486

siahni za svoju pazuchu, VIII 419

siať na Mojžiša, XI 385

čo si sial, zišlo, IX 338

siedme nepokradneš! X 1230

siete rozťahovať, VIII 821

sýkorky piščá — dážď, XIV 151

sila horu lomí, XII 652

sila — tam rozum mohyla, VIII 1122

sila iélesnd, VI, odst. 3

sila váži, VI 30

sile i železo popustí, XII 653

silená vec nedobrá, IX 544

silené nedobré, len olej, IX 545

silný, chytrý utiera (co), VIII 606

silný a. hrada, VI 43

synáček jedináček, VII 733

z 1 syna iba sviňa, VII 734

syna tresce, kto miluje, VII 738

syn od B. vyžiadaný, VI 711

síň viáČšá než dóm, IV 584

veď sypáreň nevyzbíjal! VIII 1261

sipí a. had, IV 469

sypú sa a. z vreca, XV 315

sirota nevoTná — sebevofná, VII 821

sirota ti oči vykole, VII 817

sirôt dosť nemá B., VII 820

na sirote každý sa voFká, VII 819

siroty — bez kvočky kuratá, VII 822

sirôtku si nechať (v poháre); XVI 626

sirôt otcom Bôh, VII 815

sirotstvi, VII, odst. 7, h

sýty lačnému neverí, X 133

do Sitna (a j.) isť, XVI 319

cez sito na koryto, V 265

sito nové na kline, VIII 992

sjedz, čo teba nesjie, X 682

sjie a. vrabček, VI 439

sjie, leda v zadku tma, VI 268

sjem, len chuti nemám, X 464

sjesť a sjedeným byť, VIII 258

sjie za druhých 6, VI 40

skáče a. kobylka, XV 49

skáč len, doskáčeš, XVI 501

skáču doň a. hady, VIII 778

skáču jedni, druhí plaČú, XII 114

na skale sa urodí (kdy), I 20

do skaly čelom, IX 567

pod skalou ryba; žaba, X 1186

skalu akoby do vody — XII 477

skalu do studne, blázon, III 128

cez 9 skladov prehnať, XVI 405

za skleným vrchom, a j., XV 373

za sklom držať, VII 195

za sklo položiť, IV 434, X 1105

skočil by zaň do ohňa, a j., VIII 632

skoč oko lebo zub, IX 53

Digitized by

Google

359

skorej mu sedlo a. kôň, V 710

skorý kto je, nenie hlup, IX 444

skoro nech príde, Čo má, XII 505

čím skoršie tým horšie, IX 157

skoupost, X B, odsí. 12

skryl sa a. myš do diery, XV 132

skryté bude vyryté, II 8

skrytého nič pod slncom, II 6

skrytého významu povédéni, XVI, odst. ló

skryť sám seba — múdrosť, VIII 158

skryť sa za list, za horu, VIII 1120

skučí a. pes obarený, XV 88

od skúpeho nik nepožije, X 913

u skúpeho vždy po obede, X 921

skúpy draho kúpi, X 917

skúpy — hlúpy, X 912

skúpy moc stroví, X 919

skúpy 2 razy platí, X 916

skúpy 1 ruk. dáva, 2. berie, X 918

skúpy skúp. nenávidí, X 914

skúpy vždy tratí, X 920

slabý a. kvas, VI 546

slabý a. kvet; mucha, VI 540

slabý a. naskladaný, VI 546

slabý nech sa nebije, IX 498

slabé struny, a j., VI 577

na slabom sa kaž. uháňa, VIII 1142

slabosti (jisié) telesné, VI, odst. J9

slabost tela, VI, odst. iS

sladké a. mäd, a j., XV 212

sladké i trpké okúsil, VII 143

sladký nie, ani kyslý, IV 612

sladko dobro mojej materi, XV 213

slama a povriesla, X 216

slama oheň blízko — horí, V 562

slama pod kolesom, IV 222

slama striga bez sena, XI 389

slamený a srieborná, VII 353

zo slamy sečka, III 146

slamky nehnúť pred ním, IV 421

slamku neprekročí, X 550

slamu do pln. chomúta, X 1017

slamu ta, padnem! IV 421

slané a. moč, XV 214

slané nie, ani mastné, V ŕ>88

slanina chudá a tučná, XI 475

slanina keď sa načne, X 692

slanina to do komína, V 721

slaniny kde niet, ani sadla, X 177

slaninu vytiahnuť, VIII 836

sláva — polnia tráva, XII 664

sleď a rak, XIII 56

slepá mačka vo vreci. XII 405

slepému sa pošťastilo, XII 542

slepému ukazovať, III 84

slepému uzeradlo. VIII 653

slepý a temný, U 266

slepý by to videl, III 216

slepý hájnik, VIII 927

slepým sa narodiť radš., XII 374

slepý mu závdavok dáva, VI 463

slepý o farbách, III 126

slepý riedčicou nevidí, VI 194

slepý si? či nevidíš? III 224

slepý slepého, krivý krivého, XI 260

slepý slepého vedie, VIII 919

sliby. V, odst. 4

sliby posmešné, X VI, odst. 11

sliedk a, lašovskí psi, XV 156

sliepka dobrá snesie i (kde), III 175

sliepka mlyn. a zrno, VII 305

sliepka nesie málo (která), V 220

sliepky sa oberajú - dážď, XIV 164

slychu nie. ani vidu, XV 356

slina na jazyk čo nesie, V 618

sliny hltať, IV 456, XII 262

sliny mu idú na jedlo, VI 269

o slívách ja, on o hlivách, a j., V 692

slivy, čerešne kým budú, XVI 284

slivka a grmal, VII 675

slivkách uhorských, V 270
slivky a. žúžol, XI 426
slivky mäkké a. duša, XI 426
slivky sa zapaľujú, XI 427

slnce a dážď súčasne, XIV 192—3
slnce a. božie oko, XIV 182

1 slnce dosť na nebi, VIII 865
slnce kde, netreba sviečky, II 3

1 slnce nad všetky hviezdy, IX 11

slnce po búrke, a j., IX 1M3

slnce preto vynde, XVI 97

slnce pripeká = dážď, XIV 166

slnce ráno zpoza chmáry — dážď, XIV 166

slnce nevždy svieti, XII 198

slnce že len jemu svieti, VIII 581

slnečnica ho opálila, VI 541

slnečník prší, XIV 202

slniečko do domu lásky, VII 468

slniečko sa odberá = dážď, XIV 165

slnko do hora, zima do dvora, XIV 100

slnko do vreca chytať, LM 582

slnko kde nedosvieti atd., XV 363

slnko nech na mňa nezasvieti! XVI 76

slnko nízko, šábes blízko, XIII 237

i slnko sa dvojí, XII 18

slnko zubaté. XIV 71, 110

sloboda vlézť, ale nejesť, VIII 1214

slobodu si zaviazať, VII 578

slouzici, VIII B, odst. 7

slouzicich stesky, VIII B, odst. 6

Slováci plodzá sa j. chrobáci, XVII 5

slova dobrého cena. V, odst. 2

slova dobr. nikomu, V 615

Slováka bieda, XVII 7, 13

na Slováka každý čert, XVII 4

Slovák a. repa, XVII 8

za Slováka nezastanú, XVII 14

zo Slováka všetko vystane, XVII 15

Slovák čo nie, to Nemec, XVII 1

Slovák — chlap, XVII 2

Slovák od koreňa, a j., XVII 9

Slovák odrodilý, XVII 6

Slovák prebudne cudzích, XVII 10

od slova k slovu — pobili sa, V 615

slová kupovať, V 359

Slovák vôl atd., XVII 11

slova nevypustiť, V 359

slova nič, a. drevený, V 359

slova pravého nepovie, V 669

slova stdlost. V, odst. 4

slova svého potvrzovdni, X VI, odst. 6

slova upŕimnost, V, odst. 6

Digitized by

Google

360

slová vyberať, IV 404

slovenčinou celý svet, V 755

slovenčinu dusit, V 756

Slovenka kde, tam spev, XVII 3

slovensky z= slniečko, V 753

slovo (viz také »dobré slovo«)

na slovo dobré nedá, IV 162

slovo drží a. pes pôst, V 102

slovo hnev krotí, V 33

na slovo hory stavať, V 102

za slovo chytiť, V 102

slovo jedno a. sto, V 68

slovo je slovo, V 71

slovo kaž. nie na vážku, V 557, VIII 164

slovo pekné, V 69, 369

slovo medzi nami, V 329

slovo nad závdavok, V 72

slovo na vrchu, V 615

slovo nazpät neťahaj, V 70

slovo nespolehlivé, V^ odst. 3

slovo nczávainéy V, odst. 3

na slovo nič nedať, V 102

slovo ýsané, V odst. 2q

slovo sa mu nevmestí, V 256

slovo si osvietiť, V 66

slovo vydriape — zradí, VIII 569

slovo 5. zpoza pece, XVI 357

slovo zvlditéy V

k slovu nepripustiť, V 246

sfúbenec brat nedanca, V 82

sfubami kŕmiť, V 103

sľuby — huby, V 85

sľúbil, čo vo sne videl, V 103

sľúbili — mlátili, V 76

sľúbil kozu so zlat. rohy, V 103

sľúbil Kubo voly, V 79

sľúbils', drž, V 74

sľuby na ruby, V 89

sľuby nezplní — cigáň, V 78

sľúbiť a dať? V 75, 87

sľúbiť — pansky, nedať — cigánsky, V 88

sľub. keď košom načieral, V 73

sľubom mešec nenaplníš, V 81

sľubovanky radovánky, V 90

sľubovať hory doly, V 92, XVI 397

sľubovať je ľahko, V 91

sľubov veľa do vrecka, V 83 — 4

sľubujú — verbujú, V 76

sľubu sa blázni tešia, V 86

zo sľubu sa vyspal, V 103,

sluha dobrý za otca, VIII 962

sluha starý, st. pes, VIII 999

sluha verný — bohatstvo, VIII 964

na sluhu sa nespusť, VIII 963

sluší mu to a. psu uši, XV 139

slušnosti rčeniy X F/, odst, 19^ h

služba hustá, riedka sukňa, VIII 986

služba chlieb horký, VIII 989

služba kaž. má obnôžku, XI 40

služba kde, tam výslužka, X 393

služba sa mení na Všech Sv., VIII 1003

slúži mu, nech sa túži, X 19

slúži mu to na zdravie, VI 47

slúžiť mu. kto dá užiť, VIII 614

slúžka paňou. IV 500

služný aj pán hajdúch, XI 46

slzami kúty obliať, IV 357

slzami — slinami, VII 271

slza slzu roní, IV 357

slzy a. perly; hrachy, IV 357

slzy horké prehltnúť, XII 272

slzy hrajú, IV 357

slzy kde sa berú! IV 357

slzy od smiechu, IV 343

sľz plné oči, IV 357

smädnému i kalužina, X 753

smädný a. dúha, VI 270

smäd vodou, oheň blatom, VI 253

smeje sa a plače, IV 356

smeje sa, keď všetko má, X 12

smeje sa, komu je dobre, XII 41

smelého srdca chlap, IV 197

smelý a. jazvec, IV 197

smelý a. kohút na sv. smetisku, IV 197

smelý dlho nemyslí, IX 186

smelým sa darí, IX 56

smelý šťastie máva, IX 57

smelý všade doma, IV 187

smelo do toho, XVI 93

smélost, IV, odst. 8

bez smelosti nie chlap, IV 185

smelosť robí chlapa, IV 188

smere si na posled zohabia, VI 618

smeti ktoby odniesol, VII 423

smeti nie na ulicu, V 306

zo smetiska jedného, II 292

smetná skriňa, XIII 188

smiať siliť sa — darmo, IV 331

smiať sa naposled najlep., XII 216

smiať sa chutne, IV 347

smiech kde, tam hriech, V 656

smiech krivý, IV 338

na smiech nasl. plač, XII 209

na smiech obrátiť, IV 146

smiech ranní, več. plač, XII 209

od smiechu brucho chytať, IV 348

do smiechu mu nenie, XII 279

zo smiechu naozaist, V 166

od smiechu sa zájsť, aj., IV 336 — 7, 340

smich, IV, odst. 15

smyl ho bez mydla, V 636

smiŕlivost, nesmiŕlivost, VIIÍ A, odst. 6

smysly, VI, odst. u

smyslnost, VI

smlouva, VIIÍ /?, odst. j", c

smola u nich horí, V 616

smolí a. Turek. XV 133

smoly do ruky!, III 320

smoly sa týkať, VIII 443

smotanu kde, tam i kýšku, VII 199, VIII

458
smrad keď v izbe, to pes, VIII 1158
smrad, palica môže stáť, XV 216
smrdeť má, nech smrdí, V 138
smrdí a. bzdocha, XV 217
smrdí — hnojí, XI 335
smrť, Vly odst. 20
smrť a žena - súdená, VII 338
i smrť by vykričal, V 317
smrť čaká, nohy nesú, VI 625
smrteľná posteľ, VI 677
smrteľný pot, VI 677

Digitized by

Google

361

smrť hasí závisť, VIII 589

po smrť ho poslať, VIII 982

smrť ho spicou zabila, VI 677

smrť ho tam čakala, VI 619

smrti dal maku, VI 655

po smrti fuk do zeme, VI 662

k smrti každý deň bližej, VI 610

smrti na fruštik, VI 512

po smrti nech chodí žrať. X 904

po smrti nech sa vrtí, VIII 133

smrti neujdeš, a j., VI 620

do smrti nezabudnúť, VIII 1254

proti smrti niet lekára, VI 616

k smrti sa dotárať, VI 677

smrti sa i črviak bráni, VI 609

smrti sa mi rovná, XII 378

po smrti sa modliť pozde, VII 78

do smrti sa nenazdať, XVI 36

smrti sa nik ne vyprosí, VI 621

smrti sa z hrsti nevykrúti, VI 621

smrť istá, hodina nie, VI 622

do smrti vyžijeme, X 251

smrti vlastn. sa skôr ponazdať, XVI 49

smrťka ho preskočila, VI 541

smrť kde je, že nejde! XII 376

smrť keby tak náhlila, IV 93

smrť lebo život, IX 58

smrť má kosu nie sekeru, VI 624

smrť mi to nechá, nie on, VII 876

smrť mu čakajú, VI 677, VII 881

smrť nájde košelu, VI 623

smrť naň zabudla, Víl 131

smrť nedáva pardon, a j., VI 626

smrť nesmrť odvážnemu, IV 189

smrť nevyberá nikoho, VI 627

smrť nezabudne, VI 613

so smrťou oldomáš kto? VI 634

so smrťou smiuvu kto? VI 635

smrť príčinu hladá, VI 629

smrť príde z nenazdania, VI 628

smrť si zádrapku naide, VI 630

smrť s kaž. tancovať bude, VI 631

smrť svoju radš. by videl, XII 377

smrť tam hladal, VI 632

smrť ťa všade čaká, a j., VI 636

smrť všetko vyrovná, VI 633

smutný, alebo sa blázni, IV 325

smutno t XVI^ odst. Q

smútok v srdci, nohy v tanci, XIII 252

snaha na poctivý smiech, XII 419

a. vo snách mu to prišlo, XII 541

vo snách padne (komu(, XII 526

vo snách ti nič nepadne, IX 40

sna mámenie, VI 477

sneh, XIV C\ odst ó, b

sneh a. vrabce, XIV 240

sneh hnojí chudobným, XI 390

sneh lanský bod. ho spálil! XVI 510

pod snehom kosiť, IX 580

sneh perinou siatine, XI 391

sneh sa sype a. z vreca, XIV 240

sneh sušiť, XIV 107

snehu mnoho, málo sena, XIV 102 — 3

sny, Vly odst. IJ

sníček — blíček, VI 479

snilo sa babe, čo chcela, IV 71

sníva holub o žitku, IV 76

sníva kôň o ovsi, IV 73

sníva lačný o hostine, IV 74

sníva mačica o myšiach, IV 75

sníva medveď o plánkach, IV 73

v snívaní človek rastie, VI 480

sníva sa, čoho sa bojí, VI 470

sníva sa, čo koná, VI 473

sníva sa, čo myslí, VI 474

sníva sa čo sa žiada, IV 72

sníva sa mu (co), III 228

sníva sviňa o žaludi, IV 76

na sny verí, nenie veselý, VI 472

na sny verí, sklamaný býva, VI 472

sobášení pod vŕbou. Víl 383

sobecké zásady, X B, odst. /?

sobolem Še robi, je thur, VIII 503

sobota — kňaz. robota, XI 66

sobota — robota (čí, jaká), XI 66, XIV

282 až 285
v sobotu čo sa napradie, XI 163
sobotu vždy svätí (kdo), X 505
sobôt v roku 9 nepekných, XIV 286
sobral a. koňovi podkovy, X 967
sodrali ho a, lipu, X 983
sohnul poriadne (selhal), V 208
sohnúť máš, sohni dobre, V 186
sojky v hlave, VIII 732
sokola padlého i vrana bije, XII 124
sokol a vrana, VII 12
sokola za páva, VII 445
na soli funt nemá, X 315
soli, žartu len trochu, V 660
sof lízať, Vn 254
sofou svojou soliť, X 733
sof v očiach, VIII 796
somár kopnul, nediv sa, V 553
somár na ľade, IV 485
somár s peniazmi cez múr, VIII 615
somár 1 z nás, ja nie, XVI 299
somlelo sa naň, XII 290
a. somlel, tak pečie, IX 260
somleť a skrupiť sa, VIII 1121
soucťt, VIII A, odst. 4
soud, VIII D, odst. 5, c
soudce, VIII D, odst. 3
soud mirny. Vili A, odst. 6
sousedstvi, V J II A, odst. p
sopef mu ešte neuschnul, VII 125
sošité z 5 na 6, XI 175
sošívať a. sadlo, XI 180
sova medzi vtáky, II 239
sova neučesaná, VI 146
sova nevysedí sokola, VII 683
sova o kameň (a opačnČ), XII 227
sova sove: star sa o svoje, VIII 421—3
sova sovu volá, II 238
sova v hniezde pani, VII 905
sožne prvej, pr. sjie, XI 405
spády jeho ktoby znal, VIII 728
spadlo s neho (telo), VI 92
spadne s neho a. s husi dážď, IV 276
spali ani more, VI 464
sjiániy VI, odst. 16
spanie dlhé, žobr. kochanie, X 457
spanie nad mädlízanie, VI 448

Digitized by

Google

362

spánok brat smrti, VI 449

pre spasenie to neurobí, IV 149

spať a. kôň na svitaní, VI 464

spať a. líška, VI 464

spať a. myš na vreci, VI 464

spať a. zajac, VI 464

spať dobre pre to, IV 142

spať na obe uši, IV 142

spať sladko — večeraj krátko, VI 255

spiaco bod. ho vychytilo! XVI 532

spí akoby ho zabil, VI 464

spí a. drevo; a v oleji, a j., VI 464

spieva (jak), XV 89

spievajúc môže vynosiť, X 1241

spi hodinku, ráno novinku, XII 522

spil sa a. kočiš, VI 396

spil sa. Že leží a. snop, VI 396

spil sa, že nevie o sebe, VI 396

spí sa — sní sa, VI 471

do Spiša isť, VI 461

spí, tomu syra nič, X 474

spí, žobrák už na 3. dedine, X 602

spláknuť a. sysla, XVI 451

od spodku dere, od vrchu vši, X 195

spokojný s malom má dosť, X 86 — 7

sýolečenské ctnosti a necinosŕt, VIII A

spoločenské pomery^ VIII

spoliehať na verímboha, IV 143

spolky, VIII A, odsí. I2

spolky ani holub nemiluje, VIII 353

spolky berú volky, VIII 356

spolky čertove volky, VIII 357

spolky k majetku volky, VIII 358

v spolku lepšie chutí, VI 236

společník áno, pomoc nik, VIII 354

spomínať ma budeš, XVI 504

spomôžem, kde môžem, VIII 96

sporení pravidla, X B, odsŕ. 7

sporiadal a. sviňa mech, III 329

sporiť v čas, X 656

pod spôsobom za krhlu, VI 362

správa, VIII B

sprav edlivost, VIÍI D, odst. i

spravedl. utekla do neba, VIII 1183

po správe páni múdri, IX 601

spraví, čo chytí, III 270

bez správy málo sa spraví, IX 494

správy vlastnosti a osudy, VIIÍ B, odst. 2

správy vliv, VIII B, odst. 2

sprav na mieste, pokoj na ceste, XIII 214

spravedlivé sa neztratí, VIII 1097

spravodlivých biť (k čemu), VIII 1105

spravodl. má chleba, X 57

sprosták nerobí dobre, III 129

sprostá kotrba, III 254

sprostého strčiť, III 131—2

sprostý a. baran, a j., III 254

sprostý a pyšný zlý, IV 513

sprostý medzi svätých, VI 656

sprostým (a j.) sa spravil, VIII 549

sprostý nešedivie, nepleš. VI 179

sprostý nevie vraveť, mlčať, III 133

sprostý zevnéjsek, IV, odst. 24

spusobnost, III, odst. 7/ <y, e

bez srdca, VIII 779

od srdca — do srdca, VIII 550

srdca klopanie mať, VI 528

do srdca sa nazreť, XII 32

srdca si dodať, IV 191

zo srdca si vyňat a dať, VIII 649

srdce aké, reč taká, V 8

srdce by vyletelo, IV 311

srdce čo zažiada, IV 6, XII 90

srdce keď bolí, to veľmi, XII 154, 381

srdce kráf, VI 4

srdce mu sožiera žiaf, a j., XII 292

srdce mu už na mieste, XII 345

srdce mu zatislo, a j., XII 292

srdce nebolí (co), IV 2, 9

srdce nežiada (co), IV 5

srdce pustiť (kam), IV 241

na srdce si vzal, XII 292

srdce si zhrýsť, XII 381

srdce ťažké má naň, VIII 770

srdce usedá (čím), IV 344, 355

srdce uverí (co), IV 4

srdce zo železa, IV 194

srdce z prsú vyborí sa, IV 241

srdce ztratiť. VII 253

na srdci bolesť, slzy, IV 1

na srdci — na jazyku, V 134

na srdci ťarcha, žiaľ, a j., XII 292

srdcom ľúb, rukou lúp, VIII 551

k srdci isť i^bolest), VI 513

srdcu nežiar (co), IV 3

srdcu si pofahčiť, XII 380

k srdcu si pripustiť, IV 134

do srdečka sa vrezať, VII 253

srok inde, krok inde, VIII 723

komu srok, k mladej krok, VII 226

proti srsti povedať, V 640

ani srsti nezostalo, XI 520

sršňa nedrážď, VIII 221

sršňe na ňom vstávajú, VI 542

stáci piť, sediac jesť, VI 243

sťahuje sa bez nákladu, X 200

stále a. letní sneh, XV 254

stalo sa — neodstane sa, XII 607

stania nemá, IV 257

stará ako hrá, t. ml. tančí, VII 669

stará ako rekla, t. buď, IV 138

stará čižma moc masti snesie, VI 254

stará čižma otlak nerobí, VII 562

stará dievka — krosna, VII 448

stará dievka sa vadí, VII 449

stará dievka — svieca, VII 450

stará dobre kašu mastí, VII 563

stará história, V 529

stará pravda, VII 132

stará sa mu dostane (komu), XVI 611

stará stodola dobre horí. Víl 326

stará šata nové záplaty, IX 577

stará ťapa o tom znala, XV 344

stará vojna, XI 199

stará vŕba bude z neho, VII 128

starci dvakráť chlapci, VII 79

starec a. bobáčik, VII 133

starec tam robil (baň.) XI 112

staré dievky na 2. svete, VII 451

starého koňa zle učiť, VII 80

starého nie — zkúšeného sa pýtaj, IX 627

od starého nové merajú, IX 535

Digitized by

Google

363

starého psa na svorku, VII 81

starého psa za zajacom, VII 66

zo Star. Zák. človek, IV 150

staré hriechy nespomn. VIII 182

staré chrámy — dobré zvony, VII 82

po starej brázde, IV 34

v starej peci čert kúri, VII 101

na starej vŕbe huby, VII 71

na staré kolená, VII 130

starému bochníčku atd. VII 85

starému hlas uteká, VII 84

i star. kocúrovi myš ujde, XII 15

star. koňovi, sluh. 1 plat, VIII 997

starému prednosť, VI í 83

star. sa neposmievaj, VII 75

staré — nemilé. IV 23

staré ohnisko, X 10

a. staré spievajú, t. mladé, VII 670

starý a. Budišovo, VII 134

starý, ale jarý, VII 86

starý a nemá rozumu, VII 58—9

starý čert najhorší, VII 87

starý či. hotový blázon, VII 89

starý ČI. zámka na dome, VII 88

starí dobre radia, VII 69, 90

starý do hŕbky letí, VII 96

starý do mlyna, mladý do vína, VII 72

starý! ešte ml. nebol, VII 144

starý grib je Črvavý, VII 68

starý Grič — nemá nič, X 327

a. starí hudú, t. ml. budú, Vil 671

v starých rozum býva, VII 61

starý kostolník zvoní (jak), VII 91

starý má zuby v žalúdku, VII 92

starý mládenec — pucHk, VII 450

starí na detin. chodníky, VII 93

starý, na oferu! X 538

starý nech sa dodiera, VII 74

starý rozumom viac a. ruk. VII 94

starí rozum tratia, Vil 60

starý strom presádzať, VII 95

ani starí to nepamätajú, XVI 52

starý tresceš? ukáž inak, VI í 682

i starý tkáč pochlpí, XII 30

staroba — choroba, VII 36, 97

staroba nie bláznivosť, VII 98

na starom do — i zo mlyna, VII 73

staromlddenectvi, VII, odst. j, g

na starom mesiaci zrod. VII 136

staropanensM, VII, odst. s, g

starost, IV, odst. S; VII odst. i

bez starosti či. (pokud), XII 190

starostí iných dosť, IV 144

starosti kto nemá, XII 42

o starosti slovesa, IV, 133

starostí veľa pri (mnohú), XI 580

starosť na kom, na t. zlosť, VIII 895

starosť nás zašla, VIII 854

na starosť nechápať, VII 20

starosť — nemúdrosť, VII 38

starosť — neradosť, — VII 39

starosť — pred časom šediny, IX 84

starosť — žalosť, VII 37

starou mierou merať, X 1037

staršiemu poctivosť, VII 99

starších rady sa drž, VII 67

starší — maj lepší rozum, VII 771
starší som a. mladší, VII 145
po staršom do mlyna, IX 465
starú líšku nechytíš, VIII 522
na starú paňu vyplatiť, XVI 195
stateČny ošiveje, huncút olyšeje, VI 180,

182
statečnosc na večnosc, II 109, X 84
state je state, XII 654
statky bez rozumu — zmätky, X 756
statky idú na nestatky, X 755
statku tlče a pozadky, XI 524
statočného tam nevidel, XVI 257
statočným byť nehodno, VIII 1114
statočnosti a. u psa hanby, II 333
statok a. lasice, XI 523
statok cudzí sa nedarí, X 854
statok kto má, má škodu, XI 474
statok - zmätok, XI 479
stáť za dvoch, III 271
stavia — rúca, III 298
a. sa stavia, t. stojí, IX 261
stavil sa a. blýskavica, XVI 19
stavy menia mravy, VIII 1014
stav iný, iný kroj, XIII 112
stavy vzdelané, XI, odst. J
stavy zvldltnť, XI
stehy a. ovos, XI 176
stenám kázať, IV 153
stena, vy valím ťa! IV 605
stene a. stará baba, XV 90
stene dohovárať, IV 148
steny majú oči, V 307
stenu fúbiť, VII 575
na stenu sa driapať (bol), VI 513
na stenu sa prilepíš! XVI 402
stiať a. hada, XVI 453
stydeť sa krátce lepš., IX 209
stydlivá Zuzana, IV 266
stydlivý a. ovčí loj, IV 266
stydlivost, IV, odst. 10
stydl. kde, tam í bázeň, VII 206
stydne od úžery, X 968
stien sa lapať (slabost), VI 521
so stieňú sa pasovať, IV 240
na stínanie ísť, XII 260
stín lapá, hrsť prázdna, IX 380
stísnút a. gajdy, XVI 452
stisnúť, — kosti praštia, XV 134
za stlačku mať koho, VII 581
stodola pustá, III 78
stodoly plnej niet, žeby — XVI 629
stojí akoby ho do zeme vbil, a j., XV 50
stojí akoby primrzol, XV 50
stojí a. drevená Mara, XV 50
stojí a. Hoja Ďanďa, XV 50
stojí a. hriech nad dedinou, XV 50
stojí a. lipa pri kostole, XV 50
stojí a. odkopaný stĺp, XV 50
stojí a. o stĺp prikovaný, XV 50
stojí a. socha, XV 50
stojí a. svätý na moste, XV 50
stojí a. vŕba, XV 50
stojí a. zkamenelé slovo, XV 50
stojí, kde ho postaví, IV 636
stojí na ňom akoby ulial, XIII 160

Digitized by

Google

364

stoji veTa, zhrbatie, X 515

stolár by dobre stál (kdy), XI 171

na 2 stolce sedať, IX 362—3

stolce stavať, VIII 823

stolček od Lucie robiť, III 315

stôl holý — holé role, XI 565

2 stoly, belčovy, kostoly, VII 470

stonci stonu, chlebce hynú, X 514

stonky, a nič bomky, X 513

sto zl. keby tak prišlo, XVI 20

na stradobu doniesť, IV 227

strach, IV, odst, 9

strach ho naháňa, IV 242

strach ho obišiel, IV 242

strach horší než beda, IV 205

strachy malé, XVI 93

strachy na Lachy, IV 242

strachy väčšé a. laky, IV 210

strach má sto očí, IV 208

strach mrcha, IV 207, 208

na strach pochodiť, XII 268

strach sa smrti rovná, IV 208

v strachu a. na britvách, a j., IV 215

od strachu mal umreť, IV 242

strachu nahnať, IV 242

strachu sa najesť, IV 242

strachu slovesa^ IV, 2sr

v strachu, viac že v pol — IV 242
strach väčší a. mátoha, IV 210
strach väčší a. treba, IV 210
pre strach židovský, IV 625
po strakách sa obzerať, IX 226
straka na kole, V 104

1 straka s kola, 10 na k., VII 264
straka vyrapotala, V 333

strake každej to nie, V 326

straky bod. ho sjedly! XVI 510

straky na koho, i vrany, V 441

od straky odkázať, XVI 138

z 1. strany prosí, z 2. hrozí, VIII 567

sirannictvi, VIII D, odst, 2

za strašidlo do maku, a j., IV 639

straší kde, už sme tam! XII 492

strcalka ho má, VI 382

streda — chlapcom beda! XIV 275

streda — prázdny deň, XIV 277

streda — to podjedá, XIV 276

strecha deravá nad žiadnu, X 49

ku streche pritisnúť, XII 327

pod strechou zmoknul, XII 441

strechu starú rezať, XI 418

strela akoby zafundžala, XV 342

strela jasná, okuvaná! XVI 573

strela jazorná! a j., XVI 37

strela medená ťa zabila! a j., XVI 570

strelil v pravo, zajac v Ťavo, XII 430

strepať dovedna, III 334

u strýca, dedk nič, beda! VII 825

striehne a. žito na plachte, XV 107

striehnuť na to (jako na co), IV 112

strieľa Bohu do okien, V 209

strieľať bez prachu, V 50

strieľať na slepo, IX 394

strieľať z motyky, a j., V 713

strieT (kolik) v tvoj duši! a j., XVI 577

striga ho podstrclila, VI 525

striga sa vrtí, XIV 225

strigy sa vadia o list, VII 180

strýk babe ujko, VII 894

zo stmiska zima, XIV 75 — 6

stroj dobrý — pol práce, IX 485

stroji sa a. Dodola, XIII 161

strom do doliny (jak), IX 547

strom kam nahnutý, padá, IV 25

strom na bičisko nesúci, XVI 256

strom naraz nesotnú, IX 134

1 strom nečiní háj, VIII 343

a. strom, také ovocie, II 138, VII 666

strom zo zrna vyrastá, XII 656

strom zrazu sa sotne, XII 655

strova mu ide na úžitok, VI 53

stroví sa skôr a. zarobí, X 766 — 7

strovil by viac, keby mal, X 765

struna praskne, VIII 269

struny iné natiahnuť, XVI 366

na 1 strunu bijú, VIII 670

na strunu tenkú zahúsť, XVI 198

studené a. had; — žaba, a j., XIV 252

XV 223
studené dúchať, IX 605
stud. ruce, horúce srdce, VI 181
studenka — voda chutná, XI 219
studňa hlb. vyváži sa, X 668
do studne za druhým nemusíš, IX 295
do studnice smetiť, VIII 478
v studni plávať probuj, IV 570, X 210
studu niet, ani bázne bož. VII 205
stupil si na lyžičku, VI 271
stupiť do strmeňa, a j., V 643
stvora úbohá, a j., XII 357
stvoriteľ lep. a. zabitel, VII 659
súdené — i dané, VII 277, XH 530—1
súdené, — i súrené, XII 529
na súde on, my v blude, VI 704
sudy kde, tam súdy, VI 284
súdiť vedľa seba, U 258
do súdu to trvať bude, XV 349
súdzi tela, tratí kravu, VIII 1219
suché a. chmel, XV 255
suchý hrom, XIV 219
suchý mlynár, X 328
suchý neobíde, XVI 463
pod suchým zmoknul, VI 394
sucho a. v peci, XV 255
pri suchom i mokré shorí, VIII 1178 — 80
po suchu obísť, VIII 1295
v suchu sedeť, XII 101
suka akoby ho obšťala, VIII 772
suka a. súkenník, VI 364
suka, už ju puká, VII 272
súkno ľahké, II 316
za sukňou sa vláči, VII 258
o summe nevie, X 279
v súre veľkej byť, XII 310
od suseda dobr. nie ploty, VIII 276
u suseda krava viac mlieka, VIII 588
u suseda lepšia úroda, VIII 578
od suseda zléI:o uteč, VIII 270
sused dobrý — otec, mať, VIII 272
súscd horí, teba páli, VIII 273, IX 239
susedia vedia (o čem), XII 302
sused nad priateľa, VIII 275

Digitized by

Google

365

sused nad rodinu, VIII 271

od susedov ani sliepka, VIII 277

susedove hrozná, XI 410

sused zlý horší a. vojna, VIII 278

suš sa, kde si sa umočil, VIII 457

súženie a pŕhľava všade, XII 155

svdda, F, odst IQ

svada nedá osohu, V 579

o svádé slovesa^ F, 620

zo svady nič dobrého, V 581

svady sú sv. — majme sa radi, V 580

svätá nevinnosť! VIII 712

svatba dobrá do týždňa, VII 327

svatba má veľké ústa, VII 329

svatba synu, dievke (kdy), VII 352

svatba za deň, bieda vždy, VII 434

svatba za turák, VII 446

2 svatby pri 1 dyme, VII 369

svätého by pohlo, XVI 53

na svätého si hrá, VIII 712

svätí boli a hrešili, XII 37

svätí boli, vínko pili, VI 335

svätý, čertov pácha, VIII 556

svätí Michala, VI 365

svätým nebudz, kedz si hrišny, VIII 712

svätým nikto nenie, XII 35

svätý nie kaž. čo do kostola — VIII 553,

554
svätý pokoj, IV 622, VIII 389
svätí SV. Ležúcha, X 586
svätí SV. Narobsa, X 537
svätý to viac nesošije, XII 479
svätý, uši z pekla von, VIII 555
svätí všetci nepomôžu, XII 478
svatky, XIV Z?, odsŕ. 4
svätosť mu z očí vyzerá, VIII 712
svatúškár najhorší, VIII 557
sv^áti — pes väčší, VIII 1232
svedčiť na pravdu, VIII 1233
svédek, VIII D, odsŕ. 4; 5, /
svedok starý, IV 293
svedomí, íly odsŕ. 2
svedomie či má? VIII 1253
svedomie dobré a klebety, II 20
svedomie dobré poduška, II 18
svedomie dobré sa neboií, II 19
svedomie dobré smelé, II 24
svedomie ohlušiť, II 23
na svedomie si brať, VIII 1256
svedomie zlé — trápenie, II 28
svedom. žalôb, sudca, kat, II 25
do svedomia postrápať, V 170
so sved. dobrým hovoriť, XVI 89
v svedomí sa čuť, II 21
sved. dobrému hrom neškodí, II 22
svéhlavost, IV, odst. 7
svéhl. výčitky, IX, odst. 7
sverené šetriť, VIII 965
sveta chytený, II 335
sveta neprebudem, XII 599
so sveta odprevadiť, XVI 421
svetár a peciar, XIII 199
sveta sa mi nechce, XII 385
so sveta sbehlý, II 335
so sveta si nič nerobiť, IV 147
so sveta sniesť, a j., IV 95, VI 678

sveta zkúsiť, IX 621, XIII 238

sveta žiť komu, XII 74

svet celý je jeho, VI 397

svet žo je, nevie pecúch, XIII 201

svet čo svetom stojí, XV 345

na svete je všetko, XII 657

po svete roznášať, V 479

vo svete sa všeličo pletie, XII 659

vo svete všeliako býva, XII 660

svet hore nohami, XII 569

svet huncút, on statočný, V 416

svet ide s ním do kola, VI 397

svety súdiť (pyšný), a i., IV 543

svety tri nazdá sa max, IV 318

svet je široký, VII 773

svet kazí mladý kvet, VII 43

svet kým svetom bude, XII 534, XV 345

svet komu po vôli, XII 568

svetla bož. bod. nevidel! XVI 536

svet laje, B. praje, VIII 583

svitlo, XV, odst. <y

svetlo — ihlu možno nájsť, XV 186

na svetlo i tenko upradené, II 5

za svetlom kaž. nechoď, VIII 223

svetlonos ho vodil, VI 398

na svetlo tajné vynde, II 7

svetlo zapáliť (kdy), IX 430

na svet ma to nedalo, XVI 100

svet mu kvitne, XII 97

svet naraz nie stvorený, IX 64

svet nie konský zadok, X 683

so svetom isť musíme, IV 29

svetom nabratý, II 335

svetom to išlo, XVI 15

svetom uleteť, IV 313

svetom za novým letom, X 539

so svetom žiť, VIII 311

svet prevrátený, XII 566

svet sa mení, my s ním, XII 658

svet sa mu blyští, III 232

za svet sa nečarovať, a j., IV 308

svet sladký, kto ho nezná, XII 567

svet tak beží, XII 582

svet vie o tebe, čo ty nie, XII 38

svet zmotaný, XII 570

na svet znovu dať, XII 325

svet zvie, nezpomôže, V 308

od svevole čo robiť, IV 139

sviatky Cigáň, najväčšie, XIV 288

sviatok má vždy (kdo), X 506

svieca života shasla, a j., VI 676

svieci nos utreť, XVI 233

svieti a. komárov nos, XV 187

svieť mu o poludní, neverí, IV 180

sviňa a zlaté sedlo, II 218

sviňa blato nájde, II 217

sviňa najlep. (ktorá), XI 480

sviňa nažratá do blata, VI 316

sviňa prvý oráč, XIV 3

sviňa sa ocicra, II 259

sviň dosť, žíru málo, X 518

svine kde podkúvajú, XVI 319

svine na holiach až sa popasú, XVI 130

svine som s tebou nepásol, XVI 323

svine vyzdychaly, XVI 268

bez svine zlé hostiny, XIII 37

Digitized by

Google

366

sviniar to veľký, XVI 267

svini nie rohy, a j., VII 527, XVI 360

svini poctivosť, XI 516

svinka kde tu zdechla? XI 143

svinská nemoc sa ho chytá, VI 61

svinské suchoty, VI 61

svinský kúštek, VI 584

sviňu bez príčiny zaklať, XI 513

sviňu z trhu doviedol, VI 399

svitaj. Bože, svitaj, XIV 304

svitá len a mrká, XIV 99

svitá mu v žalúdku, VI 272

na svitaní bravy opaľujú, X 1184

svitne ešte deň, IX 61

svoboda a odvislosŕ, V'JII čľ, odst. 3

svoboda nado všetko, VIII 1056

na svobode a. ryby v vode, VIII 1055

bez svobody — ryba bez vody, VIII 1053

svobodný a. vták, a j., XII 98

svoje a cudzie, VIII 1060—62

svoje hľadá každý, VIII 34

svoje kto neŠiana, X 759

svoje kto si neváži, X 758

svoje látať, cudz. nechvátať, X 760

svojemu pridze čas, X 744

svoje najmilšie, VIII 25

svoje nešiana, ani cudzie, X 757

svojho boha má, IV 159

od svojho shynieš, Vil 865

svoji držte a. reťaz, VII 867

cvoji hnevaní lep. a. (ktei'í), VII 864

so svojím a svereným (jak), VIII 969

svojím byť, nie druhého, VIII 38

svoji sme, nič preto, VIII 665

svojskí sú ako deti, VII 870

svoj svojho našiel, VIII 671

svoj svojho neopustí, VII 871

svokra na nevestu, nev. na sv. VII 874

svokra na nevestu zlá, VII 873

svornosť kde, tam B. VII 837

svornosť, nesvornosť, VIII 118

svornosť nie, ani hojnosť, VIII 97

v svrabe a. v kôre, VI 557

svrbí kde, tam sa drbí, VIII 36 — 7

svrček volá: trp! VIII 185

svrchu kašu, spodok halušky, VI 413

Šabladura preštvalá, VIII 743

šefel s drúkom sa sišiel. Víl 444

z šafľa do šechtára, a j., XII 321

šahó! — vôl na pravo, prečo? XVI 286

šalie sa, či čo sa mu robí? III 223

šanovať a. podošvu. Víl 587

šanuj ho, keď sa sám nie, X 608

šanuj si, kým máš, X 761

šarkan letel, XIV 226

Šata robí — nerobí — človeka, XIII 125,

126
Šate nieto úderku, XIII 165
Šaty a. deravá rozsievka, XIII 162
šaty a. krave z pysku, XIII 162
šaty a. z kochu, XIII 162
šaty kedljy nie — špata, XIII 124
šaty na hosťoch trhá, VIII 855
šaty nové so star. dierami, XIII 153
šaty viac váži a cnosti, XIII 121

dľa Šaty vítaj, d. rozumu vyprevaď, XIII

123
šatu Šanuj, ona ťa nie, XIII 127
šČať proti vetru, IX 527
šediny hrobové kvetiny, VII 107
šedý — vedy, VII 106
šedivý a. jabloň, a j., VI 147
šedivý? ba sivý, VII 457
šedivie od pysku a. pes, VI 147
Šedivie od uší a. somár, VI 147
šedivý vrkoč si zapletať, VII 584
ne sediac, kedz šidac, IX 457
šelma každá poznačená, VI 183
šelma myslí o druhom (jak), II 249
Šelma od pysku Šedivie, VI 184
šelma prebitá, VIII 739
šelma vybíjaná, II 337
šelma všade dobre prejde, VIII 607
šelmu B. tresce, 11 177
šemreš, dobre mu padá, VIII 584
šepkom múky, hlasno soli, V 743
šeptané — zlyhané V 741
septáni, V, odst. 28
s šeptom — s čertom, V 740
ševci a Krišpín, XI 11^
ševkyni sviňa zdochne, XI 173
šialený a. pudivietor, IV 646
šibal nad šibala, VIII 744
šibe, až tak páli, XIV 242
šibenica mu chybí, II 336
a. so šibenice padlý, VI 555
Šibenice pre nás a p. deti, V 717
na šibenicu súci, II 336
šibeničky preskakovať, VIII 1287
Šibenná noha, II 336
na šidlo postaviť, IV 446
šidlo vo vreci neobstojí, VIII 564
šiel s ovislým nosom, V 638
šiesty steblík preskakuje, VII 667
1 Šije, 2. pára, VIII 946
šije v noci, vo dne pára, XI 172
šikovný a. bobový snop, a j., III 322
šikovný a. parom, a j., III 272
Šimona Júdy, mrznú hrudy, XIV 90
Šimona Júdy, von z búdy, XIV 89, 91
šípy zo srdca, IV 470
šíp tupý, III 327
šiť horúcou ihlou, XI 178
šiť na zajačí skok, XI 177
šiť, párať — práca, X 370
šivačka čo vyšije a sjie, XI 174
škaredé hľadí, pekne myslí, VIII 183
v škaredú stredu má mena, VI 126
škoda hlavy! III 184
škoda ho hniť, VI 716
škoda ide do chasňa, X 835
škoda je, čo pes sjie, X 836
škoda ľah. tečie a. voda, X 698
škoda lebo osoh, IX 58
škoda malá nenie svet, X 833
škoda nemá gazdu, VIII 1239
škoda nikomu nie milá, VIII 1099
škoda peňazí za ledačo, XI 255
škoda tej duše, VI 2
škoda tvojej podoby, VII 135
ku škode príde posmech, X 130 — 1

Digitized by

Google

škodí si samochťa, neľutuj, IX 303

škodiť môže každý, VIII 246

škodí — učí, IX 615

škody väčšej bod. nebolo, X 839

škodka lepša než škoda, IX 207

škodou sa uČiť, IX 614

škodou zmudreť, IX 602

škodu má, má i hriech, X 106

škola bez 1 žiaka bude, VIII 329

škola mu smrdí, III 255

škola nie zajac, III 40

škola svet, psota majster, IX 613

do Školy darmo nechodil, III 190

školská nemoc, VI 545

poza školu chodiť, III 190, 255

školu ledva ovoňal, III 255

školu 13. vychodiť, III 190

škrabať sa za ušima, IV 130

škrabe sa, kde nesvrbí, IV 424

škrečí a. sojka, a j., XV 91

škriepí sa o dušu, a j., V 617

Škripce naťahuje, VI 469

v škripci byť, XII 313

škrípe do zubov vylámania, XV 92

škufavého sa chráň, VI 185

škul. kráľom medzi slepými, VIII 894

škúli — obed mu sožrali, VIII 780

do šlaku vstúpiť nehodcn, XVI 338

šliak bod. ho metal! XVI 524

šmikeň má veľké ústa, XI 120

za šnôru zatiať, XII 440

šnúrku do hrdla kúpil, VI 381

šošovica (viz šušovica)

špatné podstlať, VIII 825

špatný a. čert, VI 113

po špatnom čase pekne, IX 82

na špendlíkoch stáť, IV 385

na špicu sa dostať, XII 269

špiky mu našiel, VIII 807

špilka v grgu, IV 537

šťastie*) a. do komína dym, XII 99

šťastie a mačka, XII 67—8

šťastie a priatelia, XII 57

šťastie a rozum, XII 55, 60, 62, 64

šťastie a závisť, VIII 591

šťastie bez požehnania, XII 70

šťastie ho prenasleduje, XII 100

šťastie je vrtkavé, XII 212

šťastie mu svitlo, a j., XII 340

šťastie na tenkej niti, XII 210

šťastie nešťastím (a opačné), XII 65

šťastie nocľahy mení, XII 213

šťastie oči slepí, atd. XII 69

šťastie sa jej triafa, VII 390

šťastie sa trúsi, nešť. sype, XII 150

šťastie si sám pohubil, IX 337

šťastie slepé, XII 543

šťastie u bláznov, XII 53 — 4

šťastie u Šelmy, a j., XII 56

šťastie za kým, za t. ľudia, XII 73

šťastie, že grgy nezlámal, XII 331

v šťastí nedúfaj. XII 215

šťastiu dierky zapchať, XII 66

367

šťastiu never, XII 214

šťastlivý vždy — nikto, XII 211

šťastnému dobre ide, XII 58

šťastný nebuď pyšný, IV 510

šťastnému i vo snách, XII 59

šťast. cestu, po kolená blata, a j., XVI

596
štebot a. lastovičky, V 259
štedrý nosí holé bedry, X 101i
štédrost, X B, odst 14; 1 7
šteká a. pes, V 618
šteky strielajú, XI 428
štence prvé do vody i X 1173
stésH, Xll, odst. 2
v štestí či. zapomína, XÍI 71
štésti nestdlost, XII, odst. 4
v Štestí nezhrdni, XII 72
štica bude prašťať, XVI 484
Šticu vytriasť, XVI 187
za štich na klinček, XI 179
štipku soli doň nezaviaže, XIII 164
za štyri a za 5 bez 1, II 289
šturmuje k mešku, X 970
šuga mága, II 296, XVI 518
šuhaj a. panna, VI 127
šuhaj do radu, VI 44
šuhajko záhorský, XIII 265
šuhaj, svet ho nevidel, VI 127
šuhaj úbohý — 2 nohy, X 306
šuchotu kto sa bojí, IX 45
i šupka pekná v p. háboch, XIII 120
šustu minúť, VIII 1295
šustu neujsť, XVI 463
šušku borovú dostať, XVI 131
šušovica zadok otvára, XIII 53
šušovice jej netreba, VI 128
od šušovice pekný, XIII 52
šušovicu rád jie, VI 128
švagra mať, XIV 207
švec má najhoršie boty, VIII 920
švec sa neporúbe, XI 117
švekra — pol pekla, VII 875
švoger huncút. Víl 835

Tabak sadiť v zime, XII 418

tacká sa a. kačka, a j., XV 51

tácky vozí po kuchyni, XI 136

tadadom — z blata dom, XI 603

tafaty a záplaty, X 270

ťahá a. kôň, X 527

ťahá ani smrť, a j., XI 513

v ťahaní sa vystiera, XI 513

ťahá sa a. vlk po bruchu, XV 52

ťahá sa doň a. čert do radnieho, VI 366

tají do duše, V 210

tajnosť drž u seba, V 285

tajnosť nie cudziemu, V 266

o tajnosť sa pýtaj detí, V 533

taký nie, ani onaký, IV 613

tak je k nám a. k vám, XVI 595

tak, tak, ale z chyže jak! XII 469

1. tak, 2. tak, všet. naopak, VIII 931

takto rečme, ta sa vlečme, XVI 643

*) Jiná viz níž stest — poncváč dobije slovensky jest šťastie i štestie, Štestia.

Digitized by

Google

368

tam sme, kde sme boli, XII 470

z tanca ledva nohy vláči, XIII 253

tancovať (jak), XUI 266, 269

tancujem. Pane Bože (jak), III 113

tancuje sa s ňou (jak), XIII 261

tanec, XIII, odst 5

tanečník a. za vozom opálka, XIII 267

s taniera svaliť, VIII 794

s tanistrou na koštiale, VI 658

tanistru daj — obliecť sa, XIII 174

táia a. na mukách, a j., V 714

tára, čo slina donesie, V 714

tára sa a. had po Brtomile, a j., XV 53

ťarbák ho pozdravil, III 290

ťarbák si sám zavadzia, IX 548

ťarcha je pod vozom, XIII 219

tatárbohov v tv. materi! a j., XVI 578

na tátošovi letieť, XI 512

Tatry — slov. vatry, XVII 12

ťaží, ľudí kazí, X 519

ťažkú fúru nesie, X 540

ťažké a, centy, a j., XV 256

od ťažkej nemoce žiadať, X 954

ťažký kríž, Vn 588

ťažko do povaly vŕtať, IX 550

ťažko jesci, nesce lezci, VI 244

ťažko páperie pustí, X 972

ťažko ti to padne! XVI 410

ťažko vodiť, nechce chodiť, IX 27

ťažoba z neho vyzerá, VI 540

o tebe za tebou, V 437

tékotnost, Vil odst 7, a

tékotnost, úsloví o ni, VII, 630—37

tela a ducha nesrovnalost, VI, odst. I

tela a vôl, III 134, 137—8

teľa, čoby vraveť vedelo, XI 523

teľa dobré — pol kravy, XI 437

s tela dolu ide, a j., VI 543

teľa, donesie ti veľa, VIII 977

tela drzeni, pohyby, XV, odst. I

z tela ho ne vyrežem! VIII 1262

teTa na Tade, XII 188

o teľa prú a. o kravu, IX 469

teľa skôr než jeho naučí. III 257

teľa svätojánske, III 257

telies' komu, tomu reve, VIII 1200

telo, VI

telo a. cesto, VI 62

telo a. červené súkno, VI 554

telo a. kremeň, VI 39

telo nech padá s neho! XVI 565

temä má mäkké, a j., III 258

na temä padnúť, III 258

v temä urazený, III 187, 258

temianom okúriť, VIII 752

tenká — bičom by preťal, VI 96

tenká na preštiknutie, VI 96

tenké a. vlas, XV 257

tenké brucho, VI 437

tenký a. bobový snop, VI 96

tenký a. hlísta, a j., VI 96

tenký obed, chutí večera, VI 256

tenký súkenník, X 329

tenko pľuje, VI 272

tenšie krájaj, X 763

teplé a. lúh, XV 223

teplejšie o 1 kožuch, XIV 235

teplý nie, ani studený, IV 614

teplo a. Cigáň, v saku, XV 224

teplo a. v lázni, XIV 258

teplo a. v starej izbe, XIV 258

na Teréziu každý oberá, XIV 85

testiná mu a. dievča zomrela, VI [ 391

teším sa, že sa radujem, IV 322

teší sa a. sedliak žatve, IV 315

teší sa, len mladne, IV 314

tetka Trápelka, IV 115

tchor v cudzom škrtí, X 1205

tiahne sa, kde sa liahlo, VII 911—12

tiekol tadial celý Dunaj, XIV 229

tichá voda, VIII 559, 561—2

tichý a. ovečka, a j.. IV 381

ticho a. v kostole, a j., XV 202

ticho, lístok sa nehne, XIV 189

tt'chost, XV, odst. 9

a. ty mne, tak ja tebe, VIII 56, 59

týka sa ho, omy ká sa, V 140

z tisíc 1 to nevytrpí, XII 240

tiskať a. tekvicu do vody, X 579

po tituli čo — nič v škatuli, X 254

na týždeň sa najesť, VI 411

tkáčka svätodušnia zlá, XI 169

tkáč slepý, III 297

tkáč, súkenník, mäsiar (o odevu), XIII

108
tlačiť možno za ním, V 739
tĺcť a. starú halenku, XVI 188
tik je z neho, III 233
tlstá sviňa nie s chudou, X 134
tlsté bolo, pohorelo, X 764
tlstý a. komár pod kolenom, VI 82
tlstý a. svieca, VI 97
tlstý a. sviňa, VI 61
tma, XV, odst. 8
tma a. v roku, a j., XV 188
tma keď sa už černela, XIV 295
tmavé a. hrob; — noc, XV 188
do tmavej noci (pracovať), XIV 297
po tme a. v noci, XII 237
po tme húdol, VIII 541
tmy velké idú, XIV 209
tmolí sa a. tôňa, VI 547
točí sa a. mucha na jar, VI 547
toľko a. čečiny, a j., XV 329
toľko a. červených myší, a j., XV 331
toľko moce, že strach, V 718
Tomáš neveriaci, IV 151
tôňa za človekom, XII 165
topí sa, britvy (a j.) sa chytá, XII 132
v torbe ma, zji i na horbe, X 694, XIII 200
totoznost nékoho, XVI, odst. 3
tovar dobr>' kupca nájde, VII 289
tovar groš, oidomáš 2, XI 317
tovaryš na ceste, XIII 212
tovar planý obrehujú, XI 256
tovar spravodl. nezkapc, >'.VI 12
trafiť do diery, a j., XII 43w
trafiť do srdca, a j., V 645
trafiť medzi holuby, III 328
trafiť mu na liek, a j., XII 343
trafiť na hrču, a j., XII 298
trafiť na svojho, II 347, V?II 7*5

Digitized by

Google

369

trafiť po slepáčky, III 277

v Trantárii; v Sitne na dne, a j., XV 367

trápení XII, odst 3

v trápení a. bez rozumu, a j., XII 256

trápenie — korenie, IX 136

trápenie svoje má každý, XII 162

trápenie zapiť, VI 333

bez trápení v svete není, XII 159

trápi sa či. do smrti, XII 160—1

trasie randami, a j., X 331

trasie sa a. osika, a j., XV 54

tráva pri vode, XI 394

trci frci kňaz Ondrej, XVI 146

trčí, kde ho strčí, IV 636

trčí to tam! XII 470

tresce B. Šelmy, II 346

tresk (a j.) a. v súdny deň, XV 204

trest, íly odst 7

trestajúceho sa netresci, 11 178

trestaný tým, Čím hrešil, II 154

trest po hriechu, II 179

trest pozdejší väčší, II 176

írest soudni, VIII D, odst. s d

trestu prominuti, VIII D, odst. 5, e

do tretice dobrého, XV 304

trhan tr-vi neubh'ži, II 240

trhá sa pod ním všetko, XII 313

na trh (a j.) ne so všetkým, V 299, 310—11

trh platí, t. tratí, XI 262

trhu prvého sa drž, XI 261

trieska dvermi a. na svatbc, a j. XV 135

trieska neďaleko kláta, VII 684

trieska za uchom, IV 401, VIII 701

triesky sú tesárove, VIII 1223

triesky v obe strany, VIII 1074

trieskou pod nosom, VIII 225

triesok nenarúbať z neho, IV 471

triezvy myslí, opilý povie, VI 292—4

TrikráTová zima, XIV 121

trkotať a. vo mlyne, V 254

tŕňa sa chytá šípa, II 261

tŕň sa z mladi ostrí, VII 109, 110

tŕň ten je tam! XII 470

tŕň v päte; — z päty, VIII 796, XV 348

tŕň zavčasu škrabe, VII 108

do troch načítať, VIII 546

trochu mimo, ostatnie von III 328

tromf na tromf, VIII 829

troms tromsom, IX 552

trpelivosť cnosť, VIII 189

trpélivost, IV, odst, i8

trpélivosti cena, IXy odst. 4

trpélivosti kone c, V Hl A, odst. S

trpelivosť najlep. zelinka, IX 137

trpelivosť ostatnia, XII 355

trpelivosť všet. premôže, IX 137

trpeť a. trpielka, XII 382

trpeť a panovať, VIII 187—8

trpeť nesamému lahšie, XII 133

trpí ako vinovatý, IX 264

tŕpka dobrá, VIII 190

trp! naveky zle nebude, IX 137

trp telo, na svet si chcelo, XII 157

trúb do zad. hlúpemu, III 239

trúbi sam pred sebou, V 168

trúbiť o jednom, IV 106

Ad. p. Záturecký, Slovenská pfisloví.

truc na truc, VIII 829

trúdy púšťať, a j., IV 245

truhlu ukradli, klúč tu! X 1232

trúngom sa premáha, a j., VI 367

trvá dlho a. vian. pieseň, XV 352

na tščo srdce, VI 264

tučné telo — chudá duša, VI 3

tučný a. baran v jaseni, VI 66

tučný a. medveď a j., VI 66

tučný kôň až sa trasie, XI 523

tučný od lenivosti fučí, X 488

tučnost, VI, odst. 4

tuhé a. Jánošíkov pás, XV 258

tuho nabil, ako vystrelí? XII 389

tuhší slabšieho údolie, VIII 1186

túla sa a. sova v noci, a j., XV 56

túla sa po planietach, VII 219

tupiť i blázon umie, V 460

Turek za pätami? IV 82

u Tutulov, XV 369

tuzba, IV, odst. 4

túžba pastierikova, IV 50

túžba valachova, IV 51

tväŕ, VI, odst. ó

tvár a. lalija a 2 ruže, VI 112

tvár a. lopár, a j., VI 129

tvár a. mliečko, a j., VI 112

tvár duše obraz, IV 13

z tvári mysel žiari, IV 16

na tvári mu videť, IV 17

na tvári sa zjaví (co), IV 7

tvár jej kvitne, ruž., VI 129

tvárka Ihárka, IV 14

tvárka nie Ihárka, IV 15

tvár mrzká a zrkadlo, V 143

tvárou na Krista atd., VII 790

tvár zapálená, II 27

tvár zkríviť, IV 432

tvrdá šija, VIII 265

tvrdé a. kremeň, a j., XV 226

na tvrdé drevo t. klin, IX 504

do tvrd. dreva kyjanka, IX 487

do tvrd. nerád vŕta, X 573

do tvrd. zaťať, XII 249, 253

2 tvrdé kamene. VIII 140

tvrdé o t. iskri, a j., V 547, 569

na tvr. kŕč tv. klin, IX 505

tvrdý orieštek, XÍI 250

tvrdo, potom hrdo, IX 129

tvrdošani tvrdošejní, IV 173

tvrdo uvarený, IV 159

čím tvrdšie, tým hrdšie, X 255

tvrdza naň došla, XII 301

tvrdza — smrdza, a j., IV 202

tvrdza — trudza, XII 118

Ubijú, plakať nedajú, VIII 1102
ubiť a. hlinu, XVI 189
tuta, VJ/l A, odst. II
uctia, akého vidia, VIII 317
uctil ho a. sviňa mech, V 619
uctili sa, pak vyctili, V 601
účehiost, XII, odst. 10
v učení nedbalost, ///, odst. 3
učený s neba nepadá, III 52
učeň — mučeň, XI 107

24

Digitized by

Google

370

učitel a škola, IIl 31

učiť sa do smrti, III 34

učiť sa nie hanba, III 53

uč sa, budeš kňazom, Vil 111

uč si deti kašu jesť, VIII 424

udala sa sama na sa, VII 792

udať sa na koho, VII 788

na udici zaviaznuť, XII 315

údy zdravé milé ti? XVI 401

udrelo mu na hor, na dol, VI 579

udrviť a. hnidu, XVI 189

udusilo ho bodaj! XVI 534

úfa či. do smrti, XII 649

»úfaj« vedie na vrch — sotí, IX 416

»úfaj« veľký cigáň, IX 417

úfal sa, už sa vyúfal, XII 422

úfané najskôr ťa minie, XII 179

po úfaní ľudia kapú, IX 415

úfa sa nečo, tedy chváli, VIII 531

uhádnul — je čert, a j., XVI 61

uháňali ani s mladou, XV 157

uhlie páli z kaz. dreva, X 285, 982

pre uhlie si prišiel? XVI 594

od uhlíka nebude žrenie, XVI 720

uhly podopiera, X 589

uhly trieskajú od zimy, XIV 234

uhľom do kochu poznačiť, XVI 148

uhoľ žeravý hreje druhý, VIII 344

Úhor brat, atd., XVII 18

úhor dobre rodí, VII 610

uhorený a. hlaveň, VI 130

Uhorský most. atd., XVII 19

do ucha nie, ani do brucha, V 720

mimo ucha púšťať, IV 175

ucha urež, nastav brucha, XII 163

uchytil to a. čert dušu, XV 136

uchytiť z popred nosa, VIII 847

na ucho isť, VI 461

1. uchom dnu, 2. von, IV 175

ucho sa mu nesohne, IV 175

ucho si nadrapiť, XV 197

na ucho si neberie, IV 175

ujme sa a. vŕba, IV 35

ukázať a. na dlani, V 732

ukazuje sa mu čo, III 228

ukáž palec, chce dlaň, VIII 474

ukladáš sa mu, je horší, VIII 677

úklady, VIII A, odst. 23, m

o úkladech slovesa, VIII S4S

ukradené hladať, X 1199

ukradlo sa mu, VI 586

ukradnúť a schovať, X 1258

ukŕča sa a. zajac, XV 57

ukrivdeného výčitky, VIII D, odst. S, b

ulej totka, svák streb, XVI 647

ulicu behať, VIII 1289

na um čo zišlo, keby prišlo! IV 92

umélosty IÍI, odst. 8, a

umelosti cena, III, odst. 2

v umelosti cvičení, III, odst. 3

umelo s t zdanlivá I II, odst. 4

umieral bod. a ožíval! XVI 538

umyl ruky a. Pilát, V 116

umyl sa a. mačka labkou, XIII 189

umýva sa na slávnosti, XIII 186

umývať bys* sa musel krajšie, XVI 137

umývať sa z Čoho, a j., V 124

umný — nerozumný, III 141

umočený a. máček, XIV 206

umoČil, ten i osuší, XI 350

umom — vreckom, III 163

umrel Kr. P. i za mňa, VIII 20

umrel, pri dobrej pamäti, VI 681

umrel tak a. žil, II 146

umrel — už tam! nôžkv sem tam! XIII

250
umrel zo zdravá, VI 681
umrem — neshorím, VI 649
umre stryná, bude iná, VII 612
umreť si žiada = vydať sa, VII 293
umreť s tým, s čím sa narodil, II 201
umrláček volá (jak), VI 651
na umri. truhlu dobré, X 366
umrlé hladať, X 771
umrli (mnohá úsloví o nich, poČínající slo-

vem >už«) VI 682—3—4
umu dosť, rozumu málo, III 142
upadnutí, XV, odst. i
upečieš ho — nebude tam, IV 284
upekli ste ma, sjedzte ma! VIII 130
úpek velký, XIV 184
uporajil všetko, X 818
úr-ady jednotlivé XI, odst. 3
úrad kaž. má chvost, XI 41
úrad komu, tomu í rozum, XI 42
tiŕadnictvi vubec, XI, odst. 2
úradník dobrý sebe i pánu, XI 90
úradník — úkradník, XI 91
urážka. V, odst. IQ
na Urbana sejú lan, XIV 37
Urban ešte bradou kýva, XIV 39
Urban s pece, potom teplo, XIV 40
po Urbanu mráz, XIV 38
do úrihu, XV 300

urobí, čo mu na očiach vidí, VIII 6 !u
urobiť a rozkázať, VIII 918
urob sám, čo môžeš, IX 24
na úrok Bohu dávať, X 997
usadlý a. havran, XV 58
úsad zaťal, VI 549
usamili ste — sväté, V 408
usilovnosť vŠet. premôže, IX 35, X 453
usiluje sa sebe, i druhému, X 4 42
úsmev a. Cigáň; Kubo, IV 346
úsmev a. pečené prasa, IV 346
usrozuméni. V, odst. 27
ústa a. gáple, IV 644
ústa — dierka — roznosielka, VI 282
ústa drahé, V 362
ústa drž na hŕbe, V 269
v ústach čo sa mrví, V 252
v ústach ho omála, V 482
po ústach sa nebij, V 93
po ústach sa plieska, V 101
v ústach žaba, V 362
z úst akoby vzal, V 739
ustalý a. kôň, a j., X 543
ústa mu nabehly na to, VI 273
ústa mu pretrel, VIII 741
ústa mu zamknul, V 362
ústa ním vyplakuje, V 482
ústa otierať o koho, V 482

Digitized by

Google

ústa otvoril a. vráta, a j., XV 37

ústa plné, hladné oči, X 268

ústa pozlátiť zaslúži, V 733

ústa rozdrapiť, III 247, V 359, 362

ústa si dratf, IV 164

ústa si utri od toho, XVI 147

ústa si vymyj, V 728

ústa si zapchaj, V 331

ústa soder, nenakriatneš, IV 166

ustávanie, plat malý, VIII 998

ústa zašiť, a j., V 461—4

ústa zatváraj, oči otv., IX 232

z úst do zádrenia, V 674

s ústy na chrústy, III 314

z úst kypí, vybúsi, V 177

z úst, mimo uší šust, IV 175

do úst nesenému never, XII 173

z úst pena, aj., IV 468

ustrnutí, X Vi, odst. 4

do úst sa dostať, V 482

z úst sa vyšmyklo, V 331

od úst si utiahne a dá, VIII 642

z úst teplo i zima, VIII 568

ústiipnost, neústupnosti VIII A, odst. ô. ;

23, d, m
z úst zadok si nerob, V 93
v ušiach má kameň, III 217
v ušiach má muchu hluchú, III 217
na ušiach si sedí, III 217
uší hrubých či., IV 175
ušima čuj, nie zadkom, III 173
uši mu narástly, III 2o0
do uší mu zaľahlo, VI 208
uši nastav, V 383
uši nastrčiť, III 172
uši naťahovať, IV 116
uši obtiať, a j., XVI 423
uši plné kriku, XV 196
uši tenké, VI 200
uši tŕnim zarastlé, IV 175
uši v bruchu, VI 408
uši vystriekať, III 171
za uši (a j.) vyťahať, XVI 196
utajil sa a. žaba, XV 59
utekaj, ide príval, VI 400
utekal a. Adam z raja, a j., XV 60
útek. akoby ho čerti hnali, a j., XV 60
útek. a. Cigáň s listom, a j., XV 60
útek. a. čert s krivou dušou, a j„ XV 60
útek. až mu slnce za chrbtom — a j., XV 60
útek. až sa za ním kúrilo, a j., XV 60
útek. kadiaľ hladšie, a j., XV 60
útek. len tak opätkoval, a j., XV 60
útek. paripy nedohonia, a j., XV 60
útek. zazerať ho nebolo, a j., XV 60
útek (úsloví o ném). XV 74 až 79
utisneš sa ešte na mňa! XVI 504
utisnutý a. polpalčck, VlIÍ 781
útku sa nedostáva, V 736
utopiť sa — v hrachovine, IV 606
utratiť všetko, vš. vyhrať, X 1177
útrovu B. nahradí, VIII 284
utŕžiť si, a j., XVI 458

♦) Jiná »už« víz >umrlí.«

371

uvarený nie, ani upečený, IV 386

uverený sám v sebe, IV 557

uviaž stenúc, povezieš smejúc, XIII 220

uvidíme, kto je pánom, VIII 869

uvreť a. maslo, XIII 71

uzda pozlátená, II 214

úzka mu je cesta, VI 370

úzkostlivost vzhledem na majetek, X B,

odst. 10
do 1 uzla zaviazať, X 979
uzlík si urobiť, III 170
uznalosti v svete málo, VIII 482
uzol a. vrabčia hlava, XI 181
uzoľ je tu ! XII 483
už je deň — ven! XIV 305
užij, kým máš, X 772
užij, kým íiješ, X 989
užil ho (výprask), XVI 162
na úžitok a. psovi tráva, XII 259
užíva, kto odbýva, XI 560
uživ dni dle ob časnosti, X H, odst. S
už*) je s tebou het! Xli 487
už je tebe od toho! XII 488
už sme dobrí! XII 490
už sme my raz tu! XII 491
už sme z nikä, XII 494
užuj, potom vyslov, V 315

po Vačku sa plesknúť, X 1035

za vačok ho potiahol, X 1094

vadia sa a. Cigáni, V 620

vadia sa, tu čerti kutia, V 578

vadia sa, tu zle vravia, V 577

vahany vyŠkrabovať, VI 469

1 vajce — hrniec polievky, X 353

1 vajce málo, 2 mnoho, IV 396

vajce múdr. a. sliepka, VII 62, 65

vajce po prvé priŠlému, XVÍ 588

vajcia by vysedela, IV 650

vajci pečenými rihať, VI 582

vajci za vrabcí, X 729

vajcom nie skalu, IX 553

vajcom preťažíš náklad, IX 488

vajcom za volom hádzať, X 1159

a. z vajíčka vylúpaný, VI 116

valach a Cigáň — jedno, XI 159

valachov sto, 1 ovca, VIII 868

valach sa raduje (kdy), XI 158

valasi povedia na vlka, VIII 1188

valaška, cedidlo — bydlo, XI 160

Valent žení vtáčky, XIV 145

vale tomu dať, XII 414

valí sa a. olovený klát, X 591

valkať sa do doliny, X 583

od válova do brloha, X 575

vápenicu na dom zapáliť, VI 510

vardať, VI 524

varené nie, ani pečené, V 688

varený, pečený bol u neho, VIII 676

vareška do kaž. hrnca, VIII 406

var ho šibe, VI 549

varí po jednom hrachu, X 960

vari še, nej še vyvarí, IX 155

24*

Digitized by

Google

372

var nevar, keď niet čo, X 333

varovať sa lep. a. banovať, IX 211

varovkyňa najskôr, VII 625

varta pri hrobe Kr. R, VIII 67

na varte nebol dlho, VI 669

varuješ, nagazduješ, X 640

varuj glovy, pobije ti gnidy, XI 162

varuj sa, B. pomôže, IX 16

varuj sa ho a. besn. psa, VIII 782

vo vašku má, má v hlave, X 25

Vavrinec — oČi na klinec, XIV 65

Vávro uteč! X 520

Vávru má pri sebe, X 566

väža babylonská, V 723

váza to a. šefran, XI 312

väža vysoká, vel. tôňa, VIII 1035

váži cent. Čo povie, V 607

váži si to a. 2 oči, XV 137

váži si to a. slinu, IV 172

vážiť je prisahať, XI 226

včas hore, X 544

včas líha, neskoro vstáva, X 523

včas vedeť — ostareť, VII 14

včašie vstať, keď oklamať, VIII 735

včela mäd, had jed, V 583

včela mäd, svada had, V 582

včela na jar za grajciar, XI 527

včely, XI^ odst. 8, c

na včely aký rok, t. na ovce, XI 525

včeličky — kravičky, XI 529

včely dolu, murári hore, XI 156

včely kvetu, gazda letu, XI 355

včely majú velké právo, XI 530

včely šly na Zdychavu, XI 532

i včelka sa bráni, VIII 9

včera hop! dneska rob, X 452

včerajší som už nie, VII 121

a. včera, tak dnes, XII 584

vďačnosť a pšenica, VIII 490

vdavkjy Víl, $dst. S, e

vdova slamená, VII 585

od vdovca starší, VII 458

vdovec, kolko máš detí? VII 384

vdove čert štetky požičal, VII 619

vdovica — lavica, VII 616, 620—1

u vdovy chlieb hotový, VII 618

vdov s tv i y V 11^ odst. 6

na vdovu korbáčik, VII 617

veci jednotlivých povaha, XV, odst. 14

vec každá do času, XII 594

vec kaž. má líce i opak, XII 612

vec kaž. má príčinu, XII 613

vec kaž. má svoj Čas, XII 595

vec kaž. na daČo, XII 614

na vec pozor, nie na reč, VIII 1084

vec tá má dlhé chvosty, XII 497

vec tá nemá klaníc, XII 497

vec to na psa, XII 497

vec za vec, darmo nič, VIII 71

večera krátka, noc lahká, VI 257

z večera na ráno nezbýva, X 316

večer čo sebou donesie, XII 218

večer deň chváľa, XII 220

večer psov derú, X 1190

večer sa obúva, ráno vyzúva, X 1245

večer ukáže, a. deň bol, XII 219

a. vedel, tak povedel, V 2

vedeť moc — ošediveť, V 535

vedeť o tom, čo bude po tom, XII 510

vedeť všetko dobre, III 14

vedeť všetko nemožno, III 12

vedie sa mu a. na mukách, XII 296

vedia radu isť (žebr.), X 741

vedli ho a. na jatku, XII 303

vecheť a špina, II 267

na veky nič netrvá, XII 641

proti veku niet lieku, VI 606

veku pribýva, žitia ub., VII 112

veľa na voze neuvezú, XVI 755

čo veľa, to veľa, VIII 259

velké a. svet, a j., XV 259

velké to slovo! V 329

na Vel. piat. to môže sjesť, XI 516

veľký vrch nesie, VI 674

na veľ. noc najem sa moc, atd., X 789

veniec odobral, VII 200

veniec slamený, VII 220

veniec zelený ztratila, VII 220

veno, VII, odst, 3, f, ; 4, c

veno bez Boha, VII 512

veprovi jarec na mysli, a j., IV 77

verbuje sa — chce sa ženiť, VII 293

veria skôr zlému a. dobr., V 503

na verímboha sa nechať, IX 314

verím, čo vidím, IX 419

veritelia si dvere podávajú, X 1097

veriť komu, VIII 247, 250—3

verme v B. drime sa, X 847

verník — berník, VIII 958

vérnost , nevérnost v zŕizeni, VIII B,

odst. 4
ver tomu, čo mአv hrsti, a j., IX 414
verujú, čo radi čujú, IV 68
veru, už ho berú, X 1021
veselá chlapina, a j., IV 365
veselá mysel práz. kapsa, X 521
veselý a. pri gajdošovi, IV 323
veselie — mohlo nebyť, XVI 618
veselý nemyslí na lekára, XII 52
veselost, IV, odst. 14
vesniČan, XI, odst. i
veta je už po ňom, XII 486
do vetra hovoriť, IV 177
do vetra reČi púšťať, IV 177
bez vetra nehne sa (co) V 516 — 20
po vetre kepeňom, IV 626
vetrík naň nesmie, VI 532
vetrík zlý aby ho neovial, a j., VIII 636
vetry šetrí, nebude siať, XI 383
vetry to roznesly, XVI 16
za vetrom plachty, XII 43
vetrom podšitý, VIII 714
vetrom sa živí, X 591
vezky kolko, tol. pessky, XIII 242
vezmi sane, a mňa na ne, X 552
vezmite ma, batoh sám, V 724
vhod, nevhod komu, VIII A, odst. /?
ýŕi vchdzeni do ciz. domu, X VI, odst. I^, a
viac očí viac vidí, VIII 360
Vianoce biele a zelené, XIV 113
Vianoce blato. Veľ. noc sňah, XIV 119
na Vianoce doma sedeť, XIV 118

Digitized by

Google

373

Vianoce jasné a tmavé, XIV 116—7
na Vianoce po gágorce, atd., X 788
do Vianoc haj, po V. jaj! XIV 115
vybačoval (zle), a j., X 820, XII 496
vyberá nekto z neho, VI 407
vyberá — preberie; niČ nemá, VII 300
vybitý na všet. kopytá, VIII 736
vybiť to z neho nemožno, III 248
vycibriť sa dobre, III 267
vydaj je krížová škola, VII, 330
k vydajú hotovať fkdy), VII 285
vydá sa za Hrabaná, VII 398
vydať sa, ale ako! VII 333
vydať sa, musí sa rydať, VII 331
vidí cez deravú dosku, VI 206
vidí, čuje cez 9 stien, a j., VI 206

vydieram sa (sice) — držte ma, VIII 282

vidí, kde nemá, IV 436

vidí len na druhom. V 440

čo vidíš, nemusíš mať, X 732

vidlami ho nezbudíš, VI 459

vidličky Adamove, XVI 210

s vidličky snadno spadne, X 727

vidno (víz svetlo)

vidomky nie, ani slepäčky, III 284

vydrží — vyhrá, IX 113

i vo Viedni ludia biedni, X 43

viechu naň vystrčili, V 485, VIII 1278

viem, čo viem, V 526

vie mená hubám, III 191

čo viem, to poviem, V 132

vie nemecky a. sviňa lat., V 762

vie, od čoho muchy kapú, VIII 734

viera aká, pápež t., VIII 870

viera nespasí, 11 66

viera v Boha, II 43

viera za morom, XII 577

viera zdochla (proč), X 1148

viery nemá, nechce kostol, II 64

s vierou kupčiť mrzko, II 65

vieru žiadnu netup, II 67

vieti očima a. velháň, XV 108

vietor a perie, VIII 777

vietor hviždí a. valach, XIV 227

vietor hviždí. Meluzína, XIV 222

vietor hv., trasú sa stromy, VIII 1047

vietor kam, tam plášť, IV 626

vietor kosti láme, XIV 109

vietor lapá do saku, IX 583

vietor po poli hladať, VIII 426

vietor pred druhým robiť, VIII 426

vietor sa obšíva, XIV 223

vietor sa zabil, XIV 228

vietor zašiel (dobytče), XI 485

vietor zkadiar, III 202

vie viac a. chlieb jesť, a j., III 193

vie všetko, len to nie, III 262

vygazdoval a. Barto na číkoch, X 795

vygniačilo ho, a j., VI 552

vyhladovelý a. doska, VI 273

vyhodíš, nelapíš, X 627

a. po vyhorení, XVI 116

vyhorel: za iných, a j., VIII 1242

vyhovárať — zapredávať sa, V 119

výhovorka dobrá — groš, V 117 ľJO

výhovorka ľahká, V 118

výhovorka sa nájde, V 121

vyhral z kapsy, X 1191

vyhranie prvé — chyba, X 1174

vyhráš na druhom, X 826

vyhriebsť zpod plota, a j., IV 98

vicha dze, rád by, VI 348

vychytiť ho malo, IV 228

vychytralosty A VIII, odst 23, h

východ väčší a. príchod, X 815

víchor, XI V C, odst. 4

víchor ho bod. uchytil ! XVI 534

vychová skôr a. pochová, VI 703

vychrákal — žobr. zabiť, VI 587

vychrákať sa z čoho, a j., XII 294

vychrámať sa z čoho, VI 531, 679

vychvililo sa, XIV 185

vykýchať sa z toho, VI 660

vyklala tá vec oči komu, IV 119

vyklopkal, nétlotkal, V 319

vyklubaný v svete, III 275

vykrámiť všetko, V 260

vykreše sa z neho, Vil 148

vykrúca a. nitku, V 128

vykrútiť sa neznal, V 108

vyliezajú a. sysle z dier, XV 158

vylihuje (a j.) a. pes na pazderí, X 577

vylihuje a. slon. X 592

vymazal ho P. B. z knihy. Vil 647

vymydliť, ak nenie krásny, XVI 406

od výmyslu sveta, III 331

výmluvy, F", odsŕ. s

vymotať sa a. Matúš Kantrov, XV 27

vymreli do kolena, VI 685

a. po vymretí, XVI 116

vymrihlad, X 297

vynáčiť koho, IV 227

vynadal: taký a taký, V 621

vina, na tom i kára, VIII 1225

vina názvy, XIII, ^3

vína nemáš, pij vodu, X 691

vina prvá, 2., 3., VIII 1226

od vína rozum sa tratí, VI 318

vína veľa, vefa svatieb, XI 396

Vincenta, voda v kolaji, XIV 122

vo víne utopiť, XVI 617

vinica — biednica, XI 398

viniču motyka, XI 399

vínko hlavu pomútilo, VI 375

vínko hreje, nešatí, VI 321

vínko páli, šiali, VI 322

víno a. voda, a. olej, XIII 91

víno čo sa vláči, XIII 88

víno, deti a pravda, V 160

víno dobré, d. ocot, II 103

vinohrad kopať (kdy), XI 397

vinohrad vysadiť, XI 395

víno i starého rozihrá. XIII 79

víno jazyk rozvíňa, VI 317

víno len za peČenkou, VI 336

víno na cepe dobré, XI 249, Xm 75

víno nerazí vrecom, XIII 90

víno skáč, pivo sráč, atd., Xm 80

víno to šlo cez vody, XIII 89

víno za mladi kysne, VII 27

víno za nos, pivo nazad, atd., XIII 81

víno Židom krstené, XIII 89

Digitized by

Google

374

vyňuchal — vyštuchal, VI 574

vyobliekaná a. lalija, Xľl 169

vyparený a. varom obliaty, XV 227

vypasený a. bujak, aj., VI 67

vypercholiť sa, X 92

vypchať sa daj ! XVI 315

vypínania príčina — hlúposť, IV 480

vypiť suchou hubou, XVI 235

vyplakať sa nechaj ho, IV 332

vypľuj hrkeri XVI 236

vypral čerta, XVI 194

výprasky X VI, odst. 13

o výprasku slovesa, X VI, 203, 437, 43Q — 7/

vypriahnuť, X 332

vypsiť sa. III 36, VIII 746. IX 595

viray II

vyrástol a. svrčina, VII 149

Čo vyrekne, to vyštekne, V 618

vyrobil sa a. krava na ľade, X 583

na visalku iď! , a j., XVI 320

vyschne blato, bude leto, IX 122

vyschnul na triesku, a j., VI 553

visí a. psovi uši. a j., XV 170

visí, keď musí, XII 640

výskaj, keď preskočíš, IX 408

vis, kde si sa zavesil, VII 471

vyskočil a. jeleň, a j., XV 61

vô výslovnosti cvičení, X/X, odsi. 2

s vysokého koňa, IV 559

vysoký zchod, ťažký pád, IV 491, 494

s vysoká hfadeť, IV 559

vysoko hlavu, IV 559

vysokomyslnost, IV, odst. 21

vysoko slnce? VI 266

vysoko rúbe, nízko padá, IV 492—3, 495

vyspíme sa na to, V 334

vyspí sa i na kameni, VI 440

vystač kelo, telo pristac, X 724

vystane z neho všetko, III 278

vy stíska — vyzíska, 667

vy stojí a. šindel na dachu, XII 304

výstrahy zivotni, IX

vysuši Še, vykruši še, IX 102

vysvietil (a j.) mu dokonale, V 631

vyše pravá jest toho, a j., XV 309

vyše seba chodiť, IV 560

vyšiel na mizinu, a j., X 335

vyšíva plátno za 9 kachly, VI 686

vyškudlý a. chrt, VI 97

vyšlo na neho, VIII 1267

vyšlo z jeho vyhne, V 489

vyšmyknul sa a. ryba, XV 62

vyššie ďalej, dovidíš, III 33

s vyšším sa nesnádiť, VIII 1191

vitaj, nič nepýtaj, XVI 160

vitaj prišiel, skoro pôjdeš? XVI 160

vitr, XIV C, odst. 4

vytrel mu fúzy, VIII 746

vytrhá sa, XIV 187

vytrieliť čo, III 261

vytrpení za jiné VIII D, odst. 3, a

na vytrpení záleží, IX 137

vytrvalosi, IX, odst. 4

vyvalil oči a. plánky, XV 109

vyvalil sa a. sud, XV 63

vyvafuje sa a. máček, X 592

vivat runda, hromy bijú! IV 651

vývod nie, ani rozvod, V 719

vyvraveť sa nechaj ho, V 558

vyvrsovať zkäde? X 1089

vyzerá a. božie umučenie, a j., VI 555

vyzerá a. obrážtek, a j., VI 555

vyzerá a. s kríža sňatý, VI 555

vyzerá a. smrť, VI 555

vyzvidky. V, odst. 18

vyzvlieicol sa, XI 70

vyžiť jak pes vev studni, X 336

výživa, X

vyživiť nie, nežeň sa, VII 721

vláča sa za ňou, Vil 221

vláči a. zmok, X 978

vládnejší — múdrejší, VIII 1048

vlasa dobr. na ňom nenechal, V 476—7

vlasa dobr. na ňom niet, II 330 — 1

vlasa nemá svojho, X 1093

vlasa pol piata, VI 144

na vlase viseť, XII 270

vlasy, VI, odst. 7

vlasy a. jež; — klince, aj., VI 149

vlasy červené — srditý, VI 187

vlasy dlhé, krátky rozum. VI 136

vlasy dúpkom od strachu, IV 247

vlasy kučeravé — vrtkavý, VI 188

vlasy mu opuchly, X 593

vlasy na zuboch, IV 402

vlasy ostré a. škutina, VI 149

za vlasy pozvať, XVI 179

vlasy preto neošedivejú, XVI 97

vlasy sa ježia, IV 49, 472

vlasy si trhať, XII 247

vlasy vzal Žid, VII 213

za vlasy, za pasy — jedno, XII 225

kde vlas kde klas, XI 167

vlas na hlave sa nehne, I 4, XVI 91

na vlas neodstúpiť, IV 161, VIII 787

vlas okresávať, III 331

do vlasov letieť, IV 451

vlasov má a. žaba, VI 149

o vlas sedí. chybeno, XV 305

i vlas tenký má tôňu, XII 19

vlastné ohnište milé, VII 913

na vlastných nohách, X 278

vlastnosti osôb a veci rozličné, X V, odst. J 3

vlastnou Škodou zmudreť, IX 265, 614

o vlas zchybiť pozdlžky, XVI 769

vlci čoby ťa sjedly, XVI 316

vlci kde sa obúvajú, XXI 9

vlci na čo sú? VII 818

vlci tam budú vyť do rána, XIV 257

vlci to roznosili, XVI 16

vlčia tma, VI 201

vlčie bachory, VI 423, 431

vĺčka pre vlka bijú, VIII 1177

vlčko čo ham, to je tam, XII 661

vlčura nestačí, — líška, VIII 602

vlečie sa a. slimák s droždhmi, XV 64

vlečie sa a. smola, a j., X 594

vlečie sa, neutečie, IX 92

vlka by rozpučilo (kdy), V 551

do vlka by sa oddal, VI 262

vlka dolapiť; uliať, VI 556, XII 309

vlka ešte nezabili, už — IX 373

Digitized by

Google

375

z vlka nebude baran, a j., II 223—4

vlka nehnevaj, VIII 219 •

na vlka sálaš sveriť, VIII 970

vlka za uši držať, XII 309

vlka (a j.) zdrapiť, XII 309

vlka z hory vyštekať, V 561

vlka z hory volať, IX 224

vlka znať po srsti, II 137

vlk by sa zabil (kdy), II 220

vlk či na B. verí, II 219

vlk do jamy, II 350, 194

vlk i z čítaného bere, X 1207

s vlky žiť — s vi. vyť, VIII 441

vlk je pachtivec, X 926

vlk krivdí i súdi, VIII 1135

vlk má príčinu na ovcu, VIII 1190

vlk medzi ovcami, VIII 957

vlk nepýta, ale chytá, X 927

vlk nosí, až ho ponesú, X 1206

vlkolačný, VI 431

s vlkom spolky, VIII 359

vlkov biť, V 211

vlkovi barana vydrapiť, X 925

vlkovi horu ukazovať, VIII 413, 427

vlkovi mluviť >nebe,« II 221

vlkovi z hrtana ne vynes, X 923

10 vlkov tam bolo! V 202

vlk premení (jen) srsť, a j., II 222 — 3

vlk sa do vlka oddá, (kdy), II 241

i vlk sa ľaká dupotu, IV 211

vlk sa nasýti, lakomý nie, X 924

vlk sýty, baran celý, VIII 1100

vlk v diere, IV 439

vlk vlka nekole. II 242

vlk v rúchu ovčom, VIII 558

vlk za humnami, XVI 21

vlna tenká, husté mlieko, XI 470

vlny a výčeskov (kolik), V 230

vlnu dať lepšie a. ovcu, IX 210

vloni — nik nedohoní, XII 603

vmestí sa na každého dačo, XII 29

vnuci a starí rodičia, VII 794

voda (jaká), XIII 99

voda ani v čižme nedobrá, VI 339—40

voda čoby horela, XVI 68

voda dľa spádu tečie, IV 48

voda len pre žaby, baby, VI 338

voda malá, m. ryby, X 31

voda má terký jazyk, XI 582

voda mladým, víno star., XIII 98

voda mlyny, víno jazyky, VI 323

voda na jeho mlyn, XII 341

voda odnesie, donesie, XI 581

voda prvý liek, VI 492

voda rozum ncpomúti, XIII 97

voda stojatá smrdí, X 516—7

voda svätená, II 304, XII 478

voda veľká, v. ryby, X 31

voda vŕbová, XIII 87

voda za golierom, IV 428

vode bežať, kameňom ležať, VIII 408

vo vode poľovať, IX 585

okolo vody a nezamočiť sa, IX 315

vodilo ho nečo, XVI 62

vody málo zväčší oheň, XI 569

vody mútnej sa boj, IX 187

vody podať na starosť, VII 804

od vody sa vŠi ľažú, VI 337

vody slanej nezaslúži, X 573

vodiť ťažko (koho), III 51

vody už krčmár nalial, XIII 84

vody veľa ujde dotedy, XII 406

vody začiatok — koniec chleba, XI 583

vody zlé kde stávajú, XVI 319

vody žiadať na brehu, a j., III 219

vodopisnd pHsL a ýoŕek., X VII, odst 3

na vodu bez vesla, IX 253

vodu deravou nádobou, IX 585

vodu do Dunaja, X 1023—4

vodu do koša liať, IX 556, 559

vodu do mora, X 1022

vodu hľadáš, nájdeš oheň, XII 572

vodu káže, víno pije, VI 341

vodu pijem, jem, čím s . . . budem? X 173

vodu pije, nevodí ho, XIII 95

vodu piť — dlho žiť, XIII 96

vodu prelievať, III 293

na vodu rováš, IX 585

vodu v riedčici, IX 557

vodu zamútiť, VIII 560

vodu z kameňa nevytisneš, IX 560

na vohľady isť, VII 373

vojak, čo nie generálom, IX 26

vojak mladý — starý žobr., XI 189

vojak mrcha z neho, IV 217

vojak od bož. hrobu, X 595

vojakom je už Jano! XII 485

vojak starý — cigáň, korheľ, XI 193

vojak strieľa, B. gule nosí, XI 194

z vojenstva úzke vráta, XI 188

vojenstvi, X/, odst. ó

vojenst. pekné, ťažké, XI 192

vojna bez 1 vojaka bude, VRI 328

vojna je vojna, XI 195 — 7

vojna nie každému hojná, XI 196

vo vojne všet. nepobijú, IX 120

vôľa aká, chuť taká, XVI 601

vôľa a. keď dom horí, IV 397

vôľa cestu (a j.) nájde, IV 69, IX 39

vôľa dobrá ho zmrzela, IX 345

s vola dve kože nedrú, VIII 1103

vôľa ho trdzie, IV 438

vôľa ho zopsula, IX 344

vola pošli, donesie teľa, VIII 977

od vola star. učí sa ml. VII 679

vôľ bude volom, III 139

z vôle dobrej vyniesť, XVI 449

do vôle sa natešiť, IV 307

vôl hotový, len trávu, III 227

voly a. delá; chudé a. raky, XI 486

voly — bodaj boly! XI 487

vo vôli dobrej nájsť, XVI 436

vôl kedy bol teľaťom, III 211

volky malé, ale husté, XI 285

volky sa minú, zlá žena nie, VII 519

vôl má čelo vysoké, ale — III 140

vôl mlčiaci pil by, V 350

za vôľou chodiť komu, VIII 634

volovi na chrliát padá (kdy), V 677

volovi slamy, žeň povoli, XI 444

volov sto kúpi skôr (než — ) XI 443

vôl rychtár medzi kravami, VIII 893

Digitized by

Google

376

vôl starší — krok istý, VII 100

vôTu mu za svet nezlomí, VIII 648

vôl vyleží, XI 447—8

vonia a. koni zadok, XV 218

von nie, ani dnu, XII 275

vospust sveta lámať, V 703 IX 222

voš cudzia a vlastná, VII 829—30

voš darmo kašle, XVI 377

vošiel a. duch, XVI 24

vošky obuchom treť, XVI 187

vošky prebrať, IV 237, XVI 474

voš na 3. deň stará mať, XIII 179

voš svojská menej kuše, VII 869

voš ťa mrzí? kožuch do ohňa! IX 297

voš žobrácka horšie kuše, VIII 881

vousy, F/, odst. 7

voz bez oja, III 297

voz drgTavý, XIII 218

o voze ja, on o koze, V 692

vozia (a j.) sa po ňom, VIII 784

na 3 vozy ho nepobrať, IV 447

voz mastený — 3. kôň, XIII 217

voz na nebi sa obrátil, XIV 306

voz panna, kurva saňa, XIII 210

voz pomastiť, VIII 612

voz prázdny, III 114

vrabca zarobiť, hus stroviť, X 770

vrabce nebudú nádobné, XVI 492

vrabce o tom cinkajú, V 527

vrabce pod klobúkom, XVI 213

vrabce pri orlovi, X 29

vrabce s plota zajať, XVI 99

vrabci akí, chlapci t. Vil 667

vrabec dnes lepší (než — ), IX 383

vrabec kotný, IV 319, 341

vrabec osamelý, IV 298

vrabec v hrsti lepší (než — ), IX 388

a. vrana do zdochliny, V 589

vrana ku vrane, II 243

vrana kvákať neprestane, VIII 1163

vrana s pavím perom, IV 603

vrana vranu nekole, II 244

vrany kváču — šmárava, VII 169

medzi vrany — kvak. a. ony, VIII 447

vrany mu suzy chváču, VIII 717

vrany nad ním zakvákaly, VI 687

vrany prekvákal, VIII 740

a. vrany so vŠet. strán, VIII 1255

s vranou trafí na mrcinu, VIII 448

vrán veľa koňa sožre, XII 126

vrátené a. darované, X 1083

vráti, keď sa vyvráti, X 1099

vráť suka koláč! X 1099

vrava aká, sprava t, V 13

po vrave znať, čo v hlave, V 14

vravy mnoho, málo správy, V 231

vŕba, daj mi muža (jakého), VII 334

va vŕbe každ. to nerastie, XV 295

vŕby sa chytať, II 83

vrčí, nech mu nečo vstrčí, VIII 611

vrece aké, záplata t., VIII 889, IX 473

vrece nie pre 1 zrno, VII 627

vrece sa roztrhlo s nimi, XV 315

vrece si pozná záplatu, VIII 369

vo vreci kto je, II 251

do vrecka akoby mu nasr . ., IV 316

vrecka sa chytiť, X 1033

vrecko má suchoty, X 338

pre vrecko prísť o všetko, VI 291, X 730

vred ho naťahoval! XVI 533

vred teba metal! XVI 567

vredu sa týkať, V 320

vrešťať poza uši, XVI 348

vrchy kúria — dážď, XIV 168

vrchom a rovinou isť (jak), XIII 197

na vrch vynde všetko, II 1

vrie v ňom (jako co), IV 473

vŕšiť sa na slabom mrzko, VIII 194

vŕta mu v modzgu, VI 403

vrtí sa a. ciha, a j., X 545, XV 65

vrtký a. jašterička, a j., VI 46

vstaň holoritá, už svitá! X 596

vstaň, nič nenaležíš, X 454

vstať sýta, fahnúť nebitá, VII 325

vstáva, B. ho požehnáva, X 447

všadebol — neobstál, IV 294

všade bol — nevykonal, III 332, X 597

všade dačo jest, d. chybí, XII 663

všade ho je plno, IV 295

všade je zem božia, VI 707

všade pesstvo, v mlieku voda, VIII 565

všade primrzne, III 332

všade sa opchne, a j., IV 295

všade sa pletie, IV 295

všade sa vystŕča, a j., IV 604

za všahdajší sa modlíme, XVI 624

vsedni a nové^ IV, odst. 2

všednie nevzácne, IV 19

všetci do nohy, XV 333

všetci všetko vedia, III 13

všetci za 1 a 1 za všetkých, VIII 361

1. všetečka, 2. vravuška, VII 193

všetečný si Fahko utŕži, IX 347

všetečnost^ IV, odst. I2

všetkého upíchal, a j., V 613

všetkých psov (a j.) nadal, V 610

všetkých svätých pohľadať, V 623

všetkých vecí matf, IV 324

všetkými masťmi mazaný, VIII 747

všetkým sa fúbiť nemožno, VIII 484

všetko by sám pohltal, X 979

všetko do byle, a j., XV 302

všetko, iba kňaz chýba, XV 327

všetko len do brucha, VI 408

všetko mám, len to nie, XI 314

všetko mu oči kole, X 979

všetko ofrfral, ohundral, X 9:9

o VŠet. príde, kým zbohatne, X 248

všetko sladké — nemožno, IX 106

všetko tam, kde som sám, VIII 890

od vši čo viac, ber, X 624

vši do kužucha nesádž, IX 225

vši ma jedia, priat. nevedia, VII 862

i vši nás tak sjedia, X 762

vši pásť radš. a. robiť, X T 83

zo vší vytrasené, IV 523

v sudy hy /os t, IV, odst. 12

vtáci nie všetci pávy, XII 518

vtáča by viac sjedlo, VI 439

vtáča (čí jest), IX 396, 470

vtáča nájsť v hniezde, III 197, XII 93

vtáča sa zavčasu oberá, VII 113

Digitized by

Google

377

vtáčie mlieko mu chybí, X 284

vtáčik aký, klietka t. X 607

vtáčik aký, speváčik t, V 16

vtáčik aký, spev t., — rev — kvik —

šmyk — cvik, V 15
vtáčik — mrháčik, XI 140
vtáčik sadne na lep, XVI 498
vtáčik spieva, dajú mu, a j., X 401
vtáčik z klietky preč, IX 203, XII 435
vtáČky ani z teba nie, VI 567
vtáčky malé — hus, XIII 28
vtáČky na dreve ešte, XI 594
vtáčkovi pero, i krídlo, X 212
vtáčkov keď lapajú, VIII 566
vták aký, pieseň t., V 17
vtáka na udicu chytať, IX 587
vtáka nie prv a. klietku, IX 453
vtáka znat po speve, V 19
vták, čo do hniezda trúsi, VIII 431
vták každý inak, III 10
vták nie, ani ryba, XII 472
vtákom kríd., luďom ruky, X 367
vtákovi dosť preleteť, XIII 227
na vtákov lepom, IX 523
vták si rúbi hniezdo, VII 906
vták s vysoká — do sídla, IV 496
vzácne nenie lacné, XI 240
vzácny a. myšacienec, a j , IV 653
vzácnosti porovnania X V, odst. ló
vzdjemnosti výminky^ VII i A, odsi. 2
vzdychá a. sýty nad jelity, XV 93
vzdychlo sa mu (jak), XV 94
vzjať koho na krátko, a j., VIII 833
vzmáhaj sa, B. pomôže, IX 19
vzrúst nizký, útly, chybný. F/, odst. s
vzrust vysoký, pekný, mohutný, VI, odst. 4
Xantíp i teraz dosť, VII 547

Zábava, Vili A, odst. 23, n

zabažeť, VI 274

zabehne a. jasietka, XV 66

zabil by blchu na bruchu, VI 408

12 zabil, 12 porazil, IV 590

zabil si, máš dvoje, XVI 242

zabil si si, pij zo zadku, XVI 224

zabiť ho na dobre, X 951

zablúdiť si musel, XVI 588

od zábudku dávať, a j., III 220

zabudnul sa pomýliť, III 220

zabudnul vraveť, V 363

zabudnúť a. na smrť, III 220

zaceniť ľahko, ale platiť! XI 207

začal, — je najhorší, V 556

začals', konaj, JX 143

začiatok kaž. ťažký, IX 142—4

začína, — je vina, V 556

zadkom sa prikryť, VI 462

zadkom vyhadzovať, IV 533

na zadku dvere! X I 217

v zadku noha! XII 439

do zadku trúbiť, VI 508

po zadku, zapri zahr., VIII 937

zadnie dvierka, VIII 605

na zadn. kolesá sa obzeraj, IX 211

zadok mu dal ohňa, XVI 166

na zadok naklásť, XVI 178

zadok nie sklenica, VII 776

na zadok padnúť, IV 236, 597

na zadok (a j.) si utŕžiť, XVI 190

zádrapka, keď krivdí, hotová, VIII 1136

zadrhel sa v osídle, VIII 718

zadrhla sa s ním, VII 592

zadrž to u seba, V 334

záhalka — Čerta podhlávka, X 525

zahanbeni se, /F, odst. 10

do záhatia prísť, XII 286

záhybef, XII 316, XVI 30

zahľadel sa a. Eva do jablka, aj., XV 110

zahľadel sa do nej, VII 255

záhrada je a. všiv. hlava, XI 401

záhrada — náhrada, XI 398

v zahr. každej nerastie všet., XII 665

zahradnictvi, XI, odst. S, a

a. zahrajú, t. tancovať, VIII 1038

zahovára a. mrcha hudec, V 263

zahrabané to už, XVI 15

zahryznul do trávy, a j., VI 688

zahrmelo na holo, V 100

zahrmelo — neudrelo, XVI 378

zahubiť človeka nedaj, VIII 124

zahvizdnul Qak), XV 95

zachádzať a. so psom, VIII 785

zachádza s tým Qak), XV 140

zachmúrené je, XIV 211

zachodiť a. s vajcom, IV 383

zajaca lapiť Qak), III 304

zajaca vybehať, XIII 227

zajac (čí jest), IX 397

zajac labky líže, XII 349

zajac mal krátky chvost, V 107

zajacov dvoch naháňať, IX 361

zajacovi chrasť ukazovať, VIII 413, 427

zajac spí (jak), IX 233

zajac v chrasti, XII 407

zajac volá »kňaz!« II 84

zajac z kríka ktorého, III 202

zajačienec sjesť, IV 247

zajačik — beháčik, XI 140

zajdime na 2. brázdu, V 335

zajesť si robiť, VIII 172

zajtra čo urobiť, rob dnes. IX 434

zaklal by sa, ale — IV 606

zaklináni se, XVI, odst. o

zákon, VIII D, odst. 3

zákon aký, peniaze t, X 383

zákony a priestupky, VIII 1228

zákony naťahovať, VIII 1229

zákon tresce, nie hájnik, VIII 1227

zakopal živého, V 364

zakosílila sa. VII 578

zalejme tie žiale, Ví 342

na zálety chodiť, VII 245

zaliečať sa, VI 466, VII 256

zaľúbená — presolila, XI 134

zaľúbený po uši, VII 246

zamastený a. bača, XIII 192

zaméstnáni zvláštni, XI

zameškané nedohoníš, IX 432 — 3

zametať kde, kde nie, VUI 428

zamieľa a. omälom dobitý, XV 67

zamilovaný blchu sjie, VII 243

zamilovania VII, odst. 3, c

Digitized by

Google

378

zamyslený a. dub. peň, IV 132, XII 257

zámky stavajú (komu), IX 135

zámky v povetrí, IX 403, XII 404

zámky z oblakov — búrka, XIV 172

zamknuté, kľúč v studni, X 339

zam/čeni, V, odst. /2

zamíknul a. kukučka, V 355

zámok horní pustý, III 252

zamotať sa, a j., V 737

zamračený a. chmára, IV 427

zamrknút i osvitnúť, XIV 296

zamrzla voda a. múr, XIV 236

zamrzlo, len tak chrapští, XIV 237

zamrzlo na kameň, a j., XIV 237

zamrzne mu sklenička, XIV 251

zamrzne teľa v krave, XIV 238

zamrznutý a. cibula, a j., XIV 253

zanáša sa mu, VI 466

zaodetý a. lipa v zime, XIII 172

zápach, XV, odst. II

akoby zapálil na ňom, XII 238

zapálil sa a. krú, a j., IV 268

zapaprat — tu máš osuch, XVI, 102

zápisky a rčeni rúzná, X VI, odst. 20

zaplakala ho, VI 689

záplata a diera, V 126, X 91, XIU 107

i záplata zdobí, X 90

zaplať dlhy, a. druhý, X 1059

zaplatí, keď B. hudcom, X 1100

zapi. keď sa mu myš okotí, a j., X 1100

zaplatil pätami, a j., X 1100

zaplatil 4 týdne na mesiac, X 1100

zaplatil to hrdlom, a j., VI 690

zaplatiť do grajciara, X 1100

zaplatiť nemá — hotový cigáň, X 1068

zaplať za bryndzu, X 1100

zapoménlivost, IIÍ, odst. ó; 8, c

záprah nerovný zle ťahá, VII 323

zápražku spáliť, VII 586

zápreky klásť, VIII 844

zapriahnuť a potiahnuť, IX 184

zapriahnutý a. hovädo, X 546

zapriahnutý a. kôň, X 527, 535

zaprisahať sa na lačnô, XVI 72

zarastený a. medveď, a j., VI 152

zareval (jak), XV 96

zarikáni se, X VI, odst. 6

zaHkdni se zlobivé, XVI, odst. J S, c

zármutek, IV, odst. IJ

zarobil moc, nemal nič, XI 243

zarobíš — kryj ; utratíš - pij, X 775

zarobiť na blate, X 782

zarob krvavé, jedz pansky, X 233

zásmažka prihorela, IV 440

zasoliť si ho daj! X 1105

zaspi hlad, vyspíš dva, VI 230

zastihnúť má, neujdeš, XII 536

zasvätilo nám, XIV 186

zašemotiť, VIII 697

zašípaný a. sviňa, XIII 193

zatíchli (jak), XV 97, 159

zatíchol - nemuknul, V 360

zať — ostatnia litera, VII 879

zať — vzjať, VII 878

zaucho vytiať, V 171

zavádzať druhému, a j., III 296

zavadzia sám sebe, IV 419

zaviaznuť medzi dvermi, XII 266

zaviaž dobre, d. rozviažeš, IX 508

zavdéčeni si jinýck, VIII A, odst. 22

závideť radš. a. Tutovať, VIII 572, 582

závidí i oči človeku, VIII 758

zavýja a. vlk, XV 98

závisť, VIII A, odst. 20; 23, k

závisť a posmech (komu), VIII 590

závistlivý sebe krivý, VIII 574

závistník — blázon, VIII 592

závody a zamestnaní Jednotlivá, XI, odst. $

zavoňal kapustník, IV 122

zavoňal puškový prach, XI 200

pod závozom byť, XII 286

zavreli ho, že zle skryl, X 1253

zavzalo ťa! XVI 519

zažmúr oči, oklamem ťa, XVI 298

zažrať sa do koho, VIII 786

zbesnel sa bodaj ! a j., XVI 539, 559

zbytok nie na úžitok, IX 562

zbojníka von! VII 400

zbojník od koreňa, atd., II 338

zbojník sa ľaká, II 284

zbožia mnoho, ťažko zemi, XI 318

zbožie akoby psi po ňom — XI 432

zbožie, koleso opreť oň, XI 424

zbožie na rukách, XI 432

zbožie poľahlo; poželelo, XI 432

zbožie sa pekne zastavilo, XI 432

zbožie sa zbadalo, XI 432

zbožie v meno božie, XI 432

zbožie zišlo a. šteť, XI 432

zbožiu už len kosa chybí, XI 417

zboznost, II, odst. 3

zbrydiť sa od pohľadu, XIII 191

zcepeneť a. kôň, XV 68, XVI 561

na zdarboh isť, IX 291

zdar — nezdar, IX, odst. 8

zdýma a. hláč na suchu, VI 560, XV 69

zdrapu dobr. nemá, II 327

•zdrav buď!« neriekol, IV 409

zdravému je sveta žiť, VI 12

zdravi, VI, odst. 2

bez zdravia bohatst. nič, VI 5

len zdravia, čo nič iného, VI 6

zdravia, chleba, viac netreba, X 56

zdravý a. buk, a j., VI 47

zdravý a. stará vŕba, VI 561

zdraví, a neprší na nás, VI 9

zdravia, priateľov nedosť, VI 13

zdravie chybí, všetko ch., VI 7

zdravie 1, chorôb sto, VI 487

len zdravie, iné ujde, VI 8

zdravie je od Boha, VI 18

zdravie je to najlepšie, VI 16

zdravie má, všetko má, VI 10

zdravie mu dušu naháňa, VI 47

zdravie mu kypí, VI 47

zdravie najväčší dar, VI 17

zdravie prvé, krása 2., veno 3., VII 420

zdravý ľahko radí, V 407

zdravý, len tak kvitne, VI 47

zdravý nemocn. neverí, VI 505

zdravište a chlebište, X 214

zdravý všetko prenesie, VI 19

Digitized by

Google

379

na zdury (vzdory) robiť, VIII 608

zduje ho, keďby mlčal, V 336

zdutý a. pavúk, IV 441

zdužnel a. na mater, mlieku, VI 68

zdvorilosti rčeni, XVI, odst. í<^, h

zvie, keď sa mu leje, a j., IX 306

zelené a. tráva, a j., XV 179

zelené veci predkladá, V 725

zelené, v zime sjedené, XI 354

zelený a. túz, VI 131

pod zeleným byť, VI 402

bez zelia niet veselia, XIII 36

zelina mrcha všade, II 141

zelina vyhúkla, XI 4^3

zelina zlá nehynie, II 274—5

zelinka to trpká, XII 299

zelinky niet nadarmo, VI 509

zelinu zpod nôh vytrhnúť, VIII 837

zem a. mach, XI 434

za zemákom nie rež, XI 332

zemaM, X/, odst. i

zeman — chleba nemám, XI 38

zem by ho nosila, nehoden, a j., II 328—9

zem bod. ho vyvrhla! XVI 536

od zeme dklej nepoletíš, XVI 771

do zeme sa zakopať radš., XII 368

zem ho nemá za syna, X 321

zem hrýzť, VI 513

zemiaky a. vši, XI 435

zemiaky a. žemle, XI 435

v zemi dobr. všet. dobré, XI 37S

po zemi chodiť nežičí, VIII 759

na zemi na kline ti je, XVI 9

zem nech ma prehltne! XVI 75

so zemou smiešať, IV 469

zem, prečo sa neotvoríš! XII 361

na zem sadajúci nepadá, IX 204

zem suchá a. pecisko, XV 276

zesnuliy r/, odst. 2i

zest račik vác, a. mén vypiť, VI 360

zeubys, i tys' tu? XVI 275

zhyne tomu, kto má, X 27

zhynúť či tak, či tak, XII 228

zhlbej nech som a. zvyšej! XVI 83

zhrdnúť, ztvrdnúť — zlé, IV 519

zhrešiť ťažko, II 128

zhubiť- ľahšie a. spraviť, IX 206

zchybí i najmúdrejší, XII 10

zima, XIV Á, odst. 4; C odst. 6, a

zima a. v ráštubni, a j., XIV 259

zima bez ľadu — chyba, XIV 108

zima, mráz, kam neboráz? X 292

zima treskutá, XIV 232, 233

zima tŕňová, XIV 20

v zime v pŕibytkn, XIV C, odst. ^', c

od zimy prsty zkľavené, XIV 249

od zimy ruky a. rak červ. a j., XIV 230

od zimy štipku nesí)raví, XIV 248

zimy účinky na Čioiféka, X/ i C, udst. ŕ, d

od zimy zkrepeneť, XIV 244

od zimy zubami drkotať, XIV 245—6

zimnica — panská nemoc, VIII 1018

zimní úkazy a zjevy, XIV C, cd t. 6

a. zimomravý pod star. halenou, XII 245

zimomriavky po tele, IV 249

so zimou mu prišlo, VI 542

na zimovisku planom byť, VI 74

zimu vlk sožral; nesožere, XIV 111

a. získal — prevýskal, X 928

zisk dobrý na dobrom, XI 250

v zisku to, čo v pysku, IX 413

zisk zlý neomastí pysk, X 929

zíva a. Cigáň na biel. chlieb, VI 468

zíva, jel by atd. VI 444 — 5

Zivančiná a Ležiachovo, VI 467

zivko, kyvko, dremko, spanko, VI 456

zizá (viz vrtí sa)

zjednaj tvrdo, plať mäkko, XI 217 18

zkameneť, IV 228, XVI 35

zkapal, akoby -- VI 691

zkapal a. Múčkov peniaz, a j., XV 70

zkapať bodaj nemohol! XVI 550

zkapať čoby mi prišlo, a j., XVI 68

na zkazu bodaj vyšiel! XVI 548, 561

zkúsil — vie, IX 626

zkúsiť, čo je zlé, XII 166

zkús vŠeho, dobr. sa drž, IX 628

zo zkúšenia poučenie, IX 631

zkuhnosti životní, IX

zkúšenosť stojí peniaze, IX 630

zkúšenosť učí, IX 629

zlá chvíľa nenie (komu), X 438

zlá novina sa potvrdí, V 523

zlata a. blata, a j., X 286

zlatá baňa, X 286

i zlatá koruna tlačí, VIII 885

zlata kus a. hlava, XVI 126

zlata kus nad olov. hus, IX 15

i v zlate býva nečisté, XI 264

ani v zlate ho nechcem, VII 364

na zlate, na blate zarobiť, X 783

v zlate nie, ani v blate, VIII 628, X 50

zlatý kľúč všetko otvorí, VIII 619

1 zlatý nenie svet, X 827

zlatý orol všade doletí, VIII 620

zlatý voz, zlatý klinec, X 30

zlato bez rozumu, III 30

zlato ľudí zkušuje, VIII 617

zlatom písal, h. . . m pečatil, V 106

zlato nájde zlatníka, II 105

zlato nie všetko, čo blysk. IX 254

zlato nie z každej rudy, IX 255

zlato oslepuje, VIII 621

zlato v ohni, priat. v nešť., VIII 121, IX

125
za zlé dobrým, VIII 171
zle ešte raz, potom — XII 556
zo zlého dobré nebude, II 204
na zlé ho je dosť, ale — II 321
bez zlého nevieš, čo dobré, IX 93
zlého nezménitelnost, XII, odst. 7, c
zle, horšie, nikdy dobre, XII 562
zlé keď minie, bude dobre, XII 560
z\v kto robí, uteká, II 279
zlé mechy, VI 528

na zlém skutku postizcni, 11, odst. /f, c
zle mu vypálilo, XII 440
zle nebolo, žeby nie horšie, XII 557
zlé netreba hladať, IX 236
zle prešiel, XII 316
zlé príklady kazia mravy, VIII 449
zle robiť boj sa, II 37

Digitized by

Google

380

zlé sa dlho nerobí, IX 257

zle sa mu povodilo, XII 316

zlé sa zlým hojí. IX 151

zlé sa zlým platí, II 180

zlé slovo za väzy padá, V 678

zlé so zlým ruky si dáva, XII 667

zlé strpme, pak nikdy dobre, XII 559

zlé všetko naň ide, XII 316

zlé zo zlého sa snuje, XII 668

zlý a. vred; čert, IV 442

zlý cigáň z neho, V 173

zlí ho donesli, a j., XVI 303

zlých nesvornosti II, odst. lo

zlých strach, 11^ odst, 14

zlých trvánU II, odst. 13

zlý i dobrý, II 288

zlý j ako zlý, II, odst, /s, a

zlý krkavec, z. vajcia, VII 683

zlý má druh. za zlého, II 260

zlí medzi dobr. všade, n 143

se zlými obcovaní, VI íl A, odst. 16

zlým koncom sišiel, VI 692

zlý nie kaž. nešťastný, XII 168

zlý podlc sebe soudi, II, odst. u

zli se podporuji, II, odst, Q

zlý strom, z. ovocie, II 139

zlý vietor ho ovial, IV 442

zlý vlastn. chýb nevidí, II, odst. J2

zlí všetci, on dobrý, V 465

1 zlý všetko pohubí, VIII 336

zlý zle robí, n 144

zlodeja neustrežieš, X 1214

zlodeja niet bez ukryvača, X 1211

zlodeja robí príležitosť, X 1213

zlodej, čo zle schová, X 1254

zlodej domáci, X 1219

zlodej do pustej komory, X 1216

zlodeji velkí a malí, VUI 1139

zlodej na z. nepo\ie, X 1217

zlodejovi cestu neukazuj, X 1218

zlodejov sa neboj iproč), X 1229

zlodej pozoruje na seba (jak*, X 1215

zlodejská prísloví^ X B, odst. 23, c

zlodej ství, X B, odst. 23

zlodejstvo ťažký cech, X 1204

na zlodzejovi košula hori, X 1210

zloga — do Bega atd., XII 121

zlo j ako zlo, XII, odst. ó, c

na 1 zlom nie dosť, XII 167

zlorečení, V, odst. 22

v zlosti peknú tvár ukáž, VIII 257

od zlosti poraziť, a j., IV 458

Ziosti výbuchy, I ľ, odst. 20

zlostný a. čert, a j., IV 443

zlosť rozum zaslcpuje, VIII 193

zlú zelinu s koreňom, IX 564

zmichaieť sa od dlh. chvile, XVI 109

zmy šiť sa za čím, IV 123

zmiznul a. duch, a j., XV 71

zmlátiť koho a. žito, XVI 176

zmok bod. ho vzal! XVI 51u

zmokiý nebojí sa dažda, XII 171

zmoknul a. myš, XIV 212

zmoknuls' kde, tam sa suš. VI 2S3

zmok to vzal, XVI 17

zmraščený a. zápeček, \1 132

zmŕštil sa Qako co), XV 141

zmúdrieš, keď sa udreš, XVI 504

zmuty, kolomuty robiť, III 245

znáčený je celý, VI 378

značný máloktorý dobrý, VI 190

zná ho a. starý hriech, a j.. XV 142

znakovitého sa varuj, VI 189

znamenaný, VJ^ odst. 10

znamenitého čert vzal, II 307

známky telesné, VI, odst. 10

známosť nad peniaze, VIII 279—80

známosť nad rodinu, VIII 281

zná most s lidmi, VIII A, odst. Q

znať lepšie a. mať, III 17

znechávať sa na iných zle, IX 41

znosiť a. chlapca, a j., V 650

zogol, keď len sobol, VII 407

zohreje sa a. had na ľade, XV 228

zolvica — brata polovica, VII 880

zomrel, čo dával darmo, X 1143

zomrelého nevzkriešiš, VI 653

zomrel — chvála, žení sa — hania, VII

348
zomrelý prišiel, kde hudú, VI 657
zomrem len raz, a to musím, \1 643
zomreš, nesderieŠ sa a. vrece, VI 596
zomreŠ, sebou vezmeš (co), \Ť 642, 650
zomreť, kde sa narodil, VII 916
zomreť niet kedy, X 541
zore už znamenajú, vstaň! XIV 309
zore večemie — jasno, XIV 173
zore zapálené — vietor, XIV .174
zosnulému už viac nedáme, VI 706
zostal a. h . . o na cedilku, VII 460
zostal a. mŕtvy, a j., IV 250
zostala na semä, \TI 461
zostaň sám, buď si pán, IX 349
zostaň s nami, seď doma, XVI 251
zou/alost, IV, odst. i7
zpakrukj- nelej, opijem sa, XVI 625
zpytovat moc, m. blúdiť, V 534
zpomôhol a. mohol, XII 611
zí>ovedá sa s k<>ni)kradci, X 1227
zprdkaveť sa od dlhej chvilc, X\T 115
zpríčils* ty, on zmaždil, VIII 944
zpuchnutý a. striga, VI 563
zrada z kúta čihá, \TII 570
zrádnik, IV 219, VI 564, X\l 538
zrak bod. ho vzal! XVI 510
zrak ho nechal, W 208
zrak v tvoj. materi ! a j., X\l 579
zriedkavé a. biely havran, XV 260
zrizcnost, nezrízcncsi, VIII, B, odst. 3
v zrkadle čerta \ndíš, W 113
pre zrno mláťa. \1I 768
zrodený kde, tam sa hodí, VII 915
zrubí — hubí, XI 565
zruby majú zuby, atd., XI 5t)6
zrútil sa (jako co , XV 72
ztrata a zárobok. X S31
ziráta Jméni a uspck^Jcni. X B, odst. t f
ztratená varta, XII 287
ztratil kľúč od zadku, a j.. W 588
ztratil P. B. od nej karotku, \TI 462
ztratil sa a. káíor, a j.. XV 73
ztratiť čo možno — neisté, IX 358

Digitized by

Google

381

ztratív, poznáš, 'čos' mal, XII 134

ztriasť a. hrušku, XVI 481

ani zuba do brán, XI 596

so zubami narodz. — veštec, VI 177

zubami o stôl obedovať, XVI 156

zubami sekať, IV 475

za zubami zašité, V 337

zubami zaškrípať, IV 475

zubami tými nie tú kožu, XII 471

zubatý chlapec, VII 150

zuhy\ VI odst. 8

zuby a. koly, a j., VI 156

zuby bez chleba, chlieb b. zub., VII 11

zuby biele a. krieda, VI 156

zuby dal by za to, IV 83

zuby dals*, daj B. chleba, X 142

zuby jeho všet. somefú, IV 154

v zuby ho heglo, a j., XII 444

pod zuby lep. a. na zuby, VI 245

zuby mať na čo, IV 107

zuby mocné a. oceľ, VI 156

zuby múdrosti, VII 141

zuby mu hrkajú, VI 275

zuby (a j.) naň má. VIII 801

pod zuby nečo, XIII 66

cez zuby odpovedať, IV 158

zuby po ceste sbierať, XVI 457

zuby sa mu po druhé režú, VI 157

zuby si ukazovať, VII 260

zuby si vysúšať, X 598

zuby si vytiera (kdo), X 524

zuby si znajú, II 287

zuby si z toho vystýkaj, a j., XVI 152

zuby štencom dorastú, VII 23

zuby trhaj, len nespomínaj, V 337, XV

189
zuby ti kujem! XVI 512
na zuby to dobré (iron.), XV 203
zuby to má, XI 308
zuby ukázať, V 624
zuby vyceriť, IV 475
zuby vypľuješ! XVÍ 457
zuby vo 2 rady, a. pes, X v I 264
zuby zakryť nemá Čím, VI 87
v zuboch ho má, V 475
v zuboch rozsekať, IV 475
zubov bolenie, VI 506
zubov má a. žaba, VI 155
zubov nemáš, jedz kašu, XIII 46
ze zubu voda tcče (preč), VI 267
na zub vložiť nemá čo, X 315
zub zdravý trhať radšej, XII 370
zval sa akokolv. — dobre sa mal, X 13
zvedavosti F, odst. i8
bez zveriny hora špatná, XIII 178
zverinu jedol, VI 589
zvíjať sa a. had, VI 513
zvyk. a. had na mlieko, IV 36
zviŕata hospodárska^ A'/, odst. S, b
zviŕecim hlasúm pridávaný význam, XX
zvýši tomu, kto má, X 28
zo zvole do nevôle, IX 346
zvon aký, zvuk t., V 1
zvonce nosí, III 264
zvonec i kuklu nosiť, XXI 19
len zvonec mu chybuje, III 264

pred zvonením do kostola, VII 651
zvonia na všetkých, XVI 261
zvonia prdaci (komu), IV 203
zvonili prv a. umrel, V 528
zvoní p. rechtorce, a j. XIII 173
a. zvonka, t. zdnuká, V 130
zvon volá, sám nejde, VIII 924
zvŕtal kyjom (jak), XV 143
zvučný a. trúba; — zvon, XV 205
zvon má byť, nech je zvon, X 1034
zvuki X F, odst, Q

Žaba a mláka, II 227
žaba chce byť volom, XVI 381
žaba nebojí sa kaluže, IV 184
žaba sa nadúva, XVI 381
žaba v bahne, IV 541
žaba videla koňa kuť, IV 520
žaba vo vode, — nevre, XVI 58
žaba v zádrení, VIII 683
so žabou sa nie babriť, XVI 341
na žabu čo sa spravíš, XVI 393
žabu ponúkať, XVI 648
zo žaby perie, X 217
zddosii vyslovení, F, odst. J3
žák nie, ani dvorák, III 284
žaloba kde, tam pokuta, VIII 1195
žalobníka niet, n. sudcu, VIII 1215
zalosty IV, odst. 17
od žalosti kam sa dieť! XII 365
zaludek silný, F/, odst. 14
od žalúdka mnoho pochodí, VI 249
v žalúdku ho má, VIII 800
v žalúdku sa mu dvihá, VI 558
žalúdok dobrý (necitl.) IV 273, XII 270
žalúdok hospodár, VI 4
žalúdok k chrbt. kosti, VI 80
žalúdok mu klince stroví, VI 433
žalúdok si prebral, VI 433
žalúdok všet. nesnesie, V 559
žart dobrý, ale nevždy, V 657
žarty — čerty, V 663—4
žart maj ovčie zuby, V 665
žartovať ťažko smutnému, V 662
na žart si nič neber, IX 215
od žartu hlava nebolí, V 659
žartuj, ale neposmechuj, V 661
zo žartu na ozaist, V 663
žartu nerozumet, IV 410, V 658
žať chceš, musíš siať, X 421
žatve sa sedí. teší, XI 403
po žatve suché dni, X 669
žatvu ním odbaviť, V 487
zel, IV, odst. 17
železné pátriky, VIII 1285
železo kuj za horúca, IX 446
železom sa žel. ostrí, IX 152
železo na zlato (komu\ XII 516
i železo sa sodere, X 380
železo staré lepšie (než — ) IX 386
želiara má, má pána, XI 559
do želiez dať, VIII 1284
želiczko našiel, IV 317
a. žcmla za 2 grajciare, XI 306
žena bez muža — zahr. b. opravy, Víl
622

Digitized by

Google

382

žena bitá, VII, odst 4, h

žena bohatá zlá, VII 517

>žena, co to za pták?« XI 201

ženáč na grajciar hľadí, Vil 523

žena dobrá káraná, VII 558

žena do smrti, VII 493

žena jazykom bije, VII 543

žena jazykom zuby dere, VII 544

žena je a. drevená nádoba, VII 557

žena je to, čo rodí, VII 628

žena keď hvízda, VII 176

žena keď práce nemá, VII 181

žena keď sa prihovorí, VII 485

žena klobúk kde nosí, VII 597

aby ženám dobre bolo! XVI 654

žena má 99 fortieľov, VII 182

žena má posled. slovo, VII 542

žena márnotratná, VII^ odst. 4, c

medzi ženami požehnaný, VII 177

žena mladá, VII, odst. 4, t

žena mladá, starý muž, VII 565

žena mlčí, o čom nevie, VII 183

žena mrcha nad chren, VII 501—3

žena múdra gazduje, Víl 487

žena muža musí oklamať, V' I 536

žena muža prevedie. Vil 529

žena od B. od otca mánie, VII 490

žena opila, VII, odst. 4, g

žena opila a. sviňa (jaká), VII 550

žena opila — škaredá. \ II 548

žena opila — zlatý stĺp, VII 551

žena, praď kúdeľ! atd., X 599

žena prvá, 2., 3., VII 473, 491—2

žena stará, VII, odst. 4, i

žena stará, ml. muž, VII 564, 566, 568

ženatého poznať, VII 506

žena uhračaná, VII 582

žena, upeč kabáč, atd., X 600

žena veliká a malá, VII, od^t. 4, i

žena veliká — neščascie, VII 567

žena veľká, muž malý, VII 570

ícna vecheť proti mužovi, VII 494

žena zlatý stĺp, VII 495, 530

ženba dobrá, len nečastá, VII 356—7

ženba jest, rozženby niet, VII 355

ženba 2 roky pred smrťou, VII 342

ženci do poľa, včely z p., XI 531

žene dobrej netreba vena, VII 515

žene, keď plače, never, VII 533

žene môžeš 3 razy veriť íkdy), VII 535

žene mužské nohy nie, VII 527

žene neveriť (pokud), VII 340

žene peniaze — dieť. nôž, VII 513

žene pýtal kus chleba, VII 604

na žene 3 uhly. na muž. 1., VII 489

žene všetko nesver, VII 537

ženy dobrej cena, VII 486

ženie ho a. psa z kostola, XV 144

ženy 2—3 — jarmak, VII 173

ženy mu mrú, zbohatne, VII 613

ženy nadvláda, VII, odst. 4, d; s, d

žení sa a neparobŠil, VII 370

žení sa na pastvu, VII 447

žení sa, — nie bez klebiet, VII 343

žení sa, 9 ráz sa šalie, VII 346

žení sa, srdcu, hlave, (co), VII 347

ženy sa sukne drží, VII 599

ženy sa svadily (oč), IX 412

zo ženy stará baba, Vil 160

ženitba, VII, odst. 3, e

ženiť nenie chleba požičať, VII 350

ženiť pre statky — zmätky, VII 425

ženiť sa pozde — siroty, VII 351

ženiť sa včas — vč. vstať, VII 345

žeň len raz do roka, X 751

žeň sa mladý, VII 354

žeň sa očima, ušima, VII 358 — 9

žeň sa z blízka, VII 360

ženská a. chlap, VI 69

iiens. práca, reč — bez konca, VII 185

žens. práca skrytá, VII 184

ženské, VII, odst. 2

ženské jazyky — raíiky, VII 540

ženský jazyk, Vil, odst. 4x f

žens. plač na zajač, chvoste, VII 179

ženu dostane, ale matku! VII 623

ženu jazyk bije, VII 545

ženu medzi ženci, VII 337

ženu nepreškriepi.s, VII 539, 541

ženu neprevedieš, VII 178

ženu nie z dklcka, VII 336

ženu peknú mať — nakladať, VII 516

ženu, plátno nie pri svieci, VII 341

ženu prekričí len (co), VII 546

ženu sa a. na preteky, XV 160

ženu si si zabil, XVI 265

ženu ubiť — roľu poviezť, VII 554

žere, až prstom dosiahne, VI 434

žere — nemoci dvere, VI 239

žerly. V, odst. 21

žcriovná ýovédéni, X VI odst. f?

žert še žertuje, hlib keltuje, V 666

žiadané keď sa nestalo, IX 110

žiadostivý a. kura zrna, IV 124

žiadosť na uzde, II 112

zo žiaka nekažd. kňaz, III 109

žiak bez knihy, IX 565

od žiaľu srdce puká, XII 381

žibatká kapú (kdy), XI 481

žičiť a. sám sebe, VIII 650

Žid. aby šálil lid, XVII 29

Židák — machrnák, a j., XVII 32

Žida ty môjho, ja tvojho, VIII 263

Žida vyplatil, VI 590

Žida zabil, III 338

Žid, Cigáň — nedá nič (za co), IX 353 4

367
Žid i dušu predá, XVII 35
Židi privedú do bídy, XVII 30
Žid krstený, vlk zkrot. XVII 31
Žid nabil syna (proČ), X 1165
do Židov a Cig. sa nestar, XVII 28
židovča vážky, žídik pero, XVII 33
židovská úžera sožiera, XVII 34
židovs. bôh v červ. čapici, XVI 346
židovs. zváč, IV 281
Žid to vzal a Žida čert, XVI 17
Židze, čort po tebe idze, XVII 26
»Židze!« — lem daj, čo pridze, XVII 27
Žid zostane Lajzerom, XVII 25
Žid Žida zastane, XVII 36
Žid Židovi brat, XVU 37

Digitized by

Google

383

žihľava od mladi pŕhli, Vil 119

žije a. vlk v diere, IV 299, X 984

žije na vere, VII 402

žije si a. pán, a j., XII 105

žije vospust sveta, 11 317

žij krest. plať židovský, X 1076

žily preťahuje, X 601

na žilu trafili, XI 112

žinčica (jaká), XIII 72

žíri mu voda, a j., VI 70

žiť, ani umretf na tom, X 344

žiť bude 2 r. po smrti, VI 33

žiť, kým 1 vrana kvákne, VI 33

žiť nie, ani byť s ním, VII 496

žito ešte neprší! IV 122

žito kvitne — cesto redne, XI 407

žito 2 týdne zchodí, 2 sa perí, atd., XI 408

žiť pre meno božie, X 344

žiť ty, ja už hniť, VII 137

žiť z dnes na zajtra, X 344

žiť z runa, nie z barana, X 785

žiť z toho, čo robí, X 417

živá nosa, VI 90

živé Čo je, len sa hýbe, IX 23

živého dobre viezt, slezie, XIII 221

do živého mu prišlo, VI 538

živé sriebro v hlave, VIII 733

živý mrváň vyslúžila, VII 658

živí na krivde, mŕtvi na pravde, VIII 1137

živý sa smrti bojí, VI 637

živí to dožijú atd., XII 412

živiť sa čím, XI 6

živnosť vzals', ber život, X 882

živoriť, VI 524

život aký, smrť taká, II 145

života béh a pŕipadnosti vubec, XII

ze života jednotlivosti, XIII

život ho omrzel, VI 717

o život hrať komu, XVI 171

život krátky lepší (jako co), VI 612

život ľahký mať, XII 102

život ľudský a. para, VI 654

život na to položím! XVI 90

život na vlase, VI 661

život sa mu usmieva, XII 106

život to a svet, XII 104

život za koho položiť, VIII 650

živ sa sám, X 427

zizeň, VI, odst. 12

do žlče mu omáča, VIII 765

žlče nemať, IV 378

ŽIČ má každý, a j., XII 23

žič sa dvihá, a j., IV 477

žltačku kto má, II 253

žlté a. hlinka, a j., XV 180

žltý a. králik, a j., VI 565

žltý a. úgorka (zralá), VI 133

žmurká a. žaba na studené, XV 111

žne, kde nesial, X 971

žobrácka kapsa, X2l9, 931, 985, XI 56

žobrácka palica, IV 30, X 345, 786—7,

985
od žobráka horší, X 345
od žobráka iba vši, X 127
žobráka je celý svet, X 221
od žobr. kus chleba vezme, X 345
zo žobr. nič dobrého, X 112, 218
žobráka za stôl, (on co), VIII 467, 471
žobrák len žobr. bude, X 220
žobrák Máriatálsky, XVI 370
žobrák na koni, IV 524
žobrák nemal do čoho brať, XVI 209
žobrákovi koňa, utečie, VIII 488
žobrákovi vyhýba (jak), X 985
žobrák pánom, IV 526
žobr. žobrákovi závidí, VIII 593
Žofiia — víno vypíja, XIV 36
žratf, čo bučí i mrnČí, XI 477
žrebca nie za kopyto, VIII 224
žrebná — nežrebná, V 61
žriebä má právo (jaké), XI 469
žriebä Michalské, XI 466
zo žriedla chutnejšie, XI 265
žriedlo po potoku nájdeš, IX 501
zroutstvi, r/, odst. 14
o zroutstvi ýrid. jména, VI, 43 ó

Digitized by

Google

OBSAH.

Pfedmluva

Str.

I. Buh

1. Boží moc, svrchovanost ; večnost.

Pf*.) 1

2. Boží opatrovaní, láska, milost. Pf. 2

3. Boží svatost a spravedlivost. Pf. 2

4. Rčení a úsloví s božím jmčnem. 3

II. Víra a mravy vúbec .... 4

1. Pravda, její neutajitelnost a vítez-

ství. Pf 4

2. Svedomí. Pf 4

3. Zbožnost, bezbožnost. Pf. . . 4

4. Lehkomyslné vety o Bohu a zbož-

nosti. Pf 6

5. Dobré mravy. Pf 6

6. Zlé mravy, hfích (čert), výstraha

v pokušení. Pf. . 6

7. Následky hfíchu, trest. Pf. . . . 7

8. Nenapravitelnost. Pf 8

9. Zlí se podporu jí. Pf 9

10. Nesvornost zlých. Pf 10

11. Zlý podle sebe soudí o jiných. Pf. 10

12. Zlý vlastních chyb nevída, hledá

jich na jiných. Pf 10

13. Trvaní zlých. Pf 10

14. Strach zlých. Pf 11

15. Pofekadla a úsloví o zlých ... 11

a) Zlý jako zlý; človčk pochybné
ceny 11

b) O podlosti vubec 11

c) O postižení na zlém skutku a
potrestaní 13

III. Rozum a jeho výkon .

1. Rozličnost umu, rozumu. Pf.

2. Cena rozumu, umelosti. Pf. .

14

14
14

Str.

3. Cvičení se v umelosti; nedbalost

v učení. Pf 15

4. Neumélost, hloupost; zdanlivá umé-

lost. Pf 15

5. Nesrovnalost vnéjší podoby s roz-

umem, rozumu se skutkem. Pf. 17

6. Výčitky nerozumnému, zapomČn-

livému , nepozornému, roztrži-
tému. Pf 18

7. Spusobnost. Pf 18

8. Pofekadla a úsloví o rozumu a

jeho výkonu 18

a) Umélost, dobrá paméť . . 18

b) Dovtípení se, pfesvédčení . . 18

c) Zapoménlivost, nedovtípení se,
roztržitost 19

d) Hloupost, neumélost 19

c) Spusobnost 22

f) Nespúsobnost • . 22

IV. Dojmy, projevy duševní; pri-
rozená povaha a mravy jedno-
tlivé 24

1. Dojmy a projevy duševní vúbec.

Pf. — Usl

2. Návyk a omrzelost ; všední a nové.

Pf. — Pof. a Úsl

3. Zvláštnosti v oblibč, mravích. Pf. .

4. Túžba, dychtivost, nedočkavost,

Pf. — Pof. a Úsl 25

5. Starost. Pof. a Úsl 27

6. Bezstarostnost, lehkomvslnost. Pof.

a Úsl

7. Svéhlavost; nedúvéra. Pof. a Úsl.

8. Smélost, odvážlivost. Pf. — Úsl. .

9. Strach, bázlivost. Pf. — Pof. a

Úsl

10. Stydlivost, zahanbení se. Pof. a

Usl 31

24

24
25

27

28
29

29

♦) Pf.^Pfísloví. Pof. = Pofekadla. Úsl. -Úsloví.

Digitized by

Google

385

Stt.

11. Nestydatost. Pof. a Usl 31

12. Všetečnost, všudybylost, neposed-

nost. Pof. a Úsl 31

13. Samotáŕství. Poŕ. a Úsl. ,. • . . 32

14. Radost, veselost. Por. a Úsl. . . 32

15. Smích a plač ; zmena radosti. Pf.

— Poŕ. a Úsl 32

16. Čtveráctví. Poŕ. a Úsl 33

17. Žel, žalost, zármutek, zoufalost.

Poŕ. a Úsl 33

18. Dobrotivost, krotkost, trpélivost.

Poŕ. a Úsl 34

Í9. Popudlivost, hnévlivost, mrzoutství

Poŕ. a Úsl 34

^0. Výbuchy zlosti. Poŕ. a Úsl. ... 36
fel. Pýcha, vysokomyslnost. Pŕ. — Poŕ.

a Úsl 36

22. Chlubnost. Pŕ. — Poŕ. a Úsl. . . 38

23. Neráznost, pochlebnictví. Poŕ. a

Úsl 39

24. Sprostý, neslušný zevnéjŠek, zpust-

lost. Poŕ. a Úsl 40

V. Slovo zvlášté 42

1. Jakový človek, taká reč. Pŕ. . . 42

2. Cena dobrého slova. Pŕ 42

3. Slovo nezáväzné, nespolehlivé. Pŕ.

— Poŕ. a Úsl 43

4. Stálost slova. Sliby. Pŕ. — Poŕ. a

Úsl 43

5. Výmluvy. Pŕ. — Poŕ. a Úsl. . . 45

6. Pravdomluvnost, prostoŕekost, u-

pŕímnost slova; účinek pravdo-

mluvnosti. Pŕ. — Poŕ. a Úsl. . 45

7. Pohnútky k mluvení. Pŕ 46

8. Lháŕstvi. Pŕ. — Poŕ. a Úsl. ... 46

9. Mnohomluvnost, kŕiklounství. Pŕ.

— Poŕ. a Úsl 47

10. Rozvážnost v mluvení a mlčení;

nerozvážnost. Pŕ. — Poŕ. a Úsl. 49

11. Zvláštni významy mlčení a mlu-

vení. Pŕ 51

12. Porekadla a úsloví o zamlčení a

malomluvnosti 51

13. Prosba, vyslovení žádosti. Pŕ. . . 52

14. Rada. Pŕ 52

15. Nevčasná rada zvlášté. Pŕ. — Poŕ.

a Úsl 52

16. Klevety, pomluvy, potupovaní. Pŕ.

— Poŕ. a Úsl 52

17. Dobré a zlé jméno; povést. Pŕ. —

Poŕ. a Úsl 54

18. Vyzvídky, zvédavost Pŕ. — Poŕ.

a Úsl 55

19. Sváda, urážka, pichlavé reči. Pŕ.

— Poŕ. a Úsl 55

20. Kárání. Úsl 57

21. Žerty. Pŕ. — Poŕ 58

22. Klatba, zlorečení. Pŕ. — Poŕ. . . 58

23. Daremné, sprosté, zmätené reči;

nedorozumení. Poŕ. a Úsl. ... 59

24. Nestydaté reči. Úsl 60

25. Ŕečnictví; dojemnost reči. Poŕ. . 60

26. Neohebnost reči. Poŕ. a Úsl. . . 60

Ad. P. Záturecký, Slovenská pHtloví.

Str.

27. Usrozuméní. Poŕ 60

28. Šeptaní. Pŕ. — Poŕ 60

29. Slovo psané ; pečet. Pŕ. — Poŕ. a

Úsl 60

30. Reči národu. Pŕ. — Poŕ. a Úsl. . 61

VI. Človek vzhledem na tčlo,
smyslnost 62

1. Nesrovnálost tela a ducha. Pŕ. . 62

2. Zdraví, jeho cena. Pŕ 62

3. Sila. (Býva často skrytá.) Pŕ. —

Poŕ. a Úsl 62

4. Tučnost; vysoký, pekný, mohutný

vzrust. Poŕ. a Úsl 63

5. Chudost ; nízky , útly , chybný

vzrust. Poŕ. a Úsl 63

6. Tvár, oči. Pŕ. — Poŕ. a Úsl. . . 64

7. Vlasy, vousy, kníry. Pŕ. — Poŕ. a

Úsl 65

8. Zuby. Poŕ. a Úsl 66

9. Žertovné názvy a pŕezdívky né-

kterých častí tela 66

10. Znamenaný; známky. Pŕ 66

11. Smysly. Pŕ. — Poŕ. a Úsl. ... 67

12. Hlad. žízeň ; jedení, pití. Pŕ. - Poŕ.

a Úsl 67

13. Pijanství 69

a) Prísloví vubec 69

b) Výmluvy pijáka. Pŕ 70

c) Oddanost pijanství. Poŕ. a Úsl. 71

d) Stav opilosti. Poŕ. a Úsl. . . 71

14. Žroutství, mlsnost; silný žaludek.

Poŕ. a Úsl 72

15. Slabý jedec a pijak. Poŕ. a Úsl. . 73

16. Spaní. Pŕ. — Poŕ. a Úsl 73

17. Sny. Pŕ 74

18. Nemoc a slabost; léky. Pŕ. - Poŕ.

a Úsl 75

19. O jistých slabostech telesných. Pŕ.

— Poŕ. a Úsl 77

20. Smrť. Pŕ. — Poŕ. a Úsl 77

21. O zesnulých. Pohreb, po pohŕbu.

Pŕ. a Poŕ 80

Náŕky pri pohŕbu. Za zesnulými 81

22. O samovražde a poprave. Úsl. . 81

VII. Stav človeka bčhem včku.
Pohlaví. Rodina. Domovina . 82

1. Mladost — starost. Pŕ. — Poŕ. a

Úsl 82

2. Mužští a ženské vubec. Pŕ. . . . 85

3. Mládenec a panna. Ženitba a

vdavky 86

a) Ctnosti a nectnosti panny. Pŕ.

- Poŕ. a Úsl 86

b) Cudnost a necudnost zvlášté.

Pŕ. — Poŕ. a Úsl 86

c) Zamilovaní. Pŕ. — Poŕ. a Úsl. 87

d) Nevérnost, nestálost v lásce.

Pŕ. — Poŕ. a Úsl 88

e) Ženitba a vdavky. Pŕ. — Poŕ.

a Úsl 88

f) Veno, chudoba; krása; rozum.

Pŕ. — Poŕ. a Úsl 92

25

Digitized by

Google

386

Str.

g) Staropanenství, staromládenec-

tví. Pŕ. — Poŕ. a Úsl 93

4. Manželství 93

a) Ŕád, jednota, vérnost manžel-
ství. Pŕ 93

h) Nešťastné manželství. P?. . . 94

c) Veno, útraty ; žena márnotratná.

Pŕ 94

d) Nadvláda ženy. Pŕ 95

e) Neduvéra v manželství. Pŕ. 95

f) Ženský jazyk. Pŕ 95

g) Žena opila. Pŕ 95

h) Žena bitá. Pŕ 96

i) Stará, mladá ; veliká, malá. Starý,

mladý; veliký, malý. Pŕ. . . . 96

5. Porekadla a úsloví o manželství. 96

a) Šťastné manželství 96

b) Nešťastné manželství 96

c) Obadva nechvalní 96

d) Nadvláda ženy 97

e) Pomery majetkové ..... 97

f) Hrubé rušení manželství ... 97

6. Vdovství. Pŕ 97

7. Rodičové a dítky 97

a) O tehotnosti a rození. Pŕ. —
Poŕ. a Úsl 97

b) O počtu detí. Bezdčtnost. Poŕ.

a Úsl 98

c) O nemanželském aneb jinak
pŕekvapujícím plodu. Poŕ. a

Úsl 98

d) Jačí rodiče, takové dítky (a vý-
jimky). Pŕ 98

e) Výživa a vychovávaní dítek.
Láska rodiču. Pŕ. — Poŕ. a Úsl. 99

f) O podobnosti dítek rodičum.

Poŕ .102

g) Výstrahy, zaslíbení a soud pro
deti. Pŕ 102

h) Sirotství a nevlastní rodičové.

Pŕ 102

8. Rodina, pokrevnost, pŕátelství,

kmotrovství, dédictví. Pŕ. —

Poŕ. a Úsl 102

9. Domovina. Pŕ 104

Str.

7. Opatrnost se zlými a nerozumnými.

Pŕ 110

8. Konec trpélivosti. Pŕ 112

9. Sousedství; známost. Pŕ 112

10. Návštevy, pohostinnost. Pŕ. (Poŕ.

a Úsl. v. odst. 23. n.) 112

11. Úcta. Pŕ 113

12. Spolky. Pŕ 114

13. Kdo komu roveň, neroven ; vhod,

nevhod. Pŕ. (Poŕ. a Úsl. v. odst.

23. e.) 114

14. Nemíchej se do jiných ; hleďsvého.

Pŕ 115

15. Nevémost ku svojim. Pŕ 116

16. Mravní vliv, zlé následky obcovaní

se zlými. Pŕ 116

17. Nadužívaní jiných. Pŕ 117

18. Nevdék, neuznalost. Pŕ. (Poŕ. viz

odst. 23. f.) 117

19. FaleŠ, Istivost, pokry tství, klam-

ství. Pŕ. (Poŕ. a Úsl. viz odst.

23. g.) 118

20. Závisť, nepŕejnost. Pŕ. (Poŕ. a Úsl.

v. odst. 23. k.) 120

21. Koŕisténí, vychytralost. Pŕ. . . . 120

22. Zavdéčení si jiných, až podkup-

nost. Pŕ 121

23. Porekadla a úsloví ku VIII. A. 121

a) Sebecit, sebeobrana . . . . . 121

b) Pŕátelství, pŕejnost 121

c) Marná pomoc 122

á) Udobrení se ; nevšímaní si hnevu 122

e) Rovní 122

f) Nevdék, neuznalost 123

g) FaleŠ, Istivost, pokrytství, klam-

ství 123

h) Vychytralost 124

i) Podlízavost 124

k) Závisť, nepŕejnost 125

1) Nemilosrdenství, kŕivdční . . 125
m) Nesnášenlivost, neústupnost, ne-
návisť, úklady, pomsta .... 125
n) Návštevy, pohostinnost, zábava 126

VIII. Pomery společenské ... 106

A. Lidé slidmi vúbec. Spo-
lečenské ctnosti a ne-
ctnostivubec 106

1. Sebecit, sebeobrana, až samoli-

bost. Pŕ. (Poŕ. a Úsl. viz odst.

23 a.) 106

2. Výminky vzájemnosti. Pŕ 107

3. Pŕátelství. Pŕ. (Poŕ. a Úsl. v. odst.

23. b) 108

4. Vyzvaní k milosrdenství a soucitu.

Pŕ 109

5. Odvety na márnou, pozdní pomoc.

,Pŕ. (Poŕ. a Úsl. v. odst. 23. c.) 109

6. Ústupnost, smíŕlivost, mírný soud ;

neústupnost, nesmíŕlivost, hnev.

Pŕ. (Poŕ. a Úsl. v. odst. 23. d, m.) 109

B. Správa a podŕízenost . . 127

1. Jedné hlavy jest potŕebí. Pŕ. —

Poŕ 127

2. Vliv, vlastnosti a osudy správy.

Pŕ. — Poŕ. a Úsl 127

3. Zŕízenost, nezŕízenost. Pŕ. — Poŕ.

a Úsl 128

4. Vérnost, nevémost u zŕízení. Pŕ. 129

5. Zlá posluha, zlé poHzení. Pŕ. — Poŕ. 130

6. Stesky sloužících a jiné výčitky

Pŕ. 130

7. Porekadla a úsloví o sloužících . 130

C.Samostatnost aodvislost 131

1. Túžba po panství. Pŕ 131

2. Panské mravy. Pŕ 131

3. Svoboda a odvislost. Pŕ 131

Digitized by

Google

387

Str.

D. Právo 132

1. Spravedlivost, nestrannost. Pŕ. . 132

2. Nespravedlivost , strán., krivda.

Pŕ 133

3. Zákon, soudce, pre. Pŕ 135

4. Svédek; priznaní. Pŕ 136

5. Porekadla a úsloví ku D. ... 136

a) Vytrpení za jiné 136

b) Výčitky ukrivdeného .... 136

c) Právo, soud (smlouva, mír, ná-
silí) 137

d) Soudní trest 137

e) Prominutí trestu 137

f) Falešní svČdkové ; lehkomyslná
prísaha 137

IX. Všeobecná pravidla moudrosti
a opatrnosti ; výstrahy a zkuše-
nosti životní 138

1. Vzácnost a stupne dobrého. Pŕ. . 138

2. Vlastním pričinením k pokroku a

blahobytu. Pŕ 138

3. Rozhodnost. Pŕ 139

4. Vytrvalost, doufání ve zdar ; dou-

fání v utrpení; cena trpélivosti.

Pŕ 139

5. Náhlivost zlá. Pŕ 141

6. Opatrnost. Pŕ 142

7. Výčitky pro neopatmost, svéhla-

vost. Pŕ. a Poŕ 144

8. Jisté — nejisté; zdar — nezdar.

Pŕ 146

9. Čas konaní. Pŕ 148

10. Pŕiméŕenost a nepŕiméŕenost ko-

naní. Pŕ. — Poŕ. a Úsl 149

11. Porekadla a úsloví o mamém pod-

nikaní ... 151

12. Zkušenost a nouze učí. Pŕ. — Poŕ.

a Úsl 151

X. Majetek a výživa zvlááté . . 153

A. Majetekachudoba . . . 153

1. Pohodlnost v majetnosti. Pŕ. . . 153

2. Nerovný podíl na majetku. Pŕ. . 154

3. Poctivá chudoba cti netratí; netrpí

nouze; prestáva na mále. Pŕ. . 154

4. Mravní nebezpečí chudoby. Pŕ. . 155

5. Utisk chudoby; opovrhovaní její.

Pŕ 155

6. Trápení, nesnáze chudoby vúbec.

Pŕ 156

7. Trpké žerty o chudobe. Pŕ. . . . 158

8. Vychloubavá, pyšná chudoba. Pŕ. 159

9. Porekadla a úsloví o majetnosti a

chudobe 159

a) O majetnosti a samostatnosti 159

b) O chudobe 159

c) O chlubivých chudobných . . 161

d) O chudobných nespokojencích 162

B. Dobývaní a užívaní ma-
jetku 162

1. Práce víibec. Pŕ 162

2. Namáhavá a lehká práce. Pŕ. . . 162

Str.

3. Práce a vÝdélek. Pŕ 162

4. Pilnost zvíášté. Pŕ 163

5. Lenivost á darmožroutství zvlášté.

Pŕ 164

6. Porekadla a úsloví o práci . . . 165

a) O pilnosti a namáhavé práci . 165

b) O lenivosti a darmožroutství . 166

7. Všeobecná pravidla o sporení a

používaní. Marnotratnost. Pŕ. . 168

8. Užívaní podlé času. Pŕ 172

9. Porekadla a úsloví o marnotrat-

nosti 172

10. Nebuď príliš úzkostlivým vzhle-

dem na majetek. Pŕ 173

11. Uspokoj ující rčení vzhledem na

ztrátu 173

12. Skoupost, lakomost, lichváŕství.

Pŕ. — Poŕ. a Úsl 173

13. Sobecké a požitkáŕské zásady. Pŕ. 177

14. Štédrost, dobročinnost. Pŕ. . . . 177

15. Výstrahy ohledem na dobročin-

nost. Pŕ 177

16. Ohražení se proti neslušným po-

žadavkum. Pŕ. a výroky .... 178

17. Porekadla a úsloví o štedrosti a

dobročinnosti 178

18. Dluhv, pujčky, poplatky. Pŕ. — Poŕ.

a ťJsI 178

Uštépačné výroky nevdéčného dluž-

níka 180

Zlostné výroky protiv tomu, kdo

nechce pujčiti 180

19. Peníze zvlášté. Pŕ 180

20. Dary. Pŕ. Poŕ. a Úsl 181

21. Kupné veci. Pŕ 181

22. Hra o zisk. Pŕ. - Poŕ. a Úsl. . 182

23. Zlodéjství 182

a) Prísloví 182

b) Porekadla a úsloví 183

c) Zlodejská prísloví 184

XI. Zvláštni stavy, rod a zamest-
naní 185

1. Zeman a sedlák; mešťan a vesni-

čan ; domorodý a pŕistéhovalec.

Pŕ. — Poŕ. a Úsl 185

2. Úŕadnictví vubec. Pŕ. a Poŕ. . . 186

3. Jednotlivé úrady a vzdelané stavy.

Pŕ. - Poŕ. a Úsl. . ., . . . 186

4. Remesla vubec. Pŕ. — Úsl. ... 187

5. Jednotlivá remesla, závody a za-

mestnaní. Pŕ. — Poŕ. a Úsl. . . 188

6. Vojenství zvlášté. Pŕ. - Poŕ. a

Usl 190

7. K upectví zvlášté; kupovaní a pro-

dávání. Pŕ. — Poŕ. a Úsl. ... 191

8. Hospodáŕství zvlášté 194

a) Rolnictví a zahradnictvi. Pŕ. —
Poŕ. a Úsl 194

b) Hospodárska domáci zvíŕata.

Pŕ. — Poŕ. a Úsl 197

c) Včely. Pŕ 199

d) Rozličné hospodárske a domové
záležitosti. Pŕ. - Poŕ. a Úsl. . 199

25*

Digitized by

Google

388

Str,

XII. Béh a pŕípndnosti života
vúbec 202

1. Lidé jsou chybám poddáni. Pf. . 202

2. Štéstí, pohodlí. Pŕ. - Poŕ. a Úsl. 203

3. Neštéstí, obtížnosti, trápení. Pŕ. . 204

4. Nestálost štéstí. Pŕ 206

5. Porovnaní neštéstí. Pŕ 207

6. Porekadla a úsloví o neštéstí a

trápení 208

a) O neštéstí vubec 208

m Zmena dobrého na zlé ... 210

c) Jedno zlo jako druhé, ne-li horší 210

d) Pominutí neštéstí 210

e) Hoŕekování 210

7. Porekadla a úsloví o nezdaru, po-

chybnosti a nesnázích .... 211

a) Pochybovaní o zdaru a skuteč-
nosti néčeho 211

b) Po nezdaru 212

c) Nesnáze ; nezménitelnost zlého ;
konec doufání 212

8. Osud, príhoda; náhoda. Pŕ. Poŕ.

a Úsl 213

9. Zlé časy. Pŕ. - Poŕ. a Úsl. ... 214
10. Pŕirozenost a účelnost; nutnost a

nemožnost; minulost a konec

Pŕ 215

XIII. Jednotlivosti ze života . . 218

1. Jídla, nápoje. Pŕ. Poŕ. a Úsl. . . 218

2. Odev. Pŕ. — Poŕ. a Úsl 221

3. Čistota; nečistotnost. Pŕ. — Poŕ.

a Úsl 222

4. Cestovaní, putovaní ; povoz ; shle-

dání se. Pŕ. — Poŕ. a Úsl. . . 223

5. Tanec. Pŕ. — Poŕ. a Úsl 224

XIV. Občasnost a úkazy prírody 225

A. Čtyŕi částky roku. (Pred-
zvesti o počasí a jiné občasné
poznámky.) Pŕ 225

1. Jaro 225

2- Leto 226

3. Jeseň 227

4. Zima 228

B. Jiné predzvesti o počasí.

Pŕ 229

1. O déšti 229

2. Rozličné predzvesti 229

3. O pŕedzvéstích vúbec 230

C. Porekadla a úsloví o po-
časíaobčasních úkazech
prírody 230

1. Jasný čas; parno 230

2. Déšť 230

3. Blesk a hrom 230

4. Vítr, víchor 231

5. Povodeň 231

Str.

6. Zimní úkazy a zjevy 231

a) Zima, mráz 231

b) Sneh 231

c) Chumelice 231

d) Účinky zimy na človeka . . . 231

e) V príbytku 231

D. O jiných dobách .... 231

1. Doby denní. Pŕ 231

2. Noc. Pŕ 232

3. Dny v týdni. Pŕ 232

4. Svatky. Pŕ 232

5. Rok. Pŕ 232

6. Porekadla a úsloví o denních do-

bách 232

XV. Podobenství a jiné výroky
o činnosti a povaze osôb a
vecí ; o počtu, času a místé . 233

1. O držení a pohybech tela ... 233

Úsloví o úteku zvlášté 236

Úsloví o upadnutí zvlášté . . . 236

2. O hlase a dechu 236

3. O pohledu 236

4. O rozličných činnostech lidských 237

5. O činnostech lidských v množném

čísle 237

6. O činnostech rozličných vecí . . 238

7. Barva 238

8. Svetlo, lesk, tma 238

9. Zvuk; tichost 238

10. Chuť 239

11. Zápach 239

12. Dojmy citu a hmatu 239

13. Jiné vlastnosti vecí (i osôb) ... 239

14. Povaha jednotlivých vecí .... 240

15. Bezcennost, neplatnost 240

16. Porovnaní hodnoty, vzácnosti . . 240

17. Rúznost 241

18. Počet (kolik, kolikkrát, nakolik) . 241

19. Čas (kdy, od kterého času, jak

dlouho) 242

20. Místo (kde, odkud, jak daleko) . 243

XVI. Rozličná rčení a úsloví . 244

1. Když nemohou nékoho (néco) najít 244

2. Když nékdo nenadále pŕijde . . 244

3. Když se o totožnost nékoho há-

dají 244

4. Podivení a ustrnutí 245

5. Podivení pri jednotlivostech . . 245

6. Potvrzování svého slova; predví-

daní, pŕipovídání, zaŕíkání se,

zaklínaní 246

7. Povzbuzování ; potéšování se . . 247

8. K poslovi 247

9. Dlouhé čekání; dlouhá, nudná

chvíle; omrzela práce; smutno,

pusto 247

10. Konec práce 247

11. Odepŕení zadaného ; posmešné

sliby 247

Digitized by

Google

389

Str.

12. Tomu, kdo vícekrát denné tentýž

dúm navštevuje 288

13. O výprasku 248

14. Príležitostní obrazné pfímluvy a

poznámky 249

15. Jiné príležitostní pHmluvy a po-

známky 250

16. Povedení skrytého, pfekvapujídho

významu 251

17. Žertovná a posmešná povedení . 251

18. Káravá a zlostná slova ..... 252

a) Kárání nepfíležitnosti .... —

b) Opovržlivá slova 252

c) Zlobivé zaŕíkáni se; nastojení 254

d) Pohružky 255

e) Jiné, krotčejší pohružky, dilem
výstrahy 257

f) Položertovné a žertovné kletby

a pohružky 257

g) Hrubé, zlostné kletby .... 258
h) Jiné hrubé kletby 259

19. Obcovací rčení a úsloví .... 259

a) Když se do cizího príbytku
vchází —

b) Prívety a odvety pozdravovací 259

c) Jiné prívety a odvety návštevní 259
Žertovná slova pri loučení . . 260

d) Když cizí nájde domácich pri
jídle 260

e) Pozdravy a pŕímluvy mimo
dum a k pracujícím zvlášté . 261

f) Reči pri hostinách i pri stolo-
vaní vubec 261

aa) Rozličné 261

bb) PHpitky 262

cc) Pri loučení se po hostine . . 262

g) Ruzná pŕání 263

aa) Obecná 263

bb) Žertovná 263

cc) Kŕtinná 263

Str.

dd) Kupecká 263

ee) K détem 263

flf) Jiná 263

h) Rčení zdvorilosti, slušnosti, po-
níženosti a jiná 263

20. Ruzné zápisky a rčení (do psaní,

do knihy, do školského spisu;

hlásnik; žebrák aj.) 264

21. Prívety a odvety 265

XVII. Prísloví, porekadla a rčení
vztahi:yící se ná vlastní jména 269

1. Národopisná 269

2. Místo-, krajo- a rodopisná . . . 270

3. Horopisná (místm' predzvesti po-

časí) a vodopisná 273

Dodatek 274

XVIII. Povérečná prísloví ... 274

XIX. Z detinského sveta ... 276

1. Jiní k détem. (Dospelí a deti) . . 276

2. Cvičení ve výslovnosti 277

3. Ruzné detinské vety 277

4. Pri zábavách, hrách; se zvíŕaty;

pH úkazech prírody a jiná . . 277

5. Pohružky, dráždení detinská . . 280

6. Pokŕikování za lidmi 280

7. Rčení pfede hrou 281

8. Pŕání detinská z lidu 282

XX. Význam hlasúm zvírat (aneb

i neživotných vecí) pi4dávaný 283

XXI. Neznámeho významu prí-
sloví, porekadla a úsloví . . 285

Slovníček 287

Ukazatel 296

Digitized.by

Google

Dodatky k parallelám z Čelakovského Mudroslovi

(rozumej strany vydaní z r. 1S52).

II 27, Č. 121; III 281, Č. 641; IV 136, Č. 558; IV 206, Č. 119; IV 547 Č. 547; V
408, Č. 523; VI 220, Č. 189; VI 333, Č. 186; VII 81, Sr. Č. 407; VII 321, Č. 387; VII
352, Č. 382; VII 490, Č. 381; VII 604, Č. 505; VII 795, Sr. Č. 399; VII 812, Sr. Č.
401; VII 896, Č. 526; VUI 141, Č. 113; VHI 179, Č. 282; VIII 296, Č. 414; VIII 847,
Č. 543; VIII 882, Č. 344; VIII 886, Č. 125; VIII 915, Č. 641. VIII 964, Sr. Č. 377; IX
15. Sr. Č. 270; IX 24, Sr. Č. 428; IX 80, Sr. Č. 110; IX 184, Č. 160; IX 538, Č. 433;
X 81, Č. 169; X 395, Č. 124; X 606, Č. 38; X 1043, Č. 274; XII 46, Sr. Č. 51; XII
49, Sr. Č. 165; XII 52, Č. 294; XII 71, Sr. Č. 152; XII 302, Sr. Č. 413; XII 623, Č.
317; XV 109, Sr. Č. 598; XVI 97, Č. 559; XVI 109, Sr. Č. 564; XVI 197, Č. 640;
XVI 321, Č. 612; XVI 350, Sr. Č. 522; XVI 375, Sr. Č. 555; XVI 474, Č. 583.

Digitized by

Google

OPRAVY.

První čísla značí stranu, druhá číslo vety; č.zzčti.

8, 194 košuch č. kožuch; 9, pred 207 es č. pes; 21, 265 lanko č. lauko; 23, 324
mydle č. mydlo; 39, 606 šiel č. šiel; 47, 5. pozn. keves č. kevčs; 64, 96 chlísta č. hlísta;
64 pozn. 3. vymaž em; 74, 2. pozn. goudolkozik č. gondolkozik; 76, 523 počasili č.
počarili ; 93, 454 za č. sa ; 96, 552 a 97 pozn. v 623 manžela č. manžele ; 96, 560 bubou
č. bubon; 97, 609 skrovné č. skrovného; 106, 12 k tebe č. k sebe; 107, 53 pomodaj
č. pamodaj; 114, 335 slovo vedie má býti vzávorce; 117, 1. pozn. tú os č. túros; 119,
2. pozn. agar č. akar; 127, 1. pozn. podávať č. podívať; 127, 908 najväčším č. najväč-
ším; 131, 1020 a 132, 1076 se č. sa; 134, 1138 chytaj í č. chytajú ; 135, 1207 aka č. aké;
144, 264 a 145, 313 vinnovatý č. vinovatý; 145, 320 byl č. bol; 146, 5. pozn. nynlat
č. nyulat; 146, 385 kepšie č. lepšie; 156, 1. pozn. com č. cum; 159, 275 žatou č. žatvu;
160, 4. pozn, vymaž ein ; 165, 2. pozn. macská č. macska ; 169, 6. pozn. akorja č. akarja ;
170, 717 se č. še; 170, 4. pozn. mászor č. másszor; 175, 3. pozn. masnak č. másnak;
181, 1133 pieniaze č. peniaze; 185, 13 pánis a č. páni sa; 186, 41 dače Č. dačo; 188,
4. pozn. czizmája č. csizmája; 195, 380 lipe č. lipe; 199, 528 se č. sa; 200, 588 nezdá
č. nazdá; 204, 98 vc č. vo; 205, 130 kédby č. keďby; 209, 274 bĺch č. bĺch; 210, 334
pos č. postavil; 210, 350 sľz č. sĺz; 228, 97 lade č. Tade; 230 1. pozn. č. ôrdôg veri;
231, 229 neuteče č. neteče; 234, 47 kvočke č. kvočce, 237, 126 kôňi č. kôň; 249, 187
vožky č. vošky; 252, odst. 18 a) neph'Iežitosti č. nepŕíležitnosti ; 254, 357 místo 553
č. 353 ; 267 na konci : gandet, panca č. gaudet, pauca ; 268 na konci : Liech — č. Lieh — ;
272, 111 šefruníci č. Šefraníci; 280, 115 (mak.) kríža č. slíža. — Jiné, smysl nerušící
omyly jsou, kde se má čisti /* místo /.• päť, ťažký, deťom, dosť; / čti ľ: žiaľ, ľahký,
sľub, veľký, pichľavý, syseľ, kašeľ, chmeľ, ľud, soľ, kráľ, myseľ, ľutovať, dokiaľ, voľný;
o čti ô: nôh, dlžôb; ve slovích: chráň, chválil, pekná ma býti á\ ve slovích srduch,
nechcú, úfať má býti ú; é místo ^ stojí v slovích: navštevuje, mocnČjší, svetč, nadčľuju,
mešťan. Slovenská: ševcťi, v kostí^le, krtzva ubehla do českého: ševc^, v kostírle, kr^zva.

Dle novéjšího, Dr. Czambelem odúvodnéného spúsobu sloveso j^sť (Č. jísti) má se
psáti tak, ne j/esť, vyjmouc tretí os. ph't. času j/V, na rozdíl od \e (jest). Avšak pokynu
toho zde jen počnouc 9. archem šetŕeno* — Po pravidle Slovák netrpí dvé diouhé sla-
biky po sobé, a tak na str. 16. čti múdry, hlúpy.

V Ukazateli.

Boh čo dňa dá, X č. XV; chlieb na stôl, VIII č. XIII; viera zdochla, 148 č. 1148.

Digitized by

Google

Digitized by

Google

Digitized by

Google

Digitized by

Google

Digitized by

Google

Digitized by

Google

Digitized by

Google